B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

Pán poslanec Tatár, máte slovo.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, chcem upozorniť na niektoré, nazval by som to, ekonomické súvislosti, ktoré, samozrejme, existujú bez ohľadu na to, či ich tu niekto spomenie alebo nespomenie.

Spomenulo sa tu, že Spojené štáty zaviedli ochranárske opatrenie, teda že aj my aby sme zavádzali ochranárske opatrenie. Ja poviem naopak. Ak Spojené štáty ochranárskym opatrením robia krátkodobú výhodu, ale dlhodobú nevýhodu sami pre seba, čiže ak robia nejakú ekonomickú chybu, to ešte neznamená, že aj my musíme robiť takú ekonomickú chybu.

Teda to, čo chcem povedať, je, že každé ochranárske opatrenie v konečnom dôsledku je ekonomickou chybou. Prečo je to tak? Akonáhle ochraňujem niekoho, tak jednoducho má iné, mäkšie prostredie a v tom prípade bude mať nižšiu produktivitu, bude mať nižšiu kvalitu, príp. bude mať v mäkšom prostredí vyššie ceny za tú istú kvalitu, ako by sme dosiahli v normálnom konkurenčnom prostredí. Toto je všeobecné pravidlo a platí.

A v čom je teda problém s tým, že každé ochranárske opatrenie je škodlivé. Problém je v tom, že keď ja istú skupinu dvoch, päťdesiatich, niekoľkých ochránim ľubovoľným spôsobom, vytvorím mu falošné mäkké prostredie zo zákona. Jeho kapacity, ak je on príp. horší ako konkurencia, takže by normálne zanikol cez bežný konkurz a jeho kapacity by potom boli využité inde, v inom type podnikania, v inom type výroby, v inom type obchodu, vlastne zostávajú nevyužité a celkové využitie produktivity a kapacity danej krajiny, v tomto prípade Slovenska, v prípade posledných opatrení s oceľou Spojených štátov amerických, bude v priemere nižšie. Čiže sa v priemere menej vyrobí. A v priemere keď sa menej vyrobí, tak v priemere bude nižší a horší národný produkt a nižšia a horšia celková životná úroveň. A to platí úplne-úplne univerzálne pre akékoľvek ochranárske opatrenie. Nedá sa povedať, že jedného ochránim, sledujem iba to a nesledujem 999 ďalších odvetví v tej istej krajine okolo, čo to vlastne spôsobí. To je celé, na čo som chcel upozorniť, a to je zároveň zásadná chyba takéhoto prístupu, ktorý tento návrh zákona v sebe, samozrejme, má. Kto je na konci? To je nie jednotlivý výrobca, jednotlivý obchodník, jednotlivý distribútor, dopravca, jeden veľký alebo jeden malý obchodník, ale celá skupina spotrebiteľov čiže normálne všetci obyvatelia. A tým pádom z takéhoto zákona môže mať niekto profit a v priemere budú mať všetci miernu stratu.

Môžeme ešte potom diskutovať o tom, ako je to urobené, povedzme, že aké typy argumentácie sú napr. použité v dôvodovej správe, ale to už by bol skorej historický exkurz do toho, kto má aký prístup napr. k práci, k cene práce, k trhu, či teda sa používajú skorej argumenty, ktoré sú čisto ekonomického charakteru alebo ktoré sa používali u nás na základe takých jednostranných prístupov k ekonomike, ako sa používali v tej knižke zvanej Kapitál, ale to už sú len detaily.

Podstatné je, že tento návrh zákona v celkovom priemere ekonomicky môže iba poškodiť Slovenskú republiku. Hovorím, to isté si robia mnohé iné krajiny, tu bolo citované Francúzsko, Spojené štáty. Oni tam na takéto isté chyby rovnako doplácajú.

Chcem ešte povedať, že ak nie sú univerzálne princípy, o tom hovoril pán poslanec Kresák pred chvíľočkou, a ak štát, verejnosť, spoločnosť nie je schopná zabezpečiť vymáhateľnosť práva, tak v žiadnom prípade nové zákony nepomôžu, tohto sme veľmi častými svedkami. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán navrhovateľ sa hlási do faktických poznámok. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

V. Faič, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Na tému vzťahu štátu a trhu len jednu poznámku k pánovi kolegovi Tatárovi. Denník Pravda 26. februára tohto roku priniesol zaujímavý názor profesora Kolumbijskej univerzity Stiglitza, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, poradcu prezidenta Clintona a bývalého viceprezidenta Svetovej banky. Zacitujem tento názor, ak dovolíte: "Už veľakrát sme videli dôsledky neúmernej deregulácie a nekontrolovanej živelnosti trhov. Teraz len treba odolať pokušeniu nastoliť opačný extrém. Nájsť tú správnu rovnováhu je výzva našej doby." Ja som pri predkladacej správe uviedol, že náš návrh sa bude usilovať o to, aby našiel tú správu rovnováhu aj v podmienkach Slovenskej republiky. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, môžete reagovať na faktickú poznámku.

P. Tatár, poslanec: To je len ďalší doklad toho, že keď Američania robia chyby, sú to tiež iba chyby. Jednoducho trh ako taký je fenomén, je to fakt a hľadať rovnováhu vo väčšej alebo v menšej miere obmedzenia je iba to, že hľadáme väčšie alebo menšie obmedzenie. Každé obmedzenie, ktoré nie je univerzálne, ja hovorím o ochranárskom, je chybou. To je všetko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský. Upozorňujem, že rokujeme do 12.00 hodiny. Pán poslanec 12 minút vám bude stačiť? Takže poobede o 14.00 hodine budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Karlína, potom pánom poslancom Bacom a pánom poslancom Slaným.

