M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za uvedenie návrhu zákona. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi a predsedovi tohto výboru, poslancovi Vladimírovi Palkovi. Pán kolega, máte slovo.

V. Palko, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil pri prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Jána Langoša na vydanie zákona o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách a o doplnení niektorých zákonov. Úvodom vás chcem informovať, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady dňa 27. februára 2002. Predseda Národnej rady posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie tejto 57. schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania. Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 až 68 zákona o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku odporúčam Národnej rade prijať uznesenie o tom, že tento návrh Národná rada prerokuje v druhom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k návrhu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem pán predseda, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode rokovania. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto z poslancov sa hlási ústne. Pán poslanec Gajdoš. Všetko. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvý, teda jediný má slovo pán poslanec Gajdoš, nech sa páči, pán kolega.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, keďže pán poslanec Langoš v rámci schvaľovacieho procesu pri prijímaní zákona o ochrane utajovaných skutočností sa snažil vmontovať nad rámec tohto zákona isté paragrafy, ktoré sledovali cieľ, ktorý dnes prezentuje novým zákonom, ja som vtedy veľmi tvrdo vystúpil a kritizoval jeho postup. Čas, samozrejme, prináša isté poznatky a istú sebereflexiu, je to normálny proces. Ak sledujem dianie v spoločnosti, samozrejme, v ozbrojených zložkách aj v spravodajských službách, prichádzam k názoru, že asi návrh, ktorý pán poslanec Langoš podáva, má svoj zmysel. Treba niekde začať, treba robiť kardinálny poriadok v tejto spoločnosti cez prijímanie adekvátnych legislatívnych noriem, samozrejme, následne musí existovať stav, keď tí, ktorí nesú zodpovednosť zo zákona, sa presadia takým spôsobom, že právne normy budú rešpektované a teda v konečnom efekte sa dostaví cieľ, ktorý je istou legislatívnou normou sledovaný.

Preto v tomto prvom čítaní, aj keď návrh zákona má isté, i legislatívne, i vecné boľačky, si dovolím podporiť postúpenie tohto zákona do druhého čítania. Tam je možné jeho znenie vyprecizovať, dopracovať. Samozrejme, je tu permanentne aktuálna jedna otázka. Ak sa nám podarí schváliť tento zákon, pán poslanec, dostaneme ľudí, ktorí robia v spravodajských službách, ktorí zneužívajú spravodajské služby na veci, ktoré nie sú kóšer, mimo tieto služby, nenarobia nám títo ľudia potom väčšiu škodu? Dokážeme ich "usledovať", "ukontrolovať" tak, aby sa ich erudícia z istých spravodajských hier a z konšpiratívnych činností neprejavila potom v civilnom živote? Len toto je moment, ktorý proste ako výstražné červené svetlo funguje v mojom mozgu, ktorý mi napadá a ktorý ma aj núti k tomu, aby sme, skutočne, v rámci druhého čítania, domysleli dikciu tohto zákona do dôsledkov. No, budem nám držať spoločne prsty, aby sa nám to podarilo. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Uzatváram všeobecnú rozpravu o tomto bode rokovania. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno. Máte slovo.

J. Langoš, poslanec: Chcem poďakovať pánovi poslancovi Gajdošovi, poslancovi, ktorý rozumie tomu, o čo tu ide, a bez najmenších pochybností bude aj naším spoločným záujmom, aby sme v druhom čítaní z tohto prvého návrhu urobili právne nepriestrelnú právu normu, ktorá bude myslieť aj na to B, o čom hovoril tu pán poslanec Gajdoš. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračovať budeme ďalším bodom, a to je prvé čítanie o

