I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Maxonovi za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami pán poslanec Hofbauer, pani poslankyňa Podhradská, prosím. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Dávam slovo pánu poslancovi Hofbauerovi. Pán poslanec Hofbauer nie je v rokovacej sále.
Pani poslankyňa Podhradská.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slov, pán predsedajúci. Keď pán Maxon položil premiérovi Dzurindovi otázku, ako si vláda plní svoje povinnosti voči 550-tisícovej armáde nezamestnaných, tak som si spomenula na jeden aforizmus a zacitujem ho, pravda, s rizikom, že ho pán Dzurinda nepochopí, rovnako ako nepochopil moju dobre mienenú radu s hnedými nohavicami, keď ju označil za invektívu. Verte, pán Dzurinda, hnedá dobre kryje, aj Napoleonovi sa to osvedčilo. Ale vrátim sa k onomu aforizmu, ktorý hovorí: Manžel je človek, ktorý pomáha manželke dostať sa z problémov, do ktorých by sa nebola dostala, keby si ho nebola vzala. Takže aj Dzurindova vláda rieši problémy, do ktorých by sa táto krajina nebola dostala, keby nemala takúto vládu. A tak odpoveď na otázku pána Maxona, čo robí vláda, ako si plní vláda povinnosti voči 550-tisícovej armáde nezamestnaných, nájdeme na strane 3 v stanovisku vlády k návrhu na jej odvolanie, kde vláda hovorí, že pripravuje stratégiu boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Takže takto si plní vláda svoje povinnosti voči armáde nezamestnaných, ktorá by tu nebola, keby nemala takúto vládu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Maxon nechce reagovať. Ďalej za klub SNS vystúpi pán poslanec Zelník.
Š. Zelník, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia. Pôvodne som ani nemal záujem vystúpiť v rozprave, ale keď som si prečítal správu o zdravotníctve, nedá mi to, musel som vystúpiť. Ja nechcem hlásať ani demagógiu, ani populizmus, ani nechcem vystupovať v rámci nejakej predvolebnej kampane, ale musíme dať niektoré veci na pravú mieru. Ak sa píše v správe, že súčasná vláda prebrala rezort, citujem: "Súčasná vláda prebrala rezort zdravotníctva v kritickej situácii a iba mimoriadnymi opatreniami uplatnenými koncom roku 1998 a začiatkom roka 1999 sa podarilo situáciu aspoň v priateľnej miere stabilizovať, to predsa nie je pravda." Ja musím otvorene priznať, že skutočne rok 1998 vo financovaní bol veľmi napätý a v systéme zdravotníctva vznikal deficit. Ten deficit sa pohyboval skutočne okolo 300-miliónov mesačne. Ale to, čo sa píše tu, nie je absolútne pravda, ja to dokážem na argumentoch, pretože matematika čísla nepustí a takisto účtovné závierky zdravotných poisťovní. Treba otvorene povedať, že výška financií pre zdravotníctvo nielenže sa nezvýšila za súčasnej vlády, ale nie že sa nezvýšila, neudržal sa ani stav, na ktorý bolo nastavené zdravotníctvo za predchádzajúcej vlády. Zdravotníctvo dostávalo v reálnych hodnotách zdrojov, keď porovnáme ceny v rokoch 1996 až 2001, dostávalo zdravotníctvo menšie zdroje. Poviem napríklad, ak v roku 1996 malo zdravotníctvo k dispozícii celkom okolo 43 miliárd Sk, tak v roku 2000 iba okolo 38 miliárd Sk. To jest asi o 5 miliárd menej ako v roku 1996. Podiel zdrojov na hrubom domácom produkte sa znižoval, čím sa znižoval aj podiel zdrojov na zdravotnú starostlivosť. Ak najvyššiu hodnotu 7,9 % hrubého domáceho produktu dosiahol v rokoch 1996, najnižšiu hodnotu mal v roku 2000, kedy činil iba 6,31 %. Tu v správe sa hovorí, že uvádzané údaje o výške podielu hrubého domáceho produktu sú nepresné, sú počítané inou metodikou, ako sa používa dnes. Chcem povedať, že skutočne za to minulé obdobie sa udávalo nižšie percento hrubého domáceho produktu a poviem prečo. Pretože my sme dovtedy nezaratávali financie, ktoré išli cez lekárne, keď si ľudia kupovali zubné pasty, keď si kupovali rôzne krémy a kozmetické výrobky, ktoré vlastne koniec koncov treba povedať, nič nemajú spoločné so zdravotníctvom a nikdy z týchto financií zdravotníctvo nič nemalo. Ale súčasná vláda sa rozhodla tieto peniaze pripočítať do zdravotníctva, a preto sa poupravil percentuálny podiel hrubého domáceho produktu. Na osvieženie pamäti alebo pri prepočte takouto metodikou chcem povedať, akým percentuálnym podielom hrubého domáceho produktu sa podieľali financie na zdravotníctve. V roku 1996, ako som už spomínal, to bolo 7, 9 % hrubého domáceho produktu, v roku 1997 to bolo 7, 6 %, v roku 1998 7,05 %, ale v roku 1999 to už bolo len 6,52 %, v roku 2000 to bolo 6,31 a v roku 2001 je to 6,82 %. Chcem zdôrazniť, že napriek tomu, že v roku 1998 dostalo zdravotníctvo financie na úrovni 7,05 % hrubého domáceho produktu, rozpočet zdravotníctva bol napätý, vznikali dlhy, a to bolo predmetom obrovskej kritiky vtedajšej opozície. Dokonca pred voľbami v roku 1998, ja som si zobral tú zmluvu s občanmi, keď sa hovorilo, že prvých 100 dní vlády SDK, prvých 100 dní plnenia zmluvy s občanom Slovenska. Najnutnejšie legislatívne zmeny, ktoré urobí SDK počas prvých 100 dní svojej vlády, aby splnila počas štvorročného volebného obdobia záväzky dané v zmluve s občanmi Slovenska. A tu sa píše, preto vláda SDK počas prvých 100 dní upraví zákon o štátnom rozpočte na rok 1999 tak, aby výdavky na zdravotníctvo predstavovali 7 % hrubého domáceho produktu.
