I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Kozlík, za vaše úvodné vystúpenie. Prosím teraz povereného člena z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Milana Benkovského, áno, hneď, len ho ohlásim, vydrž ja vidím, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
Prosím procedurálny návrh má pán poslanec Jarjabek. Dávam mu slovo.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mám procedurálnu otázku...
I. Presperín, podpredseda NR SR: Bližšie poď k tomu, máš zapnutý mikrofón.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem. Chcel by som sa spýtať, pán podpredseda, na koho popud sú tu kamery bez kameramanov verejnoprávnej Slovenskej televízie, čo je dohodnuté s vedením parlamentu, či tieto kamery budú snímať alebo už snímajú záznam, alebo priamy prenos preto, lebo táto kamera je nažhavená, neviem, či snímala pána Kozlíka, keď predkladal túto správu alebo nesnímala. Akým spôsobom je dohodnutý záznam z parlamentu z jedného jediného dôvodu. Pokiaľ tieto kamery budú snímať len pripraveného pána premiéra, tak pôjde o zjavné porušenie zákona o Slovenskej televízii a pôjde, samozrejme, o disproporciu a Rada Slovenskej televízie sa s tým bude musieť vážne zaoberať. Chcem na to dopredu upozorniť. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, dali ste otázky, aj ktoré sa týkajú vedenia parlamentu. Môžem vás ubezpečiť, že vedenie parlamentu s vedením Slovenskej televízie nerokovalo ani nevstúpilo doteraz vôbec do rokovania. Je právom televízie, nemôžeme im jednoducho prikázať, aby snímala alebo nesnímala niečo. (Reakcie z pléna.) Buďte taký dobrý, buďte taký dobrý, nechajte ma dohovoriť, dobre? A pokiaľ máte pocit, že sa bude musieť zaoberať rada pre televíziu istými problémami, samozrejme, máte možnosť to riešiť aj prostredníctvom nej.
Pán podpredseda Hrušovský dostal list od Slovenskej televízie, s ktorým vás teraz oboznámim, aby ste vedeli, v akom stave to je. (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Lebo to len teraz prišlo. (Smiech a výkriky zo sály.) Páni poslanci, chcem vás informovať o listoch, ktoré Kancelária Národnej rady dostala od pani inžinierky Viery Krupovej, šéfredaktorky hlavného spravodajstva Slovenskej republiky, ktorá... chcete počuť alebo nie? Ktorá si nám dovoľuje oznámiť, že hlavná redakcia bude dnes, to je 21. 3. realizovať dva živé vstupy z rokovania 58. schôdze Národnej rady, a to tak, že od 17.50 do 18.00 hodiny do spravodajskej relácie Minúty dňa a od 19.30 do 19.50 hodiny do spravodajskej relácie Noviny STV.
Páni poslanci, považoval som za korektné vás informovať o týchto listoch Slovenskej televízie. Ďalej Milena Rážová, vedúca komunikačného centra STV a hovorca STV oznámila pani Lenickej, riaditeľke nášho tlačového oddelenia, že Slovenská televízia bude z 58. schôdze Národnej rady vysielať priamy vstup do Minút dňa, a to do hlavného spravodajstva Noviny STV vysielať zajtra. Informácie o výsledku vo všetkých spravodajských reláciách STV a po tretie, informovať v nedeľnej spravodajskej relácii Týždeň v parlamente, pričom STV zvažuje podľa vývoja aj rozšírené vysielanie. To je stanovisko Slovenskej televízie. V žiadnom prípade nebude vedenie Národnej rady zasahovať do iniciatívy Slovenskej televízie vysielať či už priamy prenos alebo robiť záznam z dnešného, ale aj z ktorejkoľvek prebiehajúcej schôdze Národnej rady.
Toľko som považoval, páni poslanci, za potrebné vás informovať.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Ešte?
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Keď som položil procedurálnu otázku, dovoľte mi, aby som aj povedal procedurálnu odpoveď. Pán predseda, len ten, kto nepozná pomery v Slovenskej televízii, môže zobrať na vedomie to, čo ste práve povedali. Totižto je to "dvojkamerák". To, čo ste povedali, dá sa spraviť spravodajským štábom a je to príliš veľká investícia Slovenskej televízie na to, aby to mohlo byť len osem minút. Pokiaľ je to naozaj tak, že z tohto bude naozaj týchto osem minút, je to absolútne priamy dôvod na odvolanie riaditeľa Slovenskej televízie, lebo je to tak predražené, ako asi žiadnych osem minút v Slovenskej televízii doteraz nebolo. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová. Procedurálny návrh, prosím.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, zdá sa mi byť veľmi alibistický postup vedenia parlamentu, keď sa k takémuto listu nevyjadrí. Veď predsa to nie je prenos poslancov len opozície, to je prenos z parlamentu, realizácia ústavného práva občanov. Čiže parlament ako inštitúcia má zhodnotiť, či takýto postoj je náležitý. To po prvé. Po druhé finančné zabezpečenie tejto "srandy" je tak nenáležité, že vlastne je to šafárenie s peniazmi daňových poplatníkov. Na to, aby prišli spraviť priamy prenos, keď vystúpi predseda vlády, tak to je diskriminácia ostatných poslancov parlamentu. To nie je férové konanie.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kalman. Mikrofón pre pána poslanca Kalmana, prosím.
