B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej bude interpelovať pani poslankyňa Belohorská. Pripraví sa pán poslanec Krajči.

I. Belohorská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som predložila interpeláciu na pána ministra Macejka ohľadom ťažkej situácie, v ktorej sa nachádza 75-ročná obyvateľka Piešťan, vdova Jozefína Hudcovičová. 27. júna 2000 o 7.40 hodine nad Piešťanmi, citujem z jej listu, takže budem používať jej terminológiu, zazunel obrovský hrmot mimoriadne veľkého leteckého obra IL 76 zo Spojených arabských emirátov. Jeho kapitánom bol pán Tereškov. Nepriviezol kúpeľných hostí, bol to bezokenný, pancierom obrnený velikán, ktorý vzbudil pozornosť občanov natoľko, že si ho neskôr boli na letisku aj obzrieť. Pilot pri zletovaní neodhadol správnu dráhu a v snahe zachrániť svoju posádku aj lietadlo pred istou katastrofou urobil práve nad našimi domami istý letecký manéver, ktorým ohrozil v prvom rade naše životy, ale poškodil nám aj domy. Opis celej udalosti by vyžadoval ďalšiu kapitolu vysvetľovania, čím vás teraz nebudem obťažovať. Celý tento prípad zadokumentoval správca letiska pán Varga. Urobil fotodokumentáciu, prišli aj zástupcovia poisťovní. Vzhľadom na to, že poisťovne odmietli vyplatiť tento druh odškodnenia, v ich záväzkoch tvrdili voči poistencom, nemajú takýto typ nehody, boli nútení ďalej pátrať po vinníkoch, ktorí dali vlastne prelet Slovensku tomuto lietadlu a zisťovali alebo snažili sa zistiť si poisťovňu príslušnej spoločnosti. Zavolali si na pomoc aj médiá. Markíza urobila záznam na tvári miesta v októbri roku 2000 a v relácii Lampáreň 9. januára 2001 aj tento prípad odvysielala. Napriek tomu všetkému, že ďalej postihnutí občania interpelovali alebo písali list ústavným inštitúciám, ako napríklad predsedovi nášho parlamentu pánu Migašovi, nedostali z parlamentu žiadnu odpoveď. Okrem toho písali aj ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií v Bratislave, ktoré zistilo aspoň príslušnú poisťovňu, ktorá bola v Londýne, kde bolo dotyčné lietadlo poistené. Menovaná poisťovňa v Londýne prostredníctvom veľvyslanectva dostala všetok písomný materiál od poškodených aj o výške škody. Dodnes deň nedostali žiadnu odpoveď.

Občianka sa pýta, aké práva v ústave má zabezpečené, keď inštitúcie, ktoré by mali pomôcť riešiť jej prípad, nekonajú. Ozvalo sa neskôr veľvyslanectvo v Londýne, ktoré napísalo, že zahraničná poisťovňa síce má poistené toto lietadlo, ale vlastne neskôr sa zistilo, že spoločnosť nebola registrovaná.

Prezidentská kancelária postihnutým odpovedala, že nemôžu konať v danej veci ani pán prezident, ani jeho kancelária nemajú ústavou dané kompetencie, aby vstupovali do činnosti príslušných leteckých prepravných spoločností. Takže chcela by som sa opýtať pána ministra, ako je možné, že na území Slovenskej republiky pristávajú lietadlá, ktorých poisťovňa je fiktívna, spoločnosti, ktoré jednoducho nie sú registrované a ktoré takýmto spôsobom znevažujú alebo škodia majetku slovenských občanov. Musím povedať, že ja osobne a takisto moja asistentka máme za sebou už aj mnohé telefonáty na správu letísk a podobne, ale jednoducho danej postihnutej dôchodkyni to vyzerá, že sa nedá pomôcť.

Pán minister, pýtam sa, takéto lietadlo, keby napríklad poškodilo nejakú dosť významnú budovu na území Slovenskej republiky, kto by platil príslušné škody. Pýtam sa, pán minister, nie je riziko, keď pristávajú na našom území lietadlá, ktoré sú takýmto spôsobom nehodnoverné, nemôže sa stať, že by sa na našom území opakovali podobné alebo aj keď nie v takom rozsahu možné teroristické akcie.

