B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Posledný je pán poslanec Bak.

Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Nijako ma neprekvapuje postoj predsedu vlády, ale aj ministra zahraničných vecí k takzvaným Benešovým dekrétom. Pretože to, čo produkujú, to je len dokumentovanie ich vlastnej nevzdelanosti, ich neznalosti histórie a ich neznalosti dejinného usporiadania Európy. Ja by som v prvom rade pekne poprosil pána Haracha, keby sa prestal rehúňať, a tak isto by som poprosil pána predsedajúceho Bugára, keby sa prestal baviť. Keď vás to nebaví, páni, tak choďte preč.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, reagujte na predrečníka, nie na nás. Nie na to, čo vidí vaše oko.

R. Hofbauer, poslanec: Reagujem na vás a budem reagovať na toho, koho ja uznám za vhodné.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ja som nevystupoval. Môžete, ale nie v parlamente.

R. Hofbauer, poslanec: Ďakujem, že dávate pozornosť. Benešove dekréty sú dôsledkom záverov druhej svetovej vojny. Čiže ak Strane maďarskej koalície sa Benešove dekréty nepozdávajú, tak nech začnú spochybňovať Postupimskú dohodu, Jaltskú dohodu a Parížske dohovory. Pretože toto všetko sú konania, ktoré vyplynuli v súvislosti so závermi druhej svetovej vojny. Pán predsedajúci Bugár v tejto snemovni vyhlásil, že on neuznáva závery druhej svetovej vojny, nuž tak to je jeho osobný politický problém, ale to nemá nič spoločné so Slovenskou republikou. Iba sa hlási k tomu, že Maďarská republika do svojej pôdy pochovala Miklósa Hortyho a glorifikuje Jánosa Esterházyho. Ale otváranie a vôbec spomínanie Benešových dekrétov aj zo strany predsedu vlády, aj ministra zahraničných vecí, to je politická triviálnosť a kultúrna nevzdelanosť, pretože to nie je čo otvárať. Títo dvaja páni nie sú kompetentní, zodpovední a spôsobilí otvárať a spochybňovať medzištátne a celosvetovo uzavreté závery druhej svetovej vojny, ktorá urobila bodku za nacizmom a fašizmom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som si dovolila len tri krátke poznámky. Najprv k Benešovým dekrétom. To, že Benešove dekréty nie sú podmienkou vstupu do Európskej únie, je výsledkom uvažovania Európskej únie a uvažovania triezveho a zdravého rozumu, a nie úspechom tejto vlády. Ale obávam sa, že keby, nedajbože, Benešove dekréty sa stali podmienkou na vstup do Európskej únie, tak táto vláda by Benešove dekréty zrušila preto, lebo urobí všetko, aby sa do Európskej únie dostala. Veď hovorím všetko, mám na mysli všetko.

Druhá poznámka. Pán Kalman tu hovoril o ľuďoch, ktorí odchádzajú do zahraničia, odchádzajú do zahraničia žiť a nevracajú sa späť. Ja by som chcela uviesť jedno číslo, ktoré bolo zverejnené v denníku SME zhruba pred dvoma mesiacmi, kde sa hovorilo, že v roku 2000 sa legálne vysťahovalo z tejto republiky vyše 100-tisíc ľudí. A keďže imigračná politika štátov, ktoré prijímajú takýchto ľudí, je veľmi prísna a kritériá, ktoré stanovujú, obsahujú predovšetkým predpoklad kvalifikovaných odborníkov, tak predpokladám, že gro týchto 100-tisíc ľudí boli práve takíto ľudia. Aj to je jeden z "úspechov" súčasnej vlády.

A tretia poznámka sa týka nezamestnanosti. Pamätám sa, keď sme my mali vo volebnom programe, že dosiahneme nezamestnanosť pod 10 % a za Mečiarovej vlády v 1998 bola nezamestnanosť 12,8, v roku 1998 znovu zdôrazňujem, tak vtedy ste vykrikovali, že Mečiar nesplnil svoj sľub. Dnes je nezamestnanosť takmer 21 %, a pritom nehovoríte o tom, že ste rafinovane zmenili metodiku. Keby sa totiž prepočítavala nezamestnanosť tak ako za Mečiarovej vlády... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ak som vo svojej predchádzajúcej poznámke na vystúpenie premiéra Dzurindu povedala, že táto vláda je neprofesionálna, tak môžem to najlepšie ilustrovať práve na oblasti zamestnanosti a sociálnej sféry vôbec. Pozrite sa, do dnešného dňa vláda prijala 15 až 16 rôznych koncepcií programov zamestnávania, národný plán zamestnanosti, pripravuje sa zákon o nelegálnej práci a tak ďalej a tak ďalej. Toto všetko je veľká papierová vojna. Chýba tu koordinácia, jednotný ťah na bránku medzi ekonomickými rezortmi a medzi rezortom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Preto som hovorila premiérovi, že je slabý premiér, že je slabý manažér tejto vlády. V tejto súvislosti treba povedať, že celkovo reforma v sociálnej oblasti, či už je to v oblasti pracovného práva alebo práva sociálneho zabezpečenia, stojí. Je to opäť roztrieštenosť síl tejto vládnej koalície, neschopnosť dohodnúť sa, nájsť kompromis, stanoviť si určité priority v politike zamestnanosti, stanoviť si určité priority v ekonomických oblastiach, v oblastiach regionálneho rozvoja tak, aby sa to odrazilo na zvyšovaní zamestnanosti. Niekoľkokrát som vystúpila v tejto snemovni a poukazovala som, že reforma školského systému, ktorý pripravuje pracovnú silu na trh práce, je takisto mizerná, respektíve nulová. Hovorili sme tu o problémoch vysokých škôl, o financovaní vysokých škôl, ale ani jeden z vystupujúcich okrem toho, že navrhoval také zvýšené čiastky, onaké zvýšené čiastky, nehovoril o tom, aká bude štruktúra vysokých škôl, aká bude štruktúra stredných odborných škôl tak, aby ich absolventi neišli rovno do evidencie úradov práce. Preto hovorím, že toto je vláda neprofesionálna a na jej čele stojí veľmi slabý manažér, veľmi slabý premiér.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bak.

