P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pani poslankyňa Belohorská je posledná.

Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja sa ospravedlňujem pani poslankyni Aibekovej, že nebudem hovoriť o zdravotníctve, ale napriek tomu všetkému nadviažem na to, čo tu hovorila, lebo veľmi jednoznačne dokázala, že pán minister Kováč vo svojej časti v stanovisku vlády naozaj škandalózne klame. Chcela by som dokázať, že rovnaký spôsob si zvolil aj minister kultúry Milan Kňažko. Zacitujme z toho stanoviska: "Zásadný zvrat nastal i v oblasti podpory neinštitucionalizovanej kultúry a umenia. Transparentný sa stal proces rozdeľovania prostriedkov podporných grantových systémov. Pro Slovania a účelové transfery prestali byť ministrovou voľnou úvahou, rozhodujú o nich komisie zložené z nezávislých odborníkov. Napriek všetkému sa darí postupné zvyšovanie finančných objemov do týchto mechanizmov" a tak ďalej a tak ďalej. Nebudem hovoriť o tých prvých vetách, hoci aj to je klamstvo. Ale tá posledná veta, to už je naozaj vrchol. Lebo ak si dovolí pán Kňažko tvrdiť, že sa postupne zvyšujú finančné objemy v týchto mechanizmoch, tak opak je pravdou. Za ministra Hudeca bolo vo fonde Pro Slovakia v roku 1998 167 miliónov. Dnes za pána Kňažka je to 72 miliónov. Takže zo 168 miliónov klesla táto čiastka na 72, napriek tomu pán Kňažko suverénne tvrdí, že sa finančné objemy v Pro Slovakii za jeho éry postupne zvyšujú. Takže už väčšie klamstvo si naozaj neviem predstaviť. Ale vôbec ma to neprekvapuje, lebo si myslím, že týmto spôsobom pán Kňažko naozaj veľmi dobre zapadne do tej kompánie, ktorú voláme súčasná slovenská vláda.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Húska.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Na doplnenie presvedčivého výkladu pani poslankyne Aibekovej chcel som ale povedať, že, samozrejme, zdravotníctva ani v iných štátoch to nemajú ľahké, pretože pod agresívnym tlakom marketingových záujmov farmaceutických spoločností je naozaj ťažko existovať. Spomínam si, že napríklad marketingoví odborníci z farmakologických inštitúcií konštatovali, že najlepším agentom pre nákup liekov je ustrašený chorý pacient. A každý sa stáva asi pacientom. Je to naozaj tak. Ale na druhej strane ma dojalo, pán minister, že ste tu použili posunkovú reč, ktorou, keď by som verbálne preložil, bolo naznačené, že diskutujúca to nemá celkom hore v poriadku. Prosím? Ja? (Smiech v sále.) Neviem, komu, ale myslím si, že ľudsky by ste tieto záležitosti nemali robiť a chcem vás upozorniť, že dokonca je všeobecne známe, že každý pokus o fúzovanie chorých inštitúcií, a tie dve bratislavské inštitúcie sú obidve silne zasiahnuté, tak keď ich spojíte, tak vznikne Frankenstein. A to vám vzniklo. Je to doklad toho, že ste vlastne použili trik, ktorý sa nesmie použiť pri štrukturálnych racionalizáciách. To nie je férové. Nerobte to.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo. Musím súhlasiť s pani poslankyňou Aibekovou, keď hovorí o tom, že nie je pravda, že zdravotníctvo bolo preberané v roku 1999 v krízovom stave. Bolo síce napäté financovanie, vznikali dlhy, ale dlhy vznikali okolo 250 miliónov korún mesačne. Od roku 1999 dá sa povedať, že permanentne každý mesiac sa zvyšovali dlhy okolo 350 až 500 miliónov, o čom vlastne aj svedčia záväzky zdravotných poisťovní, ktoré sa vyšplhali už na čiastku okolo 18 miliárd Sk. Jednoznačne vláda sa mala už dávno zaoberať stavom v rezorte zdravotníctva, nenechať to do takéhoto stavu, ako to je teraz. Treba otvorene povedať, že v tomto smere musí vláda prijať jedno zásadné stanovisko, čo sa týka dofinancovania zdravotníctva, ale, samozrejme, aj ďalších krokov, ktoré v zdravotníctve treba urobiť. Do dnešného dňa nebol predložený zákon o Liečebnom poriadku. Áno, treba povedať, že na to treba istú politickú odvahu. Ale my sme boli pripravení na to, aby sme aj takýto zákon, samozrejme, po širokej odbornej diskusii podporili. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, taká spŕška obvinení, čo tu povedala pani poslankyňa Aibeková, no, to je naozaj čosi hrôzostrašné. A skutočne pretože platí prezumpcia neviny, ja odteraz by som vám najradšej hovoril pán Roman K., aj to so strachom. Ale to sa naozaj týka aj pána Milana K., ktorý tu nie je. Ale možnože príde. Povedzte mi jedného občana, jedného lekára, jednu sestričku, jedného pacienta, ktorý by povedal, že ste dobrý minister zdravotníctva. Alebo že v tom zdravotníctve po vašom príchode naozaj prišlo k nejakej náprave. Celkom vážne mi povedzte, kto v poslednej dobe okrem premiéra a vašej manželky o vás povedal, že ste dobrým ministrom. Naozaj, to sú vážne obvinenia, čo povedala pani poslankyňa Aibeková, a k tomu by ste naozaj mali čosi povedať, lebo to tu zaznelo a v rámci tých obvinení tu visí vo vzduchu potom ešte aj niečo iné. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Keby ste aspoň prezradili čo. Pán poslanec Engliš. A komu? (Reakcie z pléna.)

A. Engliš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som už tejto v snemovni raz konštatoval, že pokiaľ Česi majú baróna Prášila, my máme premiéra cigáňa. A vidím teraz, pani poslankyňa Aibeková, na základe toho, čo ste povedali, že my sme trošku pred tými Čechmi, že my máme nielen premiéra cigáňa, ale aj ministra zdravotníctva cigáňa. Cigáni totiž tak ako ten premiér, cigáni, až sa práši. Alebo aby nebol problém, že klame, až sa práši poslancom do očí, ale nielen poslancom, ale aj pacientom a celej verejnosti.