Vážené dámy, vážení páni, počas minulého volebného obdobia dostalo zdravotníctvo každý rok nad 7 % HDP. Pre rok 1999 dostalo zdravotníctvo financie ani nie na úrovni roku 1998 a dostalo iba percentuálny podiel 6,52 % hrubého domáceho produktu. Ako som už povedal v úvode, zdravotníctvo dostávalo v reálnych hodnotách po nastúpení súčasnej vlády každým rokom menej zdrojov. Použil som oficiálne materiály, a to schválené účtovné uzávierky poisťovní - Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne. Nikto ma nemôže obviniť, že tu chcem nejakým spôsobom kamuflovať s číslami. V roku 1995 sme prebrali Všeobecnú zdravotnú poisťovňu s deficitom 800 miliónov korún. Odovzdali sme ju s deficitom s 2,4 miliardy Sk. Je pravdou, za štyri roky sa vytvoril dlh v tejto poisťovni v sume okolo 1,6 miliardy korún. Bolo to v období, keď sme začínali poistný systém, keď tu bola veľká konkurencia, keď vznikali nové poisťovne, keď bolo treba zabezpečiť budovy, bolo treba kúpiť techniku a tak ďalej. Tento rok, keď hrozil Všeobecnej zdravotnej poisťovni konkurz, pán riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne prišiel s tým, že sú obrovské záväzky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré sa vyšplhali k 31. 9. 2001 na sumu 10 miliárd korún. To znamená, ak my sme počas štyroch rokov urobili deficit 1,6 miliardy korún v tom prostredí, v ktorom sme robili, teda rozbiehali, začínali sme poistný systém, odovzdali sme rozbehnutú, zabehnutú poisťovňu, za tri roky súčasného vedenia poisťovne aj samosprávnych orgánov narástol deficit o 7,5 miliardy korún. Takisto vznikol deficit Spoločnej zdravotnej poisťovne z 1,8 miliardy na 3,5 miliardy do konca roku 2001 a treba otvorene povedať, že dlh v zdravotníckych zariadeniach naďalej vzniká, a to mesačne okolo 300 až 500 miliónov korún mesačne. Preto som prekvapený, že takéto hodnotenie je v správe vlády Slovenskej republiky o stave zdravotníctva.
Chcem povedať, že úsporné opatrenia sa negatívne prejavili na stave materiálno-technickej základne najmä štátnych nemocníc a polikliník, ale i k posúvaniu a odkladaniu niektorých plánovaných výkonov. Zavedenie prospektívneho rozpočtu pri úhradách výkonov lôžkových zdravotníckych zariadení, najmä však ich záväzné rozpisovanie pod úroveň regulovaných nákladov viedlo k sústavnému zvyšovaniu dlhov, ale aj k vzniku prvotnej platobnej neschopnosti štátnych lôžkových zdravotníckych zariadení. Často sa ozýva, že na deficite zdravotníctva sa podpisuje množstvo predpisovaných liekov. Aj v správe sa uvádza, že neustály nárast spotreby liekov na Slovensku vedie k zvyšovaniu podielu nákladov na lieky z 24, 5 % v roku 1997 na 33, 76 % v roku 2001.
Prepáčte, vážení členovia vlády, ale bol to vládny návrh zákona, ktorý sa prerokúval v skrátenom legislatívnom konaní, keď ste presviedčali a presvedčili parlament, že treba vyňať liekovú politiku spod kontroly parlamentu, spod verejnej kontroly, a preto, aby bola zabezpečená pacientovi lepšia liečba, respektíve aby boli promptnejšie uvádzané lieky do obehu, že kategorizácia sa bude robiť nariadením vlády. Či sa vám to páči alebo nie, vážená vláda, ste plne zodpovední za liekovú politiku, a teda to, čo sa uvádza v správe, neviem, koho ste tým chceli osloviť, ale je to proste váš problém, pretože vláda toto zobrala na svoje plecia.
