B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Hlasovať o tomto bode, ako aj o ostatných bodoch ešte dnes prerokovaných budeme zajtra.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1410. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1560.

Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec László Köteles. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, minulý rok Národná rada Slovenskej republiky novelou zákona o obecnom zriadení vylúčila možnosť obcí s nižším počtom obyvateľov ako 3000 rozdeliť sa. Táto úprava je pritom v rozpore s duchom pôvodného zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého bez obmedzenia sa mohli rozdeliť obce. Prvé obmedzenie tejto možnosti bolo odsúhlasené až v roku 1999 s tým, že zlúčiť obce alebo rozdeliť obec možno len účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb. Ďalším zákonom na konci roku 2001 bol zavedený potrebný minimálny počet obyvateľov. Takže počas volebného obdobia dvakrát boli zmenené zákonné možnosti na rozdelenie obcí. Len tak sa mohlo stať, že na základe zákona a na konci roka niektoré obce už fyzicky nestihli dokončiť už začatý proces rozdelenia, napr. urobiť referendum alebo dokončiť legislatívne procesy.

Predkladaný návrh zákona, zmeny na základe európskych skúseností na vytvorené pôvodné obmedzenia len vytvára priestor, aby v duchu právnej istoty a pôvodného zákona o obecnom zriadení bola vytváraná možnosť na osamostatnenie obcí na konci tohto volebného obdobia, dodal by som, v tomto prípade už s konečnou platnosťou.

Vážená Národná rada, pôvodný zákon o obecnom zriadení v obecných zastupiteľstvách len minimálny a maximálny počet poslancov určuje. Takže každá samospráva na základe svojich možností a potrieb určila počet poslancov. V posledných troch volebných obdobiach v podmienkach našich demokraticky zvolených obecných zastupiteľstiev táto prax sa plne osvedčila. Až minulý rok pri prenesení kompetencií na samosprávy bol odsúhlasený zákon č. 453/2001 Z. z., ktorý povinne určil počet poslancov obecného zastupiteľstva. Napriek preneseným vážnym kompetenciám počet poslancov bol radikálne znížený a obmedzený len na základe podnetu, aby sa náklady na činnosť týchto zastupiteľstiev prispôsobili ekonomickým možnostiam obcí.

Popritom náklady na fungovanie obecnej samosprávy vôbec nesúvisia s počtom poslancov. Veď náklady na poslancov sú aj tak minimálne a sú odsúhlasené v rozpočte obcí. Výška odmien poslancov vychádza vždy z ekonomických možností danej obce. V zastupiteľstvách v menších obciach by boli na základe tohto zákona skoro likvidované. Podľa môjho názoru 3- alebo 4-členné zastupiteľstvo ani fyzicky, ani morálne nemôže zastupovať občanov pri menších obciach. Popritom v tých menších obciach sa správajú poslanci neporovnateľne zodpovednejšie ako ich väčší súkmeňovci a vo viacerých prípadoch boli ochotní sa vzdať svojich aj tak minimálnych odmien pre prospech svojich obcí. V menších obciach pri riešení spoločenských problémov je spoľahnutie v prvom rade na členov zastupiteľstiev. Je dokázané, že práve členovia zastupiteľstiev sú ochotní hocikedy a nezištne pracovať pre svoju obec. A som presvedčený, že keď dostali dôveru a sú vo vedení svojich obcí, túto dôveru sú povinní si aj zaslúžiť. Podľa mňa v období, keď nové kompetencie posilnili právne postavenie obcí a starostov, takisto potrebujeme aj silné samosprávy. Zároveň u nás hrozí, že zastupiteľstvo s menším počtom poslancov môže byť ľahšie zmanipulovateľné. V našich podmienkach len väčší počet poslancov umožní, aby pri väčšinovom volebnom systéme aj početne menšie spoločenstvá, napr. časti obcí mali svoje dôstojné zastúpenie v zastupiteľstve svojich obcí.

