P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Jasovského piati páni poslanci. Posledná šiesta pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Je mi naozaj veľmi ľúto, že tu nie je predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda, lebo by asi tým šestnástim poslancom vládnej koalície musel v tejto chvíli povedať, že Najvyšší kontrolný úrad je demagóg a že píše samú demagógiu. To, čo prezentoval pán poslanec Jasovský, to dokazuje, že tunel pod Braniskom je len kvapka v mori, ako sa tuneluje ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Vážení šestnásti alebo už teraz len pätnásti poslanci vládnej koalície, v tejto krajine všetko funguje, v tejto krajine si všetky inštitúcie plnia svoje povinnosti, nuž, prosím, navštívte sekretariát výboru pre financie, rozpočet a menu, takýchto protokolov sú tam desiatky.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kalman.

J. Kalman, poslanec: Ale je tu pán minister dopravy a práve na neho sa chcem obrátiť na základe vystúpenia pána kolegu Jasovského. Pán minister, to, čo som teraz počul, to je hrôza. Ak ste chlap, postavíte sa za tribúnu a odôvodnite alebo vyvráťte niektoré otázky. Ak nie, je to absolútna pravda a to, čo sa hovorilo v súvislosti s tým, že ste najväčší tunelár, to potom platí. Postavte sa chlapsky a povedzte nám, prečo ste negovali váš odborný aparát a dali ste súkromnej firme vypracovať návrh zákona. To je nonsens. To je nonsens. Ak sa nepostavíte a neodôvodníte to, nevyvrátite to, tak vás prosím, aby ste sám podali zajtra demisiu. Nič iné si totiž nezaslúžite.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Jasovský tu uviedol iba slabú ukážku a slabý výber z diania v tomto rezorte, ktorý, mimochodom, keď som v roku 1994 opúšťal, tak Železnice Slovenskej republiky boli v modrých číslach, dámy a páni, v modrých číslach. Ale tam, keď sa preukázalo čudné hospodárenie na Železniciach, keď sa preukázalo rozkrádanie šrotu a bolo do toho zamontované priamo vedenie Železníc, tak som neváhal a odvolal som generálneho riaditeľa. Takže takéto praktiky, aké sa v súčasnosti dejú, v tom čase sa nediali a proti nim som postupoval veľmi tvrdo. To, o čom sa tu zmieňoval pán poslanec Jasovský o tunelovej výstavbe, ja by som sa zmienil ešte o iných veciach. V minulom kalendárnom roku mala byť dokončená a sprevádzkovaná diaľnica na území Bratislavy, spojnica Zlaté piesky - Gagarinova. Nečrtá sa ani v tomto kalendárnom roku. Ako je to možné? Však zmluvy na to boli uzavreté, finančné zabezpečenie bolo ešte našou vládou a spojazdnenie tohto diaľničného obchvatu Bratislavy je hmlisté. V minulom kalendárnom roku sa mal začať budovať diaľničný obchvat, dokončenie západného diaľničného obchvatu medzi Lamačom a Mlynskou dolinou. Nič sa nedeje. Tam si prehadzujú horúci zemiak medzi sebou mesto a Slovenská správa ciest. Po diaľničnej stavbe nie je ani stopy a boli vynaložené stovky miliónov na dokumentáciu. Ako je možné, že jeden kubík zemných prác na diaľničných stavbách na Slovensku je najdrahší v Európe. To sú najdrahšie zemné práce za jeden kubík zemných prác. To sú fakturované peniaze do luftu, a to bohapustým spôsobom. Odvolať túto vládu je to najmenej, vážení, vy nebudete len odvolaní, vy budete súdení. (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pánovi ministrovi Macejkovi sa asi netreba tak veľmi čudovať, lebo ak chcel zachovať kontinuitu v činnosti rezortu po odchode pána ministra Palacku, ktorý dosiahol, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré má skratku MDPT, už ľudia poznajú ako ministerstvo dopravy, pôšt a tunelovania, tak zrejme nemal inú možnosť, len robiť tak, ako robí. Preto sa ani nečudujem - po tom všetkom, čo tu povedal pán poslanec Jasovský - že sa vláda o Železniciach zmieňuje veľmi sucho a na strane 9 hovorí napríklad, že treba riešenie zlej finančnej situácie Železníc posudzovať v kontexte problematiky verejných financií. Naozaj geniálna reakcia. Ale ešte jednu oblasť by som tu chcela spomenúť, hovoril napokon o nej aj pán Jasovský, je to autobusová doprava. V uplynulých mesiacoch prebiehala aj prečudesná transformácia autobusovej siete, ktorú by som skôr nazvala likvidáciou autobusovej siete a poviem to na jednom drobnom príklade. Zlikvidovali sa napríklad veľmi dobre technicky vybavené a vybudované SAD v Seredi a v Galante, čo sú prirodzené dopravné uzly v celej oblasti. Tieto SAD sa zlikvidovali a "presťahovali" sa do Dunajskej Stredy, ktorá je svojou polohou naozaj na samom okraji oblasti, ktorú má autobusovou dopravou vykrývať. Ale je to všetko v poriadku a tiež je v tom pán Macejko nevinne, lebo, ako sme sa dozvedeli z jedného zdroja, ktorý nechce byť menovaný, nerozhodla o tom vláda, ale koaličná rada a ani tá koaličná rada celkom nie, lebo na koaličnej rade konkrétne pán Bugár a jeho švagor. (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Húska Augustín Marián.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Chcem povedať toľko k vystúpeniu pána poslanca Jasovského, že samotný výpočet disfunkcií, ktoré sa prejavujú len v rezortnej oblasti, ukazuje, že v podstate táto vláda nie je v stave solídne riešiť veci. Rád by som pripomenúť, že nám vtedajšia opozícia kedysi vytýkala, že po prvé, šialene a neracionálne rýchlo chceme stavať diaľnice, po druhé, že sme príliš nechali nakupovať stroje, hoci niektoré firmy, ktoré sa uchádzali o účasť na výstavbe diaľnic zo zahraničia, by mohli vniesť väčšiu racionalitu cez konkurenčnú súťaž. Uvádzali sa prípady, že náš postup vylúčenia z tejto súťaže vedie k tomu, že veľmi predražujeme diaľnice. Vtedy sme doniesli argumenty, že o 170 % drahšie pri celkom miernejšom reliéfe výstavby maďarských diaľnic boli drahšie zahraničné firmy, ktoré stavali diaľnice. No vy ste to urobili ešte rozumnejšie, jednoducho ste v podstate zmrazili výstavbu diaľnic. Nemuseli ste ani zahraničné firmy doviezť alebo presnejšie povedané doniesli ste len zahraničných poradcov, ktorí zrejme, ako sme počuli, sú za to dobre platení.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Myslím si, že nikto nie je v tejto miestnosti, kto by pochyboval o tom, že boli prednesené nejaké bulvárne argumenty. Myslím si, že nie sú tu ani ľudia, ktorí by pochybovali, že takéto kontrolné správy nie sú aj z iných rezortov k iným ministrom. Pán minister Macejko, ja si myslím, to, čo vám povedal pán poslanec Kalman, by ste mali brať vážne. Myslím si, že si aj pamätáte, keď som vás interpelovala a poukazovala na určité nedostatky a vy ste povedali, že ma budete ako poslankyňu informovať o vyvodenej zodpovednosti. Pre túto vládu vyvodzovanie zodpovednosti je len krásna bublina, a nie realita. Žiadnu zodpovednosť ste nevyvodili a, žiaľ, vypracúvanie za peniaze legislatívnych návrhov inými odborníkmi mimo rezortu za ťažké peniaze, sa nedeje len u vás. Ja mám veľmi dobré informácie a konečne mám aj vystrihnuté z tlače, kde to najlepšia ministerka Európy aj sama priznala, že dávala robiť právne predpisy advokátskym kanceláriám napriek tomu, že rezort zamestnáva veľkú skupinu právnikov. Takže takto sa pracuje vo vašej vláde, a to sú len zlomky dôvodov pre to, aby sme my poukázali na to, že ste vláda, ktorá ponechá republiku v oveľa horšom stave, s väčšími problémami, ako ste ju prevzali. A vedia to už aj občania a som presvedčená, že vám svoj účet napíšu vo voľbách.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jasovský chce reagovať.

J. Jasovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Ja som skutočne nechcel pátrať v záveroch Najvyššieho kontrolného úradu, kto bol ministrom tohto rezortu. Možno to bol pán minister Palacka, ktorý odstúpil, ale diel zodpovednosti by za to šafárenie naozaj mal niekto prevziať. Tento rezort je naozaj rezortom, kde robí viac ako 100-tisíc ľudí, je to rezort veľmi ťažký, veľmi zodpovedný a treba tam tvrdo pracovať. Rezort sa nedá riadiť, tak ako sa riadi dnes napríklad Slovenská pošta, že šéfovia Slovenskej pošty prídu na troch autách, traja šéfovia na troch autách, štvrtý už prestal dochádzať autom z Prahy, na niekoľko hodín do Banskej Bystrice riadiť podnik, ktorý má 20-tisíc ľudí. Tak sa riadiť Slovenská pošta nedá. Ja stretávam generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, pán minister, v utorok, keď idem do Bratislavy, on ide do Banskej Bystrice, on v pondelok nemá pracovnú dobu. On má Generálne riaditeľstvo v Banskej Bystrici, nemajú čo tu vysedávať po kanceláriách v Bratislave. Každý má jednu luxusnú kanceláriu a čo tu robí, to si, prosím, zistite vy, čo tu robia a aké veci tu teda robia. Ale ja obdivujem bohorovnosť predsedov koaličných klubov, ktorí dokážu vystúpiť predtým, aby si vypočuli vystúpenia poslancov tohto parlamentu a povedia, že podporujú túto vládu, lebo táto vláda je špičková, je dobrá. Ja som nepovedal jednu myšlienku vo svojom vystúpení, ja som čítal časť z protokolu a zo správy Najvyššieho kontrolného úradu. A, prosím, toto môže urobiť každý poslanec, preto, že sme to dostali do lavíc. A ja sa bojím, že protokol za rok 2001 bude ešte bohatší, a to sa teda pýtam, naozaj má takáto vláda právo vládnuť? Alebo je to naozaj vládnutie? Alebo to nazvať tými inými slovami, ktorými som začínal svoje vystúpenie? Ja si naozaj myslím, že je to zlé v tomto štáte a korupcia i neriadenie je skutočne obrovské, a je to podľa mňa škoda.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kačic, pripraví sa pán poslanec Imrich Andrejčák.

P. Kačic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, páni ministri, dámy poslankyne, páni poslanci. Neočakával som, že pôjdem teraz ja, lebo som si myslel, že po vyzvaní pána ministra dopravy Macejka pánom poslancom Kalmanom, ten príde a vyvráti, ale pravdepodobne, zajtra je pracovný deň, tak pán minister asi zváži a urobí to, čo mu odporučil asi pán poslanec Kalman. Na priame vyzvanie je to tak.