J. Kalman, poslanec: Pán podpredseda, ja vás chcem poprosiť, či by ste mi neumožnili v rámci diskusie vystúpiť medzi 19.30 a 19.50 hodinou. (Potlesk.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím. Slovo má pán poslanec Benkovský.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil z poverenia gestorského výboru správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením a rozhodnutím č. 1588 z 15. marca 2002 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky pod tlačou č. 1428 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva s termínom prerokovania ihneď. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi teraz, aby som vás zoznámil s výsledkami prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výboroch. Predložený návrh skupiny poslancov jednotlivé výbory prerokovali s termínom ihneď s tým, že po prvé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ktorý prerokoval uvedený návrh dňa 19. marca 2002 a prijal k nemu uznesenie č. 507. Výbor nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh neschváliť. Po druhé, platné uznesenie neprijali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ktorý prerokoval uvedený návrh 20. marca 2002. Výbor neschválil platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady a čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nesúhlasila s ním nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru 12, prítomných 10, za návrh hlasovali 2 a proti 8 poslancov. Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý prerokoval uvedený návrh 20. marca 2002 a neschválil platné uznesenie. Obdobne ako Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý prerokoval uvedený návrh taktiež 20. marca a neschválil platné uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval dňa 20. marca 2002 návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky neprerokoval tento návrh z dôvodu neprítomnosti predkladateľa. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie neprerokoval uvedený návrh dňa 20. marca a neschválil platné uznesenie, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedený návrh 20. marca 2002, výbor však neprijal platné uznesenie. Obdobne ako Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, ktorý prerokoval uvedený návrh 20. marca 2002. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedený návrh dňa 19. marca 2002, výbor však neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport prerokoval uvedený návrh dňa 20. marca 2002 a neschválil platné uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval uvedený návrh dňa 19. marca 2002, výbor taktiež neschválil platné uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval uvedený návrh dňa 20. marca 2002 a neschválil platné uznesenie. Obdobne ako Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, ktorý prerokoval uvedený návrh 20. marca 2002, výbor však neschválil platné uznesenie, nakoľko nebol uznášania-schopný. Zároveň výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 925 z 20. marca 2002 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky. Určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu výborov a výbor ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovania o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy. Návrh uznesenia máte v prílohe spoločnej správy. Po b) - pripomienky a požiadavky výborov. Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a požiadavky. Toľko k spoločnej správe výborov. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Benkovský, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, o slovo požiadal premiér vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda.
Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.
M. Dzurinda, predseda vlády Slovenskej republiky: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, hneď na úvod by som chcel azda povedať to, čo sa mi javí v súvislosti s prerokovanou témou ako najdôležitejšia. Síce otázka, aký cieľ má naše dnešné rokovanie, mimoriadna schôdza Národnej rady. Načo by bol taký pád vlády dobrý, keď nie je pripravená, zostavená nová vládna koalícia. Keď nie je pripravená nová vláda, čo to má byť. Potrebuje krajina chaos, do ktorého by takáto eventualita krajinu doviedla? Predpokladám, že budeme dnes počúvať mnoho demagógie, ako sa hospodári v tej alebo onej oblasti, v tom alebo onom rezorte, ale hneď na úvod chcem povedať, že nech je tej demagógie bárs koľko veľa, rozhodujúca je pritom práve táto základná otázka. Komu to prospieva. Potrebuje Slovensko práve dnes tráviť a zabíjať čas neplodnými debatami, ktoré k ničomu nevedú? Potenciálny chaos v tomto štáte je presne to, čo potrebujú voliči všetkých politických strán slovenského parlamentu. Toto považujem za fundamentálnu otázku. Veľmi dobre viem, že je právo každej opozície v ktoromkoľvek demokratickom štáte povaliť vládu, ale veľmi dobre viem, že každá zodpovedná opozícia tak činí, keď je pripravená nová alternatíva. Keď sa vyformuje nová vládna koalícia, keď je eliminovaná hrozba chaosu v krajine a žiadne takéto alternatívy nie sú pripravené a HZDS ide do nezmyselných hodinových dišpút, ktoré k ničomu nevedú. Pritom vieme veľmi dobre, obidve strany, aj vládna, aj parlamentná, že potrebujeme čas na užitočné veci. Vieme veľmi dobre, že máme historickú šancu ukotviť Slovensko v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii. Vieme veľmi dobre, že aby tá šanca sa stala realitou, a na to čakajú občania Slovenskej republiky, nie na prázdne mlátenie slamy, potrebujeme v parlamente ešte schváliť veľké množstvo zákonov. Toto od nás očakáva národ, toto od nás očakávajú voliči a dovolím si povedať nielen vládnych strán, ale aj strán opozičných.
Preto považujem toto rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky za rokovanie, ktoré neprispieva k pozitívnym smerom, neprispieva k napĺňaniu očakávania občanov a k prioritám, ktoré občania jednoznačne vidia, tak ako sa som s nimi denne konfrontovaný pri kontaktoch s nimi. Hnutie za demokratické Slovensko v parlamente dokazuje, že mu nejde o krajinu, že mu nejde o Slovensko, že mu ide výsostne o stranícke záujmy. Zrejme aj preto pán poslanec Jarjabek je taký nervózny, koho vlastne tá Slovenská televízia bude snímať. Kto to vlastne bude v tej Slovenskej televízii sa pretŕčať, koho demagógiu to vlastne Slovenská televízia bude, alebo nebude vysielať. Áno, prezradili ste sa, vážení predstavitelia opozície, ide vám len a len o stranícky prospech, ide vám len o to, aby ste sa mohli v tomto volebnom roku producírovať a šíriť tú demagógiu, ktorú začal šíriť pán poslanec Kozlík.
Dámy a páni, toto je môj prvý zásadný postreh k danej prerokovanej téme. A skôr, ako vám ponúknem moje pohľady k jednotlivým kapitolám, tak ako ste ich vo svojom podaní uviedli, ešte si dovolím uviesť druhý. Ja som pána poslanca Kozlíka pozorne počúval, tak ako som si prečítal aj vaše podanie. Pán poslanec Kozlík povedal jednu veľmi interesantnú vetu a síce, že Slovensko, tak som to pochopil, Slovensko tak hlboko kleslo, že nás v integrácii do Európskej únie hodili do tej istej skupiny ako nestabilné, politicky nestabilné Poľsko a Cyprus.
Pani poslankyne, páni poslanci, to je môj druhý zásadný postreh k danej téme. Dve rozdielne videnia sveta. Pán Kozlík svojím výrokom neobyčajne poškodil Slovensku. Poľsko nie je politicky nestabilnou krajinou, ale je to strategickým partnerom Slovenskej republiky. Ak pán Kozlík chce presne to isté čo ja, ak pán Kozlík chce to, čo dnes chce 60 % národa, a teda začlenenie Slovenska do Severoatlantickej aliancie, tak mu dovolím pootvoriť oči a povedať, že Poľsko je pre Slovensko strategickým partnerom predovšetkým na ceste Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Pán Kozlík, vážne ste poškodili Slovensku a na vašom výroku vidieť, že naozaj máme dve rozdielne videnia politiky, dve rozdielne videnia priorít a dve rozdielne videnia politického sveta.