Ďakujem vám pani poslankyňa za toto vyjadrenie, respektíve za myšlienky, ktoré ma v tomto utvrdili.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keď spomenula pani poslankyňa Aibeková, aké razantné kroky sa urobili po príchode tejto vlády, tak mi napadol zoznam 38 riaditeľov nemocníc, ktorí boli v priebehu prvých dvoch mesiacov odvolaní. Áno, na to bolo treba skutočne silnú dávku nervov, aby jeden lekár, ktorý dostane životnú príležitosť riešiť rezort, byť šéfom všetkých svojich lekárov, prvé opatrenie, ktoré robil, bolo krágľovanie. Takže ak takto boli myslené mimoriadne opatrenia, je to zlé. Pán minister, viem, že to bol druhý minister, že to bol ešte minister Šagát. Ale myslím si, že za vás sa takisto nič neurobilo, čo sa týkalo strategickej politiky v nemocniciach. Aj vám, aj vám riaditeľuje osoba so stredoškolským vzdelaním a nie ste schopní za tri štvrte roka alebo za rok túto riaditeľku vymeniť. To bol aj obsah mojej interpelácie, ktorá ale skončila v stratene. Ak spomínala pani poslankyňa lekárne, tak mi zase napadli tie lekárne, ktoré držali s ministerstvom, držali s pacientmi a pomáhali tým, že úverovali zdravotníctvo. Teraz jednoducho sa dajú licencie novým a tie staré majú smolu. Mali smolu, že pomáhali zdravotníctvu a že ho dávno nedali na exekúciu a na bubon. Pán minister, ak neviete, čo píšu noviny a novinári o vašom rezorte, tak by bolo dobré, aby tlačové oddelenie vám pripravilo prehľad. A tak by ste vedeli, že sa napríklad nemôžu robiť transfúzie, nemôžu robiť odbery, lebo nie je do čoho! Že v nemocniciach chýbajú cytostatiká a základný materiál.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková, môžete reagovať na faktické.

Nech sa páči.

M. Aibeková, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne za všetky doplnenia a ešte jedno z tohto skvelého materiálu a skvelej odpovede skvelého ministra. Hovoríte tu, že obviňujem ministra z toho, že môže za situáciu v ambulantnej starostlivosti. Nuž, tu ani také slovo v mojom materiáli alebo v našom materiáli, ktorý sme predložili, nie je. Pán minister, ale situácia v ambulantnej sfére tiež nie je dobrá a aj tu klamete, že nie sú tam problémy. Pretože aj tu chýbajú zdroje a zdroje chýbajú práve v dôsledku toho hlbokého podfinancovania a za to už vláda zodpovedná je. Vy sám ste prejavili nespokojnosť s tým, aké zdroje prišli na tento rok. Takže z toho som neobviňovala vás ako vládu, pretože tento materiál pre predložený na odvolanie vlády a vy si tu dovoľujete tvrdiť, že v ambulantnej sfére žiadne problémy nie sú okrem chronického tlaku na zvýšenie platieb, no ale veď o to ide, že tí lekári začali vyberať od pacientov platby v hotovosti, pretože jednoducho nemohli ambulancie utiahnuť. Takže v jednej vete si takto protirečíte a tvrdíte takéto veci, a keď nebude dostatok financií, tak aj tie ambulancie budú zatvárané, pretože donekonečna tí lekári to nebudú môcť úverovať. A ďalšie vaše vyjadrenie, najskôr malo byť prepustených 10-tisíc zamestnancov zdravotníctva, potom 3-tisíc, potom tisíc a každý mesiac ste menili aj túto víziu a tieto počty. Aj to považujem za neseriózne z vašej strany voči zdravotníckym pracovníkom, že ste ich držali v takejto neistote. Takisto ste hovorili v decembri o skončení transformácie a tu tvrdíte, že to bolo vyňaté z vášho vystúpenia. Nie je pravda, pozrite si médiá z tej doby, ktoré autenticky zapísali to, čo ste vo výbore povedali.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Danko, pripraví sa pán poslanec Benčat.

J. Danko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni. Dovoľte mi na úvod, ja chcem predovšetkým vyjadriť a kritizovať vládu za jej činnosť ohľadom toho, čo ona vo svojom programovom vyhlásení označuje za prioritu zahraničnej politiky, a to je integrácia do NATO. Ale predtým, kým sa k tomu dostanem, nemôžem povedať niečo, čo, keď pozorujem dnešné rokovanie, som si to uvedomil. Toto, čo tu teraz predvádzame my v Národnej rade, vážený pán predsedajúci, ktorý zodpovedáte za vedenie tejto schôdze, je niečo vrcholne nezodpovedné.

Dámy a páni, my sme, budem hovoriť za seba, preto som v politike, lebo som pochopil, že treba odstrániť totalitu v tomto štáte, aby ľudské práva mohol užívať každý občan tejto spoločnosti, aby tu vznikla demokratická spoločnosť. Ale, páni, uvedomte si, že podmienkou demokracie je právo občana na informácie. Ja si neviem predstaviť v tomto štáte dôležitejšie rokovanie, ako je rokovanie, ktoré prebieha tu, kde sa prerokúva činnosť vlády, ktorá je zodpovedná svojim voličom a občanom tohto štátu a občania tohto štátu nemajú právo počúvať argumenty legitímnej opozície, ktorá má povinnosť to povedať. Áno, prepáčte, budem tichšie hovoriť, áno. Páni, ja som si prezrel vaše volebné programy, všetci ste deklarovali, že tu chcete nastoliť demokraciu, zlepšiť podmienky demokracie, keď pán Palko ma budete počúvať, ja dúfam, že vám to vysvetlím tak, že to aj pochopíte. (Smiech v sále.) Podmienkou demokracie je právo občana na informácie. Toto, čo tu predvádzate, že chcete povedať, že preto nie je priamy prenos, že akýsi úradníček, politicky váš vazal pán Materák povie, že nemá na to peniaze, to vám kto uverí? On je politicky nominovaný, lebo je zvolený v parlamente a vy tu máte väčšinu. Ak tak urobil, lebo je to možné, tak zajtra chcem vidieť, aby ste vy dali návrh na jeho odvolanie. Takýto človek nemôže byť šéfom Slovenskej verejnoprávnej televízie, ktorý bráni, aby občania mohli kontrolovať svojich zvolených zástupcov v parlamente. To myslím ale úprimne vážne. Mňa to poburuje, lebo potom o akej demokracii tu rozprávame. A keď toto, čo pán Dzurinda povedal na úvod, ešte nepočul ani jeden prejav poslancov opozície, ale on už vedel, že budeme mlátiť prázdnu slamu. Potom sa ho musím spýtať, keď už vedel, že budeme mlátiť prázdnu slamu, prečo nenechal, nech sa strápnime vo verejnoprávnej televízii pred voličmi, aby konečne jemu narástli preferencie, lebo dnes disponuje sotva 10 % a 80 % občanov Slovenskej republiky je nespokojných s jeho vládou. Zajtra čakám, vážená vládna koalícia, že podáte návrh na odvolanie pána Materáka. (Potlesk.)