Takže teraz ešte pred obedňajšou prestávkou vystúpi pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti zareagovať na tento návrh, o ktorom sa dlho diskutovalo. A vlastne bol už dosť pripravený, do parlamentu nebol predložený a diskusia o ňom je veľmi živá. Dotýka sa veľkého množstva podnikateľských subjektov, ako aj občanov na Slovensku. Je však potrebné povedať, že okrem toho, že je úpravou obchodných vzťahov, takýmto zákonom môžeme urobiť aj niektoré veci, ktoré sú neprimerané, ktoré môžu zle pôsobiť na obchod a zle môžu pôsobiť na schopnosť produkovať a vyrábať na Slovensku. Totižto treba si uvedomiť, čo robia naši slovenskí výrobcovia. Často sú ochotní predávať v supermarketoch a dodávať supermarketov za každú cenu, aj za takú cenu, že dochádza k sebapoškodzovaniu výrobcov. Takýmto príkladom je niekoľko a dokázateľných obchodných praktík, keď čo ja viem Tesco Žilina predávalo rožky za 50 halierov. Pritom Slovenská potravinárska komora a Zväz potravinárov jednoznačne vie zdokladovať, že nikto na Slovensku nie je schopný vyrobiť rožok pod 78 halierov výrobných nákladov, pretože len múka, voda, elektrika v hrubom stojí ďaleko viacej ako 50 halierov, a predsa boli takto rožky predávané. Čiže je tam zasa na druhej strane snaha našich výrobcov podliezať, dostať sa do supermarketov za každú cenu aj preto, že výrobcovia vedia, že od supermarketov dostanú zaplatené. Možno to bude za 60, možno za 90 dní, ale od mnohých domácich obchodníkov zaplatené nikdy nedostanú.

Takéto praktiky veľmi dobre poznáme, a preto sa aj rôzne skupiny tzv. vymáhačov pohľadávok dokážu veľmi dobre uživiť na Slovensku, pretože obchádzajú Slovensko a od drobných obchodníkov vyberajú peniaze, ktoré sú dlžní oni dodávateľom výroby. Preto si myslím, že možno by sa dalo v tomto zákone dosiahnuť aj to, aby sme doň potom vložili časom, ak prejde do druhého čítania, ja ho do druhého čítania podporím, aj také ustanovenia, ktoré budú obchodnú súťaž ochraňovať a nebudú ju skôr kaziť, lebo zákon o hospodárskej súťaži je v praxi nedostatočne rešpektovaný. Naráža tu na ten problém, o ktorom hovoril kolega Kresák, že prijatím nového zákona a nerešpektovaním pôvodného vec nevyriešime, ale možno by to napomohlo tomuto riešeniu.

Niekoľko ustanovení v tom návrhu zákona, aj keď by sa v prvom čítaní o paragrafovom znení nemalo hovoriť, treba upresniť na to, že stanoviť napr. nejakým číslom, aké musí byť percento domácej produkcie na pultoch v supermarketoch, je dosť pritiahnuté za vlasy z pohľadu slobodnej obchodnej súťaže. Napr. možno stanoviť, že môže to byť len taký výrobok, ktorý má minimálne troch výrobcov. A čo keď niekto príde s niečím, čo ešte nikto nevyrobil. Veď ja keď nechcem, to nemusím kúpiť. Nikto ma nebije po prstoch za to, že som nekúpil nejaký výrobok v supermarkete. Je to na občanovi, aby sa naučil rozmýšľať. Je to aj o tom, že keď idem do supermarketu, tak tam idem s predstavou, čo idem kúpiť. Potom nekupujem bezhlavo a vyjdem von a zistím, že mi z účtu, z karty zmizla obrovská suma, pretože som si nedal pozor, čo som si všetko nahádzal do košíka. Zo zákona je to aj tak aplikované, skutočne, tie všetky tovary tam majú tú svoju cenovku. Takže na to si treba dávať pozor, nie na to, či som svoj rodinný rozpočet prešvihol alebo nie.

Spory určite privedie aj pojem "relevantný trh" a pojem "podstatná ujma", ktoré sa zavádzajú v tomto zákone. Je naozaj ťažké stanoviť, čo je relevantným trhom pre výrobcu bavlneného trička v slovenskej fabrike. Je to len Slovensko? Sú to aj susedia? Takže pokiaľ by sa to týkalo len potravinárskych komodít, aj potraviny sa dajú vyvážať. Viem, že potravinárska loby najviacej bojovala za prijatie tohto zákona. Uvediem, pre výrobcu rožkov je relevantný ten trh, ktorý je v jeho okolí, na blízku, ale pre výrobcu syra relevantný trh je vlastne celá Európska únia. Dneska nie je problém vyrobiť syr s trvanlivosťou nad 30 dní, ktorý je akceptovaný. Dokonca už aj bryndzu dokážu vyrobiť naši výrobcovia s trvanlivosťou 30-dňovou, čo je veľmi pozitívne vnímané predovšetkým z pohľadu supermarketov aj výrobcov, lebo sa bryndza môže dostať na pulty supermarketov, lebo je pravda, že supermarkety nechcú na svojich pultoch mať výrobky, ktoré majú krátku dobru trvanlivosti.

