Dvanásty deň rokovania
57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
11. apríla 2002 o 9.10 hodine
J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram dvanásty rokovací deň 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Halušková, Keltošová, pán poslanec Malchárek, Rehák, pán poslanec Slota, pán poslanec Zelník. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Švec.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať, že poslanec Milan Benkovský v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky § 64 si dovoľuje oznámiť predsedovi Národnej rady, že dňom 11. 4. 2002 vystupuje z poslaneckého klubu SDĽ a v Národnej rade bude pôsobiť ako nezávislý poslanec. Tohto znenia list som dostal aj od predsedu poslaneckého klubu za Stranu demokratickej ľavice pána Hoffmanna. Národná rada to berie na vedomie.
Panie poslankyne, páni poslanci, v súvislosti s tým, že poslanec Pavel Kandráč po jeho zvolení za verejného ochrancu práv a zložení sľubu sa vzdal mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a poslanec Jozef Kalman osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady sa vzdal mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, pristúpime k rokovaniu o
správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zaniknutí mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a nastúpenie náhradníkov.
Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Sopka, aby podal správu výboru.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
V. Sopko, poslanec: Vážená Národná rada, panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia. Na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky podávam Národnej rade správu o zániku mandátov a o nastúpení náhradníkov na zaniknuté mandáty týchto poslancov Národnej rady Slovenskej republiky: pána poslanca Pavla Kandráča a pána poslanca Jozefa Kalmana.
Zánik mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Kandráča o nastúpení náhradníka. Dňa 27. marca 2002 doručil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Kandráč predsedovi Národnej rady vyhlásenie o tom, že sa vzdáva svojho mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vykonával od 29. októbra 1998. Jeho mandát zanikol 27. marca 2002. Podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku nastupuje náhradník. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady náhradníka určí príslušná politická strana. Hnutie za demokratické Slovensko listom predsedu Vladimíra Mečiara z 9. apríla 2002 určilo na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady docenta doktora Pavla Kandráča, kandidáta vied, určilo náhradníčku pani doktorku Jarmilu Michalovovú. Pani Jarmila Michalovová sa narodila 5. augusta 1956 vo Šveglári, okres Gelnica. Býva v Gelnici. Pôvodným povolaním je sociologička. Pracuje v Správe služieb diplomatického zboru, je rozvedená, má dve deti. Pani Jarmila Michalovová už vykonávala funkciu poslankyne Národnej rady dňa 29. októbra 1998 ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát poslanca Gustáva Krajčiho. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady na svojej 48. schôdzi 11. apríla 2002 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie a jej súčasti, že určený náhradník na zaniknutý mandát poslanca Pavla Kandráča je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka. Preskúmal platnosť jeho nastúpenia a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných podľa článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada schválila uznesenie v tomto znení.
Uznesenie Národnej rady k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady o zaniknutí mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že podľa článku 81 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Kandráč doručil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásenie, že sa vzdáva svojho mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zanikol 27. marca 2002.
Po druhé berie na vedomie, že podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady docenta doktora Pavla Kandráča nastupuje 11. apríla 2002 podľa určenia Hnutia za demokratické Slovensko doktorka Jarmila Michalovová a po tretie berie na vedomie správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zaniknutí mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka.
Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu uznesenia.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. Prosím predsedu mandátového výboru, aby uviedol prvý návrh uznesenia, čiže najprv budeme o prvom uznesení hlasovať a potom o druhom.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
V. Sopko, poslanec: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu uznesenia k správe...
J. Migaš, predseda NR SR: Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.
V. Sopko, poslanec: ... Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zaniknutí mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka. Uznesenie v plnom znení som prečítal, prosím, pán predseda, dajte o ňom hlasovať.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom uznesení. Hlasujeme. Hlasujeme o uznesení, aby náhradníčkou za pána poslanca Kandráča sa stala Jarmila Michalovová. Hlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných je 106 poslancov, za 105, proti nikto, nikto sa nezdržal, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníčky Jarmily Michalovovej na zaniknutý mandát poslanca Pavla Kandráča.
Nech sa páči, pán predseda, druhý návrh alebo druhé uznesenie.
