M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Slaný. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
J. Slaný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prerokúvame návrh poslancov, tlač 1404, ktorá má riešiť tie podielnické listy v poľnohospodárskych družstvách. Je to veľmi zložitá vec a môžeme povedať, že to bol gordický uzol transformácie slovenského poľnohospodárstva a transformácie poľnohospodárskych družstiev. A zo skúseností z minulosti môžeme povedať, že boli s tým problémy a vlastne táto problematika nie je uspokojivo doriešená ani do dnešného dňa.
Tu si musíme uvedomiť jednu vec, že sú tu dve tendencie riešenia.
Jedna tendencia je riešenie cez vydané družstevné podielnické listy. A keby sme to mali doslovne implementovať aj v legislatíve, tak vlastne tie poľnohospodárske družstvá by sa mali premeniť na formu určitej akciovej spoločnosti so všetkými inštitútmi a atribútmi, ktoré k tomu patria, lebo iný zmysel vlastne až tak v tých podielnických listoch nie je a boli by zaregistrované, proste muselo by sa s nimi obchodovať na kapitálovom trhu, musela by byť trhovo stanovená ich cena, to znamená kurz toho podielnického listu, aby bolo možné s ním obchodovať, nakladať, založiť ho bankám na úver, lebo vlastne v takejto podobe, ako to je, je to mŕtvy podielnický list, ktorý niečo symbolizuje, ale reálne nič konkrétne nevyjadruje, iba nejaký počiatočný stav na počítanie z toho vlastníctva pôdy, odpracovaných rokov a, sa mi zdá, ešte mŕtveho a živého inventára vloženého do poľnohospodárskeho družstva.
Podľa môjho názoru si treba uvedomiť i druhú cestu riešenia tohto problému, podľa mňa ktorý je z hľadiska fungovania tých podnikov reálnejší a podľa mňa lepší. Tu si treba uvedomiť, že to klasické družstvo má jednu výhodu oproti akciovej spoločnosti v tom, že akciová spoločnosť v podiele zohľadňuje iba podiel na základnom imaní, ale nie podielový list, ale vklad do poľnohospodárskeho družstva a prispôsobenie stanov toho poľnohospodárskeho družstva ku klasickým stanovám západného súkromného družstva má jednu obrovskú výhodu a pre poľnohospodárov aj prednosť, že nezohľadňuje len podiel na základnom imaní, ale aj zohľadňuje podiel toho jednotlivého subjektu na obrate toho družstva. To znamená, že tieto družstvá predovšetkým vytvárali farmári na Západe, alebo niekedy to bolo aj na Slovensku, za účelom, aby združili svoj kapitál na účely obchodovania, spracovania a tým pádom aby mohli vytvárať nejakú konkurenčnú silu. Čiže tu je ten problém.
Ja by som išiel, keby som bol na mieste predkladateľov inou cestou a by som legislatívne upravil, aby všetky stanovy tých poľnohospodárskych družstiev boli v súlade so stanovami tých družstiev súkromného typu, nakoľko to, ako sú upravené tie stanovy, je na vôli členskej schôdzi toho ktorého konkrétneho družstva a problém je v tom, že tí, ktorí to berú seriózne, odvodzujú aj hlasovacie práva podieľať sa na zisku, na strate a doťahujú to až do koncovky, že sa podieľajú na obrate tým, že si tie stanovy klasicky upravia, ako je to pri družstvách na Západe, ale tí, ktorí sa snažia tomu vyhnúť, tuto jednoducho spravili tak, že čo člen, to jeden hlas, to znamená, že nerozlišujú, či tam má niekto podiel 100 000 alebo 500 000 korún, všetci majú rovnaké hlasovacie práva a povinnosti odvodené. Čiže to sú tie družstvá skôr socialistického typu a tu je ten kameň úrazu. Čiže ja sa skôr prihováram, aby tá družstevná forma bola zdokonalená a zákonnou normou aby sme donútili všetky poľnohospodárske družstvá, aby ich stanovy boli v súlade so stanovami družstiev súkromného, tzv. západného typu. Čiže tu ja vidím cestu, ktorá by mohla pomôcť normálnemu fungovaniu týchto podnikateľských subjektov a nielen pomohla by družstevníkom, ale aj z hľadiska rozvoja a celospoločenského záujmu poľnohospodárstva by bola prospešná. Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dámy a páni, uzatváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
P. Tatár, poslanec: Dámy a páni, na úvod som hovoril, že chcem so svojimi spolupredkladateľmi len naplniť zákon z roku 1995. A zároveň som povedal, že cieľom predkladateľov nie je rekriminovať tento zákon č. 264/1995 Z. z., len ho naplniť.
