M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou dvaja poslanci. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení sa. Ako prvý má slovo pán poslanec Delinga.

Nech sa páči.

P. Delinga, poslanec: Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som sa pridal k pánovi poslancovi Bacovi. Ešte tri závažné veci, na ktoré vlastne doplácajú poľnohospodári, ale nielen oni, ale celá táto spoločnosť. Po prvé. Za vaše vládnutie sa absolútne znížili zdroje na to, aby sa riešili vlastnícke vzťahy a usporiadanie katastrov v našom štáte, pretože neustále sme vo výbore pre pôdohospodárstvo žiadali pre úrad geodézie, kartografie a katastra navýšenie zdrojov zo štátneho rozpočtu. Nikdy nebolo vyhovené. A div sa svete, dnes na sklonku vášho vládnutia, pán podpredseda vlády Mikloš má osobitný program a už vie nájsť zdroje financovania katastrov. Po ďalšie. Je absolútne neprípustné a zarážajúce, že táto vláda nevie nájsť finančné zdroje na testovanie choroby šialených kráv BSE a že zvaľuje celý tento nedostatok na rezort pôdohospodárstva a keď si dobre pamätáme, v tejto snemovni, ste priehrštím rozdávali v príprave štátneho rozpočtu zdroje na všelijaké pokútne a iné vaše aktivity, ktorými ste si chceli zabezpečiť preferencie. Pamätáme sa dobre, ako ste tu rozdali 1 miliardu korún v štátnom rozpočte pre rok 2002. Je to skutočne na hanbu. Po tretie. Proces približovania sa alebo negociácie prebieha v kapitole rezortu pôdohospodárstva tak, že zo 40 požiadaviek, ktoré malo rezort na Európsku úniu, už dnes je len 20, čiže ustupuje sa, nevieme za akú cenu... (zaznel zvuk časomiery), a to je vážny dopad do budúcnosti.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nechcela by som sa pliesť pánu kolegovi Bacovi do jeho rezortu, ktorému rozumie, kde počas jeho ministrovania došlo k oživeniu. Ale, žiaľ, jeho hodnotenie dnes beriem ako smutný začiatok konca zvrchovanosti, ktorú tu aj kolegovia z KDH navrhujú. Takže pevne verím, že práve aj tým, že navrhujú pre Slovensko prijať určité zásady alebo deklaráciu o zvrchovanosti, aj toto je zvrchovanosť. Potravinárska bezpečnosť vlastne hovorí o zvrchovanosti za svoju krajinu a o zodpovednosti vlády, aby zabezpečila zdroje potravín pre svoje obyvateľstvo. Možno do budúcnosti, ako to ukazujú aj všetky vedecké ústavy na svete, je to oveľa dôležitejšia bezpečnosť pre štát ako akákoľvek iná.

Pán predsedajúci, ja by som vás teraz požiadala, aby ste rešpektovali určité fyziologické danosti ľudského organizmu, a ak tu niektorí kolegovia z politických strán navrhujú, aby bol prijatý zákon proti šikanovaniu, aby ste ukončili túto schôdzu alebo lepšie povedané, aby ste ju prerušili do zajtra a zajtra. Zajtra sa tu s čerstvými silami znovu stretneme, lebo vidieť, že z vlády už prchli všetci. A myslím si, že toto sú tak závažné veci pre budúcnosť a pre históriu, že by bolo dobré, keby ministri počúvali a reagovali.

Pán minister, prepáčte, ste tu jediný.

M. Andel, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem. Výnimka potvrdzuje pravidlo. Všetka česť, pán minister zotrval aj po polnoci. Pani kolegyňa. Pani kolegyňa, iste máte pravdu, treba niečo rešpektovať. Súhlasím s vami, ale v tomto momente nie som schopný prerušiť rokovanie tejto schôdze, pretože by sme museli hlasovať. Môžem to chápať aj ako váš návrh, ale priatelia, budeme rokovať, tak sme sa dohodli, tak sme si to odhlasovali.

V rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pripraví sa pán poslanec Andrejčák ako posledný z písomne prihlásených do rozpravy.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najmä koaliční, zrejme ste ma chceli počuť, preto ste nechceli prerušenie rokovania, tak som veľmi rada, že ste boli takí ústretoví. A chcem povedať, že nemôžem inak začať iba tým, že vystúpenie pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu urobilo na mňa hlboký, skutočne hlboký dojem. Musím konštatovať, že predseda vlády je skutočne majster krasorečnenia a majster maľovania krajších zajtrajškov. Mne nie je záhadou, že zahraničie má taký dojem a dobrý imidž má Slovensko v zahraničí, pretože počúvať stanoviská predsedu vlády a ak to aj v zahraničí tak maľuje, ako nám tu vo svojom úvodnom vystúpení, tak sa nečudujem, že majú dojem, že Slovensko je krajina, kde došlo k prevratnej zmene v demokracii, v riadení, v ekonomike, ale pozor. Už mu prichádzajú na to. Pred rokom som tu čítala stanovisko svetovej banky, ako už hovorili o ekonomike, čítala som tu z amerických prestížnych webových stránok, ako hovorili o demokracii na Slovensku, že to nie je také ružové, teraz už aj Medzinárodný menový fond prichádza a ja viem, že do volieb ešte mnoho inštitúcií zistí, ako to vlastne je na tom Slovensku. A že obyvateľstvo to vie, tak to dáva jasný zreteľ prieskum verejnej mienky, kde vyše 80 % nesúhlasí s touto vládou a verí jej len 12 % a samotnému predsedovi vlády drvivých 7 % obyvateľstva. No v zahraničí, keď majú takúto podporu, tak podávajú demisiu. No ale táto naša vláda, tá sa zubami, nechtami drží a vôbec jej nevadí, keď už občania veľmi otvorene vyjadrujú svoje stanovisko. Napríklad v marci, keď pán predseda bol na trenčianskej univerzite, študenti trenčianskej univerzity ho čakali s veľkým nápisom: Vítame sľubotechnu. No čo chceme viac. To je tak veľavravné, až to potvrdzuje všetky vystúpenia mojich predrečníkov, ktorí uvádzali, aké sľuby sa dávali a aká je realita. Ja nebudem hovoriť nič o ekonomických veciach, pretože tu už bolo toľko argumentov uvedených, aj v sociálnej oblasti.

