J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Engliš. Zapnite mikrofón pánu poslancovi. Nech sa páči.

A. Engliš, poslanec: Pán minister, bohužiaľ, ja mám iné vyjadrenia. Myslel som si, že to budeme vedieť riešiť v rámci otázky. Správkyňa uhrádza staré záväzky, t. j. záväzky, ktoré boli splatné pred dňom vyhlásenia konkurzu. Mám konkrétne aj faktúry, aj všetky náležitosti, ktoré máte aj vy na ministerstve spravodlivosti. Vzhľadom na to, že tu nie je taký čas, aby sme mohli o tom medzi sebou diskutovať, môžeme si to síce vymeniť, no žiadam vás, aby ste to riešili. Mám otázku, či to budete riešiť. Ak vám to v interpeláciách podrobne vysvetlím, aj tomuto parlamentu, samozrejme, že budem žiadať, aby sa do toho zapojili aj obidva výbory, ktoré majú čo do toho hovoriť. Pretože jednoznačne na základe zistení, ktoré mám k dispozícii, mám podozrenie, že krajský súd kryje nezákonné úkony správkyne konkurznej podstaty. Čiže žiadam vás, aby ste prešetrili toto podozrenie, ktoré je na základe mojich informácií podľa mňa opodstatnené.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Pán poslanec, ale aj na toto mám odpoveď v liste predsedu Krajského súdu Košice. Áno, predseda krajského súdu to prešetroval a píše: "Je pravdou, že správkyňa uhradila staré faktúry pred vyhlásením konkurzu, avšak len v prospech firiem, ktoré sú najväčšími dodávateľmi komponentov nevyhnutných na zabezpečenie chodu výroby úpadcu firmy ASKO Košice a tým aj zabezpečenie zamestnania pre 70 zamestnancov firmy úpadcu". Správkyňa podľa podkladov, ktoré mám, sa snažila udržať výrobu v podniku, ktorý je v konkurze, to je jej povinnosťou podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Podľa toho, čo vyplýva z týchto údajov, robila to účelným spôsobom. Neprekročila žiadny zákon a vďaka tomu aj zachránila chod výroby tejto spoločnosti, a preto nemám dôvod nejako meniť predošlú časť svojej výpovede, lebo podľa môjho názoru postupovala správne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Engliš generálnemu prokurátorovi Milanovi Hanzelovi, otázka znie: "Bol zásah "kukláčov" voči funkcionárom HZDS z Banskej Bystrice v súlade so zákonmi Slovenskej republiky?" Odpovedá generálny prokurátor. Nech sa páči, pán Hanzel.

M. Hanzel, generálny prokurátor SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán poslanec,

Generálnej prokuratúre ani Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici, ani Okresnej prokuratúre vo Zvolene nebol doručený podnet požadujúci preskúmanie zákonnosti príslušníkov Policajného zboru, týkajúci sa zásahu špeciálnej jednotky pri obci Budča voči posádke vozidla. Pripúšťam, že v tomto momente toto konštatovanie už nemusí byť pravdivé, že na tieto orgány mohol byť doručený podnet alebo trestné oznámenie. Samozrejme, že udalosť ako Generálnej prokuratúre, tak aj generálnemu prokurátorovi je známa. Každý zásah špeciálnej jednotky musí byť v prvom rade vyhodnotený služobnými orgánmi Policajného zboru, okrem týchto orgánov dôvodnosť a tým aj zákonnosť zásahu prešetruje inšpekcia ministra vnútra. Výsledky vyhodnotenia či prešetrovania nie sú mi známe. Zákon o zásahu bez náležitého objasnenia všetkých súvislostí momentálne posúdiť neviem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Engliš, nech sa páči.

A. Engliš, poslanec: Pán generálny prokurátor, ja sa vás to isté spýtam, položím vám tie isté otázky, aké som už položil v tejto miestnosti predtým. Keby išlo o vašich najbližších, ktorých 15 minút držia pod odistenou nabitou zbraňou na hlave a medzi lopatkami, či by ste takisto postupovali a povedali by ste, že nebol daný podnet. Nič viac. Len chcem, aby ste na toto pred snemovňou odpovedali.

M. Hanzel, generálny prokurátor SR: V takomto prípade by som nepostupoval vôbec, pretože by som bol z celého konania vylúčený. (Smiech a hlasy v sále.)

J. Migaš, predseda NR SR: No, dobre, tak pôjdeme ďalej. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ivan Hudec. (Hlasy v sále.) Pán poslanec Hudec nie je prítomný.

Pán poslanec Oberhauser je tu, je prítomný. Otázka pre pána generálneho prokurátora znie: "Aké kroky podniká Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v súvislosti s krachom Devín banky voči pracovníkom Národnej banky Slovenska za zanedbanie dohľadu nad činnosťou Devín banky?"

Odpovedá generálny prokurátor pánu poslancovi Oberhauserovi, nech sa páči.

M. Hanzel, generálny prokurátor SR: Generálna prokuratúra v súvislosti s krachom Devín banky eviduje celkovo šesť podaní. Z týchto podaní v prevažnej miere obsahovo sú zamerané k oznámeniu okolností, ktoré nasvedčujú o vykonaní neobvyklých operácií. Takéto okolnosti sú zrejmé najmä z protokolu o komplexnej dohliadke vykonanej v Devín banke Národnou bankou Slovenska. Ďalšie podanie poukazuje na okolnosti ohľadne potencionálneho investora v Devín banke a sú to aj z médií známe okolnosti.

