Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) (tlač 1398).

Spravodajkyňou je pani poslankyňa Pčolinská. Nech sa, páči máte slovo.

M. Pčolinská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie o tom, že Národná rada Slovenskej republiky návrh prerokuje v druhom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za návrh hlasovalo 103, zdržalo sa 23, nehlasovali 2.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Pani poslankyňa, druhé hlasovanie.

M. Pčolinská, poslankyňa: V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam prijať uznesenie o pridelení predmetného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Ako gestorský výbor navrhujem určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Zároveň odporúčam návrh prerokovať vo výboroch v termíne do 13. mája 2002 a v gestorskom výbore v termíne do 14. mája 2002.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 120, proti 1, zdržalo sa 6 poslancov, nehlasovali 2.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 1399).

Spoločným spravodajcom je pán poslanec Pittner. Nech sa páči, môžete uviesť hlasovania.

L. Pittner, poslanec: Ďakujem za slovo. V rozprave odznel jeden procedurálny návrh, ktorý predložil pán Árpád Duka-Zólyomi, aby sa o tomto zákone ďalej nepokračovalo. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh 54, proti 56, zdržalo sa 17, nehlasovali 2.

Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.

Pán poslanec.

L. Pittner, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím hlasovať o tom, aby tento návrh zákona bol posunutý do druhého čítania.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby zákon bol posunutý do druhého čítania.

(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za návrh hlasovalo 63, proti 41, zdržalo sa 21 poslancov, nehlasovali 3.

Konštatujem, že Národná rada nesúhlasila s prerokovaním tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz budeme hlasovať o dvoch procedurálnych návrhoch.

Prvý návrh, ktorý podávam, sa týka zmeny poradia vo štvrtok, to znamená zajtra 11. apríla 2002. Podávam procedurálny návrh nasledovného znenia. Najskôr prerokujeme tri body týkajúce sa nastúpenia náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov, ide o správu mandátového a imunitného výboru, druhý bod - sľub poslancov -, tretí bod - voľbu poslancov do výboru -, potom ako štvrtý bod - zákon o Súdnej rade, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 1456) -, ako piaty bod - návrh na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (tlač 1458), zároveň tento bod programu v mene troch poslaneckých klubov navrhujem doplniť do programu 57. schôdze. Ako šiesty bod by nasledoval vládny návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu (tlač 1311) a napokon ako siedmy bod by nasledoval návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov (tlač 1332).

Dávam o tomto návrhu hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 91 poslancov, za návrh 81, proti 1, zdržalo sa 6 poslancov, nehlasovali 3.

Konštatujem, že tento procedurálny návrh bol schválený.

Ďalší procedurálny návrh podávam, aby sme o dnešných prerokovaných bodoch, ktoré ešte prerokujeme, hlasovali o 17.00 hodine.

Budeme hlasovať. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že dnes budeme hlasovať o 17.00 hodine o všetkých bodoch, ktoré do tej doby stihneme prerokovať.

(Hlasovanie.) Prítomných 101 poslancov, za návrh 81, proti 4, zdržalo sa 12 poslancov, nehlasovali 4.

Konštatujem, že aj tento procedurálny návrh bol schválený.

Ešte predtým, čo by sme pokračovali v rokovaní v prvom čítaní, sa hlási pani poslankyňa Mušková o slovo. Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem pán podpredseda. Ja som sa síce hneď po schválených zákonoch hlásila, ale zrejme ste si to nevšimli, a počas hlasovania asi to nebolo ani vhodné. Chcem poďakovať s pani poslankyňou Tóthovou v mene všetkých odkázaných matiek aj otcov všetkým ktorí podporili zákon o fonde náhradného výživného. A chcem pripomenúť, že tento zákon nie je zákon iba nás dvoch, ale spoločný zákon aj pani poslankyne Angelovičovej, Čižmárikovej, a predovšetkým pani poslankyne Haluškovej, ktorá predložila tento návrh v pozmeňujúcom bode. Ďakujem vám všetkým veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyňa, za pochopenie.

Počas hlasovania som vám nemohol, samozrejme, udeliť slovo.

V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1393, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1539.

Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Vladimír Faič, ktorému teraz udeľujem slovo.

V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladatelia návrhu zákona inšpirovaní dopracovaným návrhom zákona o obchodných reťazcoch ministerstvom hospodárstva a ministerstvom pôdohospodárstva v roku 1999 a prerokúvaným v roku 2000... (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ak dovolíte, preruším vás. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nevyrušujte pána poslanca Faiča, lebo zas nebudete vedieť, o čom budeme hlasovať. Nech sa páči, môžete pokračovať.