Ďalšiu interpeláciu by som mala na pána ministra zahraničných vecí a musím povedať aj napriek tomu, že vlastne my sme si vec vysvetlili, robím tak pre to, aby som mala možnosť aj takýmto spôsobom vám páni poslanci povedať o spôsobe našej práce a takisto aj mám otázku na pána ministra, akým spôsobom potom vystupujú úradníci, vysokí úradníci ministerstva zahraničia, koho záujmy obhajujú. Za slovenský parlament do Európskeho konventu boli zvolení dvaja poslanci. Bol to pán poslanec Hamžík a Belohorská ako riadni členovia. Pán poslanec Šebej a pani poslankyňa Keltošová ako náhradníci. Boli sme tam poslaní nie preto, aby sme pobehali po obchodoch, boli sme tam poslaní nie preto, aby sme sedeli tichučko niekde vzadu, ale preto, aby slovenský parlament tam mal svojich zástupcov, ktorí budú vedieť povedať čo to možno o záujmoch Slovenskej republiky a o budúcnosti Európskej únie, ako ju vidíme my alebo lepšie povedané naši občania.

Pri ostatnom zasadaní, keďže sa podarilo prebojovať jedno miesto pre zástupcu kandidátskych krajín do predsedníctva, uchádzali sa o tento post dvaja poslanci. Bol to Slovinec a Litovec. Ja som vtedy v tom čase z konventu odišla, sedela som tu s vami, pretože iste si pamätáte, že bol závažný bod programu, a to bolo odvolávanie vlády Mikuláša Dzurindu. (Hlas z pléna.) Pán poslanec, je vám niečo smiešne? Ja neviem, veď nech sa páči, keď máte chuť sa zabávať. Ja hovorím o vážnych veciach, o parlamentarizme hovorím, kde je odvolávanie vlády alebo odvolávanie ministrov jeden z bodov programu. A keďže ani jeden z týchto kandidátov neuspel, dohoda medzi kandidátskymi krajinami bola taká, že voľba sa uskutoční teraz pätnásteho a bola poverená litovská zástupkyňa, aby vypracovala proces, akým spôsobom sa bude voliť. Jeden z týchto bodov bol prvé dať kandidatúru, lebo ten, kto nedá kandidatúru, jednoducho nemôže byť volený. A kandidatúra mala obsahovať jeho curriculum vitae plus s tým, že pätnásteho prednesie trojminútovú svoju predstavu o tom, čo by mal zástupca v predsedníctve robiť a potom bude tajná voľba. Mala som telefonát z Európskeho konventu, aby som sa o toto miesto uchádzala aj ja. Pretože boli predtým len dvaja kandidáti, z ktorých nebol nikto zvolený, je určitý záujem možno, aby boli aj ženy v politike. Myslím si, že my na túto tému sme hovorili dosť, takže kandidatúru presne podľa týchto dispozícií, ako bol schválený rokovací poriadok, som podala. Včera ma oslovil jeden z redaktorov denníka, mienkotvorného denníka na Slovensku, ktorý mi dával niektoré otázky. Prečo som ju dala, čo vidím, ako vidím? Uviedol tam chybu. Namiesto pána podpredsedu Hnutia za demokratické Slovensko pána Žiaka menoval pána poslanca Šveca, ale myslím si, že nie je to mojou vecou to vysvetliť, ale práve možno vecou redaktora. Tu som si zrazu prečítala niektoré veci, ktoré sa nezhodujú s tým a chcem teda povedať, že asi zástupcovia slovenského parlamentu si nečítali pravidlá hry podávania kandidatúry, ale najviac ma zarazilo, a to bola vec, ktorú som sa aj pýtala pána ministra, aby mi vysvetlil, ako je možné, že štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí napíše, že aj keby som bol požiadaný o podporu slovenskej kandidátky, asi by som to neurobil. Už v marci sa vyslovil za zvolenie slovinského poslanca.

Vážení páni poslanci, mňa netrápi to, že pán štátny tajomník Figeľ si vybral možnosť svojho politického súputníka, a nie opozičnú poslankyňu. To by ma najmenej trápilo. Mňa trápi a mrzí iná vec. Že vysoký úradník ministerstva zahraničných vecí fandí druhému štátu alebo lepšie povedané, má dôveru, že druhý štát ho bude zastupovať lepšie. Je to presne tak, ako keby sme za štátne peniaze zaplatili cestu hokejistom na majstrovstvá sveta a potom by sme fandili a držali palce Nemcom alebo Francúzom a svojich vlastných by sme znevažovali sami. Pre mňa nerobí najmenší problém uvedený článok preložiť a poskytnúť ho napríklad aj prezidentovi Rady Európy, ktorý mi napísal gratuláciu k môjmu zvoleniu. Písal gratuláciu s vedomím, lebo poznal osem rokov moju prácu v Rade Európy a píše na záver: "Generálny tajomník nášho zhromaždenia pán Bruno Haller a ja, prezident pán Peter Schieder sme vám úplne k dispozícii pre ďalšie potrebné kontakty alebo informácie, ktoré budete potrebovať.

