J. Cuper, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol správu a návrh na uznesenie na voľbu kandidátov na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor zasadol dňa 9. apríla roku 2002 k návrhu na voľbu kandidátov na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dostali ste to ako tlač 1458. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Po b) berie na vedomie, že Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, navrhovateľ listom z 9. 4. 2002 č. 155 z roku 2002 sekretariát dekana vzal späť návrh na voľbu kandidáta Michala Rosinu na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Po b) konštatuje, že Juraj Horváth a Katarína Šimuničová spĺňajú predpoklady na voľbu kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu podľa čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 11 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Po d) odporúča predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky zaradiť návrh na voľbu menovaných Juraja Horvátha a Kataríny Šimuničovej za kandidátov na vymenovanie sudcov Ústavného súdu na program 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu vykonať podľa volebného poriadku na voľbu kandidátov za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a po e) poveruje poslanca Národnej rady, teda mňa, Jána Cupera, aby vás o tom informoval.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, želám vám šťastnú voľbu a vaša nedisciplinovanosť vyjadruje neúctu ku kandidátom, takže, prosím, nemáte nijaké morálne právo druhýkrát upozorňovať mňa. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Tak nedisciplinovane ešte páni poslanci nečakali na hlasovanie, ako čakajú pri prerokúvaní tohto bodu programu. Páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Páni poslanci, budeme teraz hlasovať o návrhoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujte tú alternatívu, za ktorú hlasujete. To sú slová za, proti, zdržiavam sa hlasovania. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva za najviac u 2 kandidátov. Neplatný je ten hlasovací lístok, ak poslanec pri niektorom mene a priezvisku nevyjadrí svoju vôľu zakrúžkovaním a aj vtedy, ak je menený dvoch kandidátov hlasovací lístok alebo dopisovaný. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Hlasujeme, páni poslanci.
(Akt tajného hlasovania.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, poslankyne, hlasovali ste všetci, ktorí ste chceli hlasovať? Áno. Vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú.
Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.
(Prerušenie rokovania o 12.13 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.07 hodine.)
J. Migaš, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram bod programu
hodina otázok.
Spomedzi všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť.
Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby nám oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, poprípade bude odpovedať on sám. Nech sa páči, pán premiér má slovo.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,
podpredsedníčku vlády pani Kadlečíkovú bude zastupovať pán podpredseda Csáky, vicepremiéra Fogaša taktiež pán vicepremiér Csáky a pánov ministrov Magvašiho, Kňažka a Haracha budú páni ministri Ftáčnik, Kukan a pani ministerka Machová.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam na otázky poslancov predsedovi vlády Slovenskej republiky.
Prvú otázku položil predseda výboru pán poslanec Ambróš. Otázka znie: "Ktoré normy z oblasti životného prostredia a pôdohospodárstva predloží na prerokovanie do NR SR vláda ešte v tomto volebnom období?"
Odpovedá predseda vlády, nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem.
Vážený pán poslanec, včera 10. apríla sme schválili a poslali do Národnej rady za oblasť pôdohospodárstva nasledujúce zákony: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení niektorých predpisov, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona o rozvoji rastlinnej výroby v znení neskorších predpisov, návrh zákona o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ekologickom poľnohospodárstve, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odrodách a osivách. Okrem týchto návrhov je na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky pripravený vládny návrh zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh. Vzhľadom na skutočnosť, že na rokovanie vlády je predložený aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva v pozemkových úradoch, Pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, predpokladáme, že aj tento bude predložený do Národnej rady ešte v tomto volebnom období. To bola oblasť poľnohospodárstva.
Oblasť životného prostredia. V tomto volebnom období plánujeme predložiť do Národnej rady ešte nasledujúce zákony: návrh zákona o ochrane ovzdušia, návrh zákona o enviromentálnom označovaní výrobkov. Tento už bol predložený do Legislatívnej rady na budúci týždeň. Rovnako na budúci týždeň prerokuje Legislatívna rada návrh zákona o systéme enviromentálne orientovaného riadenia auditu.
Po prvom rokovaní v Legislatívnej rade sú dva zákony: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny a návrh zákona o obaloch a odpadoch z obalov.
Vypracovanie návrhov prioritných zákonov vyplynulo priamo z uznesenia vlády č. 1154 z 12. decembra minulého roku k prioritným úlohám vlády vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenska na členstvo v Európskej únii.
Všetko, pán predseda.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec?
L. Ambróš, poslanec: Ako doplňujúcu otázku by som sa chcel spýtať, ktoré zo zákonov, ktoré sú v prerokúvaní a ktoré ste ešte neodovzdali do Národnej rady, je šanca, že stihnete do termínu odovzdania do Národnej rady, lebo termín je, myslím si, 26. apríla.
