M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, zoberte si miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Ústne sa hlásia traja poslanci do rozpravy. Pýtam sa, či môžem uzatvoriť podanie prihlášok. Áno, uzatváram.

Podľa § 27 ods. 8 prednosť má pán spravodajca, ktorý sa tiež hlási do rozpravy. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

P. Hajdúk, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v rozprave uviesť k návrhu skupiny poslancov niekoľko poznámok.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, si kladie za cieľ navrhovanými opatreniami a doplneniami niektorých ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. obsahovo naplniť preambulu, podľa ktorej sa zákonom má riešiť zmiernenie niektorých majetkových krívd spôsobených vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989.

V predloženom poslaneckom návrhu zákona sa navrhuje doplniť § 6 novým písm. v), podľa ktorého vydanie nehnuteľnosti by sa vzťahovalo aj na nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo vojenských obvodoch. Vojenské obvody sa zriaďovali podľa zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch. Tento zákon upravil podmienky a spôsob určenia náhrady za zoštátnené nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali na území vojenského obvodu. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 169/1949 Zb. náhrada sa poskytovala v peniazoch, bolo však možné na základe žiadosti priznať náhradu v primeranej nehnuteľnosti. Žiadatelia o poskytnutie nehnuteľnosti boli pri prideľovaní nehnuteľností zo skonfiškovaného majetku alebo z majetku získaného na účely pozemkových reforiem považovaní za prednostných uchádzačov. Ak medzi vojenskou správou a bývalými vlastníkmi nedošlo k dohode v zákonom stanovenej lehote, mohol ktorýkoľvek z nich požiadať príslušný okresný národný výbor o rozhodnutie. Zákon č. 281/1997 Z .z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zrušil zákon č. 169/1949 Zb. Podľa § 13 zákona č. 281/1997 Z. z. opatrenia vykonané podľa doterajších predpisov sa považujú za opatrenia vykonané podľa tohto zákona, ak neodporujú ustanoveniam tohto zákona.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastávam názor, že problémy súvisiace so vznikom území vojenských obvodov už nie je možné riešiť, tak ako sa navrhuje, schválením doterajšieho reštitučného titulu podľa navrhovaného písmena v). V tom by Ministerstvo obrany Slovenskej republiky prišlo o výcvikové priestory a bolo by nútené obstarať si iné výcvikové priestory, čím sa výdavky kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky neznížia, ale zvýšia, čo vyplýva aj zo stanoviska ministerstva financií k predloženému poslaneckému návrhu.

V poslaneckom návrhu zákona sa navrhujú v § 11 vypustiť písmená e) a f). Citované ustanovenia upravujú i prípady, keď nemožno vydať pozemky a ich časti, konkrétne záhradkárske a chatové lokality, botanické záhrady, lesy určené na výskum alebo šľachtiteľské účely a pozemky určené na telovýchovné a športové zariadenia, arborétum. Na riešenie problematiky záhradkárskych osád bol prijatý osobitný zákon č. 64/1997 Z. z. Vlastnícke vzťahy v chatových lokalitách sú riešené v súčasnosti udelením výnimky z § 45 zákona č. 92/1991 Zb. Pôvodný vlastník v oboch prípadoch má právo na náhradné pozemky. V ostatných prípadoch sa na pozemkoch nachádzajú hodnoty duševného vlastníctva štátu budované desaťročia, ktorých hodnota sa nedá vyčísliť. Telovýchovné a športové zariadenia sú vo vlastníctve obcí alebo telovýchovných organizácií. Akceptovaním návrhu v uvedených prípadoch dôjde k porušeniu schválenej koncepcie usporiadania vlastníckych vzťahov. A zároveň nemožno opomenúť ústavný dopad tejto úpravy, pokiaľ pôjde o prípady už uskutočneného predaja niektorých pozemkov.

Rovnako nie je prijateľný návrh úpravy v § 13 zákona, pokiaľ ide o zavedenie premlčacej lehoty na uplatnenie práva a príkladný výpočet dôvodov, kedy sa právo nepremlčí. Závažné dôvody môžu byť zo strany oprávnených osôb vysvetľované ako ich subjektívny názor, pričom zákon ich bližšie nešpecifikuje. Uplatnením tohto návrhu ustanovenia sa umožňuje nanovo predkladať žiadosti na vydanie nehnuteľnosti bez obmedzenia doby predkladania žiadosti, čo je v protiklade s ostatnými reštitučnými zákonmi, ktorých lehoty ostávajú zachované, a s princípom právnej istoty.

Neakceptovateľný je aj návrh na zrušenie, resp. vypustenie § 22a. Toto ustanovenie bolo doplnené na základe skúseností s reprivatizáciou lesného pôdneho fondu, ktoré preukázali finančnú a technickú náročnosť, v niektorých prípadoch až nemožnosť vyčleňovania pôvodných lesných pozemkov. Po odovzdaní ucelenej lesnej časti sa vytýčili jej hranice, a nie hranica pôvodných pozemkov. Zrušením ustanovenia § 22a by zanikla aj možnosť postupovať podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. pri vyčleňovaní náhradných pozemkov za pozemky, ktoré nemožno v teréne identifikovať.

Vychádzajúc z uvedeného dávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Pán predsedajúci, skončil som.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre spravodajcu.

Keďže rozprava je otvorená, teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper, pripraví sa pán poslanec Delinga.

Pán kolega Cuper, otváram vám priestor na vyjadrenie vašich myšlienok.

J. Cuper, poslanec: Milé dámy, vážení páni, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú páni poslanci Tatár, Palko, Gyurovszky, Šlachta a Šebej.