Takže, páni poslanci, ak ste si zvolili svojich zástupcov, ktorí nemajú vašu dôveru, keď idú von, budú "makať" na tom, aby bolo počuť zastúpenie Slovenskej republiky, tak potom vám odporučím, aby ste ušetrili peniaze, aby náhodou páni poslanci nebehali po obchodoch. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Posledný písomne prihlásený, ktorý chce interpelovať, je pán poslanec Krajči.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, obraciam sa vo svojej interpelácii na predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Chcel by som ho požiadať o objasnenie problematiky, ktorú vám chcem dať do pozornosti. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a uznesení vlády Slovenskej republiky č. 808 zo dňa 19. novembra 1998 na strane 38 odsek 4 je uvedené: "Vláda zabezpečí dobudovanie systému demokratickej kontroly ozbrojených síl, zachová ich nadstranícke a politické neutrálne postavenie. Podporí posilnenie úlohy parlamentných orgánov v tomto systéme." V podmienkach Slovenskej republiky stále platí zákon č. 540/1990 Federálneho zhromaždenia ČSSR zo 6. decembra 1990 o generálnom inšpektorovi ozbrojených síl Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Funkcia generálneho inšpektora je v tomto zákone jasne určená ako prvok posilnenia demokratickej kontroly ozbrojených síl zo strany parlamentu. Napriek tomu, že v Českej republike bol zákon realizovaný, v podmienkach Slovenskej republiky doteraz realizovaný nie je.

Pán predseda, žiadam vás o zodpovedanie otázok, ktoré mi z tejto problematiky vyplývajú. Po prvé. Prečo ste doteraz nerealizovali citovaný platný zákon a nezabezpečili dobudovanie systému demokratickej kontroly ozbrojených síl Slovenskej republiky. Po druhé. Ďalej ma zaujíma, čo ste sľúbili centrále v NATO, že im tento deficit demokracie pri kontrole ozbrojených síl v rámci prípravy Slovenskej republiky na integráciu do NATO vo vašom pestrom peletóne neprekáža a vytrvalo vám to v aliancii tolerujú, zatiaľ čo na iných je Severoatlantická aliancia prísna. V ďalšej interpelácii sa znovu obraciam na Mikuláša Dzurindu a žiadam o vysvetlenie tejto problematiky.

Pán predseda, v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 808/1998 na strane 37 - 38 je uvedené: "Vláda zriadi inštitút na prípravu vysokokvalifikovaných odborníkov pre oblasť bezpečnosti, obrany a krízového manažmentu. Podnieti rozvoj a presadzovanie nových trendov vo vojenskom myslení." Ja však o zriadení takéhoto inštitútu informácie nemám, preto ma zaujíma, ako sa nazýva ten inštitút, kde je dislokovaný a koľko vysokokvalifikovaných odborníkov počas vašej vlády pripravil.

V ďalšej interpelácii sa znovu obraciam na pána Mikuláša Dzurindu a prosím ho o vysvetlenie skutočnosti, ktorú vám chcem dať do pozornosti. V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala, že zriadi Inštitút na prípravu vysokokvalifikovaných odborníkov pre oblasť bezpečnosti, obrany, krízového manažmentu, ako aj na to, že podnietite rozvoj a presadzovanie nových trendov vo vojenskom myslení. Mali ste teda vyškoliť vysokokvalifikovaných odborníkov. V súčasnej dobe sa okrem iného zaoberáme aj štyrmi zákonmi predloženými vládou, ktoré sa týkajú realizácie bezpečnostnej stratégie, obrannej stratégie, vojenskej stratégie Slovenskej republiky. Kontroly z NATO viackrát potvrdili, že tieto zákony sú na priblíženie ozbrojených síl Slovenskej republiky do NATO životne dôležité. V uvedených dokumentoch sa ako jeden z rozhodujúcich nedostatkov objavuje absencia priamej definície pojmov, ako sú ozbrojené sily, vojnový stav, vojna a tak ďalej. V súčasnosti tento stav je už riešený.

Pán predseda vlády, ako je možné, že vami zriadený a tak dobre utajený Inštitút na prípravu vysokokvalifikovaných odborníkov sa nepodieľal na vypracovaní obsahu tak závažných pojmov a životne dôležitých dokumentov, ktoré v súčasnosti v Národnej rade schvaľujeme. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto z poslancov sa ešte chce ústne prihlásiť do interpelácií. Pán poslanec Kotian, pani poslankyna Tóthová a pán poslanec Tkáč. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií.