Podfinancovanie zdravotníctva sa odrazilo na celkovom stave rezortu. Ja nebudem teda hovoriť o svojich skúsenostiach praktických, ale prečítam, zrejme všetci ste čítali Pravdu z 20. marca 2002, kde je s veľkým titulkom, v nemocniciach chýbajú už aj skúmavky na krv. V slovenských nemocniciach chýbajú lieky aj zdravotnícky materiál. Mnohé lôžkové zariadenia hlásia, že v niektorých prípadoch môže ísť aj o život. Je nedostatok skúmaviek, diagnostických látok potrebných na laboratórne vyšetrenia, röntgenových filmov, niekde musia filmy dokonca strihať, aby ich mali viac. Pacienti si do niektorých zariadení musia doniesť kúpené infúzie, roztoky, lebo nemocnica na ne nemá. Ja nebudem čítať celý článok, toto je obraz nie jednej nemocnice, ale viacerých nemocníc, keď pred operáciou sa rozhoduje, či pacienta operovať alebo nie, či sú vôbec zabezpečené základné infúzne roztoky, neviem si predstaviť, keď prichádza ku komplikáciám, koľko z tých pacientov, ktorí majú komplikáciu, potom prežije, pretože nie je adekvátne zabezpečená postoperačná starostlivosť. O tom, že sa predlžujú čakacie doby na operácie, vieme všetci a nemusíme sa presviedčať o tom, viete si predstaviť, keď pacient čaká na operáciu alebo je odsúvaný pri podozrení na malígne ochorenie, alebo keď sa zhorší stav, ktorý je chronický a vznikne z toho náhly stav, napríklad operácia žlčníka, áno, môžete povedať, prečo by sa malo operovať okamžite ako plánovaný výkon. Môže počkať aj rok. Koľko z takto odložených operácií vzniká potom komplikácií, a to ťažkých zápalov žlčníka, treba dať antibiotiká, teda žiadne šetrenie, práve naopak, dochádza tu k obrovskému predražovaniu celého systému. Napriek tomuto stavu vážneho porušovania zákona o Liečebnom poriadku, ale aj samotnej Ústavy Slovenskej republiky, a čo je najhoršie - ohrozenie toho najcennejšieho čo človek, má, a to zdravia a života, súčasná vláda nekoná a nerieši katastrofálnu situáciu v rezorte, ktorú sama spôsobila svojimi zlými rozhodnutiami.
Ja sa ešte chcem len okrajovo dotknúť jednej časti v správe, kde sa píše, že v roku 2001 v oblasti odmeňovania pracovníkov práve súčasná vláda urobila najväčší pokrok zo všetkých doterajších vlád. V roku 2001 sa výrazne zvýšili základné platy lekárov, sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov diferencovane od 20 % do 45 %. Prosím vás, je to zavádzajúce, je dobré, že sa zvýšili platy v rezorte zdravotníctva, ale treba potom povedať celú pravdu, že za minulého obdobia sa zvyšovali platy o 60 %, že, povedal by som, výrazným spôsobom sa upravili platy zdravotníckych pracovníkov práve za obdobie minulej vlády, zhruba keby som to mal porovnať na základné platy v tom období z 8-tisíc základné platy išli na 14 - 15-tisíc, pri tomto zvýšení došlo k zvýšeniu o 2 až 3-tisíc korún. Chvalabohu, že to zvýšenie prišlo. Tí lekári alebo zdravotné sestry si to zaslúžili, ale nedá sa napísať, že práve to bolo v roku 2001, keď sa výrazným spôsobom zvýšili platy. Nie je to tak. Nehovoriac o tom, že pri tomto zvýšení nasledovalo odobratie osobných, odobratie rizikových príplatkov a tak ďalej.
Teraz nechcem hodnotiť, kto bol horší, kto bol lepší. Situácia v zdravotníctve je rozhodne zlá a mali by sme povedať, čo ideme so zdravotníctvom robiť. Ja by som očakával od vlády, pretože skutočne signály, ktoré sú, že pacientom je prerušovaná liečba, že riaditelia chodia a prosia, aby ich nevypli od pitnej vody, riaditelia chodia a prosia, aby ich neodpojili od energií, toto by mala byť skutočne priorita, ktorou by sa mala vláda zaoberať. Preto považujem túto správu za neobjektívnu, čo sa týka rezortu zdravotníctva, stojíme na prahu, keď dochádza k podstatnému zhoršeniu poskytnutia zdravotnej starostlivosti, dochádza ku ohrozeniu života. Stalo sa opakovane, že napríklad v rámci šetrenia Rýchla zdravotná služba nevyslala ani lekára, ale išiel akýsi záchranný tím, ktorý, samozrejme, nevie poskytnúť adekvátnu prvú pomoc, preto nemali by sme toto brať na ľahkú váhu a žiadam vládu, aby pri najbližšom rokovaní sa venovala rezortu zdravotníctva a urobila potrebné kroky tak, aby bol rešpektovaný zákon o Liečebnom poriadku, aby bola rešpektovaná ústava, ale najmä aby nedochádzalo k zbytočnému hazardovaniu so zdravím a životom ľudí. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Posledný pán poslanec Drobný.
Pani poslankyňa Aibeková prvá.
M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Doplním pána poslanca aj s otázkou na pána premiéra. Pán premiér, neviem, či viete od tom, že vo vláde vám sedí minister zdravotníctva, ktorý odpovedá na moju argumentáciu o zdravotníctve tým, že uvádzané údaje o výške podielu HDP sú nepresné, sú počítané inou metodikou, ako sa používa dnes. Ja vám pán premiér zapožičiam materiál, ktorý pán minister používal pri prerokúvaní rozpočtu z novembra 2001, odkiaľ som tieto údaje z jeho materiálu čerpala.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, prosím, k poslancovi Zelníkovi hovorte.