Realizácia zákona nebude mať zásadný vplyv na štátny rozpočet Slovenskej republiky a nevyvolá žiadne personálne požiadavky. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými právnymi predpismi.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie tohto návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Vladimírovi Faičovi. Pán poslanec Faič, keby ste mohli prísť a...

M. Andel, podpredseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, počkáme dve-tri minútky, kým pán kolega spravodajca zoženie si svoje materiály. (Hlasy z pléna.) Aj to sa stáva, pán kolega.

Teraz, dámy a páni, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Vladimírovi Faičovi. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

V. Faič, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa. Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený výborom Národnej rady pre verejnú správu.

Úvodom si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom doručený dňa 22. februára 2002, čím boli splnené podmienky určené v rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.

Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v rokovacom poriadku i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny, spresnenia budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania.

Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa vyplývajú ako pre spravodajcu, budem odporúčať, aby predložený návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní.

Prosím, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.

Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Prokeš. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlásení sa do rozpravy.

Ako prvý má slovo pán poslanec Gajdoš. Nech sa páči, pán kolega.

J. Gajdoš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem. Ja budem veľmi stručný. Toto je už 136. novela zákona o obecnom zriadení a musím sa priznať, že ako starosta obce už mám v tomto zákone poriadny guláš, chcelo by to skutočne zaoberať sa vydaním úplne nového zákona o obecnom zriadení komplexne riešiaceho všetky problémy. Tento návrh zákona potiera inštitút referenda, spochybňuje tak právo občana vyjadriť svoju vôľu, v akom usporiadaní chce žiť. Apeluje sa tu na princíp zachovania jednotného katastrálneho územia alebo súboru katastrálnych území. Pri dnešnej technickej vybavenosti katastrálnych úradov už nejednotnosť katastrálneho územia nehrá tak veľkú úlohu. Aj keď sú majetkové vzťahy zložité, v mnohých prípadoch nevysporiadané, ja si myslím, že nie je dôvod tento zákon takýmto spôsobom novelizovať. Z toho titulu dávam procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tejto novele zákona. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Prokešovi. Nech sa páči, pán kolega...

J. Gajdoš, poslanec: Pán predsedajúci, došlo tu k istému nedorozumeniu...

M. Andel, podpredseda NR SR: Prepáč, pán kolega Prokeš.

Nech sa páči, samozrejme.

J. Gajdoš, poslanec: ... pretože som podal procedurálny návrh.

M. Andel, podpredseda NR SR: Áno, rozumiem.

J. Gajdoš, poslanec: Po vyjasnení si istých záležitostí s pánom predkladateľom svoj procedurálny návrh sťahujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega.

Teraz má slovo pán poslanec Prokeš. Nech sa páči, pán kolega.

J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja nadviažem na pôvodné slová pána poslanca Gajdoša. Je to už n-tá novelizácia tohto zákona a skutočne vytvára chaos v právnych vzťahoch jednotlivých obcí. Pôvodná novelizácia, ktorá určovala minimálny počet obyvateľov, nespadla zo vzduchu, ale využila skúsenosti z iných krajín. A práve dôvody nových povinností obcí vedú k tomu, že je potreba naozaj definovať minimálnu veľkosť obce, ktorá je schopná ekonomicky prežívať. Takisto si dovolím uviesť jeden príklad zo zahraničia na počet poslancov. Družobným mestom mesta Nitry je v Spojených štátoch Naperville ležiaci hneď vedľa Chicaga, ktorý má 130 000 obyvateľov a 12 radných. Nevidím dôvod, prečo by podstatne menšie obce na Slovensku mali mať ich ešte väčšie počty, ako má toto veľké mesto. A stačí to. Otázka skôr znie, či by sa nemali obce vybrať väčšou profesionalizáciou svojich poslancov, tak aby sa mohli venovať naplno výkonu tejto poslaneckej funkcie a naozaj reprezentovať záujmy občanov, strážiť majetok obce a zveľaďovať ho, pretože v opačnom prípade sa môžu stať davom, ktorý hlasuje ako dav, pretože všetci poslanci sú jednoducho skrytí v anonymite. Preto dávam ja procedurálny návrh na to, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Uzatváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne. Na záver chcel by som poďakovať aj poslancovi Gajdošovi, aj poslancovi Prokešovi za ich vystúpenie. Vážený pán primátor, ja som presvedčený, že my nevyvoláme chaos, len vytvárame ten istý priestor, čo existuje od roku 1990, a len do konca roka, nič viac, len chceli by sme zachovať tú právnu istotu aj pre obce, ktorá dosiaľ tu existovala. Prekladatelia inak sú ochotní akceptovať každý pozmeňujúci, ale argumentmi podložený návrh v druhom čítaní.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega.

Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce vystúpiť. Nie.

Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho rokovania a postúpime ďalej.

Teraz nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1412. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky ste dostali v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1561.

Teraz dávam slovo poslancovi Jirkovi Malchárkovi a prosím ho, aby uviedol tento návrh zákona. Pán kolega, máte slovo.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predkladaná novela zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je zameraná na podporu a pozitívnu stimuláciu rozvoja podnikateľského prostredia v Slovenskej republike.

Ide o pomerne stručnú novelu, iba 6 bodov, ktorou sa navrhuje zmena ustanovenia upravujúceho tzv. daň zo straty, v ktorej už je jeden návrh zákona poslanecký podaný od pána poslanca Kužmu a pána poslanca Slafkovského, ktorý je teda lepší, ale tento je kompromisný a vyplýva trošku z atmosféry, ktorá je v parlamente. A si myslím, že ktorákoľvek z týchto noviel bude prijatá, rozhodne vylepší stav, ktorý sa stal prijatím zákona o dani z príjmov pred koncom minulého roka.

Navrhujem kompromisné riešenie v tom zmysle, že 24 000 korún by sme znížili túto daň zo straty na polovičku. Myslím si a som presvedčený o tom, že nie celkom sa dajú prekopírovať niektoré zákony napr. z Rakúskej republiky, kde keď niekoľko rokov pôsobí spoločnosť s nulovým ziskom, tak automaticky zaniká. Myslím si, že predovšetkým u nás spoločnosti majú veľa dôvodov na to, aby nevykazovali zisk objektívne bez toho, že by podvádzali, ale je veľmi dôležité, aby zamestnávali ľudí a znižovali takto aj tak, si myslím, extrémne vysokú nezamestnanosť ktorá na Slovensku je.

V ďalšom bode tejto novely opakovane sa snažím zvýšiť, čo sa podarilo v prvom roku čiastočne, výšku limitov na odpisy motorových vozidiel. Stále mi niekto vyhadzuje na oči, že tu lobujem za nejakú motoristickú loby alebo za niečo podobné. Myslím si že nie je to nič zlé, keď hovorím o niečom, čo mi je blízke a o čom som presvedčený, že je správne. Myslím si, že týmto nesystémovým opatrením, ktoré sa zaviedlo na Slovensku, neviem, v ktorom roku sa zaviedlo, sa niekoľkokrát pohybovalo smerom hore aj dole. A úplným extrémom bol návrh ministerky Schmögnerovej spred, myslím, dva a pol rokmi, keď, si myslím, navrhla limit, ktorý akurát tak bol schopný pre vozidlá Daewoo Matiz a podobne. Pokiaľ by podnikatelia mali jazdiť v týchto vozidlách, tak si myslím, že asi by sme veľmi neprispeli k rozvoju podnikateľského prostredia na Slovensku. Preto vzhľadom na vývoj cien a vzhľadom aj na vývoj životnej úrovne, aj predovšetkým potrieb v tejto oblasti, ktorá má bezprostredný vplyv na bezpečnosť aj na ekológiu prevádzky motorových vozidiel, navrhujeme zvýšenie týchto limitov zo 450 000 na 800 000 a z 550 000 na 950 000 pri motorových vozidlách na lízing.