Dámy a páni, k obrane. Som dojatý, keď počujem premiéra Slovenskej republiky rozprávať o tom, ako vládna koalícia akú váhu pripisuje integrácii do NATO. Musím nazvať celé konanie vlády schizofrenickým, pretože na jednej strane sú deklarácie a na druhej strane presne opačné činy. Ja na rozdiel od pána Dzurindu to, čo tvrdím, viem zdokumentovať. Poprosím vás, aby ste ma dobre počúvali, lebo toto je celá pointa. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí, vláda zabezpečí reformu ozbrojených síl. Aká je skutočnosť. Štvrtý rok vládnutia tejto vlády vláda ešte len dokončuje dokumenty prípravy reformy ozbrojených síl a navyše tieto dokumenty sú len projektom pre budúcu vládu. To kde ste v európskej demokracii videli, aby vláda do štyroch rokoch pripravila, zmohla sa iba na prípravu akýchsi dokumentov a projektov reformy ozbrojených síl pre budúcu vládu. Ešte nemáte ukončený ani Model 2010, nemáte schválené v tomto parlamente zásadné dokumenty, to je ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a mimoriadneho stavu štvrtý rok a ešte to nemáte. Dva roky vám trvalo, kým ste pripravili, vážená vládna koalícia, kým ste pripravili základné dokumenty, ktoré sú podmienkou toho, aby ste zaviedli to, čo v programovom vyhlásení vlády sľubujete, to znamená, zaviedli systém obranného plánovania. V novembri 1999 36. rokovanie Rady obrany štátu prijalo odporúčanie, aby bol vypracovaný dokument Obrana stratégie Slovenskej republiky. Viete, kedy bol schválený? 25. mája 2001. Dva roky trvalo tejto vláde, aby pripravila jeden dokument, ktorý tu, keď si sadneme tí, čo robíme v obrane, za dva týždne to urobíme, nie za dva mesiace, za dva týždne. Vám to trvalo dva roky a vy chcete ešte hovoriť, že robíte všetko preto, aby ste čo najlepšie pripravili armádu vstúpiť do NATO. Dámy a páni, musím vás upozorniť, že NATO nie je dobročinná organizácia, NATO je obranný spolok, ktorý nebude poskytovať záruky novoprijatých členom na základe akéhosi sociálneho cítenia, ale očakáva od nich, že budú vstupovať vojensky pripravené, že budú minimálne schopní zabezpečovať teritoriálnu obranu svojho územia a budú schopní sa podieľať na začlenení do systému kolektívnej obrany. V článku III Washingtonského dohovoru sa píše: "Každý štát, ktorý je členom NATO, musí zabezpečovať a rozvíjať svoju schopnosť individuálne a kolektívne čeliť ozbrojenému útoku." To je takmer presná citácia. Viete, v akom stave je naša armáda a ako ste vy vstúpili do prvého roku svojho vládnutia, ja vám to poviem, pán Palko, len si sadnite, lebo je to aj vaša zodpovednosť. Keď sa nemýlim, doteraz ste predsedom brannobezpečnostného výboru. Ja viem, že vám to trhá uši, lebo to ste mali vy robiť štyri roky, nie ja, ja som v nejakom inom výbore.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci z HZDS, nevyrušujte pána poslanca z HZDS. (Hlasy zo sály.)

Pán poslanec Danko, nech sa páči, môžete pokračovať.

J. Danko, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keď sme schvaľovali programové vyhlásenie vlády, môžem vám zopakovať, čo som teraz... Pani Sabolová, už tradične ma znervózňujete, by som vás poprosil, keby ste mali so mnou trošku veľa trpezlivosti, lebo fakt jedine vy ma tu viete vyviesť z rovnováhy. (Reakcie z pléna.) No keď sme schvaľovali programové vyhlásenie vlády, upozornil som vás a veľmi korektne som to myslel, že nepíšte nezmysly do programového vyhlásenia vlády, lebo ste tam napísali, že chcete reštrukturalizovať ozbrojené sily, chcete ich modernizovať, chcete ich profesionalizovať, ale vyčlenili ste na to peniaze, že ročne budete zvyšovať náklady na obranu o 0,1 % HDP. Vypočítal som vám, že 0,1 % je menej ako inflácia. De facto reálne nedávali ste, boli pripravení za štyri roky nezvýšiť ani o korunu rozpočet na obranu. S tým sa, samozrejme, nikde na svete nedá robiť reštrukturalizácia a modernizácia ozbrojených síl. Brali ste to, akože si to vymýšľam, i keď argumentácia bola jasná, ale čo sa nestalo, tento parlament, tento parlament v októbri roku 1999 musel riešiť havarijnú situáciu v našej obrane, tu je, prosím, uznesenie, ktoré sme prijali, tento parlament uznal, že vláda si neplní základné povinnosti v otázke obrany štátu, že armáda je v stave nebojaschopnosti, že obranyschopnosť územia nie je zabezpečená a že tým sú vážne ohrozené integračné ambície Slovenskej republiky. To je v tomto uznesení, ktoré schválil tento parlament, kde vy máte väčšinu, páni. To bolo po roku. Čiže, a to vám nebolo ešte dosť, že vás parlament upozorňuje na to. Vy ste tvrdili, že chcete ísť do NATO a chcete pripraviť armádu. Ale v Gerettovej správe, keď už mne neveríte, dúfam, že nechcete povedať, že americký generál je pod vplyvom HZDS, to dúfam už by ste prehnali. V Gerettovej správe sa konštatuje, že v roku 1995 vláda Vladimíra Mečiara dávala na obranu 2,5 % hrubého domáceho produktu, vy v roku 1999 ste dali 1,7 % hrubého domáceho produktu, čo predstavovalo zníženie nákladov na obranu o 18 %. To je presná citácia z Gerettovej správy. Čiže musím sa vás spýtať, ako vierohodne ste vyzerali v NATO, že chcete úprimne pripraviť našu armádu na vstup do systému kolektívnej bezpečnosti.