Hneď na úvod chcem predoslať, že sa mi nepáči, ak politici o sebe vyhlasujú, že ich jediným zmyslom politického pôsobenia je hovoriť len čistú pravdu a pravdu a nič nezamlčiavať. Takto počúvam pána poslanca Tatára vystupovať v médiách veľmi často, že jeho politický subjekt je ten, ktorý má zaviesť etické vzťahy do politiky. A zrazu v tomto návrhu zákona, ktorého skrytým zmyslom je reštitúcia tzv. neidentifikovateľnej pôdy, lebo taká neexistuje, teda ide o pôdu, ktorej vlastnícke práva zanikli, a teda ktorá prešla ako res derelicta na štát. A tá sa znova má stať iba akousi pôdou premlčanou alebo tou, ku ktorej sú vlastnícke práva iba premlčané. A zákon teda má otvoriť v bodoch 2 až 9 prístup k tomu, aby sa k tejto pôde dostali tí, ako to vysvetľuje § 13 ods. 2: "Právo sa nepremlčí, ak nemohlo byť uplatnené z objektívnych dôvodov, najmä ak a) oprávnená osoba zo zdravotných alebo iných závažných dôvodov nemohla nárok uplatniť, b) oprávnená osoba z dôvodu pobytu v zahraničí alebo iných závažných dôvodov nemala dostatok informácií o možnosti uplatnenia práva. V sporných prípadoch rozhodne na návrh oprávnenej osoby súd."

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, sami uznáte, že iný závažný dôvod môže byť hocijaký dôvod. Nemusí to byť dokonca ani dôvod právny. A to otvára hranice reštitučných nárokov naozaj mimo práva a aj mimo etiky. S tým teda, vážený pán predkladateľ, súhlasiť ani klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko nemôže. Nenecháme zo seba vedome zo strany maďarskej koalície, ktorá je tu podpísaná pánom Gyurovszkým, robiť bláznov. Veď tento taký istý návrh už maďarská koalícia do tohto parlamentu predložila ešte za Mečiarovej vlády dvakrát. Dvakrát sme povedali, že jednoducho takéto bezbrehé reštitúcie hocikým a za akýchkoľvek podmienok na Slovensku jednoducho neprichádzajú do úvahy.

Takže tým pánom starostom, ktorí boli predkladateľmi zneužití, oklamaní a sedia na balkóne tohto parlamentu, chcem povedať verejne, áno, klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko je ochotný podporiť reštitučné nároky vo výcvikovom priestore Javorina a Lešť, ale nie je ochotný podporiť tie časti tohto zákona, ktoré otvárajú priestor na bezbrehé reštitúcie. Takže je len jedna možnosť. Ak predkladateľ stiahne z návrhu zákona body 2 až 9, potom, vážení páni starostovia, budete mať aj hlasy poslancov Hnutia za demokratické Slovensko. Ak tak pán predkladateľ alebo páni predkladatelia vo svojom vystúpení tu z tejto tribúny neurobia, jednoducho takýto návrh zákona reštitučného klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko nepodporí. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Delinga, pripraví sa pán poslanec Slafkovský.

Pán poslanec Delinga, nech sa páči, máte slovo. (Ruch v sále.)

Pán Šagát, nerušte rokovanie slovenského parlamentu. Ďakujem za pochopenie.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, otváranie reštitúcií v predvolebnom roku je asi najkrajším lákadlom pre voličskú základňu. A keď sa tak teraz týmto návrhom zákona má stať, tak si myslím, že minimálne v pozadí tento problém sa tu črtá.

Vážení páni predkladatelia, bol by som považoval za čistú prácu to, keby ste boli napísali zákon jednoduchým spôsobom. Všetci tí, ktorí opomenuli, ktorí tu neboli a ktorí boli ja neviem kde a nevedeli, že reštitučné nároky sa predkladajú do konca roku 1992, majú možnosť ja neviem do 31. 12. 2002, teda po 10 rokoch si znovu uplatniť svoje nároky. V nadväznosti na to by bolo spravodlivé, aby sa vykvantifikovalo v dokumente k zákonu, asi o aký objem nárokov na zdroje, či už zo štátu alebo z reštitučných fondov a pod., by išlo, pretože to by bolo legitímne, správne, objektívne, spravodlivé a tak ďalej. Vieme veľmi dobre, že ako Fond národného majetku, tak aj Slovenský pozemkový fond rozpustili reštitučné fondy, akcie, ktoré tam mali. Čiže sa s tým obchoduje. Nie je to možné. Treba počítať, aby sa z týchto fondov uplatňovali nároky. Na druhej strane je jasné, že signovať určitý nárok skupiny občanov alebo jedného občana, to je jedno akého, len na príslušnú lokalitu, myslím, je z titulu zákona nie dobré, neprípustné a nehodiace sa.

Ja som vystupoval aj k zákonu, ktorý sme tu mali prednedávnom, ktorý bol jasne zameraný len na tú prvú časť, na ten prvý bod, t. j. na prinavrátenie pozemkov, ktoré sú vo Vojenskom obvode Javorina. A keďže predkladatelia nemohli prísť s tým istým, tak rozšírili okruh tohto zákona aj na ďalšie, by som povedal, takmer školácke podmienky, teda že sa môže prihlásiť na reštitúciu aj ten, kto má zdravotné dôvody, iné závažné dôvody, kto je v zahraničí. Čiže nebol som v škole a ak to neviem, nemôžem odpovedať. Je z tohto pohľadu veľmi ťažko možné a podporiteľné, aby sme takýto návrh zákona práve pred voľbami v Národnej rade pustili do reality.