Zaujímavosťou je, že prvé trestné oznámenie podala Národná banka. Všetky tieto podania sme prerokovali na odbore trestnej kriminality. Tieto podania boli odstúpené v závislosti od druhu, buď na preverenie Prezídiu Policajného zboru, alebo vyšetrovateľovi Policajného zboru. Jedno z týchto podaní sa dotýka aj priebehu konkurzného konania vyhláseného Krajským súdom v Bratislave. Preverovanie, či už vyšetrovateľom alebo políciou, zatiaľ nebolo skončené, pričom poukazujem na to, že vo veci sa aktívne robí. Treba mať na zreteli aj to, že skutočne ide o skutkovo právnu a aj obsahovo náročnú záležitosť. Príslušný prokurátor z referátu korupcie Generálnej prokuratúry mi podáva pravidelné správy o pohybe v týchto veciach.

Konkrétne podanie, z ktorého by sa javilo podozrenie zo spáchania trestného činu zamestnancami Národnej banky v súvislosti s dohľadom nad činnosťou, na našu prokuratúru doručené nebolo. Treba mať však na zreteli, že zodpovednosť bankového dohľadu alebo neplnenie si povinností bankového dohľadu musí vyplynúť z celkového prešetrenia, čiže po vyhodnotení dôkaznej situácie sa bude rozhodovať o trestnoprávnej zodpovednosti fyzických osôb, ktoré zavinili nielen krach banky, ale aj prípadne zanedbali bankový dohľad.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, doplňujúca otázka.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán generálny prokurátor. Ja som sa svojou otázkou zameral najmä na Národnú banku Slovenska, lebo je jasné, že vo vzťahu k Devín banke sa určité veci otvorili a konalo sa. Konkrétne mi ide o to, že začiatkom roku 2000 bankový dohľad urobil analýzu, z ktorého sa jasne ukázalo, že v Devín banke sa porušujú zákony a doslova, že v Devín banke dochádza k takým činom, ktoré jednoducho sú trestnoprávneho charakteru, lebo sa nezaúčtovávali pohľadávky, nezaúčtovávali položky, ktoré proste nemali oporu v písomnej dokumentácii atď., požičiavalo sa zadarmo, požičiavalo sa vlastným akcionárom atď., atď. a bankový dohľad mal povinnosť konať a takisto aj vedenie Národnej banky ako orgán, ktorý je vlastne nad bankovým dohľadom, lebo v tom čase tam bola vzájomná previazanosť a jednoducho bol len súčasťou Národnej banky a bankový dohľad zneužil právomoc verejného činiteľa, keď nevykonal to, čo mu zákon ukladá, neuvalil na banku nútenú správu a neuzavrel ju. Čiže v tomto zmysle sa pýtam, či bude Generálna prokuratúra konať, aby vyvodila dôsledky voči zodpovedným funkcionárom Národnej banky, ktorí spôsobili štátu škodu v niekoľkých miliardách korún tým, že nekonali. Ďakujem.

M. Hanzel, generálny prokurátor SR: Upresním.

J. Migaš, predseda NR SR: Generálny prokurátor.

M. Hanzel, generálny prokurátor SR: Prvé podanie z Národnej banky sa týkalo vlastne toho, že konatelia Devín banky odmietali bankovému dohľadu predložiť požadované doklady. Preto sa obrátili na Generálnu prokuratúru. V každom prípade vás ubezpečujem, že ak bude dôvod, trestnoprávna zodpovednosť bude vyvodená nielen voči predstaviteľom Národnej banky a eventuálne aj voči ďalším činovníkom, ktorí majú dozor alebo mali mať dozor, či dohľad nad peňažným trhom.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Engliš ministrovi vnútra pánu Šimkovi. Otázka znie: "Ste presvedčený, že "kukláči" postupovali voči funkcionárom HZDS z Banskej Bystrice v súlade so zákonom?"

Odpovedá minister vnútra.

I. Šimko, minister vnútra SR: Áno.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Engliš.

A. Engliš, poslanec: Pán minister, viete, to chápem, že ste povedali áno, už ste to raz povedali. Ale som zvedavý, či by ste mali čisté nohavice, keby vás držali pod nabitými hlavňami. A čo by sa stalo, keby náhodou niektorému z policajtov boli povolili nervy a spúšť stlačil? Som zvedavý, vtedy už by ste asi neodpovedali nič. Ale keby tam bol niekto z vašich priateľov, čo by ste vtedy povedali? Nič viac.

J. Migaš, predseda NR SR: Minister.

I. Šimko, minister vnútra SR: Pán poslanec, nemajte starosti o moje nohavice. Ja vám poviem jednu príhodu, ktorú mi rozprával jeden môj priateľ a ktorá sa uskutočnila v krajine, ktorá má veľmi dlhú tradíciu demokratického života. Nastúpili do lietadla a odrazu ešte pred odletom tam vtrhla policajná jednotka so samopalmi, odistenými samopalmi, na všetkých mierili, bol to razantný zákrok, na základe ktorého museli vystúpiť nakoniec z lietadla a čakali asi dve hodiny. Nikto im nič nevysvetlil, nikto sa im neospravedlnil, potom sa zrejme vec nejako vyriešila, nastúpili do lietadla a odleteli. Toto sa, bohužiaľ, deje. Je to súčasť boja s organizovaným zločinom a takýto boj s organizovaným zločinom bude pokračovať aj v Slovenskej republike. (Hlasy z pléna.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister, ďalšia otázka je taká istá. Mám ju prečítať? No dobre.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Engliš ministrovi vnútra. Otázka znie: "Ako vysvetlíte zásah "kukláčov" voči funkcionárom HZDS?" Odpovedá znova minister vnútra.

