O. Szabó, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. V úvode svojho vystúpenia mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že po dlhých diskusiách a mnohých úvahách konečne prijme Národná rada Slovenskej republiky ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, a tak právna norma bude účinná dňom vyhlásenia. Som o tom presvedčená nielen preto, lebo návrh ústavného zákona bol vypracovaný v spolupráci s odborníkmi a zároveň aj viacnásobne konzultovaný s právnikmi, odborníkmi na medzinárodné právo, pričom v rámci politických a odborných diskusií sa zohľadňovali aj názory opozičných poslancov, ale predovšetkým preto, lebo všetci dobre vieme, že prijatím tohto ústavného zákona napĺňame litery ústavy. Menovite čl. 51 ods. 2, čl. 102 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky z roku 1992 a čl. 51 ods. 2, čl. 102 ods. 3 v znení ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., z ktorých vyplýva, že ústavným zákonom treba upraviť podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, respektíve podmienky vypovedania vojny a vyhlásenie vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ako aj spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Verím v prospech návrhu ústavného zákona aj preto, lebo všetci dobre vieme, že jeho prijatie je jedným z podmienok prípravy legislatívy Slovenskej republiky na vstup nášho štátu do Severoatlantickej aliancie a podľa vyjadrení jednotlivých parlamentných strán a nezávislých poslancov proti vstupu Slovenska do NATO je len niečo vyše desať poslancov Národnej rady. Všetci ostatní môžu teraz pri hlasovaní potvrdiť, že nielen slovami, ale aj činmi sú za vstup Slovenska do Aliancie. Tento ústavný zákon je potrebný prijať aj preto, aby v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu bol zabezpečený výkon zákonodarnej a vládnej moci aj v tom prípade, ak samotná Národná rada, respektíve vláda z nejakých dôvodov nemohli vykonať svoju úlohu. Ide o vytvorenie Parlamentnej rady, ktorá nebude stálym orgánom, a o vytvorenie Bezpečnostnej rady, ktorá v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu môže vykonávať úlohy vlády, ak ona nemôže zasadať. Rada by som pripomenula cteným kolegyniam a kolegom, že čl. 8 vládneho návrhu ústavného zákona gestorský výbor prepracoval a odporúča, aby sa táto rada už aj v mieri mohla odborne a operatívne podieľať na riešení všetkých dôležitých otázok súvisiacich so zaručovaním bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky, teda v mieri by pracovala ako poradný orgán vlády. Je to podľa nás nevyhnutné aj z toho dôvodu, že v mieri musí byť vytvorený funkčný systém, ktorý v prípade vzniku ohrozenia bezpečnosti štátu bol schopný operatívne navrhovať vláde nevyhnutné opatrenia. Navrhuje sa tiež vytvorenie Kancelárie Bezpečnostnej rady, ktorá bude zložená zo špecialistov a bude monitorovať a vyhodnocovať bezpečnostnú situáciu, ale v záveroch bude informovať radu, ako aj navrhovať opatrenia. Upozorňujem aj na to, že gestorský výbor prepracoval aj čl. 9 vládneho návrhu ústavného zákona o Bezpečnostnej rade kraja a zároveň doplnil aj návrh článkom 10 o Bezpečnostnej rade okresov. Vzhľadom na to, že územnosprávne usporiadanie krajiny naďalej počíta s okresmi ako samostatnými jednotkami štátnej správy.
Vážená Národná rada. Veľa diskusie vyvolala vo verejnosti, predovšetkým v radoch novinárov otázka miery obmedzenia ľudských práv a slobôd a zvlášť zámer ústavného zákona zaviesť v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu cenzúru, respektíve zamedziť možnosti vydávania novín. Čo sa týka miery obmedzenia ľudských práv a slobôd, myslím si, že návrh ústavného zákona je v súlade s obdobnými právnymi úpravami v štátoch Severoatlantickej aliancie, treba však priznať, že otázka cenzúry nie je už tak jednoznačne sformulovaná vo všetkých štátoch. Osobne si myslím, že v tomto prípade by stačili menej drastické opatrenia. Napríklad dalo by sa riešiť túto otázku tak, že v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu by neplatil zákon o poskytovaní informácií, zároveň vláda, respektíve Bezpečnostná rada by mala možnosť zakázať podávanie niektorých ďalších informácií o rozhodnutí ústavných orgánov a ďalších zainteresovaných zložiek. Ohľadne ľudských práv a slobôd by som však podporovala inú ochranu na obdobie vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu. Ide o činnosť Parlamentnej rady, ktorej právomoci sú vymedzené v čl. 7 ods. 1 vládneho návrhu, keď v bode A sa zakazuje rade uznášať sa na ústave a ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o politických stranách a politických hnutiach a na zákonoch o spôsobe vykonania referenda. Možno by bolo vhodnejšie, keby Parlamentná rada v tomto bode mala zakázané uznášať sa aj na zákonoch, ktoré sa týkajú ľudských práv a slobôd.
