M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Húskovi. Pán kolega, máte slovo.

A. M. Húska, poslanec: Áno, ďakujem. Chcem upozorniť pána poslanca, že je dôležité mať aj krátkodobé, aj dlhodobé nástroje, mať aj proexportné, aj ochranné nástroje. Nie je pravda, že máme uprednostňovať len jeden z nich. Práve celkové inštrumentárium svetovo vyvinutých ekonomík ukazuje, že používajú všetky nástroje. A dokonca musíme podstatne rozvinúť obranárske nástroje napr. pri kontrole kvalít. My môžeme úplne znemožniť niektoré postupy tak, že zavedieme prísne normy dodržania kvality, pretože majú sklon dodávať k nám len brakový tovar alebo prevažne brakový tovar. A môžeme sa takto chrániť. Štát musí vstúpiť v trhových podmienkach do svojej pozície, štát je správca trhu na národnom trhu a musí takýmto spôsobom postupovať. Takže z týchto dôvodov treba, aby sme naozaj čo najrýchlejšie pribrali všetky metódy, ktoré už sa vyvinuli inde. A toto je jedna z ciest, že podporíme aj tento zákon. Samozrejme, môžeme ho zdokonaliť, ale, preboha, nie tak, že prijmeme nejakú dogmu, že len niektoré metódy sú ortodoxné, iné nie. Všetky metódy sú správne, aj krátkodobé, aj dlhodobé, aj proexportné, aj ochranárske, pretože sú legitímnymi metódami vo všetkých ekonomikách.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Karlín. Nech sa páči, pán kolega.

G. Karlín, poslanec: Ďakujem za udelené slovo. Ja chcem reagovať na pána poslanca Slaného. Má dobré poznámky s tým, že keby boli tu štandardné podmienky, myslím si, že nemáme o čom debatovať. Ale keďže sa nesprávajú obchodné reťazce štandardne a nie sú podmienky štandardné, súhlasím s istým vymedzením času, pokiaľ sa naučia obchodné reťazce správať štandardne na tomto trhu. Takto, ako dneska sa tu správajú, správali sa aj vo vlastných krajinách. Ale je to z obdobia asi spred 20 rokov. To potom zburcovalo jednak výrobcov, ale bez pomoci štátu by výrobcovia neuspeli ani vo vlastných krajinách, odkiaľ tieto reťazce prišli k nám. Ja len na dokreslenie chcem položiť takú pragmatickú otázku, či je kresťanské, aby za zalistovanie jednej komodity, to je jeden supermarket, sa pýtalo 120 000 korún alebo 60 000, je to za jednu komoditu, pre jeden supermarket, a trebárs ich majú 15, alebo podieľať sa na otvorení nového supermarketu s mimoriadnymi zľavami. Tak my im otvárame obchody, my musíme byť vďační, že môžeme tam predávať. Ale že my živíme gro ľudí, ktorí produkujú, tak to ich nezaujíma. Ale zo svojich zliav ten svoj bežný štandard, tú svoju obchodnú maržu nepustia, ani korunu. A to je neštandardné. Takže, ďakujem, toľko.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Slaný. Nech sa páči, pán kolega.

J. Slaný, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by so reagovať hlavne na pána kolegu Karlína. Ide o to, že, áno, musíme legislatívne vymedziť to postavenie supermarketov alebo obchodných sietí, aby nebolo také dominantné a nevýhodné pre dodávateľov, ale zároveň musíme aj pochopiť to, že potrebujú silných a veľkých dodávateľov jednotlivých komodít. To sú veľkoobchodné reťazce, ktoré zákonite musia v podstate vylúčiť malých dodávateľov, lebo nie sú solventní, nie sú spoľahliví z dlhodobého hľadiska a uprednostňujú veľké, kvalitné, cenovo lacné dodávky. To je svetový trend, to my nezmeníme. Čiže my v tejto oblasti okrem toho, že vymedzíme ich postavenie, musíme urobiť opatrenia na strane budovania a podpory obchodných a odbytových združení pri slovenských či už potravinároch alebo prvovýrobcoch, aby títo vďaka týmto veľkým obchodným združeniam boli schopní rovnocenne konkurovať zahraničným združeniam a dodávateľom do týchto sietí. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Dámy a páni uzatváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno práve takéto fórum a taký priestor, ako je dnes tu v Národnej rade, chýbal v roku 2000 na ten pripravený návrh, ktorý mal riešiť právnu úpravu fungovania obchodných reťazcov v Slovenskej republike. Ja som nezaregistroval, a som tomu veľmi rád, žiaden návrh, ktorý by predstavoval v zmysle rokovacieho poriadku návrh, ktorý by chcel zastaviť prerokovávanie tohto návrhu zákona alebo ho posunúť do druhého čítania. Som veľmi rád, že tu práve zazneli od všetkých, ktorí vystúpili v rozprave mnohé, ja sa to nebojím povedať, dôkazy o tom, ako situácia vo vnútornom obchode Slovenskej republiky vyzerá, keď v nej pôsobia hráči, ktorí sú nesmierne silní oproti našim dodávateľom, našim výrobcom.