M. Aibeková, poslankyňa: Takže dám vám to, pán predseda. Skutočne si myslím, že pán minister by takýmto spôsobom nemal reagovať na argumentáciu. Ja dopĺňam pána poslanca Zelníka a kladiem otázku pánovi premiérovi. Doplním ale pána poslanca Zelníka, pretože on hovoril o tejto odpovedi a tá odpoveď hovorí aj o korupcii v zdravotníctve. A tu naozaj v tom materiáli, o ktorom hovoril pán poslanec Zelník, sa nachádza takáto perla: "S korupciou v zdravotníctve zápasila doteraz každá vláda a budú s ňou zápasiť aj ďalšie." To znamená, že aj budúca vláda, ktorú chce zostavovať tu prítomný premiér vlády. Takže toto je prísľub budúcej vlády? Že korupcia v zdravotníctve bude aj naďalej? A tu zároveň potvrdzujem v materiáli tej odpovede pravdepodobne minister zdravotníctva, že na tom sa podieľa nedostatok financií, nedostatočné ohodnotenie práce zdravotníkov a v ďalšej vete píše, že v oblasti odmeňovania pracovníkov práve súčasná vláda urobila najväčší pokrok zo všetkých doterajších vlád. Je to lož ako táto miestnosť, tak ako to povedal pán poslanec Zelník, percentá hovoria o niečom inom.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na časť vystúpenia pána poslanca Zelníka, kde hovoril o liekovej politike. V plnom rozsahu má pravdu, že lieková politika tejto vlády nie že je zlá, je mizerná. Totiž robiť pranier lekárov, ktorí predpisujú lieky vo vyššej miere, ako si to ministerstvo želá, finančnej, to je snáď niečo neslýchaného.
Pán minister, zo zahraničných zdrojov, nie zo zlomyseľnosti opozície, sa dozvedáme, že na Slovensku rastie chudoba a tam, kde rastie chudoba, tam sa zvyšuje choroba, a preto treba aj väčšie výdavky na lieky. Keď ste nevedeli zabezpečiť dostatočné príjmy, aby si ľudia mohli zabezpečiť výživu, tak potom sa nečudujte, že potrebujú lieky. A predovšetkým potrebujú staršie ročníky, ktoré trpia finančnou slabotou a ja vám prečítam, čo dnes píše čitateľka Anna z Čadce: "To, že šetrenie na liekoch nie je len otázka racionálneho šetrenia financií poisťovní, to je jednoznačné. Podľa vyhlásení kruhov voličov z oblasti HZDS to môže byť aj zámer. Podľa nich totiž prevažne dôchodcovia potrebujú lieky a toto je jedna cesta, ako sa ich zbaviť ako voličov." Takže dovoľte mi povedať, že je to aj politická eutanázia zo strany tejto vlády. Nie je to môj názor, je to názor ľudí, ktorí aj publikujú.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drobný.
M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som si vypočul kolegu Zelníka z televízora a veľmi dobre na tej malej ploche počuť to, čo hovoril. To, čo hovoril o triviálnych nedostatkoch zdravotníctva, to by naozaj, pán kolega Zelník, ešte pred dvoma rokmi bolo šírenie poplašnej správy, ale dnes je to realita a dnes naopak tí, čo o tom nechcú hovoriť, zatajujú poplašnú správu, ale zatajujú reálny katastrofický stav. Materiálne nedostatky, ktoré sú triviálne, vedú k tomu, že ľudia, ktorí absolvovali lekárske štúdium a štúdium ošetrovateľstva, mali svoje ideály, mali svoje predstavy o tom, ako budú celoživotné svoje naozaj veľmi humánne povolanie realizovať. Ale keď sa dostanú do praxe a zistia tieto nedostatky, tak strácajú akýkoľvek idealizmus, akékoľvek ilúzie a stávajú sa z nich ľudia, ktorí bezducho chodia do práce. Ja to pozorujem veľmi dobre. Ja im nezávidím, pretože v ich veku som bol postavený do nemocničného zariadenia, ktoré malo všetky materiálne vybavenosti, ktoré boli treba a ešte sme boli nespokojní, ešte sme žiadali viacej. A ešte keď sa otvorili príručné sklady u staničných sestier, tak vypadali z nich materiály, toľko ich bolo. Keď som ako dekan posielal pomoc Rumunsku v roku 1990, tak sme za dve hodiny nabrali dva veľké kamióny a prívesy. No dnes by ste takéto množstvo materiálu u nás nenašli. Ako je to možné, že vtedy bola materiálna báza štátnych nemocníc taká dobrá a my sme s nimi neboli spokojní a teraz už naozaj máme prázdne príručné sklady, nemáme nič. Sterilizujú sa jednorazové rukavice. Páni, o tom treba hovoriť, ja si myslím, že o tom koalícia nemôže povedať, že to je šírenie poplašnej správy, to je fakt, treba sa len pozrieť na to. Možno, že sú nejaké nemocnice v Bratislave, ktoré s týmto nezápasia, ale u nás na periférii sa s tým tvrdo zápasí, a to treba povedať, pomenovať to.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zelník.
Š. Zelník, poslanec: Ďakujem. Chcem poďakovať všetkým, ktorí doplnili moje vystúpenie. Na dokreslenie objektívneho obrazu - do konca októbra 1998 záväzky zdravotných poisťovní boli okolo 6 miliárd korún. Dnes k 31. 12. 2001 záväzky zdravotných poisťovní sú v sume okolo 17 miliárd korún, to myslím si, že hovorí za všetko, teda je to problém, ktorým sa vláda mala vážne zaoberať už dávno. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hoffmann. Páni poslanci, prosím vás, aby ste nediskutovali aspoň pred rečníckym pultom. Prosím vás, keby ste diskutovali inde.
Fero, ty to všetko grupuješ, vidím.
A. Hoffmann, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády. Vážená opozícia využívajúc svoje legitímne právo predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky. Obsiahly materiál pozostávajúci z 15 kapitol je tvrdou kritikou doterajšieho spôsobu vládnutia vlády Slovenskej republiky. Na to má však ctená opozícia plné právo. Kritika však nemôže znamenať, že v nej absentuje objektivita, faktografická pravdivosť a cit pre mieru. Aj v tomto prípade sa ukazuje, ako hovorí slovenský klasik, že záleží na uhle pohľadu. A uhol pohľadu ctenej opozície je veľmi ostrý. Tak ako každá vláda, aj táto určite chcela a treba povedať objektívne, že aj mohla urobiť viac. Strana demokratickej ľavice ako súčasť vládnej koalície iniciovala viackrát a viaceré kroky, ktoré by boli viedli k zvýšeniu účinnosti a efektívnosti práce vládnej koalície. Nie vždy sme však našli pochopenie. Boli to iniciatívy v dobe, keď ešte bol dostatočný časový priestor na určité korekcie, zmeny štýlu práce a zvýšenie efektívnosti.