No takisto môže zákon priniesť mnoho problémov. A treba zvážiť, ako bude ustanovená napr. doba splatnosti faktúr. Je tam tá splatnosť stanovená na 30 dní. Je to v podstate v návrhu, tak to znie, ale predsa by sa dala ustanoviť splatnosť aj nižšia pri niektorých výrobkoch a mnohí výrobcovia by akceptovali aj 60-dňovú výrobnú lehotu. Uznávam, že 90 dní je pomerne dlhá lehota.

Veľmi nepríjemné zo strany toho, ako fungujú supermarkety, je ich prístup pri budovaní supermarketov. Cez veľké množstvo položiek, ktoré predávajú a vyžadujú, tzv. zalistovací poplatok, to je poplatok, ktorý výrobcovia musia zaplatiť len za to, aby sa mohli objaviť ich výrobky na pultoch v predajniach, tu treba naozaj povedať to, že na zalistovacích poplatkoch často dokážu niektoré supermarkety vybrať takú sumu, že majú supermarkety dopredu zaplatenú výstavbu. Nepotrebujú ani korunu vlastných nákladov a výrobcovia im to zaplatia celé. Je pravda, že ten zalistovací poplatok musia platiť ako cudzí, tak domáci. Od tých zahraničných si to vlastne vyberajú v rámci poplatku siete, keď je sieť zriadená v Nemecku alebo v Holandsku. Tak to už zaplatia pravdepodobne tam.

Aj keď nie som si istý reálnosťou takýchto praktík a rád sa nechám poučiť, ak je to ináč, pochybujem, že by to bola špecialita uplatňovaná len na Slovensku. Skúsenosť hovorí to, že tam, kde vošli supermarkety, tam došlo k udržaniu a k tlaku na výrobcov, k znižovaniu ich cien, k racionalizácii ich práce. A je to pre spotrebiteľa v konečnom dôsledku pozitívny efekt. Je len potrebné si jasne zadefinovať to, aby vstupom supermarketov sa neohrozovala hospodárska súťaž a nedochádzalo k diskriminácii určitých výrobcov. Toľko z moje strany. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dvaja páni poslanci sa hlásia do faktických poznámok, pán poslanec Finďo a pán poslanec Jasovský. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Finďo.

P. Finďo, poslanec: Ja som z tvojho diskusného príspevku celkom dobre nevyrozumel, či tento zákon podporuješ alebo nepodporuješ. Ale zachoval som si niektoré informácie, ktoré si povedal a ktoré sú pre mňa veľmi zaujímavé. A ja by som povedal tak, že na jednej strane na Slovensku potrebujeme liberalizovať ekonomiku, výrazne ju potrebujeme liberalizovať, ale obchod je len malou časťou ekonomiky. Ja som ochotný pripustiť to, že budeme veľmi liberálni voči subjektom, ktoré sa zamerajú na výrobu, ktoré sa zamerajú na zveľaďovanie, napr. na spracovanie prvotných surovín, druhotných surovín a podobne. Ale veľmi nejasné mi je to posolstvo, ktoré smeruje k tomu, že hypermarkety majú ozdravovať našich výrobcov. Ja si myslím, že ich majú ozdravovať nie hypermarkety, ale štandardizované trhové prostredie. A monopolné prostredie alebo prostredie s veľkou predominanciou určitých subjektov, to už nie je štandardné trhové prostredie. Štandardné trhové prostredie je aj také, kde môže prísť nový subjekt. A nový subjekt má šancu, aj keď kapitálovo nie je tak vybavený, ako sú vybavené veľké nadnárodné spoločnosti, je schopný preraziť svojou kvalitou a nielen tým, aké obchodné podmienky je schopný poskytnúť. Takže ja osobne to posolstvo by som rád vnímal ako také, že síce nemôže všetko nadirigovať, že možno tých 70 % je potrebných vyšpecifikovať, že sa to dotýka určitých komodít a, myslím, že to zákon nakoniec aj takým spôsobom rieši, ale to neznamená, že tých 70 % by bolo príliš veľa. Ďakujem za slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Nemohol som súhlasiť s pasážou, keď pán poslanec hovoril o mobilizácii slovenských výrobcov. Mne to totiž nejako nesedí s deficitom zahraničnej obchodnej bilancie za minulý rok. Veď, preboha, som hlboko presvedčený, že tie peniaze, ktoré získali naši občania prostredníctvom dlhopisov, stratili sa práve v týchto obchodných reťazcoch. A stratili sa nám na tovary, ktoré nie sú slovenského pôvodu. To znamená, či si to chceme priznať alebo nie, my sme podporovali zahraničných výrobcov. A ja nemôžem súhlasiť s tým, že budeme motivovať našich tým, aby teda mali 90-dňovú lehotu splatnosti. Kto dokáže vyrábať tak, aby udržal výrobu zo svojich zdrojov na obdobie 3 mesiacov s tým, že čaká na platbu? Žiadny domáci výrobca to nedokáže alebo veľmi ťažko to dokáže. Veď som hovoril s tými výrobcami, ktorí iniciovali prijatie a prípravu tohto návrhu zákona.

Tu budem vyčítať pánovi predkladateľovi, že vedel dobre, že sme mali záujem spolupracovať na príprave tohto zákona, bol pripravený pán poslanec Delinga s tým, že bude aj on dávať svoje stanovisko, a teda prezentovať naše názory. Bohužiaľ, nestalo sa tak, z mne neznámych dôvodov.