Na záver mi dovoľte, aby som vás všetkých uistila, že poslanci Strany maďarskej koalície podporujú prijatie vládneho návrhu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu s pripomienkami, ktoré boli prediskutované a schválené v gestorskom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi za klub HZDS pán poslanec Andrejčák.
Nech sa páči, máte slovo.
I. Andrejčák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci. Niečo vyše sto dní majú poslanci Národnej rady k dispozícii vládny návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Je to poučné obdobie pre Národnú radu, obdobie práce výborov Národnej rady, predovšetkým výboru pre obranu a bezpečnosť, ale aj práce legislatívy Národnej rady, legislatívy ministerstva obrany aj samotného ministra obrany. Ak som pri rozprave k ústavnému zákonu v prvom čítaní musel použiť veľmi tvrdé slová o prístupe ministerstva obrany, vlády, Rady obrany štátu k predloženému pôvodnému vládnemu návrhu zákona, som naozaj rád, že teraz môžem hodnotiť vykonanú prácu v priebehu tých sto dní úplne inými slovami. Počas uplynulých sto dní bolo rokovanie vo výbore pre obranu a bezpečnosť, boli rokovania individuálne medzi koaličnými a opozičnými poslancami, hľadal sa spôsob, ako vytvoriť priestor na to, aby sme tento zákon mohli už na dnešnej schôdzi schváliť. Prebiehali aj rozhovory medzi predstaviteľmi ministerstva obrany a poslancami na principiálne inej úrovni, než tomu bolo doteraz. Môžeme hodnotiť, že takto koaličné a opozičné sily a predkladatelia intenzívne ešte nikdy nepracovali. Absolútnou novinkou v tomto rokovaní bolo opakované rokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť s Radou obrany štátu. Som rád, že táto koalično-opozičná nová forma práce na vládnom návrhu priniesla ovocie, ktoré je predložené v spoločnej správe, ktorú po drobných úpravách dnes, a som o tom presvedčený, schválime. Národná rada je dnes na základe predloženého materiálu schopná schváliť ústavný zákon najmenej 90 poslancami za tento zákon. Snáď ešte dôležitejšie je to, že za tento už kvalitný ústavný zákon budú hlasovať iste všetky politické strany, ktoré sú dnes v Národnej rade, aj keď vznikli až v priebehu volebného obdobia. Som veľmi rád, že všetci poslanci, ktorí sa podieľali na posudzovaní a pripomienkovaní predlohy zákona, pochopili stanovisko, ktoré som za náš klub HZDS predniesol pri rozprave v prvom čítaní. Vtedy som vládny návrh hodnotil ako veľmi dôležitý pre Slovensko, ako veľmi potrebný pre obranyschopnosť štátu, ale že je v navrhnutom stave neprijateľný, ale vyjadril som aj presvedčenie, že nájdeme politickú vôľu koalície pracovať spolu s opozíciou na jeho úprave a zvŕšiť prácu. Dnes stojíme pred týmto zavŕšením práce. Dovoľte mi, aby som ale poďakoval aj nášmu klubu obrany, ktorý Hnutie za demokratické Slovensko má, pretože sme využili názory terajších aj minulých odborníkov, a hlavne hovorím o tých minulých vojenských odborníkov zo všetkých krajov Slovenska, ktorí nám ponúkali svoju skúsenosť. Vykonaná mravčia práca v kluboch, vo výboroch aj na úrovni štátu, umožnila presne posúdiť, zvážiť a formulovať stanoviská, definovať spôsoby práce, pripraviť dobrý zákon. Volili sme formu námietok, pripomienok a predstáv, ako upraviť zákon. Ťažisko práce však, tej výkonnej, vykonali pracovníci legislatívy ministerstva obrany, výbor pre obranu a bezpečnosť a tieto návrhy si postupne osvojil koaličný poslanec pán kolega Hoffmann. Dnes predložený návrh zákona vo svojej podstate upresňuje zachovanie právomocí prezidenta republiky podľa ústavy, upresňuje spôsob a formu práce ústavných a štátnych orgánov v oblasti obrany v mieri, v krízových obdobiach štátu aj za vojny. Zákon definuje nevyhnutnú mieru zásahu štátu do občianskych a majetkových práv v etape ohrozenia štátu a v etape vojny. Novo je definovaný spôsob a metódy práce prezidenta, ústavných a štátnych