Po tejto rozprave musím byť prísnejší. V skutočnosti sme po roku 1990 stáli pred problémom nápravy majetkových krívd, to tá kolektivizácia spôsobila, dosť veľa majetkových krívd. A to neboli len majetkové krivdy, samozrejme, to boli krivdy, ktoré postihli celú štruktúru vidieka, postihli rodiny, postihli jednotlivcov, postihli generácie, postihli morálku celého národa. A išli sme ich naprávať. Bol naozaj veľký problém, ako riešiť ten družstevný majetok, ktorý nebol majetkom zhabaným, teda ktorý neriešil zákon o pôde, ale ktorý vznikol na družstvách, bohužiaľ, bol problém, že sa ťažko to riešilo rovnako aj pre štátne majetky v procese zhruba tých rokov 1950 - 1989. A asi pol milióna ľudí si uplatnilo transformačné nároky. A ide o týchto pol milióna oprávnených osôb. Tam išlo o to, že majetok, ktorý vznikol z ich pôdy, bolo treba po roku 1989 spravodlivo rozdeliť. A preto hovorím, že budem prísny, lebo musím popísať, o čo tu ide.
Ten majetok, morálno-politicky povedané, ukradnutý bol prvýkrát po roku 1948 a druhýkrát, keď transformáciou družstiev v roku 1992 bol rozdelený na majetkové podiely, bol ukradnutý práve zákonom č. 264/1995 Z. z. To je to prísne, čo treba povedať, aby sme vedeli o čom tu hovoríme. A preto teraz zopakujem, že nejdeme rekriminovať tento druhý zlodejský zákon č. 264/1995 Z. z., len chceme, aby sa aspoň naplnil. Majetok, ktorý, a teraz to tu bolo povedané, mal objem 100 mld. korún, sa rozplynul od roku 1992 do roku 1995. Rozplynul sa. A niekto tu teraz hovorí, že z rozplynutého majetku nebolo dostatok peňazí, aby technikáliu vydania listov v Stredisku cenných papierov niekto uhradil? Kde sme? Niekto niekoho okradne a ešte hovorí: "Ešte mi za to zaplaťte." Kde sme? Však to je nemorálne, to tak nemôže fungovať. Ja nemôžem nebyť prísny po takejto rozprave, to sa proste nedá. A znovu hovorím, nejdeme to rekriminovať, chceme len, aby bol naplnený právny stav. Ja nemôžem chcieť, aby niekto vrátil oných 100 mld. majetku, ktorý v tom trhovom prostredí z roku 1990 do roku 1995 odtiaľ niekde zmizol. Žiaľ, bol vytunelovaný, ukradnutý.