Áno, je tu cesta, ktorá hovorí o koncentrácii , o kooperácii, o vytváraní združení, ktoré možno budú schopné postaviť sa do takej vyjednávacej pozície a mať takú ekonomickú silu, aby stačili týmto silným hráčom, ktorí, samozrejme, v dôsledku globalizácie fungujú všade na svete a fungujú už aj v Slovenskej republike. Ale práve to, že tomu tak nie je, ste tu tiež mnohí vo svojich vystúpeniach preukázali. A zároveň ste preukázali aj to, že treba prijať právnu úpravu, ktorá vlastne vytvorí, áno, možnože tými krátkodobými opatreniami istý možno rozbehový čas na to, aby sa isté organizované zoskupenia výrobcov, samozrejme, aj malých obchodníkov dokázali v konkurenčnom prostredí obhájiť. Zároveň sa v rozprave preukázalo aj to, že tá ekonomická sila, ktorou disponujú obchodné reťazce, najmä, samozrejme, nadnárodných spoločností, umožňuje vynucovať si také praktiky, na ktoré jednoducho ani náš právny poriadok a ani praktická činnosť, pokiaľ sa týka obchodu, nestačí, pretože ak by to tak bolo, dneska by sme sa tým nezaoberali a nehovorili tu o konkrétnych prípadoch a o ucelených praktikách, o ktorých hovoríme. Nazdávam sa, že v tomto smere boli v dostatočnej miere tu v rozprave preukázané. Bolo tu v rozprave poukázané aj to, či práve toto postavenie obchodných reťazcov a ich možnosť vyberať si dodávateľov možno nie celkom súťažnými podmienkami nemá aj istý dosah na zahraničnú obchodnú bilanciu. Bolo tu tiež zaprezentované, aké sú v tomto smere, samozrejme, čísla, ak sa hovorilo o 40 miliardách a ak sa hovorí v prehľadoch, ktoré máme aj my predkladatelia k dispozícii, že až 30 miliárd z týchto komodít je nahraditeľných v Slovenskej republike, samozrejme, s požiadavkami na kvalitu a konkurencieschopnosť.

Chcel by som predsa len, aj keď som odpovedal čiastočne hneď v rozprave pánu poslancovi Tatárovi, zareagovať, že ten vzťah k integrácii zrejme nemožno chápať len v jednej rovine. Ale možnože sú to tri prvky okrem tej slobodnej hospodárskej súťaže celkom evidentné a jasné, zmluvné dohody, objemy, kvóty - je to veľmi jasné, je to veľmi jasné, samozrejme, najmä v Európskej únii -, v neposlednom rade aj ten tretí prvok a to je primeraná ochrana národných záujmov. Ja teda nepovažujem za ekonomickú chybu, ak v rámci svojich národných záujmov Spojené štáty prijímajú nejaké opatrenie. Je to, samozrejme, možno tvrdé a tak to možno aj charakterizovať. A nepovažoval by som za ekonomickú chybu ani takéto suverénne správanie sa aj Slovenskej republiky. Ani Európska únia nás nechce malých, slabých a roztrasených, ale konkurencieschopných. A myslím si, že k tomu sa treba aj dopracovať.

Pokiaľ sa týka rôznych otázok, som veľmi rád tomu príkladu pána kolegu Slafkovského, nie je tu, či je možné predávať u nás výrobky aj pod výrobnú cenu. A keď hovoril konkrétne o rožkoch, tak ako aj hovoril o tých 50-halierových, tak, samozrejme, je to len príklad, že nikto v Slovenskej republike nemôže veriť tomu, že je tento tovar predávaný v takejto cene za cenu, ktorú by sme mohli nazvať, že pokrýva výrobné náklady, ale že ide o úplne iné prvky, ktoré sú možné len vtedy, ak sa využíva alebo dokonca zneužíva ekonomická sila.