Dovoľte mi, aby som niečo povedala o ľudských právach ako členka výboru pre ľudské práva a národnosti. Táto vláda porušuje ľudské práva. Vážení, v zmysle čl. 35 ods. 3 občania majú právo na prácu a štát má dať primerané hmotné zabezpečenie tým občanom, ktorí z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Po prevzatí moci ste sľubovali znížiť nezamestnanosť na 10 %. Čiže ste sľubovali zlepšiť realizáciu tohto ľudského práva. Aká je realita? Podstatne ste zhoršili jeho realizáciu, nezamestnanosť je nad 20 % a pri prepočtoch, ktoré sú v Európskej únii, to vyjde na 25 %. Ja vám gratulujem. Európska únia sa teší prijať Slovensko s takouto veľkou nezamestnanosť. A vo svojom úvodnom prejave pán Dzurinda sa nám vôbec nepochválil, čo mu povedali v Štrasburgu teraz v utorok, keď tam bol. Totiž spravodajca Európskeho parlamentu pán Viersma mu vyjadril znepokojenie nad rastúcou nezamestnanosťou na Slovensku. Ale o tom ani slovo. To je všetko cez ružové okuliare. Vy hovoríte, že robíte všetko pre to, že vy ste tá vláda, ktorá vediete tento štát do Európskej únie? Už len tento jeden moment preukazuje, že Európska únia sa bude brániť prijať Slovenskú republiku keď už nie z iných dôvodov, tak z hľadiska tejto veľkej nezamestnanosti.

Ďalej táto vláda znevažuje ďalšie právo občanov, a to právo na informácie, ktoré je zakotvené v čl. 26 ústavy. Čo ste sľubovali v kampani? Sľúbili ste vylepšiť toto ľudské právo priamymi prenosmi. Vážení, vy ste toto ľudské právo zhoršili. Ja nemôže súhlasiť s tým, že demokracia na Slovensku sa zlepšuje. Demokracia na Slovensku sa zhoršuje. Ani tak vážne rokovania v parlamente, ako je odvolávanie vlády, nedávate v priamom prenose. Už lokálna demokracia zabezpečuje prenosy z rokovania zastupiteľstiev, aby občania boli informovaní, samospráva vydáva financie na prenosy týchto rokovaní a parlament sa uspokojí, vedenie parlamentu, keď Slovenská televízia oznámi, že nebude robiť prenosy. A dokonca pán riaditeľ Materák si dovolí vo výbore pre kultúru uviesť, budú prenosy, keď dáte peniaze. Vážení, a predsa Slovenská televízia z rozpočtu dostáva peniaze a podľa zákona o vysielaní a retransmisii, podľa zákona o televízii je povinná za tieto peniaze plniť predovšetkým zákonné povinnosti. A v zmysle zákona povinnosťou je informovať o významných situáciách a významných záležitostiach v štáte a medzi ne patrí aj informácia o rokovaní zastupiteľského zboru.

Ďalej vážne nerešpektovanie ľudských práv je otázka diskriminácie. Už pán poslanec Kalman tu hovoril o zákone o zahraničných Maďaroch. Poukázal na nečinnosť vlády a poukázal aj na negatívne dopady na našu štátnosť, našu zvrchovanosť. Nebudem to opakovať. Ale dovoľte mi, aby som informovala parlament o stanovisku predsedu vlády, aké zaujal v Bruseli v utorok tohto týždňa, keď uviedol, citujem: "Na území Slovenskej republiky nedochádza k aplikácii zákona o zahraničných Maďaroch." Vážení, čo je náš predseda vlády slepý a hluchý vrátane celej vlády? Veď to je donebavolajúca slepota a hluchota. Veď tento predseda vlády nereprezentuje, neochraňuje záujmy Slovenskej republiky. V dnešnom, totiž už je po 12.00 hodine, tak musím povedať včerajšom denníku Magyar Nemszet pán Zold Némth dedukoval z tohto vystúpenia nášho predsedu vlády v Bruseli nasledujúci záver: "Vyjadrenie Mikuláša Dzurindu znamená toľko, že slovenská vláda uznáva právnu legitimitu vytvárania združenia pre spoločné ciele na území Slovenska." No ďakujem pekne, keď náš predseda vlády sa tak vyjadruje v zahraničí, že vlastne vyvoláva dojem alebo presviedča predstaviteľov Bruselu a predstaviteľov iných štátov, že my súhlasíme s aplikáciou zákonov prijatých v iných štátoch na území našej republiky. To je, prosím vás pekne, taká skutočnosť, ktorá v každej demokracii by znamenala vážny dôvod na odvolanie predsedu vlády.

Ďalej mi dovoľte k ďalšiemu ľudskému právu prezumpcie neviny. Veľmi stručne. Táto vláda vôbec nerešpektuje ústavnú zásadu prezumpcie neviny. Hovorí o nebohom pánu Duckom, že rozkrádal v rámci SPP. Máme rozhodnutie niektorého súdu, ktoré by toto konštatovalo? Také rozhodnutie neexistuje. Také rozhodnutie neexistuje. Ďalej spája Hnutie za demokratické Slovensko s vraždou Remiáša. Také rozhodnutie neexistuje. Ba práve naopak, súdy v dvoch inštanciách došli k záveru, že bola poškodená česť členov vlády, až Najvyšší súd spochybnil, či mala vláda ako kolektívny orgán žalovať alebo jednotlivo. Ale ako možno od predsedu vlády, ktorý toto pred niekoľkými týždňami tu z tohto miesta do priestoru uvádzal, ako to môže predseda vlády robiť, predsa ústavou je zaručená prezumpcia neviny. Taktiež z tohto miesta uvádza prípad Piešťanské kúpele, ku ktorým chcem len toľko dodať, že vyšetrovacie orgány, prokuratúra konali, žiadali vydanie pána Martinku a rakúske úrady ho nevydali z toho dôvodu, že naše orgány nevedeli uviesť také konanie tohto pána, ktoré by spĺňalo predpoklady trestnosti aj v Rakúsku. Teda neuviedli nič, čo je trestné. Ale to tejto vláde nevadí, aby s politickými zámermi nerešpektovala právo prezumpcie neviny.

Ďalšia otázka. Veľmi stručne, pretože pán poslanec Brňák už o nej hovoril, na Slovensku je porušené ľudské právo na vymožiteľnosť práva. Táto vláda nezabezpečila zriadenie vyšších súdnych úradníkov, nezabezpečila technické zabezpečenie sudcov, aby konanie bolo rýchle, pružné a dôsledkom toho je veľký počet sťažností v Štrasburgu a peniaze ako odškodné vypláca dotknutým osobám. Takéto porušenie ľudských práv je konštatované nie opozíciou, ale nezávislým súdom v Štrasburgu.

A dovoľte mi niekoľko stručných poznámok k legislatíve, ktorá skutočne je... (Hlasy z pléna.) Vláda je už preč. No, je mi ľúto, ale história má svoju cenu a chcela by som tieto prvky legislatívy uviesť ako negatíva a uviesť toľko. V legislatíve pracujem od roku 1990. Bola som členkou federálnej legislatívnej rady a od vzniku Slovenskej republiky s výnimkou niekoľkých mesiacov som mala veľký vplyv na slovenskú legislatívu. Ale tak nekvalitná, ako je dnes, nikdy, ale nikdy nebola. Legislatívne návrhy meškajú. Nebudem hovoriť, ktoré ako, pretože by som musela dlho hovoriť. Ale opätovne pripomeniem, že v utorok 19. marca v Bruseli spravodajca Európskeho parlamentu pán Wiersma tlmočil pánu predsedovi Dzurindovi znepokojenie nad meškaním slovenskej legislatívy a obavu, či Slovensko prijme tie zákony, ktoré v rámci aproximácie práva treba prijať. Ani toto pán predseda vlády neuviedol v tejto snemovni.