orgánov, ale aj orgánov verejnej správy na úseku obrany štátu. Ak zákon dnes v duchu spoločnej správy predloženej gestorským výborom schválime, je zabezpečená kontinuita riešenia otázok obrany štátu na dlhé obdobie. Toto obdobie bude určite nezávislé od výsledku volieb na Slovensku a presvedčí zahraničie, že sa Slovensko na spôsobe rozhodnosti brániť svoju domovinu zjednotilo. Táto stabilita politiky štátu v tak závažnej oblasti, akou je obrana, bude najlepším dôkazom spoľahlivosti slovenskej štátnej politiky. Preto budem hlasovať za schválenie návrhov uvedených v spoločnej správe, aj keď viem, že sú drobné pripomienky, ktoré budú prednesené k dvom bodom. Preto aj chcem vyzvať koaličných aj opozičných poslancov Národnej rady, aby podporili schválenie tohto zákona. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán spravodajca Ošváth, pán poslanec Brňák, Tuchyňa. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ešte pán poslanec Gajdoš. Takže koniec s tým, že vás chcem upozorniť, ak to do toho času stihneme, tak by sme hlasovali o 17.30 hodine, hlasovali by sme o tomto zákone, hlasovali by sme ešte o ďalších dvoch prerokovaných veciach, takže, nech sa páči, pán poslanec Ošváth, môžete vystúpiť, no už som uzavrel, už som uzavrel. (Reakcie z pléna.)
Nech sa páči, pán poslanec Ošváth, môžete vystúpiť.
P. Ošváth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. S prihliadnutím na to, že tento ústavný návrh zákona, ktorý bol prerokúvaný pomerne veľmi dlhý čas a boli komplikované cesty k dohode najmä v otázke funkčnosti a existencie Bezpečnostnej rady v čase mieru, sa tento legislatívny proces trošku predĺžil a s prihliadnutím na to bude potrebné posunúť účinnosť zákona, nadobudnutia účinnosti zákona, preto dávam pozmeňujúci návrh na základe skupiny 15 poslancov k čl. 12 v znení: "Tento ústavný zákona nadobudne účinnosť 1. mája roku 2002." Zmena účinnosti teda zohľadňuje časový horizont prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi poslanec Brňák.
Nech sa páči.
P. Brňák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážená Národná rada. Nechcem vystúpiť k samotnej vecnej stránke tohto ústavného zákona, pretože ona spadá aj do pôsobnosti iného výboru a, naopak, chcem oceniť tú dohodu, ktorá sa črtá v súvislosti s týmto ústavným zákonom a jeho možným prijatím a širším, možno širším ako ústavným počtom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ale jednu pripomienku mám a tá sa týka bodu 47 spoločnej správy, ktorá je navrhnutá na samostatné hlasovanie so stanoviskom gestorského výboru, aby túto pripomienku schválil. Chcem požiadať Národnú radu Slovenskej republiky, vás poslancov, aby uvedenú požiadavku Národná rada Slovenskej republiky neakceptovala a aby tento bod neschválila, pretože tak vyjadrené prechodné ustanovenia, ako je vyjadrené v tomto bode 47, domnievam sa, nie je čisté z hľadiska legislatívneho postupu a z hľadiska požiadaviek, ktoré sa kladú na tvorbu právnych predpisov. Toto ustanovenie bod 47 totiž hovorí, týka sa čl. 12 hovorí, že tento ústavný zákon nadobudne účinnosť 15. apríla 2002. Ustanovenie článku 10 stráca účinnosť zrušením okresov alebo prijatím nového územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky. Som presvedčený o tom, že takto koncipovaný automatický zánik účinnosti a uvedeného článku 10, ktorý hovorí o okresných bezpečnostných radách, nie je správny a nie je dostatočne výstižný preto, aby mohla byť stanovená účinnosť takýmto spôsobom. Podľa zákona o Zbierke zákonov totiž vo všeobecnosti treba povedať, že vždy sa stanovuje účinnosť istým konkrétnym dátum. To je všeobecná prax. Za istých mimoriadnych okolnosti je možné určiť účinnosť právneho predpisu aj všeobecnejším vyjadrením, napríklad dňom vyhlásenia, ale aj deň vyhlásenia má presne stanovený reglement, keď vlastne dôjde k tomuto dňu vyhlásenia. Za istých okolností je možné