V. Faič, poslanec: ... i zahraničnými skúsenosťami sa uchádzajú o vašu podporu pri prijatí právnej úpravy niektorých vzťahov súvisiacich s predajom tovarov v obchodných reťazcoch.

Špecifické prejavy koncentrácie v odvetví obchodu, ako i dopady nových foriem protisúťažného správania obchádzajúce štandardné nástroje ochrany hospodárskej súťaže prinútili niektoré krajiny Európskej únie regulovať činnosť obchodných reťazcov normatívnym spôsobom. Viedli ich k tomu predovšetkým následky obchodných praktík vyvinutých reťazcami v rámci boja o trh a zákazníka. Kumulatívne použitie praktík malo za následok nerovnováhu v obchodných vzťahoch. V konečnom dôsledku reťazce stále menej predstavovali a predstavujú konkurenciu pre iný reťazec, ale skôr pre výrobcu ako dodávateľa tovarov alebo iného malopredajcu. Vzhľadom na svoju vyjednávaciu silu boli schopné stanoviť nákupné ceny tovarov pod súťažnú úroveň a zároveň vtlačiť dodávateľov tovarov do finančnej účasti na krytí nákladov súvisiacich s predajom. Pozícia reťazcov na trhu potom spôsobila, že výrobcovia nemali možnosť inej ekvivalentnej alternatívy umiestnenia svojich výrobkov, čím sa dostali do ekonomickej závislosti. Takáto relatívna závislosť mala rovnaké dôsledky ako závislosť vyplývajúca z reálnej dominancie subjektu na trhu. Z hospodárskeho hľadiska mala, samozrejme, neskôr i ďalšie následky ako útlm ekonomických aktivít v regióne, znižovanie daňovej výnosnosti regiónu, nárast nezamestnanosti najmä v potravinárskom a v spracovateľskom priemysle i v drobnom obchode a, samozrejme, aj v poľnohospodárstve a, samozrejme, aj isté umŕtvovanie života v prirodzených centrách a zníženie obchodnej obslužiteľnosti obcí. To už, samozrejme, nebol len obchodný problém niekoľkých podnikateľských subjektov, ale vyšších alebo väčších územných celkov hospodárskych, príp. i národohospodárskych v celoštátnom rozsahu. Toto viedlo zákonodarcov viacerých krajín k zakotveniu zákazu zneužívania ekonomickej sily, závislosti a používania likvidačných praktík buď v osobitnom zákone alebo zakomponovaním do zákona komplexne upravujúceho ochranu hospodárskej súťaže.

Chcem tu pripomenúť, že podľa záverov konferencie OECD konanej 29. až 30. októbra 1998 ukazuje sa potrebným vytvárať v národnej legislatíve priestor na zachovanie princípov súťaže, a tým chrániť aj účastníkov súťaže, teda dodávateľov, obchodníkov aj spotrebiteľov.

Predmetom doterajšej súťažnej legislatívy bola vlastne len ochrana hospodárskej súťaže, a nie aj ochrana subjektov. Je to istý nový prvok. Ako príklady, samozrejme, môžu poslúžiť zákony zo zahraničia, napr. aj taliansky osobitný zákon o ekonomickej závislosti. V Portugalsku pozostáva súťažná legislatíva z viacerých právnych predpisov, pričom ustanovenie o zákaze zneužitia ekonomickej sily normatívnym spôsobom prispieva k nastoleniu rovnováhy medzi výrobcami a distributérmi, a to hlavne sankcionovaním praktík uplatňovaných podnikateľskými subjektmi s veľkou ekonomickou silou, kde jedna strana má jasnú prevahu aj bez dominantného postavenia na trhu. Zakazuje zneužitie ekonomickej sily dodávateľom aj odberateľom v situácii, keď druhá strana nemá ekvivalentnú alternatívu svojich obchodných vzťahov. Španielsky zákon proti nekalému obchodu z 10. januára 1991 definuje ekonomickú závislosť ako stav, keď ekonomicky závislý subjekt nemá inú alternatívu než daného dodávateľa, resp. odberateľa. Samozrejme, je známe nariadenia prezidenta Francúzskej republiky platné od decembra 1986, ktoré zakazuje poskytovanie darov alebo služieb bezodplatných v súvislosti s dodávkami tovarov a služieb, čím sa dostávajú spomínané nekalé praktiky mimo zákona. Nemecká súťažná legislatíva používa termín "nadobudnutie významného postavenia". Definuje ho ako jedinečný vzťah ku svojim konkurentom, pri posudzovaní ktorého sa berú do úvahy predovšetkým podiel na trhu, finančná sila, prístup na trhy, spojenie s inými podnikmi, existencia právnych alebo faktických prekážok zabraňujúcich vstupu na trh, schopnosť meniť dopyt alebo ponuku na iné produkty, možnosť druhej strany obrátiť sa na iné podniky a podobne. Zneužitie takéhoto postavenia na trhu najmä na zjednávanie podmienok bez opodstatneného zdôvodnenia je zakázané. V Spojených štátoch sa venuje veľká pozornosť diskriminačným cenovým praktikám a tzv. vstupným poplatkom. Ide o federálnu komisiu pre obchod, pričom jeden z jej predstaviteľov na rokovaní pred ústavným výborom senátu prehlásil, že termín "poplatky za vstup" sa vzťahuje na veľmi rozsiahlu škálu konaní, niekedy jasne nelegálnych, niekedy legálnych, ale vo veľkej miere je tento typ aktivít na hrane zákona a je v tieňovej oblasti. Existujú aj právne úpravy špeciálneho povoľovacieho konania pri zriaďovaní nových obchodných prevádzok regulujúce ich počet a predajnú plochu a prevažne zahrnuté do zákonodarstva územného plánovania, krajinotvorby a stavebného poriadku, napr. v Belgicku, Francúzsku, Luxembursku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku a Taliansku.