Ale chcem sa ešte aj opýtať pána poslanca, o čo vlastne bojujú tí naši výrobcovia. O miesto v architektonicky biednych stavbách? Prečo bojujú o miesto, ktoré je v obchode, tu na našom území, na území Slovenska, miesto, ktoré je v nejakom obchodnom prostredí, ktoré je mimoriadne slabo stvárnené? Sú to skutočne len zmontované búdy na našom území a naši výrobcovia bojujú o to, aby to miesto tam dostali.

A nesúhlasím tiež ani s tým názorom, že ideme do obchodného reťazca a do supermarketu na to, aby sme kúpili to, čo potrebujeme. Preboha, ak hovoril pán poslanec Tatár o Amerike, tak treba povedať aj to, že existujú celé vedné odbory na to, ako primať zákazníka, aby tovar kúpil. To je otázka akcií, taktík, špekulácií, umiestnenia tovaru hore na polici, dole na polici, vpredu na polici, vzadu na polici, to je celá taktika na to, aby človek minul tie peniaze. V tom to je.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem schôdzu.

Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine v rozprave. Ďalej vystúpi pán poslanec Karlín, pán poslanec Baco a pán poslanec Slaný.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Žiadam poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa čím skôr dostavili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v našom odpoludňajšom rokovaní. Ešte raz žiadam všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

Dámy a páni, otváram odpoludňajšie rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý vystúpi pán poslanec Karlín a pripraví sa pán poslanec Baco.

Pán kolega Karlín, nech sa páči, máte slovo.

G. Karlín, poslanec: Ďakujem za udelené slovo. Mrzí ma, že toľko málo ľudí je tu, nezvyknem veľa vyprávať, hovorím len vtedy, keď chcem niečo povedať. Predmetný zákon, resp. jeho návrh sa ma bytostne dotýkal 10 - 11 rokov a snáď aj dneska sa ma to dotýka. A mám skúsenosti na vlastnej koži.

Keď chceme hovoriť o obchodných reťazcoch, tak musíme trošku ísť dozadu. Ja rozlišujem domáce a zahraničné. To, čo zostalo z domácich, je ľahko spočitateľné už dneska na jednej ruke. Ale pred nástupom zahraničných obchodných reťazcov my sme nepoznali listing, nepoznali sme regálové miesto, spätný bonus a podobné metódy vydierania. Poznali sme len splatnosť a množstvovú zľavu. Je najvyšší čas, že aspoň skupina poslancov sa chytila a začala riešiť tento problém. Prečo až teraz? Na to musí niekto iný odpovedať. A prečo poslanci, a nie vláda? To tiež je otázka niekde inde. Ale môj názor je - lepšie neskôr ako nikdy.

Tu odzneli aj iné námety - rovnosť podmienok. Ja som za rovnosť podmienok. Ale, prosím vás pekne, pri nástupe týchto reťazcov kde bola rovnosť podmienok? Dostupnosť úverov, cena peňazí u nás, dĺžka pôsobenia na trhu, to boli všetko prednosti, ktoré sem nastúpili s 50- až 100-ročnou tradíciou, a u nás sa len rodilo súkromné podnikanie, a teda aj súkromný obchod. Jednoznačne nemožno hovoriť o rovnakých podmienkach pri začiatku.

Ale trošku chcem povedať, ako to vyzerá v praxi. Prvá vec je silná súťaž, tzv. súťaž pri cenových ponukách. Potom podnik, ktorý predloží nejakú cenovú ponuku, dôjde už v zárodku pred podpisom zmluvy k nejakým zníženiam cien. Potom je zalistovací poplatok, potom je spätný bonus, potom je financovanie reklamy, čo robí obchod na účet výrobcu, potom je 80-dňová až 90-dňová lehota splatnosti, to znamená financovanie obchodu, a v neposlednej miere je preferovanie zahraničných výrobkov. Je toho dosť, že konečne sa začalo týmto problémom zapodievať. Samozrejme, som k dispozícii a ponúkam svoje skúsenosti priame z terénu, ak môžem byť užitočný. Predkladateľom kedykoľvek konkrétnymi skúsenosťami viem prispieť.

Ďalej, na čo by som upriamil pozornosť, je to, že mňa pri študovaní toho zákona zaujala pokuta milión korún. Je to smiešne, pokiaľ porušia tento zákon, lebo milión korún, to ani jednodňový zisk ich nie je. Takže tam bude treba trošku zamerať pozornosť možno na iné účinnejšie metódy.

Ale dal by som tu na pozornosť ešte jednu vec, my sme otvorení viac ako ktorýkoľvek štát, že ak by sa niekto na pokus skúsil realizovať v zahraničí výstavbou trebárs len jedného supermarketu, či by mal úspech. Mám konkrétne poznatky slovenských podnikateľov, ktorí chceli zrealizovať podobné aktivity. A jednoducho nedokážu vybaviť povolenie. Konkrétne mesto im nedá žiadny súhlas. Takže jednoducho spätná cesta, a vtedy by sme mohli hovoriť, že sú rovnaké podmienky pre zahraničie a zvlášť v tejto oblasti, jednoducho je nemožná. A poznajú aj iné účinnejšie metódy ochrany trhu vlastného ako u nás rôzne zákony. Choďte do Francúzska, predajte tam liter nášho vína, predajte tam liter nášho mlieka aj za desatinu cien. Ani o 30 kilometrov sa nedostanete ďalej, už je signál, že vezie sa cudzí tovar, a roľníci vám ho rozoberú na ulici alebo na ceste.