Zrejme aj tieto videnia sa premietajú do celkového hodnotenia slovenskej spoločnosti. Nie som taký naivista, aby som si myslel, že na Slovensku budeme mať opozíciu, ktorá bude chváliť vládu. To by nebolo ani normálne, ani zdravé. Ale keď sa vyťahuje demagógia, keď sa z bieleho robí čierne, keď sa z pravdy robí lož, to tiež nie je normálna seriózna politika. A toto sa prihodilo poslancom, ktorí sa podpísali pod návrh odvolať vládu Slovenskej republiky. Teraz mi dovoľte, aby som tejto zrejme najdlhšej, ale verím, že nebude príliš dlhá, časti sa venoval dokázaniu tohto môjho konštatovania. Myslím si, že na jednotlivé rezortné témy budú reagovať predovšetkým jednotliví ministri postupne a za sebou. A mne sa žiada vyjadriť k tomu zásadnému, čo je obsiahnuté v preambule podania poslancov, a síce je to konštatovanie, že vláda už dlhodobejšie nezvláda riadenie základných funkcií štátu, prehlbuje sa hospodársky a sociálny úpadok spoločnosti. Rozhodujúcim záujmom vlády je vraj lacný výpredaj našich podnikov. Odmietam takéto tvrdenia ako krajné nezmysly a predvolebnú rétoriku HZDS. Vždy tak bolo a vždy tak bude, že vláda bude akcentovať výsledky, bude akcentovať pozície, teda pozitíva, a opozícia bude kritizovať a akcentovať negatíva. Mám dosť sily na to, aby som priznal, že sme chceli viac, ešte chceme splniť čo najviac z vládneho programu, a mám dosť síl na to, aby som povedal, že v niektorých oblastiach za niektoré konkrétne skutočnosti alebo to, čo sme ešte nestihli vykonať, si zaslúžime aj kritiku. To je nad slnko jasnejšie. Ale v čase, keď zo štvrťroka na štvrťrok rastie hrubý domáci produkt, v čase, keď sa nám podarilo oživiť ukazovatele životnej úrovne, hovoriť o hospodárskom úpadku je krajne, krajne nepravdivé. Rozhodcom medzi videním koalície a opozície môžu byť inštitúcie, ktorým je v zásade jedno, kto vládne, dôležité sú výsledky, dôležité je plnenie kritérií, ktoré, povedzme, vedú k začleňovaniu krajiny do toho alebo onoho ekonomického, vojenského politického zoskupenia. Ak by takéto surové konštatovanie opozície stálo čo len trochu na pevných nohách, akoby bolo bývalo možné, že Slovensko, v tomto volebnom období jediný štát, bolo začlenené do OECD, do organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Ako je to možné, že práve a iba Slovensko. Tridsiaty členský štát Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.
K objektívnym hodnoteniam, teda nie demagogickým, nie takým, ktoré sledujú úzke stranícke záujmy, treba predovšetkým zaradiť hodnotenia takých inštitúcií, ako je OECD, ako je Európska únia, ako sú mnohé nezávislé európske a svetové, povedzme, ratingové agentúry.
Každý občan v tomto štáte, ktorý sa len trošku zaujíma o veci verejné, vie, že za uplynulé obdobie 1994 - 1998 sa rating slovenskej ekonomiky oslaboval a upadal a že za súčasného volebného obdobia rating, kredibilita, sila, hodnotenie pozitívnej slovenskej politiky stúpa. Po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky je pravdou to, čo povedal pán Kozlík, že hodnotiaca správa Európskej komisie nás zaradila medzi krajiny, ktoré začali rokovať s Európskou úniou o dva roky skôr. Slovensko je vydávané za príklad úspešného naplnenia, nie napĺňania, naplnenia princípu dobiehania, ktorý bol stanovený na Helsinskom summite Európskej únie. Už sa nehovorí o Luxemburskej skupine, o Helsinskej skupine, už sa nehovorí o dvoch skupinách negociujúcich s Európskou úniou, ale už sa hovorí o jednej jedinej - o Lákenskej skupine. Teda doma nás opozícia bije a hovorí o hospodárskom úpadku a Európska únia nás za dva a pol roka povýšila a hovorí, že sme za dva a pol roka dobehli dvojročné manko v rokovaniach s Európskou úniou. Po prvýkrát v hodnotiacej správe z Láken minulého roku sa slovenská ekonomika hodnotí ako fungujúca, trhová ekonomika západného typu, ktorá je v priebehu veľmi krátkeho obdobia schopná konkurencie s ekonomikami Európskej únie. Každý človek, ktorý sa len trošku venuje veciam verejným v tomto štáte, vie, že v rokoch 1995 - 1998 vláda HZDS viedla Slovensko do izolácie a po jesenných voľbách v roku 1998 v tomto procese nastal zásadný obrat. A ľudia už vedia, že v ľavej ruke držíme kľučku dverí Severoatlantickej aliancie a v pravej kľučku dverí Európskej únie. Po vyše troch rokoch tohto volebného obdobia sme sa stali rovnocennou krajinou ktorejkoľvek inej, ktorá chce do Európskej únie, a dovolím si vyhlásiť, že po troch rokoch a piatich mesiacoch, sme najsilnejším kandidátom na členstvo v Severoatlantickej aliancii.
A teraz, ak dovolíte, by som sa stručne vyjadril k jednotlivým kapitolám, aj keď si myslím, že napríklad tu už aj sediaci pán minister Magvaši bude konkrétnejšie a obsiahlejšie komentovať to, čo sme vám ponúkli v stanovisku vlády ku kapitole sociálna oblasť. Ja sa budem skôr venovať oblastiam, ktoré spadajú do kompetencie tých členov vlády, ktorí majú zahraničné pracovné cesty a dnes sa na našom rokovaní nemôžu zúčastniť. Preto budem bližšie hovoriť o hospodárstve, budem bližšie hovoriť o obrane, kde som počul veľa neprávd aj vo vystúpení pána Kozlíka, budem hovoriť o zahraničnej politike a o niektorých ďalších oblastiach.