Vrátim sa ešte k jednému momentu. Transformačný zákon, ktorý chceme len dostať na pravú mieru z roku 1995, hovoril, že sa v roku 1992 urobia v všetkých poľnohospodárskych podnikoch inventúry. Urobili sa fyzické inventúry, tých 100 mld. tam bolo, to nebolo fiktívne číslo. Samozrejme, to neboli peniaze všetko, samozrejme, to boli aj budovy, to boli rôzne iné typy poľnohospodárskeho majetku, ale bolo to tam v tých cenách z roku 1992. To hovorím, len aby ste vedeli, o čom tu hovoríme. Tu nejde o to, že ja som naprosto pokorne na začiatku prosil, aby sme naplnili ten zlý zákon z roku 1995, tu ide o to, že táto rozprava povedala, že ešte ani toto niekto nie je ochotný naplniť. Tomu ja nerozumiem. To nie je dobré. To svedčí o zlom morálnom stave neviem čoho teraz. Parlamentu, politických strán, jednotlivcov, celej spoločnosti? Ja verím, že to nie je problém len sektora poľnohospodárstva. Ja si myslím, že to je náš spoločný problém. A toto sme chceli riešiť veľmi jednoducho tak, aby sme sami seba neklamali. Keď už by ten majetok sme neboli schopní obhospodáriť v tých poľnohospodárskych podnikoch, tak aby sme ho aspoň druhýkrát neukradli. A preto navrhujeme, aby sa pod sankciami vydali tie podielnické listy. Veď tam o nič nejde, to bude kus papiera, on bude mať nulovú trhovú hodnotu, nikto o nič nepríde, akurát bude musieť zaplatiť poplatok v Stredisku cenných papierov. Veď tu o nič nejde. Alebo chceme tretíkrát z tej fiktívnej hodnoty ešte raz ukradnúť?! Ja si myslím, že nie. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega za vaše vystúpenie.
Pýtam sa pána spravodajcu, či chce vystúpiť. Nie. Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, prerušujem tento bod nášho rokovania. (Ruch v sále.)
Pán kolega Mikloško, môžem pokračovať? Ďakujem.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 1405. Návrh na pridelenie tohto návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1569.
Za skupinu poslancov tento návrh zákona uvedie a odôvodní pán poslanec Peter Tatár. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
P. Tatár, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vrátim sa pár mesiacov dozadu, keď sme prerokovali poslanecký návrh novely zákona č. 318/1992 Zb. o tzv. trojdani, teda z dedičstva, z darovania, z prevodu a prechodu nehnuteľností a po dlhých a starostlivých diskusiách medzi poslaneckými klubmi, medzi ministerstvom financií a jednotlivými návrhmi sme dospeli k takému tvaru zákona, že sme nakoniec nezmenili žiadne sadzby a žiadne platby, žiadne sadzby daní z dedičstva, že sme nakoniec nezmenili žiadne sadzby daní z darovania a jediné, čo sme urobili, že dnešnú progresívnu sadzbu, progresívnu daň z prevodu a prechodu nehnuteľností sme zjednodušili na jednotnú úroveň 6 %. Ona je veľmi vysoká, tých 6 %, ale prešlo to takto, lebo to bol vtedy taký kompromisný návrh, a potom sa stalo to, že z rôznych dôvodov, nielen z dôvodov sadzieb daní prezident Slovenskej republiky vrátil tento návrh zákona späť do parlamentu a pri jeho opätovnom prerokúvaní sme vlastne zmenili aj túto jednu jedinú zmenu v zákone a vypadlo oných 6 % dane z prevodu a prechodu nehnuteľností a zostalo vo všetkých sadzbách úplne rovnaké zdaňovanie, úplne rovnaké čísla, úplne rovnaké percentá, ako boli celkom na začiatku pred tou novelizáciou.
Mne záleží aj na zmene daní z darovania, aj na zmene daní z dedičstva, v tomto návrhu to znovu predkladám. Je to podobný návrh, ako bol podaný prvýkrát. Ale na čom naozaj záleží predkladateľom a na čom naozaj záleží aj normálnemu rozvoju trhu s nehnuteľnosťami, je práve úprava sadzby daní z prevodu a prechodu nehnuteľností.
Myslíme si, že ak tento zákon dostane podporu, tak ako minulý rok dostal podporu, do druhého čítania, tak predpokladám, že budeme sa venovať dani z prevodu a prechodu z nehnuteľností, že tam urobíme dve veci.