I. Šimko, minister vnútra SR: Uvidíte po 18.00 hodine, ako to vysvetlím. (Hlasy a ruch v pléne.)

J. Migaš, predseda NR SR: Počkajte. Minister reagoval, teraz bude mať právo na doplňujúcu otázku pán poslanec. Nech sa páči.

A. Engliš, poslanec: Pán minister, ja som sa vás nepýtal, čo poviete o 18.00 hodine, ja som sa vás teraz pýtal, ako vysvetlíte, čo sa stalo. A znovu sa vás pýtam, keby niektorému praskli nervy, ako by ste to vysvetľovali, keby títo ľudia boli napríklad s prestrelenými hrudníkmi alebo podobne. Potom by ste tiež tvrdili, že to bol štandardný postup, keď 15 minút vedeli tí ľudia, tí policajti, o koho ide a napriek tomu ich 15 minút držali ešte pod odistenými nabitými, plne nabitými zbraňami. Čiže to sa vás pýtam. Chcem, aby ste to tu povedali, aby to aj verejnosť vedela a aj páni novinári, aby si to zaznamenali.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister vnútra.

I. Šimko, minister vnútra SR: Jedna vec je, pán poslanec, čo chcete vy a druhá vec je, čo odpoviem ja. Každá takáto akcia sa dá vysvetľovať len podľa konkrétnych okolností konkrétneho prípadu. Tie konkrétne okolnosti tohto prípadu sú také, že si vyžadujú dlhšie vysvetlenie, toto vysvetlenie dostanete po 18.00 hodine. Keď sa pozriete na čas, nemám teraz už priestor na to, aby som vám povedal to, čo odpoviem večer.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Engliš generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky Milanovi Hanzelovi. Otázka znie: "Čo urobiť, aby sa "štandardné zásahy kukláčov podľa ministra Šimka" neopakovali a netrpeli občania, ktorých títo "kukláči" majú chrániť?" Odpovedá generálny prokurátor.

M. Hanzel, generálny prokurátor SR: Domnievam sa, že pred rozhodnutím o nasadení zásahovej jednotky je nevyhnutné zhodnotiť dôvodnosť a nutnosť samotného zásahu, i to, či účel nemožno dosiahnuť iným postupom. Súčasťou zhodnotenia by mala byť aj otázka vierohodnosti zdroja informácie, obsahu a hodnotenia osôb, ktorých sa zásah má dotknúť. Nie vždy je na takýto postup dostatočný časový priestor, pripúšťam. Domnievam sa, že možno uvažovať o spresnení legislatívnych úprav tohto inštitútu vrátane interných predpisov, ale aj o utvorení podmienok v zlepšení technických vstupov do evidencie obyvateľstva, motorových vozidiel a Registra trestov. Pokiaľ ide o Register trestov, na to sme už vlastne podmienky vytvorili.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, doplňujúca otázka.

A. Engliš, poslanec: Som vrcholne nespokojný s tým, čo povedal pán minister Šimko a som nespokojný aj s tým, čo ste tu prezentovali vy, pán generálny prokurátor. Ja jasne dávam najavo, o čo ide. O to, že títo ľudia, policajti už vedeli, o koho ide a napriek tomu pokračovali v úkonoch, ktoré mali, pokračovali s odistenými zbraňami, pokračovali tak, ako pokračovali a podľa mňa je to v rozpore so zákonom, pretože táto jednotka je zriadená na boj proti vrahom, ja neviem, prevádzačom a podobne, proti organizovanému zločinu. A ak vedeli, že nejde o organizovaných zločincov, pretože išlo o normálnych ľudí, pýtam sa vás, či tento postup bol štandardný. Nič inšie. Toto chcem, aby ste povedali. Aby sa ľudia nebáli vyjsť von, že ich napadnú "kukláči". To, čo povedal pán Šimko, je pre mňa smiešne. Ja tvrdím, že už 15 minút vedeli a mohli sa podľa toho zariadiť. Veď tam telefonovali, o tom všetkom budeme takisto hovoriť po 18.00 hodine, pán minister Šimko. Čiže, pýtam sa vás, pán generálny prokurátor, ako zabránite tomu, aby polícia nebola zneužívaná na politický terorizmus, ktorý sa v tomto štáte začína rozvíjať.

J. Migaš, predseda NR SR: Generálny prokurátor.

M. Hanzel, generálny prokurátor SR: Sú vlastne v tom istom dve otázky, čiže jednak ide o generálnu prevenciu vo vzťahu k týmto možným zásahom, a potom o konkrétny prípad. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, môžem zaujať stanovisko alebo prokuratúra môže zaujať stanovisko po začatí trestného stíhania. A pokiaľ ide o generálnu prevenciu, naznačujem možnosti, ktoré tu treba aj v rámci legislatívy, teda zákona o Policajnom zbore, celý tento inštitút svojím spôsobom upraviť, spresniť. To isté sa týka interných procedúr.

A pokiaľ ide o objasňovanie toho, či ísť, či nejsť do toho zákroku, je to ťažké rozhodovanie, samozrejme. Ale treba vytvoriť podmienky na to, aby predpoklady na tento zákrok a dôvodnosť tohto zákroku sa optimalizovali s tým, že v poriadku, vieme, proti komu ideme, na základe čoho ideme a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže je tu aj priestor na legislatívne úpravy, na organizačné úpravy.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, čas vymedzený na hodinu otázok uplynul. Končím bod programu hodina otázok.

