M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, v rozprave teraz vystúpi pán, pardon, prepáčte, späť. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Dolníková. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.
E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Veľmi kratučko by som chcela len dve vety povedať pánovi Cuperovi. V prvom rade by som sa ho chcela spýtať - nebudem sa zmieňovať o jeho historickej prednáške alebo prednáške o histórii - nech to historici zhodnotia radšej, že ktorá nadácia vznikla na základe krajanského zákona. Keďže pán Cuper nás neustále poučuje, ako máme a ktoré zákony dodržiavať, chcela by som mu pripomenúť, že ako právnik by mal vedieť, že Združenie za spoločné ciele vznikla združením piatich legitímne fungujúcich, na základe slovenských zákonov fungujúcich, teda civilných organizácií a Strany maďarskej koalície, (ide konkrétne o zákon o združovaní občanov) a týchto päť organizácii majú niekoľko spoločných cieľov, konkrétne v oblasti kultúry a školstva a podobne. Mal by to vedieť, pokiaľ hovorí o nadáciách a o združeniach a pletie si ich. A tie reči k tomu, na záver čo povedal, ktoré hovoril na adresu Maďarov a maďarských poslancov, teda poslancov Strany maďarskej koalície, by som chcela povedať, že takého narážky, že sa máme presťahovať, poznáme z obdobia po Druhej svetovej vojne, keď sa nám neustále pripomínalo: Maďari - za Dunaj! Ďakujem, pekne ste sa vyfarbili, pán kolega. (Hlas v rokovacej sále.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper chce reagovať.
J. Cuper, poslanec: Pani Dolníková, vy sa sťahovať nemusíte, vy ste aj tak Slovenka. Takže na vás sa to ani tak nevzťahuje. Po prvé, neprekrúcajte to, čo som povedal. Ja som nikomu nehovoril, že sa má sťahovať, ja som povedal, že helsinská záverečná zmluva alebo protokol o mieri a bezpečnosti v Európe jednoznačne hovorí, že kto nechce znášať vládu, pod ktorou žije, môže ju kedykoľvek opustiť. Vláda mu v tom nesmie brániť! A môže sa odsťahovať a žiť pod vládou, ktorú chce, tak sa jednoznačne hovorí. Ak vy ste neustále nespokojní s touto vládou, s týmto štátom, nikto vám nebráni, prosím, nech sa páči, ale vám je tu asi dobre a ak je vám tu dobre a chcete žiť v tomto štáte, tak nemáte neustále pomáhať budapeštianskej vláde rozvracať ho. Nie my sme začali! Začala Budapešť. Nie my sme zavinili to, že sa zhoršili vzťahy s Budapešťou. Zhoršila ich Budapešť, možno zámerne. Vy ste sa pridali iba na jej stranu a mali ste byť na tej opačnej, pani kolegyňa. Mohla by vám to napovedať aj vaša historická krv. Takže neobhajujte neobhájiteľné. Nikto tu nemá výhrady voči príslušníkom národnostnej menšiny maďarskej. Vy sami neustále sa staviate do pozície výlučnosti, vy stále vyslovuje nespokojnosť s pomermi, v ktorých žijete, a stále máte nejaké požiadavky. Ale tie požiadavky tiež nemôžu ísť donekonečna a na úkor štátotvorného národa.
Nadácie? Samozrejme, veď ich predpokladá zákon o zahraničných Maďaroch. Samozrejme, že orgány, ktoré ich povoľujú, ak ich by nebola povoľovala jedna úradníčka maďarskej národnosti na nitrianskom krajskom úrade, nikdy by nevznikli! (Zaznel zvuk časomiery.)
M. Andel, podpredseda NR SR: V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Budaj, pripraví sa pán poslanec Weiss.
J. Budaj, poslanec: Vážené kolegyne a kolegovia, zákon o zahraničných Maďaroch je podľa mienky LDÚ diskriminačný, a preto aj zlý. Nediskriminuje len občanov slovenskej národnosti žijúcich na Slovensku, diskriminuje aj časť občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku. Diskriminuje ich prostredníctvom toho, že nie všetky rodiny majú nárok na príspevky. Zhoda o tom, že tento zákon je zlý, nedobrý a neprispieva k riešeniu reálnych problémov obidvoch štátov, obidvoch národov, ani reálnych problémov súčasného Slovenska, zhoda o tejto otázke panuje v tomto parlamente takmer u väčšiny strán, ale nielen v tomto parlamente, panuje aj medzi niektorými stranami v parlamente v Budapešti.
Slobodní demokrati boli stranou, liberálnou stranou, ktorá sa postavila proti ľudáckej kampani Orbánovej vlády a stáli na názore, že tento zákon je zlý a diskriminačný aj v dobách, keď táto kampaň bola naozaj hysterická a keď to vyzeralo, že tento postoj ich bude stáť politickú existenciu. Naši maďarskí kolegovia Eőrsi, Sendivány a ďalší vytrvali a víkendové voľby dokázali, že tieto voľby v Maďarsku neboli len o ľavici, pravici, o liberáloch a ich programoch, ale že boli aj o otázke partnerstva alebo konfrontačnej politiky v strednej Európe.