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1398. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1568. Teraz dávam slovo poslancovi Langošovi a prosím ho, aby uvedený návrh zákona uviedol.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja oslovím tento ctený slovenský parlament, ako už niekoľkokrát, vážená slovenská Národná rada, lebo zámerom predkladaného zákona okrem iného je sústrediť celú, kompletnú dokumentáciu o činnosti represívnych orgánov, režimov z obdobia 1939 do roku 1990 alebo 1989 pod kontrolu ústavných orgánov štátu, predovšetkým Slovenskej národnej rady, ktorá, aj keď už mi oponovali niektorí ústavní právnici, nemá totalitného predchodcu tak ako ústredné orgány štátnej správy, pretože podľa môjho názoru v roku 1990 bola prvýkrát konštituovaná ako slovenský parlament, v tajných priamych, demokratických voľbách, bez nejakých dohôd korporatívnych, ako tomu bolo v rokoch 1946 - 1948.

Dámy a páni, minulosť určuje naše dnešné správanie a v jeho dôsledku aj našu budúcnosť. Naše tradície, zvyky a vedomosti, ale tiež slabosti, chyby, traumy, majú svoje korene v minulosti. Národná minulosť nepredstavuje náš spoločný majetok o nič menej ako devízové rezervy centrálnej banky. Ako každý majetok, aj ona musí byť riadne spravovaná, ošetrovaná a zdieľaná svojimi vlastníkmi. Pri riadnom užívaní je minulosť zdrojom sily, identity a poznatkov, ktoré prispievajú k duchovnému a materiálnemu rozkvetu Slovenska.

Po rokoch svojvoľne prekrútenej verzie histórie, ktorú do hláv starších generácií vtĺkal komunistický režim, prišla doba, keď sa mnohí z nás z takých alebo onakých dôvodov k histórii príliš nehlásia a o jej temnejších momentoch radšej mlčia. Celkový nezáujem je zároveň živnou pôdou pre historický revizionizmus, teda ideologicky motivované pokusy o potlačenie historických faktov a ich nahradenie polopravdami alebo fámami. Takéto pokusy sú nebezpečné vtedy, ak ide o históriu doby neslobody slovenského národa a národností na našom území v 20. storočí, lebo môžu viesť k opätovnému potlačeniu slobôd. Sú zákerné, lebo sa snažia vytvárať falošný obraz histórie medzi našimi deťmi, ktoré už vyrastajú v slobode. Navyše sú hanebné, lebo znevažujú pamiatku mŕtvych bojovníkov proti fašizmu a komunizmu a znehodnocujú ich obeť. Týmto mŕtvym sme rovnako ako našim deťom povinní zanechať historický záznam v čo najúplnejšej a najprístupnejšej podobe.

Doba neslobody, ako o nej hovorí tento zákon, je časovo rámcovaná do obdobia rokov 1939 - 1989 a neslobodou je stav, keď občania štátu nemajú možnosť, v tej dobe obvyklú v demokratických krajinách, rozhodovať slobodne o svojom štáte a o sebe, kedy je obmedzená alebo zrušená činnosť demokratických inštitúcií a kedy sú trvale a sústavne porušované základné práva. Zmyslom otvorenia tajných archívov je čo najširšie odhalenie praxe nacizmu a komunizmu pri potláčaní nášho národného života, prirodzených práv a slobody. Doterajšie sporadické bádania ukazujú, že v tomto období boli bezpečnostné orgány štátu, a teda priamo orgány štátu ovládané bezpečnostnými orgánmi v prvom období nemeckej tretej ríše a vzápätí bezpečnostnými orgánmi Sovietskeho zväzu.

Zákon má umožniť sprístupniť prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní a zverejniť údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a o ich činnosti. Zákonom sa má stanoviť spôsob sprístupnenia a zverejnenia dokumentov. Účelom druhého oddielu zákona je vytvoriť neziskovú organizáciu, ktorá má poskytovať všeobecné prospešné služby a ktorá uvedie do života a bude vykonávať a prevádzkovať bádateľskú a vzdelávaciu činnosť, Ústav pamäte národa, ďalej ho budem označovať len ústav, pre obdobie rokov 1939 - 1989, ktoré sa označujú ako doba neslobody.