(Pokračovanie rokovania o 15.13 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní a najprv pristúpime k rokovaniu o bode

Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 28. februára 2002,

ktoré ste dostali ako tlač 1417. Skôr ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy, chcem požiadať tých poslancov, na interpelácie ktorých máme predložené odpovede členov vlády, aby vo svojom vystúpení vyjadrili svoje stanovisko k týmto odpovediam.

Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1417 nachádza. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Oberhauser. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu.

Pán poslanec nech sa páči, máte slovo.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, musím vás upozorniť, že prestávka sa už skončila, takže tí poslanci, ktorí sa rozprávajú s jednotlivými členmi vlády, žiadam vás, aby ste si sadli na svoje miesta. Zároveň upozorňujem členov vlády, aby aj oni zaujali miesta, ktoré majú určené v rokovacej sále.

Pán poslanec, nech sa páči, môžete pokračovať.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Ja reagujem na odpovede, ktoré sú uvedené pod bodmi 19, 20 a 21...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ešte raz, keby ste povedali čísla.

V. Oberhauser, poslanec: Reagujem na písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené pod číslom 19, 20 a 21.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem.

V. Oberhauser, poslanec: Na začiatok vo vzťahu k číslu 19 išlo o interpeláciu, ktorou som interpeloval podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša v súvislosti s krachom nebankových finančných spoločností a žiadal som ho, aby podal stanovisko, aké opatrenia vláda chce prijať, aby vyriešila situáciu okolo krachu nebankových investícií a aby proste ukázala nejaké komplexné riešenie tohto problému.

V tejto súvislosti iste pán podpredseda vlády mi raz vo svojej odpovedi podrobne rozpísal, aké opatrenia prijíma vláda do budúcnosti a mnohé z nich treba pozitívne hodnotiť, ale vo vzťahu k terajšej situácii a ku krachu množstva týchto nebankových finančných inštitúcií, z tejto odpovede nie je celkom zrejmé, že poškodení budú riešení takým spôsobom, aby aspoň čiastočne im boli vrátené finančné prostriedky. Ide o mimoriadnu situáciu, nakoľko aj sama správa, ktorú pán podpredseda vlády Mikloš predložil, konštatovala, že ide o viac ako 20 miliárd korún, okolo 25 miliárd korún, čiže ide o nemalú čiastku, ktorú doslova vytiahli tieto nebankové finančné spoločnosti z vreciek ľudí a jednoducho spáchali na nich podvod. Myslím si, že vzhľadom na rozsiahlosť tohto podvodu ide o takú mimoriadnu situáciu, že by bolo doslova treba vytvoriť nejaký mimoriadny špeciálny tím, ktorý by celú situáciu doslova riadil, monitoroval a zabezpečoval štátnu účasť na jej vyriešení, a preto len vo všeobecnosti zadefinované nejaké pravidlá, posilňovanie vyšetrovacích tímov a podobne podľa mňa nie je celkom dostatočné, ale naozaj, aby tí ľudia stopercente prišli k finančným prostriedkom aspoň v nejakej rozumnej časti, ktorá je vymožiteľná. Vieme, že Národná rada na náš podnet prijala uznesenie, v ktorom žiadala, aby vláda razantne sa zaslúžila o to, aby tri roky dozadu sa všetky prevody majetku, rozhodnutia, ktoré poškodzovali veriteľov, aby sa zabezpečil ich monitoring a zabezpečilo by sa vrátenie týchto prostriedkov späť do nebankových finančných spoločností, aby mohol byť znovu zhromaždený v nich majetok a z toho vyplatení poškodení veritelia.

Podľa informácií, ktoré sú dostupné z tlače, sa dnes hovorí, že tam ďalej prebieha akési rozpredávanie tohto majetku dcérskych spoločností a z tých spoločností, kde sa ten majetok presunul ďalej a nie je tu ukázané, ako je zabezpečená ochrana napríklad vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam týchto inštitúcií, ktoré dávno tam premiestnili svoje finančné prostriedky zhromaždené v tých základných spoločnostiach a tam ich ďalej posúvajú, a tým do nenávratna sa míňajú peniaze, ktoré by sa mali vrátiť poškodeným veriteľom a vkladateľom v týchto nebankových finančných inštitúciách. Čiže musím skonštatovať, že s touto všeobecnou odpoveďou nemôže byť spokojnosť vyslovená, určite nepoteší ľudí, ktorí sú takto dotknutí, ide okolo 200-tisíc ľudí na Slovensku, viac ako 200-tisíc ľudí, ide o viac ako 20 miliárd korún, čiže je to naozaj rozsiahly problém, ktorý nie je možné len bagatelizovať a zjednodušene riešiť.

K druhej interpelácii. Chcem zareagovať na interpeláciu pána ministra Čarnogurského, ministra spravodlivosti, ktorý tu, žiaľ, nie je prítomný. Chcem sa mu poďakovať za to, že sa pružne postavil k veci a zabezpečil, že predseda súdu Jaroslav Barkóczy v Šali bol pozbavený funkcie predsedu okresného súdu, nakoľko je preukazné, že jeho konania boli také, že na to odvolanie bol súci, ale, žiaľ, v ďalšej časti odpovedi pán minister Čarnogurský už veci stavia do pozície, že by sme sa my poslanci mali zmeniť na nejakých vyšetrovateľov, čo si myslím, že je nereálne a to ani naša úloha nie je. Podľa mojich informácií sami sudcovia veľmi dobre vedia, že sa tam páchala trestná činnosť a že nie je možné sa uspokojiť iba s tým, že bol odvolaný z funkcie predsedu okresného súdu, ale naozaj rozsah jeho pôsobenia je takého charakteru, že by mal minister dôsledne trvať na tom, aby Krajský súd v Nitre a ďalšie orgány, trebárs aj orgány činné v trestnom konaní vyšetrili všetku jeho činnosť aj exekútora Ľubomíra Pekára a dotiahli veci do konca a nežiadali od poslancov, aby sa zmenili na vyšetrovateľov, lebo nie je to naozaj našou náplňou.