Jedna vec je, že by sme vrátili pri konkurzoch stav pred 1. aprílom tohto roku, pretože veľmi veľa konkurzov dneska stojí na tom, že od 1. apríla platí, že sa daň z prevodu a prechodu po úspešnom konkurze nehnuteľností platí z nejakej pôvodnej nadobúdacej ceny, ktorá je veľmi vysoká, a pritom sa predáva v tom konkurze za veľmi nízku cenu. Čiže vlastne tie konkurzy nemôžu ani prebehnúť, neoplatí sa, aby to išlo, a konkurzy stoja. To je problém bežných konkurzov, ale to je aj veľký problém konkrétne Fondu národného majetku, ktorý má na starosti dosť veľa prípadov v tomto režime.
Druhé, čo by sme chceli dosiahnuť, je, aby sme sa venovali dani z darovania a dani z dedičstva v druhom čítaní, ak bude o to záujem. Budeme radi. Inak ostali by sme jedine na prerokovaní daní z prevodu a prechodu nehnuteľností. Je to transakčná daň, teda to je transakčná daň, a preto si myslíme, že nemá tam byť progresívna sadzba, že tam má byť lineárna sadzba, že nemá byť ani taká vysoká ako prvýkrát, že má byť 4 %. Vyrátali sme, že pri tomto type zdaňovania nepríde nikto k nejakej nespravodlivosti, ako sa to stalo pri tých 6 %, lebo napr. tie nehnuteľnosti do 1,5 mil., to bolo veľmi nespravodlivé voči tým menším vlastníkom, keď chceli predať svoju nehnuteľnosť. A myslíme si, že tá lineárna daň, naopak, zvýši výber dane, pretože sa prestane obchádzať platba dane, tak ako je to dnes, všetkými tými podvodnými spôsobmi. Rôzne metódy sa nachádzajú na predaj budov, pretože ak má niekto za 40-miliónovú budovu platiť 20-percentnú daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, tak sa mu to neoplatí.
Na záver teda vás chcem poprosiť o postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ide v podstate o tú daň z prevodu a prechodu z nehnuteľností a ide iba o to, aby sme sa vrátili k tomu, čo sme už raz prijali a čo sa vlastne potom stratilo z toho zákona, keď bol vrátený prezidentom naspäť do parlamentu. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za uvedenie návrhu zákona. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Vladimírovi Maňkovi a žiadam ho, aby sa ujal slova.
V. Maňka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov (tlač 1405), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 56. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i všetky náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného nechám priestor cteným poslancom a poslankyniam, ktoré sa k tomu môžu vyjadriť v rozprave.
Súčasne vás žiadam, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu výboru.
Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania a zároveň žiadam všetkých poslancov Národnej rady, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, po tomto bode rokovania pristúpime k hlasovaniu.
Takže otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, kto sa hlási ústne do rozpravy. Ak sa nikto nehlási ústne, uzatváram možnosť podania prihlášok do rozpravy.
Prerušujem rozpravu o tomto bode nášho rokovania. (Hlasy z pléna.)
Pán kolega, prepáčte. Odobral som slovo navrhovateľovi. Takže sa vraciam späť a zároveň sa ospravedlňujem. Samozrejme, pán kolega, máte právo vystúpiť. A vám teraz dávam možnosť, aby ste uplatnili to právo. Nech sa páči, máte slovo.
P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zhrniem jednou vetou tento návrh zákona. Ide o napravenie tých nedorozumení, ktoré vznikli pri jeho prvom prerokúvaní. Myslím, že parlament si nezaslúži, aby sme pri takej príležitosti, akú máme dneska, nenapravili problém, za ktorý sa vlastne všetci, ktorých sa to týka, trošku na nás aj hnevajú. Takže vás prosím o podporu.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete ešte využiť právo záverečného slova? Nech sa páči, máte slovo.
V. Maňka, poslanec: Ďakujem. Čakal som, že niekto v rozprave vystúpi. Ja si dovolím iba pár poznámok skutočne krátko povedať.