V. Sopko, poslanec: Druhá časť správy, zánik mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kalmana a nastúpenie náhradníka. Dňa 9. apríla 2002 sa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Kalman vzdal svojho mandátu osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Tento mandát vykonával od 29. októbra 1998. Mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kalmana zanikol 9. apríla 2002. Podľa § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nastupuje náhradník. Podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady náhradníka určí príslušná politická strana. Hnutie za demokratické Slovensko listom predsedu Vladimíra Mečiara z 9. apríla 2002 určilo na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady doktora Jozefa Kalmana náhradníka pána inžiniera Ľuboša Lackoviča. Pán Ing. Ľuboš Lackovič sa narodil 17. septembra 1957 v Trenčíne. Býva v Považskej Bystrici. Pôvodným povolaním je stavebný inžinier. Teraz vykonáva funkciu primátora mesta Považská Bystrica. Je ženatý, má dve deti. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady na svojej 48. schôdzi 11. apríla 2002 zistil podľa zápisnice Ústrednej volebnej komisie a jej súčastí, že určený náhradník na zaniknutý mandát poslanca Jozefa Kalmana je vedený v prehľade kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi príslušného politického subjektu. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal dodržanie podmienok predpísaných na nástup náhradníka. Preskúmal platnosť jeho nastúpenia a nevykonávanie funkcií nezlučiteľných podľa článku 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s funkciou poslanca. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Národná rada schválila uznesenie v tomto znení: Uznesenie Národnej rady z 11. apríla 2002 k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zaniknutí mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že podľa článku 81 Ústavy Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Kalman osobitným vyhlásením na schôdzi Národnej rady 9. apríla 2002 sa vzdal svojho mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vykonával od 29. októbra 1998. Jeho mandát zanikol 9. apríla 2002. Po ďalšie berie na vedomie, že podľa § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky doktora Jozefa Kalmana nastupuje dňa 11. apríla 2002 podľa určenia Hnutia za demokratické Slovensko Ing. Ľuboš Lackovič a po ďalšie berie na vedomie správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zaniknutí mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka.
Prosím, pán predseda, otvorte k tomuto rozpravu a dajte hlasovať o návrhu uznesenia.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne, pretože písomne sa neprihlásil nikto. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Nech sa páči, uznesenie bolo prednesené.
V. Sopko, poslanec: Áno, budeme hlasovať o uznesení k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a o zaniknutí mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka, ktoré som predniesol v plnom znení.
Môžete, pán predseda, dať hlasovať.
J. Migaš, predseda: Panie poslankyne, páni poslanci, nech sa páči, hlasujeme o uvedenom uznesení. Hlasujeme o nastúpení náhradníka pána Lackoviča za bývalého poslanca Kalmana. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 115 poslancov, za 113, proti nikto, nikto sa nezdržal, nehlasovali 2.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka Ľuboša Lackoviča na zaniknutý mandát poslanca Jozefa Kalmana.
Poprosil by som pani Michalovovú a pána Lackoviča, aby prišli do rokovacej miestnosti. Pristúpime k
sľubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo sľubujem a podaním ruky a svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu. Prosím pani Michalovovú a pána Lackoviča, aby predstúpili pred rečnícke miesto a zložili Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Prosím podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, aby prečítal text sľubu, zároveň prosím prítomných, aby počas skladania sľubu vstali.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať stavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
(Akt skladania sľubu.)
(Potlesk.)
J. Migaš, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, blahoželám novozvoleným alebo náhradníkom, ktorí nastúpili na poslanecký mandát a želám im veľa úspechov v poslaneckej práci.
Ďalšie rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bude viesť podpredseda Pavol Hrušovský.
Nech sa páči.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam teraz nasledovný postup rokovania 57. schôdze Národnej rady. Teraz by sme previedli voľbu poslancov do výborov, potom by sme podľa schváleného programu pristúpili k rokovaniu zákona o Súdnej rade a navrhujem, aby sme o 11.00 hodine pristúpili k hlasovaniu o všetkých prerokovaných bodoch. O 11.00 hodine.
Páni poslanci, technická prestávka na vyhotovenie hlasovacích kariet pre poslancov, ktorí zložili práve sľub.
(Technická prestávka.)
(Prerušenie rokovania o 9.30 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 9.44 hodine.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní
voľbou poslancov do Výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci členovia klubu Hnutia za demokratické Slovensko navrhujú, aby poslankyňa Jarmila Michalovová bola zvolená za členku výboru pre ľudské práva a národnosti a poslanec Ľuboš Lackovič bol zvolený za člena výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Ďalej vás chcem informovať, že poslanci členovia klubu Strany občianskeho porozumenia-Liberálnodemokratickej únie-Strany zelených na Slovensku navrhujú, aby poslanec Peter Finďo bol zvolený za člena Osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva. Tento návrh ste dostali ako tlač 1437.
Páni poslanci, otváram rozpravu o návrhoch na voľbu poslancov do výborov pani poslankyne Michalovovej, pána poslanca Lackoviča a pána poslanca Petra Finďs. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Páni poslanci, vzhľadom na to, že nikto z prítomných pánov poslancov sa neprihlásil do rozpravy, nepredpokladám, že by boli problémy s voľbou navrhnutých poslancov do jednotlivých výborov, preto odporúčam, aby Národná rada vykonala voľbu poslancov do navrhnutých výborov verejne. Prosím, prezentujme sa, dávam hlasovať o návrhu na vykonanie verejnej voľby hlasovania o zaradení poslancov do výborov. Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných je 98 poslancov, za 98.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k prvému hlasovaniu o zaradení poslankyne Jarmily Michalovovej do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných je 99 poslancov, za 99.
Konštatujem, že sme zvolili pani poslankyňu Michalovovú za členku výboru pre ľudské práva a národnosti.
Budeme ďalej hlasovať o voľbe poslanca Ľuboša Lackoviča za člena výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných je 97 poslancov, za 96, zdržal sa 1.