Ja súhlasím s tým, že je tu veľmi veľa vlastníckych práv, ktoré neboli v rámci reštitúcií usporiadané, uspokojené, nahradené. Ja som o nich hovoril už, myslím, pred pár mesiacmi tu a zároveň aj som ich predkladal v návrhu vo výbore pôdohospodárskom k tomuto zákonu, či už išlo o bývalé roľnícke, skladištné a iné družstvá, ktorým v rámci reštitúcií bol znárodnený majetok príslušnými štátnymi úradmi v rokoch päťdesiatych. Hovoril som o tom, koľko je tu občanov, ktorí nútene museli odovzdať svoju pôdu ako družstevníci do štátnych majetkov. A potom pri transformácii poľnohospodárskych družstiev zo zákona neboli, samozrejme, tieto ich nároky realizované, pretože už neboli členmi družstiev, keď ich zákon mohol riešiť. A na druhej strane štát už vzhľadom na to, že reštitučný zákon mal určitú ohraničenú dobu, takisto nemohol tento problém vyriešiť. Čiže je tu ďaleko-ďaleko viac rukolapnejších problémov, ktoré, ak by sme ich chceli spravodlivo doriešiť, by bolo treba jednoduchým a jasným spôsobom pre každého vyriešiť.

Takže aj napriek tomu, že pán poslanec Cuper hovorí, že by sme vedeli určitým spôsobom tento návrh zákona dať do podoby toho prvého bodu, si myslím, že aj tak by sme museli o tom veľmi vážne diskutovať, pretože ide len o úzky okruh občanov. Ja im neberiem ich nároky, ja nie som proti nim. Ale ide len o úzky okruh občanov, kde máme jasné dôkazy, a hovoril to aj pán spravodajca, kto z nich už dostal proste tieto nároky uplatnené, či už spravodlivo alebo nespravodlivo, to je vec posúdenia. Niektorí si ich prevzali, niektorí ich majú ešte dodnes v depozite. Aj dnes máme také veci, ktoré sa stávali, že sa, povedzme, vyvlastnil majetok. Bola to roľa. Dostal za to občan, povedzme, 40 halierov za štvorcový meter. Bola tam výstavba, čiže bol to v podstate intravilán. A za trhovú cenu sa tam predávajú dneska pozemky. A ten občan, ten vlastník v podstate prišiel o veľké hodnoty.

Takže, vážení predkladatelia, myslím, že ste sa nezamysleli dôveryhodne nad tým, čo je potrebné, ak otvoríme problém reštitúcií v našom štáte, v našej spoločnosti, spravodlivo a jasne doriešiť. Takže nemôžem sa v takomto pohľade prihovoriť za to, ak by išlo len o to, čo je predmetom tohto zákona, že by sme spravodlivo riešili tie problémy, aj keď sú akokoľvek citlivé, akokoľvek, by som povedal, uznávaniaschopné, aby sme ich vyriešili takýmto spôsobom, aká je predloha. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie.

S faktickou poznámkou sa hlási zatiaľ iba jeden poslanec. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok.

Pán kolega Osuský, máte slovo, nech sa páči.

P. Osuský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Delinga tu vo svojom vystúpení veľmi tak rozporuplne vystupuje vo veciach v zmysle: "Neberiem tým ľuďom ich právo." Ale keďže on je zákonodarca a v jeho rukách je to právo, ani im ho nechce dať. Hovorí o úzkom kruhu, z ktorého boli niektorí aj vysporiadaní spravodlivo či nespravodlivo, samozrejme, aj nespravodlivo. Opäť nechce tento problém riešiť. A hovorí: "Akokoľvek je to citlivé a uznaniahodné, nedá sa to takto riešiť." Ale neponúka žiadne iné riešenie. Inými slovami, aj keď vieme, že bolo porušené právo tých ľudí, aj keď vieme, že záležitosti mnohých z nich boli vysporiadané nespravodlivo, a uznávame tento fakt, napriek tomu to nechceme riešiť. Ja si myslím, že návrh, ktorý predkladajú autori tejto novely, sa pokúša vracať veci na správne miesto. Myslím si, že je to veľmi dobrý návrh, i keď sa nedotýka veľkého množstva ľudí, je to "prubířský kámen" toho, aký je náš postoj k spravodlivosti, k slušnosti a k úcte k majetku predkov k tým, čo ho kedysi nadobudli a ktorí oň boli režimom, ktorý tu vládol, okradnutí. Je vhodné si podľa postoja k tomuto zákonu odčítať postoj k spravodlivosti jednotlivých členov parlamentu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Delinga chce reagovať. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

P. Delinga, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja si odčítam vždy svoj názor veľmi jasne v každom prípade, keď sa o týchto nárokoch v snemovni hovorí. A ja som aj povedal, že by som bol privítal, keby predkladatelia boli navrhli ten spôsob pre každého, to znamená, aby každý, kto je poškodený, bol týmto zákonom riešený. Ale ak máme predkladať, pán poslanec Osuský, také zákony, že títo predkladatelia myslia na jeden okruh problémov, ja vôbec nebudem myslieť na druhý okruh problémov ľudí, ďalší poslanci z hľadiska svojej poslaneckej iniciatívy v predvolebnom období zase tu zahrnú nejaký počet poškodených ľudí, ja myslím, že to je nie dobré riešenie, že spravodlivé riešenie, keďže všetci o tom vieme a prerokúvame už tu niekoľkokrát tieto problémy reštitúcií, je v tom, aby sme vyriešili všetkých. Ja som očakával, že takýto návrh od predkladateľov je možný, pretože jedine vládna koalícia môže rozhodnúť o tom, či v reštitučných nárokoch vyriešime všetky prípady alebo pôjdeme len týmto spôsobom individuálne. Ja to ostatné okrem toho návrhu 1, ktorý tam je, považujem len za prilepenie kvôli tomu, aby sa neopakoval ten istý zákon, ktorý už bol zamietnutý.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi niekoľkými slovami sa pridať do diskusie k tlači 1403, ku ktorej by som rád povedal toľko, že existujú aj iné problémy, ktoré sú naviazané na zákon č. 229/1991 Zb., ktoré sa dotýkajú napr. urbariátov, pozemkových spoločenstiev aj iných právnických osôb, ktorým boli navrátené pozemky v lesoch ako lesné pozemky, ale nedopatrením zrejme v tom zákone alebo nedomyslením legislatívy vzniklo to, že napriek tomu, že pozemky dostali, nedostali do majetku aj nehnuteľnosti, ktoré boli na týchto pozemkoch v tom čase postavené.