Chcem povedať, že pamätáme sa všetci, že súčasná vláda schválila koncepciu daní do ďalších rokov. Takéto zákony, ktoré sú tu, samozrejme, do nej zasahujú. Beriem slová pána poslanca Tatára, beriem tie, že bude súhlasiť s tým, aby sa vypustili všetky ostatné dane, ktoré sú v tomto zákone. Ostane tam iba daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, lebo, samozrejme, tento návrh konštatuje, že neovplyvní výdavkovú stránku štátneho rozpočtu, on ovplyvní príjmovú, to znamená, ovplyvní tým aj výdavkovú. Ale súhlasím s tým, že mali sme takú dohodu a konsenzus, že urobíme daň z prevodu a prechodu lineárnou. Ona je dnes progresívna. Pán prezident ju vrátil preto, lebo bola lineárna, vysoká už pre tie nízke skupiny z hľadiska nízkej hodnoty prevodu nehnuteľností, to znamená, kde dnes je 4-percentná daň, tá 6-percentná bola vysoká. Čiže v tomto duchu ja návrh tiež podporím do druhého čítania z toho dôvodu, aby sme našli v tomto bode priestor, aby sme našli tú správnu výšku, ktorá túto sadzbu zlineárni. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho rokovania.
Zároveň s radosťou odovzdávam vedenie schôdze svojmu kolegovi pánovi podpredsedovi Bugárovi. Nech sa páči.
B. Bugár, podpredseda NR SR: No teda to sú pokroky.
Takže vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k hlasovaniu, tak ako sme sa dohodli. Presne je 17.00 hodín.
Takže najprv budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov (tlač 1405).
Spravodajcom je pán poslanec Maňka, takže musíte si sadnúť, za chvíľočku budeme hlasovať.
Najprv vás vyzývam, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby sme sa prezentovali, aby som mohol zistiť, koľko je tu prítomných poslancov, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
(Hlasovanie.) Prítomných na moje prekvapenie je 85 poslancov.
Takže, pán poslanec Maňka, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, lebo sú tu snahy zo strany niektorých kolegov poslancov vyťahovať karty a nehlasovať.
Pán poslanec, nech sa páči, môžeme skúsiť naše šťastie.
V. Maňka, poslanec: V prvom hlasovaní odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Návrh je, aby sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania. O tomto hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 85 poslancov, za návrh hlasovalo 55, proti 2, zdržalo sa 22 poslancov, nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla o tom, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán poslanec, druhé hlasovanie.
V. Maňka, poslanec: Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1569 z 27. februára 2002 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh dvom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby ústavnoprávny výbor uvedený návrh prerokoval v termíne do 13. mája 2002 a gestorský výbor do 14. mája 2002. Prosím o tomto návrhu, vážený pán predsedajúci, dať hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 102 poslancov, za návrh 99, zdržali sa 2, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch (tlač 1393).
Spravodajcom je pán poslanec Marián Antecký. Nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.
M. Antecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, najskôr budeme hlasovať o tom, aby Národná rada prerokovala tento návrh zákona v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o tom, či Národná rada prerokuje v druhom čítaní tlač 1393.
(Hlasovanie.) Prítomných 106, za návrh hlasovalo 84, proti 3, zdržalo sa 14, nehlasovalo 5.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, druhé hlasovanie.
M. Antecký, poslanec: Druhé hlasovanie bude o prerokovaní tohto návrhu zákona, kde sa navrhuje návrh prideliť na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ako gestorský výbor sa určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a určujú sa lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 7. mája 2002 a v gestorskom výbore do 10. mája 2002.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 107 poslancov, za návrh hlasovalo 97, zdržalo sa 6, nehlasovali 4.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Finďa na vydanie zákona, ktorým sa určujú indexy rizika nákladov na zdravotnú starostlivosť jednotlivých skupín poistencov za rok 2001 (tlač 1400).
Spravodajcom je pán poslanec Ferkó. Nech sa páči, máte slovo.
B. Ferkó, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že predložený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 104 poslancov, za návrh 46, proti 1, zdržalo sa 52 poslancov, nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní.
Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (tlač 1402).
Spravodajcom je pán poslanec Kresánek.
P. Kresánek, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že tento zákon Národná rada prerokuje v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 108 poslancov, za návrh 63, proti 7, zdržalo sa 35 poslancov, nehlasovali 3.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pán poslanec, nech sa páči, druhé hlasovanie o pridelení výborom.