Myslím si, že všetko je ostatné zrejmé v tej predloženej novele. A verím tomu, že minimálne ma podporíte pri posune tohto návrhu zákona do druhého čítania, kde sa dá o jednotlivých položkách debatovať. Ale myslím si a som presvedčený o tom, že keď sme boli ochotní pred tromi rokmi súhlasiť so zvýšením limitov, že za tie tri roky sa naozaj tu situácia zmenila a treba ísť s dobou. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega za uvedenie návrhu zákona. Nech sa páči, zoberte si miesto určené pre navrhovateľov.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Maňkovi a prosím ho alebo žiadam ho, aby sa ujal slova.

V. Maňka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1412), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky učené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj všetky náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.

Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, zoberte si miesto určené pre spravodajcu výboru.

Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Prokeš, pán poslanec Slafkovský. Uzatváram možnosť ďalších ústnych podaní prihlášok do rozpravy.

Ako prvý má slovo pán poslanec Prokeš. Pán kolega, nech sa páči.

J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na jednej strane vítam návrh zákona pána poslanca Malchárka, na druhej strane ale musím položiť jednu možno rečnícku otázku, prečo sa tento parlament, teda vládna koalícia, pretože to je problémom vládnej koalície, nedokáže vysporiadať s takou hlúposťou, ako je daň zo straty, pretože si myslím, že by nemala byť zredukovaná a schválená hodnota na polovicu, ale na nulu. Naozaj sa nachádzame, tak ako povedal predkladateľ, v úplne inej situácii, ako je Rakúsko. A v tejto chvíli si myslím že je podstatne dôležitejšie, aby sa vytvárali podmienky pre zamestnanosť občanov, než aby sme nútili spoločnosti, aby za každú cenu vykazovali zisk. Treba si uvedomiť, že schválená hodnota, nech už bude akákoľvek, sa bude vzťahovať od takých mamutov, ako je napr. Slovnaft alebo VSŽ, alebo U. S. Steel, ak chcete , až po nejakú rodinnú firmičku s dvomi-tromi ľuďmi keď to bude eseročka. Myslím že absurdnosť tohto je dostatočne viditeľná. A preto sa budem prihovárať v druhom čítaní novelizácie, dúfam že nájdem dostatočný počet poslancov na to, aby som získal tých 15 potrebných podpisov, aby tá daň zo straty bola znížená na nulu, a nie na polovicu, ako navrhuje pán kolega Malchárek, aj keď veľmi vítam, že túto otázku novelizáciou zákona, teda návrhom na novelizáciu príslušného zákona tuná otvorím. Verím, že v tomto ma podporí aj sám predkladateľ.

Čo sa týka vlastne druhej takej významnej časti jeho návrhu, a to je otázka vlastne odpisu áut, ja odporúčam, aby všetci tí, ktorí nepodporia jeho návrh, dali návrh novelizácie zákona alebo uznesenie Národnej rady, ktorým sa zaviaže vláda, že budú chodiť na Trabantoch. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie.

Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Slafkovský. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi sa v krátkosti vyjadriť k návrhu zákona, ktorý predkladá kolega Malchárek.

My sme spolu o tom troška hovorili. Je to návrh, ktorý ide v intenciách návrhu zákona, tak ako som ho predkladal ja v rámci iniciatív Demokratickej strany za zníženie daňového zaťaženia. A ja si myslím, že sa budeme vedieť dohodnúť na nejakom spoločnom postupe, pretože náš návrh prešiel do druhého čítania a v takom prípade, že k tej dohode príde, ako verím, bude možné predložiť parlamentu potom len jeden návrh na novelu tohto zákona s tým, že v našom návrhu sme už navrhovali daň zo straty úplne zrušiť, žiadnu nejakú zníženú alebo niečo podobné sme nenavrhovali. Ja si pamätám len jeden údaj zhruba asi spred 5 rokov. Keď som sa pýtal jedného priateľa, že vo Francúzsku ako to je z daňami, že koľko ľudí a v akej výške tam platí dane, tak jeho odpoveď bola, že v celom Francúzsko z právnických osôb asi len 5 000 platí daň zo zisku. Všetci ostatní v podstate ju neplatia, majú to tak ošetrené. Čiže ani u nás nie je dôvod, aby ten, kto neplatí daň zo zisku, musel zaniknúť alebo aby sa nejako pokutoval.