uvažovať aj o inom spôsobe určenia účinnosti právneho predpisu, ale takéto určenie musí byť dostatočne konkrétne a táto podmienka musí byť určitá, zrozumiteľná, predvídateľná a jasná. Ja sa obávam, že tak, ako je koncipovaná účinnosť alebo strata účinnosti v tom, že vlastne nadobudnutím účinnosti zrušením okresov alebo prijatím nového územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky nie je dostatočne zrejmé a jasné, že od ktorého momentu by došlo k strate tejto účinnosti a o to viac chcem zvýrazniť, že došlo by tu aj k čudnej situácii, keď by napríklad zákonnou úpravou, ktorá by riešila zánik alebo zrušenie okresných úradov alebo ktorá by určila nové územnosprávne členenie, by došlo k zmene ústavného zákona, čiže podmienky uvedené v právnej norme nižšej právnej sily by určovali istú záväznosť a prioritu pre právnu normu vyššej právnej sily, ktorým je ústavný zákon. Na druhej strane sa viem vcítiť do myslenia tých, ktorí navrhovali toto ustanovenie a ktorí sa možno obávali, aby nedošlo k takej situácii, že vlastne nový článok 10 zakonzervuje súčasné okresné úrady a bude robiť prieky pre možné úvahy o budúcom zrušení týchto okresných úradov. Čiže asi z tohto myslenia sa odvíjala aj tvorba tohto pozmeňujúceho návrhu, a preto chcem, myslím, vcelku korektne navrhnúť v prípade, ak by sa neschválil tento pozmeňujúci návrh, ktorý skutočne nemá normatívnu podobu a bol by skôr problémovým pre budúcnosť, aby parlament reagoval inak na túto skutočnosť a mohol by reagovať, povedzme, schválením uznesenia ku schválenému textu ústavného zákona v tom smere, že Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že ustanovenie článku 10 návrhu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu stratí svoje opodstatnenie zrušením okresov alebo prijatím nového územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, čiže týmto sa dáva dostatočne jasne najavo vôľa parlamentu, za akých okolností pristupuje, povedzme, pri schválení takéhoto článku 10, ale aby sa to udialo automaticky právnou normou nižšej právnej sily a pomerne neurčitým vymedzením a v neurčitej formulácii, to by sme neurobili dobre, tu by sme mohli špekulovať nad množstvom, by som povedal, absurdných situácií, ktoré by mohli vyvstať z takéhoto znenia, ako je uvedené v bode 47 spoločnej správe, napríklad v tom, kedy je ten moment straty účinnosti. Od účinnosti zákona, s ktorým sa zrušia okresné úrady? Ak sa toto malo na mysli, tak toto sa malo vyjadriť, ale takto to tu nie je povedané, tu je povedané, že zrušením okresov, čiže napríklad alebo prijatím nového územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, to znamená akékoľvek nové územnosprávne usporiadanie Slovenskej republiky, ktoré by teoreticky ani nerušilo okresné úrady, by malo za následok automaticky zrušenie účinnosti článku 10 ústavného zákona. Čiže tu chcem povedať, že skutočne toto vymedzenie nie je dobré, nie je vhodné ani žiaduce a pre tých, ktorí cítia potrebu zvýrazniť aj veci týkajúce sa potreby zrušenia okresných úradov, tak ponúkam riešenie v tom smere, že to bude obsiahnuté z hľadiska prejavenej politickej vôle parlamentu v rámci samostatného uznesenia a, samozrejme, že ak budú zrušené okresné úrady, že nemá význam alebo bolo by absurdné, keby naďalej takéto úrady založené článkom 10 tohto ústavného zákona naďalej pôsobili. Čiže z týchto dôvodov si dovolím teda predložiť aj spoločnému spravodajcovi návrh tohto uznesenia a chcem vás poprosiť, aby ste pri bode 47 spoločnej správy nehlasovali za tento návrh, ale aby ste hlasovali proti nemu s tým, že tak ako povedal pán spoločný spravodajca, navrhuje nový termín účinnosti tohto zákona, ktorý sa posúva na termín 1. mája. Ďakujem za vašu pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi za jeho vystúpenie v rozprave. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Tuchyňa.
Nech sa páči, máte slovo.