Takže, pán poslanec Kotian, nech sa páči. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

M. Kotian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády. Mám pripravené tri interpelácie. Jedna z interpelácií je na ministra školstva pána Milana Ftáčnika. Neviem, či mi bude môcť ešte odpovedať, lebo vieme, že jeho misia sa bude končiť. Organickou súčasťou Združenia za spoločné ciele je aj takzvané Združenie maďarských pedagógov na Slovensku. Toto združenie v rozpore s medzinárodným právom vykonáva konzulárne činnosti maďarského štátu súvisiace s vydávaním preukazov zahraničného Maďara. Pán minister, dôrazne žiadam o urýchlenú odpoveď, či viete o tom, že Združenie maďarských pedagógov vykonáva administráciu maďarského zákona aj v každej základnej a strednej škole, ktoré sú súčasťou školskej sústavy riadenej vaším ministerstvom, prirodzene financované daňovými poplatníkmi Slovenskej republiky. Fakticky tým váš rezort priamo a nepriamo zabezpečuje priestorové, ale aj finančné krytie nákladov spojených s výkonom protizákonných konzulárnych činností maďarských zastupiteľských úradov na našom území. O tejto bezprecedentnej afére informuje denník Új Szó dňa 4. februára 2002. Z informácie vyplýva, že Združenie maďarských pedagógov prijalo záväzok, že v každej škole s maďarským vyučujúcim jazykom na Slovensku bude vždy jeden pedagóg, ktorý bude administrovať agendu spätú s aplikovaním maďarského zákona na našom zvrchovanom území. Podľa tohto článku sa agenda netýka len preukazu zahraničného Maďara, ale aj preukazu študenta a pedagóga. To znamená, že naše školy budú navštevovať držitelia preukazu maďarského študenta a učiť ich budú držitelia preukazu maďarského pedagóga. Preto chcem vedieť, aké opatrenia hodláte prijať na nastolenie dodržiavania zákona a školského poriadku. Zároveň žiadam o odpoveď, či ministerstvo školstva bude naďalej poskytovať účelovo viazané finančné prostriedky na činnosť Združenia maďarských učiteľov, keď evidentne porušujú zákon o účelovosti viazania finančných prostriedkov na činnosť občianskych združení.

Druhá interpelácia je na ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. 7. marca 2002 oznámil na tlačovke ministerstva zahraničných vecí pán Chlebo, že tri štvrte roka po schválení zákona o zahraničných Maďaroch v susedných štátoch nie je slovenská diplomacia pod vaším vedením schopná dosiahnuť s Maďarskom dohodu o zákone o zahraničných Maďaroch do volieb v Maďarsku. Preto nebudem hovoriť o tomto zákone, ale o tom, čo môžete a mali by ste dosiahnuť. Veľmi dobre viete, že na území Slovenskej republiky vyvíja činnosť takzvané Združenie za spoločné ciele zaregistrované na území Slovenskej republiky. Tento subjekt vykonáva všetky potrebné úkony pre Maďarskú republiku súvisiace so žiadosťami o preukaz zahraničného Maďara na základe poverenia a koordinácie s maďarskými zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky. Naplnila sa tým skutková podstata porušovania medzinárodných dohovorov a práva, pretože maďarský štát mimo rámca svojich diplomatických misií zabezpečuje administráciu úkonov súvisiacich s uplatňovaním svojej legislatívy na našom zvrchovanom území prostredníctvom mimovládnej organizácie, združenia, ktoré je registrované podľa práva našej krajiny. Maďarsko a jeho ministerstvo zahraničných vecí tak porušuje stanovisko Benátskej komisie, ktoré dobre poznáte alebo by ste ho mali poznať a nebudem ho opakovať. Je zarážajúce, že v Slovenskej republike registrovaná mimovládna organizácia je integrovanou súčasťou mechanizmu vydávania preukazu, čiže aplikácie zákona cudzieho štátu.

Pán minister, ak ste neboli schopní do volieb v Maďarsku úspešne rokovať o danom zákone, pýtam sa, či ste schopný vyzvať nótou maďarské ministerstvo zahraničných vecí o zastavenie využívania a riadenia našej mimovládnej organizácie maďarským zastupiteľským úradom na našom území. Ak áno, prečo potom v médiách vediete neplodné a zastieracie debaty o tom, že činnosť tohto združenia sa preveruje a potom sa rozhodne o jeho trvaní alebo zákaze. Preverovať súhlas činnosti združenia so zákonom je zbytočné, keď vieme, v akej veci zákon a medzinárodné normy porušuje. Alebo nezákonný postup maďarského ministra zahraničných vecí a ich zastupiteľského úradu na našom území podľa vás tiež súvisí s voľbami v Maďarsku? Vedel by som vám vymenovať viaceré krajiny v Európe, ktoré v podobných, prirodzene nie identických prípadoch nečakali do volieb v inej krajine.