Oneskorený, ale o to razantnejší nástup obchodných reťazcov na trhu Slovenskej republiky kladie väčší dôraz na súťažnú politiku a právnu úpravu zakazujúcu a postihujúcu nové formy protisúťažného správania, medzi ktoré patria aj praktiky obchodných reťazcov. Ich konkrétnu podobu a finančné vyjadrenie so stavom v roku 2000 uvádza v jednej analýze i Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Aj keď tie údaje považujem za neoficiálne, predsa len som aj pri príprave materiálov viackrát vyslovil obavu či nie je pravda, že sa vynucujú vstupné poplatky na zaradenie do evidencie dodávateľov vo výške od 10 000 do 100 000, resp. až 200 000 korún za jednu prevádzku, že sa vynucujú plnenia za zaradenie tovaru do predaja v rozmedzí 5 000 až 25 000 korún, že sa vynucujú plnenia za umiestnenie tovaru na výhodnom mieste od 5 000 až do 15 000 korún, že sa vynucujú neprimerané príspevky na úhradu nákladov na propagáciu, niekde vo výške až 25 000 až 50 000 korún, zliav vo fakturácii, akciových zliav a podobne, že sa vynucujú zľavy z dôvodu otvorenia prevádzky obchodného reťazca, napr. na prvú objednávku zdarma, prvé vyloženie regálu zdarma, a vynucujú i praktiky, podľa ktorých tovar zostáva vlastníctvom dodávateľa až do predaja tretej osobe. Samozrejme, spotrebiteľ ani netuší, že vlastne výrobca alebo dodávateľ akoby financoval aj činnosť obchodných reťazcov.

Zo spomínanej analýzy si dovolím zacitovať jednu pasáž, ktorá sa dotýka možných dopadov praktík na hospodársku súťaž: "Praktiky, ktoré uplatňujú obchodné reťazce voči svojim dodávateľom, môžu vytvoriť asymetriu v hospodárskej súťaži na trhu dodávateľov tovarov. Napríklad výrobca, ktorý získa prístup do regálu obchodného reťazca, nemusí byť nevyhnutne ten najlepší, najefektívnejší, s najlepšou ponukou a preferovanými zákazníkmi, ale ten, kto je schopný, resp. ochotný platiť poplatky. Naviac, praktiky môžu pôsobiť pre dodávateľov aj ako vyššia bariéra vstupu do odvetvia, obmedzovať počet výrobcov, dodávateľov do obchodného reťazca, odčerpávať výrobcom zdroje na inovácie, vývoj nových produktov, budovanie značky, a tým vplývať na zníženie konkurencieschopnosti výrobcov." Iste si dáme do súvislosti aj našu východiskovú pozíciu našich výrobcov pri vstupe alebo pred vstupom do Európskej únie z hľadiska konkurencieschopnosti. Súťažná legislatíva neposkytuje teda dostatočnú ochranu výrobcom ako dodávateľom tovarov. Takmer vôbec nechráni malých a stredných podnikateľov, či už ide o výrobcov alebo obchodníkov. Preto sú reťazce schopné zlikvidovať v istom čase väčšiu časť dodávateľov a ostatných malopredajcov bez vykázania znakov doteraz zakázaného protisúťažného konania.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, takmer všetky politické subjekty zastúpené v parlamente sa hlásia k podpore rozvoja drobného a stredného podnikania. Vzhľadom na uvedené vidím priestor na diskusiu o súťažnej politike verejných inštitúcií vo vzťahu k ochrane spomenutého podnikateľského stavu. V konsolidovaných ekonomikách sa podieľajú malí a strední podnikatelia 25 %, silné národné firmy tiež 25 % a nadnárodné koncerny 50 %, pokiaľ sa týka exportu. V zmenených podmienkach koncentrujúceho sa maloobchodu samoregulačné trhové mechanizmy nie sú dostatočné, aby dokázali čeliť zvýhodneniu tých obchodných reťazcov, ktoré vzhľadom na svoje postavenie môžu zneužívať ekonomickú silu, používajú uvádzané praktiky proti ostatným maloobchodným podnikateľským subjektom. Rovnako nie sú dostatočné, aby praktikami neboli ohrození domáci výrobcovia a umiestnenie ich produkcie na slovenskom trhu. V nevyhnutnej miere preto existuje potreba právnej regulácie. Nové formy protisúťažného správania prinášajú i novú právnu terminológiu, spôsoby posudzovania a nástroje ochrany, i také, ktoré právny poriadok v Slovenskej republike doteraz neobsahoval, hoci v zahraničí sú už niekoľko rokov známe. Predložený návrh zákona preto predpokladá prijať úpravu podmienok predaja potravín a ostatného tovaru uvedeného, spôsob posudzovania a zamedzenia zneužívania ekonomickej sily, vedenia registra obchodných prevádzkarní aj dozoru nad dodržiavaním tohto zákona. Naopak, neobsahuje paragraf, ktorý by hovoril komplexne o povoľovacom konaní pri zriaďovaní nových prevádzok, ako i regulácii veľkosti podlahovej plochy.