Voliči v Maďarsku dali v tomto zmysle odpoveď, a preto návrh, ktorý pripravilo KDH, dnes prerokúvame vo výrazne zmenenej situácii. Predsa volebný výsledok, ktorý nastal už po prvom kole volieb, je celkom jednoznačne prekvapením a najmä prekvapením pre ľudovcov na jednej strane Dunaja, aj na druhej. Netreba v tejto chvíli zakrývať, že vyhrali tolerantnejší, vyhral princíp partnerstva, preto netreba liať olej do ohňa a netreba umožňovať, aby sa z tohto zákona, ktorý, a to som presvedčený, po ustanovení novej maďarskej vlády bude revidovaný, aby sa z tohto zákona stávala volebná agenda aj na Slovensku. Pretože niet pochýb o tom, že Orbánova strana si z občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku urobila svoju volebnú agendu, že ich použila. Toto nie je o konflikte alebo o situácii Maďarov žijúcich na Slovensku. To je už otázka medzinárodnej spolupráce, kde naozaj slovenská vláda mala byť aktívnejšia a tu treba povedať na adresu KDH, že správne vycítilo nedostatočnú aktivitu slovenskej vlády.
Nebolo namieste iba čakať na maďarské voľby, pretože krajinský zákon platí od polovice minulého roka a nebolo treba čakať až na prvý január, keď prišiel do platnosti a vytvárať potom atmosféru prekvapenia. Treba povedať, že ak sme my, liberáli, dokázali nájsť v maďarskom politickom spektre porozumenie pre diskusiu o tomto zákone a pre zmeny v tomto zákone, malo by aj KDH okrem prilievania do ohňa, na ktoré, opakujem, podľa mojej mienky už nie je vhodná doba, je vhodná doba na rokovanie s novou garnitúrou, ktorá podľa všetkého, súdiac aspoň podľa postojov slobodných demokratov, ktorí môžu byť súčastnou a pravdepodobne aj budú súčasťou ďalšej politickej koalície, ktorá bude v Maďarsku vládnuť, budú mať k problematike krajanského zákona odlišný postoj. Prijatie deklarácie by dnes nahralo stúpencom krajanského zákona, a nie naopak, ako sa snažil túto zmenenú situáciu interpretovať kolega, poslanec, pán Palko. Samozrejme, on má právo na svoju interpretáciu, ale radikalizácia postojov v tomto prípade, je celkom samozrejmé, že v druhom volebnom kole by bola využitá radikálnejšími politickými silami. Preto je namieste zastaviť a nástojiť na riadnom riešení tohto problému, ktorý je problémom medzinárodnej spolupráce v strednej Európe, a nie problémov, snáď konfliktu slovenských politických strán s SMK. Takýto konflikt neexistuje a neexistuje ani takýto problém na Slovensku. Tento problém sem naozaj priniesla maďarská volebné kampaň a agresívna snaha maďarských ľudovcov udržať sa pri vláde. Končím teda iba naozaj s priateľským odporúčaním, aby aj socialisti alebo ľudovci a ďalšie strany, ktoré pôsobia na Slovensku a ktoré majú partnerov, aj zelení majú partnerov a tak ďalej, v maďarských politických stranách, dosiahli spoločné vyhlásenie, ako to dosiahla LDÚ a Maďarskí slobodní demokrati, ktorí už pred mesiacom vyzvali k tomu, aby sa revidoval krajanský zákon, ale aby sa revidoval nie v atmosfére vzájomnej konfrontácie, ale v atmosfére rokovaní. Tie rokovania neboli ukončené, neboli ani vyčerpané a pamätajme, že v predvolebnej atmosfére ušité normy nikdy ešte nevyriešili takéto citlivé problémy, aké vytvoril maďarský krajanský zákon.
Celkom na záver si dovolím povedať ešte jeden praktický názor. Podľa mojej mienky v prípade, že sa nedosiahne porozumenie, partnerské porozumenie medzi týmito dvoma vládami alebo medzi týmito susednými národmi a štátmi, neverím, že zákon, tak ako ho KDH predkladá, ale aj akýkoľvek iný zákon by mohol odstrániť účinky krajanského zákona. Dá sa obchádzať, dajú sa vyplácať dávky, keď nie na území Slovenskej republiky, tak na území Maďarskej republiky, dajú sa posielať poštou, dajú sa preberať v banke na území Slovenskej republiky a žiaden slovenský zákon nemôže ísť tak ďaleko v obmedzovaní práv občanov, aby, ak bude takáto vôľa, aby tomu v plnom rozsahu zamedzil, iba ak by chcel vohnať tieto vzťahy do bodu mrazu, až, povedal by som do situácie konfrontačnej.
Ale ešte raz zdôrazňujem, že po výsledkoch volieb je nádej, že je tu celkom iná cesta a že atmosféru volebnej propagandy a volebného naháňania voličov vystrieda aspoň na južnej strane Dunaja atmosféra práce. Verím, že KDH je dosť racionálne, že je jednoznačne racionálne rozmýšľajúcim politickým hnutím, ktorému viac ako politická kampaň leží na srdci prospech štátu. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi... Pardon, s faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvá má slovo pani poslankyňa Podhradská.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo pán podpredseda. Pán poslanec Budaj, ani si neviete predstaviť, aká by som bola rada, keby ste mali naozaj pravdu a keby budúci vývoj potvrdil, že zákon, ktorý tu teraz prerokúvame, nie je potrebný.