Čo sa týka ošetrenia, zvýšenia finančného limitu hodnoty ktoré sa dá započítať do nákladov, takisto podporím kolegu Malchárka, aby toto bolo navýšené. Ďakujem pekne a teším sa na spoluprácu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega za vaše vystúpenie.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Švantner. Nikto ďalší sa nehlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok. Pán kolega, máte slovo, nech sa páči.

D. Švantner, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja si myslím, že každý z vás by mal previesť si takú diskusiu s majiteľmi alebo s firmami, ktoré sú po dedinách a malých mestečkách, ktoré naozaj len prežívajú, žijú z ruky do úst. Veľa razy, keď sa chcú trocha zmôcť, keď chcú trocha tú firmu zveľadiť, tak dávajú do toho nielen finančné prostriedky, ktoré zarába firma, ale dokonca ešte aj od rodinných príslušníkov. A, samozrejme, tým spôsobom je logické, že tá firma v prvé roky, nie prvé dva roky, dakedy prvých päť rokov, nedosiahne žiaden plusový hospodársky výsledok. A teraz my týchto ľudí, ktorí zamestnávajú - možnože sú to len dvaja alebo traja ľudia, ale v obci, kde je 50-percentná nezamestnanosť, aj tí dvaja alebo traja ľudia sú radi že vôbec môžu robiť -, vlastníkov týchto firiem budeme vlastne nútiť tým pádom, buď aby to podnikanie zavesili na klinec, alebo aby iným spôsobom riešili túto situáciu. Pri veľkorysosti, ktorou oplývame voči zahraničným investorom, ktorým odpúšťame na roky odvody z hospodárskeho výsledku, tých našich malých podnikateľov, ktorí naozaj tvoria v niektorých obciach a mestách gro zamestnania pre tých ľudí, ktorí tam sú, chceme postihovať ešte aj tým, že budú platiť vlastne odvod z neúspechu pri podnikaní, ktorý sa môže, samozrejme, behom niekoľko rokov zmeniť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

J. Malchárek, poslanec: Ja by som chcel, samozrejme, poďakovať všetkým predrečníkom, pánovi Prokešovi, pánovi Slafkovskému aj vám, pán kolega Švantner, pretože všetky tieto vyjadrenia boli úplne zhodné so systémovou filozofiou, pre ktorú som tento zákon predkladal.

Ja si tiež viem predstaviť jediné riešenie, ktoré by mňa absolútne uspokojilo, a to je zrušenie tejto nezmyselnej dane zo straty, to je jednoznačné. Takisto si viem predstaviť aj zrušenie tých nezmyselných limitov, ktoré nás tu strašia už veľa-veľa rokov, a s ktorými si nevieme dať nejako rady, ako keby sme to nevedeli verejnosti dosť jednoducho vysvetliť, o čo tam vlastne ide. Myslím si, že v tomto duchu limity prakticky nikde na svete nie sú zavedené. Je to taký nejaký výmysel ľudí, ktorí s tým majú trošku problém, že niekto sa možno vozí v lepšom aute ako oni sami.

V každom prípade po dohode s pánom kolegom Slafkovským ja sa budem snažiť tie pozitívne veci, ktoré nie sú kompromisného charakteru preniesť do vášho zákona v druhom čítaní. Ale práve preto by som bol veľmi nerád, keby nám nezostali dvierka otvorené a keby proste tu nebola možnosť debatovať v druhom čítaní o tomto zákone, pokiaľ by váš zákon nebol prijatý, teda to absolútne zrušenie limitov. Takže preto navrhujem a prosím, aby sme posunuli tento zákon do druhého čítania a tým pádom vytvorili priestor na túto diskusiu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega.