Ďalej chcem uviesť, že aj prijaté zákony sa nerealizujú. To nie je konštatovanie zlomyseľnej opozície, ale hodnotiaca správa Európskej únie veľmi výrazne poukazuje na túto skutočnosť, že aj keď sú prijaté zákony, sa nerealizujú. Navyše chcem povedať, že niektoré zákony táto vládna garnitúra formuluje tak, že už svojou konštrukciou je daná tak, aby sa nerealizovali. Posledný zákon, ktorý sme tu mali v parlamente, napríklad zákon o vysielaní a rentransmisii, kde úprava pokút bola tak upravená, že pokuty vzhľadom na využitie opravných prostriedkov, aj keď sa rozhodnutím uložili, vôbec sa nevymohli a všetky prepadali. Ďalej chcem uviesť, že legislatíva je nekvalitná a nekvalitne formulovaná tak, že vytvára priestor pre korupciu a pranie špinavých peňazí. V právnych predpisoch sa upravujú povinnosti vyvodzovať zodpovednosť za porušenie práva zo spojením slova môže uložiť pokutu. Vážení, to nikdy nebolo. V práve, ktoré je kvalitné, ak je porušené právo, štátne orgány musia vyvodiť zodpovednosť. Viaceré zákony prijaté touto vládnou koalíciou sú formulované tak, že dávajú možnosť vyvodiť zodpovednosť. A to v právnom štáte nemá obdoby. Znovu uvediem možnosť uložiť pokutu Radou pre vysielanie a rentransmisiu. Našťastie včera, a za to vám ďakujem, prijatou novelou to bolo odstránené. Ďalej som povedala, že sa vytvára priestor pre korupciu. Živý príklad je zákon o nadáciách, kde sa vynechala povinnosť preukazovať zdroj a pôvod peňazí. Taká úprava je otvorenie týchto nadácií, aby sa stali práčkami špinavých peňazí.

Ďalej posledná poznámka. Legislatíva nie je koordinovaná a koncepčne doriešená. Nech sa pán podpredseda vlády pre legislatívu na mňa nehnevá, už spí, tak sa na mňa hnevať nebude, ale možno zajtra, keď mu to povedia, on vôbec nekoordinuje legislatívu. Jemu to uteká medzi prstami a on to vôbec nemá pod svojou kontrolou. Prečo je vytvorený post podpredsedu legislatívy? Práve preto, aby tú legislatívu koordinoval a vedel, odkiaľ kam legislatíva smeruje. Prosím vás pekne, veď bolo trápne, keď sme prijímali zákony o vytváraní vyšších územných celkoch, že nikto nevedel odpovedať, či budú existovať okresné úrady alebo nie. Dodnes to nevie ZMOS, celá miestna správa je nedofinancovaná, nedoriešená, kompetencie vybuchujú, nebudem tu vymenúvať, lebo by som ďalšiu polhodinu rozprávala a všetci sme unavení. Môžem len konštatovať, že zo začiatku sa vám legislatíva darila. A viete prečo? Lebo ste predkladali do parlamentu tie predpisy, ktoré bývalí ministri v jednotlivých rezortoch vypracovali. Predkladali ste to, čo pripravila legislatíva minulej vlády. A čím ďalej prichádzajú predpisy, ktoré sú výtvorom tejto vlády, tým viac vznikajú nepresnosti, nejasnosti, hlúposti a veci takých úprav, ktoré vyvolávajú v praxi katastrofu.

A na záver úplne, vážení, ak by sme my takto robili legislatívu pri delení federácie, a tak riešili kompetencie, ako ste ich vy teraz riešili, tak by Slovenská republika buď nebola vznikla, alebo keby bola vznikla, bola by vznikla veľkým chaosom. Ale pravda je taká, že vznik Slovenskej republiky bol excelentný nielen spôsobom, že vlastne nedošlo ku krviprelievaniu, že došlo veľmi kultivovaným spôsobom, ale bola excelentná aj tým, že naštartovala na legislatíve, ktorá nevytvorila žiadne diskrepancie v praxi ani vŕzganie alebo kompetenčné konflikty. A ja mám jednu obavu, že ak to takto pôjde ďalej, tak vy dovediete túto krajinu do katastrofy. Preto je našou povinnosťou v tomto parlamente sa snažiť o vaše odvolanie a dúfam, keď sa nám to nepodarí, že vás odvolajú vo voľbách občania tejto republiky. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Podhradská. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlásení.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som si dovolila jednu poznámku k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej. Spomínala, že už aj nadšenie v zahraničí ochladlo a objavuje sa menej ód na súčasnú vládu slovenskú jednoducho preto, lebo v zahraničí vytriezveli a vedia asi s kým majú do činenia. Chcela by som pridať ešte jeden príklad, keď si aj zahraničie uvedomuje, že táto vláda nerobí len chyby, ale dokonca aj kamufluje a podvádza.

Slovensko sa pri zostavovaní štátneho rozpočtu na tento rok, teda na rok 2002 zaviazalo k zníženiu podielu deficitu verejných financií na hrubom domácom produkte z predchádzajúcich 3,9 na 3,5 %. Aby sme sa priblížili k 3-percentnej hranici nielen k dlhodobej stabilite meny, ale aj k ekonomickej predvstupovej východiskovej polohe pre rokovania o vstupe do Európskej únie. A zaujímavé je, že Misia Medzinárodného menového fondu, keď analyzovala štátny rozpočet na rok 2002, ktorý sme schvaľovali v decembri minulého roku, zistila, že niektoré položky zvyšujúce deficit, teda aj spomínanú hranicu 3,5 %, kabinet Mikuláša Dzurindu do rozpočtu jednoducho nezapočítal. Mikloš, ekonomický expert tejto vlády, to priznáva a vyhovára sa, že sa stal jednoducho omyl. Ale pokiaľ si spomíname na decembrové rokovanie parlamentu, keď sa hovorilo o štátnom rozpočte, vtedy naši experti pán Maxon, pán Kozlík práve na tieto veci upozorňovali a Mikloš spolu so Schmögnerovou sa im arogantne vysmievali, tvrdiac, že tárajú. Teraz aj Medzinárodný menový fond dokazuje, že sme mali pravdu a že štátny rozpočet na rok 2002 bol jednoducho politickou hrou a politickou kamuflážou. (Zaznel zvuk časomiery.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Oberhauser procedurálna? Nepredbiehajte udalosti, ale v poriadku.