Vláda po nástupe musela riešiť hlbokú nerovnováhu v hospodárstve zapríčinenú rastovým a investičným prehriatím hospodárstva bez vlastného zdrojového základu spôsobeného predchádzajúcou vládou. Miery rastu, ktoré boli vykazované v rokoch 1995 - 1997, prekročili možnosti hospodárstva, zapríčinili vysokú nerovnováhu ekonomiky. Z týchto dôvodov bola vláda nútená znížiť neudržateľnú vysokú mieru rastu. Preto bol pokles logický. Rok 1999 vytvoril predpoklady pre akceptovateľný rast, pritom prijatý stabilizačný program vlády bol sťažený nezamestnanosťou, vysokým deficitom verejných financií a zaostávaním štruktúrnych zmien mikrosféry.
V roku 2000 sa už zaznamenal vyšší prírastok hrubého domáceho produktu. Rast pokračuje aj v rokoch 2001 - 2002. Myslím si, že už som naznačil, že v zásade každý štvrťrok môžeme pozorovať prírastok hrubého domáceho produktu. To číslo za minulý rok 3,3 % je, myslím si, veľmi povzbudzujúce. Pritom je veľmi dôležitý nielen konečný ukazovateľ, ale predovšetkým štruktúra tohoto hrubého domáceho produktu. V správe vám ponúkame pohľad na túto štruktúru, ktorá hovorí, že rast je omnoho zdravší a trvalejší, ako tomu bolo v rokoch, kedy bol síce rast vyšší, ale štruktúra omnoho menej perspektívna.
Je pravdou, že sa zaoberáme problémom deficitu zahraničného obchodu. Prijímame opatrenia na eliminovanie nežiaducej výšky deficitu obchodnej bilancie, ktoré by mali prispieť k postupnému obratu vo vývoji v tejto oblasti. Pre vývoj verejných financií je dôležitou skutočnosťou, že vláde sa podarilo znížiť deficit verejných financií z úrovne 4,6 % HDP v roku 1999 pod 4-percentnú hranicu.
Mnohým medzinárodným inštitúciám sú známe príčiny, ktoré viedli k takému vývoju, aký sme zaznamenávali na Slovensku od jesene 1998. Preto hodnotenia vystihujú podstatu opatrení, ktoré sme prijímali tak, aby sa ekonomika mohla stabilizovať, aby sme mohli vytvoriť predpoklady pre zdravší hospodársky rast. Začali sme a realizovali sme mnohé reformy v oblasti hospodárstva. Nezávislými medzinárodnými inštitúciami je najlepšie azda hodnotená reforma nášho bankového sektora. Mohla postupovať aj iným smerom, ktorý by bol znamenal úpadok troch najväčších bánk. Rozklad bankového sektora a podstatné zhoršenie ratingu krajiny, úverových podmienok a bankových služieb. Takýto vývoj by bol neprijateľný, a preto sme museli prijať jedine akceptovateľné rozhodnutie o reštrukturalizácii úverového portfólia bánk. Následné procesy narábania s odsunutými pohľadávkami, ich vymáhanie alebo kapitalizáciu bude vláda ďalej kontrolovať a je odhodlaná zabrániť zneužitiu vzniknutých podmienok na obohacovanie subjektov na úkor štátu. Veľmi trápne vyznieva označenie ako panický výpredaj v súvislosti s privatizáciou. Vyznieva to ako výsmech občanom po tom, čo ste predviedli najmä pod vedením HZDS v období rokov 1995 - 1998. Vy ste rozdávali svojim ľuďom a vaši ľudia privádzali podniky do takého krachu ako Rezeš vo Východoslovenských železiarňach, Poór v Nafte Gbely, Martinka v Kúpeľoch Piešťany a mnohí, mnohí ďalší v Pratexe Čadca a mnohých ďalších fabrikách.
Preto dnes hovoriť o panickom výpredaji je úplne, úplne nenáležité a je vlastne výsmechom serióznym ľuďom, ktorí nedávajú podniky svojim vlastným privatizérom, ale snažia sa privatizovať tak, aby z toho mali osoh všetci občania Slovenskej republiky. Vy ste dávali fabriky Rezešovcom, Poórovcom a Martinkovcom, my sme predávali za peniaze, aby sme mohli ľuďom splniť váš záväzok. Napríklad váš záväzok vyplatiť občanom Slovenskej republiky ich dlhopisy. Aj preto, že sme privatizovali seriózne, transparentne v súlade s medzinárodnými štandardami a zákonmi, mohli sme všetkým občanom Slovenskej republiky uhradiť ich dlhopisy.
Rozhodnutie o privatizácii strategických podnikov prijala Národná rada v septembri 1999. Toto rozhodnutie malo podobu novely zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Teda prijali sme základný legislatívny predpoklad, aby naša privatizácia spĺňala tie kritériá, o ktorých som už hovoril, predovšetkým kritérium transparentnosti. Pri rozhodovaní o privatizácii SPP, rozvodných energetických závodov, Transpetrolu, elektrární, musí byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu alebo Fondu národného majetku na podnikaní v rozsahu minimálne 51 %. Pripomínam ešte raz, že sme začali zákonom v septembri 1999, ten proces sme starostlivo pripravili, neprivatizovali sme ani v noci, ani unáhlene, ale pod kontrolou verejnosti. Ešte sa k tomu vrátim.