Chcem sa spýtať pána spravodajcu: Chcete vystúpiť, pán spravodajca? Nech sa páči, máte slovo.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V diskusii vystúpil s faktickou poznámkou pán poslanec Švantner k pánovi poslancovi Slafkovskému a hovoril o tom, že sú tu isté eseročky, ktoré sú slabé a malé a v prvom alebo v druhom roku nemusia dosahovať ekonomický hospodársky výsledok plusový. Tento zákon to rieši, samozrejme, že ide až o tretie zdaniteľné obdobie. Ale súhlasím, ja som to tiež povedal v televízii po schválení zákona, že je potrebné sa zaoberať výškou tejto čiastky, ktorá sa platí ako daň zo straty, lebo tu musíme dbať aj na to, že vo vyspelom svete neexistuje spoločnosť, keď má stále stratu, tak keď klesne pod základné imanie, automaticky musí ísť do likvidácie. U nás to, samozrejme, tiež platí, len sa to nie vždy zachytí. Raz príde to obdobie, že nebudeme potrebovať takéto výnimky. Čiže beriem možnosť, že sa budeme zaoberať vlastne znížením tejto čiastky.

Čo sa týka ceny odpisu alebo výšky limitov na odpis automobilov, hovoríme, že to ustanovenie je politické. Pamätáte sa ešte, v roku 1995 prvýkrát zaviedla vláda limit a ten bol vo výške 700 000 Sk. Potom ho ministerstvo financií vypustilo z legislatívy a znovu to zaviedla súčasná vláda. Nebol to politický krok. Bol to krok na nápravu obchodnej bilancie z toho titulu, že minulá vláda umožnila tým, ktorí kúpili v privatizácii podniky, že nemuseli splácať tie podniky, ak v nich preinvestujú určitú čiastku. A oni ju preinvestovali väčšinou do automobilov veľmi drahých a tým pádom to zoslabilo našu ekonomiku. Preto ja to pokladám za prechodné ustanovenie, ktoré bolo potrebné v tom období. Samozrejme, treba sa k nemu vždy vrátiť a treba ho prehodnotiť a asi aj z hľadiska inflácie sa treba každý rok k nemu vracať. Ale nebol to politický ťah, bol to ťah čisto ekonomický.

M. Andel, podpredseda NR SR: Dámy a páni, prerušujem rozpravu o tomto bode nášho rokovania.

Keďže títo dvaja páni, čo teraz predkladali návrhy zákonov, mali veľký úspech, dáme si to, decká, ešte raz, takže budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1413. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1562. (Ruch v sále.)

Pán kolega Maňka, budete spravodajca, sústreďte sa na to, čo rozprávam, hej. Ďakujem.

Teraz dávam slovo poslancovi pánu Malchárkovi a prosím ho aby uvedený návrh zákona odôvodnil.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ešte raz, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, aj tento druhý návrh zákona súvisí s tým prvým, pretože aj jeden aj druhý vytvára reálnejší a poctivejší priestor na rozvoj malého a stredného podnikania a zreálňuje aj výšku daní nezaplatených vo vzťahu k štátnemu rozpočtu aj v účtovníctve jednotlivých súkromných spoločností.

Touto predkladanou novelou sa navrhuje zakotvenie možnosti podnikateľských subjektov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vytvárať si tzv. opravné položky na nepremlčané, ťažko vymožiteľné, resp. nevymožiteľné pohľadávky splatné po 31. decembri roku 2001, a to diferencovane podľa dĺžky obdobia, za ktoré pohľadávky neboli uhradené. Tým by sa zmiernila striktná povinnosť daňovníkov platiť dane z takéhoto príjmu, ktorý je vykázaný len účtovne alebo v skutočnosti nebol zaplatený a pre podnikateľa predstavuje len virtuálny čiže neexistujúci zisk. Mala by sa tak zlepšiť situácia podnikateľov, ktorí sa dostali do finančných problémov z titulu druhotnej platobnej neschopnosti, u ktorých by sa táto skutočnosť zohľadnila pri výpočte dane z príjmov.