Navrhovaná právna úprava je založená na použití nasledovných nástrojov, právne zakotvených a vyskúšaných v niektorých krajinách Európskej únie, prispôsobených konkrétnym podmienkam trhu Slovenskej republiky, ako je obmedzenie monopolných praktík princípom rovnakého zaobchádzania, obmedzenie nekalých a neobvyklých obchodných praktík povinnej konkurencii vo vybraných tovaroch, skupinám s cieľom, aby nemohol obchod preferovať niektorých dodávateľov pred inými, ale naopak, aby o kúpe tovaru rozhodoval spotrebiteľ, ktorému je daná možnosť voľby, pričom minimálne 70 % týchto tovarov musí byť vyrobených v Slovenskej republike s výnimkou, ak sa tovar na Slovensku v tejto tovarovej skupine alebo v tovarových skupinách uvádzaných nevyrába, ďalej, vedenie registra obchodných prevádzkární a oznamovacia povinnosť prevádzkovateľov, samozrejme, dozor nad dodržiavaním zákona a sankcie za jeho porušovanie.

Nebudem opakovať skutočnosti uvedené v paragrafovom znení i tie, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe. Chcem však podotknúť, že je možné niektoré navrhované ustanovenia zákona po dosiahnutí zhody v parlamente riešiť aj iným alternatívnym spôsobom, napr. pri vymedzovaní pojmu "ekonomická sila", nahradiť "percentuálny podiel" "absolútnym číslom ročného obratu", pri skladbe ponuky zmeniť alebo navrhnúť "alternatívne povinné percento tovarov vyrobených na Slovensku". Samozrejme, takúto úpravu pozná zákonodarstvo napr. i vo Francúzsku. Predpokladám pre hodnotenie aktuálnej ponuky, ktorá je v § 5, že tiež môžu byť v alternatíve aj iné skutočnosti, ako sú napr. údaje registračnej pokladnice vedené podľa osobitného zákona, dodacie listy, príp. ďalšie veci. Samozrejme, môžu byť i vyššie pokuty, tak ako je to v § 10, nevyhýbame sa ako predkladatelia tomu. Zdá sa nám logická i požiadavka Jednoty na možnosť dohodnutia kratšej doby splatnosti faktúr za dodaný potravinársky tovar, ako je to v § 3 ods. 6, kde je 30-dňová zákonná lehota.

Chcem uviesť, že predkladatelia sú v kontakte so Zväzom obchodu Slovenskej republiky, Jednotou, so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou i Úniou potravinárov.

Navrhované legislatívne riešenie je nástrojom na podporu konkurencie rozvoja všetkých foriem podnikania. Nesleduje len obchodné stránky pôsobenia reťazcov, ale aj národohospodárske, čo je v konečnom dôsledku hlavnou úlohou štátnych orgánov na centrálnej úrovni. V odborných kruhoch je dostatočný známy podiel obchodných reťazcov na negatívnych makroekonomických trendoch predovšetkým v oblasti zahraničnej platobnej bilancie a, samozrejme, aj s tým súvisiacej zamestnanosti. Iste sú nám známe postoje krajín Európskej únie i Spojených štátov amerických v záujme vlastných krajín. Ako nazvať opatrenie na zamedzenie dovozu ocele do Spojených štátov? Ako nazvať výmeru viníc pre Slovenskú republiku, ktorá je vyjednaná s Európskou úniou našimi vyjednávateľmi? Ako nazvať ochranu trhu práce zo strany krajín Európskej únie voči kandidátskym krajinám? Takéto postoje sú v týchto krajinách chápané doslova ako hrdinstvo pri obrane národnoštátnych záujmov. Nemalo by nám to byť cudzie ani v našom prípade.