J. Migaš, predseda NR SR: 27. apríla. Pán predseda vlády, nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Obaja ministri mi signalizujú, že všetky z tých, ktoré som vymenoval. Železničiarsky priblížiť.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Engliš, otázka znie: "Ako vysvetlíte zásah "kukláčov" voči funkcionárom HZDS?"
Odpovedá predseda vlády, nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, okolnosti zásahu polície voči posádke motorového vozidla dňa 24. marca tohto roku v služobnom obvode Krajského riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica boli dostatočne široko medializované a myslím si, že najdôležitejšie je, že sa veľmi jasne, vecne a konkrétne k nim vyjadril aj relevantný minister, teda pán minister vnútra. V čase, keď tieto informácie boli podávané, nasvedčovali zistené skutočnosti tomu, že polícia konala v súlade so zákonom o Policajnom zbore a zákrok bol vykonaný štandardným spôsobom.
V súčasnosti, iste aj preto, že ide o vec, ktorá môže vyvolávať otázniky, je predmetná vec v šetrení Inšpekčnej služby Policajného zboru, ktorá preveruje, či nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty, povedzme, trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa, tak ako o tom hovorí § 158 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vzhľadom na to, že na preverenie daného stavu boli použité všetky dostupné spôsoby, je veľmi predčasné nastoľovať otázku akejkoľvek zodpovednosti za uvedený zákrok alebo prípadne spochybňovať odbornosť alebo dôvodnosť jeho vykonania. Toľko, pán poslanec, z mojej strany.
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Engliš chce dať doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
A. Engliš, poslanec: Pán predseda vlády, mám doplňujúcu otázku a chcem ju formulovať takto: Či by ste rovnako postupovali a rovnako hovorili, keby vášho brata, vašich kolegov, vašich priateľov alebo, nedajbože, aj vašu manželku zastavili "kukláči" a napriek tomu, že by zistili, o koho ide a že by takto s pištoľou pri hlave a s puškou alebo samopalom pri chrbte, či by ste takto isto liknavo postupovali aj s vaším pánom ministrom, keby išlo o osoby, ktoré som spomenul.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, myslím si, že ste to veľmi prehnali aj kadenciou hlasu, aj obsahom toho, čo ste uviedli vo svojej doplňujúcej otázke. Neobyčajne ste to prehnali. Zákony v tomto štáte platia pre každého rovnako, platia rovnako aj pre mňa, aj pre mojich príbuzných, aj pre funkcionárov Hnutia za demokratické Slovensko. Príslušné orgány v tomto štáte konajú tak, ako kážu zákony. Zhodou okolností ste si vynútili mimoriadne rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Ja sa veľmi teším, že pán minister vnútra dnes večer bude mať dobrú príležitosť vám povedať viac aj o konkrétnych dôvodoch, pretože iste išlo o zásah, ktorý nemohol byť bezdôvodný. A dnes večer o 18.00 hodine budete mať tú najlepšiu príležitosť, aby vám pán minister o týchto veciach náležite konkrétne a otvorene porozprával. Ja som vám odpovedal principiálne, pán poslanec. Jasne a principiálne odpovedám na vašu doplňujúcu otázku, ktorá bola predimenzovaná, predramatizovaná, ale odpovedám zásadne, áno, nech by sa týkalo toto kohokoľvek, v prípade, že by existovali také dôvody, ako exitovali v tomto prípade, bol by postup úplne, úplne rovnaký.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ambróš, otázka znie: "Ktoré legislatívne normy z oblasti životného prostredia prijaté počas tohto funkčného obdobia vláda považuje za najvýznamnejšie a ktoré za problematické?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za druhú otázku a ponúknem vám odpoveď podľa jednotlivých rokov.
Tak teda za najvýznamnejšie legislatívne úpravy z oblasti životného prostredia považujem v roku 2000 dva zákony: návrh zákona alebo zákon o geologických prácach a o Štátnej geologickej správe, ktorému sa zjednodušene hovorí geologický zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebný zákon.
V roku 2001 to bol podľa môjho názoru zákon o odpadoch a o doplnení niektorých zákonov. Iste si spomínate, aké bolo zložité zladiť obrovské množstvo pripomienok práve pri tomto zákone.
No a v roku 2002 za najvýznamnejší predpokladám prijatý nový zákon o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dosiaľ nebol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
V Národnej rade bol v roku 2002 prijatý aj zákon o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nebol tiež ešte uverejnený v Zbierke zákonov.
Spomeniem ešte ďalšie dva, a to je zákon o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov.