J. Tuchyňa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, páni ministri. Nepoviem už nič nové, pretože vlastne tu už všetko odznelo, ale moja profesionálna deformovanosť mi jednoducho nedá, aby som k takto vážnemu zákonu nevystúpil. Konečne prerokúvame v druhom a treťom čítaní ústavný zákon o bezpečnosti štátu, jedného z najvýznamnejšieho zákona v celej škále zákonov, ktoré rezort obrany pripravil v rámci svojej a celej transformácie systému obrany bezpečnosti a štátu. Keď si však zoberiete parlamentnú tlač číslo 1311, teda návrh, ktorý vláda predložila do parlamentu, a spoločnú právu tlač č. 1311a, zistíte, že je to iný zákon svojím obsahom, ale i samotnou filozofiou. Rokovaním jednotlivých poslancov výboru s legislatívou ministerstva obrany, samotným ministrom, rokovaním vo výbore i rokovaním výboru s Radou obrany štátu sa podarilo dosiahnuť, a to podčiarkujem, možné, i keď nie ideálne, aby sme mohli teraz tento zákon posúdiť a prípadne schváliť. Chcem vás vyzvať kolegyne, kolegovia, že akékoľvek ďalšie zásahy by mohli znamenať neprijatie zákona ako celku, čo by nebolo dobré. Sme si vedomí určitých niekoľkých legislatívnotechnických chýb, na ktoré poukázal spoločný spravodajca i pán poslanec Brňák a ešte ďalší, ku ktorej zrejme bude hovoriť pán poslanec Gajdoš a predkladať k tomu určitý návrh, ktoré sme si vedomí, že treba odstrániť. Chcem však povedať jednu výhradu, síce vážnosť a dôležitosť tohto zákona by vyžadovala, aby ho ako predkladateľ predkladal predseda Rady obrany štátu, budúci predseda Rady bezpečnosti. Nevidím potrebu ďalšej širokej ani odbornej, ani inej diskusie, pretože sme veľa podrobností a detailov prediskutovali a dopracovali vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem za pozornosť a porozumenie a verím, že ho spoločne schválime.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Gajdoš.
J. Gajdoš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovolím si predniesť na základe všeobecnej dohody opozície a koalície posledný pozmeňujúci návrh k tomuto ústavnému zákonu. Za článok 9 sa vkladá nový článok 10, ktorý znie: Odsek 1. Podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa zriaďuje Bezpečnostná rada okresu. Odsek 2. Bezpečnostná rada okresu vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode okresu v súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a obcami, pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti okresu a opatrenia na predchádzanie krízových situácií a predkladá ich Bezpečnostnej rade kraja. Odsek 3. Bezpečnostná rada okresu v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace po a) so zachovaním alebo obnovou demokratického poriadku, po b) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu na ochranu života a zdravia osôb, majetku a životného prostredia, po c) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku, po d) s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinnosti právnickým osobám a fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona. Odsek 4. Bezpečnostná rada okresu na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku 3 ukladá úlohy iným štátnym orgánom a obciam v obvode svojej územnej pôsobnosti. Odsek 5. Informácie o prijatých opatreniach podľa odsekoch 3 a 4, ako aj ďalšie návrhy na riešenie krízovej situácie predkladá Bezpečnostná rada okresu Bezpečnostnej rade kraja. Odsek 6. Predsedom Bezpečnostnej rady okresu je prednosta okresného úradu, podpredsedom Bezpečnostnej rady okresu je zástupca prednostu okresného úradu, ďalšími členmi Bezpečnostnej rady okresu sú zástupca Policajného zboru určený príslušným riaditeľom krajského riaditeľstva Policajného zboru, zástupca ozbrojených síl určený Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, riaditeľ okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru. Odsek 7. Úlohy sekretariátu Bezpečnostnej rady okresu spojené s jej činnosťou zabezpečuje okresný úrad. Odsek 8. Členovia Bezpečnostnej rady okresu sú pri výkone funkcie nezastupiteľní. Odsek 9. Rokovanie Bezpečnostnej rady okresu a úlohy jej sekretariátu upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje Bezpečnostná rada kraja. Odsek 10. Bezpečnostná rada okresu rozhoduje v zbore. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. Odsek 11. Bezpečnostná rada okresu zodpovedá za výkon svojej funkcie Bezpečnostnej rade kraja. Odôvodnenie: Návrh gestorského výboru v čl. 10 ods. 6 navrhuje za člena Bezpečnostnej rady okresu okrem iných aj riaditeľa okresného riaditeľstva Policajného zboru. Organizačná štruktúra Policajného zboru nemá však okresné riaditeľstva Policajného zboru vo všetkých okresoch podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky. Preto je potrebné, aby člena Bezpečnostnej rady okresu za Policajný zbor určoval príslušný riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru. Doterajšie články 10 až 12 sa označujú ako články 11 až 13. Toľko pozmeňujúci návrh.