V tretej interpelácii, v ktorej odpovedal pán minister Šimko, zase odpoveď je v takej polohe, s ktorou nie je možné sa uspokojiť, ide o odpoveď v súvislosti s činnosťou združenia právnických osôb Združenie za spoločné ciele so sídlom v Komárne, ktoré zhromažďuje neoprávnené osobné údaje občanov Slovenskej republiky, zasiela ich do Maďarskej republiky. Táto činnosť nie je povolená, aby ju vykonávali organizácie, ktoré nie sú poverené štátom a zvlášť je to plne vlastne v kompetencii ministerstva vnútra a príslušných orgánov, ktoré sú jediné poverené disponovať s osobnými údajmi občanov Slovenskej republiky. V tomto zmysle si myslím, že toto, čo pán minister odpovedal, je nedostatočné, na dôvažok dôrazne upozorňujem, že tá činnosť pokračuje, v týchto kanceláriách, ktoré otvorila spoločnosť Združenie pre spoločné ciele v jedenástich mestách na Slovensku, sa ďalej pracuje, údaje sa ďalej zhromažďujú a ďalej sa posielajú do Maďarskej republiky. Nikto nemôže vedieť, či tam nie sú aj zhromaždené údaje občanov, ktorí podliehajú kontrole Národného bezpečnostného úradu napríklad, môžu tam byť pokojne vojaci, policajti, pracovníci Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a ich osobné údaje sú posielané do Maďarska a pán minister vnútra sa tvári, že stačí postupovať nejakými štandardnými cestami, že on podal podnet a že vo veci sa bude konať, ale v tejto súvislosti si myslíme zo Slovenskej národnej strany, že to konanie nie je také razantné, aby zastavilo túto činnosť a aby jednoducho sa v nej ďalej nekonalo. A preto aj v tomto smere musíme vysloviť nespokojnosť s odpoveďou pána ministra Šimka. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ak môžem, nie ste spokojný ani s odpoveďou pána ministra Čarnogurského. Dobre som pochopil? Ďakujem pekne. Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu sú

Interpelácie poslancov.

Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Taktiež upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady nenahrádza povinnosť poslanca doručiť písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Národnej rady. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácie doručili predsedovi Národnej rady cez podateľňu Kancelárie Národnej rady.

Písomne do tohto bodu Interpelácie sa prihlásili štyria páni poslanci - pán poslanec Engliš, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Krajši. Takže prvý, ktorý vystúpi, je pán poslanec Engliš.

Nech sa páči, máte slovo, pripraví sa pani poslankyňa Aibeková.

A. Engliš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni podpredsedovia vlády, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. Skôr ako uvediem moju interpeláciu na pána ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, chcem sa vyjadriť aj k tomu, ak by bol v otázke, ktorú som dal, vystupoval ináč, tak by som tú interpeláciu nemusel dať, ale dôkazom toho, že skutočne tu ide o zavádzanie, je aj ten list, ktorý tu povedal, že mi odovzdá, ktorý je z minulého roku 7. 11. a dnes je už rok 2002. Ja som reagoval na veci, ktoré sa udiali v roku 2002, samozrejme, aj predtým. Čiže jednoducho považujem otázky a odpovede tu niekedy za zbytočné, pretože jednoducho mám pocit, že páni ministri si z toho robia žart, keď mi odovzdajú takýto materiál, ktorý dokonca nie je ani podpísaný príslušným funkcionárom súdu.

Čiže považujem za potrebné túto interpeláciu tu predložiť a dovolím si ju, samozrejme, prečítať. Vážený pán minister, na moju otázku, či ste presvedčený, že súdy nekryjú nezákonný postup správcov konkurznej podstaty, ste mi odpovedali, že ste presvedčený, že nie a aby som predložil príklad, kde sa koná nezákonne. V súvislosti s týmto vyjadrením predkladám príklad, ktorý je už na ministerstve ako sťažnosť v dvoch vyhotoveniach a konanie vašich, teda úradníkov na ministerstve spravodlivosti pri šetrení, je mne prinajmenšom čudné, ak nie trestuhodné, pretože tu je aj ten list, o ktorom som hovoril.