Sme pripravení, a ja som to povedal v predkladacej správe, spolupracovať so všetkými, ktorí budú chcieť akýmkoľvek spôsobom sa podieľať na úprave paragrafového znenia jednotlivých častí. Bol by som veľmi rád, keby sme ale brali základnú filozofiu tohto návrhu zákona, ktorá spočíva, že dva prvky sú z hľadiska väzieb podstatné. A to je zamedzenie zneužívania ekonomickej sily a akési vymedzenie percenta, hovorím, akési vymedzenie percenta, nielen toho, ktoré je v našom návrhu, ohľadne skladby ponuky, pretože inak, samozrejme, by ostatné nástroje nemohli pri tomto návrhu fungovať.

Nazdávam sa, že je správne, morálne a, samozrejme, aj zákonné nezvýhodňovať vedome, pretože sme parlament, zákonodarný zbor, zoskupenia, ktoré sú rádovo možno v desiatkach, stovkách, a nebrať do úvahy možno 40 000 subjektov, malých, stredných podnikateľov, malých obchodníkov, ktorí v Slovenskej republike fungujú, a, samozrejme, výrobcov. Myslím si, že je to správne, morálne aj zákonné.

Ak si dávam otázku, či tento návrh zákona má len ekonomický rozmer alebo je len vo vzťahoch obchod - výroba, presvedčený som, že nie, že má oveľa širšie parametre - ak už som spomínal i záujmy, ktoré by nám mali byť vlastné, pretože sme slovenský parlament, hovoríme o Slovenskej republike, hovoríme o slovenských výrobcoch alebo podiele na nich - a že má oveľa širší význam a má veľmi jasné aj sociálne kontúry. A myslím si, že toto všetko musíme brať do úvahy pri ďalšom prerokovávaní návrhu.

Ešte raz vás chcem vyzvať, vážené kolegyne, kolegovia, k podpore tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega.

Pýtam sa pána spravodajcu, či chce vystúpiť. Nie. Ďakujem.

Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu.

Teraz nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Finďa na vydanie zákona, ktorým sa určujú indexy rizika nákladov na zdravotnú starostlivosť jednotlivých skupín poistencov za rok 2001.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1400. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pod č. 1556.

Teraz prosím pána poslanca Finďa, aby uviedol návrh zákona. Pán kolega, máte slovo, nech sa páči.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, systém zdravotného poistenia je založený na solidarite všetkých zúčastnených osôb. Solidarita je zabezpečená prerozdeľovaním poistného medzi jednotlivé zdravotné poisťovne, ktoré vykonáva Všeobecná zdravotná poisťovňa ako správca účtu. Podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov sa prerozdelenie vykonáva na základe indexov rizika nákladov, ktoré zohľadňujú náklady na zdravotnú starostlivosť podľa pohlavia a vekovej štruktúry poistencov. Indexy ustanovuje ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý by mal byť vydaný najneskôr do 30. júna bežného roka. Zákon č. 233/2001 Z. z., ktorým bol určený tento termín, nadobudol však účinnosť až 1. júla 2001. Preto nebolo možné určiť indexy na rok 2001 podľa zákona o zdravotnom poistení. Predloženým návrhom zákona sa odstráni uvedený nedostatok a umožní sa zúčtovanie prerozdelenia poistného na zdravotné poistenie za rok 2001.

Predložený návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Aby som objasnil ešte raz podstatu tohto zákona, prosil by som, aby sme sa sústredili na tie dátumy. Podľa všeobecne záväzného právneho predpisu je povinné ministerstvo zdravotníctva vydať do 30. júna príslušný predpis, ktorým sa určuje index rizika. Žiaľ, vzhľadom na legislatívny proces sme schválili tu v Národnej rade príslušný zákon, ktorý nadobudol účinnosť až od 1. júla. To znamená, že ministerstvo zdravotníctva nemalo možnosť na príslušný kalendárny rok vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým by sa určili indexy rizika, ktoré slúžia na zúčtovanie toho tzv. prerozdeľováku. Preto vás prosím, aby sme spoločnými silami odstránili tento nedostatok, ktorý tak trošku aj našou vinou vznikol. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za uvedenie návrhu zákona. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

Skôr ako dám slovo spoločnému spravodajcovi a ďalším, vyzývam ďalšieho predkladateľa návrhu zákona pani Tóthovú, aby sa dostavila do rokovacej miestnosti, pretože zrejme o 10 alebo o 5 minút budeme pokračovať v ďalšom rokovaní.