Aktivity opozície dnes však nemožno považovať za úprimnú snahu riešiť problémy pozitívne. Sme pred záverom volebného obdobia, začína sa pomaly zvolebnievať a z tohto pohľadu hodnotí poslanecký klub Strany demokratickej ľavice návrh poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko-Ľudová strana na odvolanie vlády Slovenskej republiky ako čin presne zapadajúci do scenára predvolebnej kampane, stratégie a taktiky. Návrh odvolávať vládu v čase, keď vrcholia práce na plnení úloh prístupového procesu do európskych štruktúr, nie je dôkazom politickej zodpovednosti za budúcnosť tejto krajiny a jej občanov. Zamestnávať parlament takýmito návrhmi v dobe, keď treba prerokovať celý rad zákonov súvisiacich s európskou integráciou, nie je ničím iným ako snahou o paralizáciu činnosti parlamentu a znemožnenie prerokovania nevyhnutných zákonných noriem. Tieto snahy si všíma aj okolitý svet a otvorene vyjadruje svoje obavy. Posledným príkladom v tomto smere je dnešné vyjadrenie obáv Jana Marinusa Wiersmu, že slovenský parlament možno nestihne prerokovať všetky náležité zákony potrebné na ukončenie prístupového procesu. Sumarizujúc a hodnotiac situáciu, klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice vedomý si svojej zodpovednosti za politickú stabilitu v našom štáte, za zahraničnopolitické záujmy krajiny a jej občanov so všetkou zodpovednosťou vyhlasuje, že nepodporí návrh klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko-Ľudová strana na odvolanie vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Šesť pánov poslancov je prihlásených s pozmeňujúcimi návrhmi, pardon, s faktickými poznámkami. Sme unavení, aspoň ja. Takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Prvý pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Nuž dámy a páni, to je exaktný príklad Strany demokratickej ľavice k riešeniu problémov slovenskej spoločnosti. Strana demokratickej ľavice so všetkou zodpovednosťou vyhlasuje, že nepodporí návrh opozície poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Nuž pýtam sa vás páni, kde bola vaša zodpovednosť, keď ste rokovali o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, nuž pýtam sa vás páni zo Strany demokratickej ľavice, kde je zodpovednosť vášho podpredsedu vlády pre legislatívu, keď nám tu dnes oznamujete, že treba ešte prijať veľa zákonov. Čo robil váš podpredseda vlády pre legislatívu za celé funkčné obdobie, keď na sklonku tohto funkčného obdobia stojí pred touto snemovňou množstvo zákonov, ktoré súvisia s integráciou. Nuž a je to prirodzené, že tento náš návrh nepodporíte, lebo by ste legitímne museli priznať, že aj váš podpredseda vlády, aj vaši ministri vo svojich funkciách zlyhali.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Husár.
S. Husár, poslanec: Pán kolega Hoffmann, len aby sme skutočne merali rovnakým metrom. Tomuto odvolávaniu budeme venovať pol pracovného dňa, nič viacej. Takéhoto pol pracovného dňa sme stratili na začiatku minulej schôdze len tým, že vládna koalícia nebola schopná schváliť program rokovania schôdze. Stratili sme celé dni tým, že parlament nie je uznášaniaschopný, pretože zástupcovia vládnej koalície v tomto parlamente v ňom nesedia a nepracujú. Myslím si, že treba povedať aj tieto skutočnosti, a aj keď práve táto výčitka nemôže ísť na adresu vášho klubu, keď chcem byť objektívny, ani klubu Strany maďarskej koalície, ale ako celok pre vládnu koalíciu si myslím, že je absolútne na mieste. Preto skutočne nie je vhodné tvrdiť, že zvolaním tejto mimoriadnej schôdze chceme ochromiť prácu parlamentu a nepodporiť všetku tú prácu, ktorú ešte v závere tento parlament má vykonať.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.
M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predseda poslaneckého klubu SDĽ, dovoľte mi zvolať, nech žijú chameleóni. Ešte pred mesiacom ste sa tu vyjadrovali kriticky na adresu vlády, ešte pred pár týždňami vaši predstavitelia hovorili, že pravdepodobne vystúpia z tejto koalície, pretože sa neplnia, pretože sa neplní ľavicový program a tak ďalej. Teraz ako takzvaný demokrat obviňujete opozíciu, že si tu dovolí dať nejaký návrh na odvolanie vlády. Spočítajte si všetky, s prepáčením, odflákané dni, keď ste sa nevedeli zísť, spočítajte si, ako ste sa správali pri prerokúvaní rozpočtu, ako sa správate každý deň v parlamente, ako sa navzájom vydierate, ako nie ste schopní z bývalej deväťdesiatdvojky sa dať dohromady ani sedemdesiatšestka. Vy sa pozrite do svojho svedomia a do svojej práce. Tento parlament vedie váš predseda, ktorý si z neho urobil cestovnú kanceláriu, ktorý tu nebol ani pri prerokúvaní štátneho rozpočtu, ani teraz, ani o týždeň, ani o mesiac. Dáva priestor tomu, že chodí po atraktívnych exotických krajinách po svete namiesto tomu, aby sa venoval práci v parlamente. Takže nevytýkajte vy opozícii, že využíva svoje bytostné právo na to, aby to nám tu nerobila pajácov, pretože vy ani jeden z našich zákonov, ktoré sme predložili, vy ste ani jeden nepodporili. A zlomok, zlomok z pozmeňujúcich návrhov, hoci by mnohé a mnohé vylepšili návrhy zákonov. Ale keď nás potrebujete do počtu, vtedy nás obviňujete. Spýtajte sa vášho ministra vlády pána Ftáčnika, ktorý sedel približne na tých vašich miestach a ktorý nám vždy odkázal, keď sme sa za štyri roky asi päťkrát nezišli v predchádzajúcom volebnom období, že kto chce vládnuť, musí mať predovšetkým hlasy na to vládnutie. Takže pozrite sa na seba. (Potlesk.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Orosz.