B. Bak, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Predrečník pán poslanec Kalman spomínal, že okolo 15 % ľudí u nás žije pod hranicou chudoby. A pred tým bolo povedané, že okolo 60 % rodín tak isto žije u nás od výplaty k výplate. Pán premiér nás ubezpečoval, že u nás sa zvyšuje životná úroveň občanov, že on chodí pomedzi ľudí a pozorne ich počúva. Ja si myslím, že počúvať ľudí je jedna vec, ale je to málo. Medzi ľuďmi treba žiť, aby sme pochopili, ako im je. Týchto ľudí u nás niekedy môžeme nazývať aj špekulantmi a z toho dôvodu len, že špekulujú ako vyžiť od výplaty k výplate. Mne je dakedy smutno, keď idem cestou vlakom domov a stretávam mladých ľudí, ktorí sa vracajú z roboty zo zahraničia, z Čiech, z Rakúska, z Nemecka, aby mohli zabezpečiť slušný život svojich rodín. Ako príklad uvediem. Stretol som sa s kolegyňou, ktorá povedala, že čítala v novinách, že vo svete žije asi vyše 1 miliardy ľudí za menej ako 1 dolár denne. Ona keď prepočítala, robí v štátnej správe, zarába okolo 7 700 korún mesačne, majú dvoje deti, a keď povedala, že keď prepočítala a zistila, že ona a jej rodina žije za dva doláre 83. Takže to je tiež vizitka vládnutia tejto vlády a vôbec sociálnej situácie u nás. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kalman, môžete reagovať na faktické.

J. Kalman, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí to podporili a predovšetkým by som sa chcel zmieniť o momente, na ktorý poukázala pani kolegyňa Keltošová v súvislosti so zlým manažovaním tejto vlády. Vážené dámy, vážení páni, táto vláda je zle manažovaná aj počas tohto rokovania. Je tu návrh na jej odvolanie, sú tu silné argumenty prakticky podľa jednotlivých rezortov uvedené, ťah je na sociálno-ekonomickú oblasť, na nezamestnanosť, ktorá absolútne dominuje a pozrite sa, koľko tu sedí ekonomických ministrov. Jeden. S ministrom financií dvaja, pardon. To znamená, že práve tí, ktorí by mali vytvárať pracovné príležitosti, tu nie sú na čele s pánom podpredsedom vlády Miklošom. A opäť sa to len presúva všetko na rezort ministerstva práce, sociálnych vecí, ktorý zákonite túto otázku nemôže zvládnuť, pretože jeho úloha je trocha iná. A opäť teda prichádzame k názoru, že buď podceňujete, čo je pravdepodobné, alebo na to jednoducho nestačíte, nevládzete a neviete. A to sú všetko dôvody na to, že sme sa správne rozhodli, aby sme vám v tomto momente opäť pripomenuli vašu neschopnosť, vašu nekoncepčnosť, situáciu na Slovensku, aby sme vám povedali, že s vami nesúhlasíme a chceme vás odvolať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Husár, pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

S. Husár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som na úvod skonštatoval a veľmi objektívne, že pán premiér je naozaj inšpirujúca osobnosť. Aj mňa dokonca svojím úvodným vystúpením inšpiroval k tomu, aby som mu svoj pripravený príspevok roztrhal a v rýchlosti si napísal nový. Ospravedlňujem sa prítomným pánom ministrom, že tento príspevok venujem osobne len pánu predsedovi vlády. Ako kompenzáciu ponúkam fakt, že bude o polovicu kratší ako pôvodný.

Vážené kolegyne, kolegovia, pamätáte si určite všetci dobre, že pred štyrmi rokmi o takomto čase bola už naplno na Slovensku rozbehnutá kampaň vtedajšej opozície, vládnej koalície, ktorej ústredným heslom boli dve slová: "Mečiar klame!" Ozývali sa na všetkých opozičných mítingoch a vo všetkých podaniach. Od nesmelého pípania Jaroslava Volfa až po dramatickoumelecké zvolania z úst najpovolanejších, vtedajšieho hovorcu SDK Mikuláša Dzurindu. Práve on najčastejšie a s dramatickým pátosom vyslovoval tieto slová a utvrdzoval voličov, že i na Slovensku bude už onedlho platiť ono havlovské, že "pravda zvítězí nad lží a nepravostí". Nehovoril však v tom čase, že to bude v slovenskom preklade, ktorého autorom bude práve on. Málokto zo slovenskej verejnosti, ba dokonca málokto z mediálnej obce a úplne málokto dokonca aj z tých, ktorí v tom čase s hovorcom na tribúnach stáli, tušili, aká "bezhraničná" bude onedlho dzurindovská pravda a čestnosť a ako dôsledne zvíťazí nad klamstvom a neprávosťou. Onedlho hovorím preto, že pokiaľ klamal o Mečiarovi a dnešnej opozícii mal absolútnu zelenú a plnú podporu všetkých médií. Čestnosť a pravdovravnosť Mikuláša Dzurindu začali byť problémom až v čase, keď začal klamať vlastných. Metódy a prejavy čestnosti ste pocítili, vážení koaliční kolegovia, skoro všetci bez výnimky na svojej vlastnej koži. Tak KDH, ako DS, tak SOP, ako naši ľavičiari. A práve tieto začali byť tým skutočným a vážnym problémom aj pre vás. Koaliční partneri reagovali najskôr s údivom a znepokojením, neskôr bezmocným pokusom o odpor a zmenu, ale dnes už mnohí a nielen v kuloároch, ale aj verejne a zrozumiteľne a nahlas hovoria: "Dzurinda nie je čestný muž." Aj keď viem, že slová, ktoré poviem, sú tvrdé, uvedomujem si zároveň, že sú pravdivé, a preto s plnou zodpovednosťou hovorím, že Mikuláš Dzurinda nielen klame, ale aj klamal od počiatku svojej politickej kariéry. Na klamstve je založené jeho vládnutie, lebo klamstvom sa vlády zmocnil a klamstvami si vládu udržiaval. Vlastnými činmi a postojmi sa neodňateľne a v najväčšej miere zaslúžil o to, že zo Slovenska sa za tri roky jeho vládnutia stal štát, kde klamstvo, korupcia, ako sám s obľubou hovorí, sú dva základné piliere politického a spoločenského života.