Ústav bude vyjadrením našej vôle skúmať a pripomínať skutočnosť, že v minulom storočí bola sloboda ľudí na území Slovenska počas dlhých desaťročí potlačená a demokracia a štátna suverenita potlačená. Toto zameranie bude obdobné ako pri iných inštitúciách, ktoré slúžia ako memento temných epizód 20. storočia, ako napríklad National Holocaust Museum vo Washingtone, pamätník Yad Vashen v Jeruzaleme alebo pripravovaný pamätník v Berlíne. Pre právnu a legislatívnu transparentnosť a pre poverenie aj inými úlohami je ústav konštruovaný ako zvláštny prípad neziskovej organizácie a vo svojej činnosti sa bude riadiť ustanoveniami všeobecného zákona, ak tento zákon, ktorý je tiež zakladacou listinou organizácie, nestanoví inak.

Všeobecne prospešné služby, ktoré bude ústav poskytovať, spočívajú v dokumentácii, vedeckom bádaní, zhromažďovaní a poskytovaní informácií a vzdelávania o dobe neslobody. Pre naplnenie svojho účelu má ústav získať potrebnú dokumentáciu od štátnych orgánov a aj od iných osôb. Ústav sústredí a bude využívať tiež všetky dokumenty z činnosti bezpečnostných zložiek štátu, ktorých časť je nezákonne v správe Slovenskej informačnej služby.

Slovenská informačná služba nie je následníkom Federálneho ministerstva vnútra Českej a slovenskej federatívnej republiky a ďalšia časť tejto dokumentácie je v správe Vojenských tajných služieb Ministerstva obrany Českej republiky. Z delimitácie majetku federálneho ministerstva vnútra prešla časť dokumentov ŠTB uznesením vlády Slovenskej republiky v roku 1993 do správy tajnej služby, čo sa nestalo ani v jednej zo stredoeurópskych postkomunistických krajín. Takáto delimitácia dokumentov ŠTB vytvorí v ústave základné podmienky pre sprístupňovanie dokumentov ŠTB podľa tohto zákona. Ústav bude tiež významnou mierou spolupracovať s vyšetrovateľmi generálnej prokuratúry pri odhaľovaní a stíhaní doteraz nepotrestaných a nepremlčateľných zločinov na Slovensku. Ako inštitúcia s celonárodným významom, ktorej zakladateľom bude Slovenská republika, si prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov, respektíve prostredníctvom ich zloženia a spôsobu menovania a voľby uchová väzby na ústavné inštitúcie Slovenskej republiky a zostane pod ich kontrolou.

Vláda má previesť na ústav z vlastníctva Slovenskej republiky nehnuteľnosti, budovy alebo pozemky pre ich vybudovanie, ktoré umožnia plniť úlohy podľa tohto zákona. Vláda môže previesť na ústav aj ďalšie dokumenty a materiály súvisiace s dobou neslobody, ktoré sú vo vlastníctve štátu rovnako ako aj ďalší potrebný majetok.

Ako nezisková organizácia, poskytujúca všeobecne prospešné služby, môže ústav prijímať dary od súkromných, aj právnických osôb. Základ pre jej hospodárenie má tvoriť príspevok zo štátneho rozpočtu, úmerný 30 % príspevku, ktorým štát prispieva na činnosť politickým stranám. Týmto sa demonštruje jednota záujmov občanov štátu a politických subjektov na zabezpečenie všeobecne prospešného účelu ústavu.

Tretím oddielom sa návrh zákona svojím účelom zaraďuje medzi právne predpisy, ktoré občanom Slovenskej republiky aj cudzincom umožňujú vyrovnať sa s minulosťou, teda medzi zákony o súdnych a mimosúdnych rehabilitáciách, o reštitúciách súkromného a cirkevného majetku a majetku rádov a ide aj o takzvaný lustračný zákon. Návrh v tejto časti upravuje podmienky sprístupnenia dokumentov z činnosti bezpečnostných zložiek štátu, výpočet ktorých zahrňuje všetky zložky štátnej bezpečnosti a ostatné bezpečnostné zložky, ako boli napríklad spravodajská správa Hlavnej správy pohraničnej stráže, tretia správa Zboru národnej bezpečnosti, teda vojenská kontrarozviedka, alebo spravodajská správa Generálneho štábu Československej ľudovej armády, teda občanom sprístupňuje všetky zachované zväzky, ktoré vznikli činnosťou komunistickej politickej polície.