L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Žijeme, vážené kolegyne, kolegovia, snáď v najzložitejšom období vývoja našej spoločnosti. Nie rétorické cvičenia v tomto parlamente, ale história objektívne zhodnotí pôsobenie slovenských politických strán na slovenskej politickej scéne na prelome tisícročí. Je úplne zrejmé, že to objektívne hodnotenie sa dotkne nielen SDĽ, ale aj Hnutia za demokratické Slovensko. Možno bude zaujímavá diskusia o tom mimo tohto parlamentu za niekoľko rokov, pán poslanec Maxon. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jasovský má slovo.
J. Jasovský, poslanec: Až sme sa zľakli. Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hoffmann sa pýtal, čo sme robili tri a pol roka v tomto parlamente a prečo teraz prichádzame s iniciatívou na odvolávanie vlády. Ja si myslím, že tri a pol roka sme sa snažili v tomto parlamente vecne argumentovať, mnohokrát vecne argumentovať k mnohým zákonom, ktoré tu boli prijímané. Nie je našou chybou, že dnes vám chýba prijatie 41 zákonov, pretože novelizujete už novelizované zákony. Ak si myslíte, že my sa extra hrabeme do vlády v situácii, v akej štát dnes je, tak sa veľmi mýlite. Vážené torzo vlády, ktorá tu sedí, ak si myslíte, že máme záujem sa pchať do Železníc Slovenskej republiky, ktoré o chvíľu budú úplne zadlžené, ak majú majetok 70 miliárd a zadlžené sú na 60, ako to vyzerá. Ak si myslíte, že sa pcháme do vlády, ktorá nebude môcť stavať diaľnice, pretože sa nepripravili ani jednu stránku projektovej dokumentácie a dva roky sa na tomto Slovensku nebude stavať nič, strašne sa mýlite. Ak si myslíte, že sa pcháme do vlády, aby sme nevedeli vládnuť Telekomunikáciám, pretože ste ich predali, 51 % je fuč, a to Telekomunikácie dnes neinvestujú, veľmi sa mýlite. Ale my máme ako opozícia aj zodpovednosť za tých 30 % ľudí, ktorí nás v tomto štáte podporuje. A teda otázka ešte ďalej na to, čo tu bolo hovorené v predchádzajúcom, otázka prístupových procesov, veľké chválenie. Prosím vás pekne, buďte trošku úprimní, povedzte, ako uzatvárate kapitoly, ako vyzerá vyjednávanie v otázkach kapitol, aké ústupky slovenskej vlády v otázkach vyjednávania. A opýtam sa skôr, kdeže sa to pohybuje to Slovensko, slávne Slovensko napríklad v investičnom ratingu, neposúvame sa náhodou niekde v špekulatívnom pásme. To znamená, a to je výsledok vašej práce tu za tri a pol roka, a nie nášho vystupovania tu ako vo vláde, ako to vyzerá. A otázka SDĽ, viete nechcem byť zlý, ale ak pán poslanec Andrassy rozprával svojho času o nejakých tancoch, ja sa bojím, či SDĽ náhodou nečaká na dámsku volenku. Či nečakáte na to, že vás niekto do tej vlády pozve, či niekto po vás príde, aby ste si mohli ešte trošku zakrepčiť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Práve tu bolo povedané, že história zhodnotí, práve z dôvodu histórie je aj toto dnešné sedenie. Pretože my máme za sebou jeden milión voličov, jeden milión nespokojných občanov, ktorí nám tlmočia svoje stanoviská a našou povinnosťou je tieto stanoviská preniesť do parlamentu a povedať, aká je skutočná realita na Slovensku. Hovoríte, čo sme robili tri a pol roka a že je už neskoro odvolať vládu. Ale prosím vás pekne, spomeňte si, Moravčíkova vláda šesť mesiacov vláda a aký to bol pre vás úspech, že sa nedalo vydržať a tak ďalej. Tiež je teraz šesť mesiacov. A posledná poznámka. Ja si považujem ako vysokoškolská učiteľka za povinnosť poukázať na deštrukčnú činnosť tejto vlády. Keď ste sledovali, keď bol Ráž v zahraničí, mal tam publikum mladých, videli ste, koľko mladých je v zahraničí. Videli ste, aké sú nálady mladých, že odchádzajú, veď vy im tu nevytvárate pracovné príležitosti a ešte vo vyjednávacom procese robíte také ústupky, že bude prechodné obdobie, nebudú môcť do zahraničia cestovať naši občania, ale dáte ústupok, že výpočtoví odborníci áno, lekári áno a tak ďalej. A to robí SDĽ, pán poslanec Hoffmann, a ešte sa vytešujete, že ako dobre ste to dohodli. Vy nevidíte, že vlastne národ ochudobníte o mozgy a čo bude z tohto národa. Kam to vy vediete. Vy to nevidíte? Ja to vidím a musím vám to povedať. (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, pán poslanec Hoffmann.