Konštatujem, že sme zvolili pána poslanca Lackoviča do výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Teraz dávam hlasovať o návrhu, aby poslanec Finďo bol zvolený za člena Osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva. Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných je 98 poslancov, za 69, proti 1, zdržalo sa 21, nehlasovalo 7.
Konštatujem, že sme zvolili pána poslanca Finďa za člena Osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského obranného spravodajstva.
Páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime teraz k druhému a tretiemu čítaniu
o zákone z 21.marca 2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.
Materiál prerokúvame ako tlač 1456, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta zo 4. apríla 2002 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 21. marca 2002. Súčasťou prerokúvaného bodu programu je aj stanovisko vlády k pripomienkam prezidenta republiky k zákonu o Súdnej rade a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máte ako tlač 1468. Zákon bol na základe rozhodnutia pána predsedu Národnej rady pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Ivankovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného návrhu zákona vo výbore, ako aj o stanovisku gestorského výboru k jednotlivým dôvodom a bodom, ktoré sú uvedené v návrhu pána prezidenta Slovenskej republiky.
Pán poslanec Ivanko.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Z poverenia gestorského výboru predkladám informáciu tlač 1456a o rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zákone z 21. marca 2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, tlač 1456. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 4. apríla 2002 č. 1612 pridelil zákon z 21. marca 2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, tlač 1456, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady s termínom prerokovať ho ihneď. Výbor sa vráteným zákonom zaoberal na svojej 154. schôdzi dňa 9. apríla 2002. V rozsiahlej rozprave za prítomnosti zainteresovaných zástupcov Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, predsedu Rady Sudcov Slovenskej republiky, prezidenta Združenia sudcov Slovenska výbor prerokoval jednotlivé pozmeňujúce návrhy prezidenta Slovenskej republiky. Hlasovaním vyjadril k nim svoje stanovisko. Pripomienky uvedené v rozhodnutí prezidenta republiky pod č. 3, 4, 7 a 8 schválil. Ostatné nezískali podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Následne hlasoval výbor o dvoch návrhoch uznesenia. Prvý návrh predniesol predseda výboru Ladislav Orosz tohto znenia: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky žiada ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zabezpečiť stanovisko vlády Slovenskej republiky k pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky k vrátenému zákonu, ktoré sú uvedené v rozhodnutí zo 4. apríla 2002 pod č. KP301/2002 a predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom zákone. Toto stanovisko máme všetci poslanci v laviciach. Výbor predmetné uznesenie schválil uznesením pod č. 896a. Druhý návrh predložil poslanec pán Peter Kresák a hlasoval o tom výbor o uznesení s odporúčaním schváliť zákon z 21. marca 2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, tlač 1456, v znení schválených pripomienok. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky spojený s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Z počtu 11 členov ústavnoprávneho výboru boli prítomní 8, 5 hlasovali za návrh, nikto nebol proti a 3 sa hlasovania zdržali. Využívajúc svoje oprávnenie spravodajcu podľa § 77 ods. 1 a § 80 ods. 1 a 2 spojený s § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov navrhujem, aby po rozprave hlasovali poslanci o každej pripomienke prezidenta Slovenskej republiky osobitne a na záver o zákone ako o celku. Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo 4. apríla 2002 pod č. KP301/2002 o vrátení zákona z 21. marca 2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich celkom trinásť. Nebudem ich preto čítať, keďže ich máme všetci v laviciach.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pán, poslanec. Otváram rozpravu. Pán poslanec Brňák ako jediný ústne prihlásený do rozpravy. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Brňák.
Ešte sa pán minister Čarnogurský hlási po vystúpení pána poslanca, takže pán minister Čarnogurský bude druhý v poradí a jediný prihlásený.
Nech sa páči, pán poslanec Brňák.