Nemôžem začať inak ako vyjadrením pána premiéra v čase, keď už hádam tri roky túto svoju zodpovednú funkciu vykonával. Ako premiér v septembri 2000 v časopise Profit na adresu podozrení voči ministrom Palackovi a Černákovi a na jeho postoj k nim hovorí, citujem: "V demokracii sa nedokazuje nevina, ale vina. Preto sa pýtam, kto usvedčil pána Černáka alebo Palacku? Čo ak sa veci majú úplne inak? Takže, prosím, buďme pravdiví. Obidvaja páni odstúpili, pretože neboli schopní vyvrátiť podozrenia, ale aby dokazovali svoju nevinu v demokracii?" Koniec citátu. Toto, úprimne hovorím, logické, právne a morálne podložené presvedčenie však pánu hovorcovi nevadilo, aby počas volebnej kampane obviňoval Mečiara HZDS z vraždy, únosu, zneužívania ústavného postavenia a rabovačiek. Pripusťme, že podľa vnímania pána Dzurindu v tom čase na Slovensku demokracia nezúrila, ale tie isté obvinenia opakoval ako premiér, keď opakovane a emotívne hovoril o špinavých a krvavých paprčiach. Hovoril to v čase, keď už vládol a keď podľa jeho presvedčenia a opakovaného ubezpečovania bolo Slovensko právnym a demokratickým štátom. Z toho možno vyvodiť zrozumiteľný a jasný záver. Podľa pána Dzurindu sú demokracie najmenej dve. Jedna pre pána premiéra, Palacku a Černáka a ďalších vyvolených, a druhá pre tých ostatných a predovšetkým pre politických odporcov, ktorí svoju nevinu dokazovať musia. Uvádzam túto skutočnosť na začiatku, lebo takéto vnímanie demokracie, pravdovravnosti a čestnosti pánom premiérom predurčovalo všetky jeho kroky a počiny na politickej scéne. Drobné a veľké klamstvá a nečestnosti ho sprevádzali politickou cestou ako chvost psa. V máji 1998 sa viacerým novinárom zdvihol žalúdok a povedali nahlas, že pani Hosťovecká z tímu volebného manažéra SDK ponúkala novinárom za pozitívnu prezentáciu SDK po slovensky povedané desaťtisícové úplatky. Redaktori Korda a Svišková jednoznačne potvrdili, že o tejto skutočnosti informovali Mikuláša Dzurindu, čo pán premiér odbavil jedinou vetou: "Takúto informáciu som ani od jedného z nich nezachytil." Štefan Hríb, ktorý celú kauzu na verejnosti otvoril, urobil rýchlu a stručnú inventarizáciu s mínusovým výsledkom a zrozumiteľne napísal, že líder SDK verejne klamal. Súbežne s týmto prebiehala známa kauza troch nelegálnych nahrávok telefonických rozhovorov, v ktorých bol líder upozornený na vydieranie a pokus o korupciu človekom z kandidátky SDK. Všetky tri nahrávky boli svojím obsahom jasné a zrozumiteľné nielen mediálnej obci, ale každému s výnimkou Mikuláša Dzurindu. Ten najskôr pomaly popieraný fakt, že vie telefonovať a po roku celú kauzu nechal uzatvoriť prezidentovi Policajného zboru, ktorý o nahrávkach vyhlásil, že nie sú o ničom. O ničom však už nebolo najgrandióznejšie klamstvo Mikuláša Dzurindu z júla 1998 grandiózne nazvané Zmluva s občanmi Slovenska. Desať záväzkov a predovšetkým prvých päť nebolo výplodom slaboduchej mysle ani produktom odborníkov, ktorí odborníkmi neboli, ako sa to dnes pokúša Mikuláš Dzurinda verejnosti nahovoriť napriek tomu, že v júli 1998 pre Nový Čas povedal, citujem: "SDK sa opiera o činnosť dvadsiatich odborných sekcií a každé číslo, ktoré je zmluvou medzi SDK a občanmi Slovenskej republiky, je podložené serióznou analýzou a konkrétnymi projektmi, ako ho dosiahnuť. Náš program nenapísali propagandisti, ale odborníci." Koniec citátu.

Zvýšenie priemerného platu v národnom hospodárstve na dvojnásobok, zníženie nezamestnanosti pod 10 %, výstavba 14-tisíc bytov ročne a zvýšenie dôchodkov na 50 % priemernej hrubej mzdy muselo nutne osloviť najmenej 90 % dospelej populácie, pretože predstavovali najakútnejšie spoločenské problémy a ich riešenie. Tieto sľuby či záväzky predstavovali budúce Slovensko pri zohľadnení reálnej sociálno-ekonomickej situácie v roku 1998 už ani nie ako Mečiarove Švajčiarsko, ale ako postkomunistické európske Spojené štáty americké. Tými istými ústami, z ktorých sa rinuli tieto sladké bonbóniky, však líder SDK občanom súčasne tvrdil, že Slovensko v roku 1998 je Slovensko zruinované, pár krokov od priepasti, tesne pred ťažkou hospodárskou krízou. Ako jasne ukázali nasledujúce roky, neboli žiadne seriózne analýzy a neboli žiadne konkrétne projekty, ktorými sa mali naplniť premiérove záväzky. A dnes už môže nielen ekonóm analytik alebo politológ, ale každý občan bez obavy, že neprávom ublíži, jednoznačne povedať, zmluva s občanmi Slovenskej republiky nebola ani len propagandistickým a politickým trikom. Bola vedomým účelovým klamstvom a podvodom, ktorým sa premiér, terajší premiér Slovenskej republiky zmocnil vlády. Osobnú zodpovednosť za to musí a bude niesť Mikuláš Dzurinda a dovoľte mi, pán premiér, osobnú poznámku. Ak sa vám podarí ešte raz takto oklamať občanov, potom budem kapitulovať aj ja a s ťažkým srdcom poviem: "Cípanečku, keď si to dokázal, tak ťa budem aj ja voliť až do smrti."