Všetko, pán predseda.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec.
L. Ambróš, poslanec: Chcel som počuť odpoveď na tie problematické, lebo...
J. Migaš, predseda NR SR: Hlasnejšie hovorte.
L. Ambróš, poslanec: ... lebo z nášho pohľadu problematickým bola nepriama novela zákona o odpadoch, kde bol zrušený zákaz výroby, úplný zákaz výroby PVC po roku 2008. A čo sa týka úspechu, myslím si, že aj ratifikácia Kjótskeho protokolu patrí medzi úspechy, ktorými sa Slovensko môže popýšiť, ako aj Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky.
J. Migaš, predseda NR SR: Premiér chce reagovať?
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Veľmi stručne. Môžem iba súhlasiť, ale držal som sa prísne obsahu otázky, ktorá sa týkala len zákonov. Ale veľmi súhlasím, že aj tieto koncepčné materiály, vrátane ratifikácie Kjótskeho protokolu sú veľmi významnými momentmi a dokumentmi.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Engliš, otázka znie: "Vysvetlíte zásah "kukláčov" voči funkcionárom HZDS aj v Európskej únii?" Odpovedá predseda vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, ak takáto otázka bude, lebo sa ma ešte nikto z Európskej únie na to neopýtal a bol som na mnohých cestách, zhodou okolností odvtedy aj v Bruseli, ale ak by som takúto otázku dostal, odpovedal by som presne a na vlas rovnako ako pred chvíľou vám. Všetko, pán predseda.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Engliš, nech sa páči. (Hlasy z pléna.)
A. Engliš, poslanec: Pán predseda vlády, ja som sa vás už raz pýtal, ako sú zabezpečené ukrajinské hranice a onedlho na to sa tam strieľalo, zomrel človek. Zasa sa vás pýtam, keď toto považujete za štandardný úkon polície, že 15 minút drží niekto niekoho pod odistenou zbraňou na hlave, pod pazuchami či za lopatkami, až toto považujete za štandardné a normálne, som zvedavý, či skutočne toto budete schopný vysvetliť vašim kolegom v Európskej únii. Skutočne sa pýtam, ako vysvetlíte, že napriek tomu, keď zistili, že nejde o vrahov a "kukláči" sú určení práve na akcie proti takýmto ľuďom, a nie proti normálnym ľuďom, sú na ochranu skôr normálnych ľudí, tak sa vás pýtam, či to tak isto budete vysvetľovať. Nie, či o 18.00 hodine mi to pán Šimko vysvetlí, ale či budete tento zásah hodnotiť ako štandardný s odistenými zbraňami 15 minút napriek tomu, že vedeli, o koho ide.
J. Migaš, predseda NR SR: Predseda vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, ani vy ste tam neboli, ani ja som tam nebol. Interpretácia, ktorú podávate, môže byť veľmi, veľmi, veľmi preexponovaná. Ale máme v tomto štáte orgány, ktoré to objektívne vyšetria, zákonom stanovené orgány. Takýmto orgánom je Policajný zbor a takýmto orgánom je Inšpekcia Policajného zboru. Ja som vás neodkázal na 18.00 hodinu. Ja som vám svoje principiálne stanovisko povedal. Ale detaily, podrobnosti, podrobnejšie, aktuálnejšie, najaktuálnejšie informácie zhodou okolností dostanete dnes večer. Takže neprekrúcajte. (Hlasy z pléna.) O chvíľu vám poviem aj k nej a veľmi rád, pretože pracujeme, posilňujeme ju a dozviete sa odpoveď. Len sa pýtajte, pokojne sa pýtajte a nestrašte.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Engliš, otázka znie: "Stále si myslíte, že bezpečnosť na ukrajinských hraniciach je zabezpečená?" Na otázku pána Engliša odpovedá predseda vlády, nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, na základe poznania, ktorým disponujete a ktorým disponujem aj ja sám, lebo neraz som navštívil našu východnú slovensko-ukrajinskú hranicu, sme v posledných troch rokoch realizovali celý rad opatrení s cieľom posilniť ochranu štátnej hranice práve s Ukrajinou.
Na tomto úseku, ktorý je dlhý 97 km a 600 m, pôsobí v rámci odboru hraničnej a cudzineckej polície Košice 6 hraničných oddelení Policajného zboru. Je to Beňatina, Čierna nad Tisou, Maťovské Vojkovce, Petrovce, Veľké Slemence a Vyšné Nemecké. Pôsobia tiež 2 oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru na hraničných priechodoch, a to v Čiernej nad Tisou a vo Vyšnom Nemeckom. V rámci odboru hraničnej a cudzineckej polície Prešov pôsobia 3 hraničné oddelenia Policajného zboru: Zboj, Ubľa a Ulič a 1 oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru na hraničnom priechode Ubľa.
