P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Palkovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Pittnerovi. Pán poslanec Pittner. Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

L. Pittner, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení ďalších zákonov, tlač 1399. Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách.

Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1555 z 25. februára 2002 odporúčam prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení ďalších zákonov, tlač 1399, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru NR SR pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru NR SR pre ľudské práva a národnosti. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby úlohy gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, prerokovali ho v lehote do 13.mája tohto roku a gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor, prerokoval ho v lehote do 14. mája tohto roku.

Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu, chcem však upozorniť, že na základe súhlasu Národnej rady by sme mali o 17.30 hlasovať o doteraz prerokovaných zákonoch. Odporúčam, aby vystúpil do rozpravy jediný písomne prihlásený poslanec, Árpád-Duka Zólyomi, potom by sme prerušili rokovanie o tomto bode programu, hlasovali a potom by ďalej pokračovala rozprava o tomto bode programu.

Nech sa páči, poslanec Árpád-Duka Zólyomi. Pán poslanec, takto to Národná rada odsúhlasila. (Hlas z pléna.) Pán poslanec Cuper, keby ste boli dôslednejší v uplatňovaní rokovacieho poriadku. Nech sa páči, pán poslanec. Árpád-Duka Zólyomi. Môžete sa prihlásiť až potom, keď otvorím možnosť sa prihlásiť do rozpravy, takže buďte trpezlivý a pokojne seďte. Nech sa páči, pán poslanec.

Á. Duka-Zólyomi, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Pred sebou máme návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky. Veľmi prekvapujúci, zaujímavý a môžem konštatovať, že zarážajúci bol zrod tejto právnej normy, ktorá vlastne chce paralyzovať možnosti, ktoré ponúka zákon o zahraničných Maďaroch pre občanov Slovenskej republiky, ktorých národnosť je maďarská. Pôvodný úmysel bol strmejší, doslova drsný a neľudský. Táto verzia, pod triezvym tlakom sa zmenil, ale predpokladaný návrh aj tak zostal nepochopiteľný a neprijateľný. Áno, po prvej iniciatíve, presnejšie návrhu, ktorý bol ako nôž do chrbta, návrh namierený jednoznačne proti občanom maďarskej národnosti, inú reakciu nikto nemohol očakávať od nás. Ako interpretovať ten fakt, že sa plánovite má pristúpiť k sankcionovaniu a stíhaniu určitej skupiny občanov, ktorá má inú národnosť ako slovenskú.

Musím nadhodiť otázku: Ako môžu predstavitelia kresťanských demokratov vyjsť s takouto iniciatívou? Veď oni by mali byť nositeľmi európskych kresťanských hodnôt! S týmto postojom a návrhom, ako sú ďaleko od týchto princípov! Úmyselne ublížiť, škodiť druhému, skupine ľudí, ktorá má inú identitu. Suma summarum, človek je znechutený, že takéto dielo pochádza z dielne hnutia kresťanského, ktoré by sa malo riadiť princípmi a podľa systému morálnych, kresťanských a ľudských hodnôt európskych, demokratických a konzervatívnych zoskupení, ako sú EPP a EDU. Strana maďarskej koalície a KDH je členom tých istých európskych štruktúr, mali by sme úzko spolupracovať, preto sme očakávali, že ak sú nejaké nedorozumenia a problémy s krajanským zákonom, tak my budeme prví, ktorých oslovia a s ktorými budú rokovať. Hľadajúc racionálne riešenia, aby sa napätie čo najrýchlejšie odstránilo.

Treba konštatovať, že návrh zákona je vypracovaný dôkladne a precízne, ale s jedným jediným zámerom, ako zabrániť určitej možnej podpore, ako úplne ohradiť a paralyzovať maďarskú komunitu, aby sa jej nedostali určité minimálne výhody. Chcem konštatovať, že v logike platí, ak východzie ustanovenia, čiže premisie sú falošné, potom hocijakou krásnou logikou budem narábať, výsledky budú nepravdivé.

Je poľutovaniahodné, že návrh kontrazákona je koncipovaný spôsobom, ako keby maďarský krajanský zákon bol exteritoriálny a diskriminačný voči príslušníkom väčšinového národa. Tento zákon nič nevykonáva na území druhej krajiny. Za uplynulé mesiace sa nič takého nedialo, čo by bolo v rozpore s právnym systémom tejto krajiny. A toto konštatoval aj premiér, Dzurinda, nedávno v Bruseli.

O extrateritorialite bolo už aj na pôde parlamentu veľa povedané. Dovoľte mi, aby som opakoval, respektíve upriamil opätovne vašu pozornosť na najdôležitejšie súvislosti v tejto otázke.

Výhrady uvedené v návrhu sú sčasti odborne nerelevantné, sčasti vychádzajú z názorovej inkompatibility so skutočnosťou. Exteritorialita je pojem medzinárodného práva a znamená privilégium imunity, to je vyňatie osoby spod účinnosti zákonov platných na území štátu, na ktorom sa osoba nachádza. O exteritorialite je možné hovoriť aj vtedy, ak jeden štát prijme zákon o sankcionovaní osôb alebo právnych subjektov na území iných štátov alebo v súvislosti s inými štátmi, alebo ak sa prijmú opatrenia na uvalenie embarga voči druhému štátu.