Ďalšia interpelácia je na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu. Po nedávnych výrokoch maďarského predsedu vlády Orbána v Rade Európy, ktorými oficiálne žiadal, aby Slovenská republika zrušila platnosť Benešových dekrétov, ste sa s týmto svojím priateľom odmietli stretnúť na pripravovanom rokovaní predsedov vlády Vyšehradskej štvorky. Pridali ste sa po konzultáciách k svojmu českému kolegovi pánovi Zemanovi. Z vášho doterajšieho správania sa na domácej a zahraničnopolitickej scéne k expanzívnym a nacionalistickým postupom slovenských a budapeštianskych Maďarov jednoznačne vyplýva, že český premiér Zeman vám dodal odvahu, prekonali ste svoju nerozhodnosť, a tak ste mohli v tieni Zemana urobiť to, čo nie ste schopný urobiť ani náznakom na vnútropolitickej scéne. Pritom ide o tú istú záležitosť - Benešove dekréty. Kedy ako predseda vlády odmietnete stretnutie a spoluprácu s vaším koaličným partnerom pánom Bugárom a Csákym. Pán Béla Bugár totiž 22. augusta 2001 v denníku Új Szó otvorene publikoval postoj, že Strana maďarskej koalície sa nikdy nevzdala požiadavky zrušiť Benešove dekréty. Preto sa s plnou vážnosťou pýtam, pán predseda vlády, kedy sa budete riadiť rovnakou etikou svojprávneho politika a odmietnete stretnutie so Stranou maďarskej koalície a jej lídrami za to, za čo ste odmietli stretnutie s pánom Orbánom. To znamená, že ma zaujíma odpoveď na otázku, či mienite teraz záležitosť riešiť aj na princípoch rovnakých zásad a s vašimi koaličnými partnermi alebo zastanete len pri polovičných gestách v tieni skutočných politikov, ktoré sú v konečnom dôsledku vlastné v prospech Českej republiky. Odpovedzte mi preto aj na otázku, či sa vás pán premiér Zeman nespýtal na vaše vládne spojenectvo s politickou stranou, ktorá je za zrušenie Benešových dekrétov a pôsobí vo vláde, ktorej ste predsedom. Nemôže sa stať, že z tohto dôvodu sa raz nestretne aj s vami? Ďakujem za odpoveď.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Viem, pán poslanec, že sa nepatrí komentovať, ale potom ste si zle nechali preložiť článok, lebo SMK nie je za zrušenie Benešových dekrétov, ale za elimináciu negatívnych vplyvov a v tom je obrovský rozdiel.