Teraz má slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Barnabás Ferkó, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, aby nám povedal stanoviská výborov. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

B. Ferkó, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Petra Finďa na vydanie zákona, ktorým sa určujú indexy rizika nákladov na zdravotnú starostlivosť jednotlivých skupín poistencov za rok 2001 (tlač 1400), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa, ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1556 z 25. februára 2002 prideliť v druhom čítaní návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval v lehote do 13. mája a gestorský výbor do 14. mája 2002.

Skončil som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa z vás hlási ústne. Pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

M. Drobný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja vystúpim len s reminiscenciou, ktorá nebude k veci hovoriť, ani tak, čo s tým robiť, čo navrhuje kolega Finďo, skorej s historickou reminiscenciou.

Keď v roku 1994 vznikli zdravotné poisťovne a sme sa videli v pluralitnosti tohto systému zdravotného zabezpečovania, sme si neuvedomili, že sa vytvorí historický antagonizmus medzi dvomi veľkými poisťovacími spoločnosťami, Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Spoločnou zdravotnou poisťovňou. A ten antagonizmus spočíva v skladbe poistencov, ktorí v týchto dvoch veľkých spoločnostiach sú. A vďaka tomu sa musí pristúpiť k prerozdeľovaciemu mechanizmu, o ktorom hovorí kolega Finďo, a musí sa pristúpiť k schvaľovaniu indexov, ktoré vyrovnávajú príjmy a náklady a ktoré istým spôsobom robia funkčný ten systém viacerých poisťovní, najmä tých dvoch základných veľkých poisťovní. Ale vtedy ľudia, ktorí zakladali tento systém, sa neopýtali niekoho, ako na to ísť inak, aby to nefungovalo takto. Prečo sa tak delili dve veľké poisťovne na také dve odlišné skupiny ľudí, z ktorých jedna je charakterizovaná vysokou morbiditou a druhá je charakterizovaná aktívnou produktívnou prácou? A teraz medzi nimi prerozdeľovanie sa zdá každému, že by malo byť z hľadiska solidárnosti, solidarity prirodzeným právom a povinnosťou obidvoch spoločností veľkých a musia prerozdeliť kapitál, ktorý nazbierajú v poisťovacom mechanizme. Ale ani jedna z týchto spoločností poisťovacích s tým akosi nie je súhlasne uzrozumená.

Prvá, Všeobecná zdravotná poisťovňa tento mechanizmus víta, pochopiteľne, lebo získala peniaze, získala peniaze pre veľmi chorých ľudí, naviac ľudí, ktorí nie sú produktívni, ale Spoločná zdravotná stráca a nie solidárne je spokojná s tým, že stráca. Sme ľudia a vždy, keď sa schvaľovali rozpočty obidvoch týchto veľkých spoločností, som videl tie antagonizmy, postoje k tomuto mechanizmu. Preto sa pýtam navrhovateľa pána kolegu Finďa ako kolegu, ktorý je zbehlý v týchto veciach, ako sme mali vlastne vtedy pokračovať. Ten základ tých hlavných dvoch poisťovacích spoločností bol urobený takto. Nemohol byť urobený na dajakom inom princípe alebo nemohol byť konštruovaný celý systém zdravotného poistenia na skutočne veľkom počte spoločností alebo len na jednej spoločnosti? Táto dilema tu bola, bolo tu väčšie množstvo spoločností, niektoré museli splynúť zo zákona, niektoré zanikli a katastrofálnym spôsobom sa stratili z trhu. Tak sa redukovalo neviem 15 poisťovní na 8 terajších poisťovní.

Ale vidíme, že tento systém má svoje negatíva. V niektorých veciach dobre nefunguje. A niektoré veci práve dobre nefungujú preto, lebo z týchto dvoch veľkých spoločností jedna odmieta financovať sieť nemocníc a druhá zasa má negatívny vzťah k financovaniu sietí ambulancií. Páni, takýto antagonizmus som si nepredstavoval. Ja som si myslel, že to bude predsa len solidárnejšie fungovať a že nemusíme robiť takéto korektúry, ako tu kolega Finďo navrhuje. A myslím, že je to korektúra, ktorá by mala sa pozitívne prijať. Ale je to, si myslím, do istej miery skutočne vynútený artefakt. Prakticky sme sa nemali k tomu dostať. To malo byť dajako inak urobené. Ja nie som odborník na poisťovací systém, ale odborníkov tu máme. A tí nám mali vtedy, keď sa to zakladalo, poradiť trošku inak, ako na to ísť. Neviem, možnože v odpovedi kolega Finďo povie nám to, ako sa na to malo ísť. Ale tu sa zaoberáme niečím, čo vzniklo sekundárne ako artefakt nedokonale navrhnutého systému. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Podľa § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam slovo navrhovateľovi. Nech sa páči, pán kolega, máš slovo.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tento problém má dve roviny.