A. Hoffmann, poslanec: Dovolím si poďakovať všetkým kolegom za to, že naozaj dôsledne plnia funkciu opozičných poslancov a na margo vystúpenia kolegyne Aibekovej. Pani kolegyňa, vy dosť dlho sedíte tu, aby ste vedeli, aký je protokol, aké sú zvyklosti pripravovania návštev u predsedu Národnej rady. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Rusnák za klub SDK. Po ňom pán poslanec Gyurovszký ako posledný prihlásený za klub.
J. Rusnák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci. Dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu SDK vystúpil a v mene poslancov poslaneckého klubu SDK vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky. Hneď v úvode chcem jednoznačne konštatovať, že členovia poslaneckého klubu SDK sú proti vysloveniu nedôvery vláde Slovenskej republiky. Tento návrh pokladáme za obyčajnú snahu o destabilizáciu pozitívneho proeurópskeho vývoja v našej spoločnosti. (Potlesk.) Ďakujem pekne.
Vláda Slovenskej republiky je vládou, ktorá jednoznačne spĺňa kritériá proeurópskeho a prointegračného vývoja. Návrh skupiny poslancov je len sumarizáciou čísel a faktov tak, aby vznikol dojem, ktorý má vytvoriť mienku o neprofesionálnosti vlády. Pokladám preto za stratu času otvárať jednotlivé kapitoly tohto návrhu a akokoľvek ich komentovať. Verím, že to urobia príslušní členovia vlády, ktorí spravujú jednotlivé rezorty. Uvedomme si, že ani prehnaná glorifikácia vlády, ani jej zatracovanie nikomu nepomôžu. Iste je možné vysloviť určité výhrady k niektorým jednotlivostiam, ale dôležitejšie je vnímať celok. Slovensko je našou vlasťou, na ktorú sme všetci hrdí. Avšak pupkom sveta nie sme. Na ceste k prosperite si svoje musíme pretrpieť, Európa nás chce stabilných a ekonomicky vyspelých. Každý pohyb na našej politickej scéne je vnímaný veľmi citlivo a s určitou mierou neistoty, či to na Slovensku je všetko tak, ako má byť. Je preto potrebné sa vystríhať destabilizácie a práve prípadné odvolávanie vlády je takýmto prvkom, ktorý by nám nepomohol, práve naopak uškodil. Opozícia využíva všetky prípustné nástroje, ktoré jej umožňuje ústava, aby sa zviditeľnila. To treba brať ako fakt. Avšak povedzme si otvorene, či je to racionálne.
Vysoko chcem oceniť vedenie jednotlivých koaličných strán a ich poslanecké kluby, že nepodľahli tlaku opozície pri odvolávaní koaličných ministrov v minulosti, keďže všetky tieto návrhy boli málo presvedčivé. Nebuďme preto zbytočne nervózni ani pri tomto návrhu a vypočujme si dobre mienené rady, ako vládnuť lepšie, i mnohé prázdne vystúpenia, ktoré patria ku koloritu tohto parlamentu. Úlohou tejto vlády je priviesť za pomoci parlamentu Slovensko do NATO, ako aj pripraviť čo najlepšie podmienky na vstup do Európskej únie.
Naša ďalšia koaličná vláda, o ktorej víťazstve som presvedčený, tento proces zavŕši.
Takisto chcem oceniť prístup ministerského klubu SDĽ, že sa nenechal populistami vtiahnuť do hry zvanej SPP. Zvíťazil zdravý rozum a odborný pohľad na vec. Slovensko totiž potrebuje dôveryhodnosť výberových konaní, ako aj, priznajme si úprimne, výnosy z privatizácie, ktoré použijeme racionálne na svoj rozvoj, prosperitu, a nie na prejedanie. (Potlesk.) (Smiech v sále.) Na svoj rozvoj spoločnosti. Cesta späť. Ďakujem pekne. Cesta späť je cesta do pekla. Je to za nami a to je iste dobre.
Veľmi rád konštatujem, že tak širokospektrálna vláda dokázala vydržať a jej členovia dokázali, i keď sa mnohokrát iskrilo, potlačiť svoje parciálne záujmy a uprednostniť záujmy celku. Aj keď pohľad radového občana môže byť mnohokrát kritický, neznamená to, že treba ihneď odvolávať vládu. Chcem poznamenať, že transformácia je bolestivá, ale nevyhnutná.
Poslanci poslaneckého klubu SDK, ktorý tu jednoducho existuje, či sa vám páč, alebo nie, sú preto pripravení nielen podporiť vládu, ale zároveň by sme sa radšej venovali programu schôdze, ktorá práve prebieha a nestrácať čas zbytočnými rečami, ktoré nikam nevedú. Chcem preto zdôrazniť, že väčšie vrásky na čele by nám mala skôr vyvolávať situácia v parlamente, kde sa nám nedarí napredovať v prerokúvaní programu 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to verím, že odvolávania sa dnešnou schôdzou končia a radšej sa všetci sústredíme na každodennú prácu, aby sme nič nezanedbali a prerokovali všetky zákony potrebné pre európsku integráciu, ako aj chod tejto krajiny. Volič a občan v jednej osobe chce funkčný parlament, a nie arénu neznášanlivosti. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Osem faktických poznámok. Posledný pán poslanec Krajči. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Prvý pán poslanec Húska.