Poďme k jednotlivým zložkám, v akom stave máte dnes armádu. Modernizácia bola s veľkým M napísaná. Prednedávnom ste so mnou sedeli, keď sme sa stretli s pánom lordom Robertsonom a ten nie náhodou povedal, páni, budem takmer presne citovať, ale chápte, že nemám magnetofón v hlave. Páni, NATO vám nebude tolerovať, že z vojenských základní Slovenskej armády bude múzeum zbraní. Myslíte, že to povedal náhodou? Určite nie. Keď si zoberieme analýzu našej armády, len v roku 1999 ste z ročného rozpočtu dali na modernizáciu 1 %. To ste mohli akurát zmodernizovať gombičky na rukávoch s jedným percentom. Tak vážne vy pristupujete k tomu, čo vo vašom vládnom programovom vyhlásení vlády sami nazývate zahraničnopolitickou prioritou. Modernizáciu ste deklarovali aj iným spôsobom, keď približne v roku 2000 zrazu z ničoho nič ste začali vážnu debatu v našej spoločnosti o modernizácii nášho letectva. Áno, letectvo v každej armáde predstavuje najviac financií, ale postup je obyčajne opačný, najprv sa urobia základné koncepčné dokumenty rozvoja armády, vytvorí sa model ozbrojených síl, určí sa miesto letectva v ňom, a tak sa povie, aký druh lietadiel treba a vtedy sa o tom môže diskutovať. O tom, a to poviem úplne na rovinu, ale môžem, že je veľké podozrenie, že vám skutočne nešlo o to, aby to boli použiteľné lietadlá v našej armáde, pretože jediný sme začali z krajín V4 okrem Čechov, a to vysvetlím prečo, hovoriť, že je nevyhnuté za 50 miliárd kúpiť podzvukové lietadlá. Prosím vás pekne, tu ste vojaci, potvrdíte mi, v ktorom vojenskom konflikte v súčasnosti sa osvedčila bojová účinnosť podzvukových lietadiel, v ktorom leteckom súboji podzvukové lietadlo porazilo nadzvukové. A ja som počul a na vlastné oči som videl a na vlastné uši počul ministra obrany Českej republiky, ktorý sa pobúril nad tým, že Česká republika kúpila podzvukové lietadlá, myslím 36, kúpila ich L 59, pretože sú nepoužiteľné, sú bez výzbroje, a napriek tomu, že sú zaradené do výzbroje, ich vývin bude končiť až tohto roku alebo na druhý rok. Aj Česká armáda ide kúpiť nadzvukové lietadlá preto, aby tých 36 mohli predať do iných štátov ako nepoužiteľné v systéme (hlasy z pléna), prosím, áno, ale to ma nezaujíma, nikoho nezaujíma, lebo nakoniec musela bojaschopnosť prevládať nad ekonomickými faktormi. Takže to vám chcem povedať, akým nekompetentným spôsobom pristupujete k modernizácii.

K profesionalizácii. Samozrejme myšlienka profesionalizácie je dobrá, len treba povedať, že za štyri roky sa vám nepodarilo otočiť tú pyramídu, v ktorej máme obrovské množstvo plukovníkov, podplukovníkov a generálov, ktorí odčerpávajú finančné zdroje a potom sa nedostáva na tých, ktorí sú v bojových útvaroch veliteľmi. To ste doteraz nevymysleli. Len teraz ste to nakreslili v Modeli 2010, ale to je zatiaľ iba na papieri.

Dámy a páni, ináč musím povedať, že tých dôstojníkov, ktorých ste vybrali, aby riadili túto armádu, ma stále veľmi pobavia, keď dávate materiály do tohto parlamentu, a teraz vám musím povedať aj prečo. Česká republika a krajiny Maďarsko a Poľsko boli prijaté do NATO v roku 1997. Páni, vaším stratégom trvalo koľko rokov, v roku 2001 minulého roku 25. mája, keď sme schválili obrannú stratégiu Slovenskej republiky, konečne prišli na to, že treba zrušiť obrannú doktrínu Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá v roku 1995. Za štyri roky, koľko 1998, 1999, 2000, skoro za štyri roky neprišli na to, že nestihli vyhodnotiť, že je iná bezpečnostná situácia na našej severnej, západnej a južnej hranici. A preto je nutné upraviť obrannú doktrínu a prispôsobiť tomu operačné plány. To sa mi skutočne páči, keď toto vidím.

Dámy a páni, ďalší výplod týchto stratégov, ktorí pod vašou egidou ničia našu armádu, musím to tak povedať, pozrite sa na Model 2010 na mapu, ktorá hovorí o redislokácii vojsk na území vojsk Slovenska. Keď si ju rozdelíte na polovičku, približne okolo Liptovského Mikuláša na východnú a na západnú, tak zistíte, že na východnej časti je 12 vojenských zariadení, kasární a tých pridružených a na tej západnej je 30. Inými slovami, naši stratégovia dospeli k názoru, že východná hranica je z vojenského hľadiska bezpečnejšia ako západná, severná a južná hranica.

Pán minister obrany tu nie je? Rád by som pripomenul, aby sa konečne na týchto odborníkov pozrel. Tak to chcem povedať. Hovorili ste, že pripravíte armádu na vstup do NATO. Výsledok Gerettovej správy je otrasný. Armáda Slovenskej republiky komplexne nie je bojaschopná. Jej jednotky sú obsadené na 60 - 70 % v tom čase bolo uvádzané. Vycvičenosť pod normami NATO, čiže na maximálne kolektívnom výcviku do úrovne roty, ale nie práporu a vyššie. Vycvičenosť letectva je hlboko pod hranicou bezpečnosti lietania. To takmer presne citujem. Pýtam sa vás, ako môžete verejne deklarovať ústami premiéra aj ministra obrany, že všetko robíme preto, aby armáda bola pripravená vstúpiť do NATO a na druhej strane nedávate dostatok finančných prostriedkov, nevedeli ste zaviesť obranné plánovanie, nevedeli ste modernizovať armádu, nevedeli ste zabezpečiť bojaschopnosť armády a nevedeli ste prejsť na personálny manažment, ktorý tam tak pekne deklarujete. Pýtam sa vás teda, čo ste konkrétne urobili preto, aby pred summitom v NATO Armáda Slovenskej republiky spĺňala vojenské kritériá. Myslím to ale úplne vážne. Prečítal som si vašu odpoveď na to, čo sme my uviedli v našich výčitkách vláde a tam som sa dočítal také frázy, môžete si ich prečítať, to je všetko tak všeobecne povedané, že absolútne k ničom. To je takisto výsledok toho, akých vojakov ste postavili na čelo ministerstva a aké materiály spracúvajú.

A na záver, uvedomujete si, kam ste touto schizofréniou vo svojej obrannej politike dospeli? Tvrdíte, že ste pripravili ozbrojené sily na začlenenie do kolektívnej obrany NATO, ale, a to by bolo, ale štyri mesiace alebo päť pred pražským summitom sme v takej situácii, že ešte nemáme hotové ani základné dokumenty, ktoré sú podmienkou pre reorganizáciu ozbrojených síl. Chápe to táto vláda? Alebo sa hrá, že tomu nerozumie. Páni, za toto, že takým spôsobom pristupujete k tomu, čo sami označujete v programovom vyhlásení vlády za zahraničnopolitickú prioritu, za to, akým diletantským spôsobom ste k tomu pristúpili, dnes by ste mali sami abdikovať, nie nás tu ešte do rána zdržiavať, aby sme my museli o vás hlasovať. (Smiech.) Ale, samozrejme, toľko cti v sebe nemáte. Toľko cti v sebe nemáte, aby ste uznali, čo ste tu spáchali, preto my musíme tu tortúru presedieť do rána. A verím, vládni poslanci, že konečne uznáte argumenty a zahlasujete za odvolanie tejto vlády. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti, siedmi, ôsmi páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Cabaj je posledný.

Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keď sa opýtal pán poslanec, čo ste urobili pre náš vstup do NATO, a keď spomínal generála Geretta, tak si veľmi presne spomínam na jeho návštevu na Slovensku. USA robili recepciu a z tohto 150-členného parlamentu som prišla sama, lebo na pozvánke nebolo napísané, že pozýva a zúčastní sa toho generál Gerett. Tam sme diskutovali o tom, prečo len nevieme zapôsobiť na našu vládu a prečo sa ponáhľame kupovať stíhačky alebo podzvukové lietadlá pri našom rozpočte, na ktorý nemáme. Upozornili nás na to, že sa oplatí aj stroje, ktoré boli dovezené z Ruska radšej zmodernizovať, prípadne opraviť alebo sfunkčniť. To bolo stanovisko generála Geretta, upozorňujem. Keď chcel pán poslanec príklad, ako sa môže podariť aj podzvukovému lietadlu zložiť stíhačku, tak je to práve vrtuľník MI 24, ktorému sa podarilo v iránsko-irackom konflikte zostreliť iránsky F4 Phantom. A práve tieto stroje teraz pán minister je ochotný a dáva ich do modernizácie, pretože tieto vrtuľníky patria medzi najrýchlejšie na svete a dajú sa použiť na boj proti terorizmu. Len práve v tejto súvislosti a práve s posledným incidentom, ktorý sa odohral na hranici... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tuchyňa.

J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pôvodne som nechcel hovoriť, pretože nie je tu minister obrany, ale využívam túto príležitosť, pretože tu je minister financií. Pán minister, v koncepčných dokumentoch, ktoré sú predložené do parlamentu, sú modely 2010 - štyri varianty financovania tohto modelu. Pôvodným zámerom reformy ozbrojených síl je, aby boli ekonomicky únosné pre túto krajinu. Čo číslo v tomto modeli, čo variant je iný a poviem vám, že by musel hrubý domáci produkt rásť v jednom variante ročne 12,5 percenta, v inom variante 9,3 percenta. I vaši najoptimistickejší predpovedatelia hovoria o štyroch až piatich. Takže ani v tomto modeli nie sú hodnoverné údaje o tom, ako bude táto armáda do roku 2010 financovaná. Hovorím to preto, že ste pri tom neboli a bol by som rád, keby ste sa na to pozreli, pretože i ministerstvo financií to takto jednoducho schválilo. Je i ďalší model, ktorý hovorí o financovaní, to je Smernica ministra pre obranné plánovanie do roku 2010, kde sú ešte iné údaje nevierohodné.

Ďalej vás chcem upozorniť na to, že ministerstvo už tradične každý rok na konci rozhadzuje priehrštiami peniaze. Tak tomu bolo i na konci minulého roku, keď sa za december minuli 4 miliardy korún. No a poslednú poznámku na margo premiéra, ktorý tu vystupoval, ako je dôveryhodná armáda, dnes boli zverejnené dôveryhodné inštitúcie, armáda, vážení, má dôveru 49,7, chcem povedať, že za mňa mala 76 %. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Na moje veľké začudovanie, v štádiu, keď v Čechách prebiehala debata o lietadlách L 159 Aero Vodochody, tak slovenské ministerstvo obrany sa rozhodovalo práve pre nákup týchto strojov, o ktorých sa český minister obrany vyjadril, že predstavujú väčšie nebezpečenstvo pre vlastných pilotov ako pre nepriateľa. Takže klientelizmus v tomto smere bol evidentný, ale v jednom smere ministerstvo obrany, vláda a Dzurinda ako predseda vlády, predsa len dosiahli určitý unikát v oblasti vojenstva. Slovensko je bezpochyby jediný štát na svete, ktorý zaplatil miliardu korún z deblokácií za nekúpenie zbrojnej techniky. Miliarda korún sa zaplatila za to, aby Slovenská republika nekúpila systém protivzdušnej obrany S 300. Tak to je skutočne švihnutý spôsob rozmýšľania a za toto by sa mal zodpovedať každý člen vlády, ktorý pri tom bol. To znamená, celý vládny kabinet a na čele s predsedom vlády, pretože miliarda korún bola vyhodená, bohapusto vyhodená za to, aby sa technika nekúpila. Niečo takéto ešte myslím si, že v žiadnom civilizovanom štáte sa neudialo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ošváth.

P. Ošváth, poslanec: Pán kolega Danko, neviem, či si z nás trošku nestrieľal, keď si hovoril niektoré údaje, pretože to bolo dosť pomýlené, napríklad keď si hovoril o lietadlách L 59, tak ťa musím opraviť, že to sú lietadlá L 159, nie L 59, keď si hovoril o lietadlách Aero Vodochodov, ale na tu tému, ktorú si hovoril ohľadne letectva, by som ti chcel povedať len niekoľko argumentov. V tomto roku dosiahla vycvičenosť alebo nalietanosť pilotov Armády Slovenskej republiky 50 hodín v priemere, čo za vašej vlády sa pohybovalo medzi 20 až 30 hodinami. Je desať nadzvukových lietadiel schopných prevádzky v pohotovosti MIG 29 a plne zabezpečujú vzdušný priestor, čiže nie je pravda to, čo si hovoril, žeby nebola armáda a letectvo bojaschopné.

Takisto na margo Gerettovej správy, nič nie je v rozpore s touto Gerettovou správou, pretože ten, kto si ju preštudoval, veľmi dobre vie, že obhajoval zachovanie súčasného nadzvukového letectva, teda MIG 29 na ochranu vzdušného systému, a obhajoval podzvukové letectvo v tom smere, že treba dobre zvážiť, ktoré si vyberieme a ktoré doplní tento systém letectva. Pokiaľ viem, tak ministerstvo obrany ani vláda zatiaľ nerozhodli o žiadnom nákupe lietadiel, je to v štádiu prípravy a podľa môjho názoru je dobré počkať, až kým budeme prijatí do NATO, aby sme vedeli, akú úlohu budeme mať v tomto systéme a čo budeme zohrávať. Takže všetko je v úplnom poriadku a v tých intenciách, ktoré vlastne boli vytýčené a myslím si, že pokiaľ si hovoril o letectve, tak si trošku strelil vedľa.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Ja mám trošku malú dušičku, lebo ja budem oponovať pánu poslancovi Dankovi, ja mám totiž iný názor, ako má on. Pán poslanec Danko, keď vystupoval a hovoril o pánovi predsedovi vlády, tak ukazoval asi týmto smerom. Ja by som ho prosil, keby nabudúce, predsa ide o predsedu vlády, ukazoval aspoň takto.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som na obdobnú nôtu nadviazala ako pán poslanec Hofbauer a pripomenula k vystúpeniu pána poslanca Danka, že skutočne sú to neuveriteľné veci. Miliarda korún sa vlastne vyhodila nanič. Ale spomeňme si, ako členovia tejto vlády a vládnej koalície kritizovali Mečiarovu vládu, že z deblokácií vlastne prispela k tomu, aby Slovensko malo kozmonauta pána Belu. Vy ste neakceptovali, že sme sa tým dostali k vysokej kozmickej technike, ďalej ste neakceptovali, že vlastne cez tohto kozmonauta aj Slovensko sa dostalo do povedomia Európy a celého sveta, ale ste plakali nad peniazmi, ktoré sa dali lepšie využiť. A ja sa teraz pýtam, tá miliarda, ktorá bola zaplatená za to, že sme nevzali tú vojenskú techniku, tá sa nedala lepšie využiť? Aká je vaša kritika? Aký je váš pohľad? Ja si myslím, že veľmi nekritický, neobjektívny, taký, že aj naše konkrétne argumenty považujete za demagógiu a opovrhujete nimi. Ale toto vaše opovrhovanie, myslím si, nie je namieste a nebude vo váš prospech.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šipoš.