Zásadové, čestné a poctivé počiny pána premiéra demokratické štátu sme od roku 1998 mohli sledovať ako nekonečný príbeh. Spomeňte si, kolegyne a kolegovia, na kauzu Nafta Gbely, na spôsob obvinenia Kaníka a Valka a odvolania čelných predstaviteľov Fondu národného majetku. Spomeňte si na protiprávne zneužitie nahrávok telefonických rozhovorov, ktoré získali orgány činné v trestnom konaní a ktoré pán premiér nechal prepísať a rozdal členom vlády. A spomeňte si na spôsob, ako z celej kauzy pán premiér vykľučkoval. Spomeňte si v súvislosti s kauzou Nafta Gbely na odstúpenie ministra Černáka a v súvislosti s kauzou tretieho operátora na odstúpenie ministra Palacku. A spomeňte si predovšetkým na postoje pána premiéra. Napriek tomu, že v prebiehajúcom tendri bol najmenej dvakrát porušený zákon, podmienky tendra boli stanovené nejasne a v priebehu tendra sa náhle zmenil algoritmus vyhodnocovania ponúk a výsledok tendra výrazne poškodil štát, ale predovšetkým občanov, pán premiér sa o ňom vyslovil, že bol vykonaný neuveriteľne šikovne, rýchlo a kvalitne. Súhlasiť sa dá iba s konštatovaním, že bol vykonaný neuveriteľne šikovne. Veď práve pre túto šikovnosť musel pán minister z funkcie odísť. Pán premiér však obhajoval svoje piliere zubami nechtami. Myslím si, že veľmi správne vyhodnotil celú situáciu Marián Leško, keď vtedy napísal, že spor o zmysel a obsah Palackovej demisie bol do značnej miery aj sporom o spôsob a charakter budúceho vládnutia. Pán Leško z ohľaduplnosti nenapísal, že napriek odchodu ministra Palacku v tomto spore slušnosť a morálka prehrala a že to poznačí celé ďalšie vládnutie Mikuláša Dzurindu.

V súvislosti s prebiehajúcim tendrom nemožno opomenúť ani aktivity ďalších premiérových mužov pána Filisteina, Oravu, ktorí sa rozhodli vypomôcť kolegovi Palackovi a iniciatívne navštívili firmu Telenor, ktorá mala o sieť GSM 1800 záujem. Výsledok zásadového a čestného postoja politického a pracovného šéfa týchto pánov poznáte veľmi dobre. Jeden sedí medzi nami a druhý na podobnom teplom miestečku. Ale opäť na trochu vážnejšiu tému. Volebné slová programové ciele vládnej koalície v oblasti privatizácie a v strategických podnikoch najmä časť o novom zadefinovaní postavenia strategických podnikov musel každý občan chápať jednoznačne. Predsa tí, ktorí štyri roky v parlamente a na širokej verejnosti nekompromisne požadovali neprivatizáciu strategických podnikov a zdôrazňovali ich význam pre štát, nepôjdu strategické podniky predávať, ale naopak, upevnili strategické postavenie tým, že prijmú opatrenia na ich efektívne fungovanie a znásobia ich strategický význam pre spoločnosť ako celok. Jedine takto mohol rozmýšľať každý občan, ktorý vaše, vážení dnes koaliční kolegovia, ste štyri roky občanom prevádzali. Život ukázal, že to bol opäť veľmi jednoduchý, ale nehorázny podvod práve na občanov Slovenskej republiky. Mečiarovi toľko o hlavu otĺkané priame predaje ako netransparentná metóda sa stali jedinou a výlučnou metódou, ktorú táto vláda používa a o transparentnosti týchto procesov na Slovensku už dnes nehovorí iba opozícia a slovenské médiá, ale i Európa a Američania. A unisono hovoria - hlavným problémom Slovenska je korupcia. Toto je dnes, áno, vážené kolegyne, kolegovia, toto je dnes diaľničná známka na aute, ktoré vezie Slovensko do Európy. Toto je nálepka, ktorú ste pán premiér Slovenskej republike svojimi počinmi nalepili predovšetkým vy.

Dovolím si preto zakončiť tým, že ak by malo byť odvolanie vlády pre vládu vyvodením politickej zodpovednosti, vy pán premiér z nej tvoríte výnimku. Vaše odvolanie by bolo predovšetkým morálnou satisfakciou pre všetkých slušných ľudí na Slovensku. Ďakujem. (Potlesk)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanec s faktickými poznámkami traja páni poslanci, posledná je pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Husárovi, že hovoril o metódach pána premiéra a veľmi príhodne a príznačne ich nazval klamstvom, lebo mi vlastne umožnil dopovedať moju faktickú poznámku k predrečníkovi, keď som začala hovoriť o nezamestnanosti a o štatistikách okolo nezamestnanosti, lebo je to jedno z veľkých Dzurindových klamstiev. Štatistika súčasne vykazuje, že máme na Slovensku 20,7 % nezamestnaných. Len zabúda sa dodať, že Dzurindova vláda zaviedla novú metodiku výpočtu v nezamestnanosti a keby sa vypočítavala nezamestnanosť podľa metódy, ktorá sa aplikovala za čias Mečiarovej vlády, tak by skutočná nezamestnanosť dosiahla až 27 %. Ale napriek tomu všetkému si táto vláda hovorí, že je prointegračná. Zaujímavá je napríklad okolnosť, že na nedávnom stretnutí premiérov krajín Európskej únie v Barcelone sa prijali rôzne predsavzatia. Jedným z tých predsavzatí je v Európskej únii dosiahnuť plnú zamestnanosť do roku 2010. Myslím si, že Európska únia sa veľmi poteší Slovensku, keď jej donesieme takú skupinu nezamestnaných, akú pripravila Dzurindova vláda. Ale, že klamstvo je choroba, ktorá je chytľavá, dokazuje aj stanovisko vlády v oblasti kultúry, kde si pán Kňažko dovolí tvrdiť, že fond Pro Slovakia a účelové transfery prestali byť ministrovou voľnou úvahou... Podotýkam, že nikdy neboli! Ďalej hovorí, že rozhodujú o nich komisie zložené z nezávislých odborníkov a napriek všetkému sa darí postupné zvyšovanie finančných objemov do týchto mechanizmov. Pravda je taká, že je to úplne naopak.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ja vysoko hodnotím vystúpenie kolegu poslanca Stanislava Husára, skúste, prosím, reagovať na jeho vystúpenie, skúste argumentmi vyvrátiť, že to, čo povedal na spôsob vládnutia predsedu vlády Slovenskej republiky, nie je pravda. My naozaj v tejto chvíli máme veľmi ľahkú úlohu, ten z nás, kto má pred sebou programové vyhlásenie vlády, ktoré má 44 strán, môže otvoriť ktorúkoľvek a v ktoromkoľvek riadku môžeme opäť konštatovať, že predseda vlády klame. Klame a klamal aj dnes. Klamal, ak hovoril o tom, že privatizačný proces je transparentný. Nuž spoločne si zanalyzujte, čo bolo transparentné na privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Ten záver bol, samozrejme, prekvapujúci pre všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí tento proces sledovali, zrazu sa z konzorcia stali dvaja nadobúdatelia, jeden s predkupným právom, aj tento proces bol mimoriadne transparentný a úplne zrozumiteľný pre občanov Slovenskej republiky. Ak vy ste pripravení podporiť v kresle predsedu vlády Mikuláša Dzurindu napriek tomu, čo tu odznelo, tak beriete zodpovednosť za toto rozhodnutie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Mne je veľmi smutno, že presnú diagnózu vládnutia Mikuláša Dzurindu, ktorú urobil pán poslanec Husár, nepočul predseda vlády. Prečo tu nie je. Keď občania môžu trpieť to, čo on s jeho vládou pripravil pre Slovensko a tieto jeho spôsoby jeho vládnutia, tak on by mohol vydržať a vytrpieť jedno sedenie tu a vypočuť si naše argumenty. Je to vrcholne nezdvorilé až arogantné, keď predseda vlády odíde a my tu argumentujeme a uvádzame dôvody, pretože v závere zase vystúpi a s vlastnosťou jemu charakteristickou - krasorečnením bude odpovedať na naše pripomienky, ktoré budú vlastne v obviňovaní Hnutia za demokratické Slovensko, a nie v reakcii na to, čo je tu povedané. A ešte jednu myšlienku. Pán poslanec Husár, nemajte strach, občania už nenaletia na reči predsedu Dzurindu, pretože už vo verejnosti je veľmi známy slogan, že len dvojnásobný hlupák dá hlas tomu, kto sľuboval dvojnásobné platy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková, pripraví sa pán poslanec Danko.