Ďalšími významnými zmenami v privatizácii, ktoré prijala súčasná vláda a ktoré podstatným spôsobom zvýšili zodpovednosť vlády za privatizáciu, je transparentnosť a informovanosť občanov a záujemcom, sú. Po prvé, všetky rozhodnutia o privatizácii schvaľuje vláda. Tým sa podstatným spôsobom, áno, váš boss sa vyhováral, že to Fond národného majetku. Tým sa podstatným spôsobom zvýšila transparentnosť privatizácie a informovanosť občana o každom privatizačnom rozhodnutí. Po druhé. Zámer o privatizácii podnikov charakteru prirodzeného monopolu predkladá vláda Slovenskej republiky na posúdenie Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada bola tak informovaná o cieľoch a krokoch v privatizácii takých významných podnikov ako Transpetrol, SPP, energetické rozvodné podniky. Takýto rozmer informovanosti poslancov nezabezpečila žiadna doterajšia a predchádzajúca vláda. Po tretie. Celá agenda privatizácie je dostupná verejnosti. Na internetovej stránke ministerstva privatizácie sú zverejnené všetky materiály vrátane ponúk jednotlivých záujemcov o privatizáciu, kritériá rozhodovania a podobne. A napokon po štvrté. Do výberových komisií sú prizývaní nielen predstavitelia rezortov a Fondu národného majetku, ale aj poslanci vrátane opozičných. Takúto možnosť kontroly privatizácie zo strany opozície neposkytla žiadna predchádzajúca vláda. Pre zbehlejších chcem ešte pripomenúť, že my sme zavrhli model 34, ktorý ste tak úspešne realizovali za vašej vlády a ktorý tak úspešne živí ešte viacerých papalášov Hnutia za demokratické Slovensko dodnes, vyberajúc tých 34. My sme s modelom 34 skoncovali. Zasvätenejší vedia veľmi dobre, o čom rozprávam. A príde čas, keď budú hovoriť ľudia, keď budú hovoriť tí, od ktorých drankáte tieto peniaze dodnes. (Hlasy z pléna.) Už začali hovoriť, už začali hovoriť a ja sa veľmi teším, keď to povedia verejne a budú hovoriť o tom modeli 34, lebo už to majú cez hlavu, že musia tie tridsiatky preplácať papalášom HZDS. Teraz sú ticho.
V porovnaní s privatizáciou realizovanou v období rokov 1994 až 1998, my si rozumieme veľmi dobre, sa podstatným spôsobom zvýšili výnosy z privatizácie. Kým v predchádzajúcich rokoch sa kúpne ceny za také významné podniky, ako Slovnaft, VSŽ Košice, Nafta Gbely, Matador, Duslo Šaľa a ďalšie, pohybovali v zlomkoch nominálnej hodnoty ich majetku, privatizácia Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej poisťovne, Slovenskej sporiteľne, ale aj Transpetrolu, Slovenského plynárenského priemyslu znamená výnos rovnajúci sa násobkom predávanej hodnoty. Známy je už príklad, ten ostatný Slovenský plynárenský priemysel. Štát predaj akcie v nominálnej hodnote 25,6 miliardy Sk za 130 miliárd Sk, teda viac ako päťnásobok. Tieto príjmy prichádzajú v relatívne krátkom čase po podpise zmlúv, a teda nie v desaťročných splátkach, čo bolo pravidlom v predchádzajúcej privatizácii. Privatizáciou, ktorú uskutočnila naša vláda, sa získali prostriedky na vyplatenie, ako som už uviedol, 35 miliárd záväzku v podobe dlhopisov Fondu národného majetku, použijú sa výnosy na naštartovanie dôchodkovej reformy, ale aj na riešenie mnohých dlhov a záväzkov z minulosti. Vstup strategických investorov do privatizovaných podnikov nielenže zvyšuje šance na ich ďalšiu prosperitu, ale je aj dôkazom o rastúcej dôvere zahraničia v privatizáciu na Slovensku.
Vo štvrtom bode sa venujete krachu nebankových subjektov. Ja sa tomu dnes venovať hlbšie nebudem, lebo len nedávno, myslím si v stredu minulého týždňa, bol to samý prvý bod rokovania súčasnej schôdze Národnej rady, bol vám k dispozícii pán vicepremiér Mikloš a ministri, rozhodujú ministri, ktorých sa táto téma týka. Z tých jednotlivých sektorových oblastí sa krátko pristavím pri dvoch, troch. Napríklad v stavebníctve, výstavbe bytov nenachádzate na rezorte alebo na činnosti vlády jedinú pozitívnu zmienku. Pritom je úplne evidentné, že v tomto období sme založili pevné základy na obnovenie rôznych typov bytovej výstavby. Je príznačné, že opozícia mlčí o tom, že sme podnietili mohutnejší rozvoj napríklad nájomných bytov. Tým, že nepožadujeme, aby obce skladali 20 % nákladov, ale aby mohli 50 % dostať a ďalších 50 % si veľmi výhodne požičať, o tom, samozrejme, sa v materiáli nepíše.
Rozvinulo sa hypotekárne bankovníctvo, dovolím si povedať, do veľmi potešiteľnej podoby. O hypotéky je veľmi vysoký záujem. Hypotéky, hypotekárne úvery sa stávajú dostupné. Je možné si požičať s významnou štátnou dotáciou už pod 5 % a na pomerne dlhé obdobie. Len príklad, že je potrebné vidieť nielen to, čo sa nedarí, ale aj to, čo nepochybne vykonané bolo. Podobne by som sa mohol dotknúť regionálneho rozvoja. Nepochybne aj pán minister sa toho dotkne, keď bude záujem. Do regionálneho rozvoja je potrebné zahrnúť aj reformu verejnej správy, reformu daňovej sústavy, práce na horizontálnom vyrovnávaní medzi jednotlivými regiónmi a mnoho, mnoho ďalších oblastí, kde bolo vykonané pomerne značné množstvo práce.
Krátko sa zastavím v oblasti školstva. Konštatujú poslanci, že je vraj dlhodobo nedofinancované, ale, samozrejme, nekonštatujú aj to, že dva roky sa nám podarilo navýšiť rozpočet vysokého školstva o desatinu hrubého domáceho produktu, čo je asi 1 miliarda Sk. Fakt je ten, že na školstvo sa prispieva v krajinách Európskej únie 5 % hrubého domáceho produktu, u nás 3,9. Ale je úplne jasné, že tie nožnice privierame a že sa neroztvárajú. V materiáli, ktorý schválila vláda, nájdete čísla. Ja vám ponúknem aspoň jedno. Na univerzitné školstvo v roku 1998 bol tento štát schopný vyčleniť 5,4 miliardy. My v tomto roku 7,4 miliardy Sk. Takže to sú nepochybne, nepochybne fakty a argumenty, ktoré je potrebné zobrať do úvahy.