R. Šipoš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručný. Pán kolega Danko, som nesmierne rád, že sa môžem pred touto ctenou snemovňou práve za vaše vystúpenie ospravedlniť koaličným poslancom za to, že som bol jeden z tých, ktorý tu chýbal pri hlasovaní a predĺžil som diskusiu o odvolávaní vlády tým, že sa neodsúhlasil limit 12 hodín, ale chcem vám aj poďakovať za to, že už v obrane nefungujú čísla vojenskej odbornosti, číslo 470, ale dnes vlastním číslo vojenskej odbornosti 130. Číslo 470 bolo začlenené do politického pracovníka a myslím si, že dnes práve toto vystúpenie smeruje k navráteniu tejto funkcie. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Mňa mrzí, že predseda vlády si povedal to, čo si povedal a v podstate nepokračuje v tejto rozprave jednak aj preto, že tu chýba minister obrany, pretože by musel priznať, že veľmi nekvalitne pripravili materiály, takzvané vojenské zákony a stratégiu, ktorá bola predložená do tohto parlamentu preto, že ten, kto normálne uvažuje a vie z toho, čo sa tu odohralo v tomto parlamente s preradením týchto takzvaných vojenských zákonov a stratégie na 130. miesto alebo neviem ešte ktoré na tejto schôdzi, tak jednoznačne vie, že na tejto schôdzi táto Národná rada nie je schopná sa týmito zákonmi zaoberať, to znamená, posúva sa to do ďalšej májovej schôdze a potom tam môže byť pri zákonoch prvé čítanie a potom ďalšie ostávajú na júnovú, júlovú alebo ja neviem, či bude v auguste? Kedy sa bude táto otázka prerokúvať. Toto je tá podstata a tam smerovala aj kritika, v ktorej kolega Danko upozorňoval na to, čo sa neurobilo v rezorte ministerstva obrany, len aby sa nám potom nestalo, že pánu ministrovi tam seknú jedno písmeno a ostane nám aspoň nejaký tank.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Danko, nech sa páči, môžete reagovať.

J. Danko, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pánovi Ošváthovi, ja si myslím, že som tam nepovedal, že 159 a 59, tak si myslím, že jediný druh podzvukového lietania má Česká armáda, čiže vôbec som nemusel povedať číslo, každému je jasné, o čo ide. A myslím, keď už o tej Gerettovej správe, tak mohol by si si ju tiež lepšie prečítať, lebo keď už celkom o tom hovoríme, tak v prvom rade bolo odporúčané, aby sa tam zvážilo sústrediť na bojové vrtuľníky ako podporné letecké sily pre pozemné vojsko, ale to už budeme hovoriť pri Modeli 2010, nie teraz, dobre. Pánovi Šipošovi len toľko, že ja nerozumiem, čo to malo znamenať, ako to je politruk to číslo, čo ste hovorili? No tak, ja by som, veľmi mi to pripadá nemiestne z vašej strany toto povedať, pretože váš minister pán Kanis bol ten, ktorý začal prípravu Slovenskej armády a ministerstva na vstup do NATO tým, že 26 politrukov dal do špičkových funkcií na ministerstvo obrany, a tak to potom vyzeralo, že musel byť pán minister odvolaný. Takže už keď ste to začali, tak musím to povedať a musíte si to povedať vo vašom poslaneckom klube SDĽ, tam to patrí, nie mne. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat, pripraví sa pán poslanec Brňák.

J. Benčat, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie ministerky, páni ministri. Ťažko sa mi vystupuje teraz, po tak excelentnom vystúpení kolegu, ale pokúsim sa nejakým spôsobom ho napodobniť. Pokúsim sa hovoriť nie rétorikou pána predsedu vlády a urážaním, pokúsim sa hovoriť číslami a faktmi o tom, čo sme tu vlastne prezentovali v úvodnom vystúpení pána Kozlíka. Pôvodne som nechcel hovoriť k ekonomickým záležitostiam, chcel som sa dotknúť pár slovami rezortu výstavby a regionálneho rozvoja, ale nedá mi zopakovať čísla, pretože stále tu počúvame z vašej strany nejaké veľké chvály a musím tu pripomenúť, že súčasný stav našej ekonomiky, žiaľbohu, podľa štatistických údajov, podľa Štatistického úradu, Národnej banky Slovenska a NVK, ako aj rezortné údaje tvrdia, že sú trošku iné, než sa prezentujú vládou. Tieto údaje, naopak, hovoria o úplne nezvládnutej makroekonomickej rovnováhe, ba až likvidácii spolu s mikroekonomikou a následnou katastrofálnou nezamestnanosťou 21 %. Táto nezamestnanosť, ako dobre viete, nás stojí okolo 50 miliárd ročne. A to sa týka práve toho, čo chcem hovoriť k investičnému procesu, prečo by sme z týchto 50 miliárd ročne vyplatených peňazí nemohli nejakým spôsobom nájsť cestu k investičnému procesu a znižovaniu stavu nezamestnanosti. Ale prv než k tomu prídem, chcel by som ešte pripomenúť niekoľko citátov alebo budem citovať niekoľko sľubov, ktoré tu boli pred voľbami. Citujem: "Urobíme zo Slovenska krajinu, v ktorej sa bude ľuďom dobre žiť. Zbavíme štát a spoločnosť klientelizmu a korupcie. Vláda zabezpečí sociálnu spravodlivosť." Výborne, to znamená, že toto sú citáty, skutok je trošku iný. Aká je teda skutočnosť. Vláda a jej oddané servilné médiá však nehovoria o skrytej zadlženosti v podobe obmedzovania investícií. Štátny dlh za roky 1998 až 2000 sa zvýšil o 250 % zo 170 miliárd na 430 miliárd Sk. Verejný dlh sa v rámci roku 2001 zvýšil takmer o 100 %. Tieto parametre hovoria o hlbokej finančnej kríze Slovenskej republiky. K tomu všetkému je potrebné prirátať štyri skrachované banky a nevyjasnenú aféru okolo Devín banky, pritom vládny kabinet sa tvári, že ide o štandardnú situáciu. Už uvádzaný stav nezamestnanosti - 21 % potvrdzuje hlbokú krízu slovenskej ekonomiky. Tu sa nedá diskutovať o ničom, aj silnejšie štáty, bohatšie štáty pri takomto čísle by mali, ostražitejšie by si riadili ekonomiky a by sa zamýšľali nad tým ako z toho von. K tomu všetkému treba uviesť aj novoročné darčeky vo forme rastu cien pri súčasnom poklese sociálnych miezd zhruba o 8 % v rokoch 1999 až 2001. Ak si pripomenieme stav za Mečiarovej vlády v rokoch 1995 až 1997, vtedy rast reálnych miezd dosahoval takmer 21 %. Súčasný vládny kabinet hádže slovenskej ekonomike polená pod nohy v podobe neuveriteľných trojnásobných deficitov. Predovšetkým ide o deficity za rok 1999 - 15 miliárd, za rok 2000 - 28 miliárd, za rok 2001 - 44 miliárd a očakávaný deficit na tento rok je pravdepodobne okolo 45 miliárd. Zahraničnoobchodná bilancia v roku 2001 dosiahla rekordnú hodnotu 103,2 miliardy korún, a to všetko pri takmer 50-percentnej devalvácii slovenskej koruny. Do tretice je to aj deficit platobnej bilancie, ktorý k augustu 2001 predstavoval 11 miliárd Sk. A aby výpočet dobrých správ pre občanov Slovenska bol úplný, treba uviesť stav zahraničnej zadlženosti, ktorý predstavuje 10,8 miliardy USD, čo je zhruba asi 2-tisíc dolárov na hlavu obyvateľa. Veľmi zaujímavý je stav vo vnútornej zadlženosti, kde napríklad medziročná zadlženosť vzrastala z 300 miliárd Sk v roku 1997 na 600 miliárd Sk v roku 2001. Zadlžené sú mestá, obce, rezorty, zdravotné poisťovne, sociálne poisťovne, školstvo a tak ďalej. Už tieto fakty stačia na to, aby v skutočných demokratických krajinách vláda dobrovoľne odstúpila pre svoju odbornú nespôsobilosť.