Nie je to tak dávno, pred niekoľkými týždňami sme tu prijali návrh, ktorým sa upravili tieto vzťahy v cirkevných lesoch. Ja som, bohužiaľ, si to vtedy podrobne neprečítal a som v diskusii nevystúpil, ale podobnú záležitosť, ako sme urobili pre cirkevné lesy, je potrebné urobiť aj pre lesy urbárske a pre lesy obecné, to znamená cesty, nehnuteľnosti, horárne a všetko, čo tam bolo postavené, aj napriek tomu, že to je vrátené do užívania pôvodným vlastníkom, aby sa im aj tento majetok vrátil naspäť.

Teda prikláňam sa k tomu, aby sme návrh zákona posunuli do druhého čítania, v ktorom vyšpecifikujem presne, predložím doplňujúci návrh výborom, požiadam ich o to, aby ho eventuálne prijali a osvojili si ho a zaradili ho do predkladaného návrhu, tak aby sme vysporiadali aj krivdu alebo neštandardnosť situácie, ktorá vznikla, že dnes urbariáty investujú pomerne veľké prostriedky do zvážnic a lesných ciest a tak ďalej, pričom cesty stále nie sú v ich vlastníctve napriek tomu, že sa nachádzajú na pôde, ktorá im bola vrátené. Týka sa to aj miest, aj obcí, pozemkových spoločenstiev a iných organizácií. Ďakujem za vypočutie.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok. Pán kolega, máte slovo.

J. Cuper, poslanec: Chcem povedať pánovi kolegovi Slafkovskému, že aj tento problém sme už tu riešili. Aj ja som za to, aby sa vyriešil k spokojnosti oboch strán, aj spoločnosti, aj štátu, aj svätej cirkvi, ktorej sme obidvaja zrejme príslušníkmi. Ale tento zákon to nerobí, pán kolega Slafkovský, tento zákon ide tak ďaleko, že podľa neho by sa mohli otvoriť aj problémy tým, ktorým boli zobraté pozemky Benešovými dekrétmi. Podľa tohto zákona by mohol prísť aj barón Popper, najväčší árendátor a vlastník Bytčianskeho zámku a panstva a pivovaru a povedať, že chce naspäť svoje árendované statky a majetky, alebo trebárs mohli by prísť Andrássyovci a žiadať svoje majetky na celom Gemeri, to je vyše 100 000 hektárov. Iste by mohla prísť aj evanjelická cirkev Maďarska aj kalvínska a žiadať po svojich o 100 000 hektárov. Lenže potom, pán kolega, vyzerá to tak, že by sme ostali cudzincami na vlastnej pôde. A práve preto som povedal, že som ochotný diskutovať o vrátení pozemkov vo Vojenských lesoch Javorina a Lešť, ale nie som ochotný diskutovať o otváraní Benešových dekrétov takouto podvodnou formou. Tu nejde vôbec o reštitúcie majetkov, ktoré by boli sa týkali ciest v lesoch. Tie sa musia reštituovať zrejme iným spôsobom. Môžeme sa o tom baviť. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania za uzatvorenú.

Pán kolega, chcete vystúpiť? Áno, slovo má pán navrhovateľ. Nech sa páči.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. To hlavné, čo by som na záver chcel povedať, je, že za každú podporu tohto návrhu zákona ďakujem a tie pripomienky, či boli tie obmedzujúce, ako hovoril pán Cuper, alebo na doplnenie špeciálne tých lesných ciest, ako hovoril pán Slafkovský, akceptujeme v každom prípade. Keby sme vedeli, že časť je akceptovateľná, časť nie, tak možno podáme iba tie návrhy. A teda rozdeliť ich a niečo prijať a niečo neprijať je naozaj otázkou druhého čítania.

Chcem zdôrazniť, že, a to som povedal aj v úvode, nemožno čítať ani vykladať, ani v budúcnosti použiť tento zákon ako zákon, ktorý by sa vracal pred rok 1948, ktorý by sa vracal, bolo to tu pred chvíľou povedané, k Benešovým dekrétom, to je proste vylúčené. Ja som upozorňoval, že tu bolo manipulované v podobných rozpravách s Esterházyovcami, teraz sa tu vyskytli Andrássyovci, barón Popper, to je proste vylúčené, o tom niet pochýb. To je druhá vec, čo som chcel povedať. Čiže v tomto treba jednoducho túto mystifikáciu vylúčiť a ubezpečiť každého, ako to naozaj je.

Tretia vec je, že špeciálne v Javorine, naozaj, a to je zdokumentované, hovorili sme tu o tom veľmi jasne, ja som si to overil aj za posledné dni a hodiny, došlo k tomu, čo normálne má napĺňať reštitučný titul. A tento zákon nevracia nijaký konkrétny majetok, tento zákon je zákon, ktorý navrhuje normálnu prísnu procedúru, to znamená, že len obnovuje možnosť a v prípade, že časť tých majetkov bola vysporiadaná, neprichádza do úvahy, aby boli podriadené reštitúcii, pretože buď štátny orgán, akým sú pozemkové úrady, alebo nezávislý súd povie, že dosť, že jednoducho už to bolo vysporiadané. Týmto zákonom len otvárame procedúru, ktorá sa naplní v normálnom konaní. Takže to je tretia vec.

A štvrtá vec. Každý z týchto titulov z prirodzeného práva na vlastníctvo má nárok. Každý z týchto problémov, ktorý sa tu rieši, je riešením spravodlivým. A teda akékoľvek, aj obmedzené, prijatie tohto zákona prispeje k spravodlivosti. A preto znova na záver hovorím, akceptujeme všetky pripomienky, ktoré tu odzneli, a očakávame, že budeme môcť v prípade, že bude schválený do druhého čítania tento návrh , a verím, že bude, každý z týchto nárokov celkom spoľahlivo vyriešiť. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán spravodajca, pýtam sa, chcete vystúpiť? Nie.