V prípade zákona Maďarov žijúcich v susedných štátoch však o nič také nejde, nakoľko medzi oprávnenou osobou podľa zákona a Maďarskou republikou nevznikne právny vzťah mimo územia Maďarskej republiky a ustanovenia zákona nie je možné ani na území Maďarskej republiky vynútiť na oprávnených osobách.

Odôvodnenie návrhu zákona sa opiera o dokument, respektíve o závery Benátskej komisie, z ktorých autori vyvodili, že maďarský zákon porušuje medzinárodné právo. Dovoľte jednu poznámku. Rozbor a závery Benátskej komisie sú pomerne plastické a dajú sa využiť tak v kladnom, ako aj v zápornom zmysle. Ďalej, o porušovaní medzinárodného práva by sme mohli hovoriť len vtedy, ak by došlo k neoprávnenému výkonu štátnej moci jedného štátu na území druhého štátu. Keďže užívanie výhod a podpôr, ktoré poskytuje tento zákon, nie je možné sankcionovať ani vynucovať ich užívanie na území druhého štátu, preto nie je možné hovoriť ani o porušovaní medzinárodného práva, ale ani o zásahu zákona do zvrchovanosti Slovenskej republiky.

V návrhu zákona o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky medzi dôvodmi pre prijatie tohoto návrhu je uvedené aj to, že zákon o zahraničných Maďaroch je diskriminačný voči príslušníkom väčšinového národa. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že každá podpora je diskriminatívna, ale na tomto princípe fungujú nadácie všade vo svete, keď určia podmienky vyplácania podpory. A to je základná vec v tejto otázke. Aj podľa maďarského krajanského zákona o podporu sa musí uchádzať, nikto nedostane peniaze len z titulu, že by bol držiteľom maďarského preukazu, vyplácanie podpory nie je automatické. Preto by bolo užitočné, aby si predkladatelia aspoň raz prečítali maďarský krajanský zákon, aby si uvedomili, že je nezmysel tvrdiť napríklad, že "na základe maďarského zákona vzniká slovenským občanom právny nárok vymáhať peniaze od maďarskej vlády" ako si to napríklad vysvetľuje pán minister spravodlivosti. Keďže o peňažnú podporu bude treba uchádzať osobitne, v prípade odmietnutia nie je možné si nárokovať na súde nikde, ani v Budapešti, presne tak ako aj v prípade, keď daného uchádzača odmietne hociktorá nadácia.

Napriek tomu, že chrániť a podporovať svojich krajanov na území iných štátov považujú za svoju povinnosť mnohé štáty, tento návrh zákona z dielne KDH sa týka iba "susedné štáty", predovšetkým, aby sa týmto spôsobom zákona nedotýkal napríklad Nemecka, ktoré dlhodobo finančne podporuje svoju menšinu na Slovensku. Karpatským Nemcom je totiž adresovaná podpora z Nemecka osobitným zákonom. Selekcia podporujúcich štátov, čiže účelovosť návrhu zákona o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky sa javí diskriminačnou, čo však môže mať zahraničnopolitický význam.

V návrhu zákona o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky medzi dôvodmi pre prijatie tohto návrhu je uvedené aj to, že zákon o zahraničných Maďaroch je diskriminačný. To som povedal pred chvíľou a ešte k tomu chcem dodať.

Celý spor je približne o 3 300 korún ročne, ktorý príspevok by dostala rodina, učebnice a školské pomôcky pre deti navštevujúce maďarskú školu. Je to naozaj malicherný a úzkoprsý prístup zo strany KDH. Keď niekto hovorí ohľadne tohto maďarského krajanského zákona o diskriminácii príslušníkov väčšinového národa, tak asi nevie, o čom hovorí. Tí, čo vypracovali tento návrh zákona o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky, sa určite ešte nestretli s fenoménom, čo by sa dalo definovať ako nevýhoda vyplývajúca z postavenia príslušníka menšiny a snažili uplatniť väčšinový prístup k citlivým menšinovým otázkam mechanicky. Maďarský krajanský zákon nediskriminuje nikoho, len skúsi zmierniť spomenuté nevýhody príslušníkov menšín. Veď tento štát, jeho politika a existujúce podmienky sú ešte veľmi ďaleko od toho, aby sa dalo konštatovať, že národnostné menšiny nie sú znevýhodnené už len z hľadiska samotnej existencie ich menšinového stavu.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi ešte jednu poznámku k tejto otázke. Hovoriť o krajanskom zákone ako o forme ovplyvňovania rozhodovania sa občanov vo svojej národnosti, s prepáčením odmietam, a to v mene našich slovenských spoluobčanov. Veď v konečnom dôsledku by to bolo podcenenie národnej hrdosti Slovákov, ak sa tvrdí, že ročne tritisíctristokorunová podpora na dieťa znamená hrozbu odnárodňovania príslušníkov väčšinového národa.

Vážená Národná rada, vymysleným účelom návrhu zákona je zabezpečiť zvrchovanosť Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som v rozpakoch. Takýmto spôsobom, takýmto malicherným spôsobom a pred čím? Veď všetky možnosti, prostriedky, nástroje a inštitúcie v tejto krajine tak v zahranično- ako vnútropolitickom a spoločenskom zmysle slúži udržaniu a zabezpečeniu zvrchovanosti republiky. Zvrchovanosť je dávno daná!