Prijatie návrhu zákona o obchodných reťazcoch podporí vytvorenie zdravších vzťahov medzi trhovými subjektmi, prispeje k vytvoreniu legislatívnych podmienok pre postupnú adaptáciu výrobcov potravín, poľnohospodárov i výrobcov spotrebného tovaru, obchodníkov, ale i hospodárstva Slovenskej republiky ako celku na trhové prostredie Európskej únie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, naša skupina poslancov sa uchádza o vašu podporu a účasť pri prerokúvaní a prijímaní návrhu zákona o obchodných reťazcoch. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Mariánovi Anteckému. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Antecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch (tlač 1393) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

Predložený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 22. februára 2002, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa všetky náležitosti § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.

Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Preto v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa prihlásili dvaja páni poslanci, za klub SOP pán poslanec Mesiarik a za klub SDĽ pán poslanec Klemens.

Takže vystúpi najprv pán poslanec Mesiarik, nech sa páči, a potom pán poslanec Klemens.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, opätovne je tu návrh zákona z iniciatívy poslancov, ktorú, žiaľ, bolo nutné vyvinúť vzhľadom, a poviem to otvorene, na nečinnosť a, dokonca by som to nazval, určitého stupňa nezodpovednosti vlády, možnože príslušných rezortov, ale aj možnože orgánov štátnej správy, ktoré takisto majú veľký podiel na tom, že obchodné reťazce so všetkým dobrým aj so všetkým zlým vstúpili aj do Slovenskej republiky.

V posledných dvoch rokoch, ak si to máme možnosť všímať, stačí spomenúť len tlač, sa rozpútal neľútostný boj, nielen u nás, ale aj v krajinách strednej a východnej Európy, medzi obchodnými reťazcami a domácimi obchodníkmi a výrobcami. Žiaľ, narastá počet nespokojných firiem, ktoré sa sťažujú hlavne na nekalé praktiky, o ktorých predkladateľ tu vo svojom úvodnom slove hovoril.

Mám aj ja mnoho argumentov, výsledkov, prieskumov z Českej republiky, Slovenska, Maďarskej republiky, urobili sme si aj my niekoľko prieskumov, hlavne je to v pracovnoprávnej oblasti. A, žiaľ, musíme konštatovať, že je najvyšší čas, ak sme tak už neurobili dávno predtým, prijať normu, ktorá by všetky tieto praktiky ošetrovala tým, aby sa stali kontrolovateľné, aby sa im v maximálnej možnej miere zamedzilo a aby náš výrobca, náš obchodník mal šancu prežiť vo vzťahu k týmto finančne a ekonomicky, ale aj lobisticky silným skupinám, ktoré tvoria obchodné reťazce.

Chcel by som ešte na dôvažok toho, čo pán predkladateľ tu zdôraznil, pripomenúť, že veľmi nekalé praktiky nachádzame v obchodných reťazcoch aj v oblasti dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, zneužívania pracovníkov za minimálnu mzdu, nútenia na mnohé nadčasové práce, práce cez sviatky, nedele. A nie náhodou sa predstavitelia týchto reťazcov stali poprednými bojovníkmi a postavili sa na čelo proti Zákonníku práce, o ktorom sme tu nedávno hovorili. Aj to je signál, že treba urobiť poriadok, že treba zamedziť zneužívaniu tohto dominantného postavenia, ale že treba naznačiť aj našej štátnej správe, ktorá prostredníctvom orgánov dáva povolenia na výstavbu, prevádzku takýchto zariadení v určitých regiónoch, aby sme sa komplexne zamýšľali nad tým, či budeme alebo nebudeme ďalej rozširovať v určitej lokalite obchodné reťazce.

Chcel by som zdôrazniť, že dominantné postavenie obchodných reťazcov má, samozrejme, aj pozitívne prvky v kultúre predaja, v určitej komplexnosti predaja, ale na druhej strane objavuje sa čím ďalej, tým viac mnoho podvodných reklám, podvodných akcií. A dnes je situácia taká, že občan vlastne by mal chodiť s kalkulačkou do veľkého marketingu, marketu, aby si pri pokladni spočítal to, čo vlastne mu je sľubované na cenových ceduľkách pri tovare v regáloch. Nie je možné takýto stav trpieť a ja som rád, že aspoň skupina poslancov sa dala dokopy, využila vládny návrh zákona, ktorý záhadným spôsobom sa zavrel do šiesteho šuflíka, a tento vládny návrh, samozrejme, upravený niektorými ďalšími návrhmi určitých odborných skupín, je tu na stole.