To, čo ste povedali o vývoji v Maďarsku po prvom kole volieb, je podľa mňa predčasné a naivné nadšenie. Ešte neviete, ako bude vyzerať budúca maďarská vláda. Neviete, aký bude mať program. Ešte sa tí ľudia, ktorí budú tvoriť budúcu maďarskú vládu, nevyjadrili k tomu, aký je postoj tejto vlády k otázke, ktorú tu riešime. Veď si predsa dobre pamätáme, že aj predstavitelia socialistov hlasovali za tento zákon v maďarskom parlamente. A hlasovali zaň aj s vedomím, že obsahuje oné diskriminačné prvky, ktoré tu dnes kritizujeme a kvôli ktorým je tu dnes návrh KDH.
Takže ja si myslím, ak vy voláte po múdrom, rozvážnom konaní, tak by sme mali pokračovať v rokovaní o tomto zákone. Samozrejme, že budeme čakať, ako sa vyvinie situácia v Maďarsku, ale myslím si, že by sme urobili veľkú chybu, keby sme sa teraz začali zrazu tváriť, že je všetko v poriadku. Nie je! A ako sa vyvinie situácia v Maďarsku, to ukážu najbližšie týždne, takže my by sme podľa mňa mali naopak trvať na tomto procese, ktorý na Slovensku začal, a jednoznačne dať najavo, že si vieme obhájiť svoje postoje.
M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Kotian.
M. Kotian, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Budaj, ja som prekvapený vaším postojom, ktorý ste tu predviedli v tejto snemovni, aj z toho dôvodu, ja neviem, keby tie voľby v Maďarsku boli na budúci rok, asi by sme čakali do tých volieb, čo sa asi vyrieši?
Nás nezaujímajú voľby respektíve politická situácia v Maďarsku, nás zaujíma skutočný stav, ktorý na Slovensku je. A my sme povinní tento stav, ktorý teraz vznikol s týmto zákonom o zahraničných Maďaroch, tu ho vyriešiť! Veď tu je protiprávny stav, ktorý na Slovensku existuje. Takže ja som aj prekvapený v tom smere, že ste asi nepočuli prejav v tejto snemovni, ktorý tu povedal pán Duka-Zólyomi. Vy ste akoby na tento prejav nereagovali a mohli ste si všimnúť, aká je obhajoba tohto zákona poslanca, ktorý je v slovenskom sneme. Obhajuje zákon, ktorý vznikol v cudzom štáte.
Takže osobne si myslím, že aj keď považujem, poviem to otvorene, tento návrh zákona zo strany KDH za taký farizejský, lebo tri roky KDH robili tú politiku, akú robilo, že podporovalo všetky zákony, ktoré boli v rámci určitej dohody pre maďarskú koalíciu, ale teraz ako vidieť, ide predvolebná kampaň, tak sa snažia robiť nejaké taktické varianty a získať voličské dušičky, ale v každom prípade vieme, čo za tri roky aj KDH v tomto smere robilo.
Ale tu sme si povedali, pán poslanec, že riešenie sa musí spraviť v tomto parlamente. My nemáme čo čakať na to ako, dopadnú voľby v Maďarsku respektíve aká tam je politická situácia. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia. Ja si myslím, že pán poslanec Budaj má v jednom pravdu, že zákonom sa nedá zamedziť absolútne pôsobenie maďarského krajanského zákona na našom území. Je však na druhej strane pravda, že dá sa dať toto pôsobenie na hranu zákona. Ale čo je podstatné, je princíp. A mne je veľmi ľúto, že vláda, v ktorej sedí KDH, to opakujem, ostala nečinná. Princíp, že pôsobí zákon jedného štátu na území druhého štátu, teda sa realizuje. Toto bolo aj v Európskej únii odsúdené. Negatívny postoj k tomuto momentu bol daný. A ja tak trošičku s uspokojením vnímam, že Maďarsko si týmto svoj imidž naštrbilo, pretože viacerí začali zvažovať a otvorene negatívne sa postavili k tomuto zákonu, pretože keď som chodila vyjednávať do Rady Európy náš zákon o našom štátnom jazyku, tak to boli chvály na maďarský zákon, že národnosti budú zastúpené v parlamente, ako nádherne to upravili a dajme si otázku: Je realizovaný zákon v Maďarsku? A už to začína vnímať aj Rada Európy, aj Európskej únie, že vychádzajú krásne slová, ale realizácia je iná. Takže tento zákon má jedno pozitívum, že zahraničie začína vnímať pravú tvár maďarskej národnostnej politiky. (Zaznel zvuk časomiery.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Pán poslanec Budaj.
J. Budaj, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem za reakcie. Myslím si však, že až na pani profesorku Tóthovú ostatní reagujúci obišli tu zásadnú výhradu, a tou je, že zákon neprinesie riešenie problému. Neodstráni účinnosť krajanského zákona. Pani profesorka Tóthová to vystihla. Prečo má parlament prijímať proti zlému zákonu iný zlý zákon, ktorým sa zhorší teraz dobrá vyjednávacia pozícia slovenskej strany na medzinárodných fórach? Prečo má parlament nahrádzať prácu, ktorú má urobiť niekto iný? To nahrádzanie bude neúčinné a prijatý zákon neprospeje tomu účelu, pre ktorý sa prijíma. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Weiss. Pripraví sa poslanec Tatár.