Štátnu hranicu s Ukrajinou zabezpečujú hraničné oddelenia Policajného zboru s počtom 232 policajtov, 83 vojakov základnej služby útvaru vojsk hraničnej polície a na základe uznesenia vlády č. 929 z 26. septembra minulého roku taktiež 21 vojakov z povolania a 146 vojakov Armády Slovenskej republiky vyčlenených na zabezpečenie ochrany štátnej hranice v súvislosti s predpokladaným zvýšením počtu nelegálnych migrantov smerujúcich do bezpečných krajín.
K zabezpečeniu ochrany štátnej hranice výrazne prispeje aj zriadenie Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, ktorá ako mobilná jednotka bude poverená operatívnym spôsobom odhaľovať a postihovať trestnú činnosť spojenú najmä s obchodovaním s ľuďmi. Jednotka začína pôsobiť práve od začiatku apríla tohto roku. Jednou zo základných podmienok, ktorú musí Slovenská republika splniť pred vstupom do Európskej únie, je profesionalizácia ochrany štátnych hraníc. Mám už len niekoľko sekúnd, preto vám chcem povedať, že táto hranica sa stáva štandardnou a v najbližších dňoch ju navštívia obaja ministri, minister vnútra, minister obrany a máme eminentný záujem, aby spĺňala shengenské parametre čo najskôr, aby situácia bola stabilizovaná.
J. Migaš, predseda NR SR: Vážený pán predseda vlády, pani poslankyne, páni poslanci, čas vymedzený na odpovede predsedu vlády na otázky poslankýň a poslancov v Národnej rade uplynul, preto túto časť bodu hodiny otázok končím.
Teraz prejdeme na otázky pánov poslancov a pani poslankýň členom vlády.
Prvú otázku položila Mária Sabolová, otázka znie: "Je správny postup určovania zdravotníckych výkonov v nemocniciach na základe určenia výšky príspevku zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne?" Odpovedá pán minister. Nech sa páči. Otázka bola položená pánu ministrovi zdravotníctva. Bude odpovedať pán minister zdravotníctva, nech sa páči.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,
s účinnosťou od 1. januára roku 2002 bol cenovým opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky zavedený nový spôsob financovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tzv. kontraktačným spôsobom. Rozsah zdravotnej starostlivosti v lôžkových zariadeniach je určovaný rokovaniami medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a príslušnou zdravotnou poisťovňou. Teda zdravotná poisťovňa si objednáva, aký počet svojich poistencov chce, aby ošetrila tá-ktorá nemocnica. Cena tohto ošetrenia pre jednotlivé medicínske disciplíny a pre jednotlivé typy zdravotníckych zariadení je stanovená práve cenovým opatrením a je vypočítavaná z nákladov, z priemerov nákladov predchádzajúceho roku. Pri určovaní tohto rozsahu nepostupujú poisťovne...
J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister, preruším vás, prepáčte. Poprosil by som členov vlády, aby sa venovali hodine otázok a poslancov taktiež a sadli si na svoje miesta a venovali sa hodine otázok. Toto nie je konzultácia poslancov s členmi vlády. Dobre? (Hlasy z pléna.)
Poprosím poslancov, aby si sadli na svoje miesta a ministrov, aby sa venovali hodine otázok a ostatné veci si vybavte mimo tohto bodu programu. Nech sa páči. Pán podpredseda Národnej rady.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Pri určovaní tohto rozsahu zdravotné poisťovne vychádzajú spravidla zo zozbieraných štatistických údajov.
J. Migaš, predseda NR SR: Prepáčte, pán minister, pán podpredseda Národnej rady, sadnite si na svoje miesto a venujeme sa hodine otázok. (Potlesk.) Nech sa páči, pán minister.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Pri určovaní tohto rozsahu zdravotné poisťovne spravidla vychádzajú zo zozbieraných štatistických údajov za predchádzajúce obdobia, ako sú počty ošetrených pacientov na jednotlivých pracoviskách, ale aj z údajov, kam ktorý obyvateľ príslušného okresu chodí na zdravotné ošetrenie. Je logické, že nemocnice alebo nemocnice regiónov, ktorých občania vyhľadávajú zdravotnú starostlivosť v iných regiónoch, budú mať nižšiu objednávku ako tie, ktoré sú práve občanmi vyhľadávané. Svojím spôsobom práve toto cenové opatrenie smeruje k tomu, aby sme udržali kvalitu. Celé opatrenie bolo postavené na čísle 180 hospitalizovaných na tisíc obyvateľov, čo pre populáciu Slovenska znamená asi 960 tisíc alebo 940 tisíc hospitalizovaných za celý rok.