P. Brňák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky. Celkom na úvod cítim potrebu povedať, že o tomto návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky rokuje v konečnej verzii, teda vo verzii hlasovania o zákone ako o celku tento parlament štvrtýkrát. Nepoznám počas histórie Národnej rady Slovenskej republiky nejaký zákon, kde by sa Národná rada Slovenskej republiky vyjadrovala v rámci samotného konečného hlasovania štvrtýkrát o zákone ako takom. Dovoľte mi pripomenúť a podčiarknuť celkom na úvod, že Hnutie za demokratické Slovensko vystupovalo k tomuto materiálu konštruktívnym spôsobom. Tento materiál, ktorý bol predložený na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky pánom ministrom podľa nášho názoru so značným časovým oneskorením v mesiaci august z minulého roku, tento materiál bol predmetom rokovania klasického legislatívneho postupu na pôde tohto parlamentu a jeho zavŕšením bolo hlasovanie tohto parlamentu o návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky v mesiaci november minulého roku. V tom čase zo 114 prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky 113 poslancov súhlasilo a schválilo návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky. Hnutie za demokratické Slovensko v tom čase unisono hlasovalo za tento zákon a podporilo ho, hoci sme mali isté výhrady viažuce sa k nejasnému zneniu samotnej novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola schválená ešte vo februári minulého roku. Bohužiaľ, všetko, čo nastalo po dátume november minulého roku, ide mimo racionálneho správania sa a mimo klasického legislatívneho postupu aj v týchto záležitostiach. Bohužiaľ, po schválení tohto návrhu zákona a po jeho opätovnom predložení na pôdu parlamentu pánom prezidentom Slovenskej republiky sa zobudilo ministerstvo spravodlivosti, respektíve zrejme skôr isté lobistické zoskupenie v rámci súdnej moci, mám na mysli Združenie sudcov Slovenska v tom smere, že im nevyhovovala časť, ktorá bola schválená v pôvodnom návrhu zákona a ktorá sa týkala zmeny voľby členov Súdnej rady z radov sudcov, známy už pod skratkou regionálny princíp. Toto bolo čertovo kopýtko, pre ktoré došlo k veľmi ťaživej nejasnej, nekvalitnej a časovo, by som povedal, znásilnenej situácii, ktorej vyústenie žneme dnes pri rokovaní vlastne štvrtýkrát o zrejme posudzovaní tohto návrhu zákona ako celku. Pôvod neplatného postupu bol jasne definovaný už v čase, kedy po vrátení pôvodného návrhu zákona o Súdnej rade prezidentom Slovenskej republiky ešte v mesiaci december minulého roku pán minister v skrátenom legislatívnom konaní na pôdu parlamentu doručil nový návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a kedy začali vznikať rozličné názory na samotný postup a samotnú zákonnosť tohto postupu na pôde parlamentu. My sme vtedy už veľmi kategoricky z Hnutia za demokratické Slovensko vystúpili v tom smere, že sa nebudeme zúčastňovať na celom tomto formálnom postupe ďalšieho rokovania o tomto návrhu zákona o Súdnej rade, keďže podľa nášho presvedčenia nebol dodržaný postup v súlade s ustanovením § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v tom, že ak Národná rada Slovenskej republiky neschválila pôvodný, prezidentom vrátený návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky, vzniká zákonná prekážka v zmysle uvedeného ustanovenia § 96 ods. 3, ktorá bráni v lehote šiestich mesiacov predložiť ďalší takýto návrh zákona na pôdu parlamentu. Bohužiaľ, stanovisko vyjadrené hlasovaním poslancov tohto parlamentu tento názor nerešpektovalo a povedalo, že v danom prípade platí pre prezidentom vrátený zákon iný právny režim ako pre klasický návrh zákona, a teda postupovalo sa ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona v rámci skráteného legislatívneho konania. Čiže tu je naša zásadná a principiálna poznámka a principiálny postoj, ktorý spočíva v tom, že nemienime sa a nebudeme sa podieľať na, podľa nášho názoru, protizákonnom postupe Národnej rady Slovenskej republiky v procese schvaľovania tohto návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky, keďže podľa nášho názoru Národná rada Slovenskej republiky nemala konať o tomto návrhu v dôsledku neschválenia prezidentom vráteného zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky ešte v mesiaci december minulého roka.
Čiže to je prvý a, by som povedal, principiálny postoj, na základe ktorého sme aj vo vzťahu k tomuto návrhu zákona vyjadrili svoj postoj pri konečnom minulom hlasovaní tak, že sme sa neprezentovali, čím sme vyjadrili legitímny obštrukčný postoj Hnutia za demokratické Slovensko v tom smere, že nerešpektujeme tento stav, ktorý je podľa nášho názoru nezákonný. Napriek tejto skutočnosti uvedomujúc si zložitosť situácie, v ktorej sa nachádza súdna moc v rámci Slovenskej republiky, sme prejavili aj v tomto legislatívnom behu do istej miery konštruktívny prístup v tom smere, že sme predložili opätovne a, by som povedal, s istou úpravou pôvodný regionálny princíp voľby sudcov troška v pozmenenej podobe, ktorý regionálny princíp neprešiel a nebol schválený. My sme boli náchylní už v tom čase a myslím si, že tak to bolo tlmočené aj z našej strany a že toto naše gesto bolo čitateľné, že v prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky odobrí schválenie tohto regionálneho princípu, sme ochotní v zmysle akýchsi vyšších princípov a vyššej konštruktívnosti opozície, než by opozičný politický subjekt mal mať, že sme ochotní podporiť prípadne túto úpravu. Tento hlas ostal nevypočutý, a preto my nemáme v Hnutí za demokratické Slovensko vlastne v súčasnosti inú možnosť, ako trvať a jednoznačne trvať na týchto našich pôvodných postupoch vyjadrených jednak možnou protizákonnosťou celého postupu a neakceptovaním ponúkanej pomocnej ruky z našej strany pri schvaľovaní pôvodného návrhu zákona.