M. Aibeková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení členovia vlády, vážené dámy a vážení páni. Dovoľte mi, aby som vystúpila k dnešnému bodu programu a povedala niekoľko závažných slov k zdravotníctvu. Ak dovolíte, tak nadviažem na mojich predrečníkov a dovolím si aj ja povedať, že som doslova pobúrená vystúpením predsedu vlády a tým, že hneď na začiatku povedal, že naše vystúpenia budú plné demagógie a plné neprávd. Pán premiér si nikdy nenašiel čas na to, aby si vypočul naše argumenty a sa ohradzujem voči tomu, aby hovoril o našich vystúpeniach ako o demagogických. Ja mu skôr odporúčam, aby si prečítal to, čo napísali ako reakciu ministri na našu argumentáciu. Konkrétne to, čo napísal, pravdepodobne mu dal minister zdravotníctva, tak to mi dovoľte povedať, že nejde o nič iné len o hrubú demagógiu a predovšetkým hrubú lož.

Začnem hneď prvými slovami. Súčasná vláda preberala rezort zdravotníctva v kritickej situácii. Iba mimoriadnymi opatreniami uplatnenými koncom roku 1998 a na začiatku roku 1999 sa podarilo situáciu aspoň v prijateľnej miere stabilizovať. Na tomto nie je ani zrnko pravdy a nakoniec ministra usvedčujú materiály, ktoré predkladal do parlamentu a ktoré vám tu aj všetkým ukážem a hovorím som ochotná ich odovzdať aj predsedovi vlády, keď nepozná situáciu v rezorte, ktorý riadi člen jeho slávnej SDK. Nakoniec tie materiály usvedčujú samého ministra, samého premiéra z toho, že kým preberali situáciu zdravotníctva a nikto netají, že boli dlhy aj vtedy a z tabuliek, ktoré tu pán minister predkladal, vyplýva, že tie dlhy boli na úrovni 8 miliárd, dnes sú vyššie o 100 %. Iba Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá poisťuje takmer 70 % poistencov Slovenskej republiky, sa zadlžila za prvý polrok roku 2001 viac ako za celý rok 2000. Minulý rok rástol dlh tejto Všeobecnej zdravotnej poisťovne okolo 800 miliónov korún, tento rok sa to trošku spomalilo, pretože parlament odsúhlasil vyšší rozpočet a ešte poslaneckým návrhom ho zvýšil o päť korún na poistenca štátu.

Čo urobil minister Šagát, ale toho nebudem spomínať. Po prvé, vyhlásil krízový režim v nemocniciach, pričom si vôbec neuvedomil alebo nechcel uvedomiť, že takmer 90 % prostriedkov išlo na mzdy zamestnancov. Čiže pozastavil operácie, pozastavil vyšetrovacie metódy, vyšetrovacie techniky a vyšetrovanie pacientov, ale jednoducho mzdy sa zamestnancom vyplácať museli. Aká je situácia v zdravotníctve, priznal, neviem či omylom alebo ako sa to stalo, priznal aj minister zdravotníctva v materiáli, ktorý si každý z vás môže prečítať na internete, kde nedopatrením povedal po prvýkrát pravdu, zrejme preto, že ten materiál bol určený pre Svetovú banku, odkiaľ dúfal, že dostaneme nejaké peniaze. Tam v plnej miere priznáva, v akom dezolátnom stave zdravotníctvo je. Ďalšia lož, o ktorú sa opieral aj predseda vlády, je, že uvádzané údaje, ktoré sme uvádzali v návrhu na odvolanie vlády, uvádzané údaje o výške podielu HDP sú nepresné, sú počítané inou metodikou, akou sa počíta dnes.

Vážené dámy, vážení páni, materiál ministra zdravotníctva, a ja vám odcitujem z toho, hovorí presne o tých číslach, ktoré sme uvádzali my v návrhu na odvolanie. Sú to dvojaké čísla, pán minister, ale obidve sú vaše. A ten posledný riadok hovorí: Podiel HDP vrátane mimorozpočtových zdrojov počas našej vlády sa pohyboval na úrovni 7 % až 7,6 % za vašej 6,5 % až 7,5 % na rok 2002 na úrovni 7,1 %. Tak kto tu klame. Vy ste klamali v materiáloch, ktoré ste predkladali výboru pre zdravotníctvo v novembri roku 2001 alebo klamete teraz. Klamali ste aj vo volebnej kampani, ako to tu boli povedali. Aj vy ste využívali nátlakové skupiny, pretože ste mali svojich zástupcov napríklad v lekárnickej komore a organizovali ste zatváranie lekární tesne pred voľbami a sľubovali ste, že v zdravotníctve doslova urobíte takmer zázrak, že upravíte platy zdravotníkom, zlepší sa zdravotná starostlivosť a všetko to, čo sa vraj nepodarilo predchádzajúcej vláde, urobíte. Pod heslom, že takýto zázrak dokáže iba SDK, ste tak, ako to povedal vo svojom vystúpení pán poslanec Husár, sľubovali zázrak a nie je divu, že vám to ľudia uverili.