Dámy a páni, súčasná vládna koalícia pod vedením Mikuláša Dzurindu mala plné ústa reforiem verejného a spoločenského života Slovenskej republiky zvlášť v období pred voľbami 1998 a ešte aj tesne po voľbách. Reforma už mala byť zrealizovaná v školstve, v zdravotníctve, v dôchodkovom systéme a tak ďalej, žiaľ, skutočnosť je iná. Nič dodnes nie je uskutočnené a silácke slová malého muža, ktorý vidí svetlo na konci tunela, za ktorým sa oplatí ísť, majú nulovú hodnotu. Určitý pokus o reformu v období už takmer konca vládneho obdobia nastal v oblasti verejnej správy. Výsledkom práce tejto vlády je absolútne zbabraná transformácia verejnej správy. Tá nie je funkčná. Chýbajú viaceré zákony, pričom jej správa je drahšia ako predtým, počet štátnych úradníkov a verejných zamestnancov je vyšší a, samozrejme, za viac peňazí má občan, daňový poplatník menej služieb. Kultúra, školstvo, zdravotníctvo, korupcia, klientelizmus, nízka vymožiteľnosť práva, politické zneužívanie práva. Čo sa dá ešte viac dodať. Táto vláda nie je proreformná, ale privatizačná. Lož môže trvať štyri roky, ale nie večne. Vláda a vládna koalícia pôsobia proti občianskemu charakteru štátu, ak spochybňujú demokratické voľby a demokratické slobodné zmýšľanie a konanie občanov Slovenskej republiky vo voľbách i po voľbách v roku 2002. Ak vláda nevie plniť úlohy pri ochrane občianskych práv a slobôd, načo a pre koho je potom takáto vláda. Vývoj kriminality v Slovenskej republike sleduje takmer celá verejnosť. Pomaly už desať rokov hovoríme o potrebe zásadnej zmeny nášho trestného práva. Proces rekodifikácie, najmä Trestného zákona a Trestného poriadku, sľubovala Dzurindova vláda, čas však plynie a žiadne konkrétne výsledky nevidieť. Niekedy sme hovorili o legislatívnych dierach, ktoré znemožňovali účinne postihovať najmä nové, pred revolúciou nepoznané formy trestnej činnosti. Dnes už musíme hovoriť o legislatívnom smetisku, najmä páni poslanci vládnej koalície v úsilí o svoju medializáciu sa radi pedháňajú v predkladaní rôznych nesystémových, kontraproduktívnych a zmätkových návrhov na novelizáciu tej či onej normy. Tak sa stav našej legislatívy posúva na prah právneho štátu. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, teda jeho politické vedenie v legislatívnom procese úplne vyprázdnilo pole iným rezortom a nie je schopné koncepčne, strategicky riešiť otázky vnútornej bezpečnosti Slovenskej republiky vo výhľade plnenia podmienok, ktoré na nás kladie vstup do Európskej únie. Fakt, že nič neurobilo, kritizovala aj správa z druhej hodnotiacej misie komisárov krajín Európskej únie. Ministerstvo vnútra opäť prejavilo snahu centralizovať boj s organizovaným zločinom, pritom však neurobilo jediný krok, ako zosúladiť kritérium centralizácie boja so zločinom, s prebiehajúcou reformou verejnej správy. V prípade reformy Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky totálne zlyhalo a má leví podiel na nízkej účasti, respektíve neúčasti občanov na voľbách do regionálnych parlamentov. Niektorí predsedovia veľkých územných celkov deklarovali zvýšený záujem o bezpečnosť občanov a udržanie verejného poriadku v obciach a mestách, no prijatá legislatíva reformy verejnej správy však tieto aspekty, predovšetkým vinou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, úplne obchádza. Ako chcú predstavitelia veľkých územných celkov naplniť takéto ciele, keď sa k tomu neutvorili žiadne podmienky. Aké má samosprávny región v tejto oblasti právomoci a zodpovednosť? Žiadne. V tejto oblasti chýbajú zásadné systémové riešenia. Základný problém je v tom, že sa nepodarilo oddeliť závažnú trestnú činnosť od tej ostatnej. Tým sa u nás každý trestný čin rieši v celej štruktúre orgánov činných v trestnom konaní úplne rovnako, či ide o vykradnutú pivnicu, verbálny útok na verejného činiteľa alebo viacnásobnú vraždu. Namiesto toho spôsobí rezort vnútra ešte väčší chaos začlenením vyšetrovateľov pod kriminálnu políciu. Také niečo je neprípustné, pretože celkom obchádza kardinálnu požiadavku ochrany práv občana v úlohe poškodeného svedka, či dokonca obvineného alebo obžalovaného. Úrady vyšetrovania musia mať v zákone také postavenie, aké majú súdy a prokuratúry, to znamená aj rozpočtovo úplne nezávislé od ministerstva vnútra, nie naopak. To však nie je otázka prostej organizačnej zmeny, ale vláda musí utvoriť také podmienky, aby sa v radoch vyšetrovateľov koncentrovali iba právne maximálne zdatní policajti s potrebnou špecializáciou, napríklad pre ekonomickú kriminalitu. Dnes ste to dopracovali tak, že právnické vzdelanie má iba 16 % vyšetrovateľov a 12 % má policajné vzdelanie. Minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko vyjadril nespokojnosť s postupom polície v prípade nebankových subjektov. Podľa neho sa mohli v minulosti urobiť kroky smerujúce k obmedzeniu ich činnosti. Prečo polícia nekonala. Ak vyjadrí nespokojnosť s postupom polície občan, je to pochopiteľné, pretože nie vždy je možné verejnosť priamo informovať. Ak vyjadrí nespokojnosť minister, je to smutné, pretože on činnosť polície riadi a kontroluje. Jeho tvrdenie, že polícia v tejto súvislosti vyšetruje, či finančne a policajné orgány v procese preverovania činnosti nebankových subjektov nezanedbali svoje povinnosti, len potvrdzuje, že v celom Policajnom zbore je chaos. Prečo sa dostatočne nevyhodnocovali operatívne poznatky o porušovaní zákona. Aké závery vyvodí inšpekcia ministra vnútra voči tým vedúcim pracovníkom, ktorí mali poznatky rozpracovať a následne konať. Ak minister vnútra povie, že polícii nemalo uniknúť, že nebankové subjekty vykonávajú činnosť, na ktorú nemajú licenciu, prečo to uniklo jemu samému. Bývalá ministerka financií vlani podala tri trestné oznámenia. Čo robilo ministerstvo vnútra, čo Policajný zbor, čo robila vláda Slovenskej republiky. Museli byť ticho, pretože peniaze tiekli do televíznej spoločnosti TA3? Na druhej strane pán minister Šimko tvrdí, že polícia nemohla zasiahnuť proti nebankovým subjektom tak ako v Českej republike, lebo u nás sú iné zákony. Napokon pod tlakom politikov i samotných občanov zasiahla a je zaujímavé, že v rámci zákonov, ktoré tu platia už dlhší čas. Čo očakával od polície, to asi nikto nevie. Čo očakávame my, to vieme. Ľudí, ktorí majú organizačné a riadiace schopnosti a predstavu, čo má takýto zložitý rezort, ako je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, robiť. Zadržanie dvoch ľudí situáciu nerieši. Štát vedel, že to nie je všetko v poriadku. Názory, že predstavitelia vládnej moci nezasiahli zámerne, aby vina na prípadný krach spoločnosti nepadla na nich, sa len potvrdzujú. Jednu skupinu ľudí ste postavili proti druhej, a preto dúfam, že si to na jeseň tohto roku dostatočne uvedomia. Za bezprecedentné možno pokladať i množiace sa prípady dopravy nehôd so smrteľnými následkami zavinené príslušníkmi polície pod vplyvom alkoholu. Vo vyspelých demokratických krajinách by v takejto situácii minister vnútra bezpochyby podal demisiu. Ani prijaté opatrenia, ktoré majú zamedziť pitiu alkoholu v polícii, nezastavili sériu havárií opitých policajtov. Len minulý týždeň sa stali dve. Najnovšie minister vnútra Ivan Šimko oznámil, že polícia bude zverejňovať mená opitých policajtov, ktorí spôsobia dopravnú nehodu. Pranierovanie vinníkov, buďte si istí, účinné nebudú. Pokiaľ sa nebude vyžadovať vyššia zodpovednosť za toho, koho som navrhol alebo ustanovil na funkciu, ale budú braní na zodpovednosť iba tí, ktorí v pracovnej dobe alebo mimo nej si dovolil piť alebo sadať za volant, tak sa veľa nedosiahne. Posledným vrcholom udalostí na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky v týchto dňoch je vymenovanie nového šéfa finančnej polície Júliusa Molnára, ktorý bol obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a ktorý bol trestne stíhaný. Tento človek 23. 4. 1999 ako riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch podľa svedkov zjavne pod vplyvom alkoholu vykonal policajnú akciu, ktorú následne riešila inšpekcia ministra vnútra a jeho postup označila za nezákonný a poslala na Krajský úrad vyšetrovania v Nitre realizačný návrh na začatie trestného stíhania. Minister Ivan Šimko o tomto incidente nového riaditeľa finančnej polície nevedel. To je ten chaos v polícii. A pri mene Július Molnár, som rád, že je tu pán minister Šimko, poprosím pána poslanca Weissa, budete najmenej ešte raz prekvapený, pán minister, ak tento človek neprejde komisiou Národno-bezpečnostného úradu. Myslím si, že viete, o čom asi hovorím. Albert Einstein povedal, že bez náhod a záhad by bol život bezvýznamný ako sfúknutá svieca. Určite netušil, koľko tých záhad bude u nás na Slovensku. Teraz v sobotu po 22.00 hodine na Ulici 29. augusta v Bratislave došlo opäť k dopravnej nehode Volkswagenu Passat, ktorý riaditeľ policajt Peter Finka, so Škodou Felícia, v ktorej sedel vojak základnej služby slobodník Daniel Šavel, toho času zaradený v klube Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Zranenie vojaka Šavela sú narazenie sleziny, narazenie dolných končatín a dvanásť stehov na hlave. Aby náhodou nemaródoval, tak je od pondelka na dovolenke. Ošetrený bol v nemocnici v Ružinove. Policajt Peter Finka, dnes je už vraj bývalý policajt, takto je riešený pre istotu, a okamžite bolo na ministerstve vnútra, Ministerstve obrany Slovenskej republiky aj v Nemocnici Ružinov vyhlásene informačné embargo. Tak teda páni ministri Šimko a Stank, ako je to v našej spoločnosti. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Chce reagovať pán minister, nech sa páči, môžete vystúpiť pán minister vnútra.