A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Rusnák, v niektorých veciach vám budem trocha oponovať a v niektorých vás vrele podporím. V prvom vám oponujem. Opozícia nevyužíva všetky prístupné nástroje, pretože hlavný nástroj je komunikačný nástroj a my nemáme možnosť napríklad oslovovať občanov cez priame vysielanie alebo aspoň odložené vysielanie, aké bolo predtým zvykom a aké mali právo využívať aj opozícia, aj koalícia. Úplne krčné žily sa naťahovali rečníkom minulej opozície, ako budú oni demokraticky robiť a dovoľovať, aby verejnoprávna televízia umožňovala riešenia a vypočutie toho, čo sa prerokúva v parlamente. Nič sa nestalo. Cynicky ste tomu zabránili.
A druhá záležitosť, v ktorej vás musím podporiť, ste to úžasne aj povedali, že zdroje z privatizácie doslova použijete na svoj rozvoj a prosperitu. To pripúšťam, len musíte pripúšťať aj to, že sa budeme pozerať, ako ste s tými rozvojmi naložili. Viete, len, napríklad Slávia Capital, keď dostala za nič 340-miliónov korún, tak pani ministerka Schmögnerová odpovedala, že nevie presne, že sa musí na to pozrieť, ako boli rozdelené tie peniaze a už nikdy viac sa na to nepozrela. Škoda. Najlepšia ministerka financií Európy a možno aj celého sveta by možno zistila, ako idú zdroje na rozvoj... (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková má slovo.
M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja vám chcem pán poslanec naozaj úprimne poďakovať za taký milý prejav, aký ste tu mali, hlavne za tú vašu poslaneckú úprimnosť, že ste tu povedali pred všetkými, aj pred novinármi, dúfam, že si to všimli, ako použijete prostriedky z privatizácie na svoj rozvoj a svoj prospech. Presne o to ide. A zrejme to už dlho v sebe nosíte, že ste to teraz museli takto povedať aj na verejnosti. A keď hovoríte v mene poslaneckého klubu SDK, tak aj to vám blahoželám, lebo máte tu troch svojich spolustraníckych pútnikov a štvrtý ste vy. Takže úžasný klub, pardon, ešte tam pán poslanec sedí, takže, prepáčte, že som vás nezapočítala, áno, lobuje u pána ministra. Takže aj toto je výsledok vašej práce. Keby ste tu boli všetci, koľkí máte byť, ja už ani neviem, koľko máte členov poslaneckého klubu SDK, ale vy to iste viete, tak by tá práca parlamentu vyzerala inak. Komu najviac chýba z poslaneckého klubu členov. No ja si myslím, že vám, lebo treba objektívne povedať, že sú tu poslanecké kluby, ktoré tu sedia do nohy a sú tu vždy, ale váš klub k tomu nepatrí, takže predovšetkým spytujte svedomie sám sebe a potom vstupujte do svedomia ostatným. A ohromne som ocenila, ako ste poďakovali poslancom SDĽ za ich úžasnosť a za to, že držia líniu. Je zaujímavé, že ešte pred pár dňami sa pán premiér s členom vlády za SDĽ jednoducho navzájom obviňovali, že dosť bolo arogancie Dzurindu a Mikloša, dosť bolo arogancie Koncoša, tak ja som strašne šťastná, že znovu ste na jednej hromádke a takto si ďakujete, blahoželáte, takže vydržte do septembra, nám to len prospeje.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová.
O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, chcela by som vás poopraviť v tom vašom konštatovaní, že opozícia hovorí o údajnej neprofesionalite vlády. Pán poslanec, ja len z toho sektoru, o ktorom niečo viem, vám chcem povedať zopár svetlých príkladov takzvanej profesionality vlády.
Ak si pamätáte v septembri minulého roku sme valorizovali dôchodky s účinnosťou od 1. októbra. Môžete hádať, kedy prišli prvé výplaty zvýšených dôchodkov. V decembri. Prečo? No pretože vláda nezabezpečila, aby Sociálna poisťovňa mala pripravený softvér.
Druhý príklad. Zákonník práce. Ešte nenadobudol účinnosť, už ho treba novelizovať. Tretí príklad. Zamestnávanie pracujúcich dôchodcov a potom prípadne nezamestnávanie. Štvrtý príklad. Pokiaľ ide o celý sektor sociálnych služieb. Presunuli ste na vyššie územné celky celý rad zariadení ako domovy dôchodcov, penzióny a podobne, už dnes sa hlásia zástupcovia regionálnych samospráv, že nechápu, akým spôsobom sa majú tieto kompetencie prenášať, pretože nemajú na to ani zdroje, nemajú na to ani ľudí a navyše, už sa spúšťa privatizácia týchto sociálnych inštitúcií poza chrbát parlamentu, poza chrbát vyšších územných celkov.
Chcem vás ešte upozorniť, že celá séria zákonov zo sociálnej oblasti, ktoré boli prijímané v tomto volebnom období, museli byť následne do dvoch, troch mesiacov novelizované. Zoberte si len zákon o zamestnanosti, ktorý bol novelizovaný za tejto vlády 14-krát. Ja som zvedavá, či ešte niekde v Európe v postkomunistických krajinách sa nájdu takéto rekordy. A to už nehovorím o tej sérii 40 zákonov alebo 42, ktoré podľa legislatívneho plánu úloh mali byť prerokované a schválené už v roku 2001. Takže, prosím vás, poopravte si a tieto informácie zoberte na vedomie, a ak budete potrebovať ďalšie, veľmi rada vám ich dodám, o neprofesionalite tejto vlády. (Zaznel zvuk časomiery.)