Ďakujem vám, priatelia.

Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode.

Ďalej nasleduje prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1404. Návrh na pridelenie tohto návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1565.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní a uvedie poslanec pán Peter Tatár. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova. Pán kolega, máte slovo.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy s páni, tlač 1404 je zákon, ktorý navrhuje len zrealizovať to, čo bolo prijaté zákonom č. 264/1995 Z. z. Vtedy majetkové podiely v družstvách po ich transformácii, ktoré mali v podstate majetkovo finančnú, korunovú hodnotu, sa zmenili zákonom č. 264/1995 Z. z. na družstevné podielnické listy. A družstva boli povinné do určenej doby vydať oprávneným osobám v tej uvedenej hodnote družstevné podielnické listy. V podstate jediné, čo tento zákon rieši, je, aby sa tak naozaj stalo. Jednoducho chceme naplniť zákon z roku 1995. Ten zákon z roku 1995 mal iný osud, teda problematika toho zákona č. 264/1995 Z. z. mala iný osud v Českej republike a iný osud v Slovenskej republike. U nás bol prijatý. Ústavný súd povedal, že nie je v rozpore s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, v Českej republike o nejaké roky neskôr bol podobný návrh prijatý a Ústavný súd Českej republiky rozhodol, že je v rozpore. Čiže u nich takýto zákon neplatí. Vráťme sa k tomu, ako on naozaj platí. V skutočnosti tie podielnické listy neboli vydané zhruba v dvoch tretinách prípadov. Niektoré z tých poľnohospodárskych družstiev už sú medzitým v konkurze a niektoré teda aj vydali podielnické listy. Čiže je rôzny stav a lehota uplynula, nebola tam žiadna sankcia, nie je tam nejaká možnosť to vymáhať.

Na čo je dobré, aby boli tie podielnické listy naozaj vydané. Zákon č. 264/1995 Z. z. hovorí, že ten vlastník, ktorému sa majetkový podiel zmenil na podielnický list, má buď právo sa stať členom družstva v primeranom podiele, ako ten podielnický list je vysoký alebo akú má hodnotu, alebo má právo na podiely zo zisku z tohto družstva, zase len do výšky toho svojho podielu, má právo tento podielnický list predať, má právo ho spätne odpredať družstvu. A v prípade, že je družstvo v likvidácii, v tom podiele, v akom ten podielnický list má, má právo na zostatok z tej konkurznej podstaty. Čiže nevydaním týchto listov z tých alebo oných dôvodov sa vlastne nenaplnili vlastne oprávnené práva tých držiteľov podielnických listov. Bol právny problém, ako to dodatočne napraviť. Na to je nie dobrá cesta dodatočne dávať sankcie alebo rekriminovať, alebo to robiť iným podobným spôsobom, ale najlepší spôsob je predĺžiť lehotu, do ktorej treba vydať tie listy a dať odteraz do budúcnosti nejaké znesiteľné sankcie. Ak sa listy nevydajú, no tak bude nejaký zákonný tlak a nejaké sankcie. My sme navrhli lehotu do konca tohto roku, aby tie družstvá, ktoré doteraz nevykonali túto svoju povinnosť, to museli urobiť do konca tohto roku s tým, že takou zo strany štátu veľmi jednoduchou sankciou je, že v prípade, že tak neurobia, tak potom v tom následnom období by mali stratiť nároky na dotácie, čo je veľmi jednoduchá sankcia.

Samotná tá procedúra vydania tých družstevných podielnických listov nie je natoľko komplikovaná, aby ju každé družstvo nedokázalo splniť. V podstate zákon hovorí, že družstvo doručí Stredisku cenných papierov kompletný zoznam vlastníkov s ich základnými údajmi a s výškou ich majetkových podielov. To naozaj nie je nejaký veľmi komplikovaný administratívny krok. Čiže nenútime tie povinné osoby k ničomu výnimočnému. Tým, že sa predĺžili tie lehoty na vydanie, tak sa zároveň predĺžili všetky ostatné lehoty z toho zákona, ale len do konca tohto roku. Myslíme si, že na napravenie tých nedostatkov stačí takéto obdobie. Veríme, že keďže sú tam pridané aj tie sankcie, tak to bude dostatočne účinný zákon.

Ešte dve veci. Jedna je, že niektoré družstvá sa zlúčili, zanikli alebo boli predané a majú právnych nástupcov. Ono to je úplne logické aj z iných právnych vzťahov. Ale explicitne je tam napísané, že povinnosť vydať tie družstevné podielnické listy majú aj právni nástupcovia tých pôvodných povinných osôb. A zároveň sa tam len cituje Trestný zákonník, nie je to žiadny nový titul, kde hovoríme, že § 255 hovorí o tom, že treba hospodárne spravovať cudziu vec. A to sú práve družstevné podielnické lesy, lebo patria tým oprávneným osobám. Čiže len citujeme zákon, ktorý platí aj dneska, a teda nezavádzame žiaden nový titul, ale je tam citovaná aj tá trestnoprávna zodpovednosť majetková teda. Všetky tie ostatné veci sú len predĺžením ostatných lehôt, ktoré zákon obsahuje.