Fyzické osoby môžu vstupovať nielen do svojich osobných zväzkov alebo do zväzkov s ich osobnými údajmi, ale aj do zväzkov tajných spolupracovníkov a do zväzkov bývalých príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, zaradených do zložky štátnej bezpečnosti. Zabezpečuje sa tiež možnosť oboznámiť sa s administratívou a organizáciou sledovania, prípadne represií občanov za komunistického režimu. To zabezpečí naplnenie hlavného účelu zákona, verejného odkrytia jedného z veľkých tajomstiev komunistickej diktatúry, označenie konkrétnych strojcov a pomáhačov komunistického útlaku a aspoň čiastočne umožní pokročiť vo vyrovnávaní sa s minulosťou.

Navrhuje sa tiež, aby bol umožnený prístup akejkoľvek fyzickej osobe staršej ako 18 rokov do zachovanej zväzkovej agendy štátnej bezpečnosti, bez ohľadu na štátu príslušnosť tejto osoby, o ktorej je v tejto agende zmienka. Zákon má umožniť za určitých vymedzených podmienok prístup aj k dokumentácii špecifickej súčasti štátnej bezpečnosti, teda hlavnej správy rozviedky vrátane archívnej a spisovej agendy štátnej bezpečnosti, uloženej alebo spravovanej jej partnerskou spravodajskou správou generálneho štábu.

Určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky má na návrh Slovenskej informačnej služby a ministerstva obrany posúdiť prípady dokumentácie bezpečnostných zložiek komunistického režimu, ktoré nemajú byť predmetom sprístupnenia a zverejnenia pre mimoriadne závažné dôvody. Takéto rozhodnutie, založené na hľadisku ochrany spoločenských záujmov, napríklad medzinárodná prestíž a bezpečnosť Slovenskej republiky, má zabrániť obmedzovaniu rozsahu sprístupnenia a zverejnenia a tiež zabrániť možným škodám na uvedených záujmoch. Oprávneným žiadateľom o prístup do zväzkov sa stane aj fyzická osoba, ktorá predloží súhlas s úradne overeným podpisom osoby, ku ktorej je zväzok evidovaný alebo o ktorej je v zväzku zmienka. Každému oprávnenému žiadateľovi majú byť sprístupnené tiež objektové zväzky, zväzky spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti a vybrané personálne alebo kádrové spisy s údajmi o úradnej činnosti kádrových príslušníkov bývalej ŠTB.

Spoločenský záujem na odhalení a sprístupnení zachovaných materiálov dokladajúcich činnosť konkrétnych osôb pri vytváraní a udržiavaní zločinného nelegitímneho a zavrhnutiahodného komunistického režimu je vyšší než ochrana údajov alebo teda kváziosobných údajov o služobnej činnosti príslušníkov ŠTB a ďalších bezpečnostných zložiek v organizácii, založených na ideológii Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska a tiež má byť vyšší než ochrana údajov o činnosti tajných spolupracovníkov v kategóriách takých nespochybniteľných, ako sú rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu a držiteľ konšpiračného bytu, ktorí pôsobili na prospech týchto organizácií. Každá z registrovaných osôb, či už k nej existuje zväzok alebo nie, má právo podľa zákona priložiť vyjadrenie k zachovanej dokumentácii, svoje osobné vyjadrenie, ktoré sa týmto aktom stane neoddeliteľnou súčasťou tejto dokumentácie.