Ale v tejto oblasti máme nie celkom dobré a vyvážené správanie sa v jednotlivých krajoch. Kým napríklad Bratislavský kraj zo svojej populácie, zo svojich obyvateľov hospitalizuje 186 obyvateľov na 1000 obyvateľov, v Košickom kraji je to 229. Teda ide o rozdiel 50 občanov na 1000 obyvateľov. Celý tento výmer bol stavaný na tom, že budeme hospitalizovať 180 ľudí, teda 180 občanov na 1000 obyvateľov. Poisťovne mohli urobiť jeden krok, mohli zasiahnuť veľmi tvrdo do oblastí, kde sa hospitalizuje veľa a byť pomerne voľné na oblasti, kde sa hospitalizuje málo. Poisťovne urobili tento krok veľmi opatrne, stlačili hospitalizáciu vo všetkých oblastiach, takpovediac, rovnomerne, pretože je ťažko predstaviteľné, že by dnes v Košickom kraji mohli presvedčiť nemocnice, aby hospitalizovali o 50 ľudí menej na 1000 obyvateľov. Aby som ešte doplnil ostatné kraje, tie, ktoré vysoko prekračujú, je to Banskobystrický kraj, ktorý je niekde na hodnotách okolo 215, je to Prešovský kraj, ktorý je na úrovni približne 206 občanov na 1000 obyvateľov. Hodnoty okolo 180 dosahuje Bratislavský a Trnavský kraj, v roku 2000 na tom najlepšie bol Žilinský kraj, ktorý hospitalizoval iba 174 ľudí na 1 000 obyvateľov, dnes je to 194, teda stúpla tam hospitalizovanosť o 20.
Chcem povedať, že tento systém odmeňovania má na jednej strane kontraktačnú schopnosť alebo kontraktačné vlastnosti, na druhej strane je to uzavretý systém financovania, pretože rozpočty, ktoré boli venované zdravotníctvu, nedovoľujú otvorený rozpočet výkonový, pretože by to znamenalo, že by výkony rádovo mnoho a mnohonásobne stúpli. Skončil som.
J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, nevyrušujte.
J. Migaš, predseda NR SR: No, pán poslanec Cuper. (Hlasy v sále.)
M. Sabolová, poslankyňa: Pán minister...
J. Migaš, predseda NR SR: Tak.
M. Sabolová, poslankyňa: Prosím o nový čas.
J. Migaš, predseda NR SR: Buďte žičliví voči pani poslankyni. Pani poslankyňa má teraz slovo.
M. Sabolová, poslankyňa: Pán minister, beriem niektoré vysvetlenia a o kontraktačnom spôsobe môžeme síce hovoriť aj v zdravotníctve a myslím si, že budeme musieť prejsť na tento režim, ale pokiaľ nie sú dnes jasné štandardy na jednotlivé zdravotnícke úkony, je veľmi ťažké, aby sa poisťovne správali ako objednávatelia služieb, na ktoré nie sú pevne stanovené čísla. Ak budú pevne stanovené štandardy na zdravotnícke úkony, potom aj poisťovňa bude môcť objednať v nejakom objeme na počet hospitalizovaných svoje služby.
Mňa vôbec nezaujíma momentálne, koľko je čísel v Košickom kraji, Bratislavskom kraji. Chcem sa vás spýtať, na základe čoho sa určuje výška poskytovaných finančných prostriedkov pre zdravotnícke zariadenia, ak dnes nie sú štandardy na jednotlivé zdravotnícke úkony a kedy budú tieto štandardy. Vieme o tom veľmi dobre, veľmi dlho sa o tejto záležitosti bavíme a ak ste hovorili, že existuje cenový výmer, to poznám, je veľmi zvláštny v niektorých úkonoch alebo v niektorých oddeleniach zdravotnej starostlivosti, ale veľmi dobre vieme, že nemocnice v minulom roku, ak vypočítavame z priemeru nákladov z minulého roku, išli na minimum a ak my ešte toto minimum z toho prospektívneho rozpočtu z minulých rokov budeme opäť minimalizovať, tak sa stane, že skutočne nebude dostatok zdrojov na poskytnutie služieb a objednaných výkonov, ktoré by nemocnica mala poskytnúť. Ja som za to, aby sme išli do zásadných reforiem v nemocniciach, lebo sa mi zdá, že v zdravotníctve je dosť finančných zdrojov, ale sú nehospodárne využívané. A chcela by som aj vedieť vaše stanovisko ku kontrole NKÚ v niektorých nemocničných zariadeniach, aké vyvodíme voči tomu sankcie. (Zaznel zvuk časomiery.)