Vážená Národná rada, dalo sa predpokladať, že prijatie zákona o zahraničných Maďaroch bude veľmi citlivá téma v našom regióne a že vzájomné rokovania budú nevyhnutné. Som však presvedčený, že filozofia tohto maďarského krajanského zákona, ktorého zámerom je preferenčný režim ohľadne menšín v oblasti kultúry a vzdelávania nie je taká, proti ktorej by sme mali viesť vojnu, vyvolávať vášne a schvaľovať účelové zákony. Teraz už môžeme predpokladať, že maďarská strana spravila chyby v tomto smere. V Budapešti trošku naivným spôsobom nepredpokladali taký silný odpor voči krajanskému zákonu.

Na druhej strane si však myslím, že aplikácia maďarského krajanského zákona nikomu neublíži, nikomu nič neberie a nikoho neohrozuje, a keďže ten zákon poskytuje výhody vo sfére kultúry a vzdelávania, mali by sme pristupovať k tejto otázke bez komplexov.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, podľa predstaviteľov KDH návrh zákona nie je súčasťou žiadnej predvolebnej kampane, už ani preto, lebo u nacionalisticky viac naladených voličov, čiže u sympatizantov SNS, PSNS a HZDS kresťanskí demokrati nedisponujú druhotnou preferenciou. Na prvý pohľad sa to zdá pravdivá argumentácia, ale pravda môže byť trošku iná. A to taká, že pre KDH je to vlastne investícia do budúcnosti, je to snaha získať voličov, latentných nacionalistov, možno vo voľbách v roku 2 006. Je to síce legitímna snaha, ale zdá sa, že v krátkodobom horizonte ich návrh nezíska toľko sympatizantov, ako je odliv voličskej základne KDH kvôli radikalizácii. Aspoň o tom svedčia posledné dva-tri výsledky prieskumu verejnej mienky a predstavitelia SMK nadobúdajú istú obavu, že kvôli maďarskému zákonu prehnane reagujúce KDH neprekročí päťpercentný prah do parlamentu v nasledujúcich voľbách. Paradoxným spôsobom potom v takom prípade my, poslanci za SMK, by sme cítili istú dávku výčitky svedomia. (Smiech v rokovacej sále.)

V mene poslancov SMK konštatujem, že pokladáme túto právnu normu za protiústavnú, najmä spôsob zrušenia právnickej osoby a prepadnutia jej majetku v prospech štátu. Ak by nadobudla účinnosť tento zákon, tak bude bez diskusie aj diskriminatívny, lebo bude sa vzťahovať na určitú komunitu občanov a bude ich diskriminovať.

Vážená Národná rada, na záver chcem opätovne zdôrazniť náš názor a naše stanovisko. Treba vecne rokovať, presne definovať a konkretizovať okruh problémov a hľadať kompromis. K tomu však treba v prvom rade ochota a politická vôľa. Verím, že v najbližších mesiacoch sa uzavrie táto kauza a susedské vzťahy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou budú opäť dobré. V mene klubu poslancov Národnej rady za Stranu maďarskej koalície preto navrhujem v zmysle písmena b) odseku 3 § 73 rokovacieho poriadku, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, teraz odporúčam, aby, ak niekto z poslancov chce faktickými poznámkami reagovať na vystúpenie pána poslanca Zolyómiho, aby sa prihlásil na svetelnej tabuli a všetci tí páni poslanci, ktorí sa chcú prihlásiť ústne do rozpravy, aby, ak nechcú vystúpiť vo faktickej poznámke, teraz zrušili svoje mená na svetelnej tabuli. Odporúčam taký postup, že by sme po vystúpení poslancov s faktickými poznámkami prerušili rokovanie o tomto bode programu a odhlasovali všetky doteraz prerokované body a potom by sme pokračovali v rozprave k tomuto návrhu zákona poslancami, ktorí sa budú hlásiť do rozpravy ústne. Takáto bola, páni poslanci, dohoda na úvod rokovania. Teda mám považovať deväť pánov poslancov uvedených na svetelnej tabuli, osem poslancov prihlásených s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zolyómiho? Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja nadviažem na slová pána poslanca Duku-Zolyómiho, ktorý povedal, že ak sú premisy falošné, je falošný i záver. Musím konštatovať, že premisy, z ktorých on vychádzal, sú falošné, a teda i závery, ku ktorým on dospel, sú skutočne falošné, pretože tu nie je spor o 3 300 korún, ako hovoril on, ale je tu spor o princíp. O princíp, že susedný štát prijal bez akejkoľvek konzultácie zákon, ktorého dôsledky sa majú uplatňovať na území nášho štátu. A preto je naozaj potrebné, aby Slovenská republika na to reagovala jasným spôsobom a povedala, že takto teda nie. Treba len povedať, že s jedlom rastie chuť a ja chápem SMK, že sa tak veľmi zastáva vlastne tohto prelínania sa legislatívy Maďarskej republiky na Slovensko. Bohužiaľ, tu má svoju vinu aj KDH, pretože ako člen vládnej koalície príliš ustupovalo vydieraniu SMK v rôznych prípadoch, až to dospelo tak ďaleko, ako je to dnes. Súhlasím aj s tým, že do istej miery je to vlastne istý predvolebný ťah KDH, ale napriek tomu treba povedať, chvála pánu bohu, že kádeháci pod novým vedením predsa len pochopili, že sú na Slovensku a že tá suverenita Slovenska niečo znamená.