Pán Tatár je tu. Ja som tu málo, ale ja vidím, že on je odborník na všetko. Ale mám taký dojem, neviem, či má aspoň skúsenosti z vedenia aspoň jednej trafiky, lebo keby mal, tak nerozpráva o mäkkosti podmienkach tu. Kde je tu mäkkosť podmienok, kde je tu rovnaká podmienka, keď my sme začínali za 24-percentné - 26-percentné úvery, z ničoho, len zo zadlženosti, a oni sem prišli so 100-ročnou tradíciou, s vlastným kapitálom a ešte nás obrali aj o ostatné. Ako tu môžeme hovoriť o rovnakých podmienkach. Treba na to zabudnúť.

Záverom len toľko. Ja nie som proti zahraničným reťazcom. Samozrejme, doniesli aj pozitívne veci. To, že ich občania prijímali, je normálne. Ako by ich neprijímali, keď ponúkajú lacné? Vždycky stlačili ceny dole. Ale pokiaľ tá cena má ísť na úkor podstaty a mala mať za následok likvidáciu slovenskej výroby, tak tu treba sa zamyslieť. Toho laika kupujúceho zaujíma len cena. Ale to, že sa oberá o prácu, to ho už nezaujíma. Takže aj na toto treba myslieť.

Ešte raz. Nie som proti zahraničným reťazcom, som proti ich neštandardnému správaniu. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie.

Teraz v rozprave dávam slovo pánovi poslancovi Bacovi, pripraví sa pán poslanec Slaný.

Pán kolega Baco, máte slovo.

P. Baco, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, ako už povedal môj kolega pán poslanec Karlín, podporíme tento zákon a veríme, že vo výboroch sa nám podarí ešte spoločne lepšie spolupracovať a že obohatíme túto predlohu o konkrétne kroky, ktoré by bolo vhodné urobiť.

Dámy a páni, výsledok vývoja zahraničného obchodu za minulý rok je záporné saldo103 mld., konkrétne v agrárnych komoditách. Dovoz potravín za 43 mld., čo je o viac ako 50 % viac oproti roku 1997, roku 1998, je alarmujúci. Vo vývoji v prvých mesiacoch tohto roku za január znova sa zhoršilo saldo ešte oproti saldu za minulý rok. Neregulované pôsobenie obchodných reťazcov má na tomto krízovom vývoji, treba povedať, že ten vývoj je krízový, svoj podiel. Tak ako už povedal kolega, vôbec si nemyslíme, že obchodné reťazce sú strašiak, a vôbec nemáme v úmysle ísť do ulíc bojovať proti obchodným reťazcom. V čom je problém?

Dámy a páni, ja by som vás veľmi pekne chcel poprosiť, aby ste zobrali do úvahy tento fakt, a pána poslanca Tatára by som poprosil extra, keby si všimol to, čo sa deje vo svete, trh voľnej súťaže, možno 40, minimálne 30 rokov vo svete neexistuje. Existujú možno regionálne alebo miestne trhy, kde prebieha voľná súťaž. Opakujem, na štátnej úrovni, na národnej úrovni absolútne neexistuje trh voľnej súťaže. Iba ten, kto nieže nechce vidieť, ale zámerne chce deformovať tento fakt, tu hovorí o trhu voľnej súťaže. Súčasný svetový trh, národné trhy, sú, dámy a páni, globalizované. Poľnohospodárske komodity vo svete, či je to pšenica, kukurica, sója, vajcia, sušené mlieko a tak ďalej v rozmere 60 až 80 % v celosvetovom rozmere kontrolujú tri-štyri nadnárodné globálne spoločnosti. Čiže svetový trh je globálny, globalizovaný, v rukách niekoľkých spoločností a tieto spoločnosti tento trh prísne organizujú, ten nie je živelný, nie je súťaživý tento trh. On je vysoko organizovaný, ak dovolíte povedať presnejšie, tieto svetové trhy sú regulované, sú regulované ďaleko dôslednejšie, ďaleko viac manuálne, ako my sme plánovali za socializmu. Dámy a páni, prosím vás pekne, zoberte do úvahy, že toto je realita súčasného sveta. Choďte po Nemecku, po Rakúsku, kadekoľvek po Európskej únii, po vyspelých západných krajinách aj po rozvojových krajinách, všade máte svetové, globálne firmy.

Chcem povedať, že tieto firmy sú preto také silné a preto umocňujú svoje postavenie, lebo sú vysokoorganizované a svoje pôsobenie prísne regulujú. Jedna z foriem regulácie je napr. to, ako pôsobia vo vzťahu k svojim dodávateľom. Nebudem to opakovať, všetky tie platby po 90 dňoch a takéto poplatky a takéto poplatky a takéto poplatky. Dámy a páni, toto je pravda, svetový trh, trh svetových globálnych podnikateľov nie je trh voľnej súťaže, je to trh prísne regulovaný, prísne organizovaný. No a proti takejto vysokoorganizovanej skupine svetových podnikateľov nemôže obstáť, absolútne nemá ani teoretickú šancu obstáť malý podnikateľ, dodávateľ, ktorý sa domnieva, že bude tým, že má kvalitnejší a lacný tovar, súťažiť. Nemôže súťažiť ten, kto nie je podobne organizovaný, ako sú organizované tieto svetové globálne firmy vrátane obchodných reťazcov. Je to produkt, obchodné reťazce u nás pôsobiace sú produkt normálneho svetového vývoja, normálnej globalizácie. Nemáme proti nim nič, sú vysokoorganizované a robia to, čo musia. Musia zarábať čo najviac v prospech svojich akcionárov. Ale nemôžeme dovoliť, aby jednoducho sme si tu vymývali mozgy tým, že s týmito vysokoorganizovanými a regulovanými systémami môžu súťažiť naši malí podnikatelia.