P. Weiss, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď som predkladal ako predseda zahraničného výboru návrh vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k takzvanému krajanskému zákonu, uviedol som všetky dôvody, ktoré zahraničný výbor viedli k tomu, aby tento krajanský zákon odmietol. Odmietli sme jeho základnú politickú filozofiu, spájať národ ponad hranice a vytvárať inštitucionálne a právne väzby medzi Maďarskou republikou a občanmi iných krajín. Teda môj názor na tento zákon, ktorý som presadzoval aj na všetkých medzinárodných fórach, nemusím opakovať. Napriek tomu však pokladám ten návrh zákona, ktorý predložili poslanci Kresťansko-demokratického hnutia, za kontraproduktívny, neefektívny, za zákon, ktorý je súčasťou predvolebnej kampane, tak ako bol súčasťou predvolebnej kampane aj zákon o zahraničných Maďaroch, ako bolo súčasťou predvolebnej kampane v Maďarsku otváranie otázky Benešových dekrétov. Ukázalo sa, že jatrenie minulých domnelých či skutočných krívd, vracanie sa do histórie, pokusy revidovať či už Trianonsku zmluvu alebo výsledky Druhej svetovej vojny vyvolávajú v spoločnosti iba napätie. Vyvolávajú napätie medzi Maďarmi a Slovákmi v medzištátnom rámci. Vyvolávajú napätie medzi Maďarmi a Slovákmi tu.
Z toho, ako reagovali poslanci Slovenskej národnej strany, som si len utvrdil môj dojem, že sa tu zvádza boj o voličov medzi Kresťansko-demokratickým hnutím a Slovenskou národnou stranou. Ale kvôli tomu by sme sa nemali dať na takú istú cestu, na akú sa vydali vládnuci politici v Maďarskej republike.
Tento zákon je kontraproduktívny preto, že nerieši podstatný problém, pretože podstatným problémom je to, aby distribúcia peňazí, ktorá vyvoláva diskrimináciu, a ktorá je vlastne kvintesenciou extrateritoriality tohto zákona, sa riešila. Podľa môjho názoru je tu nástroj na riešenie tohoto problému. Ten prvý nástroj použila vláda Slovenskej republiky, keď nám dávala informáciu, aké má stanovisko k tomuto zákonu. Už sa predsa začalo konanie a ja tu mám list, že Krajský úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy v Nitre, v konaní, číslo a tak ďalej, zo dňa 29. 1. 2002 upozornil Združenie za spoločné ciele, ktoré podľa konštatovania prokuratúry nie je v rozpore so zákonom, na dôsledné dodržiavanie deklarovaného predmetu činnosti a zdržanie sa aktivít v súvislosti s procesom vydávania maďarských preukazov. Tento orgán je aj kompetentný rozhodnúť o prípadnom vyčiarknutí združenia z registra. Mám tu list s pečiatkou prokurátora Miroslava Domankuša, námestníka krajského prokurátora.
Teda jeden právny krok sa vykonal. Sme členskou krajinou Rady Európy. Bol tu predseda právneho výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pán Jürgens. Robí hlbokú analýzu toho, aký je právny status tohto zákona. Ja nechcem tu teraz hovoriť o tom, čo sme si povedali, keď sme mali obed. Myslím si, že tou cestou a skutočným víťazstvom práva a politického rozumu bude to, keď jednoducho na pôde Európy sa vytvoria podmienky, aby maďarská strana dala zákon o zahraničných Maďaroch skutočne do dôsledkov, do bodky do súladu so známou správou Benátskej komisie Rady Európy.
Tento zákon môže dosiahnuť iba to, že vyvolá nové vášne, že pokazí slovensko-maďarské vzťahy na Slovensku, ktoré sú už aj tak dosť komplikované. Poslúži tak maďarským nacionalistom, ako aj vyvolá ďalšiu vlnu slovenského nacionalizmu. Preto si myslím, že to nie je dobrá cesta. Je to naozaj iba predvolebná agitácia. A tie argumenty, ktoré tu povedal pán poslanec Budaj, by sme mali brať vážne.
Na záver poviem iba jedno svoje hodnotenie. Tento zákon, ktorý predložilo Kresťansko-demokratické hnutie, je najlepšou cestou ako zboriť tú medzinárodnopolitickú pozíciu, ktorú si Slovenská republika vydobyla, pretože Slovenská republika na rozdiel od iných krajín, ktoré sa s Maďarskou republikou o tomto krajanskom zákone dohodli, čo maďarská strana zamlčuje, dôsledne trvá na tom, že ten zákon treba zmeniť. Treba ho dať, respektíve podporu kultúrnej a jazykovej identity príslušníkov maďarskej menšiny treba dať na pôdu platnej zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou na pôdu zmiešanej komisie. Z týchto dôvodov nepodporím takýto zákon. Opakujem, pokladám ho za kontraproduktívny. Nepomôže veci, iba vyvolá nové vášne a vo vášniach sa potom bude niesť aj volebná kampaň na Slovensku. Poučme sa z tých chýb, ktoré sa stali v Maďarskej republike. Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou chcú vystúpiť štyria poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvý má slovo pán poslanec Cuper. Nech sa páči.