A teraz pár poznámkami k spomínanému rezortu výstavby a regionálneho rozvoja. Nebudem opakovať slová, ktoré tu prečítal alebo uviedol v úvodnom prejave poslanec Kozlík, chcel by som k tomu zopár poznámok do diskusie snáď, ale zakladajú sa na skutočných cifrách, na skutočných číslach, ktoré nám poskytuje štatistika a život, ktorý teda sledujeme v stavebnej oblasti. Je faktom, že od roku 1998 stavebné firmy produkujú stále menej a menej percentuálneho podielu na HDP. V roku 1998 to bolo okolo 6,4 % a v roku 2001 už len 4,5 %. Ak si pripomenieme stav, ktorý tu bol tesne po revolúcii, v roku 1990 to bolo okolo 11 až 12 %. Darmo budeme operovať s nejakými číslami, toto nepustí. Tieto čísla majú za následok totálny rozpad niektorých stavebných firiem, pretože v podstate niet investícií a pri takejto produkcii nezostáva nič iné len rozpustiť firmu a ísť do bankrotu. Ak sa porovnáme s vyspelými krajinami Európy, tak tam je stavebná produkcia okolo 8 až 12 % z HDP daného štátu, ale pri rozvinutej infraštruktúre a pri oveľa vyššom počte bytov na tisíc obyvateľov ako u nás. U nich sa pohybuje zhruba okolo 450 bytov na tisíc obyvateľov, u nás je to okolo 300 alebo pod 300. Takže to by bol jeden fakt. Ďalší fakt je, čo sa týka počtu bytov. Bolo tu už hovorené o tých 56-tisíc bytoch. Samozrejme, že za všetko nemôžeme viniť len rezort, ide tu o filozofiu, ide tu reštruktívna politika, ide tu o celkový prístup celej vlády. Čiže tých 56-tisíc bytov sa nemôže splniť v žiadnom prípade, keďže do dnešného dňa je okolo 34-tisíc bytov postavených. Za jeden rok nie sme schopní 22-tisíc bytov urobiť, to nejde, darmo sú aj rozostavané nejaké byty, tá rozostavanosť bola v roku 1968 okolo 16 800 bytov, dnes je okolo 11-tisíc bytov rozostavaných a na dokončenie, som pesimista, i pri všetkých snahách rezortu, umožniť dostup k peniazom mladým ľuďom, pri všetkých snahách pomôcť obciam, už to nejde. Tieto veci sa mali urobiť v roku 1998, 1999, nie dnes, keď máme pol roka pred voľbami. Toto považujem ja osobne za predvolebný akt alebo trik, pretože teraz sa začínajú uvoľňovať všetky bariéry, ale tam ťah na bránu, ktorý by tu mal byť, nie je. Pretože viete dobre, aká bola snaha obmedziť prémiu na stavebnom sporení, to sú rany pod pás, pretože stavebné sporenie využíva asi 87 % všetkých stavebníkov, ktorí realizujú bytovú výstavbu. Je tu snaha zrušiť, dúfam, že sa to neuskutoční, Štátny fond rozvoja bývania. Tento fond sme my považovali za akcelerátor bytovej výstavby. Dúfajme, že sa to tak nestane a myslím si, že ten istý poznatok potvrdí aj rezortný minister, že tento fond je užitočný a pôsobil veľmi, veľmi akcelerujúco pri výstavbe bytov. Takže ide hlavne o nasledovné veci, ktoré by som ešte pripomenul, ktoré spôsobili tento neutešený stav, ktorý tu je. Veď tento stav je - okolo 30-tisíc ľudí za tri roky stratilo zamestnanie práve v stavebníctve a už nespomínam ani diaľnice, kde kumulujem tento počet do hromady. 33-tisíc nezamestnaných ľudí viaže na seba ďalších možno že 70 - 80-tisíc ľudí pri multiplikačnom efekte stavebníctva. Čiže treba vyrábať komponenty pre komplexný produkt, teda stavbu, či už diaľnicu alebo byt, dom, alebo priemyselnú halu. Vytýkame štátu alebo tejto vláde neprijatú strednodobú, respektíve dlhodobú hospodársku politiku, zásadné a nevyspytateľné zmeny pri výmene vlád. Veď to, čo sa stalo pri výmene poslednej vlády našej teda novou vládou zásadnými reštiktívnymi opatreniami spôsobili to, čo bude musieť naprávať ďalšia vláda. Nestabilná legislatíva a s jej permanentnými zmenami. Nedostatočne finančné krytie na rozostavané stavby plánované na dokončenie. Vymožiteľnosť práva je minimálna so značným časovým posunom, nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, to asi zrejme asi ten najväčší problém aj mladých ľudí pri tak výhodných ponukách, ktoré dostávajú tento rok, že nestavajú alebo neberú si pôžičky, jednoducho na to nemajú. Pokiaľ bude ekonomika v tej podobe, aká je tu prezentovaná touto vládou, mladí ľudia ani nemôžu začať stavať, jednoducho nemajú finančný potenciál, aby mohli začať stavať. Celý problém je v stave ekonomiky tohto štátu. Neprijaté podporné formy nepriameho investovania pri hlbokej podkapitalizácii slovenských podnikateľov z tých subjektov a nerovné postavenie na trhu zahraničného a slovenského investora neprispievajú danému stavu. Veď táto vláda dáva zahraničným investorom rôzne daňové úľavy, vo všetkých smeroch podporuje vstup zahraničného kapitálu, ja som za to, ale nech ten vstup nie je z privatizácie, ale nech sem niekto zainvestuje ozaj takým spôsobom, že to je mienené dobre pre slovenskú komunitu a že tento vstup bude rozvojovým vstupom. Sem sa zatiaľ sa dostáva kapitál väčšinou z peňazí, ktoré sa získavajú z privatizácie, až na obchodné reťazce, ktoré sú financované z iných štátov, teda z iných oblastí Európy. Mestá a obce majú nedostatok finančných zdrojov na základe vyčlenenia prostriedkov zo štátneho rozpočtu. V prevažnej miere nedostatočne sa využíva majetok obcí a miest v bytovej výstavbe. V oblasti priemyslu je veľmi nízka miera investovania do rekonštrukcie a modernizácie. Po privatizácii a deetizácii fabrík, často nevysporiadané majetkové vzťahy, nejasné a nepodložené rozvojové programy vo väzbe na odbytové možnosti bránia procesu investovania. Veľmi, veľmi sme poklesli, a to s a priznáva aj v správe predloženej pánom premiérom, v aktivitách na zahraničných trhoch. Podkapitalizované slovenské spoločnosti nie sú schopné vstúpiť do vážnejších, väčších obchodných vzťahov, príprava stavby, prvý vstup a garancie sú značnou prekážkou vzhľadom na finančnú náročnosť. Ochrana finančného trhu v zahraničí je výraznejšia ako na Slovensku. Pretrváva tam výrazná recesia v stavebníctve, to ale naša vláda nemôže ovplyvniť a o obsadení trhu v tej ktorej krajiny rozhoduje ten, kto zabezpečuje financovanie, veď naše veľké firmy sa v podstate atomizujú a nemajú ani garančný kapitál, ktorý by im zabezpečil vstúpiť do výberového konania. A čo sa týka domáceho trhu, podstatne ekonomicky silnejšie a vyspelejšie krajiny majú prijaté pravidlá na ochranu vlastného trhu. Slovensko nemá žiadne, ani sa nepripravujú žiadne opatrenia v tomto čase, aspoň nie je mi to známe. A ako som už hovoril, výrazný prepad prílevu zahraničných investícií, je evidentný, to je jasné. Čím je to zapríčinené. Nedeklarovanou dlhodobou hospodárskou politikou štátu, trvalými problémami koaličných partnerov vo vláde, nestabilitou politickej scény, nejasnou legislatívou s permanentnými zmenami a minimálnou vymožiteľnosťou práva. To sú príčiny, naposledy citované, ktoré bránia zahraničnému kapitálu, zahraničným investorom vstúpiť na náš trh, do našej investičnej činnosti.