Pán poslanec Tkáč, nech sa páči, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, chcem interpelovať ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Petra Magvašiho v súvislosti s transformačným procesom zariadení sociálnych služieb na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. Ministerstvo práce v spolupráci s odbormi sociálnych vecí krajských úradov v zmysle transformačného procesu zariadení sociálnych služieb na inú formu hospodárenia, a to na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby vybralo sedem pilotných projektov zameraných na transformáciu a deetatizáciu poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. Sú to zariadenia, ktoré sú zahrnuté do projektov transformácie štátnych zariadení sociálnych služieb rozpočtových organizácií na neštátne zariadenia sociálnych služieb vopred určenému záujemcovi a tieto slová vopred určenému záujemcovi podčiarkujem a opakujem. Ministerstvo práce, konkrétne generálna riaditeľka sekcie sociálnej pomoci v priebehu mesiaca februára 2002 prijala alebo vydala osobitné listy a oznámila výber zariadení prednostom krajských úradov s tým, že vzhľadom na to, že uvedené zariadenia by podľa kompetenčného zákona patrili od 1. júla 2002 do pôsobnosti vyššieho územného celku, aby predmetnú transformáciu vopred konzultovali s predsedom VÚC. Na ministerstve sa zistilo, že do transformácie na neziskové služby organizácie poskytujúce všeobecnoprospešné služby sú zahrnuté tieto zariadenia: Domov sociálnych služieb Veľké Pole, Domov sociálnych služieb Dolný Lieskov, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Banská Štiavnica, Domov dôchodcov Hurbanovo, Domov dôchodcov Gérium Bratislava, Domov sociálnych služieb Hodkovce a pravdepodobne aj Domov dôchodcov v Nitre. Ministerstvo sa zmluvne zaväzuje každoročne poskytovať finančnú podporu na túto realizáciu transformácie sociálnych služieb ako priority celoštátnej sociálnej politiky v oblasti sociálnych služieb v rámci zdrojových možností z mimorozpočtových zdrojov ministerstva získaných z lotérií a z iných podobných hier po celú dobu realizácie projektu v trvaní piatich rokov a hovoriť znovu o tých slovách vopred určený záujemca. Neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecnoprospešné služby sa má poskytnúť finančný príspevok na úhradu nákladov za sociálnu službu vo výške 100 % rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami a príjmami na poskytnutie porovnateľného druhu sociálnych služieb. Ministerstvo podporuje organizácie vybrané na transformáciu už aj v roku 2002, keď uznesením vlády Slovenskej republiky č. 183 z 27. februára 2002 bolo schválené použitie prostriedkov z výnosov lotérií a iných podobných hier v takomto rozsahu. A znovu zvýrazňujem slová vopred určený záujemca. Domov sociálnych služieb Veľké Pole na kúpu a rekonštrukciu budovy 3 milióny Sk, Domov sociálnych služieb Dolný Lieskov na rekonštrukciu objektu 1 milión Sk, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Banská Štiavnica na vybudovanie chráneného bývania a rekonštrukcie objektu 1 milión Sk, Domov dôchodcov Hurbanovo na vybudovanie rehabilitačného strediska, úhradu nákladov na opravu, údržbu, obstaranie rehabilitačných vaní 1 milión Sk, Domov dôchodcov Gérium Bratislava rekonštrukcia vodovodných rozvodov, úprava interiéru 300-tisíc Sk a Domov sociálnych služieb Hodkovce obstaranie pozemkov, náklady súvisiace s výstavbou objektu 5 446 tisíc Sk. To je 11 746 tisíc Sk. Vopred určený záujemca bude takto saturovaný zo štátneho rozpočtu. Chcem sa opýtať v rámci svojej interpelácie, podľa akých kritérií sa tieto zariadenia vybrali, kto je vopred určený záujemca, aké budú kritériá na privatizáciu týchto zariadení a akým spôsobom sa zdôvodní otázka aj finančných prostriedkov poskytnutých zo zdrojov nás všetkých práve týmto konkrétnym organizáciám. Absolútne nechcem zasiahnuť obyvateľov týchto zariadení, ktorým má tento mechanizmus slúžiť. Ale pýtam sa, akým spôsobom sú garantované celospoločenské záujmy v tejto záležitosti. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná vystúpi v interpeláciách pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, máte slovo. Pani poslankyňa, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, prvá interpelácia sa bude týkať pána predsedu vlády Dzurindu. Je to opaková interpelácia, pretože nedávno som ho interpelovala vo veci vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky, kde vlastne tento vedúci úradu vlády vyplácal cestovné už bývalému riaditeľovi jedného odboru bez správy zo služobnej cesty, čo je jednou z podmienok na vyplatenie cestovného. Pán predseda vlády mi odpovedal, že všetko je v poriadku, lebo peniaze sa vyplácajú pred nástupom služobnej cesty a správa sa dáva po ukončení služobnej cesty, teda tieto dve veci akosi nesúvisia. No ja som na to odpovedala pánu predsedovi vlády, aby si nerobil zo mňa vtipy, pretože tieto predpisy sú mi zrejmé a že pred nástupom na služobnú cestu sa vypláca záloha, ktorá sa po ukončení služobnej cesty vyučtováva. A teda žiadam serióznu, vážnu a nie takúto odpoveď. Dodnes mi neodpovedal, preto ho opätovne interpelujem so žiadosťou, aby do 30 dní som dostala náležitú odpoveď, pretože predseda vlády je povinný poslancovi tak ako každý iný člen vlády dať odpoveď.

Druhá interpelácia sa týka pána ministra Kňažka. Je obdobného charakteru a týkala sa otázky, aby mi pán minister preukázal alebo informoval ma o čísle uznesenia vlády, ktorým mu bola schválená zahraničná cesta do Čiech za spoluúčastníkov dvoch hercov, z ktorých jeden, konkrétne herec Labuda, po dopravnej nehode bol ošetrovaný v nemocnici. Pán minister mi odpovedal, že v zmysle predpisov každý člen vlády má vozidlo k osobnej dispozícii. To je pravda, pretože ja som tiež bola členkou vlády, lenže zabudol dodať, že vozidlo k osobnej dispozícii sa týka na cesty v rámci územia štátu, a nie na zahraničné cesty. Preto opätovne interpelujem pána ministra s tým, aby si uvedomil svoju ústavnú povinnosť a aby mi dal odpoveď na moju otázku.

Ďalej interpelujem tretieho tu neprítomného ako predchádzajúci dva neprítomní členovia vlády pána ministra školstva Ftáčnika. V relácii SITO som pánu ministrovi uviedla svoj názor, že prijatý vysokoškolský zákon okrem veľkým problémov, ktoré nastanú v júli pri prechode škôl, agendy škôl na samosprávu, vzniknú ešte ďalšie problémy, na konkretizáciu ktorých som nemala v spomínanej relácii čas, ale pán minister odpovedal asi takým spôsobom, čo tam je rozprávam, predsa na všetko sú peniaze a žiadne problémy nebudú. Preto by som chcela jeho odpoveď, ako zdôvodní, že po účinnosti vysokoškolského zákona stravné lístky študentov vysokých škôl sa z 24 alebo 25 korún zvýšili na 28 až 30 korún za jeden stravný lístok. Pýtam sa ho, či chce ešte stále tvrdiť, že vysokoškolský zákon nemal a nebude mať žiadne negatívne dopady na študentov.