Nech sa páči, pani kolegyňa Tóthová chce reagovať. Máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Takých príkladov, ako uviedla pani poslankyňa Podhradská, by bolo veľmi veľa. Dovoľte mi, keďže sa niektorí koaliční poslanci usmievali, aby som vám uviedla najčerstvejší prípad so Zákonníkom práce. Pokiaľ si pamätám, a veľmi dobre si pamätám, keď sme ho prerokúvali, pán poslanec Cagala upozorňoval na negatívne dopady Zákonníka práce na podnikateľský stav. Vy ste to nepočúvali, usmievali ste sa. Neuplynulo veľa týždňov a prax vás donútila urobiť opravu Zákonníka práce. Je veľkou chybou a je to na vašu chybu a na váš neprínos, že nepočúvate pripomienky opozície. A to sa vám vypomstí. Pretože opozícia tu v parlamente mnohé pripomienky, ktoré vám uvádza, uvádza na zlepšenie legislatívy, ale to už je váš problém. (Hlas v sále.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, dámy a páni. Keďže vystúpili všetci poslanci, ktorí boli ústne prihlásení do rozpravy... Pán kolega Andrejčák, ježiš, ja som ťa nechcel pripraviť o slovo.

Prepáčte, nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

I. Andrejčák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci. Na minulej schôdzi Národnej rady som požiadal nášho predsedu vlády, najradšej by som povedal cudzieho, aby neklamal a nepovyšoval neschopnosť a prešľapy a neúspechy vlády za činy hodné Nobelovej ceny. Dovoľte mi, aby som teda konštrukciu dnešného môjho krátkeho vystúpenia začal tým, čo nám dnes predviedol a čo nám povedal. Nazval vystúpenie pána Kozlíka kopou demagógie a krajných nezmyslov. A teraz citujem z jeho vystúpenia: "Keď sa z pravdy robí lož, to nie je seriózna politika." Principiálne sa s tým dá súhlasiť a ja vám zakrátko dokážem na základe materiálov, ktoré ste dostali, že tú lož a neserióznu politiku robí vláda Slovenskej republiky na čele s Mikulášom Dzurindom. V našom návrhu na odvolanie vlády máte v bode 14 popísanú stať obrana štátu. V druhom materiáli, ktorý rozdala vláda, kde obhajuje svoj debakel, máte tiež bod 14 na strane 24 aj odpoveď. Pozrime sa a porovnajme, čo je tam napísané a aká je skutočnosť. Chcem povedať, že najdôležitejší bod bol ten, ktorý už zaznel u nás vo výbore, kde jeho kolega oznámil, koľko miliónov stáli náklady ministerstva za priaznivé písanie o ministerstve v našich médiách. Preto v podstate týmto začínam a hovorím, že priam ukážkový príklad rozporu slova činov sa trvale prejavuje v rezorte ministerstva obrany. Širokou a finančne nákladnou mediálnou kampaňou ministerstva a spriaznenou časťou žurnalistov, vysoko optimistickými vyhláseniami ministra aj ďalších politikov o pripravenosti armády na vstup do NATO sa zakrýva priam katastrofálna skutočnosť. Tak na toto mi odpovedal v piatich odsekoch. O žiadnom inom vážnom probléme tak dlho nehovoril. No, samozrejme, je tam to vyhlásenie u nás vo výbore, koľko to stálo, preto sa tomu tak venoval. Druhý bod, ktorý je v našom dôvode, je konštatovanie, že Armáda Slovenskej republiky je nepoužiteľná pre boj na obranu štátu, lebo nové štruktúry velenia nemajú vytvorenú organizačnú zložku, ktorá dokáže splánovať a riadiť bojovú činnosť. Tak tomuto veľmi závažnému a pre Slovensko nevýhodnému a, povedal by som, až nebezpečnému tvrdeniu sa tu venuje jeden odsek, v ktorom sa píše, že toto tvrdenie je nepodložené. Že Generálny štáb armády disponuje zodpovednými riadiacimi štruktúrami, ktoré sú vytvorené na báze zjednotenia spravodajského, informačného, operačného a logistického prvku. A na velenie operácií sú predurčené operačné veliteľstvá. Veľmi ma mrzí, že tu nie je pán minister, ja som si myslel, že mešká, preto som z toho poradia vypadol, aby som to hovoril až za jeho prítomnosti. Pretože by som mu povedal, nech nám tu priamo menuje toho dôstojníka, ktorý bude plniť konkrétnu funkciu, pretože náčelník Generálneho štábu je veliaci. Kto bude v tomto štábe, ktorý bude plánovať operácie plniť funkciu náčelníka štábu (to je veľmi dôležité), ktorý bude robiť hlavného operátora (mal by vedieť, čo to znamená), ktorý bude robiť toho spravodajcu, ktorý bude robiť delostrelca, letca, ženistu a či sú v Generálnom štábe alebo v ministerstve. Ja tam tých ľudí nevidím a nikdy v živote títo ľudia ešte za jeho ani za Kanisovho vedenia nesedeli spolu nad metodikou. Ako by sa robilo, keby Slovensku bolo zle a dá sa povedať, že takto nesedeli, odkedy sa dostali do týchto vojenských korýt. Nie je pravda, že sú tam ľudia, ktorí vedia splánovať, a nie je pravda, že operačné veliteľstvá v Trenčíne a na Sliači to dokážu. Ony to totiž samostatne nikdy nedokážu. Len keď ich spoja spolu a naučia to robiť a taký čin sa ešte nekonal. Takže klamstvo nie je v našom stanovisku, ale v odpovedi.

Ďalší bod je konštatovanie, že letectvo Slovenska až na malé výnimky je na zemi neopravené, neošetrené, letecký personál je neschopný lietať v noci a za sťaženej viditeľnosti. No pán minister tam poplietol pozemné vojsko s pilotmi, lebo výcvik záloh bol pri pozemnom vojsku. Zase mi tak odpovedá v jednom odseku na to, aký je to významný úspech, že lietajú trošku viac. Len zabudol povedať, koľko má Slovensko letuschopných lietadiel, či ešte stále všetky tri alebo už aj štvrté. Či piloti dokážu, pretože majú oprávnenie v mieri lietať aj za sťažených podmienok bez inštruktora alebo môžu lietať len vodne. A, bohužiaľ, zase musím povedať, vyhol sa odpovedi, pretože mohol pokojne na to povedať, vážení, máme 90 %, t. j. toľko a toľko lietadiel plne bojaschopných a my sme to mohli zajtra overiť a povedať, má pravdu alebo mu povedať, nie je to pravda. Radšej to nepovedal. Pretože vie, že pravdu máme my, a to, že lietajú 51 hodín. Áno, 51 hodín, ak prestaneme počítať pilotov na najmohutnejšom lietadle, ktoré máme a na ktoré nemáme pilota. Myslím najmohutnejšou bojovou hodnotou, t. j. SU-25 a budeme počítať, že lietajú hlavne na cvičných. Zase je to odpoveď taká, ktorá je dôkazom na odvolanie. Veliteľský zbor, to je tretia naša pripomienka alebo štvrtá teda, veliteľský zbor nemá skúsenosť riadiť cvičenie jednotiek a riadenie boja neovláda. V skutočnosti je väčšina pozemných síl nepoužiteľná a nebojaschopná. No, samozrejme, väčšina veliteľov práporov nerobila bojovú streľbu so svojou rotou. To znamená, už nie je schopná naučiť svoje roty (ktoré majú tri), nie je schopná naučiť bojovú streľbu, lebo to sami nezažili. Štáby, ktoré máme vytvorené, vážení, žiadne veliteľsko-štábne cvičenie nekonali. A ľudia, ktorí tam sú, ani nevedia, kde je metodika. Vypytoval som sa na niektoré podrobnosti, kedy bolo aspoň teoretické zamestnanie, lebo táto armáda bola navyknutá na mesačné veliteľské prípravy. To sa tiež nerobí. Takže nemajú skúsenosť, lebo rotné cvičenie alebo rotné cvičenie so streľbou, ktoré sa urobí, to je výcvik veliteľa roty, nie bojového útvaru, vážení. Súčet vycvičených rôt nedáva bojovú hodnotu ani práporu, ani brigády. Takže zase zastieranie pravdy.