P. Kresánek, poslanec: Áno, vážený pán predsedajúci, v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúčam prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky... (Hlasy z pléna.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme... (Hlasy v sále.)
Áno, pani poslankyňa navrhovala, aby tento návrh zákona bol prerokovaný aj vo výbore pre ľudské práva a národnosti.
P. Kresánek, poslanec: V poriadku, takže budeme hlasovať aj o treťom výbore, výbore pre ľudské práva a národnosti. Odporúčam, aby úlohu gestorského výboru plnil, ak to odhlasujeme, Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 13. mája 2002 a gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor ho prerokoval v lehote do 14. mája 2002. Môžete dať hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o pridelení tohto návrhu výborom, ako aj určení gestorského výboru a jednotlivých lehôt pre tieto výbory na prerokovanie.
(Hlasovanie.) Prítomných 99 poslancov, za návrh hlasovalo 90 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov, nehlasovali 3.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 1403).
Spravodajcom je pán poslanec Pavol Hajdúk. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
P. Hajdúk, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, že nebudeme pokračovať v prerokovaní návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 109 poslancov, za návrh 60, proti 41, zdržali sa 4, nehlasovali 4.
S poľutovaním musím konštatovať, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 1404).
Spravodajcom je pán poslanec Klemens. Nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie.
J. Klemens, poslanec: Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní. Prosím, nechajte hlasovať o tom.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 114 poslancov, za návrh hlasovalo 55 poslancov, proti 42, zdržalo sa 13 poslancov, nehlasovali 4.
Konštatujem, že nebol prijatý návrh, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní.
Nech sa páči, môžeme pokračovať.
J. Klemens, poslanec: Keďže nebol prijatý tento návrh, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že prerokuje predložený návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 116 poslancov, za návrh hlasovalo 53, proti 29, zdržalo sa 27 poslancov, nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa nerozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského a Petra Tatára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 1406. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1570.
Dávam slovo pánovi Petrovi Osuskému a prosím ho, aby návrh zákona uviedol.
P. Osuský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, dovoľujem si uviesť návrh zákona, ktorý na rozdiel od iných, v dnešný deň prerokúvaných nie je ani politikum ani lukratívny záujem tej či onej strany. Ale ide skôr o zákon, ktorý môže pomôcť každému občanovi tým, že sa jeho prijatím dostáva garancie na práva, ktoré zakotvuje Ústava Slovenskej republiky a ktoré doteraz neboli zákonne upravené tak, že občanovi tejto krajiny tieto garancie aj skutočne zabezpečili.
Právo na zákonného sudcu je veľmi dôležitým základným občianskym právom zakotveným v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a súčasne neodmysliteľným predpokladom ďalšieho veľmi dôležitého zákonného práva, a to práva na súdnu ochranu upraveného takisto v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný inštitút práva na zákonného sudcu si nevyhnutne vyžaduje realizáciu tohto práva v podobe zákonnej úpravy, a to tým viac, že ide o právo na zákonného sudcu. Právo zákonného sudcu predovšetkým znamená, že o právach a povinnostiach občana má rozhodnúť súd, a nie iný orgán a ak v konkrétnej veci rozhoduje napr. správny orgán, má jeho rozhodnutia preskúmavať súd. Toto právo súčasne znamená, že zákon presne upravuje druh a stupeň súdu, ktorému vec patrí, a v rámci príslušného súdu určuje, ktorý sudca alebo ktorý senát má vo veci rozhodnúť. V našom právnom poriadku zákon upravuje druhy a stupne súdov a na tom základe procesné právne predpisy, Občiansky súdny poriadok a Trestný poriadok, ktoré upravujú pôsobnosť a príslušnosť súdov. Úprava veľmi dôležitej otázky, t. j., ktorý sudca, resp. ktorý senát príslušného súdu má vo veci rozhodovať, aká je deľba práce v senáte pri príprave rozhodovania, pri vyhotovovaní rozhodnutia a pri ďalších úkonoch s tým spojených, však nie je na úrovni zákona vykonaná. Rozvrh práce súdu a jeho dodržiavanie pritom považuje za súčasť práva na zákonného sudcu vo svojej konštantnej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky.