V programovom vyhlásení vlády sa v páčivých sľuboch pokračuje, realita je však pre všetkých, ktorí uverili, krutá. Hovorila som už o percente z hrubého domáceho produktu. Sľubovali ste viaczdrojové financovanie. Aké viaczdrojové financovanie ste zabezpečili. Neprijali ste ani základnú právnu normu na to, aby takéto viaczdrojové financovanie mohlo tu byť zabezpečené. Jedine viaczdrojové financovanie je z vreciek občanov. Zvýšili ste platbu do poistného systému a sľubovali ste si od toho veľký zázrak a čísla jasne svedčia o tom, že občan za vašej vlády zaplatí za lieky, ošetrovanie, ďalšiu zdravotnú starostlivosť viac, ale dostáva pritom menej a menej.

Z týchto tabuliek, ktoré ste predložili, ako som povedala, pri prerokúvaní rozpočtu, vyplývajú aj ďalšie zaujímavé údaje, a to, že za súčasnej vlády došlo k zníženiu reálnych zdrojov do zdravotníctva, o percente z HDP som už hovorila, pritom ak započítame infláciu, ktorá bola počas našej vlády priemerná 6 % a za vás 12 %, tak zase vaše vlastné tabuľky vás usvedčujú z toho, že počas vašej vlády došlo k poklesu týchto reálnych zdrojov. Ďalšia tabuľka hovorí aj o tom, čo som už hovorila v reálnych číslach, že podiel výdavkov na zdravotníctvo na HDP takto klesal. Takže, netvrďte, že ste dali viac. Ďalšia vaša lož, ktorú ste tu prezentovali, pán minister, pred pár mesiacmi, bola, že za našej vlády platby za poistenca sa zvýšili iba o jednu korunu. Vážený pán minister, vaša tabuľka vás znovu usvedčuje z ďalšej lži, pretože za našej vlády v roku 1994 bola platba za poistenca štátu 34 korún, keď sme preberali vládu v roku 1994, a tá sa postupne zvyšovala na poistenca štátu až na úroveň 270 korún v roku 1998, čiže o 236 korún za štyri roky stúpli platby na poistenca. Za vašej vlády sa platba zvýšila z 270 korún na 385 korún v roku 2002. Tam som už započítala aj to päťkorunové zvýšenie, čiže o 115 korún. Čiže aká koruna? Aká koruna za našej vlády a aké zvyšovanie za vašej vlády. Vaša vlastná tabuľka vás usvedčuje zo lži, ktorú ste tu prezentovali. Nekrúťte hlavou, pán minister, to sú vaše čísla, ktoré ste dali na papier a ktoré hovoria o tom, ako to v realite je.

Hovorila som už o inflácii a o tom, ako sa zvyšujú ceny vstupov v zdravotníctve, pretože vieme, že išli hore ceny energií a platieb vlastne za všetko, čo zdravotníci musia platiť. V dôsledku zvyšovania cien sa všetky, to už som hovorila, že sa zvyšujú všetky, pritom sa otvárajú nožnice medzi touto platbou za poistenca štátu a reálnymi výdavkami na liečbu poistenca štátu a tento rozdiel sa zvýšil takmer o 300 %. Čiže aj toto svedčí o tom, že na toho poistenca ide ďaleko menej a že preto sa aj zdravotníctvo nachádza v takej hlbokej kríze, ako sa nachádza. Čiže z 8 miliárd, a to sú zase vaše čísla a táto tabuľka, v roku 1998 také boli dlhy zdravotníctva, vzrástli tieto dlhy na konci roku 2001 až na viac ako 18 miliárd korún. Už som hovorila o Všeobecnej zdravotnej poisťovni, hovoril o tom pán poslanec Zelník, skutočne, tá je v katastrofálnej situácii, aj keď je to verejnoprávna inštitúcia, tretinové zastúpenie v správnej a dozornej rade má štát, takže aj to vám vytýkam, že nekonáte dostatočne rýchle a dostatočne razantne. Napríklad do dnešného dňa som od vás, hoci 22. februára vo výbore pre zdravotníctvo, som pýtala zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré získali nejaké prostriedky z exekúcií Všeobecnej zdravotnej poisťovne a takto sa 250 miliónov ocitlo v rukách exekútorov, a nie v rozpočte zdravotníckych zariadení. Ani tento zoznam týchto zariadení ste mi do dnešného dňa nedodali. Asi máte čo tajiť.

Neplní, samozrejme, vláda ani svoje vlastné uznesenia. Vláda minulý rok v júni prijala uznesenie, podľa ktorého na oddlženie zdravotníctva pôjde 6,5 miliardy z mimorozpočtových zdrojov z privatizácie, ale prišli iba necelé 2 miliardy. Znovu ste mi to nedodali a takisto som 22. februára pýtala zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré tieto zdroje dostali a na čo boli použité. Do dnešného dňa žiadna odpoveď z ministerstva, žiadny materiál neprišiel, a tak nám naďalej dlhy a penále utešene rastú a každý, kto sa ocitne v role pacienta, tak to, bohužiaľ, zažíva na vlastnej koži, pretože pacient na to dopláca najviac. Samozrejme vo veľmi zložitej situácii sú aj zdravotníci, pretože oni sú tými v tej nepríjemnej úlohe, ktoré toto všetko musia pacientom vysvetľovať.

Vaša práca v rezorte ministerstva zdravotníctva sa nedá inak nazvať ako nekoncepčná, a to vo všetkých oblastiach činnosti. Legislatívna práca rezortu viazne, dodnes ste nepredložili zákon, ktorý ste sľubovali ako najdôležitejší, a to zákon o zdravotnom poistení, komplexný zákon o doplnkovom, teda základnom poistení, pripoistení a doplnkovom poistení. Predkladáte novely, a to takým spôsobom, že parlament ich musí dorábať a vtedy takou chaotickou prácou zistíte, že ešte v ďalších a ďalších zákonov ste na niečo zabudli. Napríklad veľmi zle ste pripravili kompetenčný zákon, čo sa týka zdravotníctva, a preto sa dorábal v ďalších normách. Vy sa síce v tomto materiáli chválite, akú normu ste prijali v zákone o profesijných organizáciách, ale zase si povedzme pravdu. Tie zákony sa tu pohybovali mesiace. A ako pingpongovú loptičku si ju prehadzoval ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo, pretože tak, ako bolo definované povinné členstvo, tak bolo protiústavné a muselo sa meniť v parlamente. Keď si pozriete spoločnú správu k jednému z týchto návrhov zákona o lekárskej komore, ten zákon mal 47 paragrafov a pozmeňujúcich návrhov bolo viac ako 100. Nakoniec ste niektoré stiahli, nakoniec sa to prijalo tak, ako sa prijalo a teraz sa chválite, aký zákon ste prijali, ale ako bol spracovaný, to už nepoviete pravdu.