Ministerstvo dostalo sťažnosť, ministerstvo postúpilo sťažnosť na krajský súd, aby sa sám krajský súd prešetroval. Je to skutočne až nelogické a smiešne. A ako som povedal, ak nie až trestuhodné. Správcom konkurznej podstaty spoločnosti ASKO, akciová spoločnosť, v Košiciach bola Krajským súdom v Košiciach vymenovaná doktorka Melánia Burdová. Na základe informácií od veriteľov spoločnosti ASKO, sa správkyňa konkurznej podstaty pri spravovaní spoločnosti dopúšťala protizákonných úkonov, a to tým, že uhrádzala staré záväzky, t. j. záväzky, ktoré boli splatné pred dňom vyhlásenia konkurzu. Týmto došlo k porušeniu zákona a zároveň k poškodeniu ostatných veriteľov. Pri prieskumnom pojednávaní 11. júna 2001 správkyňa konkurznej podstaty doktorka Burdová poprela pohľadávku Saf Hemingram GMBH vo výške 5 499 736 korún s odôvodnením, že už bola uhradená. To znamená, že uhradila pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu a uhradila ju v období od vyhlásenia konkurzu, t. j. od 26. marca 2001 do prieskumného pojednávania dňa 11. júna 2001. Pracovná skupina veriteľského výboru pri previerka potvrdila predpoklady, že sa uhrádzajú staré záväzky na úkor ostatných veriteľov. Na základe výzvy veriteľského výboru správkyňa konkurznej podstaty predložila zoznam uhradených starých pohľadávok vo výške 12 971 149 korún, čiže sama sa k tomuto činu priznala. Na tomto pojednávaní bolo konštatované, že boli uhrádzané aj iné záväzky, a to skrytou formou tak, že nové záväzky, t. j. po vyhlásení konkurzu boli uhradené navŕšením o koeficient 1,1 až 1,5, respektíve na platby za nové záväzky bol uvádzaný variabilný symbol starého záväzku. Tieto úhrady sa, samozrejme, dajú dokázať iba hĺbkovou kontrolou. Na tieto protizákonné praktiky napriek upozorneniam Krajský súd v Košiciach nereagoval, respektíve reagoval, že súhlasí s uhrádzaním starých záväzkov, a to je ten list, ktorý som tu uvádzal. Čiže konkrétne krajský súd dostal podnet na zbavenie funkcie správcu konkurznej podstaty číslo konania GK 56/01 zo dňa 4. septembra 2001 a, samozrejme, konkrétne uvádzam aj odpoveď predsedu Krajského súdu v Košiciach na sťažnosť na postup správu konkurznej podstaty zo dňa 7. novembra 2001 bez podpisu, ako som povedal, a je to tento list, ktorý mi tu pán minister dal. Čiže podľa mňa úradníci, ktorí pripravovali odpoveď pánu ministrovi Čarnogurskému, si ani nedali tú starosť s mojou otázkou, že sa nepozreli, či tam nie je vôbec niečo iné. Dali odpoveď z minulého roku. Je to skutočne smiešne, že takto sa pristupuje k otázkam, ktoré tu odznievajú. O uvedenom postupe bolo informované aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré postupovalo byrokraticky bez záujmu uvedenú sťažnosť riešiť a o čom svedčí aj skutočnosť, že list, ktorý bol postúpený alebo poslaný ministerstvu spravodlivosti, bol postúpený krajskému súdu, čiže tomu, na koho bola sťažnosť orientovaná. A krajský súd mal teda sám seba kontrolovať, či neporušil zákon. No to je prinajmenšom čudné alebo až smiešne. Dúfam, pán minister, že ďalšia sťažnosť, ktorá bola adresovaná Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 28. februára tohto roku bude prešetrená zodpovedne. A preto vás žiadam pán minister, aby sťažnosť veriteľa spoločnosti ASKO, a. s., v konkurze pána Vincenta Franka zo dňa 28. februára 2002 na postup správkyne konkurznej podstaty doktorky Melánie Burdovej a podozrenie z krytia jej postupu zo strany Krajského súdu v Košiciach bola prešetrená zodpovedne a aby ste informovali Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch tohto šetrenia. Zároveň sa obraciam na Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a na Ústavnoprávny výbor Národnej rady o uskutočnenie poslaneckého prieskumu vo veci sťažností na nezákonný postup správcov konkurznej podstaty na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a, samozrejme, ich vybavovaniach. Druhú interpeláciu mám na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Petra Magvašiho. Nedávno a ešte aj včera odznelo, nie odznelo, ale v novinách ste sa mali možnosť dočítať konkrétne v Pravde o tom, že Národný úrad práce mrhal zverené peniaze. Dovolím si preto interpelovať pána ministra nasledovnou interpeláciou. Národný úrad práce neoprávnene míňal peniaze na svojich vysokopostavených zamestnancov. Za takmer milión korún prenajal byty šiestim manažérom v sumách mesačne od 8- do 12-tisíc korún. Zistili to kontrolóri dozoru ministerstva financií. Podľa nich by sa mal prípadom dokonca zaoberať prokurátor. Národný úrad práce manažérom neoprávnene platil nájomné od februára 1999 do konca minulého roku. Financovanie ubytovania pracovníkov Národného úradu práce nemá oporu v nijakom zákone. Neupravoval ho dokonca ani vnútorný predpis. Podľa kontrolórov takto Národný úrad práce premrháva verejné zdroje. Národný úrad práce je verejnoprávna inštitúcia financovaná z poistných odvodov zamestnancov, zamestnávateľov a štátu. Jeho pracovníci nie sú ústavní činitelia, a teda nemajú nárok na naturálne požitky, ako napríklad služobné byty. Za nepeňažné príjmy je tiež potrebné odvádzať daň, ktorú Národný úrad práce jeden a pol roka neplatil. Potom odviedol štátu 86-tisíc korún, ktorí teraz dotknutí zamestnanci splácajú. Úrad štátneho dozoru počas spomínaného obdobia viac ráz žiadal o nápravu Predstavenstvo Národného úradu práce. To však napriek odporúčaniam, aby zrušilo zmluvy o ubytovaní so štyrmi manažérmi, sa rozhodlo, že zaplatí ubytovanie ešte ďalším dvom zamestnancom. Tento problém bol rozoberaný aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, kde sme boli ubezpečení, že je to už doriešené. Ako vidno, orgány Národného úradu práce si z týchto upozornení nič nerobili a nerešpektovali ich. Niektorí pracovníci Ministerstva financií Slovenskej republiky sa dokonca obávajú, že sú snahy celú záležitosť ututlať. Na rokovanie vlády sa totiž výsledky kontroly dostali v zredukovanej podobe oproti tej, ktorú schválilo vedenie rezortu ministerstva financií. Materiál určený pre vládu neobsahuje napríklad sumy za nájomné ani obdobie, počas ktorého Národný úrad práce nájomné platil. Žiadam vás preto vážený pán minister aj ako predsedu Predstavenstva Národného úradu práce, aby ste podrobne informovali Národnú radu Slovenskej republiky o tomto prípade nie v zredukovanej podobe, ako to bolo predložené na rokovanie vlády Slovenskej republiky, a zabezpečili nielen nápravu, ale aj vyvodenie dôsledkov. Taktiež vás žiadam, aby ste Národnej rade Slovenskej republiky poskytli stanovisko Dozornej rady Národného úradu práce k tomuto prípadu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Aibeková, pripraví sa pani poslankyňa Belohorská.