Ešte pár slov by som povedal k bytom a bytovej výstavbe ako doplnok k uvedenému. Počas týchto troch rokov boli vytvárané nedostatočné finančné zdroje, až na posledný rok, to musím priznať, že v tomto roku, a povedal som, že to je predvolebný akt, zrejme sa určité páky uvoľnili tok peňazí a aj podmienky na ich získavanie sú oveľa, oveľa priaznivejšie než na začiatku. Ale to je nesystémové. Ak sa teda malo niečo robiť, tak sa malo robiť systémovo tri roky. Stavba sa nestavia pol roka, stavba sa realizuje od projektu po odovzdaní po kolaudáciu jeden až tri roky podľa náročnosti. Samozrejme ďalším nedostatkom je nedostatočné a nevyjasnené investovanie do technickej infraštruktúry. Súčasný stav je demotivujúci pre investorov. Nie je vytvorený motivačný a transparentný legislatívny rámec týkajúci sa celého procesu výstavby bytov. Nie je vytvorená inštitucionálna štruktúra riadenia sektoru bytovej výstavby. Štátna regulácia nájomného je jednou z hlavných príčin úplnej stagnácie výstavby, i keď sa už tu podnikajú určité kroky. Chýba potreba legislatívy týkajúcej sa stavebných pozemkov, majetkovoprávne aspekty k pozemkom, hospodársky pôdny fond a tak ďalej. Neexistuje strategická politika investovania do pozemkov. Na miestnej úrovni mestá a obce majú reštriktívne rozpočty a nemajú finančné prostriedky na investície do infraštruktúry. Pokračuje prepad stavebných výkonov s negatívnym dopadom na konsolidáciu a stabilizáciu stavebných firiem a voľných finančných zdrojov. O nezamestnanosti som už hovoril a z tohto titulu sa už nebudem ďalej toho problému dotýkať. Samozrejme, že aj v oblasti regionálneho rozvoja, máme určité výhrady a myslím si, že sú podložené skutočnosťou a sú pravdivé.

Čo by som zdôraznil. Je to oneskorená tvorba legislatívy a inštitucionálneho zabezpečenia regionálnej politiky. Ďalšia veľmi vážna vec, ktorá už bola spomínaná, je nekompetentná a zdĺhavá príprava reformy verejnej správy, ktorá nakoniec vyústila iba do stanovenia počtu VÚC bez sprievodných potrebných zákonov. Veď dnes stav vo VÚC vidíte dobre, ktorí máte kontakt, aký je tam stav. Za dva alebo tri roky Nižňanského pôsobenia, alebo prípravy sme nakoniec zistili, že kráľ je nahý a nič sa nevykonalo okrem toho, že sa stanovil počet osem územných celkov, a to je všetko. Je toho tu viacej, čo sme spomínali, ale zvlášť by som zdôraznil, že v nadväznosti na koncepciu reformy verejnej správy nebola určená nová štruktúra finančných nástrojov pre regionálny rozvoj. Veď bytová výstavba sa bude, alebo výstavba menšieho rozsahu okrem diaľnic, sa bude realizovať pod určitou ingerenciou regiónov. A nakoniec treba zdôrazniť to, čo sa tu často zamlčuje - netransparentnosť a zlá kvalita procesov pri príprave a predkladaní projektov PHARE, ISPA, SAPARD alebo PHARE PLUS, samozrejme, toto vyústilo do krízy vo vláde a k pozastaveniu čerpanie prostriedkov z Európskej únie. Ja si myslím, že túto skutočnosť netreba zabúdať a personálne zmeny, ktoré vznikli vo vláde, vlastne boli dôkazom toho, že mám pravdu a Európska únia naliehala na Slovensko, aby z urobilo v tomto nápravu.

Pepáčte mi, že som vás unavoval tak dlho, ctené kolegyne, kolegovia, končím a ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)