J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Najskôr ku stanoveniu štandardov, či budete so mnou súhlasiť, možno práve toto cenové opatrenie zavádza isté štandardy, pretože dnes hovoríme o pacientovi interného oddelenia v nemocnici prvého typu, kde sa robia tie najjednoduchšie úkony z hľadiska medicíny, v nemocnici druhého typu, kde sa robia zložitejšie, v nemocnici tretieho typu vo fakultnej nemocnici, kde sú opäť výkony zložitejšie a kde sa posielajú pacienti, ktorí potrebujú zložitejšie vyšetrovacie a diagnostické úkony. Samozrejme, že taká fakultná nemocnica, keďže je rajónovou nemocnicou istej spádovej oblasti, vykonáva aj ošetrenie, takpovediac, prvostupňovej nemocnice.
Prijatie tohto cenového opatrenia dnes umožňuje, aby sme v niektorých medicínskych disciplínách - a máme to pripravené - prešli na takzvanú odmenu za diagnózu, to je vlastne to, po čom sa celosvetovo volá, pretože dnes nie je zložité, povedzme, časť chirurgických disciplín platiť v priemere, chirurgických diagnóz platiť v priemere a druhú časť, kde máme stanovené už čísla a zhodnotené výkony, stanovovať pomocou DARG. Ale stále tu bude tá horná hranica objednaných pacientov. Tú musíme dodržať, pretože akonáhle by sme ju pustili, a to veľmi dobre vedia tí, ktorí sa okolo zdravotníctva sústreďujú, že vtedy, keď sme používali výkonové odmeňovanie a nechali sme otvorený koniec tohto výkonového odmeňovania, bol to bodový systém v nemocniciach, vtedy uleteli finančné zdroje a poisťovne neboli schopné to zaplatiť. Vlastne vtedy začal vznikať ten veľký dlh, ktorý je v zdravotníctve. Takže preto to bolo potrebné uzavrieť. Dnes máme otvorený zdravotný systém financovania iba v oblasti receptových liekov a práve posledné rokovanie Správnej rady, na ktorom som sa zúčastnil, prijalo opatrenie, aby sme v priebehu troch mesiacov zavreli aj tento systém, aby sme ho zhora ohraničili, aby to nebolo postavené na ľubovôli, koľko kto chce utratiť v tomto intersektorálnom členení. To je odpoveď na vašu otázku.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavelka. Otázka je položená podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu, otázka znie: "Pán podpredseda, ako to, že vám neprekáža, že váš poradca porušuje morálne zásady a zásady spolunažívania?"
Odpovedá podpredseda vlády Slovenskej republiky.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, vážený pán poslanec,
pri všetkej úcte vám musím povedať, že vaša otázka je veľmi nejasne a široko formulovaná, takže nevyplýva z vašej otázky, o ktorého môjho poradcu prípadne ide a v čom by mal porušovať morálne zásady alebo zásady spolunažívania. Takže na takto formulovanú otázku môžem dať aj ja len všeobecne formulovanú odpoveď.
Vážený pán poslanec, nie je mi jasné a nie je mi známe, že by ktorýkoľvek z mojich poradcov porušoval v čomkoľvek morálne zásady alebo zásady spolunažívania. Ďakujem pekne, pán predseda.
J. Migaš, predseda NR SR: Tak, pán poslanec Pavelka, nech sa páči, máte doplňujúcu otázku.
V. Pavelka, poslanec: Áno, doplňujúca otázka. Pán podpredseda vlády, veľmi dobre viete, že ide o vášho poradcu pána Kusého. V novinách ste sa vyjadrili, že nebol porušený právny predpis jeho výrokmi, ktoré povedal v dennej tlači. Ale jeho výrok sa týka skupiny ľudí, ktorá má určitú politickú orientáciu a, samozrejme, pán Kusý veľmi dobre vie, že si môže dovoliť takéto výroky, pretože bol zrušený z Trestného zákona trestný čin osočovania politickej príslušnosti. Ale ako člen výboru pre ľudské práva a národnosti vám chcem povedať, že v právnom štáte je dôležitá aj morálka a dodržiavanie morálnych noriem. Čiže ide o pána profesora Kusého a jeho výroky na adresu voličov HZDS. Lenže ako môžem čakať ja od neho morálku, keď veľmi dobre viem, čo robil pred rokom 1989, keď bol hlavným ideológom strany, ktorá tu ničila ľudí a on je teraz vaším poradcom a to je veľký výsmech pre všetkých ľudí, ktorí boli počas komunizmu perzekuovaní. (Hlasy v sále.)