O nekalých praktikách obchodných reťazcov sa, žiaľ, len hovorí, ale mohol som sa presvedčiť, že nenájdete na Protimonopolnom úrade ani jedno podanie, ani jeden návrh na konanie, samozrejme, z logického dôvodu, pretože ak sme si pozreli zmluvy, ktoré naši dodávatelia uzatvárajú s predstaviteľmi obchodných reťazcov, je tam jednoznačne stanovené - oblasť tajomstva, oblasť nepublikovania týchto zmlúv. To znamená, že pokiaľ by takýto náš výrobca alebo obchodník sa sťažoval na Protimonopolnom úrade, poruší zmluvu a má na večné veky pokoj.

Podľa odhadov odborníkov, podľa štatistiky, ktorá je dostupná, má sa aj u nás rapídne zvýšiť počet obchodných reťazcov. Napr. za 4 až 5 rokov by mal narásť počet supermarketov až o ďalších 25. Znamená to, že táto forma sa bude rozširovať. Osobne nie som proti nej, pretože skutočne ide o kultúrny predaj, ale treba urobiť poriadok, aby sa nezneužívala. Vďaka týmto reťazcom sa síce obchod na Slovensku dostal na vlnu rozvoja, nebývalého rozvoja, ale čo nás musí mrzieť ako poslancov a parlament ako taký, že nie je to zásluhou našich domácich obchodníkov a výrobcov, ale zásluhou práve vpádu týchto reťazcov, ktoré ich kruto postihli v mnohých prípadoch. A zapríčinili dokonca pády a bankroty našich malých firiem, našich obchodníkov a malých výrobcov.

Chcel by som, aby som neopakoval tie argumenty, ktoré predkladateľ tu už povedal, záverom len zdôrazniť, že je veľmi potrebné, aby sme neotáľali s takýmto zákonom, aby sme jednoducho podržali svojich výrobcov, svojich podnikateľov, svojich obchodníkov domácich o nič menej, o nič viac, tak ako to robia iné krajiny, Francúzsko, Nemecko, kde jednoducho v tejto oblasti urobili poriadok a nemôže si robiť žiadna firma, ktorá príde z inej krajiny, svoje zásady, zneužívať toto postavenie a dokonca vyžadovať prostriedky od predajcov, od obchodníkov, od výrobcov také, na ktoré vlastne naši prostriedky nemajú. Preto sa pripájam k tejto iniciatíve a budeme podporovať návrh tohto zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci... (Hlasy z pléna.), pán poslanec, nabudúce nedostanete slovo, musíte sa prihlásiť podľa rokovacieho poriadku, takže traja páni poslanci, pán poslanec Finďo je posledný. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

J. Jasovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne za slovo. Ja osobne som rád, že tento návrh zákona je v parlamente. Osobne som hovoril s ľuďmi, ktorí tento návrh zákona pripravovali, a hovoril som s nimi aj o dôvodoch, prečo tento zákon má vzniknúť. Veď keď si zoberieme len saldo obchodnej bilancie za minulý rok, veď ten deficit vo výške 107 mld. Sk je úplne hrozivý pre Slovensko. Podmienky, za ktorých sa slovenskí výrobcovia alebo predajcovia dostávajú do týchto obchodných reťazcov, sú hanebné. Veď 90-dňová lehota splatnosti, potreba nákupu miesta v jednotlivých regáloch a pod., je to skutočne hanebnosť. A pritom, hovoríme, že získavame pracovné príležitosti v týchto marketoch, pozrime sa na podmienky platové a iné, aké majú ľudia, ktorí v týchto obchodných reťazcoch pracujú.

Ja som bol prekvapený, keď tento návrh zákona sa dostal do parlamentu vyhláseniami koaličných poslancov, ktorí okamžite vyslovovali potrebu ponechania riešenia tohto problému na trh. Ja osobne som presvedčený, že trh túto otázku vyriešiť nemôže a že Slovensko má najvyšší čas, ako ho už nemá za sebou, aby začalo riešiť otázku prvovýrobcov a otázku teda predajcov ako takých na Slovensku.

Ak hovoríme o niektorých tých pracovných miestach, ktoré sú v supermarketoch, porovnajme ich teda ale so stratou pracovných miest, ktoré zanikajú. Tieto straty vznikajú v súvislosti s tým, že naši predajcovia sa do supermarketov nedostanú.