Pán prezident celkom prirodzene po doručení tohto návrhu zákona alebo schváleného zákona jeho úradu postupoval tak, ako postupoval a vrátil tento zákon na opätovné prerokovanie parlamentu z dôvodov, o ktorých my sme hovorili už strašne dávno. Ja sa obmedzím vo svojom vystúpení iba na tri najpodstatnejšie a najvýznamnejšie veci, ktoré vyčíta pán prezident v rámci vráteného zákona tomuto zákonu a kde skutočne možno polemizovať alebo viesť diskusiu na otázku, či v danom prípade nie je ohrozená samotná ústavnosť. Nebudem hovoriť tak, ako ste to hovorili vy niekedy, že je tam zrejmá a evidentná protiústavnosť, pretože cítim, že takáto argumentácia nepatrí do úst poslancov, ktorí nie sú kompetentní na to, aby posudzovali ústavnosť alebo neústavnosť danej normy, ktorú právomoc má jedine Ústavný súd Slovenskej republiky. Z ťažiskových dôvodov, pre ktoré pán prezident vrátil tento zákon na opätovné prerokovanie, tie ťažiskové sú už spomínané tri prípady. Prvý sa týka namietanej skutočnosti, že podľa Ústavy Slovenskej republiky je z hľadiska ústavy jediným čelným predstaviteľom Súdnej rady Slovenskej republiky predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a žiadna iná persóna, okrem samotného kolektívneho orgánu. To znamená, že ten postup, ktorý bol vtelený do samotného textu tohto zákona a ktorý hovorí o tom, že v čase neprítomnosti predsedu Najvyššieho súdu, teda, samozrejme, aj predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky ho bude zastupovať podpredseda, a teraz poviem to dôležité B nie iba v medziach, by som povedal, daných oprávnení predsedom, ktorý je jediný ústavný orgán, ale v zmysle, povedzme, stanovených predpokladov rokovacím poriadkom Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorý rokovací poriadok schvaľuje Súdna rada väčšinovým hlasovaním, čiže v podstate sa môže premietnuť v rámci takéhoto prístupu jednoducho väčšina v samotnej Súdnej rade a tá väčšina, ja nechcem teraz špekulovať, môže povedať v rokovacom poriadku, že podpredseda Súdnej rady Slovenskej republiky bude zastupovať predsedu nielen v čase jeho neprítomnosti, ale v podstate kedykoľvek. Kedykoľvek, keď to skutočne natiahnem ako istú absurdnú situáciu. Čiže tento postup je jednoducho nesúladný s ústavou v tom smere, že ak podpredseda Súdnej rady Slovenskej republiky ako legitímny zástupca predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky nie je spomenutý a nie je uvedený v Ústave Slovenskej republiky, nemôže do istej miery preberať právnou normou nižšej právnej sily, ktorým je zákon, prípadnú ústavnú právomoc, ktorá patrí iba predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky. Čiže to je prvá pripomienka veľmi podstatná podľa môjho názoru narážajúca na znenie ústavného textu, na znenie Ústavy Slovenskej republiky v tom, že ústava nepozná inštitút podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky.
Druhá zásadná pripomienka a možná kolízia so samotným ústavným textom spočíva v stanovení dôvodov, pre ktoré je možné odvolať členov Súdnej rady Slovenskej republiky pred uplynutím obdobia piatich rokov, na ktorý čas majú byť zvolení. Treba povedať popravde, že tento pozmeňujúci návrh bol vtelený do tohto zákona iba v tejto novej verzii zákona. Pri pôvodnom návrhu zákona o Súdnej rade ani pán minister, ani nikto iný takýto návrh nepredkladal a až teraz v rámci plynutia času vlastne tento návrh bol predložený, ak sa nemýlim, dokonca až na pôde parlamentu bol navrhovaný a vlastne zakomponovaný do samotného textu návrhu zákona. Tá možná a zjavná, podľa môjho názoru, subjektívneho názoru, protiústavnosť tohto znenia spočíva v tom, že podľa Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 141 a) Ústavy Slovenskej republiky nie sú uvedené dôvody, pre ktoré by bolo možné odvolávať členov Súdnej rady Slovenskej republiky pred uplynutím časového obdobia. Inými slovami povedané, tento článok ústavy hovorí o tom, či už prezident, vláda, Národná rada Slovenskej republiky alebo sudcovský zbor volí a odvoláva členov Súdnej rady. Tento problém a tento spor už bol v čase, keď sme rokovali o novele Ústavy Slovenskej republiky a dovoľte mi, pretože, myslím si, že je potrebné poukázať na fakty a na argumenty, dovoľte mi, aby som teraz odcitoval časť svojho vystúpenia k novele Ústavy Slovenskej republiky niekedy z konca roku 2000, respektíve začiatku roku 2001, keď som poukazoval práve na tento problém nedokonalosti novely Ústavy Slovenskej republiky. Budem teraz citovať zo svojho vystúpenia pri schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky. Citujem: "Doslova unikátne ustanovenie tejto novely ústavy sa týka bodu 84, konkrétne čl. 145 ods. 3, kde sa hovorí, že pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu z dôvodov ustanovených zákonom." Ak si toto ustanovenie dáme do spojitosti s tým, že predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má byť zároveň predsedom nového ústavného orgánu - Súdnej rady Slovenskej republiky, ak si ďalej dáme do súvisu možnosť odvolania z akýchkoľvek dôvodov všetkých deväť členov Súdnej rady Slovenskej republiky či už Národnou radou Slovenskej republiky, prezidentom alebo vládou, každý z nich volí, respektíve vymenúva a odvoláva po troch členoch, dostaneme skutočný obraz "nezávislého a samosprávneho orgánu súdnej moci", z ktorých ani jeden nemá právnu garanciu zotrvania v tejto funkcii po celý zvolený čas. Alebo inak povedané. Citujem ďalej zo svojho vystúpenia pri novele ústavy. "Každého z týchto desiatich členov Súdnej rady Slovenskej republiky bude možné kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov vymeniť servilnejším členom." Pokiaľ nebudú dôvody odvolania týchto "štátnych funkcionárov v Súdnej rade Slovenskej republiky" výslovne uvedené v ústave, pokiaľ nebudú mať títo funkcionári garantovaný čas svojho pôsobenia, pôjde v skutočnosti iba o politickú kamufláž, ktorou si vládna väčšina odfajkne ďalší problém, ktorý sa jej podarilo vyriešiť za účasti Združenia sudcov Slovenska.