Jedna rovina je čisto legislatívna, to znamená, že my sme vlani schválili návrh zákona, resp. zákon č. 233/2001 Z. z. a tento zákon splnomocňuje ministerstvo zdravotníctva, aby vydalo všeobecne záväzný predpis do 30. júna a v ňom stanovilo indexy rizika. Čiže to je jedna stránka problému. S tým ťažko vieme niečo iné urobiť ako prípadnou novelizáciou túto skutočnosť zmeniť.

Druhá stránka veci je to, čo pán poslanec Drobný spomenul. To je problém celkového poňatia zdravotného poistenia v tomto štáte. Ukázalo sa, že zdravotné poistenie solidárne by nemalo byť vyšpičkované až do takej výšky, ako je dnes, ale to solidárne zdravotné poistenie by malo mať určitú hranicu a za tou hranicou by mala existovať nejaká forma doplnkového zdravotného poistenia, príp. pripoistenia. A keďže toto nevzniklo, tak vznikla potreba všetky zdroje strkať do jedného vreca a z toho jedného vreca ich potom prerozdeľovať medzi zdravotné poisťovne podľa rizikového indexu. A tým vznikol ten paradox, že náš systém zdravotného poistenia v skutočnosti nefunguje ako poistenie, ale ako parafiškálne prerozdeľovanie verejných zdrojov.

To je moja odpoveď a ja si určite viem predstaviť dokonalejší systém a verím, že v nasledujúcom volebnom období taký systém bude aj prijatý. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Chce niekto reagovať faktickou poznámkou? Nie.

Dámy a páni, uzatváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania.

Pán navrhovateľ, vlastne toto môžeme považovať aj za vaše vyjadrenie.

Chcem sa spýtať, pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie. Ďakujem veľmi pekne.

Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho rokovania.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1402. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1557.

Teraz dávam slovo poslankyni pani Kataríne Tóthovej a prosím ju, aby návrh zákona za skupinu poslancov uviedla. Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedla mimoriadne krátku novelu skupiny poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko, ktorá v podstate spočíva v jednom paragrafe.

Táto novela sa týka nedávno prijatého zákona o nadáciách. Pokiaľ vieme, je to vlastne druhý zákon v histórii našej Slovenskej republiky a tento zákon vystriedal komplexný do roku 2002 platný zákon o nadáciách. Komplexný doteraz platný zákon o nadáciách vo vzťahu k teraz platnému zákonu bol bohatší o jeden paragraf, ktorý, žiaľ, bol z nového textu z nepochopiteľných dôvodov vynechaný, zdôrazňujem, že z nepochopiteľných dôvodov bol vynechaný, pretože keby som povedala, že bol vynechaný z pochopiteľných dôvodov, už by to bolo veľmi žalostné. Ide totiž o bývalý § 4, ktorý zakotvoval povinnosť nadácie preukázať pôvod a zdroj peňazí, s ktorými vlastne hospodária, ktoré rozdeľujú a podobne. V minulosti platný zákon, ako som uviedla, jednak zakotvoval túto povinnosť a jednak v záverečných ustanoveniach, myslím, že to bol § 35, uvádzal, že aj vo výročnej správe pri jednotlivých finančných položkách sa uvedie zdroj a pôvod peňazí. V súčasnosti platný zákon už uvádza len tú druhú úpravu, a síce, že nadácia vo výročnej správe pri výpočte vlastne jednotlivých svojich finančných kapitol a finančných výdavkoch a príjmoch uvedie zdroj a pôvod peňazí. Aký je rozdiel v týchto dvoch úpravách? Zatiaľ čo § 35 má len evidenčnú povinnosť, znamená len evidenčnú informačnú povinnosť, vynechaný § 4 zakotvoval zákonnú povinnosť preukázať pôvod a zdroj peňazí. Toto má veľký právny dôsledok. Pokiaľ dôjde k spochybneniu zdroja alebo pôvodu peňazí za dnes platného zákona, nadácia nemá bremeno dôkazné na sebe, že áno, to, čo uvádzam, je pravda, ale opačne, ten, kto spochybní, musí vyvinúť tortúru preukázania, že to, čo je tam napísané, nie je pravda, čo je veľmi obťažné v praxi.