Naši malí podnikatelia, strední podnikatelia voči týmto firmám musia byť takisto vysokoorganizovaní. A túto organizáciu nemôže zabezpečiť pre nich nikto iný, len štát. O toto ide v zákone, ktorý tu máme na stole, aby sa štát ujal svojej povinnosti, aby vytvoril rovnocenné podmienky vo vzťahu k týmto vysokoorganizovaným a regulovaným firmám, takisto aby pozíciu slovenských dodávateľov, slovenských obchodných partnerov vyššou mierou organizoval, koordinoval, reguloval, ako je to doteraz.

Takže dámy a páni, to sú tie dôvody, to je podstata toho problému, prečo slovenské hospodárstvo je v kríze, prečo máme takú zlú obchodnú situáciu, lebo jednoducho tie systémy, reťazce tu nastúpili ako vysokoorganizované a náš štát nechal našich podnikateľov, s prepáčením, ako keby ste postavili z prvej A triedy futbalovej u nás na Slovensku mužstvo oproti Interu Miláno a rozprávali, že: "Pozrite sa, akí sú to hlupáci, tí futbalisti čo ja viem z Dolnej Krupej, nie sú schopní obstáť oproti Interu Miláno." Inter Miláno je jedna globálna firma futbalová vo svete, futbalového biznisu a, samozrejme, nemá šancu nikto o päť tried nižšie sa postaviť voči nim a mať nádej na úspech voči nim. Takisto nemôže mať ani náš výrobca mlieka, mliečnych výrobkov šancu obstáť ako partner pre takéto reťazce, pokiaľ štát mu nevytvorí regulované organizované podmienky, ktoré mu zabezpečia aspoň čiastočne rovnocennosť v potenciáli pri negociovaní o partnerských vzťahoch. To je tá skutočná pravá podstata tohto problému a to je to skutočne odpodstatnené jadro toho, prečo musí štát takýto zákon prijať a prečo musí štát prevziať na seba funkciu, ktorú nemôžu mať naši podnikatelia, pretože nie sú globálni podnikatelia vo svete.

Druhá vec, čo by som chcel povedať. Vyčítam tejto vláde aj vám vládnej koalícii, že už nepracovalo skôr s týmto zákonom a že sa nevyužívali skôr aj nástroje iné ako zákonné, napr. organizačné. Poviem vám príklad. Keď v centre Bratislavy kúpila obchodný dom Dunaj firma Tesco, ktorá patrí medzi najväčšie obchodné reťazce na svete, jednoducho obchodný dom Tesco sa stal výlevkou nepotrebných tovarov pochybnej kvality z Čiech, pretože sídlo majú v Čechách. Išiel som za vedením tejto firmy ako minister a požiadal som ich o stretnutie. Posadili sme sa na kávu a hovorím: Vážení páni, vy ste prišli na Slovensko bojovať so slovenskou vládou a so slovenským štátom a so slovenským národom? A oni sa spýtali, čo to hovorím. No veď tu máte 70 - 80 % zvyškového tovaru z Čiech a zo sveta vrátane potravín, dokonca tu nemáte ani jedny slovenské topánky, oblek si chcem kúpiť slovenský, nič slovenské. No povedali, že máme asi štvrtinu, ale že: "Rozumieme vám, pán minister, my nechceme naozaj s vami súťažiť, my chceme s vami dobre vychádzať." Poviem vám výsledok. Za tri týždne ma oslovili, pozvali ma na prezentáciu slovenských výrobkov, v potravinách 85 % bolo slovenských výrobkov, vlajočky, nadpisy, slovenský výrobok a tak ďalej.

Čiže chcem povedať na tomto príklade, že keď sa vláda stará, keď sa angažuje, keď rokuje o tejto organizačnej funkcii, pozrite sa, čo robia diplomati z Nemecka, z Anglicka. Prijímali sme napr. nedávno genetický zákon a pán veľvyslanec nemecký prišiel, posadil sa vo výbore, kde sa rozhodovalo, pretože nemeckí podnikatelia na Slovensku boli ohrození, boli ohrozené ich záujmy. Nemecký veľvyslanec prišiel na rokovanie výboru, aby presadzoval záujmy nemeckého podnikateľa na Slovensku. Prosím vás, treba vám ešte iný príklad na to, že jednoducho tá vláda, ten štát sa musí starať? A že to takto funguje? Nie je Nemecko také silné ekonomicky, pretože štát sa tam neangažuje. Naopak, na tomto maličkom príklade ukazujem, a môžem vám takýchto príkladov menovať desiatky, stovky, že tie štáty sa vysoko angažujú, vysoko angažujú pri podpore svojich podnikateľov domácich, pri pomoci týmto podnikateľom. Ale túto funkciu vlády nemôže nikto nahradiť, keď ju vláda nevykonáva, jednoducho je to obnažený priestor a výsledok je taký, ako je na Slovensku, že však teda sú tu obchodné reťazce a kto bude schopnejší tak ten sa presadí. Prosím vás, veď je to idiotizmus, to je idiotizmus najhrubšieho zrna. Nehnevajte sa, to sú príliš mäkké slová, čo používam.