Mimochodom takéto garantované pôsobenie v Súdnej rade Slovenskej republiky nebudú mať ani ôsmi sudcovia, ktorí taktiež môžu za doteraz neznámeho, neústavného, ale zákonného mechanizmu byť odvolaní vlastne z akýchkoľvek dôvodov. V tomto kontexte je doslova pokrytecké počúvať niektorých členov vlády a niektorých predkladateľov novely ústavy, keď hovoria, že otázka ústavného vyriešenia nezávislosti a samosprávy súdnej moci je takmer osudovým dôvodom schválenia tejto novely ústavy, pretože opak je pravdou.
Ak prejde táto verzia ústavne nedefinovaného, personálne nestáleho, samosprávneho a nezávislosť budiaceho nového orgánu Súdnej rady Slovenskej republiky, bude to na neprospech samotných sudcov, bude to ďalšia štátna správa sudcov a súdov iba nie v bielom, ale v zelenom. Koniec z môjho vystúpenia pri novele Ústavy Slovenskej republiky. Inými slovami povedané. Už vtedy sme veľmi jasne poukázali na tú skutočnosť, že ústavné vymedzenie alebo ústavné nevymedzenie dôvodov, pre ktoré je možné odvolať členov Súdnej rady pred uplynutím piatich rokov spôsobuje, že bude možné kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov odvolávať týchto členov Súdnej rady. Ja som si veľmi podrobne prečítal aj dôvodovú správu k novele Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má svoj interpretačný význam a, by som povedal, obšírnejší pre vysvetľovanie toho, čo je napísané v ústavnom texte. Pozorne som si ešte raz prešiel vystúpenia predovšetkým predkladateľov novely Ústavy Slovenskej republiky aj z hľadiska repliky k tomuto môjmu vystúpeniu a nenašiel som nič také, čo by nasvedčovalo v prejavenej vôli vtedajších predkladateľov, že oni chápu zvolenie členov Súdnej rady Slovenskej republiky tak, že budú mať pevné a stabilné miesto na obdobie celých piatich rokov. Inými slovami povedané, možno to teraz vyznie príliš subjektívne, ale trvám si za tým názorom, bola to podľa môjho názoru dokonca vôľa predkladateľov, aby to takto bolo. Ja to nechcem domýšľať v akých súvislostiach, či v politických, či preto, že sa nevedelo, že kedy bude Súdna rada zvolená, či si má nechať niektorý ústavný činiteľ, či prezident, vláda, Národná rada, možnosť prípadne revidovania po zmeny vládnej moci revidovania svojho pôvodného stanoviska. Čiže ja sa skôr v túto chvíľu, aj keď špekulatívne prikláňam k tomu, že toto bol zámer predkladateľov, prečo neuviedli priamo v ústavnom texte výslovné dôvody, pre ktoré by bolo možné odvolať členov Súdnej rady aj pred uplynutím piatich rokov, čím by jasne dokumentovali, že majú záujem na pevnosti a stabilite Súdnej rady Slovenskej republiky. V tomto smere sa ja nečudujem pánovi ministrovi, že práve v dôsledku tej skutočnosti, že chcel odstrániť tento zjavný podľa môjho názoru ústavný nedostatok a že chcel v zákone zabezpečiť stabilitu tohto súdneho orgánu, že sa usiloval o to, aby preklenul to, čo v ústavnom texte nie je uvedené a aby sa o to pokúsil v samotnom zákone. Ale treba povedať, že zákon nemôže mať tú ambíciu, ani organický zákon, aby sa pohyboval mimo medziústavného textu, a teda nemôže meniť jednoducho to, čo je inak povedané v samotnom ústavnom texte. Čiže z toho dôvodu sa domnievam, že v danom prípade ak parlament schválil stanovenie tých dôvodov, pre ktoré je možné odvolávať iba členov Súdnej rady pred uplynutím piatich rokov, pohybuje sa mimo Ústavy Slovenskej republiky. A keďže ešte raz som povedal, že o tom môže rozhodovať iba Ústavný súd, chcem ponúknuť aj pánovi Kresákovi, ktorý tu nie je prítomný a ktorý bol krstným otcom ústavy, prípadne pánovi ministrovi regulárnu stávku o basu šampanského, ktorú týmto staviam, že ak prejde tento zákon v tejto verzii aj s týmto paragrafom a ak sa obráti následne niekto na Ústavný súd, že Ústavný súd toto zruší. Nechcem teda ja sám povedať, že je to protiústavné, ale som veľmi hlboko presvedčený o tom, že je tomu tak a skutočne tú ponuku, by som povedal, veľmi vážne dávam či už pánovi Kresákovi alebo pánovi ministrovi o basu šampanského.