Sprístupnenie zväzkovej agendy odboru vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorá v rokoch 1969 - 1989 počas svojej existencie vykonávala agentúrno-operatívnu činnosť vo väzniciach, sa týka len zväzkov osôb rozpracovaných na pokyn Štátnej bezpečnosti a ďalej množiny zväzkov z väzenskej agentúry, takzvaných tajných spolupracovníkov, ktorí boli využívaní proti záujmovým osobám Štátnej bezpečnosti v objektoch ministerstva spravodlivosti. Zásadne sa sprístupnenie nemá dotýkať zväzkovej agendy, ktorá administratívne podchytávala výhradne činnosť odboru vnútornej ochrany na prospech Verejnej bezpečnosti proti kriminálnej trestnej činnosti vo väzniciach.

Dámy a páni, navrhovaný zákon ďalej ukladá Ústavu pamäti národa vydať do jedného roka od nadobudnutia účinnosti zákona formou zverejnenia zachované a rekonštruované registračné protokoly operatívnych zväzkov ŠTB. Zo zdrojov komunistických rozviedok budú týmto spôsobom publikované iba zoznamy objektov, rozpracovávaných, sledovaných v rozmedzí rokov 1939 - 1989, vrátane prehľadu jednotlivých druhov takzvaných aktívnych a vplyvových opatrení. Z registračných protokolov vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy Ministerstva spravodlivosti SSR sprístupní ústav zoznam vedených objektových zväzkov a pre Štátnu bezpečnosť rozpracovávaných osôb. Navrhovaná zmena zákona o archívnictve umožní nazerať do spisových archívnych materiálov zo zdrojov Komunistickej strany Československa a ďalších organizácií založených na jej ideológii, uložených v archívoch bez možnosti odopretia súhlasu príslušného orgánu.

Odtajnenie a sprístupnenie tejto časti archívnych prameňov umožní bližšie poznanie našej minulosti. Bude zabránené doterajšiemu zneužívaniu doposiaľ tajných alebo neprístupných materiálov v správe výkonnej moci štátu a hlavne bude jasne povedané, že demokratická spoločnosť nechce a nebude chrániť tých, ktorí sa aktívne podieľali na utláčaní svojich spoluobčanov a na obmedzovaní ich základných ľudských práv a slobôd.

Dámy a páni, sme poslednou zo stredoeurópskych postkomunistických krajín, ktorá ešte neotvorila archívy Štátnej bezpečnosti. My, Bielorusko, Ukrajina a Rusko. Dámy a páni, predložený návrh je v súlade, podľa môjho presvedčenia, s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Chcem ešte na záver vysloviť presvedčenie, že tak ako bol 27. marca 1996 prijatý zákon č. 125 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému aj hlasmi opozície, bude to tak aj pri prijatí tohto zákona, ktorým na pôde slovenského parlamentu vyvrcholí proces vyrovnania sa s obdobím nacizmu a komunizmu v našich dejinách. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega, za uvedenie návrhu zákona. Zoberte si miesto určené pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo poslankyni, ktorú určil navrhovaný gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, poslankyni Marcele Pčolinskej. Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

M. Pčolinská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z rokov 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäte národa a o doplnení niektorých zákonov, (zákon o pamäti národa), tlač 1398, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti.