I. Šimko, minister vnútra Slovenskej republiky: Vážený pán poslanec Danko. Bolo by dobré zistiť si (ruch v sále) Kačic, Kačic, obidvaja sú z východu, áno, to je pravda, bolo by dobré si zistiť reálie, áno, nehoda sa naozaj stala, ale ten človek ani v čase nehody nebol policajtom, bol v minulosti niekedy policajtom. Takéto s odpustením kraviny ste hovorili. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrejčák, ktorý tu nie je. Pán poslanec Krajči, no, to ste mali reagovať na vystúpenie pána Kačica vtedy, keď ešte nevystúpil pán minister. Pán minister sa prihlásil a na ministra môžete reagovať, ale musíte zavčasu zatlačiť tlačidlo, ktoré máte pred nosom.

Nech sa páči, máte slovo.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len vy ste sa tak rýchle ponáhľali, že človek pri vašej rýchlosti zabúda, kde sa nachádza.

B. Bugár, podpredseda NR SR: No viete, my Maďari sme rýchli.

G. Krajči, poslanec: Ja som si to všimol, že nie ste chytrý, ale rýchly. Nevadí.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vy zas chytračíte, ale neprislúcha vám to.

G. Krajči, poslanec: Nevadí, ja by som chcel reagovať na pána ministra. Pán minister, teda vybrali ste jeden prípad, o ktorom hovoríte, že tam boli nepravdivé informácie, áno, dajme tomu, že je to pravda, ako hovoríte vy, chcel by som len povedať, že nehody policajtov a požívanie alkoholu počas služby aj mimo služby nie ú hlavným problémom Policajného zboru. Hlavným problémom Policajného zboru je to, čo urobil pán Pittner a, žiaľbohu, vy v tom nerobíte žiadnu nápravu. Pán Pittner sa stal hrobárom Policajného zboru a vy na tom hrobe staviate pamätník. Jednoducho neriešite problémy, ktoré sú tam, ktoré vznikli v súvislosti s tým, že sa vytvorila tajná polícia v polícii, že tam máte vojnu policajtov a snažíte sa odstrániť čestných policajtov tak, aby ste ich mohli nahradiť ľuďmi, ktorí nepožívajú žiadnu dobrú povesť v Policajnom zbore. Posledným príkladom toho je vymenovanie krajského riaditeľa v Trenčíne, na ktoré som vás upozorňoval, pána Jonisa. Keď sa takýmito ľuďmi obklopujete, tak pán minister, tak ako skončil pán Pittner, zrejme skončíte aj vy. Pretože títo ľudia vás skutočne smerujú a riadia takým spôsobom, že vás dostanú tam, kde dostali Ladislava Pittnera, ale keď ste si takú cestu vybrali, to je vaša vec. Chcem vám povedať, že Molnár je ďalší z tejto kategórie, na ktorú ste sa dali. A toto ministerstvo už neriadite vy pán minister, nehnevajte sa, ale pán Šátek, ktorý je dôvodne trestne stíhaný za to, že zneužil svoje postavenie, že poslal vyšetrovateľov do zahraničia, porušil integritu cudzej republiky a dodnes tento prípad nikto nechce vyšetrovať. Tak už buď začnete niečo robiť v tom rezorte, alebo odíďte preč.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kačic, chcete reagovať? Tak zavčasu sa treba prihlásiť.