Čiže to je v podstate druhá možná kolízia so samotným ústavným textom. Tretia kolízia, ktorá tiež nebola predmetom pôvodného návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky, sa týka prechodného ustanovenia tohto zákona, v ktorom sa hovorí, že sudcovia, ktorí boli podľa účinnosti predchádzajúcej ústavy zvolení na štyri roky, že čas do ich vymenovania prezidentom na neurčitý čas na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sa považuje za výkon sudcovskej funkcie. Toto prechodné ustanovenie nebolo tiež v pôvodnom vládou schválenom texte návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky. A dostalo sa tam až vtedy, keď práve poslanci opozície v ústavnoprávnom výbore začali namietať, že touto pomalosťou a týmito rôznymi hrami môže dôjsť k situácii, že nebudú riešení 24 - 28 takzvaní štvorroční sudcovia, ktorým hrozí uplynutie času, a tým, že neexistuje Súdna rada Slovenskej republiky, že môže byť ohrozený ich sudcovský status. Preto v podstate sa následne aj použila veľmi, povedal by som, propagandisticky výhodne fráza, že tento návrh zákona o Súdnej rade je predovšetkým potrebný a osudový v tom, že má ochrániť týchto 27 štvorročných sudcov a toto bol ten akýsi veľmi silný tlak, ktorým sa začal masírovať parlament preto, aby schválil text návrhu zákona o Súdnej rade aj v tejto verzii, v ktorej predložený je a v ktorej sú silné znaky možnej protiústavnosti samotného tohto zákonného textu.
Pokiaľ ide o uvedených štvorročných sudcov, treba veľmi jasne povedať a myslím si, že tam je zase ďalší náš prídavok ako konštruktívnej opozície, myslím Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré sme aj tlmočili na pôde ústavnoprávneho výboru. Podľa nášho názoru aj neschválením tohto prechodného ustanovenia nie sú ohrození títo štvorroční sudcovia, pretože tu platí článok 154b Ústavy Slovenskej republiky, ktoré poskytuje podľa nášho názoru nevyhnutnú ústavnú ochranu tým, ktorí by utrpeli ujmu v dôsledku takéhoto postupu, že by boli istý čas v akomsi právnom vákuu. Totiž ten článok 154 písm. b) hovorí o tom, že v prechodných ustanoveniach ústavného textu, že v prípade, ak uplynie štvorročným sudcom, ktorí boli zvolení pred účinnosťou tejto novely Ústavy Slovenskej republiky, čas štyroch rokov, že oni budú vymenovaní prezidentom na doživotie na návrh Súdnej rady. Inými slovami povedané, tá poistka je v tom, že ak neexistuje ten súdny orgán - Súdna rada Slovenskej republiky, nemôže byť naplnený ani ten dôvod prechodného ustanovenia ústavy a nemôžu trpieť títo sudcovia ujmu za to, že nebol zriadený takýto súdny orgán, ústavný súdny orgán. Inými slovami povedané, aj keby Súdna rada Slovenskej republiky bola kreovaná, vznikla a pôsobila o polroka alebo o tri štvrte roka, aj tak ju to nezbavuje povinnosti, aby ihneď po svojom začatí fungovania dala takýto návrh práve s poukazom na článok 154 písm. b) prezidentovi vzťahujúci sa na uvedených štvorročných sudcov, ktorým by prípadne uplynul čas štyroch rokov. Ten problém, ktorý vznikol, spočíva v tom, že zrejme im tam môže podľa môjho názoru vzniknúť istá materiálna ujma v tom, že by nevykonávali v tom čase výkon sudcovskej funkcie, a teda, že by nemohli dostávať ten plný plat akoby sudcu v plnom výkone. Toto je istý problém, ale nejde sa na samotnú podstatu a samotnú existenciu týchto štvorročných sudcov. Bohužiaľ, treba povedať, ten návrh, ktorý parlament schválil teraz v tomto zákone z hľadiska prechodných ustanovení, je zlý, je zlý preto, že on nehovorí o tom, že v podstate títo štvorroční sudcovia v tom právnom vákuu by mali byť, povedzme, iba honorovaní, iba honorovaní tak, ako riadni sudcovia. Aj tu treba povedať, že aj tento názor si žiada silnú dávku veľkorysosti. A keby sme boli nejako prísne dogmatickí, tak by mohol do istej miery pokrivkávať z hľadiska možnej zákonnej úpravy, ale že tento návrh ide ďalej a, bohužiaľ, aj podľa môjho názoru pán minister sa v tomto smere dosť nešťastne vyjadril, keď povedal najskôr, potom svoj názor zmenil, že podľa jeho názoru títo štvorroční sudcovia, ktorým uplynula doba a ktorí neboli vymenovaní prezidentom na doživotie, môžu normálne vykonávať funkciu sudcu. A takto do istej miery evokuje