Ďalšia moja interpelácia je na pána predsedu vlády Dzurindu. Pred niekoľkými dňami som dostala výstrižok z novín, ktorý mi doručil pisateľ a tento pisateľ bol priamy účastník jednej akcie, ktorú vlastne aj zverejnil v tlači. A príslušný ústrižok mi priložil k listu. Píše, že 9. decembra minulého roku v Prešove v kostole na bohoslužbe sa stretli primátor Prešova a predseda vlády. Po omši nasledovala hodina otázok a odpovedí, podotýkam, hodina politických otázok a odpovedí. Príslušný pisateľ, ktorého reakcia bola v tlači zverejnená, ma požiadal, aby som túto skutočnosť v rámci interpelácie zverejnila a požiadala o vysvetlenie predsedu vlády a pokiaľ dá odpoveď, aby som ho oboznámila s odpoveďou.

A posledná moja interpelácia je na ministra vnútra a síce na tému, že v predvolebnej kampani v roku 1998 sa ozývali aj z vašich úst, pán minister, sľuby o zvýšení odbornosti pracovníkov štátnej správy a o zvýšení ich ďalších požiadaviek, teda splnenie ďalších požiadaviek morálnych a tak ďalej. Ako vysvetlíte, pán minister, že do funkcie prednostu štátnej správy, teda Okresného úradu štátnej správy v Galante bol vymenovaný Ing. Pomoty, ktorý nikdy v štátnej správe nepracoval a sú mu tieto problémy, ako z jeho práce vyplýva, veľmi cudzie. Stačí že absolvoval Elektronickú fakultu v Budapešti na to, aby mohol túto funkciu zastávať? Toľko interpelácie z mojej strany na členov vlády. Verím, že v lehote 30 dní mi bude odpovedané. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa ústne prihlásila s interpeláciou. Chcem požiadať členov vlády, aby podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď na interpelácie v stanovenej lehote do 30 dní. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v rokovaní 57. schôdze, a preto prosím povereného overovateľa poslanca Miroslava Suchára, aby oznámil výsledok voľby kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Pán poslanec, nech sa páči.

A zároveň vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru lebo pristúpime k hlasovaniam.

M. Suchár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na novú voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konala 11. apríla 2002.

Na tajné hlasovanie o návrhu na novú voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 108 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 108 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné. Zo 104 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Juraja Horvátha hlasovalo za 58 poslancov, proti 34 poslancov a zdržalo sa 12 poslancov. Pri voľbe Kataríny Šimuničovej hlasovalo za 51 poslancov, proti 34 poslancov a zdržalo sa 19 poslancov. Na voľbu kandidátov za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné získať najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené poslankyne, poslanci. Na základe oznámenia výsledkov tajného hlasovania vyhlasujem výsledok volieb kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako ich oznámil poverený overovateľ Národnej rady Slovenskej republiky podľa zápisnice o hlasovaní. Po vykonanej novej voľbe tajným hlasovaním Národná rada Slovenskej republiky navrhuje podľa článku 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na základe voľby tajným hlasovaním prezidentovi Slovenskej republiky Juraja Horvátha za kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Do opakovanej voľby postupuje kandidátka Katarína Šimuničová. Opakovanú voľbu vykonáme niekedy po 17.00 hodine ešte dnes.

Panie poslankyne, páni poslanci. V rokovaní budeme pokračovať tretím čítaním o vládnom návrhu zákona o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1293. Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Vladimíra Maňku, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. Tiež prosím pána ministra financií, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do tretieho čítania. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Žiadam vás, aby sme sa najprv prezentovali, až potom pristúpime k hlasovaniu.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme prerokovali ústavný zákon o bezpečnosti štátu a potom by sme pristúpili k hlasovaniu. Je? Ďakujem vám veľmi pekne.

Takže, pán minister, nasleduje druhé čítanie o

Vládny návrh ústavného zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1311 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1311a. Vládny návrh ústavného zákona odôvodní minister obrany Slovenskej republiky Jozef Stank.