Pán Duka-Zolyómi, ja sa vás musím vážne opýtať, či ste poslancom Slovenskej republiky alebo Maďarskej republiky a takisto tí poslanci, ktorí vám tlieskali z SMK. Obhajujete suverenitu Slovenskej republiky alebo obhajujete vlastne jej podriadenosť legislatíve Maďarskej republiky? Ja som veľmi rád, že kádeháci nadväzujú na národný zápal Andreja Hlinku tak ako aj iné politické strany na Slovensku. Pán poslanec Duka-Zólyomi, národný zápal, nie nacionalistický! Pretože... (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Švantner.

D. Švantner, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, vy ste sa snažili uchlácholiť nás rečami o tom, aký je neškodný krajinský zákon, ktorý prijala Maďarská republika. Ja mám na to trocha iný pohľad. Ja mám na to pohľad taký, že je to zákon jednoznačne tvrdo postavený proti Slovenskej republike. To, čo sa hovorí o tom, že sa Maďarsko dohodlo so všetkými okolitými štátmi, len so Slovenskom sa nemôže dohodnúť, to je celkom logické. Preto je to logické, lebo percentuálne množstvo obyvateľstva maďarskej národnosti na Ukrajine aj v Rumunsku je celkom iné ako na Slovensku. A popri tom skúsenosti Slovákov so spolunažívaním s maďarským obyvateľstvom sú odstrašujúce.

Samozrejme, Pravá slovenská národná strana podporí tento zákon, ale chcel by som sa spýtať KDH, keď sme pri prijímaní ostatných zákonov, ktoré boli, ktoré jednoznačne nahrávali maďarskej koalícii, keď sme hovorili o tom, aké to bude mať následky, vtedy nás nikto nechcel počúvať. Teraz si myslím, že nakoniec sa KDH zobudilo a zistilo, že už ďalej sa nedá pokračovať s tým podstupovaním a uvoľňovaním priestoru maďarskej koalícii. Pozrite sa, pri Benešových dekrétoch sa Česká republika zjednotila, jednotne postupuje proti tomu, aby sa o Benešeových dekrétoch čo len hovorilo. U nás je situácia taká, že podpredseda parlamentu diskutuje (Zaznel zvuk časomiery.) s predsedom vlády o tom, či sa majú realizovať, či sa má realizovať...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán poslanec slovenského parlamentu Árpád Duka-Zólyomi! Toľko ste nariekali nad osudom maďarskej národnostnej menšiny a budapeštianskeho zákona o zahraničných Maďaroch, že ste skoro rozplakali Bélu Bugára. Od intelektuála vášho formátu, ktorý sa zaoberá atómovou energiou by som neočakával, že sa prepožičia na takéto politické ciele, na zahmlievanie niečoho, kde je pravda úplne inde.

Pán Árpád Duka-Zólyomi! Princíp personality v medzinárodnom práve platil, keď ešte ani vy, ani ja, sme tu neboli a keď bol ešte spoločný uhorský, nie maďarský štát, ktorý si Maďarsko ako jeden z nástupníckych štátov privlastnilo. A dnes znova nám chce vnútiť predstavu veľkého Uhorska. A preto si myslia, že ich zákony, ktoré odhlasujú, majú automaticky platiť aj na území Slovenskej republiky!

Pán Árpád Duka-Zólyomi, ale dnes sa medzinárodné právo verejné zmenilo! Dnes platí nie princíp personality, ale princíp teritoriality! Zvrchovanosť zákona platí na území štátu, ktorého štátny orgán prijal. To znamená, že aj zákon o zahraničných Maďaroch platí na území Maďarskej republiky. Od vás ako od poslanca a človeka žijúceho celý život na území Slovenskej republiky som očakával aspoň štipku lojality, že nevystúpite na obhajobu tohto hanebného zákona, ktorým chcú oklamať celú Európu! (Hlasy v rokovacej sále.) Ja sa vás pýtam, prečo maďarská vlád nepokladala za svoju povinnosť rokovať so slovenskou vládou, aby ten zákon, ktorý takto obhajujete, platil aj na vás? Ale s tým by sme my museli súhlasiť ako parlament tohto štátu, a s tým nesúhlasíme! (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán Zólyomi, načo ste vystúpili? Mohli by ste to vysvetliť? Načo ste obhajovali neobhájiteľné, zdôvodňovali nezdôvodniteľné? Neurazte sa, ale pri vašom vzdelaní a inteligencii ste zo seba urobili hlupáka a predpokladali ste, že hlupákmi sú aj poslanci, ku ktorým sa prihovárate. Veď to, čo ste hovorili, to sú úplné nezmysly. Nezmyslami sú predsa tvrdenia, že ide iba o nejaký spor o 3 300 korún. Keby išlo hoci o jedinú korunu, tak ide o spor, pretože je to principiálna otázka. Zásadná principiálna otázka platnosti exteritoriality zákona štátu na území iného štátu, občanovi iného štátu. Tvrdili ste, že sa týmto zmierňujú nevýhody vášho menšinového stavu. Vymenujte mi jedinú. Maďarská menšina má jedine nadhodnoty, nadvýhody, ale nie znevýhodnenie svojho menšinového stavu. Potom ste povedali ešte jednu veľmi cennú poznámku, ktorú, možno ste povedali to nevoľky alebo nevdojak, ukĺzla vám. Prijatie tohto zákona Slovenskej republiky podľa vášho vyjadrenia v našom regióne prinesie problém. Deklarujte mi, prosím vás, aký je ten váš región? Čo je vaším regiónom? Ja nepoznám váš región, ani môj región, ani náš región. Ja poznám Slovenskú republiku, poznám Maďarskú republiku, poznám bývalé rakúsko-uhorské mocnárstvo, ktoré sa rozpadlo, ktoré neexistuje, a Maďarská republika nie je pokračovateľom rakúsko-uhorského mocnárstva. Na to ste mali už 80 rokov času a pokiaľ ste to nezistili zo súčasnosti, tak sa nevyjadrujte o nevýhodách menšinového stavu, nevyjadrujte sa o vašom regióne a nevyjadrujte sa o tom, že ide o spor, o údajných 3 300 korún na dieťa. Sú to, samozrejme, nezmysly. Takže, končím opäť otázkou, na kieho frasa ste vystúpili?