Ďalší problematický zákon, a ešte šťastie, že parlament prijal môj pozmeňujúci návrh a že bol stiahnutý zákon o kúpeľoch a liečebných zdrojoch a minerálnych vodách, pretože ten ste skutočne pripravovali tvrdohlavo proti návrhom odbornej verejnosti a stále ste si trvali na svojich riešeniach, hoci niekoľkokrát ste boli upozornení na to, že sa dostávame do rozporu s istými európskymi zvyklosťami, ale aj so sľubmi, ktoré ste dali v programovom vyhlásení vlády.

Privatizácia zdravotníckych zariadení. Čo ste sa nás tu naurážali v minulom volebnom období pre zoznam, ktorý sme predložili a ktorý obsahoval zoznam zariadení, ktoré majú ísť do privatizácie. Dnes sa nehanbíte, pán minister, a tie isté zariadenia, ktoré ste nám vykrikovali, a ide o detské sanatóriá, detské doliečovacie zariadenia a tak ďalej, dnes ich idete privatizovať a dnes je všetko v poriadku.

Ďalej, čo vám vytýkam, že ste sľubovali a nám ste vytýkali, keď sme v našej koncepcii privatizácie mali, že zdravotnícke zariadenie majú byť predovšetkým umožnené privatizovať zdravotníckym zariadeniam. Vy ste tvrdili, že tento model nie je dobrý a že sa majú dostať do rúk obciam. Dnes, keď sa obce uchádzajú o zdravotné strediská, ktoré si vybudovali často aj v akcii Z, tak im ich odmietate dať, pretože ak je uchádzač, ktorý je blízky politickej strane, ktorú zastávate, tak, samozrejme, má prednosť. Svedčia o tom desiatky listov občanov po celom Slovensku, ktorí sú nespokojní, ktorí píšu petície a ktorí sú takýmto vaším konaním sklamaní. Preto považujem tiež za neseriózne z vašej strany, že si tu dovolíte napísať, že úplne neskutočne vyznievajú výhrady k netransparentnosti privatizácie v rezorte. Ako zodpoviete napríklad na to, pán minister, že tie isté zariadenia, ktoré boli v našom zozname, že sa ich odhadová cena znížila za štyri roky o viac ako o 50 %. A pritom nejde o staré zariadenie. Ide napríklad o bratislavské polikliniky, ktoré rozhodne nie sú v takom stave, aby sa ich cena mohla znížiť o 50 %. Čo vám vytýkam, že parlament v prijatom zozname zdravotníckych zariadení niektoré vyňal zo zoznamu privatizácie. Ide napríklad o Liečebný dom Diamant v Kúpeľoch Dudinciach. Vy ho pokojne privatizujete. Teraz je spustený na internet zoznam ďalších zariadení, ktoré vraj vláda odsúhlasila na privatizáciu. Zase ide o veľmi zaujímavé doliečovacie zariadenia a sanatóriá. Stačí si to pozrieť. Tak aká transparentná privatizácia, keď raz parlament berie na vedomie zoznam, ktorý vláda schválila už v lete a teraz sa objavujú ďalšie a ďalšie zoznamy a parlament už nebude mať čas ani sa k nim vyjadriť.

Teraz jeden veľmi vážny problém, ktorý sa objavuje v rezorte zdravotníctva, a to je problém korupcie. Vy si tu dovolíte tvrdiť, a znovu to odčítam, pán minister, a toto považujem skutočne za vrchol, nehnevajte sa, drzosti z vašej strany, že tu píšete, že s korupciou v zdravotníctve zápasila doteraz každá vláda a budú s ňou zápasiť aj ďalšie, pretože pokiaľ sa neodstránia príčiny, hlavne nedostatočné konkurenčné prostredie, nedostatok financií, nedostatočné ohodnotenie práce zdravotníkov, ale aj nesprávne vžité predstavy našich občanov, že prácu zdravotníkov treba ohodnotiť minimálne drobnou pozornosťou, prosím, opakujem termín, drobná pozornosť. Myslíte si, že váš vysoký štátny úradník, ktorý je mimo, teraz vyšetrovaný a je vo vyšetrovacej väzbe, za dva a pol milióna úplatku, ktorý vzal, zatiaľ sa to iba vyšetruje, to je drobná pozornosť? Ak hovoríme o korupcii v zdravotníctve, a tá sa vraj pohybuje na úrovni až 12, niektorí hovoria až 15 miliárd, tak ak chcete zvrhnúť korupciu v zdravotníctve na drobné pozornosti, ktoré tu vždy boli a, povedzme si, aj budú, o tom nie je korupcia v zdravotníctve. Ja odmietam hovoriť o korupcii v zdravotníctve na úrovni pacient - zdravotník, pretože tá je iba malinkým zlomkom z tejto sumy. Najväčšie korupčné aféry lietajú okolo udeľovania licencií, udeľovania povolení, kategorizácie liekov a priamo tam v rezorte vám to kvitlo ako jedna obrovská rozkvitnutá ruža.

Keď sa stal prípad s pánom podpredsedom Hamžíkom a jeho najbližší spolupracovník bol iba obvinený, nebol vo vyšetrovacej väzbe za to, že bral nejaké úplatky, tak pán premiér prinútil pána Hamžíka odstúpiť. Dnes je váš jeden z najbližších spolupracovníkov vo vyšetrovacej väzbe a vy sa tvárite, že sa vás to netýka. Dokonca mám informáciu, že ste tomuto pracovníkovi dali dovolenku. Nuž, na dovolenkovom lístku sa zvyklo písať miesto dovolenky. Tak by som bola veľmi zvedavá, či je to pravda, že naozaj čerpá dovolenku a čo tam má napísané.