Táto úprava by zároveň mala priviesť k zrovnoprávneniu podmienok pre podnikanie v rámci rôznych podnikateľských subjektov pôsobiacich v Slovenskej republike, ako sú napr. banky a poisťovne, pre ktoré tieto ustanovenia, ktoré navrhujem, sú už v platnosti. Konkrétne návrhy len na ilustráciu poviem. V prípade, že dôjde k neuhradeniu pri viac ako 6 mesiacoch, 25 % z tejto neuhradenej čiastky je možné si odpočítať zo základu dane, pri 12 mesiacoch je to 50 %, pri 18 mesiacoch je to 75 %, pri 24 mesiacoch je to 100 % hodnoty pohľadávky.

Prvý aj druhý zákon sú systémovými zákonmi, ktoré majú oporu aj v niektorých vyspelých krajinách Európskej únie, pretože absolútne zreálňujú vlastne realitu podnikania jednotlivých podnikajúcich subjektov. Myslím si, že aj v tomto prípade by aj dlhy, ktoré vykazuje ministerstvo financií voči svojim daňovníkom prostredníctvom daňových úradov, boli podstatne nižšie, pretože nikdy tie zisky reálne u týchto podnikateľských subjektov nevznikli.

Ja verím, že aj tento zákon minimálne prejde do druhého čítania, aby sa na túto tému otvorila diskusia, pretože si myslím, že jeden aj druhý zákon sú nielen zo života Slovenskej republiky a slovenských podnikateľských subjektov, ale, ešte raz zdôrazňujem, majú oporu aj v krajinách Európskej únie a oporu aj vo všetkých zastupujúcich významných asociáciách, združeniach, podnikateľských združeniach pôsobiacich v Slovenskej republike. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, zoberte si miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, opäť pánovi poslancovi Vladimírovi Maňkovi. Pán kolega, nech sa páči.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 368/1999 Z. Z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov (tlač 1413), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Tento návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 56. schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného sa vyjadria možno poslanci a poslankyne k tomuto návrhu.

A len jednu poznámku k tomu, čo povedal aj pán predkladateľ. Niekedy aj z prvého pohľadu systémové návrhy zákonov môžu poškodiť záujmy našej ekonomiky. A ja vidím tento zákon ako reakciu na to, že u nás nefunguje súdnictvo a že vlastne funguje tu silná vnútorná zadlženosť. Čiže je to reakcia na túto deformáciu. A preto hlavný krok vidím v tom, aby sme sa pozreli sa na tieto parametre, na fungovanie nášho súdnictva. A keď tieto veci odstránime, tak nemusíme sa k takýmto zákonom samozrejme vracať. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre spravodajcu.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže so nedostal písomne žiadne prihlásenie sa do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Prokeš, ďalej nikto. Uzatváram možnosť ďalších podaní prihlášok do rozpravy. Pán kolega Prokeš, máte slovo. Nech sa páči. (Ruch v sále.)

Pán Cuper, nerušte rokovanie tohto parlamentu.

J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som nadviazal na slová spoločného spravodajcu pri svojom vystúpení k tomuto návrhu zákona.

Áno, je to reakcia na nevymožiteľnosť práva, ktorá v tejto chvíli tu existuje. Ten problém spočíva v tom, že pokiaľ sa domáha podnikateľ aj súdnou cestou, aby mu boli vyplatené jeho pohľadávky alebo uhradené jeho pohľadávky, tak v mnohých prípadoch, nehovorím, že vo všetkých, ale vo veľmi mnohých prípadoch dovtedy, kým sa dočká vôbec súdneho pojednávania, môže byť už aj sám v bankrote, pretože nie je schopný dostáť svojim vlastným záväzkom voči iným podnikateľom. Treba si však uvedomiť, že na druhej strane budeme musieť byť veľmi opatrní, aby sa to neobrátilo celé na opačnú stranu, pretože pri nepozornosti daňových úradov sa môže veľmi ľahko stať, že vlastne bude sa takto zámerne unikať z platenia daní. A to by bol vlastne ten presne opačný extrém a opačný dopad, aký by sme chceli spoločensky dosiahnuť.