Vážení, keď sa v minulosti robil zákon o nadáciách a bola som ako predsedníčka Legislatívnej rady pri tom a rokovala som o tomto zákone v zahraničí, konkrétne v Rade Európy, práve vynechaný paragraf bol mimoriadne vysoko pozitívne hodnotený v právnej úprave Slovenska, pretože toto ustanovenie bolo považované za krok zamedzujúci praniu špinavých peňazí. Nadácia bola povinná preukázať, odkiaľ tie peniaze má. Teda akékoľvek peniaze, ktoré dochádzali do nadácie a ona použila, bola povinná komukoľvek, ak sa ktokoľvek príslušným spôsobom obrátil najmä na štátne orgány, preukázať dôkazmi, že skutočne tie peniaze pochádzajú z tých zdrojov, ktoré ona vo výročnej správe uvádza.

Pokiaľ, vážené pani poslankyne a poslanci, my hovoríme o zmoralizovaní, o našom boji proti korupcii, o boji proti praniu špinavých peňazí a pod., čo je nielen vo vládnom programe tejto vlády, ale všade, kde vystupujú politici, súčasní predstavitelia súčasnej vlády sa hrdia, aké míľové kroky alebo aké aspoň pozitívne kroky robia na tejto parkete, tak je veľmi podivuhodné, že práve toto ustanovenie bolo vynechané zo zákona o nadáciách. To totiž preukazuje opak. To vôbec nesvedčí a nepotvrdzuje líniu, ktorá je hlásaná oficiálne. A opätovne dochádzame k tomu, že znovu sa tu voda káže a možno víno sa necháva piť. Preto chcem poukázať na to, že viacerí poslanci v tejto snemovni pozitívne sa vyjadrili aj k návrhom legislatívnym o preukazovaní pôvodu peňazí u fyzických osôb. Už sa robia, pripravujú sa kroky aj k takémuto ďalšiemu preukazovaniu zdrojov a pôvodu peňazí a naraz u právnických osôb, akými sú nadácie, dochádza k takémuto právnemu lapsusu.

Vzhľadom na túto skutočnosť, keďže máme obavy, že nadácie sa môžu stať práčkami špinavých peňazí, poslanci Hnutia za demokratické Slovensko sa rozhodli podať návrh tejto krátkej novely. Táto krátka novela nezaťaží parlament, je to jedno ustanovenie v podstate. A osobne nevidím dôvody, ktoré by prekážali prijať toto ustanovenie, pretože pri vynechaní jeho zo súčasnej právnej úpravy nebol v parlamente, resp. neodznel v parlamente žiaden argument, aby bolo možné akceptovať vynechanie tohto ustanovenia.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím, že nemusím viacej zdôvodňovať, že ide jednak o citlivú otázku, ide o otázku, ktorá môže naštrbiť renomé Slovenskej republiky v zahraničí, pokiaľ by bolo zverejnené, že Slovensko odchádza od takej právnej úpravy, ktorá bola kvitovaná a hodnotená pozitívne. Preto verím, že všetci máme záujem, aby sme v našom právnom poriadku nevytvárali priestor na také aktivity, s ktorými vlastne chceme bojovať, to znamená, aby sme nevytvárali priestor na pranie špinavých peňazí možno aj v nadáciách. Verím, že podporíte tento legislatívny návrh do druhého čítania, za čo vám vopred ďakujem.

A pokiaľ pán predseda parlamentu nenavrhol prerokovanie tohto legislatívneho návrhu vo výbore pre ľudské práva a národnosti, prosím, aby moje vystúpenie bolo brané aj v tom zmysle, že navrhujem, aby tento výbor predmetný legislatívny návrh prerokoval. Ďakujem vám za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pani kolegyňa, ďakujem za uvedenie návrhu zákona. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľa.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Kresánkovi. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

P. Kresánek, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi len veľmi stručne, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (tlač 1402).

Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť diskusiu a rozpravu k tomuto návrhu zákona.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som písomne nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Keďže nikto, uzatváram možnosť podania prihlášok a zároveň aj prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu. Ďakujem vám.