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Húska.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Duka-Zólyomi zvolil takú formu jednak naznačovaním, že ide vlastne o úplne bezvýznamný zákon, o ktorý sa vedú spory, tak potom sa čudujem, načo tento bezvýznamný zákon treba ochraňovať. Na druhej strane znova sa zdôrazňuje, že nemá exteritoriálny účinok, hoci vskutku má. Aj podľa nezávislých expertov práve toto je jedna z jeho hlavných chýb. Hlavne sa pokúša zavádzať metódy ovplyvňovania občianskych postojov v iných štátoch. Toto nemôžeme privítať. Ešte by som rád upozornil, že dokonca aj pojem pozitívna diskriminácia, ktorá sa často používa, tak aj tento pojem je trocha floskulou, pretože neguje opak diskriminácie a Weber charakterizoval tak tento pojem, že je to, ako keby sme definovali čiernu bielobu alebo bielu čerň. Jednoducho, nemôžeme využívať nejaké finty na to, aby sme dostali do zvýhodneného postavenia jednu časť obyvateľstva. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Duka-Zólyomi vystúpil v duchu vyhlásenia podpredsedu parlamentu a predsedu SMK Bugára, ktorý povedal: "Tento zákon nepodporíme, lebo ide proti našim záujmom." To už pri odvolaní pána podpredsedu som mu položila otázku, ktoré sú ich záujmy, proti ktorým ide tento zákon? Toto je zákon o zvrchovanosti Slovenska. Je, sú záujmy SMK iné ako záujmy zvrchovanosti Slovenska, keď tvrdíte, že tento zákon ide proti vašim záujmom? Na túto otázku prosím odpoveď pána Duka-Zólyomiho. To je po prvé.

Po ďalšie. Exteritorialita je tu jednoznačná a mne je veľmi smutno, že KDH predkladá takýto zákon, ale sedí vo vláde, kde pán predseda vlády propaguje: Nedopustím realizáciu tohto zákona, a pod nosom mu podpredseda vlády Pál Csáky pomáha realizovať tento zákon na území Slovenska. Prosím vás pekne, čo je to za kocúrkovo? Čo už platí v tejto spoločnosti? Prečo sa neozvete vo vláde, KDH? Prečo tam nepoviete, že vlastne dochádza k realizácii maďarského zákona na našom území! No z jednoduchého dôvodu. Keby ste si pohnevali SMK, prestane podpora vlády. A to je koniec korytám. (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcela k vystúpeniu pána poslanca Duku-Zólyomiho len niekoľko krátkych výhrad, ak dovolíte. Bola by som veľmi rada, keby pán poslanec vysvetlil, ktoré nevýhody z postavenia menšiny v Slovenskej republike mal na mysli, keď hovoril, že zákon o zahraničných Maďaroch, o Maďaroch v susedných krajinách je vlastne kompenzáciou týchto nevýhod. Veď všetci vieme, že už za komunistov a aj teraz ste využívali takzvanú pozitívnu diskrimináciu a vždy boli menšiny podporované, či už v oblasti školstva, kultúry aj v iných oblastiach navyše oproti ostatným obyvateľom.

Druhá poznámka. Tvrdili ste, že tento zákon neplatí na území Slovenskej republiky a ani sa na území Slovenskej republiky neuplatňuje. Pán poslanec, Galanta, Nové Zámky, Dunajská Streda, Komárno a tak ďalej a tak ďalej, kde pôsobia kancelárie Združenia za spoločný cieľ, nie sú už na území Slovenskej republiky? Pokiaľ viem, stále sú to slovenské mestá, v týchto mestách pôsobia kancelárie, ktoré vlastne uplatňujú zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách na našom území. To vám zrejme uniká, ale vy veľmi dobre viete, že ste klamali, keď ste toto tvrdili, lebo jedným zo zakladateľov týchto kancelárií bola aj Strana maďarskej koalície.