P. Kačic, poslanec: Pán minister, sekundu, a potom môžete hovoriť. Ja len chcem ešte nadviazať na toho pána Julisa Molnára. Určite v dobrej viere ste urobili krok, ktorý ste urobili, ale fakt, vás neupozornili, ktorí tam robia, čiže treba sa pozrieť na tú personalistku, ako je to správne alebo zámerne to robili, alebo vás odtiaľ ešte do konca volebného obdobia chcú totálne znemožniť, alebo čo, pán Molnár urobil to, čo robil v Nových Zámkoch, potom odišiel z polície. Pár týždňov nebol policajt a vrátil sa naspäť, išiel na ten, áno, to je Šátekov spolužiak, išiel na ten známy odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, kde sa riešia politické kauzy a, samozrejme, z toho vyšiel ďalej. To je v poriadku, že odišiel, hneď sa vrátil a tak ďalej, lebo "kamarátčáky" fungujú, ale ešte raz vás chcem veľmi silno upozorniť, zistite si za bývalého režimu, kde bo tento pán zaradený. Ten neprejde stopercentne Národným bezpečnostným úradom. A to bude zas vaša hanba.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete reagovať.

I. Šimko, minister vnútra Slovenskej republiky: Po prvé, riaditeľ finančnej polície nepatrí do personálnej pôsobnosti ministra a každý si nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia. V tomto smere ja rešpektujem personálne právomoci svojich podriadených, nebudem chodiť za každým policajným riaditeľom a kontrolovať to, akým spôsobom prijíma svojich podriadených. Budem ich, samozrejme, brať na zodpovednosť za výsledok. Pokiaľ ide o riadenie ministerstva vnútra, pán poslanec Krajči, ja riadim ministerstvo vnútra podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, a nie podľa vašich pokynov, a to budem tak robiť aj ďalej.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave mal vystúpiť pán Andrejčák. Ten stráca poradie, vystúpi pán poslanec Kalman a pripraví sa pán poslanec Husár. Páni poslanci, musíte trošku aj sledovať, čo sa deje v Národnej rade, pán minister reagoval na reakcie, faktické poznámky dvoch pánov poslancov. Na reakciu pána ministra už vy reagovať nemôžete, to je rokovací poriadok.

Nech sa páči, pán poslanec.

J. Kalman, poslanec: Už potom reaguj na mňa. Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády. Znova zdôrazňujem Slovenskej republiky, ktorá momentálne nie je zvrchovaná. Dovoľte mi, aby som sa zmienil o niektorých sociálno-ekonomických ukazovateľoch a s tým súvisiacimi nadväznostiach, pretože na niektoré, ktoré boli aj v dôvodovej správe, respektíve v správe, ktorú predniesol pán kolega Kozlík, nebola reakcia ani od pána predsedu vlády a dokonca je aj nesprávne stanovisko, ktoré predložila vláda Slovenskej republiky Národnej rade. Dovoľte mi, aby som to predložil z tohto najdôležitejšieho pohľadu v súvislosti s kvalitou životných podmienok, životnej úrovne, a teda s tým, čo sme už v diskusii niekoľkokrát naznačili, že občania Slovenskej republiky, takmer 80 % alebo 85 %, ako som bol opravený, vyslovujú nespokojnosť s vládou Slovenskej republiky. Jedným z najlepších vysvedčení, "najlepších", pôsobenia vlády je v oblasti zamestnanosti, respektíve vývoj v oblasti nezamestnanosti. V oblasti nezamestnanosti vláda Slovenskej republiky si vydobyla jednu z popredných miest v Európe. Dnes je Slovensko krajinou jednou z najvyšších mier nezamestnanosti. Pokiaľ mám informáciu, tak len v Albánsku je vyššia miera nezamestnanosti. Chcem zdôrazniť, že celá vláda je za to zodpovedná a nielen ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému táto vláda dáva vlastne zodpovednosť, ale aj celú nosnosť riešenia problémov v nezamestnanosti. Podiel pracujúcich z ekonomiky aktívneho obyvateľstva sa výrazným spôsobom znížil, počas pôsobenia vašej vlády, vážené dámy a páni. Kým v roku 1998 bol 86,4 %, v roku 2000 sa znížil na 80,6 % a v roku 2001 na 80,1 %.V absolútnych číslach to znamená, že kým v roku 1998 pracovalo 2 199 tisíc osôb, v roku 2001 to už boli iba 2 milióny 101,7 osôb, to znamená, to je zhruba o 98-tisíc menej pracujúcich z ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Zdôrazňujem to preto, že predovšetkým vaša vláda zvykne zdôrazňovať nárast populácie, populačných ročníkov v tomto období, ale tieto čísla jasne ukazujú, že minimálne 98-tisíc pracovných miest sa počas pôsobenia vašej vlády zrušilo a toľko ľudí prišlo o zamestnanie. Pokiaľ ide o počet nezamestnaných, ten bol v roku 1998 428-tisíc, kým v januári 2002 sa zvýšil na 532-tisíc. Za tri roky vášho pôsobenia ste rozšírili rady nezamestnaných o viac ako 104-tisíc osôb. Percentuálna nezamestnanosť bola v roku 1998 14,6 % a v januári tohto roku bola okolo 20 %. V dnešnej tlači ste sa mohli dočítať, že za február to bolo presne 20,7 %. To znamená, že za tri roky ste zvýšili nezamestnanosť o vyše 5 %. Ak si uvedomíme, že ste sa zaviazali, že do konca funkčného obdobia znížite mieru nezamestnanosti na úroveň 10 %, je to absolútne fiasko pri plnení tohto záväzku, ktorý ste dali občanom. Veď ste sa predsa zaviazali, že znížite rast produktívnej zamestnanosti založenej na ekonomickom raste a reštrukturalizácii ekonomiky, ktorá bude zohľadňovať požiadavku vytvárania pracovných príležitostí, a tým vytvárať podmienky na postupné znižovanie nezamestnanosti.