Nasledujúcim bodom nášho programu je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1403. Návrh na pridelenie tohto návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1564.

Za skupinu poslancov tento návrh odôvodní pán poslanec Tatár. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi veľmi jednoducho uviesť tlač 1403, ide o otázku vlastníctva.

Najprv by som povedal, že vlastníctvo ako také je popri ľudskej slobode hodné tej najvyššej kategórie právnej ochrany a je hodné najvyššej starostlivosti spoločnosti a štátu. Jednoducho vlastníctvo je právo na hodnotu, ktorú človek vytvoril svojou prácou. A to platí o všetkých druhov vlastníctva. V tomto prípade ide o vlastníctvo k pôde alebo k inému podobnému majetku, ako sú lesy. Treba povedať, že vlastníctvo sa vytvára teda prácou a nie je celkom dobre prípustné, aby nejakým zákonom sa menilo inak ako je ono vo svojej podstate dané. Vieme, že sme v tejto otázke vlastne zažili po roku 1990 obnovovanie vlastníctva, odstraňovanie krívd na vlastníkoch. A z tohto hľadiska vychádza aj nasledujúci návrh, ktorý má ochraňovať vlastníctvo. A ide o to, aby človek vlastník, tvorca hodnôt si mohol byť istý použitím plodov svojej práce alebo práce svojich predkov.

Návrh zákona má štyri konkrétne časti.

Tá prvá časť sa týka v podstate dobre známej veci, keď sa má napraviť krivda v oblasti Javoriny, čo sú lesy v oblasti Levočských vrchov. My sme o tom už hlasovali a veľmi málo hlasov chýbalo na to, aby bola táto krivda napravená. Chcem zdôrazniť, že pôvodne tento titul vypadol v zákone o reštitúciách z reštitučných titulov, a preto je potrebné zaradiť ho tam dodatočne. Nejde tu v žiadnom prípade o dve veci. Predovšetkým ani jeden z týchto návrhov nejde pred rok 1948, čiže naprosto sa nemôže týkať majetkových vzťahov a právnych vzťahov pred rokom 1948, samozrejme, vrátane toho, že je vylúčené, aby sa týkal tých problémov, ktoré riešili Benešove dekréty. Ale zároveň chcem povedať, že v tomto volebnom období sme sa tu už rozprávali o reštitúciách a niekto tu vytiahol veľmi nepravdivý a zavádzajúci údaj, že nebodaj sa ide pred rok 1948. Niekto tu operoval Esterházyovcami. Nič také tento zákon nerieši. Je to naozaj len dočistenie dnes platných právnych vzťahov tak, aby tí, na ktorých sa zabudlo v tých pôvodných reštitučných zákonoch, mali zadosťučinenie. Špeciálne v Javorine ide o to, že tam v podstate nikdy neboli vydané tie majetky, ktoré z prevažnej časti normálne analogicky s ostatnou pôdou na Slovensku patria pod tituly reštitúcie. Istá časť tých majetkov bola zdanlivo, ale len zdanlivo, nútene vykúpená, pretože aj tie extrémne nízke pod nátlakom navrhované ceny, ktoré nikdy neboli zazmluvnené, pričom nikdy neboli žiadne peniaze vyplatené, ostali len vo forme akýchsi dohôd, ktoré ale tí vlastníci nikdy nepodpísali a s ktorými nikdy nesúhlasili.

Myslím si, že kvôli tejto jedinej kauze sa oplatí zákon posunúť do druhého čítania, aj v prípade, že by poslanci potom v druhom čítaní nemali záujem podporiť tie ostatné problémy, ktoré sa snažíme v tomto návrhu zákona riešiť.