Aby sme zároveň mohli tak vykonať, aby sme teda mohli zaviesť tú predĺženú lehotu, tak ešte je potrebné z legislatívnotechnických dôvodov doplniť takéto ustanovenie odkazujúce na predkladaný zákon aj do Obchodného zákonníka. Poviem teda tak, že ak v prípade tohto zákona č. 264/1995 Z. z. prišlo k dosť veľkej majetkovej krivde, pretože ten majetok, ktorý z tých alebo oných dôvodov sa buď už nachádzal, alebo už nenachádzal v správe poľnohospodárskych družstiev, zrazu sa premenil iba na cenný papier, ktorý mal iba svoju trhovú hodnotu, naozaj sú družstvá, ktoré majú dobrú bonitu týchto cenných papierov, sú družstvá, ktoré majú blízko k nule a sú teda družstvá, ktoré to nevydali, tak, hovorím, nedá sa už spätne nahradiť tento stratený majetok, ale dá sa urobiť poriadok, dá sa navodiť normálny právny stav a dajú sa predĺžiť lehoty a dá sa urobiť zákonný tlak na povinné osoby, aby tak urobili. Myslím si, že tým pádom právny nárok tých oprávnených osôb bude dodatočne naplnený, nie sú tam navrhované žiadne dodatočné sankcie ani penalizácie z omeškania. Jednoducho len chceme veľmi jednoduchým, hladkým, rozumným spôsobom naplniť to, čo zákon z roku 1995 uložil. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za uvedenie návrhu zákona. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Jozefovi Klemensovi. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

J. Klemens, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si predložiť spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 1404), v prvom čítaní.

Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 379 zo dňa 6. marca toho roku.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu skupiny poslancov.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh skupiny poslancov obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet, ako i finančného dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1565 zo dňa 26. februára tohto roku prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v druhom čítaní na prerokovanie týmto štyrom výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby predmetný návrh skupiny poslancov prerokovali výbory v lehote do 13. mája tohto roku a gestorský výbor do 14. mája toho roku.

Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte k danej problematike rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Zaujmite miesto pre spravodajcu a, samozrejme, podľa § 27 ods. 8 dávam vám slovo ako prvému.

Ale prepáčte, keďže som nedostal písomné žiadne prihlásenie sa do rozpravy, pýtam sa ešte, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Delinga, pán poslanec Slaný. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

J. Klemens, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Napriek tomu, že zákon č. 42/1992 Zb. upravuje transformáciu všetkých typov družstiev, v ktorých sa nachádza obdobný objem majetku a počet oprávnených osôb ako pri poľnohospodárskych, predložený poslanecký návrh sa zaoberá len poľnohospodárskymi družstvami.

Predmetným návrhom sa sleduje cieľ: dovydať družstevné podielnické listy poľnohospodárskymi družstvami, ktoré tak neurobili zákonom v stanovenej lehote, t. j. do 30. júna 1996, a zaviesť sankcie za nesplnenie povinnosti - umožniť oprávneným osobám vydanie konkrétneho majetku.

Obsahom návrhu je aj návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 565/1992 Zb. o predĺžení lehoty na preukázanie vlastníctva na účely úpravy majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách, ktorým sa zavádza lehota na preukázanie vlastníctva k pôde do 31. decembra toho roku, a Obchodného zákonníka.

Aj keď možno súhlasiť s predkladateľom, že v danom prípade niektoré poľnohospodárske organizácie nesplnili povinnosti vyplývajúce zo zákona, nemožno súhlasiť s predloženým návrhom zákona, a to z nasledovných dôvodov. Zákon č. 565/1992 Zb. o predĺžení lehoty na preukazovanie vlastníctva na účely úpravy majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v poľnohospodárskych družstvách mal napomôcť oprávneným osobám pri ustanovovaní majetkových transformácií poľnohospodárskych družstiev. Lehota podľa citovaného zákona bola ustanovená do 30. 6. 1996. Na túto lehotu nadviazal § 17 písm. b) zákona č. 264/1995 Z. z., podľa ktorého oprávnenej osobe, ktorá preukázala po 1. januári 1996 vlastníctvo k pôde, vzniklo právo voči družstvu na vydanie podielnických listov do 90 dní od preukázania vlastníctva. Toto právo oprávnenej osobe zaniklo, ak ho neuplatnila voči družstvu do 7 rokov od schválenia transformačného projektu. Vzhľadom na skutočnosť, že právo zaniklo, podľa názoru odborníkov už nie je možné sa úspešne domáhať tohto práva. Navyše je potrebné dodať, že transformácia bola vykonaná v rokoch 1992 až 1993 a právo, ktoré zaniklo, oprávňovalo poľnohospodárske družstvá majetkom disponovať.

V ďalšom si dovoľujem upozorniť, že nie je možné na jednej strane určiť len lehotu na dovydanie podielnických listov a zároveň umožniť súdu, tak ako je to v bode 3 návrhu, túto lehotu predlžovať.

Vydanie majetkového podielu pre oprávnené osoby, ktoré sa nestali účastníkom oprávnenej osoby podľa transformačného projektu, je tiež nesystémové, a to z dôvodu, že predkladatelia nerešpektovali riešenie tejto otázky podľa § 13 ods. 2 zákona, pokiaľ ide o otázku vydávania konkrétneho majetku. V konečnom dôsledku toto riešenie znevýhodňuje okruh oprávnených osôb, ktoré nie sú podnikateľmi.

Z poslaneckého návrhu podľa jednotlivých paragrafov, ktoré sa chcú vsunúť do zákona č. 42/1992 Zb. a následne zákona č. 264/1995 Z. z., vychádza, že sa chce otvoriť celá transformácia, pričom stačí prijať len právnu normu, ktorá zabezpečí, aby poľnohospodárske družstvá, ktoré tak doteraz nespravili, v novom termíne vydali družstevné podielové listy.

Vzhľadom na uvedené s predloženým návrhom ako celku nemožno súhlasiť. Vychádzajúc z uvedeného dávam preto návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega.

Teraz má slovo v rozprave pán poslanec Delinga, pripraví sa pán poslanec Slaný.

Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som povedal niekoľko myšlienok, ale aj stanovisko k tomuto návrhu zákona skupiny poslancov, ktorým sa mieni zadosťučiniť oprávneným osobám v poľnohospodárskych družstvách v najbližšej budúcnosti.