Ja si myslím, že tento zákon vyvolá v druhom čítaní pomerne širokú diskusiu a keby už nič iné, už táto diskusia bude jedným z veľkých prínosov vlastne k riešeniu problematiky riešenia pohľadávok a vlastne vymožiteľnosti pohľadávok.

V tejto chvíli vzhľadom na to, čo som povedal pred chvíľou, dlhodobosť vymáhania pohľadávok súdnou cestou ma vedie k tomu, že predmetný návrh podporím. A môžem to povedať aj za Slovenskú národnú stranu. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. Keďže nie sú už žiadne faktické poznámky, uzatváram všeobecnú rozpravu o tomto bode rokovania.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode rokovania.

Pristúpime teraz ďalej a keďže máte veľký úspech, tak toto bude hattrick, takže nasledujúcim bodom bude prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1414. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky v rozhodnutí predsedu Národnej rady máte pod č. 1563.

Teraz dávam slovo poslancovi pánovi Jirkovi Malchárkovi a prosím ho, aby uviedol návrh zákona. Pán kolega, máte slovo.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, trikrát a dosť napriek tomu, že to neprešlo v parlamente, ja som si to zobral k srdcu, je to naozaj posledný návrh zákona, ktorý predkladám, minimálne dnes. Všetky tri zákony, aj tento, aj tie dva predošlé, spolu súvisia. Napriek tomu si myslím, že tie dva prvé boli s výraznou podporou aj zákonov Európskej únie a reagovali aj na situáciu, ktorá je na Slovensku. Tento zákon je zákonom, ktorý reaguje na situáciu, ktorá je špeciálne iba na Slovensku. A trochu sa mi pripomínajú slová pána poslanca Prokeša, áno, keby tu naozaj všetko fungovalo, ako tu má fungovať, tak takýto zákon by v podstate ani nemusel byť potrebný. Ale, bohužiaľ, aj vďaka existencii tejto platnej normy existujú vlastne virtuálne záväzky, virtuálne dlhy jednotlivých spoločností a druhotná platobná neschopnosť jednotlivých subjektov.

Tento zákon hovorí zjednodušene o tom, že jednoducho daňovník je povinný zaplatiť daň z pridanej hodnoty len po tom, čo mu bola zaplatená. Myslím si, že práve tento fakt vnútornej zadlženosti v Slovenskej republike vytvára povinnosť u tých poctivých daňových poplatníkov platiť daň z pridanej hodnoty a veľmi často sa stáva, že nielenže ani tá daň mu nie je zaplatená, ani tá istina z tej danej faktúry. Myslím si, že na opačnej strane, na výstupe štát sa správa nie celkom vyrovnane vo vzťahu k daňovníkovi a tento rozpor alebo tento nesúlad by prijatie tohto zákona mohlo odstrániť. Viem si predstaviť, že tento zákon ak by prešiel do druhého čítania, vyvolal by podstatne širšiu diskusiu práve z pohľadu jeho možného zneužitia. Ale samotného mňa nenapadá. Ako by sa to dalo zneužiť, sme rozprávali s kolegom Gyurovszkým a ďalšími, ale náš podnikateľ je naozaj schopný všetkého. Myšlienka je, si myslím, že je správna, nevytvárať neexistujúce virtuálne zisky v spoločnostiach a takto aj záväzky voči štátu, ktorý sa potom tvári, že nevie vymôcť ja neviem 90-miliardové, 100-miliardové daňové dlhy, ktoré v podstate ale nikdy reálnou podnikateľskou činnosťou jednotlivých podnikateľských subjektov ani nevznikli. Preto, prosím, zvážte aj tento návrh zákona, ktorý, si myslím, na naše pomery by výrazne mohol pomôcť aj s tými prvými dvomi na to, aby sa tuná štandardizovalo prostredie na predovšetkým rozvoj malého a stredného podnikateľského stavu, a tým, a to nie je fráza, by sa významne podľa mňa pomohlo aj efektívne v znižovaní nezamestnanosti v Slovenskej republike. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za uvedenie návrhu zákona Nech sa páči, zoberte si miesto určené pre navrhovateľa.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Maňkovi. Nech sa páči, pán kolega.