A ďalšia vec. Ten zákon, o ktorom hovoríme, nie je taký nevinný, ako ste to tvrdili vy, že ide len o nejakých 3 000 korún. Viete veľmi dobre, že je nebezpečný najmä kvôli tomu, že je súčasťou celého procesu. Povedal to už pán Orbán v čase, keď sa tento zákon v maďarskom parlamente prijímal. On ho označil za jeden z krokov, aby sa prekonala istá trauma. A tým, čo bolo tým ďalším krokom, to sme sa dozvedeli o pár týždňov, keď pán Orbán vytiahol pri svojej zahraničnej návšteve Benešove dekréty. Takže my veľmi dobre vieme, že toto je proces, nielen náhoda. Preto je nebezpečný tento zákon a preto je dôležité, aby sa návrh, ktorý tu KDH predložilo, prijal. (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja vám chcem poďakovať za vecný tón, ktorý ste použili v diskusii a za to, že to vaše vystúpenie bolo ako dobrým úmyslom, ako ten zákon by mal pomáhať Maďarom žijúcim na území Slovenskej republiky. Nemyslím si, že je to protiústavná norma, ale je na škodu veci, že úmysel, s ktorým určite menšiny, a vieme veľmi dobre, že aj naša menšina na Slovensku sa uchádzala o podobný zákon, ako majú zákon Slováci žijúci v zahraničí, sa uchádzala o takýto zákon v Maďarsku, že došlo v niektorých častiach zákona, myslím, k nedobrým formuláciám, ktoré idú nad rámec dohody, ktorú Slovenská republika a Maďarsko uzatvorili. A je na škodu veci, že tento tón, ktorý chýba dnes v diskusii aj pri faktických poznámkach, sa neuplatňoval sedem mesiacov od júla minulého roku a že ani diplomacia, ani vláda, a bohužiaľ, ani jedna politická strana o týchto veciach nerokovala.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Arpáda Duka-Zólyomi chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov s faktickými poznámkami.

Á. Duka-Zólyomi, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Nechcem na kolegov jednotlivo reagovať, nemá to zmysel. Chcem sa len poďakovať poslancom Slovenskej národnej strany a Pravej slovenskej národnej strany, že potvrdili moje slová o účelovom smerovaní KDH k nacionalistickej rétorike. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, poslanec Árpád Duka-Zólyomi bol jediným prihláseným do rozpravy k tomuto bodu písomne. Pýtam sa pánov poslancov, kto sa chce prihlásiť k prerokovávanému bodu programu ústne. Pán poslanec Cuper, Budaj, pán poslanec Weiss, Tatár, Hort, pani poslankyňa Sabolová, Kanis, Hofbauer. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Pani poslankyne, páni poslanci, z viacerých, respektíve zo všetkých poslaneckých klubov bola vznesená požiadavka, aby sme predsa len teraz pokračovali v prerokovávaní tohto bodu programu s tým, že by sme dnes prerušili rokovanie o 19.00 hodine. V prípade, že by sa rozprava k tomuto bodu programu neskončila, tak by pokračovala zajtra ráno a po skončení rozpravy zajtra by sme hlasovali o všetkých prerokovaných bodoch programu, ktoré sme prerokovali dnes. (Hlasy v pléne.) Taká bola, páni poslanci, požiadavka. Nevykrikujte, prosím vás. (Hlasy v pléne.) Ja len prezentujem stanoviská jednotlivých zástupcov poslaneckých klubov. Pán poslanec Cuper ako prvý prihlásený do rozpravy ústne. Nech sa páči. Nech sa páči, pán poslanec Cuper. Vy ste boli prvý, ktorý ste navrhovali, aby rozprava pokračovala. Takže máte teraz možnosť vystúpiť v rozprave.

J. Cuper, poslanec: Milé dámy, vážení páni, dovoľte, aby som na úvod povedal pár slov. Pán predsedajúci a pán podpredseda parlamentu. Ja som iba hovoril, že konečne by v tomto parlamente malo prevládnuť právo a poriadok. A vy nás stále presviedčate o tom, že to tak nemá byť. Sami ste rozvíjali pred dvoma týždňami rôzne iniciatívy za skvalitnenie práce parlamentu. Ak toto pokladáte za skvalitnenie práce parlamentu, tak ja to nepokladám za skvalitnenie práce parlamentu, ale jednoducho za parlamentné obštrukcie vládnej koalície, čo nebýva zvykom v parlamentných demokraciách, aby vládna koalícia obštruovala sama proti sebe. Takže občanom tohto štátu hovorte pravdu a neklamte ich, že na vine je opozícia, že tento parlament nie je často uznášaniaschopný...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: K veci, pán poslanec, keby ste mohli hovoriť. Pán poslanec, k veci.

J. Cuper, poslanec: ...lebo uznášaniaschopnosť parlamentu vždy zabezpečuje vládna väčšina. A ak nie je schopná si zabezpečiť, tak potom uzavrie opozično-koaličnú zmluvu. Taký je princíp.

A teraz k meritu veci. Pán predsedajúci, buďte trpezlivejší. Žiada si to bontón a slušnosť. Aj z našej strany vidíte, že aj pánovi Árpádovi Dukovi-Zólyomimu som už nehovoril, že je Zvolenský. Takže vidíte tú našu neuveriteľnú ústretovosť.