Vážené kolegyne, kolegovia, neviem, či si uvedomujete, že vlastne nastáva istý historický okamih. Za deväť rokov existencie Slovenskej republiky sa po prvýkrát prijíma ústavný zákon, ktorý svojimi ustanoveniami v istých prípadoch nadraďuje záujmy verejné nad ľudskými právami a slobodami. Je dobré, že sa našla spoločná vôľa jednak vo výboroch, ale myslím si, že bude táto spoločná vôľa aj v pléne na prijatie tohto ústavného zákona. Jeho prijatie akcentuje i tragická udalosť 11. septembra v Spojených štátoch amerických. Tento zákon ukladá zodpovednosť štátnym orgánom, inštitúciám a právnickým osobám na zabezpečenie povinnosti k obrane suverenity Slovenskej republiky. Stáva sa tak po prvýkrát v histórii samostatného slovenského štátu. Verím, že si uvedomujete túto vážnosť situácie a svojím zodpovedným prístupom a pozitívnym hlasovaním prispejete k jeho schváleniu. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi. Skončili všetci tí poslanci, ktorí boli písomne prihlásení. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Nikto. Ďakujem. Končím rozpravu.
Pán minister, chcete reagovať? Nie? Nech sa páči.
J. Stank, minister obrany SR: Len veľmi krátko. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Chcel by som oceniť vystúpenia všetkých poslancov, ktorí vystúpili, aj paní poslankýň, ktoré vystúpili v rozprave. Súhlasím so zmenami navrhnutými v spoločnej správe i korekciami, ktoré predniesol pán poslanec Ošváth, Gajdoš i pán poslanec Brňák. Všetky vystúpenia boli neobyčajne podporné, konštruktívne a štátnické. Ešte raz ďakujem tým, ktorí sa zúčastnili na tvorbe tohto ústavného zákona. Bola to veľká kolektívna práca, ktorá vydáva dobré svedectvo o Slovensku pre našich občanov i pre zahraničie. Je to skutočne chvíľa, ktorú, myslím, plnohodnotne ocení až história. Ďakujem vám pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca bude mať ešte záverečné slovo.
P. Ošváth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Len veľmi stručne na záver by som sa chcel ako spoločný spravodajca výborov poďakovať za konštruktívny prístup všetkým poslancom výboru pre obranu a bezpečnosť, členom Rady obrany štátu, s ktorými sme sa stretli na osobitnom zasadnutí, kde sme prerokúvali predovšetkým koncepčné otázky tohto mimoriadne dôležitého ústavného zákona. Chcem sa poďakovať takisto za konštruktívny prístup aj predstaviteľom opozície, predovšetkým HZDS, ktoré deklarovalo podporu tomuto mimoriadne dôležitému zákonu, ktorý je veľmi dôležitý pre integračné ambície Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie. Preto očakávam takisto od všetkých poslancov zodpovedný prístup k tomuto zákonu pri hlasovaní a vopred sa chcem poďakovať za jeho podporu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, preruším teraz tento bod rokovania. Potom pristúpime k hlasovaniu. Ďakujem zatiaľ pán minister aj pán spravodajca. Dohodli sme sa, že budeme hlasovať o 17.30 hodine. Teraz som fakt v rozpakoch, či otvoríme druhú opakovanú voľbu pre sudcov Ústavného súdu alebo dáme prestávku. Dáme prestávku, páni poslanci. Deväť minút. Žiadam vás, aby ste všetci prišli o 17.30 hodine na hlasovanie.
(Prerušenie rokovania o 17.25 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 17.35 hodine.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás, keby ste sa pomaly presunuli do rokovacej sály, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu. Ešte raz vás prosím, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie, chceme začať hlasovanie o 17.30 hodine.
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste pomaly prišli do rokovacej sály.
Páni poslanci, prosím, keby ste boli prítomní v rokovacej sále na hlasovaní o zákonoch, ktoré sme pred chvíľou prerokovali, ale aj ďalších, ktoré boli dnes prerokované. Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, páni poslanci. Páni predsedovia poslaneckých klubov, prosím vás, keby ste pozháňali svojich poslancov do rokovacej sály. Páni poslanci jednotlivých poslaneckých klubov, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.
Páni poslanci, prosím, keby ste prišli do rokovacej sály.
Páni poslanci, prosím vás, keby ste prišli do rokovacej sály.