J. Cuper, poslanec: Nuž, milý poslanec Weiss, kolega Peťo, vieš, ak toto má byť ten tvoj nový prejav v duchu okysličeného loga, tak nie celkom s ním súhlasím. A nie je to osvieženie na slovenskej politickej scéne. Je to návrat do čias, keď sa o všetkom rozhodovalo v Moskve, o nás bez nás. Ja si nemyslím, že Rada Európy rozhodne o tom, či zákon budapeštianskeho parlamentu bude platiť na území Slovenskej republiky alebo nebude, keď už začal platiť. Nemyslím si, že, ako som povedal vo svojom vystúpení, že o tom objektívne rozhodne Okresný súd v Komárne, ktorého sudcovia by sa báli potom chodiť po ulici, keby náhodou zakázali nadácie, (so smiechom) ktoré majú vykonávať samotný zákon. Jednoducho tu mala jednoznačne zasiahnuť vláda a jej minister vnútra. Na to má právne prostriedky v súlade s ústavou tohto štátu. Keď to neurobila, žiaľbohu, musíme sa spoľahnúť len na vlastné sily a musíme podporiť návrh KDH na vydanie zákona, ktorý bude ochraňovať zvrchovanosť a suverenitu tohto štátu, ktorý sme my na rozdiel od teba chceli, a myslíme si, že je naplnením tisícročného slovenského sna. Ak sa chceš ty vrátiť do veľkého Uhorska, možno ja sa chcem dostať do Európskej únie, ale nie cez Budapešť, ale priamo. Je to jednoduchšie. Vždy to bolo jednoduchšie a v konečnom dôsledku ako konzervatívne mysliaci človek si myslím, že odveké inštitúcie tu boli aj budú a tie nadštátne, integračné zoskupenia boli - RVHP, a už nie sú. Držme sa svojho kopyta.
M. Andel, podpreseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Hofbauer. Nech sa páči, máte slovo.
R. Hofbauer, poslanec: Opäť, ako už viackrát predtým som si vypočul, že predkladaný materiál, o ktorom tu rokujeme, vyvoláva vášne a bude vyvolávať vášne. Ja som si ho prečítal viackrát a na moje hlboké sklamanie vo mne nevyvolal vôbec žiadne vášne. Takže v tomto smere som veľmi roztrpčený a veľmi ma rozveseľuje, ako sa rečníci, rad za radom vystupujúci, starostia o to, aké budú preferencie KDH, či KDH si nedajbože preferencie legislatívnym textom nepovýši. Vážení priatelia, nechajte to na KDH, čo poviete na to? To je ich problém, aké budú mať preferencie, my tu teraz rokujeme o materiáli, ktorý je predložený. Ten materiál tu je preto, lebo slovenská vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu nekonala, nekoná a konať ani nebude. Minister zahraničných vecí sa tvári, že koná uvážlivo, ale on nekoná, nekonal a takisto nebude konať. Čiže tu sa robí isté suplovanie toho, čo by sa robiť vlastne nemalo. Keby bola vláda funkčná, keby ministerstvo zahraničných vecí bolo funkčné a keby aj ministerstvo vnútra bolo funkčné. Ale ani jeden z týchto článkov v tejto vláde nefunguje a to, že koaličný partner tejto vlády predkladá materiál, ktorý nekorešponduje s nečinnosťou vládneho kabinetu, no tak ja by som sa nad tým nepohoršoval, ja by som povedal, pánboh zaplať.
M. Andel, podpreseda NR SR: Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Kotian.
M. Kotian, poslanec: Som prekvapený pán, poslanec, že vo svojom vystúpení ste mali tam rôzne poznámky, nacionalistické a tak ďalej, že sú tu vášne. Ako to spomínal tu aj predo mnou predrečník, ja som prekvapený, že takouto formou tu vystupujete, lebo to je typické od vás, rozumiete ma, že aj do masmédií dávate určité informácie a prejudikujete určité vaše prognózy, ktoré by sa mali splniť. Prosím vás, starajte sa o váš ďalší politický subjekt, ktorý tu máte, možnože aj tento vám nejako skrachuje a budete potom v ďalšom. Vy si musíte uvedomiť jedno, že vaša minulosť je jasná a minulosť a históriu vy tu nezmeníte. Vy keď sa ráno pozriete do zrkadla a prebehnete si kefou čelo, tak tam stále máte tú červenú hviezdu a stále ste tam, kde ste boli, rozumiete ma. Takže nerobte tu nejaké iné uzávery, ktoré by ste nemali robiť.
M. Andel, podpreseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Podhradská.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pokiaľ sa dobre pamätám, vo februári, keď sme prijímali vyhlásenie Národnej rady k zákonu o zahraničných Maďaroch, tak nám tu ktosi v úvodzovkách povedal, že je to predčasné a že je ešte dosť času na to, aby sa situácia riešila, že sa bude riešiť v najbližších týždňoch rokovaním, kompromisom a hľadaním dohody.
Teraz je apríl a vy, pán poslanec Weiss, nám tu idete hovoriť o nejakých nástrojoch v podobe informácie vlády, čo urobila. A z tej informácie vlastne zisťujeme, že vláda neurobila nič.
Ďalšia vec, ktorú by som vám chcela vytknúť, pán poslanec, je naozaj vaše čudesné presvedčenie, že ak teraz my nejakým zázrakom budeme čakať na to, že Rada Európy a Európska únia nám pomôže dostať sa z tejto šlamastiky, že to je ten správny postoj. Vy si myslíte, že keď naozaj budeme čakať, že Rada Európy alebo Európska únia za nás niečo vyrieši, že si nás v tej Európe budú viac vážiť? Ja by som si viac cenila, keby Slovenská republika vstúpila do Európskej únie ako štát, ktorý bude vedieť obhájiť svoje vlastné záujmy a nesnažila sa prejudikovať, že tam chceme byť vlastne len ako nejaký protektorát, lebo nemáme dosť síl na to, aby sme si problémy podobné tomu, ktorý riešime teraz, vedeli vyriešiť sami. Ja sa nečudujem, že vám je vlastné takéto zmýšľanie, lebo naozaj, ako to už povedali kolegovia, bolo vám vlastné pred rokom 1989, keď ste počúvali Moskvu a nevedeli ste si predstaviť, že by ste mali rozmýšľať samostatne. To vám naozaj ostalo, aj keď ste medzitým zmenili, už neviem po koľký raz, značku.