takýto záver aj znenie tohto prechodného článku, kde sa výslovne hovorí vlastne o výkone funkcie sudcu. A toto je neprípustné. Bez ohľadu na to, či povieme, že ten plat, povedzme, by bolo možné ich vykryť z hľadiska istej skrivodlivosti alebo niečoho podobného, ale povedať a naznačiť v prechodných ustanoveniach, že sudcovia, ktorí podľa ústavy, ktorým uplynula štvorročná doba výkonu, po ktorú boli zvolení, môžu ďalej súdiť, vykonávať funkciu orgánu štátnej moci, štátneho orgánu a neboli vymenovaní prezidentom na doživotie, tak to je silná káva. A preto sme sa ešte na pôde ústavnoprávneho výboru ja som sa ešte raz veľmi jasne pána ministra opýtal, či takto treba rozumieť tomuto ustanoveniu. Pán minister najskôr povedal, že áno, ale potom, keď zistil, že asi je tam dosť hrboľatý terén, tak potom povedal, že dobre, tak sa dohodnime, že nie. Ale takto jednoducho sa nedá postupovať, že raz poviem, že podľa môjho názoru vnímam postavenie týchto štvorročných sudcov po uplynutí štyroch rokov ako normálnych sudcov a keď sa dohodneme, tak ich takto vnímať nebudem. Čiže jednoducho, ak tento text nie je dostatočne precizovaný preto, aby bolo možné z neho vyvodiť, že sa týka iba prípadnej finančnej a materiálnej ujmy, ale keďže budí zdanie, že by sa mohol týkať aj konkrétneho výkonu funkcie sudcu, uvedených štvorročných sudcov, ja si myslím, že musí ísť toto ustanovenie von a ešte raz hovorím, podľa môjho názoru a podľa nášho názoru aj v klube jednoducho tí štvorroční sudcovia aj pre tento prípad by neboli v konečnom dôsledku postihnutí tak, ako niektorí právnici aj odborníci to tvrdia.
Treba z hľadiska pravdivosti povedať, že to nie je nejaký politický úmysel možno predsedu Najvyššieho súdu, keď povedal, že po uplynutí štvorročného obdobia zaniká funkcia sudcu. Takéto názory už existovali v minulosti, keď vznikli podobné prípady. A pravda je taká, že tie názory už vtedy sa vyhranili do dvoch zásadných stanovísk, z ktorých jedno hovorilo, áno, po uplynutí štyroch rokov zaniká funkcia sudcu, a druhé povedalo, že nie. A my sme sa už v minulosti, a sú na to precedensy, priklonili vlastne v prípadne pochybností v prospech týchto sudcov, ktorí by mohli byť ohrození, priklonili sme sa možno pragmatickejšie k tomu, že nezaniká mu tá funkcia a jednoducho aj keby boli zvolení v neskoršom čase po uplynutí štyroch rokov, že jednoducho môžu byť takto zvolení alebo vymenovaní na doživotný čas. Takže ak toto je znením uvedeného prechodného ustanovenia, tak musí podľa môjho názoru ísť jednoznačne von, lebo budí zdanie aj iného výkladu a neviem si teraz domyslieť tie prípady, ktoré by mohli z hľadiska situácie vzniknúť, že teoreticky by súdili títo štvorroční sudcovia, vynášali by v mene republiky rozsudky, rozhodnutia a ďalšie veci a následne by bolo zistené, že oni súdiť nemohli. Samozrejme, tá argumentácia je možná aj z opaku, ale myslím si, že toto je dôležitejšie povedať, že súdiť v žiadnom prípade po uplynutí týchto štyroch rokov nemôžu.
Čiže toto je balík v podstate troch zásadných pripomienok, pán prezident ich má viacej, my v Hnutí za demokratické Slovensko sa stotožňujeme s týmito pripomienkami prezidenta až možno na jednu, ktorá žiada, aby ombudsman bol vylúčený z možnosti podania návrhu na disciplinárny súd. Podľa nášho názoru nič nebráni tomu, aby ombudsman mohol takýto návrh dávať, keďže takýto návrh môže podávať aj minister spravodlivosti a on nie je reprezentantom súdnej moci. Takže okrem tohto jedného návrhu my podporíme pripomienky pána prezidenta a v zmysle zachovania čistoty právneho poriadku o podobné žiadame aj vás minimálne v týchto veciach, kde je zjavná kolízia, nepoviem určite, pretože na to jednoducho nemám, aby som to povedal, ale kde je zjavná kolízia s možným ústavným textom.
Z tých dôvodov, ktoré som uviedol na začiatku, že celý tento postup považujeme za pohybujúci sa mimo roviny zákona a práva, keďže rokujeme o návrhu zákona, o ktorom sme rokovať nemali, pretože sankčný mechanizmus § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku platí aj pre tento prípad, tak tento náš principiálne postoj vyjadríme aj v rámci konečného hlasovania o zákone ako o celku. Ďakujem za vašu pozornosť.