J. Migaš, predseda NR SR: Bude odpovedať podpredseda vlády. Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo. Podpredseda vlády.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, aby to bolo úplne jasné, chcem vám povedať, že citovaný výrok pána profesora Kusého ani ja nepovažujem za najšťastnejší, ale naďalej zastávam názor, že týmto výrokom neporušil žiaden zákon Slovenskej republiky a nemyslím si, že by porušil morálne zásady alebo zásady spolunažívania. Chcem vám povedať, že pána profesora Kusého si vážim. Myslím si, že je to jeden z najlepších odborníkov na ľudské práva v Slovenskej republike a môj názor je, že v tejto oblasti urobil veľmi veľa. Myslím si, že aj vy, možno aj ja a aj niektorí ďalší poslanci Národnej rady môžeme ďakovať jeho aktivitám, že môžeme sedieť v Národnej rade. Ďakujem pekne. (Hlasy v sále.)
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministrovi zdravotníctva. (Hlasy v sále.) Pán poslanec Cuper, no! (Hlasy v sále.) Otázku položila pani poslankyňa, nie vy, a dovoľte mi, aby som ju prečítal. Otázka znie: "Je možné zrušiť, resp. dávať návrh na reprivatizáciu zdravotníckeho zariadenia v Pavlovciach nad Úhom z dôvodu nedodržiavania vecného bremena zo strany súčasného vlastníka - lekára?"
Odpovedá minister zdravotníctva, nech sa páči.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa Sabolová, odznelo už v Národnej rade veľa otázok, ktoré sú kladené práve k problematike Pavloviec nad Úhom a viacerí poslanci ma k tejto problematike vyzývali, aby som ju pomohol riešiť. Ja som preto rád, že budem môcť v tejto chvíli odpovedať vlastne všetkým, ktorí sa o toto riešenie snažia touto odpoveďou, ktorá ani mňa, priznám sa, príliš neuspokojuje, ale taký je právny stav.
Rozhodnutie o privatizácii Obvodného zdravotného strediska Pavlovce nad Úhom vydala vláda Slovenskej republiky. Kúpnu zmluvu uzatvoril Fond národného majetku, ktorý rieši aj problém dodržiavania zmluvných podmienok uvedených v kúpnej zmluve. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po uzatvorení kúpnej zmluvy Fondom národného majetku nemá kompetencie na jej zrušenie. Po zistení alebo po vzniku podozrení, že kupujúci porušuje obsah tejto kúpnej zmluvy, konal krajský lekár košický, ktorého sme vyzvali a košický krajský lekár podal podnet na Fond národného majetku o zrušenie zmluvy kvôli nedodržaniu podmienok zmluvy. V tejto veci už konal ako príslušný Fond národného majetku, ktorý nám listom z 25. marca tohto roku pod značkou 6593/02-NG oznámil, že ustanovenie v článku 6, ods. 1 kúpnej zmluvy č. 2068/2001, čo je práve ustanovenie o vecnom bremene, nebolo porušené, a preto nie je dôvod na odstúpenie od zmluvy zo strany Fondu národného majetku. Rovnaké stanovisko zaslal Fond národného majetku aj k petícii občanov obci Pavlovce nad Úhom a Vysoká nad Úhom.
Ak mám odpovedať za seba, nepovažujem za etické, aby lekár po privatizácii zdravotníckeho zariadenia bránil poskytovať zdravotnú starostlivosť lekárovi, ktorý v tomto zariadení pracuje. Ako však vyplýva zo stanoviska Fondu národného majetku, nie je možné z právnej stránky tvrdiť, že takáto situácia nastala. Nadobúdateľ zdravotníckeho zariadenia totiž namieta, že stomatológ odmieta podpísať nájomnú zmluvu. Opakujem znovu, že nie som spokojný so stanoviskom Fondu národného majetku, ktoré však je v danom prípade právne relevantné a zdravotníctvo urobilo tie kroky, ktoré sme urobiť mohli.
Skončil som.
J. Migaš, predseda NR SR: Všetko, pán minister?
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Skončil som, áno.