Dámy a páni, ešte horšie táto situácia vyzerá, myslím z pohľadu na jednotlivé regióny. Ak si uvedomíme, že v januári sme mali na Slovensku 15 okresov s vyššou mierou nezamestnanosti, ako je 25 %, a dokonca 12 okresov s vyše 30-percentnou nezamestnanosťou, čo je priam národohospodárska katastrofa. Národný plán zamestnanosti, na ktorom ste sa tiež nedokázali zjednotiť a vypracovali ste ho v dvoch alebo troch alternatívach, bol od samého začiatku nekoncepčný, nekomplexný, finančne nebol vyrovnaný, respektíve finančne podložený. Zákonite zlyhal, pretože opätovne zdôrazňujem, ste to ponechali len na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie na komplexe vlády, na jednotlivých rezortov. Aj z tohto dôvodu doteraz nemáte ucelenú koncepciu riešenia nezamestnanosti v celom svojom kontexte. To je od oživovania ekonomiky, vyrovnávania zaostalých regiónov, ktorých počet z roka na rok sa zvyšuje, odstraňovanie čiernej práce, umiestňovanie absolventov škôl a mnohé ďalšie. Príliš veľa sa, dámy a páni, v tomto smere spoliehate na pomoc Európskej únie, na programy PHARE a podobné injekcie. Alebo ďalší moment zo sociálno-ekonomického ukazovateľa nášho občana. Predseda vlády, ktorý tu nie je, sľuboval vo voľbách populisticky dvojnásobné platy a ďalšie príjmy, nielen platy, ale aj ďalšie príjmy. S ľútosťou musím konštatovať, že ani v roku 2001 neprišlo k zásadnému a požadovanému zvýšeniu ceny práce, a tým i k zníženiu vysokému prepadu reálnych miezd za prvé dva roky Dzurindovej vlády. Veď táto poklesla za roky 1999 a 2000 v reálnej hodnote o 8 % oproti roku 1998. Priemerná nominálna mesačná mzda v roku 2001 bola 12 365 Sk, čo je jej nárast asi o 8 %. V decembri 2001 však boli medziročné spotrebiteľské ceny v domácnostiach zamestnancov o 6,3 % vyššie, to znamená rast reálnych miezd sa pohyboval okolo 1,7 %, čím prepad reálnej mzdy za pôsobenia vašej vlády je ešte stále 6,3 %. Tento údaj však skresľuje skutočnosť o pretrvávajúcej vysokej odvetvovej diferenciácii miezd, kde rozdiel medzi najvyššou úrovňou priemernej mesačnej mzdy v poisťovníctve a v peňažníctve, ktorý dosahuje 25 710 korún, a najnižšou mzdou zamestnancov v sociálnych službách, ktorých priemer je 9 960 korún, je približne 150 %. Rast reálnej mzdy pocítilo v uplynulom roku iba 21,4 % pracujúcich. U 44 % reálna mzda stagnovala a u viac ako 25 % pracujúcich dokonca došlo k poklesu reálnej mzdy, teda aj v roku, keď bol zaznamenaný konečne po prvýkrát za vášho pôsobenia rast reálnej mzdy. Tento nepriaznivý trend sa predovšetkým prejavuje u slabších sociálnych skupín, ktoré žijú na hranici životného minima, respektíve ktorých príjem sa pohybuje okolo hranice minimálnej mzdy. Ak si uvedomíme, že za posledné obdobie sa zvýšili ceny za základné životné potreby ako bývanie, voda, elektrina, plyn, televízia a tak ďalej v priemere okolo 17 %, životné podmienky pre mnohých ľudí sa stávajú neúnosnými. Aj z iného pohľadu je vývoj miezd nezdravý. Mzda alebo plat v roku 2001 v skutočnosti vzrástol iba každému piatemu pracujúcemu. Nárast pocítilo iba 22 %, pričom k nárastu došlo práve u tých, ktorí majú nadpriemerné príjmy. Aj keď budete argumentovať, že vo vývoji miezd zodpovedajú zamestnávatelia a odbory v zmysle zákona o mzde, predsa sa nemôžete zbaviť zodpovednosti za také javy, ako je napríklad čierna práca, tolerovanie oficiálneho vyplácania mzdy na úrovni minimálnej mzdy, prekračovanie nadčasovej práce, nestabilita podnikateľského prostredia, nevymožiteľnosť práva, tolerovanie neplnenia si záväzkov v oblasti finančných tokov a mnohé ďalšie, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú cenu práce, vývoj miezd a za ktoré vláda jednoznačne môže.

Podľa súčasného stavu môžeme jednoznačne konštatovať, že nezamestnanosť sa stala aj najzávažnejšou príčinou rozmáhajúcej sa chudoby na Slovensku. Až 45 % nezamestnaných na Slovensku žije pod hranicou chudoby, pričom vyše 92 % tých, čo poberajú sociálne dávky, sú nezamestnaní.