Ďalšia naša námietka bola, že predkladané legislatívne materiály do Národnej rady obsahujú závažné chyby, nezrovnalosti a rozpornosti. Dokonca k predloženému návrhu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny v skutočnosti nebolo vykonané pripomienkové konanie pred rokovaním o tomto návrhu vo vláde a v Rade obrany štátu ani pred podaním do Národnej rady. Napriek tomu náš Dzurinda dvakrát schválil ako predseda vlády, aj ako predseda Rady obrany štátu. On totiž nečíta, čo mu tam dávajú, on číta to, čo mu píšu tými dvoma vetami na schválenie. Tak povrchne pracuje nielen v tejto oblasti, ale ako moji kolegovia vysvetľovali aj v ostatných. A skutočnosť je taká, že to nikomu z našej vlády nevadilo. Nevadilo to ani predsedovi legislatívnej rady, že to je rok staré pripomienkové konanie z úplne iného zákona, aj keď tiež mal charakter pokusu byť ústavným zákonom. A musím povedať, že vo výbore som doslova povedal, že Legislatívna rada vlády spôsobila, že sa nám rozpadla terminológia v oblasti obrany. Dnes sa navrhuje a uvidíte, až budeme rokovať o Modeli 2010, že vlastne schválením Modelu 2010 schválime protiústavný dokument, pretože je nazvaný ozbrojené sily. Prezident republiky má právo mobilizovať, a to je dané ústavou, ozbrojené sily, nie niečo iného a oni povýšili profesionálnu armádu, časť teda toto vojska, ktoré Slovensko musí mať, na ozbrojené sily. Preto som aj položil otázku, vážení, vysvetlite mi, a nereagoval na to ani predseda vlády, ani minister, ako je možné 100-percentne sprofesionalizované a slúžiace vojsko mobilizovať. Okrem zvolania - poďme na pivo. To pochopia všetci a veľmi agilne tam pôjdu, ale mobilizovať v tom zmysle, ktorý bol v zákone, čo je to mobilizácia, sa nedá. Profesionáli sú profesionáli a mobilizácia je o niečom inom. Takže v legislatívnej oblasti sa zavádzajú také návrhy alebo taký návrh zákona je predložený, ktorý doslova je v rozpore s ústavou. A tu musím povedať, že musíme právomoci nášho pána prezidenta chrániť. Nedovolíme, aby bol zbavovaný takýmto podvodom svojho práva mobilizovať občanov Slovenska do zbrane na obranu republiky. Nedá sa nič robiť, bude musieť aj pán minister, aj s predsedom Rady obrany štátu priznať povrchnosť a zmeniť buď ústavu, alebo napríklad názov toho dokumentu, s ktorým sa tak hrdo v NATO hlásili, t. j. ozbrojené sily Model 2010.

No a nakoniec mi dovoľte krátky záver. Tvrdíme, že táto vláda svojou povrchnosťou, nedokonalosťou a chybnými krokmi ohrozuje náš vstup do NATO. A nie som ďaleko asi od pravdy, pretože tá intenzívna kampaň, ktorá je zameraná na zastrašenie Slovákov - nevoľte Mečiara a HZDS, pretože sa nedostaneme do NATO, má byť teda vlastne prípravou na to, že sa budú môcť vyzuť z toho, až nás tam naozaj nezoberú. A preto je taká intenzívna snaha a vysvetľovanie slovenským voličom, že síce Mečiar hovorí, že sme za NATO, že HZDS hovorí, že sme za NATO, dokonca aj voliči HZDS sú za to a dvíhajú percento cez 50 % obyvateľov za NATO, len oni to inak myslia. A ja mám obavu, že predstavitelia NATO prestanú používať diplomatický jazyk a raz povedia, tak vy ste na tom tak zle ekonomicky, ale aj vojenskou pripravenosťou, aj riadením, že jednoducho vás teraz nemôžeme zobrať a musí to HZDS v ďalšom volebnom období napraviť. Tak robte niečo, aby túto dôveru, o ktorej tvrdíte, že ju máte, ste mali aj naozaj. A to sú dôvody, tá povrchnosť vo vláde, to bezpríkladné ohováranie politického protivníka, ale aj zakrývanie skutočnosti pred voličmi dôvodom, prečo treba túto vládu odvolať, a to čo najskôr. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, dámy a páni. Keďže to bol posledný rečník v rozprave, pýtam sa, kto chce vystúpiť

s faktickou poznámkou. Ďakujem.

Pán poslanec Tuchyňa, nech sa páči, máte slovo.

J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci za slovo. Chcem trošku odľahčiť túto ťaživú informáciu v reakcii na poslanca Andrejčáka. Keď som ako mladý dôstojník bol na jednom z prvých divíznych cvičení, tak v Strakoniciach vydávali guláš medzi koľajami. A kontrola z divízie tam robila strašný hurhaj a vtedy jeden major povedal, čo z toho robí takú vedu, veď ide, s prepáčením, o posratý guláš. Aj tu, vážení, ide len o vstup do NATO. (Smiech.) Ja to hovorím skutočne tak, ako to je. Keď si prečítate návrh zákona o bezpečnosti štátu, tak zistíte, že nebude mať kto vyvesiť ani bielu zástavu, lebo vyhlásiť mobilizáciu chceme po vyhlásení vojnového stavu alebo vojny, ale v inom dokumente na prípravu ozbrojených síl je potreba x mesiacov času. Preto to hovorím, že ani vyvesiť bielu zástavu nebude mať kto. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Po prvé, nemáme na tú bielu zástavu, a po druhé, sme taký národ, ktorý sa nerád vzdáva, takže už čert to zober. Ale trošku odťažiť, lebo (smiech) skutočne sa musíme prebrať po tej polnoci. Možno by dobre zapasoval ten teplý gulášik. (Smiech.)

Na svojho predrečníka chce reagovať pán poslanec Andrejčák.