Ešte pripomeniem dve aktivity, ktoré sú zreteľa hodné. Po prvé, že sa nám podarilo vyrovnať financovanie štátnych a neštátnych základných škôl, a po druhé, že po dlhých, dlhých rokoch, po pôsobení, musím povedať, viacerých vlád sa nám podarilo zjednotiť zriaďovateľskú funkciu stredných odborných učilíšť. Aj toto sú výsledky, o ktorých zrejme je potrebné hovoriť.
Rád by som sa ešte o jednom sektore zmienil, a to je oblasť miezd, nepochybne veľmi citlivá v školstve. Preto vás chcem upriamiť na stranu 25 nášho materiálu, kde sa napríklad píše aj to, že od roku 1998 do roku 2001 stúpla priemerná mzda v rezorte školstva o 18,1 %. Zároveň priznávame, že priemer nedosahuje priemer národného hospodárstva. Ale vy dobre viete, že od 1. apríla budú účinné zákony o štátnej službe a verejnej službe a dôsledok realizácie týchto zákonov povedie ku zvýšeniu platov u pedagogických zamestnancov o temer 13 % a u nepedagogických pracovníkov o 18,5 %.
Nepochybne veľa pozitívneho bolo urobeného v oblasti kultúry, ale iste o tom bude kompetentne a aj v potrebnej šírke hovoriť pán minister kultúry. Vláda Slovenskej republiky v uplynulom období pokračovala v presadzovaní princípov demokratického právneho štátu, rešpektovaní pluralitného politického systému a zabezpečovaní ochrany základných práv a slobôd. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh prijala v uplynulom období viaceré opatrenia
politického a legislatívneho charakteru. Jedným zo základných cieľov bolo vytváranie demografického prostredia, t. j. znovuvytvorenie a inštitucionálne oddelenie troch zložiek spoločnosti - štátu, politickej a občianskej spoločnosti a ekonomiky. Najmä postupné oddelenie politickej a ekonomickej moci sa stalo aktuálnou úlohou. Vláda si plne uvedomuje, že štát predstavuje najdôležitejší uzol prebiehajúcich politických procesov. Preto bolo nutné orientovať sa na prekonanie legislatívnych a inštitucionálnych bariér predchádzajúceho režimu, ktorý plne neumožňoval slobodné vyjadrovanie záujmov.
Zmyslom činnosti vlády v oblasti legislatívy bolo stabilizovať náš právny poriadok a harmonizovať prijímané zákony s normami Európskej únie. Celkovo do 31. decembra minulého roku bolo prijatých 378 zákonov, z toho 3 ústavné zákony. Z uvedeného počtu prijatých zákonov bolo 304 prijatých na základe vládnych návrhov a 74 na základe poslaneckých návrhov. Tento počet už teraz prevyšuje počet prijatých zákonov za celé minulé volebné obdobie. Ak k tomu pripočítame poslanecké aktivity, možno konštatovať, že v oblasti legislatívy sme vynaložili enormné úsilie o stabilizáciu v tejto oblasti. A myslím si, že aj hodnotenia Európskej komisie tomu nasvedčujú.
Čo sa týka vnútornej bezpečnosti, môžem konštatovať, že sme vykonali mnohé opatrenia, ktoré sa vykonať nedarilo v predchádzajúcom období. Napríklad prijali sme zákon o vyšších územných celkoch. Prijali sme tiež ambiciózny program vyjadrený v takzvanom malom kompetenčnom zákone, podľa ktorého sa má do konca roku 2003, najmä však tohto roku, presunúť na samosprávu obcí alebo vyšších územných celkov rozsiahla pôsobnosť štátu, najmä na úsekov školstva, sociálnych vecí, ale aj kultúry, zdravotníctva a mnohých ďalších. Prijali sa tiež ďalšie zákony, celý balík zákonov na naštartovanie a postupnú realizáciu reformy verejnej správy.
Je úplne samozrejmé, že ide o dlhodobejší proces. Tento sa však prijatím viacerých zákonov už začal a dovolím si vyhlásiť, že je nevratný. V prechodnom období sú prirodzené určité problémy, podstatné však je, že tieto problémy riešime.
Na záver by som sa chcel bližšie pristaviť pri dvoch oblastiach, pretože obaja páni ministri, aj Stank, aj Kukan, obhajujú pozície Slovenska na hearingu s veľvyslancami krajín Severoatlantickej aliancie. Úlohy v oblasti obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky boli a sú priebežne plnené. Každoročne minister obrany predkladá Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave zabezpečenia obrany Slovenska za uplynulý rok.
V prípade, že bude politická vôľa, sme pripravení postúpiť túto správu na rokovanie pléna Národnej rady. Rezort obrany viedol s parlamentom aj jednotlivými výbormi otvorený dialóg. Koniec koncov tento týždeň v stredu na zasadaní výboru pre obranu a bezpečnosť som bol toho aj priamym svedkom. Ale svedčí o tom aj proces schvaľovania jednotlivých koncepčných a strategických dokumentov, ktoré sa týkajú bezpečnosti, obrany a rozvoja ozbrojených síl. Pripomínam, že to boli také významné dokumenty ako bezpečnostná stratégia, obranná stratégia, vojenská stratégia, ozbrojené sily Slovenskej republiky model 2010, správa o dlhodobom pláne štruktúry a rozvoja ozbrojených síl. Zásadne nový prístup ku riešeniu zaručenia obranyschopnosti štátu a rozvoja jeho ozbrojených síl v období prechodu od individuálneho ku kolektívnemu modelu je často dávaný za vzor iným uchádzačom o členstvo v aliancii a Európskej únii ako metodický príklad uskutočňovania zásadnej reformy.