Ďalším okruhom je problém, že istá časť oprávnených osôb, ktoré boli povinné v tej 18-mesačnej lehote do konca roku 1992 si podať reštitučné nároky, nemala objektívne možnosti tak urobiť. V podstate je to tam aj taxatívne vymedzené. Ide o ľudí, ktorí pre chorobu alebo pre pobyt v zahraničí, alebo pre objektívnu nemožnosť získať reálne informácie o vlastníctve vlastne nemohli si uplatniť tento titul. My sme robili aj také prieskumy o tom, aký objem oproti doteraz reštituovaného majetku spadá pod takýto režim. A sú to len zlomky, sú to len jednotlivé percentá. Takže ide o nie veľký majetok. Ale je to obrovská krivda, keď všetci spoluobčania mali túto možnosť a z objektívnych dôvodov malá časť ľudí o túto možnosť prišla. To je ten druhý problém, ktorý navrhujeme riešiť. Tu dávame veľký pozor na spravodlivosť, pretože ten majetok buď je vo vlastníctve štátu, alebo je to majetok neznámych vlastníkov, tak je vedený, alebo je vo vlastníctve iných konkrétnych súkromných osôb, či už fyzických, alebo právnických. A tento návrh pamätá veľmi citlivo a spravodlivo na všetky tie prípady, pretože v prípade, že bude uznaný buď štátnym orgánom, alebo súdom takýto dodatočný a, hovorím, ojedinelý reštitučný nárok, tak buď je možnosť dohody o vysporiadaní s tým, ktorý je teraz držiteľom, alebo ak nepríde k dohode, tak, samozrejme, sú tam všetky náhradné mechanizmy s náhradným majetkom. Čiže naozaj sme veľmi dbali, aby v prípade, že urobíme spravodlivosť pre všetkých, ktorí sú oprávnenými osobami, bola aj spravodlivosť voči tým, ktorí ten majetok teraz vlastnia a alebo užívajú.

Tretí okruh, ktorý rieši tento návrh, je taká trvalá polemika, čo sa týka reštitúcií, najmä teda pozemkov v záhradkárskych osadách, ale aj na iný podobný účel využívaných plochách, kde zákonná úprava, a nakoniec aj po posúdení Ústavným súdom, uprednostnila to druhé využitie, lebo pôvodné bolo v roku 1948, že to bol súkromný majetok. Potom to bolo "štátne", potom to štát pridelil na záhradky. A teda dnešná právna úprava skôr uprednostňuje to ďalšie použitie ako záhradky. Ale tam je potom problém vysporiadania toho majetku a problém užitia vlastného majetku tými, ktorým vlastne ten majetok patrí, teda nie užívateľmi, ale vlastníkmi. A navrhujeme veľmi vyvážené riešenie, aby sme ešte trošku ďalej posunuli tento problém v prospech tých skutočných vlastníkov bez toho, aby sme poškodili záujmy užívateľov tých záhradkárskych pozemkov.

Štvrtý okruh, ktorý vlastne je veľmi príbuzný všetkým týmto trom predchádzajúcim, hovorí o procedúre reštitúcií pri lesných pozemkoch. Vieme dobre, že v polovici deväťdesiatych rokov, keď sa prijímali zákony o lesných spoločenstvách, tam bol vznik spoločenstva daný ako reštitučná podmienka. Ona je právne platná, v podstate ale nemá právne odôvodnenie, pretože vlastníctvo nemôže byť podmienené tým, či je alebo nie je daný pozemok v nejakom spoločenstve. A z týchto jednoduchých dôvodov navrhujeme, aby takáto podmienka bola z tých reštitučných podmienok vypustená. Myslím si, že je to naozaj právne nesprávne unikátne riešenie, ktoré nezodpovedá tomu základnému právnemu pojmu vlastníctva.

To sú štyri okruhy ktoré navrhujeme riešiť. Hovoríme veľmi jasne, že ak prosím o vašu podporu do druhého čítania, tak tam bude dostatočný priestor na to, či bude záujem o niektorý z nich alebo či dokonca bude záujem len o ten prvý, teda o riešenie Javoriny, teda tých lesov, ktoré teraz sú v užívaní vojenskom, pretože to už bol problém ktorý sme v podstate mali vyriešený. A myslím si že je možné dotiahnuť túto vec, ak sa nič iné nepodarí, hoci ja by som bol najradšej, poviem to rovno, keby sme teraz posunuli zákon do druhého čítania a v druhom čítaní, pokiaľ možno, vyriešili všetky štyri tie otázky. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za uvedenie návrhu zákona a prosím aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľa.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, poslancovi Pavlovi Hajdúkovi. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

P. Hajdúk, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 378 zo 6. marca 2002.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku teda podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetom návrhu skupiny poslancov.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh skupiny poslancov obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet, finančného dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých uznesení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve v Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.

Vychádzajúc z oprávnení ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1564 z 26. februára 2002 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (1403), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory predmetný návrh skupiny poslancov prerokovali v lehote do 13. mája 2002 a gestorský výbor do 14. mája 2002.

Pán predsedajúci, skončil som a odporúčam otvoriť k danému návrhu všeobecnú rozpravu. Zároveň hlásim sa ústne ako prvý do diskusie.