M. Andel, podpredseda NR SR: Pán poslanec Weiss.
P. Weiss, poslanec: Pani poslankyňa, vyhlásenie k tomu zákonu pripravil zahraničný výbor, ale avizoval ho už začiatkom decembra. My sme postupovali včas. K pánovi poslancovi Cuperovi, milému Jankovi. Urobil som viac pre posilnenie slovenskej pozície voči tomuto zákonu, ktorý pokladám za zlý, na rôznych medzinárodných fórach, aj tým, ako som vystupoval a správal sa v tomto parlamente ako ty, Janko, všetkými svojimi rečami. Takže nepotrebujem školenie. Tento zákon jednoducho vyvolá napätie na vnútropolitickej scéne, zhorší vzťahy, to je zakódované v jeho účinkoch, ale nevyrieši podstatu problému.
Ja sa pýtam, keď spochybňujete taký nástroj, ako je Rada Európy, načo sme potom do Rady Európy vstúpili? Veď to je medzinárodný mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa riešia takéto spory. Prečo by sme sa mali tváriť, keď právna analýza Benátskej komisie Rady Európy dáva za pravdu slovenskej pozícii, že to je nejaké nadbiehanie komusi? Jednoducho, toto je najúčinnejší prostriedok ako tento problém, ktorý sme nevyvolali my, ktorý vyvolal maďarský parlament, že schválil takú podobu zákona, riešili takými prostriedkami, ktoré budú produktívne a ktoré vyvolajú čo najmenej napätia u nás doma. To je všetko, čo k tomu môžem povedať. (Hlas v rokovacej sále.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.
P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi taký vecný prístup k tejto problematike. Tento návrh zákona reaguje na maďarský zákon, teda zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí a ten sám osebe je zlým zákonom a ja si myslím, že aj tá reakcia naň nie je najšťastnejšia. Jednoducho by sa dalo povedať, že na zlý zákon sa ťažko dá reagovať zlým zákonom. Ale oba sú, každý zlý, z iného dôvodu. Takže to nie jaké jednoduché.
Maďarský zákon v podstate rozdeľuje celý svet na tri kategórie. Najprv na susedné a nesusedné a tie nesusedné vynecháva. Potom z tých susedných ešte vynecháva Rakúsko, čiže vlastne akoby niečo, čo už je v Európskej únii. Aj sa hovorí, že teda vstupom Maďarska do Európskej únie ten zákon má zaniknúť, čiže dovtedy buď bude vyvolávať problémy alebo sa ten zákon zmení. Ten zákon zároveň hovorí, že v tých susedných štátoch s výnimkou Rakúska sú isté výhody pre občanov, ktorí sú maďarskej národnosti. Tým, po prvé, zasahuje do cudzieho územia, do jurisdikcie cudzieho štátu. O tom sa môžeme sporiť, ale je to tak. Po druhé, rozdeľuje aj tých občanov, ktorých označuje, zase na nejaké dve kategórie - tí, čo majú preukaz a tí, čo nemajú preukaz. Na našom území to je neprípustné, lebo ústava hovorí, že by si mali byť v právach rovní všetci občania. Čiže po prvé, zasahuje, po druhé, nedelí to právne akceptovateľným spôsobom. Teda keďže ten zákon sám osebe obsahuje vnútorný problém, tak to najjednoduchšie riešenie na elimináciu napätia, totiž, že by sa urobila medzištátna zmluva a že by bolo všetko v poriadku, už nie je možná, pokiaľ by sa tieto chyby v tom maďarskom zákone neopravili.
Ja hovorím o právnych stránkach tohto zákona, nie o tom, či je rozumné alebo nerozumné, potrebné alebo nepotrebné podporovať Maďarov, ktorí nežijú v Maďarsku, hovorím, kde sú právne chyby tohto zákona. Teda je potrebné ho z tohto hľadiska novelizovať.
Druhá vec je, že keby sa to novelizovalo, tak potom medzištátna zmluva môže vyriešiť všetko, pretože, ale nie je nutné k nej pristúpiť, nepristúpilo sa k nej ani z maďarskej strany, ani zo slovenskej strany, to už bolo veľakrát kritizované. Ale na druhej strane, ak sa nenovelizuje maďarský zákon, čo my nemôžeme nijako ovplyvniť, no tak je možné riešiť na našom území aj tieto jeho nedostatky nejakým naším zákonom, ale teda nie takým spôsobom ako tento návrh, o ktorom rokujeme v prvom čítaní, pretože tento zákon nemá tie náležitosti, aby bol akože právne kvalifikovaným opatrením.