Dámy a páni, ešte horšia situácia je u dôchodcov. U tých, ktorým ste sľubovali dvojnásobné dôchodky, slušnú životnú úroveň a ďalšie nezmysly. Nesystematická valorizácia dôchodkov zapríčinená predovšetkým zlým ekonomickým stavom Sociálnej poisťovne ako zákonitého odrazu katastrofálneho stavu ekonomiky spôsobila, že za uplynulé tri roky sa znížila reálna kúpyschopnosť dôchodcov o viac ako 12 %. Tým zákonite prichádzame k ďalšiemu záveru, že podiel dôchodkov k priemernej mzde klesá a naši dôchodcovia sa za posledné tri roky vzďaľujú aj dôchodcom v Európskej únii. O akom približovaní to v tomto smere hovorím. V roku 1999 bola výška reálneho starobného dôchodku 4 410 korún. Priemerná výška starobného dôchodku k 31. 12. 2001 bola 5 782 korún, po zohľadnení ročnej inflácie 5 389 korún v porovnaní s decembrom 1995 napríklad iba 3 740 korún. To znamená, že ste vrátili dôchodcov o šesť rokov dozadu. Aj preto vyše 60 % rodín žije od príjmu k príjmu, vyše 11 % občanov, ako tu už dnes zaznelo dvakrát, celkove takmer 325-tisíc, poberá dávku sociálnej pomoci, pretože žijú v stave hmotnej núdze, t. j. ich príjem nedosahuje úroveň životného minima. Pritom spoločne posudzovaných osôb, ktoré žijú z tejto sociálnej dávky, je celkom 631 906 osôb. Z toho tretinu tvoria, vážené dámy, vážení páni, deti. Z týchto osôb jednu tretinu tvoria deti, čo znamená, že každé piate až šieste slovenské dieťa žije pod hranicou chudoby. Včerajšie rokovanie o rodičovskom príspevku, o rodinných prídavkoch a určité ľutovanie, že až tak neskoro sa zvyšujú tieto dávky, boli asi o ničom. Podľa rôznych štatistík na Slovensku v pásme biedy a existenčného ohrozenia sa nachádza vyše polovica mladých rodín s deťmi. Kde je tu tá sľubovaná koncepcia riešenia starostlivosti o mladých občanov a o mladé rodiny. Aj preto sme dnes svedkami, že nám mladí odchádzajú do zahraničia, a tak mi napadá paralela so Samom Chalúpkom v súvislosti s jeho básňou Turčin Poničan, kde písal: "A čo staré nevládalo, a čo mladé zutekalo." Dnes by Chalúpka písal túto báseň asi tak: "A čo staré ostalo a trpí, a to mladé je nútené odísť z republiky." To aj preto, ako vyplýva z ďalších sociálnych prieskumov, že trvalý nedostatok peňazí trápi asi dve tretiny rodín, čím títo nemajú nielen vytvorené sociálno-ekonomické podmienky, ale čoraz častejšie nemôžu zákonite plniť všetky funkcie rodiny. Aj preto je dnes toľko opustených, tých, čo podľahli drogám, tých, čo rozširujú rady kriminálnikov, mladých dievčat okolo diaľnic, ktoré čakajú na svojich chlebodarcov, čoraz viac tých, ktorí sú vylúčení z rodinného prostredia a ako bezdomovci prespávajú po kanáloch, pod mostmi a ich jedálňami sa stali kontajnery alebo neštátne charity. Zásluhou vašej nekoncepčnej, neodbornej práce sa na Slovensku prehlbuje chudoba.

Vážené dámy a páni, vážení členovia vlády, ste vládou chudobného štátu. Ste vládou chudobných občanov, a to je zásluhou vašej práce. A že to nie je len moje hodnotenie, to potvrdzujú aj výskumy verejnej mienky Štatistického úradu Slovenskej republiky z decembra 2001 a z januára 2002, keď viac ako polovica opýtaných hodnotí rok 2001 ako neúspešný a zároveň tieto prieskumy ukázali, že od roku 1998 došlo v našej spoločnosti k nárastu negatívnych hodnotení na jednotlivé spoločenské javy. Dôveryhodnosť vlády je podľa týchto výskumov na 13. mieste z 15 hodnotených inštitúcií. Horšia je už len Národná rada, čo je tiež výsledkom a odrazom práce súčasnej koalície a jej vzťahov.

V sociálnej sfére sa neplní ďalšia významná a veľmi žiaduca úloha, ktorou je dôchodková reforma. Hoci bola aj tak oneskorene schválená ešte v minulom roku, až teraz je v parlamente predložený návrh zákona o sociálnom poistení ako jeden zo základov dôchodkovej reformy. O nekoncepčnosti práce a roztržitosti prijímania záverov či rozhodnutí svedčí aj súčasné spochybňovanie transformácie pracovného práva. Včera sme na poslednú chvíľu spochybnili to, na čom sme sa dohodli v júni minulého roka. Tesne pred nadobudnutím účinnosti Zákonníka práce a zákonov o štátnej a verejnej službe sme tieto menili. Pristúpili sme na určitú chvostovú politiku, keď na poslednú chvíľu vlastne po dvanástej opravujeme to, o čom vláda rozhodla, respektíve rozhodol parlament. Takto je to nielen so zákonom o pracovnom práve, ale aj so zákonmi o daňových priznaniach, uplatňovaní maďarského zákona na našom území a podobne. Všade dookola je teda chaos, vážený pán predseda. Nie ako tak, ako ste to vyvrátili. Neporiadok, strach a bieda. Zle sa to číta, zle sa o tom hovorí, zle sa to počúva, ale ešte ťažšie sa v tom, dámy a páni, žije.