Po prvé chcem povedať, že táto problematika je v okruhu poľnohospodárskych družstiev v súčasnosti aktuálna. Má predovšetkým svoje zázemie v tých oprávnených osobách, ktoré sa domnievali, že po transformácii poľnohospodárskych družstiev majú vydaním družstevných podielnických listov nárok na príslušný objem majetku, či už, samozrejme, v hodnotovom vyjadrení, to znamená buď teda v nejakom hnuteľnom, alebo nehnuteľnom majetku.

Zákon o transformácii previedol bývalé jednotné roľnícke družstvá na podielnické družstvá, na poľnohospodárske družstvá, kde bolo treba pretransformovať majetok, ktorý bol v priebehu celej činnosti poľnohospodárskych družstiev vytvorený, a na druhej strane aj majetok, samozrejme, ktorý sa vytvoril na báze zdrojov, ktoré dával štát do poľnohospodárstva v uplynulých rokoch za bývalého systému. Tento proces nebol jednoduchý. Bol zložitý a spôsobil najmä v tých prvých rokoch transformácie, v rokoch 1991, 1992, poťažne aj 1993 veľký rozruch nielen medzi občanmi na dedinách, ale aj medzi občanmi celého štátu, pretože vlastníkov v našom štáte k nehnuteľnostiam, či k poľnohospodárskej pôde, ale aj k vnesenému mŕtvemu a živému inventáru, bolo niekoľko tisíc. Odhaduje sa, že z hľadiska transformácie bolo do tohto procesu zapojených cez 600 tisíc oprávnených osôb, ktoré v tom čase riešili transformačné orgány poľnohospodárskych podnikov.

Chcem povedať, že dnes táto situácia je v inom svetle. Je jasné, že sa tu v Národnej rade, či už roku 1995, ale aj nasledujúcich rokoch, aj v roku, myslím, 2000, prekluzovala lehota na to, aby sa táto transformácia podielnictva v poľnohospodárskych družstvách určitým spôsobom uskutočnila, aby nebola hrozbou nad rozpadom tejto dôležitej štruktúry podnikania v našom štáte, keďže sa tejto dôležitej štruktúry podnikania v našom štáte podnikatelia nevzdali a družstevné vlastníctvo alebo družstevníctvo tvorí významnú súčasť súkromného sektora, Takže poľnohospodárske družstvá museli vyrovnávať s problémami, ktoré priniesol transformačný zákon. Hrozilo im teda, že po 7 rokoch transformácie, ak by sa neprijali ďalšie zákonné úpravy, by v podstate mohlo dôjsť k rozobratiu majetku poľnohospodárskych družstiev.

Po druhé treba povedať aj to, že mnohí, ktorí sa rozhodli pracovať ako fyzické osoby a hospodáriť na svojom majetku, boli do určitej miery sklamaní tým, že nedostali pohotovostné zdroje na hospodárenie v rámci svojho vypočítaného podielu, a zostali tam určité problémy. A pamätáme sa veľmi dobre, že sme tento problém tu v Národnej rade v roku 1995 riešili a dohodli sme tu vtedy na tom, aj opozícia, aj koalícia, alebo koalícia a opozícia, že týmto spôsobom sa už takéto podiely vlastne v zdrojoch a v hnuteľnom či nehnuteľnom majetku pre fyzické osoby vydávať nebudú.

Chcem povedať na to ešte aj to, že predkladatelia tohto návrhu nemajú až tak výrazne zmapovanú situáciu a to, ako aj pán poslanec Tatár tu uviedol, že zhruba len jedna tretina poľnohospodárskych družstiev vydala svoje podielnické listy ako svoju zákonnú úlohu, nie je pravda. Chcem uviesť, že to, že majetkové podiely vo všetkých družstvách spolu predstavovali hodnotu okolo 100 mld. korún, nie je pravda. V skutočnosti majetkové podiely predstavovali len 43,6 mld. a po vydávaní podielov oprávneným osobám a po prevodoch na iné právnické osoby v rokoch 1993 a 1994 predstavovali podľa osobitného zisťovania v 639 družstvách nominálnu hodnotu 33,6 mld. Sk, z čoho pripadalo na členov družstiev 18,9 mld. čiže 56,3 % a na nečlenov družstiev čiže tie ďalšie oprávnené osoby 14,6 mld., čo je 43,7 %, podiely oprávnených osôb priznané podmienene za pôdu predstavovali v kategórii členov družstiev 5,2 mld. a v kategórii nečlenov družstiev 6,5 mld., v čase prípravy zákona v roku 1995 išlo teda nie o vyše milión, ale približne len o 234 tisíc oprávnených osôb nečlenov družstiev, ktorým mali byť vydané tieto podiely. Ďalej chcem uviesť, že údaje potrebné na registráciu, ktoré potrebovali družstvá na súčasné vydanie týchto podielov, skutočne v tom čase poskytla len tretina poľnohospodárskych družstiev. A podľa údajov Strediska cenných papierov z celkového počtu 714 družstiev, s ktorými sa pripravovalo vydanie družstevných podielnických listov, boli vydané v 639 družstvách čiže 89,5 % zo zisťovaných družstiev. Čiže nie jedna tretina. Jedine 461 družstiev, ktoré prešli do konkurzu a do likvidácie, sa odhadovalo, teda že nie všetky, ale že možno jedna tretina alebo jedna desatina vydala podielnické listy a ostatné nevydali podielnické listy.

Treba povedať aj to, že majetok, ktorý, samozrejme, už bol určitým spôsobom akosi zlikvidovaný, je nenávratne preč a že ani súdnou cestou, či už nárokovo alebo akýmkoľvek spôsobom, sa k tomu majetku nikto už nedopracuje.