Predmetný poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady dňa 22. februára 2002, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom si osvojujem stanovisko predsedu Národnej rady, obsiahnuté v jeho rozhodnutí č. 1568 z 27. februára 2002 podľa, ktorého uvedený návrh z formálno-právneho hľadiska spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1568, aby poslanecký návrh zákona na vydanie zákona o pamäti národa, tlač 1398, bol pridelený v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a odporúčam, aby výbory návrh prerokovali v lehote do 13. mája 2002 a gestorský výbor do 14. mája 2002. Pán predsedajúci, ďakujem a odporúčam otvoriť k danému návrhu všeobecnú rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Nech sa páči, zoberte si miesto určené pre spravodajcov. Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Weiss. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvý má slovo pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, ja by som chcel z tohto miesta podporiť návrh, ktorý pripravila skupina poslancov a predložila do parlamentu. nakoľko som presvedčený o tom, že takýto zákon je zákonom, ktorý Slovenská republika potrebuje, potrebuje ho Slovensko a potrebujú ho všetci občania, ktorí žijú v našej republike. Ja by som len v krátkosti povedal, že tak ako mám doma svoj kádrový spis, ktorý mali o mne zriadený, a ich prsty boli veľmi dlhé, keď ešte po takmer 20 rokoch po tom, čo otca vyhodili zo strany, mi nedovolili robiť ašpirantúru miestne stranícke špičky, tak som veľmi zvedavý, čo je napísané v mojom spise na ŠTB a bez takého zákona, ako je predkladaný, sa k tomu asi ťažko dostanem. Potrebujem to pre seba. Je nás tu mnoho, ktorí to potrebujú k tomu, aby vedeli, alebo aby si ozrejmili chod viacerých udalostí a vecí, ktoré sa v ich živote udiali a na druhej strane to potrebujú aj všetci tí, ktorí s ŠTB nikdy nespolupracovali a pre ktorých to bude morálnym zadosťučinením, že o nich ŠTB síce možno viedla nejaké záznamy, ale oni nie sú tí, ktorí napomáhali zločinný režim. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Weiss.

P. Weiss, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, podporujem, aby tento návrh zákona išiel do druhého čítania, pretože ak nechceme minulosť vidieť čierno-bielo, ak nechceme, aby minulosť bola démonizovaná, treba vedieť pravdu o všetkom, čo sa odohrávalo. Treba vedieť pravdu aj o tých temných stránkach fungovania politických režimov v minulosti, pretože jedine tak je možné, aby sa podobné veci neopakovali. Pravda nemôže nikomu uškodiť. Myslím si, že tí, ktorí mali čisté svedomie, ktorí neubližovali ľuďom za bývalého režimu, sa takéhoto zákona nemusia báť. Ďakujem pánovi predkladateľovi, že tento návrh predložil a že umožnil diskusiu o citlivých stránkach našej minulosti dvoch totalitných režimov. Aj toho ľudáckeho, aj toho, ktorý nasledoval po februári 1948.

M. Andel, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán kolega Gajdoš, Osuský, Cuper. Končím možnosť podávania ďalších prihlášok a ako prvý má slovo pán poslanec Gajdoš. Nech sa páči.

J. Gajdoš, poslanec: Ja som za to, aby sme urobili jasno v našej minulosti. Pre svetlejšiu a objektívnejšiu budúcnosť podporujem teda, samozrejme, prijatie tohto zákona, len si nemyslím, že nás zachráni to, ak budeme, ak si nasadíme ružové okuliare a nebudeme vidieť našu minulosť čierno-bielo. Ak sa správame tak, že vidíme našu súčasnosť čierno-bielo. To je tá väčšia tragédia, pán Weiss. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán poslanec Osuský.