Slovenská republika dosahuje v oblasti reformy svojich ozbrojených síl dokonca presvedčivejšie výsledky ako niektorí členovia Severoatlantickej aliancie. Je potrebné, aby som vás upriamil na to, že rezort obrany sa teší širokej spoločenskej podpore a dôvere. 70 % občanov dôveruje Armáde Slovenskej republiky. Slovenská republika získala za reformu svojich ozbrojených síl vysoký medzinárodný kredit a uznanie. Preto veľmi čudným spôsobom znie prívlastok, ktorý skupina opozičných poslancov udelila tomuto sektoru, že vraj ide o chiméru. V porovnaní s minulosťou ide práve v rezorte obrany o také zásadné zmeny v prístupe, v uvažovaní a konaní, že často tvorcovia reformy narážajú na ich nepochopenie a s tým niekedy súvisiace odmietanie. Žiaľ, musím konštatovať, že s týmto nepochopením sa častejšie stretávame doma ako v zahraničí. Aj keď všetky reformy sledujú predovšetkým bezpečnostné a obranné záujmy Slovenska, o čo sa bezúspešne pokúšali aj predchádzajúce vlády.
Mediálnou kampaňou, ktorá je predmetom kritiky, sú informačné programy na podporu zlepšenia verejnej informovanosti o integrácii Slovenskej republiky do NATO. Ich cieľom je prezentovať vstup krajiny do NATO ako zahraničnopolitickú prioritu Slovenska. Programy sa uskutočňujú koordinovane a transparentne z úrovne vládneho výboru PRINEJM na úrovni štátnych tajomníkov v spolupráci s redakciami masmédií bez ohľadu na ich inklinovanie k tomu alebo onému politickému subjektu. Je, myslím si, veľmi dobrým vysvedčením celého rezortu a azda aj vlády Slovenskej republiky, keď podľa ostatného prieskumu verejnej mienky podpora obyvateľstva pre členstvo krajiny v aliancii dosiahla úroveň 60,7 %. Tvrdenie, že Armáda Slovenskej republiky je nepoužiteľná pre boj na obranu štátu, tak ako sa uvádza v dokumente, vzhľadom na to, že nedisponuje zodpovedajúcou organizačnou zložkou, ktorá dokáže plánovať a riadiť bojovú činnosť, je nepodložené. Generálny štáb Armády Slovenskej republiky disponuje zodpovedajúcimi riadiacimi štruktúrami, ktoré sú vytvorené na báze zjednotenia spravodajského, informačného, operačného a logistického prvku. Na velenie operácií sú predurčené operačné veliteľstvá. Tieto organizačné štruktúry sú porovnateľné s podobnými štruktúrami, ktoré fungujú v ozbrojených silách aliancie. Kompetencie Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky a proces riadenia a velenia vytvárajú odborné predpoklady na riadenie ozbrojených síl v čase mieru, núdzovom, výnimočnom a vojnovom stave a vo vojne samotnej. Tvrdenie, že vláda Slovenskej republiky neplní vecné predpoklady začlenenia Slovenskej republiky do NATO, je azda najklamlivejšie a najfalošnejšie. V dňoch 28. februára až 1. marca sa uskutočnila návšteva expertných tímov aliancie. Závery týchto tímov potvrdili, že Slovenská republika plní všetky úlohy vyplývajúce z predvstupového procesu do NATO, čo bolo adekvátne zvýraznené v písomnej správe, ktorú prerokoval politicko-vojenský riadiaci výbor aliancie v Bruseli. Obdobný záver bol prijatý aj pri návšteve pána prezidenta Slovenskej republiky v Bruseli u generálneho tajomníka NATO iba pred niekoľkými dňami. Z uvedeného je absolútne jasné a absolútne nespochybniteľné, že tak ministerstvo obrany, ako aj vláda Slovenskej republiky si úspešne plnia svoje úlohy, čo kladie pred Slovensko šancu dostať pozvanie za člena Severoatlantickej aliancie na pražskom novembrovom summite tohto roku.
Vláda Slovenskej republiky si programovom vyhlásení stanovila ako základné ciele zahraničnej politiky dosiahnutie členstva v OECD, zaradenie Slovenska do prvej skupiny štátov pre rozšírenie Európskej únie a získanie plného členstva v aliancii. Ako som už uviedol, Slovensko bolo prijaté do OECD. Stalo sa tak 14. decembra 2000. Je potrebné uviesť, že Slovensku sa pod vedením súčasnej vlády v roku 2000 podarilo nielen začať rokovania o vstupe do EÚ, v čom absolútne zlyhala predchádzajúca vláda, ale dokázala aj natoľko v rokovaniach postúpiť, že dnes najvyšší predstavitelia 15 členských štátov EÚ menujú Slovenskú republiku ako kandidáta na vstup v roku 2004. V pondelok, utorok som navštívil Brusel, mohli ste to počuť priamo z úst predsedu komisie Prodiho aj komisára pre rozšírenie pána Verheugena.
Takýto úspech by nebol možný bez dôvery našich partnerov. Táto dôvera sa opiera o pevné úsilie vlády plniť prístupové kodanské kritériá. Európska únia nás dnes hodnotí ako krajinu s pevnými demokratickými inštitúciami a s funkčným trhovým hospodárstvom. V záujme udržania tempa v oblasti harmonizácie legislatívy vláda prijala plán 233 prioritných úloh. Tento plán obsahuje zoznam a presný harmonogram legislatívnych úloh a opatrení na budovanie a posilnenie administratívnych kapacít na aplikáciu zákonov, ku ktorým sme sa zaviazali buď v Národnom programe pri prijatie acquis, alebo v rámci negociačného procesu. Hodnoteniu plnenia týchto úloh sa mesačne venuje vláda na svojich zasadaniach. Preto môžeme smelo potvrdiť, že pokrok dosahovaný v legislatívnom procese v žiadnom prípade neohrozuje naše eurointegračné ambície. Závery lákenského summitu z decembra 2001 výslovne uvádzajú Slovenskú republiku ako jednu z 10 kandidátskych krajín, ktoré by mali, respektíve mohli vstúpiť do únie už v roku 2004. Ak parlament nebude blokovaný obštrukciami, je reálny predpoklad, že sa do konca volebného obdobia podarí prijať zákony, ktoré jej umožnia uzavrieť prístupové negociácie do konca tohto roku a naplniť tak základný predpoklad na prijatie Slovenskej republiky do Európskej únie v prvej vlne rozširovania v roku 2004. Argumenty o vysokej nezamestnanosti, hroziacej menovej kríze, ekonomickej nestabilite sú iba púhou demagógiou opozície.