Mne osobne vadí na Slovensku, ja som dosť nešťastný, keď idem popri Tescu v Banskej Bystrici a vraciam sa niekedy aj vo večerných hodinách z rôznych akcií, že na parkovisku niet prakticky voľné miesto. Nakupovanie na Slovensku sa stalo národným športom. Slovák potrebuje nákupný košík a potrebuje televízor a, bohužiaľ, mu to stačí k životu, samozrejme, ešte debaty o vagabundoch poslancoch, ktorí v parlamente nič nerobia. Ja osobne vítam tento návrh zákona, ja ho budem podporovať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Benčat.

J. Benčat, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som takisto podporiť ako moji predrečníci tento zákon. Samozrejme, je jeden z mála zákonov, ktorý pôsobí na slovenskom trhu. Tu nejde len o obchodné reťazce, keby sme si uvedomili, že naša vláda aj v iných oblastiach vykonala veľmi málo na ochranu trhu v Slovenskej republike. Keď si zoberieme iné štáty dookola, tak veľmi ťažko sa trebárs aj v oblasti prác dostávajú slovenskí ľudia, slovenskí robotníci na nemecký trh, na francúzsky trh práce a podobne. My sme jedna z najviac ohrozených ekonomík, pretože sme absolútne otvorení a závislí od exportu. Málo sa venujeme rozvoju trhu vnútri, a teda požiadavkám trhu slovenských výrobcov. Tak veľmi som za to a podporím tento návrh, pretože je relevantný v dnešnej dobe a je to zákon, ktorý môže v značnej miere podporiť aj zamestnanosť v Slovenskej republike. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Finďo.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Začiatkom deväťdesiatych rokov na Slovensku prebehol proces pulverizácie maloobchodu. Pôvodne pomerne veľké a zdatné obchodné jednotky v procese malej privatizácie boli odovzdané mnoho razy neskúseným ľuďom, ktorí tie obchody nevedeli zveľaďovať a nepochopili, že sa musia navzájom sekundárne zjednocovať prv, ako prídu veľké medzinárodné alebo nadnárodné obchodné reťazce. Teraz sa ukázalo, že na túto krátkozrakosť sme doplatili minimálne dva razy, prvý raz tým, že naše maloobchodné jednotky zle prosperovali, mnohé bankrotovali, ale zároveň sa ukázalo, že dnes nevieme postaviť istú skutočnú trhovú protiváhu mocným nadnárodným subjektom. Z toho dôvodu je celkom jednoznačné, že potreba tohto zákona vyplynula zo života a tento zákon je potrebné, myslím si, v záujme zachovania istej hospodárskej vyrovnanosti aj v oblasti zahraničnoobchodnej presadzovať a prijať v takom rozsahu, ako je navrhnutý. Ja plne podporujem tento poslanecký návrh a verím, že v tejto poslaneckej snemovni nájde dosť podpory na to, aby bol postúpený do druhého čítania. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik, môžete reagovať na faktické poznámky.

M. Mesiarik, poslanec: Len jednou vetou chcem skutočne poďakovať za takéto vyjadrenia obidvoch strán alebo, by som povedal, opozície aj koalície. To len svedčí o tom, že ak je tu niečo zlé, ak niečo je tu skutočne, čo treba riešiť, čo znepríjemňuje život občanovi, predsa len tento parlament nie je tak chorý, aby nevedel tento problém riešiť. Ja to veľmi kvitujem a dúfam, že pri hlasovaní sa to potom prejaví.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi posledný písomne prihlásený, pán poslanec Klemens. Nech sa páči.

J. Klemens, poslanec: Ďakujem za možnosť vystúpenia. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, som jedným z piatich predkladateľov predmetného návrhu zákona o obchodných reťazcoch. Preto dovoľujem si na jeho podporu krátke vystúpenie.

Už vlani pri prerokúvaní novely vládneho zákona o ochrane hospodárskej súťaže som vo svojom vystúpení upozornil na nutnosť riešiť problematiku super- a hypermarketov čiže obchodných reťazcov, ktoré v súčasnosti nekontrolovane, ale zato systematicky a dominantne určujú podmienky obchodovania na Slovensku, kde vytvárajú podmienky monopolu, čím dochádza k zneužívaniu ich ekonomickej sily. Vtedy som chcel, ale i teraz chcem za predkladateľov povedať, nie sme proti obchodným reťazcom. Sú všade na svete. Tak prečo by nemali byť aj u nás, v Slovenskej republike? Ale všade na svete majú zákonom stanovené pravidlá podnikania a trhu a o to ide aj nám predkladateľom.