Pán minister, nech sa páči.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predseda, pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Z poverenia vlády predkladám dôležitý ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Dôležitý preto, že upravuje naše konanie v krízových situáciách, v ktorých sa môžeme reálne ocitnúť, ale i v čase mieru, teda v období možnej prípravy na tieto stavy. V tomto zmysle ide o nové poňatie pôvodného konceptu vládneho návrhu, ktoré získal po prerokovaní vo výboroch Národnej rady. Kým pôvodná vládna predloha sa pridržiavala podľa stanoviska Legislatívnej rady vlády len článku 51 ods. 2 a článku 102 ods. 3 novelizovanej ústavy, prekladaný text, keď spoločnú správu výborov, tlač 1311a, chápem ako jeho súčasť, tvorí vyváženú, komplexnú a previazanú normu ústavnej povahy o bezpečnosti štátu. Počas intenzívneho legislatívneho procesu došlo k tvorivej spolupráci poslancov, vojenských odborníkov, špecialistov na legislatívu, právnikov s kompetentnými predstaviteľmi vlády, predsedom jej legislatívnej rady, s celou Radou obrany štátu i odborníkov ministerstva obrany. Keď môžem aspoň heslovite zhodnotiť tento proces, prevažoval v ňom záujem o najvyššiu kvalitu a komplexnosť predlohy sprevádzaný odovzdaním vedomostí, energie a životných skúseností bez ohľadu na politickú príslušnosť zainteresovaných. Dobrá vôľa, chuť i ochota dopracovať tento ústavný zákon vo výboroch do dokonalejšieho tvaru mi dovoľuje, aby som všetkým, ktorí sa podieľali na tejto kreatívnej práci, predovšetkým poďakoval za neobyčajne konštruktívny prístup bez ohľadu, či ich návrhy boli alebo neboli prijaté. Každý svojím postojom vyvolával reakcie vedúce k diskusii, k ďalšiemu uvažovaniu a zlepšovaniu návrhu. Pre mňa osobne je táto skúsenosť cenná obzvlášť. Dáva nádej, že ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného a núdzového stavu Národná rada Slovenskej republiky skutočne schváli, že ešte dnes ho panie poslankyne a páni poslanci prijmete. Otvoria sa tak dvere ku schváleniu zákonov o obrane, ozbrojených silách i brannej povinnosti, ktoré viac alebo menej s týmto zákonom súvisia alebo naň nadväzujú. Vzniká reálna šanca schválenia rozsiahlych noviel zákona o vojenskej službe a zákona o finančných náležitostiach vojakov. Tie majú zlepšiť podmienky pre vojenskú službu v oblasti sociálnej i finančného ohodnotenia, teda podmienky pre rozsiahle reformy našich ozbrojených síl, síl prestížnych, rešpektovaných a postupne profesionálnych.

Snáď asi nemusím zdôrazňovať súvislosť s naším úsilím o integráciu do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Je bezprostredná a tento zahraničnopolitický kontext má silný rozmer. Prijatie zákona nás posunie k štandardným demokraciám, k úprave vzťahov vo vymenovaných krízových situáciách i v spôsobe a rozsahu nevyhnutného obmedzovania ľudských práv a slobôd. Legislatívny proces, dohoda vlády a parlamentu, ministrov i poslancov na tomto ústavnom zákone oznámi, ako pevne verím, doma i v zahraničí, že politické sily na Slovensku sú schopné spolupráce, keď ide o strategické záujmy a bezpečnosť štátu. To nie je málo z pohľadu našej perspektívy.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vezmite teraz na pléne do úvahy atmosféru a výsledky tejto rozsiahlej práce zainteresovaných i uvedené súvislosti a svojím hlasovaním vyjadrite, prosím, aké je miesto tohto ústavného zákona v stupnici našich hodnôt a záujmov. Ďakujem vám.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Petrovi Ošváthovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu v jednotlivých výboroch.

Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

P. Ošváth, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrhu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1884 z 8. februára 2002 bol vládny návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu pridelený na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali uvedený návrh zákona v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu ústavného zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o návrhu uznesenia nehlasoval preto, že podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebola prítomná potrebná väčšina všetkých jeho členov. Z celkového počtu 12 poslancov bolo prítomných 6 poslancov. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky súhlasia s návrhom zákona a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte uvedené v spoločnej správe výborov rozdané vo vašich laviciach pod tlačou 1311. Nebudem ich preto všetky čítať. Obmedzím sa len na správu, respektíve stanovisko gestorského výboru, ktorý po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré dostal, po prvé, podľa § 79 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku schválil túto spoločnú správu, a po druhé, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po a) podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona o rokovacom poriadku schváliť návrhy, ako sú uvedené v spoločnej správe a ako ich odporúča gestorský výbor. Po b) podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku po schválení návrhov uvedených v spoločnej správe návrh zákona ako celok schváliť.

Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som dostal prihlášky do rozpravy od dvoch poslancov - za klub SMK pani poslankyňa Oľga Szabó, nech sa páči, a potom za klub HZDS pán poslanec Andrejčák.