Dôležitým hodnotovým kritériom stability krajiny je súčasný stav plnenia podmienok pre naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Je to jediný zo základných zahraničnopolitických cieľov z programového vyhlásenia, ktorý súčasná vláda nesplní do konca volebného obdobia, a to z jediného dôvodu. Summit aliancie sa uskutoční v Prahe v novembri, teda po parlamentných voľbách na Slovensku. Napriek tomu je ale postavenie Slovenskej republiky vo vzťahu k NATO v porovnaní s rokom 1998 neporovnateľné. Zatiaľ čo v záveroch summitu v Madride v roku 1997, ktorý rozhodol o historickom rozšírení NATO na východ, sa Slovenská republika ani nespomenula, je dnes Slovenská republika, dovolím si vyhlásiť, že spolu so Slovinskom, všeobecne považovaná za najperspektívnejšieho kandidáta na členstvo. Dôvody treba hľadať v zmene politickej situácie na Slovensku a tiež v realizácii reálnej reformy armády, ktorej základ bol položený počas tejto vlády prijatím bezpečnostnej, obrannej a vojenskej stratégie v roku 2001. Ak niečo ešte vo vzťahu k členstvu Slovenska vyvoláva otázky, tak je to politická stabilita na Slovensku. Nejde však o stabilitu tejto vlády, ale o stabilitu povolebného vývoja. Vláda nakoniec jednoznačne deklaruje svoj jednotný postoj k zahraničnej politike napríklad aj tým, že pravidelne každý rok schvaľuje dokumenty o vyhodnotení zamerania zahraničnej politiky za uplynulý rok a zameranie zahraničnej politiky pre nadchádzajúci rok. Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala vykonávať modernú, dôveryhodnú a presvedčivú zahraničnú politiku. Politika konfrontácie takouto politikou nie je. Vďaka umiernenej zahraničnej politike založenej na presvedčivej argumentácii sme dosiahli stav, keď otázka Benešových dekrétov nie je podmienkou vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a otázka okolo zákona o zahraničných Maďaroch sa dostala do situácie, keď dosiahnutie slovensko-maďarskej dohody je kladené ako podmienka pre Maďarsko, a nie pre Slovenskú republiku.
Vláda Slovenskej republiky buduje vzťahy s Maďarskou republikou na základe a v duchu zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci, ktorá bola podpísaná 19. marca 1995 počas pôsobenia predchádzajúcej vlády.
Toľko, dámy a páni, k témam, ktoré ste uviedli vo svojom podaní na odvolanie vlády alebo vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky. Pravdou je teda predovšetkým to, že Slovensko stojí na prahu dosiahnutia svojich historických cieľov, začleniť sa do Európskej únie, začleniť sa do Severoatlantickej aliancie. Nespochybniteľnou pravdou je, že Slovensko má takúto historickú šancu predovšetkým preto, že si v rokoch 1998 až doposiaľ získalo dobrú povesť. A dobrú povesť si získalo Slovensko predovšetkým preto, lebo robíme principiálnu správnu politiku doma. Viem, že táto politika nie je bez chýb. Viem, že sú oblasti, ktoré sú oprávnene objektom a predmetom kritiky nielen opozície, ale aj občanov Slovenskej republiky. Ale to zásadné spočíva v tom, že robíme európsku politiku založenú na hodnotách, ktorým dôveruje svet, že robíme principiálne správnu politiku doma na Slovensku. A tak ako som už povedal na úvod, návrh na odvolanie vlády je v každom demokratickom štáte úplne legitímny. Iný rozmer však, samozrejme, je, k čomu takýto návrh môže slúžiť, aké ciele môže sledovať a či nám pridáva alebo uberá síl, ktoré potrebujeme práve v tomto roku, keď vrcholí úsilie Slovenska dosiahnuť členstvo v aliancii a v Európskej únii.
Rád by som využil tento priestor, že môžem dnes, panie poslankyne a páni poslanci, pred vami hovoriť a poprosiť vás, aby sme všetci prispeli k tomu, aj vo vláde musíme ešte prijať mnohé rozhodnutia, a chcem poprosiť aj vás poslaneckú snemovňu, aby ste v tomto volebnom období, keď skôr už každý z nás myslí na budúcnosť, čo bude po parlamentných voľbách, keby sme spolu všetci cítili zodpovednosť našich spoluobčanov, ktorý ju na naše plecia zverili nielen do marca, do apríla, do mája, ale do konca volebného obdobia. Chcem poprosiť, požiadať, vyzvať každú a každého z vás, aby ste predovšetkým svojou príkladnou účasťou, aktivitou a rokovaniami o integračných zákonoch umožnili Slovensku úspešné zavŕšenie negociácií ako so Severoatlantickou alianciou, tak aj Európskou úniou. Pýtali sa ma na to aj poslanci Zahraničného výboru Európskeho parlamentu tento týždeň, je to téma, na ktorú sa pýtajú predstavitelia Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie. Parlamentné voľby sú veľmi vážnou vecou, ale ešte vážnejšou je naplnenie tých ambícií a tej historickej príležitosti, o ktorej som už zo dvakrát, trikrát hovoril.
Skončil by som, panie poslankyne, páni poslanci, ak si nežiadate osobitný prídavok, presne, ak by sa pre veľký úspech žiadal, som pripravený doplniť, čo som vynechal. Skončil by som teda tým, čím som začal. Konštatovaním, že návrh na odvolanie vlády Slovenskej republiky vnímam skôr ako pokus opozície o vlastnú prezentáciu pred občanmi Slovenskej republiky o lacné naháňanie predvolebných bodov, ale tak trošku aj ako nezodpovedné konanie. Pretože súčasná vládna koalícia nemá alternatívu a pretože chaos pre Slovensko je tým najhorších riešením, ktoré si dnes želá drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky. Na základe uvedeného, čo som povedal, na základe toho, čo sme dovolili vám napísať a schváliť vo vláde Slovenskej republiky, sa chcem ja sám a spolu so mnou aj ostatní členovia vlády Slovenskej republiky uchádzať aj naďalej o vašu dôveru. Ďakujem pekne. (Potlesk.)