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dá sa povedať, že s návrhom, ktorý predložila skupina poslancov KDH, a to pod číslom 1399 ako návrh na vydanie zákona o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení ďalších zákonov by som vo svojej podstate nesúhlasil v tom, že vlastne ak o tomto zákone budeme hlasovať a ja mám taký pocit, že asi budem musieť zaňho hlasovať, vlastne iba potvrdíme to, čo sa stalo skutočnosťou. Že zákon maďarského parlamentu o zahraničných Maďaroch de facto i de iure platí na území Slovenskej republiky. Ja teda chápem tento návrh z dielne KDH ako vyslovenie nedôvery Dzurindovej vláde, ako vyslovenie nedôvery samotnému ministrovi vnútra Slovenskej republiky, ktorý nevie zabezpečiť zvrchovanosť a suverenitu Slovenskej republiky. Lebo na to, aby zákon o zahraničných Maďaroch neplatil na území Slovenskej republiky, stačilo jednoducho jedno vládne nariadenie, ktorým sa mala pozastaviť činnosť nadácií, ktoré vznikli na základe maďarského krajanského zákona a tie nadácie sa volajú Združenie za spoločné ciele. Robia protizákonnú činnosť, pretože zbierajú údaje o občanoch Slovenskej republiky a poskytujú ich zahraničnému štátu. To by samo osebe stačilo v každom inom demokratickom štáte, aj v tom najdemokratickejšom, Spojených štátoch, na to, aby takéto nadácie fungovať nemohli. Na Slovensku je však všetko inak. Pán Dzurinda potrebuje hlasy maďarskej koalície na zabezpečenie vládnej väčšiny alebo svojho vládnutia, a preto nie je schopný sa postaviť razantnejšie a prijať razantnejšie kroky, ktoré patria nie tomuto parlamentu, neschvaľovaniu zákonov, ale prijatie jednoducho vládneho nariadenia. A tak pán Dzurinda vo svojej naivite s pánom Šimkom sa obrátili na Okresný súd v Komárne, či by náhodou nezastavil činnosť nadácií Združenie za spoločné ciele. Pokladám to za obyčajnú politickú sabotáž tejto vládnej koalície a ohlupovanie občanov Slovenskej republiky. Jednak si myslím, že okresný súd nie je vecne príslušný na rozhodovanie takých sporov, pretože vy ste v parlamente odhlasovali prednedávnom novelu Občianskeho súdneho poriadku, v ktorej ste zverili túto kompetenciu, samozrejme, krajskému súdu, takže kompetentný by bol možno Krajský súd v Nitre a možno aj objektívnejší, pretože pochybujem, že by sa našiel pod tlakom nacionalistických vášní senát Okresného súdu v Komárne, ktorý by náhodou zakázal činnosť nadácií Združenie za spoločné ciele. V tomto smere teda KDH len supluje činnosť Dzurindovej vlády a núti tento parlament, aby konal namiesto výkonnej moci, a tak sa dostal do nemilosti občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti.

Pokiaľ ide o samotný zákon o zahraničných Maďaroch, pán Árpád Duka-Zólyomi nás tu presviedčal, že je div nie umeleckým dielom právnikov z Maďarskej republiky. Áno, tak ho hodnotia aj niektorí tí, ktorí písali správu pre Benátsku komisiu, francúzski profesori z univerzity z Nantes, ktorý právne zdôraznili, že je neuveriteľne šarlatánskym výplodom právnického mozgu. Je sčasti návratom do čias pred rokom 1918, ako som tu už bol povedal, pretože chce zaviesť do účinnosti znova princíp personality, ktorý neplatí v medzinárodnom práve verejnom už najmenej sto rokov. Už najmenej sto rokov platí v medzinárodnom práve princíp teritoriality, to znamená, zákon a ostatné právne akty štátu, alebo zákonodarného orgánu, alebo orgánu výkonnej moci platia výlučne na území toho-ktorého štátu, ktorého orgány ich prijímajú a schvaľujú. Takisto platí zásada činnosti štátnych orgánov alebo iných organizácií, že sú buď povoľované alebo registrované štátom, na území ktorého vyvíjajú činnosť. A tak iný štát prostredníctvom svojho práva môže zriaďovať inštitúcie, organizácie alebo nadácie rôznej podoby alebo fondy len so súhlasom a v súlade s legislatívou daného štátu, na území ktorého ich chce zriadiť!