Teraz mi dovoľte, aby som zareagoval na niektoré otázky, ktoré tu boli hovorené a považované za obrovský úspech alebo vyvracané tie tvrdenia, ktorými argumentovali. Napríklad náš vzťah, respektíve náš úspech vo vzťahu k Európskej únii. Myslím si, že všetci v tomto parlamente chceme, aby sme boli čo najrýchlejšie v Európskej únii a že chceme, aby sme tam skutočne dôstojne a dokonale prišli pripravení aj z nášho pohľadu. Dovoľte mi, aby som presa len ešte raz zacitoval, a to som už citoval, v tomto parlamente, článok, ktorý vyšiel v Práci 1. 6. 2000. V tomto článku sa píše: "Slovensko na seba môže byť hrdé. Podarilo sa nám uzavrieť šesť z ôsmich otvorených kapitol, ktorými sa začala negociácia našej krajiny s Európskou úniou." Hlavný vyjednávač, negociátor a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ján Figeľ oznámil túto radostnú správu svetu. "Zároveň sme však mali možnosť," píše redaktorka, "počuť názory pracovníkov, úradníkov Európskej komisie, poslancov Európskeho parlamentu, hovorcov a celé mašinérie, čo Európska únia predstavuje. Vôbec sa nezdalo, že by ich integračný úspech Slovenska extra ohúril, skôr sa čudovali, a toto je to podstatné, skôr sa čudovali bezmedznému súhlasu našej reprezentácie so všetkým, čo sa od nej chcelo. Negociovať totiž neznamená súhlasiť, negociovať znamená vyjednávať a snažiť sa získavať pre svoju krajinu to najlepšie, čo vyhovuje jej špecifikám." A toto sú tie naše pripomienky, ktoré sú permanentne vo vzťahu k Európskej únii dávané, že robíme skutočne kolenačkovú politiku.

Vážený pán minister, nie je tu, práce, sociálnych vecí a rodiny, my sme napríklad vynegociovali v oblasti voľného pohybu osôb skutočnosť, že budeme mať sedem rokov určité prechodné obdobie. Aj keď jednotlivé krajiny sa k tomu inak stavajú alebo rozdielne stavajú. Dodnes však neviem ani ja a možno ani vy argumenty slovenskej vlády, slovenských negociátorov, ktorými argumentovali, aby toto prechodné obdobie nebolo. Bol by som rád, keby som sa to konečne dozvedel. Prečo sme ho len tak jednoducho prijali. Veď tým vlastne vytvárame priestor, že ak vstúpime do Európskej únie, naši občania nie sú plnohodnotnými občanmi Európskej únie. Tým, že sme vynegociovali, že niektoré profesie budú a niektoré nebudú, sme vlastne išli proti svojej ústave, keď sme vlastne rozhodli alebo určili, že nie všetci občania sú rovnocenní.

Zaujalo ma tvrdenie predsedu vlády, keď hovoril, že za úspech vlády považuje, že Benešove dekréty nie sú podmienkou na vstup do Európskej únie. No ja si myslím, že podmienky na vstup do Európskej únie neurčuje slovenská vláda ani Benešove dekréty, ale že to určuje Európska únia. A že ak pre Európsku úniu nie sú podmienky Benešove dekréty na vstup, to asi len preto, že Európska únia dôsledne na rozdiel od našej vlády a vládnej koalície uznáva dohody, ktoré boli uzatvorené po druhej svetovej vojne a všetko, čo s tým súviselo. Veď už zakotvenie tézy do koaličnej dohody, ktorú máte, že sa nebudú otvárať počas tejto vlády Benešove dekréty, znamená, že už ste hneď na začiatku vášho panovania na Slovensku a bašovania na Slovensku išli proti Ústave Slovenskej republiky. Vy ste hneď na začiatku spochybnili samotnú ústavu a samotný doterajší historický vývoj. Potom sa nedivím, že ste v konečnom dôsledku spochybnili a vytvorili podmienky na to, že Slovenská republika je skutočne nezvrchovaným štátom v tomto čase, pretože na našom území sa uplatňuje zákon cudzieho štátu. A opäť ste s tým nič nerobili. Sľubovala táto vláda, už len pre to by ste mali odísť, páni, že nám predložíte do parlamentu systém konkrétnych tvrdých opatrení, aby tu tento zákon neplatil. Vy ste predložili štyri materiály, štyri body, ktoré nehovoria o ničom. Vy ste ako vláda podviedli parlament a prostredníctvom parlamentu všetkých občanov nášho štátu. A teraz nám tvrdíte, že vytvárame chaos alebo že hráme na nôtu. Nie, my len dôsledne rešpektujeme záujmy Slovenska vychádzajúce z ústavy a z ďalších zákonov, ktoré v tomto štáte platia.

Ešte tri poznámky. V stanovisku, ktoré ste predložili ako vyjadrenie alebo kontraargumentáciu na naše argumenty, hovoríte o raste priemernej nominálne mesačnej mzde, ktorá je určitým spôsobom pozitívna, pretože nám rastie. My v našich argumentoch hovoríme o poklese reálnej mzdy. Sú to dva sociálno-ekonomické rozličné ukazovatele, nominálna a reálna mzda.

Ďalšie, s čím nemôžem súhlasiť, ste opäť veľmi šikovne chceli prekryť otázku, že pokles reálnej hodnoty dôchodkov predstavuje od roku 1998 hodnotu cca 5,5 %. No opäť sme všetci sedeli v parlamente, keď samotný minister Magvaši chcel, tuším to bolo v roku 2000, Oľga, povedal, že prepad je 19, 6 %, ale valorizácia bola vládou predložená len 7 % a potom na základe parlamentu 10. Len tým momentom sa 9,6 %, ten prepad reálnej hodnoty prehĺbil. A takto to postupne prechádzalo každý rok. Takže opäť nesprávny argument na vyvrátenie našich argumentov.

A nakoniec to, čo som celý čas rozprával, že sme chudobní a ubiedení. V samotnom stanovisku sa píše, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v júni 2002, to je zaujímavý termín, predloží vláde Slovenskej republiky návrh stratégie boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v ktorom bude rozpracovaný harmonogram postupu na zamedzenie šírenia chudoby. Samotné ministerstvo sa teda jednoznačne stotožňuje s nami, že je tu chudoba, a to je ďalší dôvod pre to, aby ste odišli, ale perfektne ste to presunuli, nech tú chudobu rieši budúca vláda. To znamená, že nie ste schopní túto situáciu riešiť.

Dámy a páni, a to sú všetko argumenty pre to, aby som, keď budeme hlasovať, jednoznačne bez váhania stlačil tlačidlo, na základe ktorého vám vyslovím nedôveru. Ďakujem vám dámy a páni za pozornosť.