Ďalšiu poznámočku nakoniec by som chcel povedať. Povedal to tu aj pán kolega Jasovský, povedal to tu aj môj predrečník. Je nám trošku ľúto, máme niekoľko myšlienok, myslíme si, veľmi cenných aj skúseností na obohatenie tohto zákona a indikovali sme spoluprácu na jeho zdokonalení už pre prvé čítanie, je nám trošku ľúto teda, že sme boli vynechaní z tohto procesu, ale ponúkame tieto skúsenosti, názory a kooperáciu preto, aby sme pre druhé čítanie túto predlohu vylepšili a zdokonalili na tých princípoch, o ktorých som tu hovoril.

Dámy a páni, chcem vás poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona, my ho podporíme. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie.

S faktickou poznámkou chcú vystúpiť dvaja poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do faktických poznámok.

Ako prvý má slovo pán poslanec Oberhauser. Nech sa páči.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Musím plne potvrdiť slová môjho predrečníka pána poslanca Baca, že naozaj, pokiaľ sa pamätám, všetky vlády, v ktorých som bol akýmsi spôsobom účastný, vždy dôsledne obhajovali slovenské záujmy. A vtedy naozaj aj tie slovenské záujmy mali odozvu aj u zahraničných investorov. A v tomto prípade vidíme skoro už štvorročné vákuum, ktoré má katastrofálny dosah aj na saldo zahraničného obchodu. Tam je tých 100 mld., ktoré štát bude musieť ťažko riešiť, lebo sa jednoducho tieto veci systematicky neriešili. A preto aj v obchodných reťazcoch dneska vidíme v 90 % cudzie výrobky a na dôvažok katastrofálnej kvality. Sa úplne akoby rozpadla ochrana slovenského trhu pred nekvalitou a to je ďalšia katastrofa, ktorá sa tu, myslím si, už niekoľkokrát spomenula. Ale treba ju dôsledne riešiť. A to by mal riešiť aj komplexný program, ktorým by sme chceli osloviť Slovensko. A v tomto smere dúfajme, že nájdeme odozvu aj pri schvaľovaní zákona o obchodných reťazcoch. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Klemens.

J. Klemens, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Baco, ja vo svojom vystúpení som povedal, že my piati, ktorí predkladáme tento návrh zákona, prijmeme každú radu, každú pomoc, ktorá vylepší predmet zákona. Ja viem, že ty máš veľmi bohaté skúsenosti, a preto nielen od teba, ale aj od tvojich kolegov z radov HZDS prijmeme všetky dobre mienené rady a návrhy. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slaný. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

J. Slaný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, diskutujeme o zákone o regulácii obchodných reťazcov a podľa môjho názoru v určitom zmysle slova návrh tohto zákona je potrebný, nakoľko obchodné reťazce môžu vďaka svojmu dominantnému postaveniu zneužívať svoje postavenie na trhu s tým, že si vynucujú voči dodávateľom neprimerané podmienky a tieto podmienky sú schopné splniť iba silné nadnárodné spoločnosti, ktoré nemajú problémy s kapitálovým vybavením a ktoré proste aj prostredníctvom týchto nástrojov robia svoju obchodnú politiku. Čiže tu nie je o čom diskutovať, duch tohto zákona v tejto časti podľa mňa je správny s tým, že mali by sme legislatívne ukotviť tie podmienky, ktoré upravia vstup dodávateľov do sietí obchodných reťazcov.

Tu predovšetkým by sme, áno, mali hájiť záujmy slovenských výrobcov, a to tým spôsobom, aby tie lehoty splatnosti, zalistovacie poplatky a rôzne dodatočné náklady, ktoré sú kladené na dodávateľov týchto supermarketov, boli pre našich podnikateľov prijateľné, nakoľko vieme, že sú tu problémy s kapitálovým vybavením, úverové linky sú problematickejšie ako pri veľkých nadnárodných spoločnostiach. Čiže je to legitímne, že slovenská vláda alebo parlament prostredníctvom tohto zákona môže toto upresniť a sprísniť podmienky najmä voči tým zahraničným dodávateľom.

Dosť diskutovanou z môjho pohľadu je druhá časť tohto zákona, ktorá chce stanoviť percentuálny podiel domácich výrobkov na trhu v supermarketoch. To je dosť diskutabilná vec, nakoľko na to môžu byť dva názory. A sú dva systémy riešenia. Jednoducho naša legislatíva aj ministerstvo pôdohospodárstva už má zákonné nástroje, prostredníctvom ktorých môže tieto regulované komodity ochraňovať. Sú tam mechanizmy, ktoré sú kompatibilné s krajinami v Európskej únii. A Európska únia prakticky chce, aby sme my pred vstupom do Európskej únie začali tieto nástroje využívať. A tam sú nástroje, spomeniem dva nosné zákony, to je zákon o ochrane proti nadmerným dovozom, zákon o ochrane proti dovozom z dumpingovej ceny, ktorými štandardným spôsobom chceme ochraňovať slovenských výrobcov, keď dovoz ohrozuje rozvoj a prosperitu domácich výrobcov a spracovateľov a sú štandardné nástroje a majú jednu výhodu, že sú pružné, to znamená, že keď v určitej komodite sa ten dovoz zvýši, ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo hospodárstva má zákonné mechanizmy, aby zaradilo dodatočné clá, ochranné poistky alebo zakázalo dovoz, vyhlásilo kvotáciu na dovoz jednotlivých komodít.