Páni poslanci, bude sa prezentovať, aby sme zistili účasť poslancov pred hlasovaním. Čiže nehlasujeme, žiadam vás, aby ste sa prezentovali, páni poslanci. Prezentujte sa, prosím. Prosím, aby ste sa prezentovali.
Páni poslanci, volám vás, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie o ústavných zákonoch, ale aj ďalších zákonoch, ktoré sme prerokovali.
Páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali ešte raz pred hlasovaním. Prezentujte sa. Prezentujeme sa, nehlasujeme, páni poslanci. Ďakujem.
Páni poslanci, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu. Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či je všetko splnené pre to, aby sme mohli hlasovať podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Podľa čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na prijatie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, teda 90. Chcem uviesť, že podľa § 37 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, ak je v prípadoch ustanovených ústavou na schválenie platného uznesenia Národnej rady potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, Národná rada môže schváliť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, návrhy len takouto väčšinou Národnej rady, teda 90 poslancami.
Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania.
Nech sa páči.
P. Ošváth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, žiadam, aby ste pán predsedajúci dali hlasovať o bodoch spoločnej správy takto. Po prvé. Spoločne budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 2, 3, 5, 6, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 16, 18, 19, 20, 21, 25, 26, 27, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 38, 40, 44, 45 a 46 s odporúčaním gestorského výboru tieto body spoločnej správy schváliť.
Pán predsedajúci...
I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, zopakujem vzhľadom na to, že sú otázky z pléna. O bodoch 2, 3, 5, 6, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 16, 18, 19, 20, 21, 25, 26, 27, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 38, 40, 44, 45 a 46 hlasovať spoločne s odporučením gestorského výboru schváliť ich. Hlasujete o tomto návrhu spravodajcu, ktorý bol určený gestorským výborom. Odporučenie gestorského výboru je schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných je 108 poslancov.
Konštatujem, že všetci poslanci, ktorí sa prezentovali, súhlasia s predloženým návrhom pána spravodajcu.
Pre zápis proti nikto, zdržal sa nula, hlasovali všetci.
Ďalej prosím.
P. Ošváth, poslanec: Pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1, 4, 7, 10, 15, 17, 22, 23, 24, 28, 29, 30, 37, 39, 42, 43 a 48 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o týchto bodoch spoločnej správy s odporučením gestorského výboru neschváliť. Neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 1, proti 91, zdržalo sa 13, nehlasovali 4.
Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.
Prosím ďalej.
P. Ošváth, poslanec: Ďalej, pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali samostatne hlasovať o bode spoločnej správy č. 41 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bode 41. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Prosím, hlasujte páni poslanci, hlasujeme. Hlasujeme. (Ruch v sále.)
(Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 6, proti 90, zdržalo sa 10, nehlasoval 1.
Návrh nebol schválený.
Prosím ďalej.
P. Ošváth, poslanec: Ďalej žiadam, pán predsedajúci, aby ste dali samostatne hlasovať o bode spoločnej správy č. 47 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bode 47. (Smiech v sále.) Prosím pokoj, pán spravodajca, prosím, aby ste dôstojne vystupovali v tejto funkcii. (Hluk v sále.) A nerobili tu z tohto cirkus.
(Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 6, proti 84, zdržalo sa 15, nehlasovali 2.
Konštatujem, že sme návrh neschválili.
Ďalej.
P. Ošváth, poslanec: Ďalej tu mám, pán predsedajúci, dva pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. Prvý som predložil ja a týka sa účinnosti nadobudnutia zákona. Tu chcem zdôrazniť, že oproti tomu textu, ktorý ste dostali rozdaný do lavíc, sa týka tento pozmeňujúci návrh len účinnosti dňom 1. mája, teda nie tá druhá veta, ktorá tam je. Z dôvodu záznamu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Čiže hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy pána poslanca Ošvátha. Prosím, hlasujte. Hlasujte, prosím. (Ruch v sále.)
(Hlasovanie.) Prítomných je 110 poslancov, za 109, proti nikto, zdržalo sa 0, nehlasoval 1.
Pozmeňujúci návrh pána poslanca Ošvátha bol schválený.
Ďalej.
P. Ošváth, poslanec: Ďalej je tu pozmeňujúci návrh z rozpravy pána poslanca Gajdoša.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gajdoša. Hlasujete, prosím, páni poslanci. Hlasujte. (Ruch v sále.)
(Hlasovanie.) Prítomných je 110 poslancov, za 104, proti 1, zdržali sa 4, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh poslanca Gajdoša sme schválili.
Pán spravodajca, prosím ďalej.