Teraz budem chvíľku hovoriť o návrhu, ktorý prerokúvame v prvom čítaní, o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky. Už samotný názov tohto zákona je nepresný alebo chybný. Zvrchovanosť štátu totiž zabezpečujú jeho vrcholné orgány, ako je parlament, prezident, vláda alebo Ústavný súd a, samozrejme, ďalšie štátne orgány, ako sú ministerstvá, všeobecné súdy alebo armáda a niekde, možno na konci všetkých inštitútov, niekde na konci tohto radu môže byť zákon, ktorý má zabrániť pôsobeniu inštitúcií, ktoré porušujú ústavný poriadok republiky. Zákon používa pojem susedný štát a tým sa dopúšťa v podstate rovnakej chyby ako maďarský zákon. Jednoducho, ak by sme chceli takéto vymedzenia použiť, tak je potrebné ich použiť všeobecne, bez vzťahu ku konkrétnemu štátu alebo presne určiteľným štátom a všeobecne zakázať pôsobenie právnických osôb, či sú to občianske združenia, neziskové organizácie alebo nadácie, ktorých činnosť je v rozpore s ústavou a zákonmi Slovenskej republiky alebo ktoré porušujú zákony, čo je inak samozrejmé, ale nedá sa to urobiť len pre akože susedné štáty.
A zároveň by bolo treba určiť nejaký štátny orgán, trebárs ministerstvo vnútra, ktoré podá v prípade, že sa porušuje akýkoľvek zákon, platný v Slovenskej republike, vrátane medzinárodných zmlúv, ktorý podá návrh na súd a až súd môže rozhodnúť, či tá-ktorá inštitúcia pôsobí v rozpore so zákonom a, samozrejme, až súd môže prípadne takúto inštitúciu zrušiť. Čiže keď hovoríme, že je možné hľadať aj zákonné nejaké kroky, tak v tom prípade treba rovno povedať, že nič viac nie je potrebné, ale zároveň nič viac, ako som práve povedal, nie je ani únosné.
Právnické osoby, ktoré sú uvedené v zákone, možno zákonom iba zakázať. A tento zákon ich ruší. Zákonom nie je možné jednoducho zrušiť nejakú inštitúciu. Posudzovaný zákon zjavne odporuje princípu deľby moci, lebo zákonodarný orgán by neprípustným spôsobom zasiahol do právomoci orgánov súdnej moci. Tento záver podporuje aj judikatúra Ústavného súdu. V Zbierke zákonov to bolo uverejnené pod číslom 6 z roku 1995 alebo 8 na túto tému.
Ďalší problém, ktorý je právny problém v navrhovanom zákone, je prepadnutie majetku, a ten je v zjavnom rozpore, to je ten ústavný rozpor, v zjavnom rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá jednoznačne vylučuje vyvlastnenie bez primeranej náhrady. Čiže tu je rozpor s ústavou. Pritom nejde o prepadnutie majetku vo forme trestu, ktorý môže uložiť trestný súd iba za spáchaný trestný čin. Náhrada musí byť poskytnutá tej právnickej osobe, ktorej sa majetok odníma, a teda nie inému subjektu, v tomto prípade napríklad susednému štátu. Čiže to je dosť zásadný právny nedostatok, ďalší.
V druhom paragrafe návrh obsahuje vnútorný rozpor. Hovorí, že podľa § 1 sa uvedené právnické osoby, ktoré sú v rozpore s nejakým slovenským zákonom, že sa tieto uvedené právnické osoby zrušujú priamo zákonom. Ale podľa § 2 by o zrušení alebo rozpustení už zrušených právnických osôb rozhodoval príslušný orgán, najčastejšie súd. A to je vnútorný rozpor v tom zákone. Chcem upozorniť na neprípustnosť opakovaného ustanovenia, ktoré upravuje prepadnutie majetku, a teda platí potom aj pre § 2 to, čo sme povedali pre § 1. Keď pôjdeme ďalej, tak v § 3 návrh zákona chce viazať súd zákonom, ako má súd rozhodnúť. To proste nemôže fungovať s právnym poriadkom, súd nemôže byť viazaný žiadnym návrhom zo zákona, ale súd musí mať možnosť zistiť, či sú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktoré má charakter trebárs predbežného opatrenia a minimálne musí mať nejaké indície. Súd musí mať indície, že ide o právnickú osobu, ktorá pôsobí v rozpore s verejným poriadkom a že by mohlo dôjsť k zneužitiu prostriedkov na účte takejto právnickej osoby alebo inštitúcie.
Ak by súd bol viazaný návrhom tohto zákona, mohla by sa za určitých okolností výkonná moc správať tak, že zneužíva svoje oprávnenie voči ktorejkoľvek právnickej osobe. To je proste právne úplne zlé riešenie.
Potom, ďalší problém právny je, že sa v § 6 používa výraz zastaviť konanie. Ale to je proste nepresné a nesprávne. Ak je návrh na to, aby bola zrušená nejaká inštitúcia, neúspešný, ak teda súd zistí, že nie je dôvod, aby zrušil túto inštitúciu, no tak ten návrh zamietne, nie zastaví konanie.
Všetky tie ostatné články, či to je návrh novelizácie zákona o médiách alebo o združovaní alebo o neziskových organizáciách, opakujú potom v článku II až IV, teda pri novelizáciách týchto troch zákonov, všetky tie chyby, ktoré som teraz vymenoval. Čiže ak je nejaký problém so zákonom, ktorý prijali v Maďarsku a ktorý sám má právne chyby, určite nie je možné riešiť alebo naprávať tento zákon na našom území naším zákonom, ktorý tiež sám má v sebe právne chyby. Preto som na začiatku veľmi zjednodušene povedal, že zlý zákon nie je možné napraviť zlým zákonom. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou chcú vystúpiť štyria poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvá má slovo pani kolegyňa Tóthová. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som osviežila pamäť pánu poslancovi Tatárovi. Jednak že v minulosti, keď bolo vyhlásenie, mal trošku iné stanovisko, prosím, ale teraz hovorí, že nie je možné zákonom zrušiť nejaký orgán alebo organizáciu. Pán poslanec, kde ste boli, keď sme tu zrušili štátne fondy zákonom? A bolo to možné: A vy ste nevystúpili proti tomu. A dokonca ste hlasovali za to. Takže vy máte niekedy také perly, ako ste dali návrh, aby sa zmenila slovenská hymna, že nie "zastavme SA, bratia", ale "zastavme ICH, bratia", pričom to už vyše roka platilo. Čiže niektoré vaše vystúpenia sú skutočne snahou o zviditeľnenie malého politického subjektu.