Nech sa páči, máte slovo.

M. Aibeková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Aj keď zase môj obľúbený minister zdravotníctva pán Roman Kováč ušiel pred interpeláciami, pretože nemá nikdy záujem si ich vypočuť, nepamätám si, že by za ostatné obdobie bol na rokovaní interpelácií, tak tých interpelácií na neho bude niekoľko, takže žiadam vás o trošku trpezlivosti. Prvá interpelácia sa týka sťažností občanov a poslancov mestského zastupiteľstva a zamestnancov NsP v Stropkove. Títo zástupcovia niekoľkokrát sa obracali na kompetentné orgány, konkrétne na prednostu okresného úradu na NKÚ, ale aj na pána ministra zdravotníctva Romana Kováča, ktorému podali sťažnosť občanov poslancov mestského zastupiteľstva a zamestnancov NsP v Stropkove voči riaditeľovi MUDr. Čarnému, ktorého predtým vymenoval za riaditeľa predchodca pána ministra pán exminister Šagát. Tieto sťažnosti boli dané napríklad na NKÚ a prednostovi Okresného úradu v Stropkove ešte koncom roku 2000. Keďže nedostali primeranú odpoveď, tak sa obrátili 1. 2. 2002 aj na pána ministra a žiadali ho, aby im pomohol riešiť problémy, ktoré s riaditeľom majú. Poukazujú, a mám tu celý materiál, ktorý mi bol zaslaný, takže nejde iba o ojedinelú sťažnosť, ale tých sťažností bolo viac a boli dané opakovane, a sťažujú sa na prístup riaditeľa voči pacientom a voči zamestnancom, poukazujú na porušovanie Zákonníka práce a zneužívanie právomocí riadiaceho pracovníka na nehospodárne narábanie s finančnými prostriedkami, zneužívanie služobného vozidla a podobne. Chceli vyvolať rokovanie s pánom riaditeľom, riaditeľ však odmieta žiadosti mestského zastupiteľstva aj primátora o stretnutie, kde by sa tieto problémy riešili. Pán minister zdravotníctva Roman Kováč napriek tomu, že list mu bol odoslaný 1. 2. 2002 nereagoval na tieto sťažnosti a tvári sa, ako keby sa ho netýkali. Preto sa vás pýtam pán minister, prečo porušujete zákon, keď v zmysle, keď už ničoho iného, tak slušných noriem slušného správania sa mali ste týmto predstaviteľom odpovedať do 30 dní. Kedy chcete tieto sťažnosti občanov a ako som hovorila mestského zastupiteľstva riešiť, pretože myslím si, že práve preto boli zvolení poslanci do mestského zastupiteľstva, aby sa zastávali občanov a aby sa zastávali zamestnancov nemocnice, kde sa tento pán riaditeľ správa ako diktátor. Druhá moja interpelácia sa týka sťažnosti Odborovej organizácie pri NsP Bardejov a k tejto sťažnosti sa pripojili aj zástupcovia regionálnych komôr, a to lekárskej komory a komory stredných zdravotníckych pracovníkov a táto sťažnosť sa týka transformácie nemocnice druhého typu v Bardejove. Iste si všetci pamätáme, ako tu pán minister ešte v roku 1999 na konci roka pri prerokúvaní rozpočtu to boli sľuby o tom, že takým spasením nemocníc bude transformácia na verejnoprospešné neziskové organizácie. Minulý rok boli prijaté príslušné právne normy, ale minister sa vtedy vyjadril, že transformácia bude prebiehať iba so súhlasom odborov, so súhlasom zástupcov obcí, a teda predovšetkým zamestnancov. Situácia je ale iná konkrétne v Bardejove. Zástupcovia odborov píšu v mene 481 z celkového počtu 792 zamestnancov NsP, pretože týchto 481 zamestnancov vyjadrili svoje stanovisko, v ktorom podporujú prechod NsP Bardejov pod správu vyššieho územného celku a za prechod na verejnoprospešnú neziskovú organizáciu sa vyslovili iba šiesti zamestnanci NsP Bardejov.