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

I. Andrejčák, poslanec: Ďakujem za slovo. Prirodzene nechcel som teraz v tom vystúpení, pretože ide o odvolanie vlády hovoriť o ostatných zákonoch, ale ľudia, ktorí sa nad tým zamýšľali, majú veľmi vážne výhrady. Chcem ale povedať na uľahčenie, že zatiaľ nám prisľúbili takmer všetko okrem toho najdôležitejšieho, zaviesť poriadok do toho, čo chceme urobiť. Preto som tak ostro povedal, že zlikvidovali obsah pojmu mobilizácia, ozbrojené sily a je tam ešte viacej takých táranín, ktoré keby sme schválili, tak už nikdy sa Slovensko brániť nebude. A ten guláš, o ktorom pán kolega hovoril, bude realitou Slovenska.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ale nie dnes ráno. Ďakujem. Dámy a páni, keďže vystúpili všetci poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy, pýtam sa, kto sa chce alebo kto sa hlási ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť podania. Desať. Povedal som, uzatváram, ale nepovedal som čo. (Hlasy z pléna.) Ako desiaty pán poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlásení sa do rozpravy. Ďakujem. Takže (a mňa ste prehodili, ja som nebola štvrtá, hlas z pléna).

Pani kolegyňa, ja som to zapísal, oni môžu prehadzovať, čo chcú.

Takže, dámy a páni, prečítam poslancov, ktorí sa prihlásili ústne do rozpravy. Ako prvý Dušan Švantner, druhá Irena Belohorská, tretí Viliam Oberhauser, štvrtá Melánia Kolláriková, piaty Dušan Jarjabek, šiesty Milan Cagala, siedma Marta Podhradská, ôsmy Augustín Marián Húska, deviaty Ján Benčat a ako posledný desiaty pán Tibor Cabaj.

Ako prvý má slovo (hlasy z pléna), ale ja som to tak ako sa mi oni, potom sa to poprehadzovalo a chcem byť korektný a ozaj, kto sa prvý prihlásil, nech aj prvý vystúpi. Nech je to v tom poradí, ako sa mi to hlásilo. Tak presne. Ďakujem.

Ako prvý má slovo pán Dušan Švantner.

Nech sa páči, pán kolega.

D. Švantner, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni. Vzhľadom na pokročilý čas sa budem snažiť skrátiť moje vystúpenie, ale, samozrejme, nedá mi, aby som nehovoril o niektorých naozaj veľmi problematických záležitostiach, ktoré zrealizovala naša vláda. Musíme jednoznačne, že úlohou vlády je zaisťovať zvrchovanosť republiky, a to zvrchovanosť nielen politickú, ale aj ekonomickú. Myslím si, že politická zvrchovanosť sa veľmi ťažko darí tejto vláde z toho dôvodu, že vo vláde je maďarská koalícia a jednak poslanci a takisto aj niektorí ministri vystupujú takým spôsobom, že vlastne nehája záujmy Slovenskej republiky. Aj naposledy v relácii, kde spolu diskutovali predseda vlády s podpredsedom parlamentu pánom Bugárom, bolo jednoznačne vidieť, že vlastne podpredseda parlamentu obhajuje zrušenie Benešových dekrétov, odškodnenie občanov, ktorí boli odsunutí z južného Slovenska a nielen to, pán kolega, keď vy hovoríte, tak ja vás neruším a myslím si, že by bolo dobre, aby ste si to vypočuli, lebo naozaj je to jednoznačný fakt, že vy nepociťujete, že by vaša vláda sedela v Bratislave, ale vy stále vystupujete takým spôsobom, ako keby vaša vláda sedela v Budapešti. Ďalej by som chcel hovoriť taktiež...

M. Andel, podpredseda NR SR: Kolegovia, nie ste už v televíznom ringu, ale ste v poslaneckej snemovni, hej, takže, nech sa páči, pokračujte.

D. Švantner, poslanec: ... o privatizácii, ktorá je tiež veľmi zvláštna. Keď by som, nedá mi nespomenúť to, že sme vlastne predali banky, všetky banky, a tým pádom 200 miliárd korún, ktoré sú v rozpočte slovenskej vlády, bude prechádzať cez subjekty, ktoré vlastnia zahraničné firmy. Samozrejme, že zástupcovia týchto bánk budú sedieť v dozorných radách a predstavenstvách firiem, ktoré budú požadovať úvery, úvery, ktoré budú poskladané z finančných prostriedkov našich firiem a občanov Slovenskej republiky a, samozrejme, bude záležať len na blahosklonnosti zástupcov týchto bánk komu úver dajú a komu nie.

Zvlášť by som chcel hovoriť o IRB, v ktorej je dvanásť a pol miliárd úveru, ktoré majú Slovenské elektrárne. Túto banku sme predali maďarskej banke. Pritom s tým, dá sa povedať, že darovali, lebo sme ju predali za 700 miliónov korún, 700 miliónov korún. Ja by som sa chcel trocha zamyslieť nad tým, že v prípade to, čo som už povedal, dvanásť a pol miliardy korún, majú tam úver elektrárne, za ktorý ručí slovenská vláda, pri desaťpercentnom úroku je to 1 250 miliónov korún. Čiže za jeden rok sa vlastne zaplatí to, čo dala maďarská banka za kúpu IRB. Tiež musím hovoriť o tom, že sme boli nadšení, keď sa ukončila stavba mostu v Štúrove, ale ako sa realizovala táto stavba. Prostriedky na most v Štúrove boli poskladané z finančných prostriedkov Slovenskej republiky, Maďarskej republiky a Európskej únie, ale čuduj sa svete, Slovensko, ktoré má najväčšiu nezamestnanosť v Európe, realizovalo z tejto stavby len vo výške 20 %. Realizovali to Inžinierske stavby Košice. 80 % realizovala maďarská firma pritom ešte s tým, že vlastne predmostie robil Doprastav čisto za prostriedky Slovenskej republiky. Hovoril som o tom, že zvrchovanosť republiky je daná ekonomickou situáciou. Zahraničné cesty nášho premiéra však o tom nehovoria. Pán kolega, ja si myslím, že vám by bolo treba si ísť ľahnúť spať. Zoberme si príklad z Českej republiky. Predseda vlády Českej republiky Zeman prešiel už celý svet preto, aby loboval ekonomicky za firmy, ktoré, samozrejme, majú teraz podstatne lepšiu situáciu, ako majú naše firmy. Pred dvoma rokmi Česká republika vyviezla zbrojnú techniku za 800 miliónov dolárov. My sme sa vlani tešili nad tým, že sme vyviezli zbrojnú techniku za 80 miliónov Sk. Takisto je potrebné spomenúť aj privatizáciu SPP. Dodnes nepoznáme zmluvu, ktorá bola spísaná medzi slovenskou vládou ako predávajúcim a firmami, ktoré kúpili 49 % SPP. Vyzerá to tak, že sa vláda bojí zverejniť túto zmluvu, lebo podmienky pri predaji 49 % sú také, že vlastne kupujúci má také práva, ako keď by kúpil celých 100 %. Pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli o tom, že z finančných prostriedkov 130 miliárd korún dostanú obce a mestá 4,5 miliardy za vybudovanie, za plynofikáciu, ktorá bola zrealizovaná v Slovenskej republike. Je to veľmi zaujímavé porovnanie, keď to porovnávame s tým, čo dostane privatizačný poradca. Pri 2,2 % provízie sú to skoro 3 miliardy korún, čiže skoro porovnateľné s tým, čo dostanú obce a mestá za vybudovanie celej siete. Taktiež je veľmi zaujímavé, ako sme predali VSŽ alebo lepšie povedané 21 % akcií VSŽ, ktoré vlastnil Transpetrol. Minister Harach prikázal Transpetrolu pred dvoma rokmi kúpiť tieto akcie za 700 miliónov korún, dnes, čiže zhruba za 200 korún akcia, a dnes sme ich alebo pred niekoľkými dňami sme ich predali za 160 korún za akciu pritom s tým, že sme to nepredali ako balík spoločne 21 % z Transpetrolu a 16 % z Fondu národného majetku. Predaj celkového balíka by bol podstatne lepší a lukratívnejší, ako keď sme to predali týmto spôsobom s tým, že vlastne tých 16 % akcií už nemusí nikto kúpiť. Mimo toho sú ešte akcie VSŽ medzi individuálnymi vlastníkmi, ktoré už týmto pádom stratili úplne cenu.