Pánovi Dukovi-Zölyomymu chcem povedať, že ak by neplatil tento princíp, potom aj veľvyslanectvo alebo konzulát by si mohol štát zriadiť podľa vlastných predstáv a želaní na území iného štátu. Ale tak sa nedeje. Aj k tomu je potrebné, aby súhlasil štát, ktorý konzulát alebo veľvyslanectvo chce zriadiť. Takže nie Slovenská republika, nie slovenský parlament, ale Maďarská republika, maďarský parlament porušuje dobré mravy v tomto regióne. Áno, zákonom chce vrátiť pomery pred rok 1918. Môj priateľ Fero Mikloško práve z KDH mi vždy hovorí, aby som sa snažil a rozmýšľal o tom, ako integrovať uhorskú históriu do slovenskej histórie. Musím mu odpovedať, škoda, že tu nie je, že minulý týždeň mi podaroval pán podpredseda parlamentu Marián Andel jednu knihu o uhorskej histórii. Je v mnohom poučná, ak si ju pozriete. Jednoducho nie my, ale práve Maďari, súčasná maďarská spoločnosť, súčasní maďarskí historici, vedci urobili neuveriteľnú historickú krádež. Prisvojili si celú uhorskú históriu. Ak si uvedomíte, že trianonská mierová zmluva a ostatné parížske mierové zmluvy rozdelili bývalé Uhorsko, teda bývalé Uhorsko sa rozdelilo dismembráciou na mnoho štátnych útvarov a ak vychádzame z vyhlásenia národných rád Slovenskej republiky, tak Slovenská národná rada v Martine omnoho skôr deklarovala vôľu vytvoriť vlastnú štátnosť na základe Wilsonových 14 bodov o sebaurčovacom práve ako neskoršia dočasná maďarská vláda alebo vtedajšia maďarská vláda, pardon, vtedajšia uhorská vláda, ktorá sa pretvorila na maďarskú vládu. Takže také isté právo na uhorskú históriu, na uhorskú štátnosť by sme mali mať my, Chorváti, Slovinci, ale aj Podkarpatská Rus. Ale jednoducho si ju privlastnili Maďari a teraz sa tvária ako jediný nástupnícky štát veľkého Uhorska a znova rozvíjajú nezmyselnú ideu, že oni sú hlavnými pánmi v Karpatskej kotline a že jedine oni majú právo určovať a diktovať pomery. Pán Orbán sa v tomto smere zrejme trocha minul svojmu úradu. Mohol byť tak ako Csurka predsedom jednej nacionalistickej strany, ale nie premiérom veľkého Uhorska a všetkých Maďarov. Pretože, pán Duka-Zólyomi, musel by sa opýtať nás, či by sme náhodou súhlasili ešte raz byť občanmi veľkého Uhorska. Ale pochybujem o tom, že by niekto zo Slovákov, niekto z Rumunov, niekto zo Slovincov alebo iných mal záujem stať sa ešte raz občanom veľkého Uhorska. V konečnom dôsledku, pán Duka-Zólyomi, ak sa vám nepáči vláda štátu, v ktorom žijete a obhajujete vládu v Budapešti, medzinárodný helsinský dohovor jasne hovorí o tom, že občan, ktorému sa nepáči vláda, pod ktorou žije, má právo kedykoľvek ju opustiť a presťahovať sa do iného štátu. Jedinú povinnosť, ktorú voči nemu má vláda štátu, v ktorom žije, je, aby mu nemohla zhabať majetok. A ja pochybujem, že by niekto v tomto parlamente prijímal zákon, že všetci občania podľa zákona o zahraničných Maďaroch, osoby, lebo tak ich definuje zákon, ktoré nestratili občianstvo bývalého veľkého Uhorska, a takých osôb, ja si myslím, na Slovensku niet, takže ani nikto sa nemal právo prihlásiť o tento preukaz. Ja si myslím, že ak sa teda tým osobám, alebo lepšie povedané občanom, alebo správne povedané občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti nepáči žiť pod vládou Slovenskej republiky, nikto ich nenúti. A ja pochybujem, že by sme my tu prijali zákon taký, ako prijala budapeštianska vláda, že by sme im zhabali majetok. Nikto netúži po majetku občanov maďarskej národnosti. Ale mám taký pocit, že práve naopak. Budapeštianska vláda sa v každom prípade snaží zmocniť ekonomického bohatstva Slovenskej republiky. Jej privatizačné aktivity jednoznačne smerujú do strategických oblastí Slovenskej republiky a tu, žiaľbohu, nechcem vás zdržiavať citovaním, ale v sobotu, v nedeľu som si pripravoval zo staršej literatúry niekoľko citátov, kde sa jednoznačne konštatuje, že politika Budapešti vždy bola po každej vojne alebo každej revolúcii jednoznačne namierená na ovládnutie ekonomických aktivít v danom regióne, teda v Karpatskej kotline, či už na Slovensku alebo v iných krajinách, lebo takto si myslí, že potom sa jej budú lepšie presadzovať jej politické ciele po Veľkom Uhorsku. Žiaľbohu, je to pravda. V tomto smere už Adam Schmidt jasne povedal, že ekonomické aktivity sú prioritné pred aktivitami politickými.

Preto si myslím, pán Duka-Zólyomi, až ak vy ako poslanec tohto parlamentu takýmto nehoráznym spôsobom prejavujete nelojalitu tomuto štátu, staviate sa jednoznačne ako nedôveryhodná osoba svojím spoluobčanom slovenskej alebo inej národnosti, pretože im siahate na tú najzákladnejšiu hodnotu ktorou je Slovenská republika. Teda štátnosť, ktorú si Slováci vydobyli po nemalom historickom úsilí, keď im bola po stáročia, tisícročia upieraná. V tomto smere by bolo lepšie, ak by poslanci maďarskej národnosti jednoznačne aspoň nedeklarovali tak zjavne svoju podporu Budapešti. Nie náhodou sa v Slovinsku o takýto preukaz prihlásilo 300 slovinských Maďarov z nejakých 10 000, ktorí tam žijú. Teda je vidieť, že si vážia svoj slovinský štát, ktorý im poskytuje strechu nad hlavou, ktorý ich má chrániť. Ale teraz je jasné, že budapeštianska politika smerovala týmto zákonom predovšetkým proti záujmom Slovenskej republiky. Bolo jasné, že na Slovensku žije najsilnejšia piata kolóna budapeštianskej vlády, schopná kedykoľvek kolaborovať a spolupracovať na zničení slovenskej štátnosti, to je dnes jednoznačné. Preto, jednoducho, i keď nesúhlasím celkom s tou filozofiou, že by sa mal prijímať na zamedzenie účinnosti tohto zákona budapeštianskeho parlamentu na území Slovenskej republiky zákon, ale nevidím inú možnosť, jednoducho vláda nekoná, minister vnútra nekoná, pán Dzurinda má iné záujmy, chodí sa ukazovať po východnom Slovensku a myslí si, že znova oklame Slovákov. Jednoducho musíme suplovať činnosť výkonnej moci a som presvedčený, že tento zákon zamedzí účinnosti a nehoráznosti, nehoráznej drzosti politickej budapeštianskej vlády, ktoré si zmyslela, že bude presadzovať aj týmto spôsobom svoje politické záujmy na území Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.