Ďalej chcem zopakovať, že ja skutočne som toho názoru, že tento zákon nemôže zamedziť, aby nejako tá pomoc nešla. Ale organizácie, ktoré to robia, dá na hranu zákona, a to je ich pozitívum, a zároveň hovorí o ich zrušení. A tuto je zase pozitívum zákona. Tak aby moje faktické poznámky, akosi presne som si mohla upresniť. Myslím si, že v prípade, ak zrušenie zo zákona nie je rešpektované, potom podľa zákona, § 2 príslušný subjekt urobí kroky na rozpustenie. Čiže, pán poslanec Tatár, tu opätovne nie je v zákone protichodnosť a nelogickosť. Čiže neviem, (Zaznel zvuk časomiery.) kto vám robil to vystúpenie, ale právne...
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Podhradská.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som osobne chcela poďakovať KDH za to, že predložili tento návrh do parlamentu, lebo som mala možnosť byť svedkom jednej nevídanej zmeny názoru, ktorú nám tu predviedol pán poslanec Tatár. Keď si spomeniem na február 2002, keď sa tu hovorilo prvý raz o zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, tak mal na tento zákon úplne iný názor. Obhajoval, on aj jeho stranícki súputníci tento zákon, že je v poriadku, že nikoho nediskriminuje, že sa nevzťahuje na územie Slovenskej republiky a čudovali sa, prečo Národná rada vôbec o tomto zákone diskutuje.
Takže je to naozaj nevídaná zmena, pán poslanec. Rovnako ste sklamali moje očakávanie v tom, ja som dúfala, že zareagujete na to, ako pán poslanec Palko vo svojich úvodných slovách hovoril, že napríklad uplatňovanie tohto zákona tým, že naši občania poskytujú svoje osobné údaje orgánom cudzieho štátu, je neprípustné a aj preto je teraz v parlamente tento návrh. Očakávala som, že na to zareagujete s rovnakým nadšením, respektíve s takou vervou, ako ste zareagovali vtedy, keď občania boli nútení, aby podávali nejaké vyhlásenia v súvislosti s odvozom smetí a odvozom odpadu. Vtedy ste vo všetkých slovenských televíziách, či už súkromných, alebo verejno-právnych, vystupovali s tým, že ste sa rozhorčovali, aké je to neprípustné, aby sa rodné čísla uvádzali na týchto formulároch o vynášaní odpadu. A zrazu vám neprekáža, keď sa to robí v súvislosti s prihláškami o preukaz zahraničného Maďara. Takže ste ma trochu sklamali, pán poslanec.
M. Andel, podpredseda NR SR: Pán poslanec Budaj.
J. Budaj, poslanec: Musím oceniť, že v politickom myslení OKS, a predpokladám, že pán Tatár ako predseda tejto strany reprezentuje politické myslenie OKS, neprevažuje simplicitná ľudová agenda, ale racionalita a reč faktov. Je to potom konzervatívna strana, ktorá uvažuje podľa reality, a nie podľa agendy emócií. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, aj napriek tomu, že možno kolegyne vyjadrujú svoje počudovanie nad nejakým posunom v názore, myslím si, že v čase, keď sme prerokúvali vyhlásenie Národnej rady, mnoho poslancov nemalo ani poňatia o tom, ako znie zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí a veľakrát sa diskutovalo len v rovine všeobecnej. Ďakujem veľmi pekne za právny výklad a verím, že predkladateľ aj ústavnoprávny výbor si tieto argumenty, ktoré sú pre právnikov zaujímavé, osvojí, a vlastne v prípade, že by prešiel tento návrhu zákona, aby slúžil preto, aby sme neprijali zákon, ktorý by mohol byť v rozpore so základnými ustanoveniami, či už ústavy, alebo ostatných zákonov.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Tatár. (Hlasy v sále.) Zajtra si prvý.
P. Tatár, poslanec: Ďakujem za slovo. Znova zdôrazním, že teda ja som hovoril o právnej stránke obidvoch tých zákonov a nie, samozrejme, vyčerpávajúco. Vždy treba urobiť čo najviac vecných právnych krokov. Rozprava o maďarskom zákone jednoducho bola, bola už, toto nie je téma na takúto rozpravu. Kedykoľvek môžem pani poslankyni Tóthovej poskytnúť ten právny rozbor, keď si to nestihla ako uvedomiť, kým som to prednášal, že o čom je reč.
A pre pani poslankyňu Podhradskú: Ja som vždy hovoril iba to, že ak sa prijme nejaký zákon v susednom štáte, tak nie je dobré robiť nejaký hysterický nacionalistický cirkus okolo neho a že to treba vecne riešiť a na tom trvám aj dnes. To je proste tak. Ďakujem.