Milé dámy, vážení páni, takýto je stav a takéto je správanie sa vlády, čo sa týka ekonomických záležitostí tejto republiky. Vzhľadom na tú skutočnosť budem hlasovať za odvolanie vlády. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Vážení páni predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa ku kapitole Zahraničná politika ako priepasť medzi sľubmi a realitou. Pretože predpokladám, že viacerí ste nečítali náš návrh na odvolanie, ako aj odpoveď pána premiéra, niektoré veci si dovolím špeciálne vypichnúť. Vláda premiéra Dzurindu opakovane proklamuje náš záujem o vstup do NATO a do Európskej únie, konkrétne činy tejto vlády sú však skôr kontraproduktívne. Nejdem spomínať mnohé z tých vecí, ktoré tu boli spomenuté v diskusiách a vo vystúpeniach mojich kolegov, ktorí argumentovali z jednotlivých rezortov, pretože vieme veľmi dobre, že aj v jednom našom integračnom kroku, a to je vstup do NATO, aj v druhom do Európskej únie sa hodnotí vlastne prierez celou politikou štátu a jednotlivými rezortmi. Slovensko sa dostalo pri hodnotení kandidátskych krajín na vstup do Európskej únie spolu s Poľskom a Cyprusom medzi takzvané nestabilné krajiny. Európski partneri sa boja vysokej nezamestnanosti, ktorá dosiahla hodnotu až 20 %, pritom sa vie, že toto nie je skutočná hodnota, nakoľko z evidencie nezamestnaných rôznymi administratívnymi krokmi sa vyradili mnohí nezamestnaní. V odpovedi pána predsedu vlády si môžeme prečítať, že Európska únia menuje Slovenskú republiku ako kandidáta na vstup v roku 2004. Tento úspech by nebol možný bez dôvery našich partnerov. Európska únia nás dnes hodnotí ako krajinu s pevnými demokratickými inštitúciami a funkčným trhovým hospodárstvom. Argumenty, to hovorí premiér tohto štátu, argumenty o vysokej nezamestnanosti, hroziacej menovej kríze, ekonomickej nestabilite sú iba púhou demagógiou opozície. Takže dovolím si zobrať, Štatistický úrad Slovenskej republiky nám dodáva do Národnej rady prehľad, zoberiem z decembra posledné údaje, ktoré hovoria o nezamestnanosti, a tu sa nám hovorí: "Počet evidovaných nezamestnaných vzrástol vo všetkých krajoch, najviac však v kraji Prešovskom. Miera nezamestnanosti za disponibilný počet evidovaných nezamestnaných na Slovensku sa zvýšila o 0,9 bodu na 18,6 %." Znovu opakujem, napriek tomu, že množstvo nezamestnaných bolo preevidovaných, vylúčených alebo zamestnaných ako takzvané VPP. Takže, páni, pravdepodobne predseda tejto vlády, keď pripravoval odpoveď, si robil nielen z nás, ale hlavne z vás vtip. Ďalej tu spomíname, že sa vláda pri rokovaniach s Maďarskom sústredila skôr na budovanie imidžu ako na národnoštátny záujem Slovenskej republiky. Bez dôrazných zahraničnopolitických aktivít pripustila, že napriek tomu, že mala v rukách argumenty proti zákonu o zahraničných Maďaroch, tento nadobudol platnosť a od 1. 1. 2002 sa uplatňuje. Na území Slovenskej republiky dochádza k zbieraniu osobných dát od občanov, ktoré slúžia ako databáza cudziemu štátu. Až po prudkých protestoch opozície a samotných občanov sa vláda zmohla na prvé veľmi umiernené kroky protestu. Pritom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky už v minulom roku zaregistrovalo Združenie za spoločné ciele, ktoré má protislovenské, protinárodné ciele a bolo vytvorené výlučne na odnárodnenie a celkom zjavne diskriminuje slovenských občanov, čo vyplýva aj z medzinárodných analýz, napríklad Benátskej komisie. Práve benevolencia slovenskej vlády k tomuto zákonu je najlepšia živná pôda pre nacionalistické tendencie, čo sa najviac prejavilo pri vyhláseniach maďarských nacionalistov, nacionalistov práve ohľadom Benešových dekrétov. Slovenská vláda to nevedela ani predvídať, ani nemala pripravené riešenia, aby obhajovala základné záujmy občanov Slovenskej republiky. Diplomacia a zahraničná politika predsa má predvídať určité kroky partnera a vzhľadom na to, že aj v zahraničnom výbore sme niektoré veci prerokúvali, aj z vyjadrenia mnohých diplomatov v zahraničí viem, že predsa aj o nastolení otázky Benešových dekrétov vláda premiéra Dzurindu vedela dávno dopredu. Zahraničnú politiku neformuje vláda, ale ju určujú stranícke záujmy v koaličnej rade. Zahraničná politika, žiaľ, dodnes deň nemá jasnú stratégiu tak ako mnohé iné rezorty, ktoré tu boli spomenuté. Skôr mám pocit, že sa robí ad hoc alebo ako by sme to povedali po slovensky - hopky hopky stratégia, čo príde na tanier, to sa snažíme riešiť. Ale pozrime si, čo nám odpovedal pán predseda vlády. Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala vykonávať modernú, dôveryhodnú a presvedčivú zahraničnú politiku. Politika konfrontácie takouto politikou nie je. Vďaka umiernenej zahraničnej politike založenej na presvedčivej argumentácii dosiahla Slovenská republika stav, keď otázka Benešových dekrétov nie je podmienkou vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a otázka zákona o zahraničných Maďaroch sa dostala do situácie, keď dosiahnutie slovensko-maďarskej dohody je kladené ako podmienka pre Maďarsko, a nie pre Slovenskú republiku. Mám taký dojem, že pán predseda vlády pravdepodobne nedostáva na stôl mnohé správy zo zahraničia, tak ako ich dostávame my, lebo keby tak bolo, tak by vedel, že maďarský premiér Orbán počas svojej návštevy v Bruseli 19. 