Čiže ja si myslím, že tie nástroje už sú tu a tie nástroje majú tú výhodu, že sú pružné z toho pohľadu, poviem príklad, napr. keď si zoberieme obchod s bravčovinou, tak keď môže nastať to, že napadne nejaká choroba, poviem príklad, mor ošípaných ošípané, tak v zákone my keď budeme mať stanovené, že 70 % tohto mäsa bude len slovenskej proveniencie, tak je problém, že začnú stúpať ceny a nedostatok tohto mäsa na domácom trhu nebude možné riešiť dovozom nakoľko sa to podľa zákona nebude dať.

Ďalší problém, ktorý ja tu vidím, je ten, že my musíme mať cieľ, aby slovenskí výrobcovia dokázali konkurovať na globálnych obchodných trhoch. A obchodné reťazce sú vstupnou bránou do európskych štátov, nakoľko naši výrobcovia musia vytvárať obchodné a odbytové združenia. A obchodné reťazce voči tomu nemajú žiadne námietky, aby slovenskí výrobcovia nielenže obsadzovali trhy v tých supermarketoch na domácom teritóriu, ale prostredníctvom týchto supermarketových sietí prenikali i do zahraničia. Čiže vlastne supermarketové obchodné reťazce sú akýmsi obchodným kanálom pri presadzovaní slovenských výrobcov do ostatných krajín.

Čiže ja skôr podporujem iné riešenie toho problému podielu slovenských výrobkov na slovenskom trhu. A vidím riešenie podľa môjho názoru lepšie v tom, že budeme dôsledne uplatňovať tie nástroje ochrannej a podpornej politiky, ktoré môžeme už a máme uplatňovať. A zároveň musíme robiť takú politiku zo strany štátu, aby slovenskí výrobcovia boli ekonomicky stále silnejší, to znamená, musíme ísť cestou zníženia daní a odvodov, aby išli investície do slovenských firiem a tie aby boli v rovnakom konkurenčnom postavení voči zahraničným dodávateľom.

Ja túto cestu, ktorá sa navrhuje, najmä toho podielu na slovenskom trhu považujem za krátkodobé riešenie. Ale z hľadiska dlhodobého my musíme urobiť také konkurenčné prostredie a obchodné prostredie pre slovenských výrobcov, aby oni boli rovnocennými nielen na slovenskom trhu, ale boli rovnocenní v súťaži i navonok, lebo niet inej cesty, ako snažiť sa ich podporiť štandardnými nástrojmi, a nie tak, že mechanicky stanovíme určité percento podielu na trhu a tým pádom oni nie sú nútení, aby znižovali svoje výrobné náklady.

Čiže na záver chcem povedať toľko, že ja osobne podporujem návrh tohto zákona a podporím jeho posunutie do druhého čítania, ale v druhom čítaní chcem podať pozmeňujúce návrhy, ktoré určité slabiny tohto zákona môžu odstrániť. Veď o tom je vlastne celý ten proces legislatívy, aby boli pripomienky za i proti prediskutované a aby ten zákon v konečnej podobe podporil nielen slovenských výrobcov, ale aj slovenských spotrebiteľov, lebo musíme brať ohľad aj na slovenských spotrebiteľov, aj na slovenských výrobcov. A z dlhodobého hľadiska musíme robiť takú hospodársku politiku, ktorá bude proexportná, a nie ochranárska na dovoz, lebo iné krajiny môžu prijať oveľa razantnejšie obchodné opatrenia proti našim výrobcom. A ja som presvedčený o tom, že v diskusii v druhom čítaní prijmeme také konečné riešenie, ktoré bude aj z hľadiska vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie prijateľné a pre slovenských výrobcov prospešné. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Keďže nemôžem komentovať vystúpenie môjho kolegu, otváram priestor na faktické poznámky. S faktickou poznámkou chcú vystúpiť traja poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.

Ako prvý má slovo pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som chcel len dvoma slovami podporiť kolegu Slaného v tom zmysle, že rozprával som opakovane s ľuďmi, ktorí pracujú v sieťach slovenskej proveniencie. Je to sieť ZDROJ VEREX, SPONA a Jednota COOP.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán kolega nemenujte, aby sme nerobili reklamu. To je takisto ako v televízii, hej. Nech sa páči, pokračujte.

A. Slafkovský, poslanec: Len aby ste vedeli zdroj informácií, lebo nemám dôvod to tajiť ani kvôli tomu nepôjdeme asi nakupovať k nim. Ale boli spočiatku tiež veľmi aktívni v príprave tohto zákona. A mám taký dojem, že sa stále ešte o to interesujú. Ich názor ale je na to množstvo tovarov, ktoré prichádza k nám na Slovensko, taký, že vlastne podporuje to, čo hovoril kolega Slaný.

Dôležité je stanoviť, ktoré tovary sa na Slovensko môžu dostať a ktoré nie cez hranicu, pretože nebude tých tovarov predaných menej, pokiaľ sa k nám dostanú. No nie je problém tovar predať či cestou supermarketu alebo obchodných akcií, alebo nejakým iným spôsobom. Stačí sa len pozrieť, ako to dokážu robiť "čínske obchody". Často sú to Číňania, ale často sú to ľudia len z juhovýchodnej Ázie, ktorí sem dostávajú obrovské množstvo tovaru, ktoré prebieha okolo, mimo colnice, predáva sa bez registračných pokladníc a tak ďalej, zatiaľ čo v supermarketoch to nie je, tam ten tovar má svoju identifikáciu, má svoj zdroj pôvodu známy. A preto si myslím, že návrhy, ktoré povedal kolega Slaný, treba podporiť. A nástroje, ktoré máme, treba uplatniť. Ďakujem.