Ďalšia korupcia v rezorte, na ktorú som opakovane upozorňovala, ale, bohužiaľ, nereagoval na to ani váš predchodca, ani vy, a to je to, že ďalší z vašich vysokopostavených úradníkov je majiteľom dvoch firiem a dvoch lekární. Ide o firmu Aposoft, Benefícius a lekárne. A tento pracovník rozhoduje o kategorizácii, o zozname a kategorizácii liekov. Takže naozaj vám nevadia takéto činy? Manželka vyšetrovaného úradníka tiež zastáva vysokú funkciu na ministerstve zdravotníctva. Keď som vás na to upozornila a pýtala som sa, či nejde prinajmenšom o konflikt záujmov, ste povedali, že nevidíte na tom nič zlého. Nuž ja si myslím, že je to predovšetkým konflikt záujmov a dúfam, že sa takéto skutočnosti nebudú ďalej objavovať.

Pán minister, chcem vám pripomenúť, že tento parlament prijal návrh mojej informácie, aby teda bola parlamentu predložená informácia o vašich konkrétnych protikorupčných krokoch na ministerstve zdravotníctva. Ten materiál bol termínovaný do 20. 3. tohto roku. Ešte dnes tu ten materiál nie je. Prečo ste neodovzdali tento materiál.

Chválite sa, ako ste zabezpečili odmeňovanie pracovníkov. Pán minister, aj v tomto klamete. Už pán poslanec Zelník upozornil, že za našej vlády bolo realizované dvojnásobné zvýšenie platov, a ja si vám dovolím pripomenúť, že by ste nikdy neboli realizovali úpravu platov, keby parlament nebol prijal uznesenie, ktorým zaviazal vládu, aby realizovala toto zvýšenie platov. Tak čím sa vlastne chválite? Vy ste už zabudli na hladovku lekárov? Na štrajkovú pohotovosť a na akcie, ktoré tu boli pred parlamentom, a ku ktorým sa už potom pripojili aj odbory a okrem lekárov aj zdravotné sestry? Na toto všetko ste už zabudli. Sám ste v jednom z článkov priznali, že zo sľubovaného 40-percentného ohodnotenia zdravotníkov zostala iba polovica, pretože im boli odobrané osobné príplatky, že nemohli slúžiť a nemohli im byť vyplácané platby za služby v plnej miere a ďalšie príplatky, na ktoré mali dovtedy nárok. Tak ako si dovoľujete napísať v tomto materiáli, že nikdy sa nezrealizovala úprava platov tak, v takej výške ako za vašej vlády. Znovu je to lož.

Prejdem k poslednému bodu, a to je problém, ktorý hýbe bratislavským zdravotníctvom, ale môže hýbať aj košickým zdravotníctvom, a to je vaše slávne zlúčenie nemocníc Mickiewiczovej a Ružinovskej do jedného kolosu. Do dnešného dňa ste pán minister nepredložili materiál, o ktorý sme vás požiadali, a to je východiská a analýza, prečo k takémuto kroku došlo. Ale konkrétna, nie to, čo ste predložili. My sme včera urobili poslednú etapu prieskumu vo vašom rezorte, vaši pracovníci nám nič iné nepredložili len ten materiál z 22. februára, ktorý sme kritizovali. Čiže zlúčili ste nemocnice, stojí to už nemalé peniaze. Pýtam sa, z akých zdrojov, zo zdrojov zdravotného poistenia, ktoré malo ísť do zdravotníctva? Tento krok, na ktorom tvrdohlavo trváte a v decembri, keď ste boli na rokovaní výboru a ste nám sľúbili, že nie je problém takýto materiál predložiť, pretože ho máte v priečinku. Nuž zaujímavé je, že sa asi stratil z toho vášho priečinku alebo sa znova stretneme s takou trápnosťou ako včera, že nám mnohé materiály nemohli byť predložené, lebo pán XY, ktorý je vo vyšetrovaní, tieto materiály mal vo svojom priečinku a polícia ich odniesla. Takže ak takto chcete pokračovať tvrdohlavo v riešení v situácii zdravotníctva bez ohľadu na to, aby ste dodržiavali zákony, pretože vy ste porušili pri tomto zlúčení viaceré zákony a za neseriózne považujem, že ste nemocnicu zlúčili k 1. decembru a ľudia, ktorých sa to týka, sa to dozvedeli 3. decembra a my sme pri tom prieskume nezistili jeden pozitívny krok, ktorý by z tohto už viac ako trojmesačného zlúčenia vyplýval. Tak sa vás pýtam, kedy konečne, kedy konečne dospejete k tomu a priznáte sám sebe, že neschopne riadite rezort a že ho vediete do priepasti. Ja ten termín, ktorý sme tam dali, nepovažujem za nejaký bulvárny, ako nás obvinil pán poslanec Gyurovszky, pretože každý deň sa objavujú informácie, každý deň sa objavujú články o tom, v akom zúfalom stave je zdravotníctvo a do akého zúfalého stavu ste ho priviedli. Keďže neviete schopne riešiť veci, ktoré sa vám valia na hlavu, tak ste si vymysleli, že podhodíte ako obete verejnosti zoznam lekárov, ktorí predpisujú viac liekov ako ostatní. Ale na základe čoho ste robili takéto porovnanie? Zisťovali ste vôbec, aká je situácia v ambulanciách týchto lekárov? Akým právom im vytýkate niečo, na čo nemáte normy. Tento zoznam ste mali k dispozícii už minulý rok, ale zrazu, keď je zle, tak podhodíte verejnosti takéto niečo a ste prvý minister, ktorý ide proti vlastným ľuďom, proti zdravotníkom, proti lekárom. Namiesto toho, aby ste im poďakovali za činnosť, ktorú vykonávajú v týchto ťažkých podmienkach, tak ich takto dehonestujete.

A na záver jedno. Najviac na to všetko dopláca pacient, pretože ten je jednak postihnutý tým, že, bohužiaľ, ochorel a na druhej strane sa obáva a žije v hrôze, či bude v čas diagnostikovaný, či sa mu v čas poskytne liečba, na ktorú má v zmysle zákonov a ústavy nárok a či nebude čakať v zozname na operáciu dovtedy, kým už vlastne nebude treba tento zoznam robiť, pretože pacient už nebude. Takže najväčšiu nespokojnosť vám vyslovujú pacienti a my ako zástupcovia parlamentu v ich mene hovoríme: Pán minister, konečne buďte chlap a odstúpte. (Potlesk.)