2. sa vyjadril v súvislosti so zákonom o Maďaroch v susedných krajinách, že Maďarská republika dosiahla dohody s piatimi štátmi a jediná krajina, s ktorou má Maďarská republika ťažkosti, je práve Slovensko. Predseda Zahraničného výboru Európskeho parlamentu pán Brok vyzval na právnu štúdiu súčasného dopadu Benešových dekrétov. Jeho rozhodnutie bolo privítané s veľkým porozumením. Takže si myslím, že je to úplne ináč, ako pána predsedu vlády informujú alebo lepšie povedané, ako si on dovolí informovať tento parlament. Ak sme hovorili o záujme Slovenskej republiky, ktorý je spoločným záujmom aj opozície, aspoň tak to donedávna aj vyhlasovali všetci politici koalície pri svojich rokovaniach s partnermi z NATO, že je to aj náš záujem, nejdem vás tu skutočne unavovať, aby som vám prečítala deklaráciu z transformačného snemu Hnutia za demokratické Slovensko na politickú stranu ľudového typu, kde sa môžete o tom dočítať, ani z otvoreného listu občanom Slovenskej republiky, aby ste si mohli tiež prečítať to, čo na tomto poli našej integrácie Hnutie za demokratické Slovensko urobilo. Nejdem spomínať tie mnohé stretnutia s občanmi, kde sme ich skutočne presviedčali, že toto je pre Slovensko skutočne voľba, ktorá je potrebná. Ináč by ste nikdy nedosiahli tých dnešných 56 % podpory obyvateľstva pre náš vstup do NATO. Zopakujem to ešte raz, nikdy, pretože vaše politické strany, ak si pozriete, sú tam od 0,1 až po myslím tú najsilnejšiu 7 alebo 8 %. Lebo upozorňujem vás, politická strana Smer pána predsedu Fica, viete veľmi dobre, že zaujíma k nášmu vstupu do NATO zdržanlivý postoj alebo vyžaduje, alebo žiada predtým prebehnuté referendum. A tak, ak pán predseda vláda spomína vo svojej odpovedi, že zatiaľ čo v záveroch summitu v Madride v roku 1997, ktorý rozhodol o historickom rozšírení NATO na Východ sa Slovensko ani nespomínalo, jedine Slovensko bolo všeobecne považované za najperspektívnejšieho kandidáta na členstvo. Dôvody treba hľadať v zmene politickej situácie na Slovensku a tiež v realizácii reálnej reformy armády, ktorej základ bol založený počas úradovania tejto vlády prijatím bezpečnostnej, obrannej a vojenskej stratégie v roku 2001. Páni, znovu bez hlasov opozície by ste túto stratégiu neboli prijali. To viete veľmi dobre a tomu, komu menej slúži pamäť, odporučím, aby si vytiahol hlasovanie o týchto zákonoch. Ale ako ste už dnes počuli vystúpenia našich poslancov, asi s prijatím tých ostatných zákonov, ktoré pre náš vstup do NATO sú potrebné, asi pravdepodobne to už bude horšie, pretože počuli ste výhrady či už k výcviku, či už k výzbroji alebo k celej organizácii obrany na Slovensku, keď spomeniem a dovolím si spomenúť aj proklamovanú profesionalizáciu slovenskej armády aj terajším pánom ministrom, ale aj predsedom tejto vlády, dovolím si spomenúť jeden alebo upriamiť vašu pozornosť na jeden fakt. Ak sa hovorí, že sa zníži stav ozbrojených síl, pretože prejdeme k profesionálnym vojakom, chcem vám povedať, ako vám to môžu veriť občania Slovenskej republiky, keď dnes za súčasného stavu sú používaní vojaci základnej vojenskej služby napríklad na tak chúlostivú službu, ako je stráženie východnej hranice. A tu sa znovu dostaneme nielen k plneniu našich podmienok pre NATO, lebo to si nestačí len dať oblek a ísť na nejakú večeru, ale tam sa skutočne vyžaduje aj splnenie určitých odborných kritérií, ale dovolím si poukázať aj na našu integráciu do Európskej únie, lebo to súvisí aj s tým, vážení páni, nás čaká ešte dohadovanie o kapitole schengenského priestoru a schengenskej hranice a súčasný incident, ktorý sa stal včera na východnej hranici, myslím si, že nie je dobrou vizitkou a nie je istota, že takto vycvičený personál, ak šéf tejto hliadky nasadne do auta a neodzbrojí páchateľa ani ho neprehliadne, ale ešte naopak, dá sa ním navigovať, aby sa išiel pozrieť, lebo tam videl z okna nejakú ženu, nehovorí o profesionálnom prístupe jedného vojaka alebo jedného policajta, ktorý je šéfom policajnej stanice. Takže ak budeme hovoriť o integračných krokoch, je to úplne ináč, ako pán predseda vlády píše tak isto vo svojej správe. Ak niečo ešte vo vzťahu k členstvu vyvoláva otázky, je to politická stabilita na Slovensku, áno, lebo je to skutočne zarážajúce, aké percento podpory dnešná vláda u svojho obyvateľstva má. To je kumšt vládnuť s takými percentami. A píše tu ďalej. Nejde tu o stabilitu tejto vlády, ale o stabilitu povolebného výbora. Stabilita povolebného vývoja nezávisí, aby tam sedeli tí istí ľudia, lebo nikto napríklad nemal obavu, že sa zmení kurz, keď po dlhom období pôsobenia konzervatívcov vo veľkej Británii sa dostali do kresla labouristi, nikto nemal problémy, keď sa vymenila vláda pána Klausa za vládu pána Zemana, takže, vážení páni, tu sa netreba obávať, že sa niečo zmení v stabilite na Slovensku, áno, bude opozícia iného charakteru, ako sme boli my, pretože my sme síce kritizovali, ale konštruktívne sme v týchto zásadných a základných cieľoch zahraničnej politiky ťahali spolu s vami. A za to teraz sa vlastne nestabilným stáva Slovensko, ale znovu nie naším pôsobením v zahraničí, ale práve naopak, vaším znevažovaním Slovenska, vašou obavou, že politik, ktorý ma na Slovensku 0,1-percentnú podporu obyvateľstva chodí do zahraničia o ňu žobrať a viac-menej používať zahraničie na to, aby nás zbavil najzákladnejšej veci v demokratickom systéme, ktorú sme po roku 1989 si vybojovali, a to sú slobodné voľby. Lebo slobodné voľby znamená skutočne výsostné právo občana Slovenskej republiky, aby nebol znevažovaný za to, komu dá svoj hlas. A o tento hlas sa, vážení páni, uchádza na Slovensku, a nie v zahraničí. Ďakujem. (Potlesk.)