Určenie zákonného sudcu v rámci príslušného súdu formou rozvrhu práce bolo donedávna na úrovni zákona upravené iba v súvislosti s výkonom súdnictva predsedom, resp. podpredsedom súdu. Predsedovia súdov však vykonávajú predovšetkým riadiacu a organizačnú činnosť, kým sudcovské rozhodovanie na väčších súdoch a súdoch vyšších stupňov je u nich zriedkavé alebo nejestvuje vôbec. Naproti tomu existenciu rozvrhu práce pre senáty a sudcov, u ktorých sudcovské rozhodovanie tvorí prevažnú alebo výlučnú náplň, upravil až § 34 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. O obsahu rozvrhu práce a aj to nedostatočne hovorí len § 2 vyhlášky č. 66/1992 Zb. o spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy. Úprava základného ústavného práva vyhláškou však nezodpovedá ústavným princípom. Ústavné inštitúty všeobecne a základné práva a slobody osobitne musia byť vykonané a v podrobnostiach upravené zákonmi, a nie tzv. sekundárnymi alebo terciárnymi predpismi.
Uvedená situácia zjavne nezodpovedá ústavnej požiadavke na takú právnu úpravu základného práva na zákonného sudcu, ktorá platí rovnako pre všetky prípady, ani požiadavke na úpravu, ktorá by dbala na podstatu a zmysel základného práva, ktorého sa týka, aby vždy sledovala cieľ tohto základného práva, ako hovorí čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že je tu rad veľmi závažných dôvodov na novú úpravu, ktorá bude obsahom, formou i úrovňou právnej úpravy na stupni zákona zodpovedať ústavným princípom.
Navrhnutá úprava predovšetkým rešpektuje základnú požiadavku, aby v Ústave Slovenskej republiky zakotvené základné práva a slobody boli v podrobnostiach upravené na úrovni zákona, a nie predpisu nižšej právnej sily. Tým súčasne odstraňuje problematiku nejestvujúceho splnomocnenia na vydanie vyhlášky. Predložená novela zákona zodpovedá svojím obsahom takým požiadavkám na úpravu rozvrhu práce, ktoré spočívajú v záruke vopred daných zásad ochrany pred ľubovôľou v prideľovaní vecí jednotlivým sudcom, resp. senátom a ktoré umožnia predvídateľnosť a zabezpečia transparentnosť obsadenia súdu, ako aj vopred určenú deľbu práce v senáte.
Uvedené zásady sa budú vzťahovať aj na prípady zastupovania. Ak by vec rozhodol sudca alebo senát, ktorý nie je určený rozvrhom práce, znamenalo by to, že rozhodoval súd, ktorý nebol správne obsadený. To by bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku alebo dôvodom na podanie dovolania podľa § 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovaná úprava nie je výslovne riešená v práve Európskej únie. Návrh novely zákona pritom nespôsobí nové finančné náklady a nebude mať nijaký dosah na štátny rozpočet, čo potvrdil aj príslušný rezort ministerstva financií.
Vážený parlament, vzhľadom na to, že ide o naplnenie úpravy, ktorú žiada a predpokladá Ústava Slovenskej republiky, ktorú sme ako parlament prijali, považujem za logické, že k tomuto naplneniu prispievajúci zákon, resp. jeho novelu svojimi hlasmi podporíte. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie tohto návrhu.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Brňákovi. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Brňák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v súlade s ustanovením § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podal stanovisko k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského a Petra Tatára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vzhľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplýva z ustanovenia § 73, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku tak, že odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V zmysle § 74 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam predmetný návrh prideliť na rokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ako aj výboru pre ľudské práva s tým, že gestorským výborom bude ústavnoprávny výbor, pričom výbory prerokujú tento návrh do 13. mája 2002 a gestorský výbor do 14. mája 2002.
Ďakujem, skončil som.