Napriek tomu pán riaditeľ doktor M. Petko, ktorý bol pôvodne členom DU, teraz sa pretransformoval, ako aj pán minister, na člena SDKÚ, však pokračuje v príprave transformácie na verejnoprospešnú neziskovú organizáciu, a to napriek odmietavému stanovisku zamestnancov a zástupcov odborov, ale ako mám informáciu aj zástupcov obce, respektíve mesta Bardejov, ktorí tiež súhlasia s prechodom pod vyšší územný celok. Pán minister pred dvoma týždňami na rokovaní so zástupcami ZMOS-u im prisľúbil, že transformácia nemocníc a NsP na neziskové verejnoprospešné informácie sa bude diať iba so súhlasom obcí a zamestnancov príslušného zariadenia. Preto sa vás pýtam pán minister, kedy a ako pomôžete zamestnancom proti zlovôľi riaditeľa, ktorého ste tam dosadili. Tretia interpelácia sa týka Zdravotnej záchrannej a dopravnej služby v Bratislave. Vo Výbore NR SR pre zdravotníctvom som ešte 22. februára požiadala pán ministra, aby vypracoval materiál o situácii v záchranných službách na Slovensku a špeciálne osobitne o situácii v Záchrannej a dopravnej službe v Bratislave, pretože tá je tu priamo zriadená a riadená ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky. Pred niekoľkými týždňami vedenie tejto záchrannej služby poukázalo na nedostatky vo financovaní a vyjadrili vážne obavy o tom, či táto služba v Bratislave nezanikne. Na to reagoval minister, že financií je dosť, že dokonca viac ako v minulom roku. Postupne boli odhalené mnohé nedostatky v práci, práci tejto Záchrannej a dopravnej služby v Bratislave, ktorá, ako hovorím, je priamo riadená ministrom zdravotníctva, tak by sa mal o tieto problémy zaujímať a podľa vyhlášky by mala mať táto záchranná služba jednu posádku, ktorá by bola mala byť zložená, ktorá sa volá Rýchla lekárska služba a tá by mala byť zložená z jedného lekára a dvoch záchranárov, a jednu posádku Rýchlej zdravotnej služby, ktorá by mala byť zložená z dvoch záchranárov. Ak je na stanici urgentnej medicíny len jedna posádka, musí byť zložená z jedného lekára a dvoch záchranárov. Podľa vyhlášky na počet obyvateľov by mala byť na 25- až 50-tisíc obyvateľov jedna posádka Rýchlej lekárskej pomoci a na 50-tisíc obyvateľov jedna posádka Rýchlej zdravotnej pomoci. Táto vyhláška je v Bratislave obchádzaná a podľa nariadenia námestníka pre liečebno-preventívnu činnosť doktora Dobiáša k výjazdom na ulicu k pacientom chodí posádka bez lekára, vraj aj tak sú to zväčša opilci, čo považujem za hazard so zdravím občanov, ktorí žijú na území Slovenskej republiky. Ak ste sledovali vysielanie verejnoprávnej Slovenskej televízie, tak viacero reportáží bolo uverejnené z porušovania tejto vyhlášky, ktorú si vlastne vypracovali sami, teda vedenie záchrannej služby.

Ja považujem za hanebné vyjadrenia námestníka, že na ulici odpadávajú a že pomoc sa poskytuje opilcom, pretože mám zoznam dvanástich prípadov od 1. 10. 2001, keď k vážnym úrazom hlavy, polytraumám, zlyhaní srdca a privaleniu ťažkým telesom a chodcom, ktorí boli zrazení autom neprišla záchranka s lekárom, ale iba záchranka so záchranármi. Pán minister na moju požiadavku z toho 22. 2. povedal, že má tieto informácie a pošle tam svoj kontrolný odbor. Dnes máme 11. apríla. Do dnešného dňa výboru pre zdravotníctva nepredložil žiadnu správu, ani výsledky kontroly neboli výboru odovzdané. Myslím si, že pánovi ministrovi asi nezáleží na zdraví občanov Bratislavy a nereaguje na túto situáciu, preto sa ho pýtam, akými opatreniami chcete, pán minister, na túto situáciu reagovať a kedy a aké vyvodíte dôsledky z toho, ak sa dokáže porušovanie právnych noriem, ktoré ste aj vy odsúhlasili a o ktorých by ste mali vedieť.

Štvrtá interpelácia sa mala týkať zlúčenia nemocníc, pretože, ako všetci viete, 1. 12. 2001 minister zlúčil dve veľké bratislavské nemocnice, a to pôvodnú Fakultnú nemocnicu na Mickiewiczovej a Nemocnicu s poliklinikou v Ružinove do jednej veľkej Fakultnej nemocnice, pričom do dnešného dňa na vyžiadanie výboru pre zdravotníctvo nebol predložený konkrétny koncepčný materiál, podľa ktorého sa toto zlúčenie zrealizovalo. Dnes malo byť rokovanie výboru, ktoré sa malo zaoberať výsledkami prieskumu, ktorý výbor urobil v týchto zariadeniach a zároveň na ministerstve zdravotníctva.

Bohužiaľ, pán minister sa postaral o zmarenie tohto bodu rokovania, takže túto interpeláciu si ponechám až na budúce rokovanie, pretože napokon sa predsa podarilo zvolať výbor na budúci utorok, takže počkám na výsledky rokovania tohto výboru, ale tak, ako som vytkla ministrovi vo výbore, považujem doslova za škandalózne, keď si minister určuje, kedy a do akých dní mu bude predložený písomný materiál z prieskumu a zasahuje tak do nezávislej činnosti výboru NR SR, ktorému svojou prácou a svojou činnosťou by mal podliehať. Takže tento štvrtý bod si nechám až na budúce, pretože počkám na výsledky rokovania výboru, ktorý by mal byť v utorok. Ďakujem vám za pozornosť.