Chcem ďalej povedať aj to, že dôvody teda, pre ktoré časť družstiev doteraz nevydala svoje podielnické listy zo zákona, sú zložitejšie. Predovšetkým si treba uvedomiť, že vydávanie týchto cenných papierov zo Strediska cenných papierov je aj finančne náročná záležitosť. Kým pre všetkých občanov vydávanie, samozrejme, akcií v rámci kupónovej privatizácie zaplatil štát a len časť na to dával občan, tak tu museli družstvá, keď chceli vydať družstevné podielnické listy, zaplatiť celú túto operáciu, a teda pre mnohých to tvorilo vážny problém aj po procese transformácie. A mrzí nás, že teda po roku 1999 vláda neuvoľnila v rámci dotačných zdrojov nejaké prostriedky na to, aby mohli družstvá pokryť tieto náklady na vydanie družstevných podielnických listov, keď predtým určitý titul v rámci dotačnej politiky v tých rokoch 1995 až 1999 existoval. Čiže určitá úhrada zo štátu týmto spôsobom bola pre tieto družstvá motiváciou.

Vydávanie družstevných podielnických listov je v podstate vec, ktorú mali uskutočniť družstvá, tak ako to píšu aj predkladatelia, áno, v rámci zákona o transformáciách, ktoré ju nevykonali. V podstate tieto družstvá mali byť určitým spôsobom súdnou cestou prevedené do zániku. Je zaujímavé, že vlastne tento proces sa nedeje a že teda u nás v záujme vymožiteľnosti toho práva vlastne to právo nefunguje. A preto aj dnes predkladatelia idú týmto spôsobom, aby bol prijatý nový zákon a predĺžená lehota. Ale kde je tu záruka, že i naďalej vlastne sa tento zákon bude realizovať a že tieto družstevné podielnické listy budú vydávané pre všetkých občanov, ktorí si svoje nároky mienia uplatniť.

Po druhé treba povedať aj to, že pokiaľ existuje proces identifikácie alebo zisťovania vlastníctva a je predĺžená táto lehota, tak aj družstvá boli povinné určitý objem svojho majetku ponechať na to z transformácie, aby potom, samozrejme, v rámci tohto majetku mohli aj na týchto nových vlastníkov počítať s tým, že im pripadne na základe pôdy alebo na základe iných nárokov určitý majetkový podiel.

Chybne sa tiež vysvetľuje aj tá situácia, že družstevný podielnický list je vlastne papierom, ktorý hovorí vo svojom vyjadrení, že ide o hnuteľnú alebo finančnú hodnotu v tom vyjadrení, na akú bol nominálne napísaný. To predsa nie je pravda. Každý cenný papier má síce nominálnu hodnotu, ale vo svojom trhovom prostredí táto nominálna hodnota je v úplne inom charaktere a môže byť teda aj nulovej hodnoty. Čiže to znamená, že aj vydanie týchto cenných papierov ešte nezakladá právo na to, že niekto sa stane bohatým a že niekto dostane aj v budúcnosti vyplatenú hodnotu, ktorú predstavujú jeho vydané družstevné podielnické listy. Je to len právo, ktoré sa určitým normatívom premenilo na majetok, že môžem do tohto majetku určitým spôsobom byť zainteresovaný a hovoriť. Tak tu bolo by vhodné, aby aj u nás prebehol taký proces ako v Českej republike, že z poľnohospodárskych družstiev sa stali akciové spoločnosti. A v podstate už je aj tá zainteresovanosť úplne iného charakteru, aj ten podiel tých, ktorí tieto listy vlastnia, na riadení, na spravovaní majetku, na jeho výnosovosti a, samozrejme, potom aj na jeho trhovej hodnote, aj na jeho trhovom prostredí, čiže môžu s tým obchodovať.

Ďalej by bola veľmi významná záležitosť, keby napr. sme dosiahli určitou zákonnou úpravou, a to je na škodu, že sa o to nepokúsili predkladatelia, aby tieto družstevné podielnické listy mohli sa stať, by som povedal, záložným právom na získavanie, povedzme, úverových možností na investície v poľnohospodárskych družstvách. Samozrejme, to má veľmi závažný problém, ktorý nie je doriešený v trhovom prostredí, keď nemáme proste zákony na trh s pôdou a zatiaľ v hypotekárnom úverovaní a bankovníctve poľnohospodárske družstvá, ale ani iné podnikateľské subjekty nemôžu využiť pôdu na to, aby získali určité zdroje na dlhodobé investovanie. Ale ten zámer aj v tomto pohľade do určitej miery vlastne mal fungovať, tak ako bol predpoklad na fungovanie v akciových spoločnostiach, že akcie by sa stali záložným právom na získavanie finančných zdrojov na podnikanie a hlavne dlhodobé podnikanie v našich podnikateľských subjektoch.

Čiže z tohto pohľadu je taký vývod, problematika aktuálna. Ak je teda možné uvažovať o tom, že by sa dal tento spôsob predĺžiť termínom, nie som si istý, že v tomto prípade by skutočne za problém získavania finančných zdrojov na úhradu tých možností všetky družstvá mohli splniť aj tú lehotu, ktorú dávajú predkladatelia, do konca roku, myslím, 2002. A ešte potom tam prekluzujú lehotu, ktorá sa mi zdá nie celkom v poriadku, až ešte 12 rokov po transformácii, čo znamená, že by to znamenalo do roku 2004, áno. Keby nám to pán predkladateľ pán poslanec Tatár vysvetlil, pretože v jednom ustanovení sa hovorí o predĺžení lehoty na vydanie do konca roku 2002, áno, ale potom v ďalšom ustanovení sa hovorí, že 12 rokov si môže uplatniť oprávnená osoba, áno, nárok na svoj družstevný podielnický list. Takže to je problém, ktorý treba z hľadiska postupnosti a posúdenia tohto zákona vziať do úvahy.

Takže môj záver k tejto problematike je taký, že skôr je potrebné sa prikloniť k tomu, aby sa zvážilo, či tento zákon posunúť do druhého čítania a či radšej vlastne nezostať pri tom, aby existujúce štátne orgány naliehali na to, aby tie družstvá, ktoré mali túto povinnosť listy zo zákona vydať, ju splnili. Ďakujem pekne.