J. Migaš, predseda NR SR: Poprosil by som svojho straníckeho kolegu pána poslanca Hoffmanna (Hlasy v sále.) Dobre, dohodnutí. Nech sa páči, pani poslankyňa. Pani poslankyňa - doplňujúca otázka.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán minister, mrzí ma, mrzí ma veľmi, že hráte s touto vecou a nie vy ako pán minister, ale ministerstvo privatizácie, ministerstvo zdravotníctva a Fond národného majetku pingpong. Pretože mám všetky listy, mám všetky podklady a Fond národného majetku síce na základe jedného vyjadrenia, a to MUDr. Holešu vlastníka tohto zdravotníckeho zariadenia, posúdil, že nie sú porušené veci. Fond si nevyžiadal žiadne stanovisko od druhej strany, čo vám v mojom liste a vo všetkých dokumentoch píšem. To isté som napísala aj pánu Jozefovi Kojdovi na Fond národného majetku. Na ministerstve privatizácie ma odkázali na ministerstvo zdravotníctva, pretože to zaraďovalo zariadenie do privatizácie a ak ono zistí, že došlo k porušeniu zákona a vydalo podnet na to, aby fond zrušil zmluvu, vraj ministerstvo privatizácie je len poštár. Opakujem to, čo som získala v telefonátoch.
Čiže, ja vás prosím, pán minister, ak dnes jeden rok porušuje lekár, vlastník zariadenia zmluvu, je na vás a vzhľadom na jeho činnosť, ktorú prevádza v samotných Pavlovciach ako lekár - gynekológ, kde je možné dať podnet na komoru, akým spôsobom sa tam veci dejú, bolo by veľmi dobré, aby ministerstvo, krajský, okresný lekár, ktorí konali, ale, bohužiaľ, listy, ktoré dostávajú dotyční, či už MUDr. Lichvár či obec, či okresný úrad, sú vždy len z jednej strany, a preto vás prosím o posúdenie.
Odpovedali ste už pani poslankyni Aibekovej na interpeláciu, ale od októbra sa nič neudialo a zástupca ministerstva zdravotníctva sa tvári, ako keby na ministerstve nebol žiaden podnet. Ja vás prosím, pán minister, aby sa tá vec vyriešila, pretože skutočne dochádza k porušeniu etických, morálnych zásad v zdravotníckom stave vôbec.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister bude reagovať, nech sa páči.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Pani poslankyňa, súhlasím s vami, že dochádza k porušeniu etických princípov. Dokonca sme presvedčení, že došlo k porušeniu kúpnej zmluvy, a preto sme iniciovali prostredníctvom krajského lekára, pretože to patrí do jeho kompetencie, preskúmanie na Fonde národného majetku. Pravda je ale taká, že naozaj Fond národného majetku je z právnej stránky jediný relevantný konštatovať porušovanie kúpnej zmluvy v príslušnom paragrafe a na náš podnet to skúmal. Nie som spokojný so závermi a budem o týchto záveroch viesť konzultácie s pánom prezidentom Fondu národného majetku. Ale moja úloha alebo moja poloha sa končí vo forme konzultujúceho, ale nie vo forme... (Hlasy v sále.) Podanie návrhu na zrušenie dáva krajský lekár za porušovanie a aj ho už dal. Takže moja úloha sa končí v tom, aby som sa pokúsil presvedčiť pána prezidenta Fondu národného majetku, že naozaj dochádza k porušeniu kúpnej zmluvy.
Ministerstvo pre správu a privatizáciu má pravdu v tom, že toto zariadenie zaradilo ministerstvo zdravotníctva do privatizácie, ale ministerstvo zdravotníctva už nie je v tejto chvíli právne relevantné.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Engliš pánu ministrovi spravodlivosti Jánovi Čarnogurskému, otázka znie: "Ste presvedčený, že v prípade konania správkyne konkurznej podstaty dr. Melánie Burdovej v spoločnosti ASKO postupoval súd v súlade so zákonmi tejto krajiny? Respektíve funkcionári tohto súdu? (Krajský súd v Košiciach.)"
Odpovedá minister spravodlivosti, nech sa páči.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Pán poslanec, po oboznámení sa s obsahom veci v dôsledku vašej otázky odpovedám, že podľa môjho názoru a podľa názoru ministerstva spravodlivosti bol postup vedenia krajského súdu pri prešetrovaní sťažnosti správny a správkyňa konkurznej podstaty spoločnosti úpadcu ASKO a. s. Košice postupovala v súlade s platnými zákonmi. Správkyňa konkurznej podstaty urobila všetko potrebné na to, aby udržala zamestnanie pre 70 zamestnancov spoločnosti úpadcu. V konkurznom konaní je režim ďalšieho prevádzkovania podniku úpadcu v zmysle § 14b zákona o konkurze a vyrovnaní. Činnosťou správkyne nedošlo k poškodeniu veriteľov. Pán poslanec, mám o niečo podrobnejšiu správu predsedu Krajského súdu v Košiciach, ktorý mi o tejto veci píše, potom vám ju odovzdám. Myslím si, že sa môžete presvedčiť o tom, že naozaj správkyňa podľa podkladov, ktoré mám, postupovala správne.