Podotýkam ešte raz, a to zdôrazňujem, neprekážajú nám obchodné reťazce, ale prekáža nám ich neštandardné a neseriózne správanie. Prax, aspoň za agrorezort ukazuje, že ide hlavne v naprostej väčšine o komisionálny predaj, o vynucovanie si rôznych zliav, tzv. zalistovacích poplatkov, zlacnených dodávok na predajné akcie, na náklady dodávateľa, naskladňovanie tovarov do regálov a vyskladňovanie tovaru nepredaného, ako i rad ďalších, neserióznych opatrení včítane evidentného porušovania zákona č. 180/1998 Z. z. o poľnohospodárstve nerešpektovaním 30-dňovej platobnej lehoty. Všetky uvedené nedostatky predkladaný návrh zákona zakazuje.

Okrem odstránenia nedostatkov navrhujeme v zákone, aby tovary a výrobky, ktoré dokážeme na Slovensku vyrobiť a zabezpečiť z vlastnej produkcie, tvorili 70 % z predaja predmetného tovaru, resp. výroby.

Vážené kolegyne a kolegovia, predkladatelia zákona o obchodných reťazcoch, pokiaľ dáte súhlas na jeho prerokovanie v druhom čítaní, prijmú všetky dobre mienené rady, vylepšenia a doplnky, aby cieľ - stanoviť v Slovenskej republike zákonom pravidlá podnikania a trhu obchodných reťazcov - sa splnil.

Je mi len ľúto, že takto dôležitý zákon nepredložila vláda, ale my poslanci. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Oberhauser, máte slovo.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Za Slovenskú národnú stranu môžem povedať, že jednoznačne podporíme návrh zákona a sme radi, že predkladatelia sú otvorení ďalším návrhom, aby sme mohli doplniť tento návrh zákona užitočnými opatreniami, ktoré by pomohli riešiť situáciu na slovenskom trhu.

Rozprava, ktorá ale prebehla, ma vybudila k tomu, aby som povedal, že by bolo treba zase si ale naliať čisté víno. A to je jednoznačne v tom, že vláda tento zákon má dávno pripravený ako návrh, bol niekoľkokrát prerokovaný a pán Mikloš, podpredseda vlády pre ekonomiku, likvidátor slovenského obchodu v prvej vlne privatizácie, keď rozbil všetky slovenské obchodné siete prostredníctvom malej privatizácie, zabránil, aby sa tento návrh zákona dostal do parlamentu. Takže, pán poslanec Finďo a ďalší, je tu naozaj situácia takáto, že my ako opoziční poslanci sme si ani netrúfli podať návrh takéhoto zákona, keď podpredseda vlády pre ekonomiku, ktorý je zodpovedný za to, čo sa deje v ekonomickej oblasti na Slovensku, urobil všetko pre to, aby obchodné siete na Slovensku sa vyvíjali živelne a aby jednoducho mali vytvorené také pravidlá - žiadne pravidlá, ktoré vlastne zničili slovenský obchod. A to je celá pravda, aby sme sa nehrali na skrývačku. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kresák.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi stručne tiež potrebujem zareagovať na vystúpenie pána kolegu poslanca. Samozrejme, v prvom rade začnem tým, že osobne podporujem prijatie tohto zákona, aj keď som hlboko presvedčený, že je veľmi dobré, že tie obchodné reťazce na Slovensku sú. A, nakoniec, aj to, ako sú využívané, dokumentuje, že občania Slovenskej republiky ich prijali a využívajú služby, ktoré poskytujú. Na druhej strane, samozrejme, myslím si, je veľmi správne, keď sa snažíme, a je to našou povinnosťou, zabezpečiť, aby tie reťazce fungovali, tak aby to bolo na prospech aj našich výrobcov a našich vlastne dodávateľov.

Len jedno konštatovanie, pretože pán kolega spomenul vo svojom vystúpení, že tieto obchodné reťazce nerešpektujú niektoré právne poriadky a že tento návrh tieto nedostatky odstraňuje. Chcem iba povedať, že nerešpektovanie jedného zákona sa neodstráni prijatím druhého zákona. To si uvedomme. A musím povedať, že ak sú problémy s nerešpektovaním určitých právnych predpisov, tak asi sa budeme musieť viac zamerať aj na to, čo robia orgány, ktoré sú oprávnené v zmysle platného práva kontrolovať činnosť aj obchodných reťazcov. Možno aj tu treba zvýšiť tlak na ich činnosť. Aj tento návrh zákona prináša určité možnosti sankcií a bude, samozrejme, nevyhnutne potrebné, aby sa aj tieto potom dokázali využívať, pretože keď sa nebudú využívať, tak sa opäť nedostaneme ďalej. Ďakujem pekne.