P. Ošváth, poslanec: Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o rokovaní tohto návrhu v treťom čítaní.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Dávam hlasovať o tomto návrhu. Prosím, hlasujte, aby sme teraz pristúpili k tretiemu čítaniu. Hlasujeme o treťom čítaní tohto zákona, páni poslanci. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je poslancov 113. Všetkých 113 poslancov posunulo tento návrh zákona do tretieho čítania. Pre zápis proti nikto, zdržalo sa 0, hlasovali všetci.
Páni poslanci, pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu ústavného zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Páni poslanci, panie poslankyne, hlasujeme o návrhu ústavného zákona ako o celku. Hlasujte. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je 113 poslancov. (Potlesk.) Všetkých 113 prítomných poslancov súhlasí s prijatím zákona vlády ako celku, proti nikto, zdržalo sa nula, hlasovali všetci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu a núdzového stavu.
Páni poslanci, ešte jedno uznesenie. Prosím pána spravodajcu, aby predložil návrh, ktorý dal pán poslanec Brňák.
Prosím.
P. Ošváth, poslanec: Pán predsedajúci, ešte vám odporúčam, aby sme dali hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý predložil pán poslanec Brňák a v ktorom sa konštatuje, že ustanovenie článku 10 návrhu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu stratí svoje opodstatnenie zrušením okresov alebo prijatím nového územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, hlasujte o návrhu uznesenia. Prosím, keby ste hlasovali o tomto návrhu uznesenia. Je potrebných takisto 90 hlasov.
(Hlasovanie.) Prítomných je 115 poslancov. Všetkých 115 poslancov, 116, áno, prítomných, 115 je za, proti nikto, zdržalo sa 0, nehlasoval 1.
Pán podpredseda Hrušovský.
Prijali sme uznesenie, ktoré bolo predložené.
Ďakujem pekne, pán minister. Pán minister sa chce poďakovať.
J. Stank, minister obrany SR: Ja len tri krátke vety. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skutočne si myslím, že to bola skvelá práca, vynikajúci výsledok a mimoriadne dobrá správa o Slovensku. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Ja vám chcem v mene poslancov poďakovať, že ste zjednotili pri tomto zákone parlament.
Budeme hlasovať ďalej, páni poslanci. Budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú ste mali ako tlač 1293.
Prosím pána poslanca Maňku, ktorý bol spoločným spravodajcom, aby sa ujal slova. Ako celok ideme. Nie? Ako celok.
V. Maňka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia. Žiadam teda, aby sme pristúpili v treťom čítaní k hlasovaniu o zákone ako o celku.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, hlasujeme o tlači 1293 o štátnej pokladnici ako o celku. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 73, proti 1, zdržalo sa 31, nehlasovali 4.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Budeme pokračovať hlasovaním o odpovediach na interpelácie, ktoré sme dnes prerokovali. Budeme hlasovať o uznesení: Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie. Hlasujte, prosím, aby sme zobrali na vedomie odpovede na interpelácie. Hlasujte, prosím. Berieme na vedomie odpovede na interpelácie. Odpovede na interpelácie berieme na vedomie.
(Hlasovanie.) Prítomných je 103 poslancov, za 73, proti 21, zdržalo sa 9, hlasovali všetci.
Zobrali sme na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov podané do 28. februára 2002.
Po druhé, budeme hlasovať o vyjadrení poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Oberhausera, že odpoveď podpredsedu vlády Slovenskej republiky Ivana Mikloša na interpeláciu č. 19, odpoveď ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského na interpeláciu č. 20 a odpoveď ministra vnútra Slovenskej republiky Ivana Šimka na interpeláciu č. 21 považuje za neuspokojivú. Hlasujte, prosím. Hlasujte, páni poslanci. Hlasujte, prosím, o vyjadrení poslanca Viliama Oberhausera, že nie je spokojný s odpoveďami troch členov vlády. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je 106 poslancov, za 44, proti 26, zdržalo sa 32 a nehlasovali 4.
Toto uznesenie sme neschválili.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie, kde berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov podané do 28. februára 2002.
Vážení páni poslanci, poslankyne, pristúpime k
opakovanej novej voľbe kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
V prvom kole novej voľby z navrhnutých kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu najviac platných hlasov získal jeden kandidát. Do opakovanej voľby postupuje Katarína Šimuničová. Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Postupujeme podľa platného volebného poriadku. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidátky zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, t. j. slová za, proti, zdržiavam sa hlasovania.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prvý. Pristúpime k tajnému hlasovaniu.
(Akt tajného hlasovania.)