P. Osuský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Správne povedal pán poslanec Weiss, že je potrebné prijať takýto zákon, aby sa prestala minulosť vidieť čierno-bielo. Myslím si, že najväčším kladom takéhoto zákona bude, že sa bude vidieť minulosť pravdivo. Pravda je základom a ak platí "historia est magistra vitae", tak nepochybne pravdivá história je to, odkiaľ sa môžeme pozrieť tam, kam ideme. Myslím si, že bude dobré, ak sa k tomuto zákonu ako k zákonu o pravde postavia všetky politické strany kladne, pretože som presvedčený, že k pravde by sa politická strana, nech už je jej smerovanie akékoľvek, nemala stavať negatívne. Želám tomuto zákonu úspech a našej budúcnosti to, aby sme sa na i základe tohto zákona poučili z dejín.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán kolega Weiss, mňa prekvapilo osobne, tá stručnosť vášho vyjadrenia ohľadom svojej novej politickej strany, ktorú ste pokropili živou vodou a okysličili logo. Predpokladal som, že nám trochu objasníte zmysel a podstatu toho nazerania na bývalé, teda na minulosť, pretože máte určite o tom viaceré poznatky ako člen posledného Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Takže nie, nemyslím si, že by nám zákon rozjasnil pohľad na minulosť. Tá ešte bude dlho predmetom demagógie, pretože minule som si kúpil Domino fórum a tam sa dočítal také jednostranné veci, že si myslím, že pokiaľ sa takto budeme pozerať na minulosť, a to neskoršiu aj skoršiu, že rozhodne k nejakej pravde o slovenských dejinách nedospejeme, ale včera som si kúpil knihu od jedného slovenského historika, predvojnového, Ruppeldta a zistil som, že ten tiež mal, i keď na úvod avizoval, aký chce byť objektívny a nestranný, len jednostranný pohľad. Takže nie, chcem povedať pánovi Langošovi, neobjasní nám to úplne pohľad na minulosť, ale možno, že urobíme dobrý skutok. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Končím všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za každý hlas podpory, ja si naozaj nemyslím, že prijatie zákona rozjasní naše oči. Bude záležať na každom z nás a súhlasím s kolegom Cuperom, urobíme dobrý skutok.

M. Andel, predseda NR SR: Ďakujem. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Netreba. Ďakujem. (Hlas v rokovacej sále.) Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o

Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 1399. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1555. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Vladimír Palko. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

V. Palko, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, všetci dobre viete, že v minulom roku 19. júna Maďarská republika prijala zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára tohto roku a okamžite vyvolal veľkú diskusiu jednak v Slovenskej republike a jednak v štátoch, ktoré susedia s Maďarskou republikou. V preambule tohto zákona o Maďaroch žijúcich v zahraničí sa ako dôvod jeho prijatia uvádza zodpovednosť Maďarskej republiky za Maďarov žijúcich za hranicami, záujem zabezpečenia príslušnosti v susedných štátoch žijúcich Maďarov k jednotnému maďarskému národu. Pod účinnosť tohto zákona spadajú osoby hlásiace sa k maďarskej národnosti, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi Maďarskej republiky, majú trvalý pobyt v štáte susediacom s Maďarskou republikou, okrem Rakúska. Pod jeho účinnosť spadajú aj osoby manželských partnerov i maloleté deti, vychovávané v ich spoločnej domácnosti a to aj vtedy, ak nie sú maďarskej národnosti. Účinnosť zákona sa vzťahuje i na vymedzené organizácie, ktoré pôsobia na území štátov, susediacich s Maďarskou republikou, a teda i na Slovensku. Obsahom zákona je to, že osoby spadajúce pod účinok tohto zákona môžu na základe vlastníctva preukazu zahraničného Maďara využívať výhody a podpory na území Maďarskej republiky respektíve v bydlisku v susednom štáte. Medzi týmito výhodami sú také, ktoré nevzbudzujú veľkú pozornosť a nemožno mať voči nim nejaké námietky a vcelku sú v rámci štandardov, ktoré platia v rámci takzvaných krajanských zákonov, ktoré prijali mnohé európske štáty. Ale sú tam i také výhody a podpory, ktoré sú jasne nad rámec, obvyklý v Európe u krajanských zákonov. Tak napríklad tento zákon upravuje v širokom rozsahu i podporu a výhody poskytované v mieste bydliska na území štátu susediacom s Maďarskou republikou. V § 13 toho zákona sa upravuje finančná podpora z rozpočtu Maďarskej republiky pre školské zariadenia s vyučovacím jazykom maďarským v susednom štáte. Najväčšiu pozornosť budí opatrenie s potenciálne najväčším účinkom na územie Slovenskej republiky, ktoré je stanovené v § 14. Podľa neho rodič spadajúci pod účinok zákona vychovávajúci neplnoleté deti, vzdelávajúce sa v maďarskom jazyku, má nárok na príspevok a na vzdelávanie a učebné pomôcky.

Zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí zároveň stanovuje poriadok konania na využívanie výhod a podpôr. Uvádza sa tam, že výhody a podpory stanovené zákonom sa poskytujú na základe maďarského preukazu respektíve maďarského príbuzenského preukazu. Osoby spadajúce pod účinnosť zákona môžu požiadať o vydanie maďarského respektíve maďarského príbuzenského preukazu posudzujúci úrad, ktorý je centrálnym administratívnym orgánom zriadeným vládou Maďarskej republiky. Posudzujúci úrad podľa tohto zákona vydá preukaz vtedy, ak žiadateľ má odporúčanie vystavené odporúčacou organizáciou vystupujúcou v danom susednom štáte v zastúpení maďarského spoločenstva. Túto organizáciu prijme ako odporúčaciu vláda Maďarskej republiky za predpokladu, že odporúčacia organizácia je schopná zastupovať celé maďarské spoločenstvo žijúce v danom susednom štáte a postarať sa o organizačné a personálne podmienky prijímania a posudzovania žiadosti o odporúčanie.

Panie poslankyne, páni poslanci, rád by som upozornil na jednu vec, ktorá sa v diskusií, ktorá bola v médiách o tomto zákone, zatiaľ neobjavila, ale je dosť tristná, prosím zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí zriaďuje i evidenčný orgán disponujúci údajmi osôb, ktoré požiadali o preukaz. Tieto údaje môže evidenčný orgán poskytnúť aj iným orgánom Maďarskej republiky. Okrem iného jej službám národnej bezpečnosti.

Panie poslankyne, páni poslanci, tento zákon okamžite po nadobudnutí účinnosti vyvolal veľké rozpory medzi Maďarskou republikou a dotknutými susednými štátmi a vyvolal aj kritiku Európskej únie, konkrétne Európskej komisie, tohto zákona a teda aj kritiku Maďarskej republiky v hodnotiacej správe Európskej komisie.

Zhrňme si, aké sú argumenty pre neprijateľnosť pôsobnosti tohto zákona na území Slovenskej republiky. Myslím si, že k týmto argumentom dospeje každý občan Slovenskej republiky, ktorý má istý elementárny cit pre férové, spravodlivé vzťahy, nielen medzi jednotlivcami, ale aj medzi štátmi a že na to nepotrebuje byť voličom povedzme Slovenskej národnej strany alebo niektorej inej politickej strany, jednoducho stačí cit pre spravodlivosť a korektnosť. Aby predkladatelia neboli obvinení zo subjektívnosti, tak budem sa odvolávať na správu Benátskej komisie, ktorá dospela k presne takým istým názorom ako predkladatelia tohto zákona. Benátska komisia sa zaoberala zákonom o Maďaroch žijúcich v zahraničí na základe žiadosti rumunského predsedu vlády Nastaseho, ktorý požiadal o takéto hodnotenie v lete minulého roku po schválení zákona v maďarskom parlamente. Benátska komisia si dala tú úlohu a vypracovala hodnotiacu správu, kde formuluje isté princípy, ktoré by mali platiť pri schvaľovaní takzvaných krajanských zákonov, zákonov, ktorými príbuzenský štát chce upraviť svoje vzťahy ku krajanom žijúcim v inom domovskom štáte. Benátska komisia napríklad hovorí, že takýto jeden princíp, ktorý musí byť dodržiavaný, je princíp dodržania územnej zvrchovanosti štátov. Problémom zákona o Maďaroch žijúcich v zahraničí je to, že on má účinky extrateritoriálne. To znamená, že má dopad nielenže na občanov cudzieho štátu, čo by v zásade ešte bolo v poriadku, ale on má dopad na týchto cudzích občanov na území cudzích, iných štátov, a v tom je tá extrateritorialita. A je zrejmé z toho, čo som povedal o zákone o Maďaroch žijúcich v zahraničí, že tie výhody a podpory, ktoré poskytuje krajanom, poskytuje i takým, ktorí, aby ich získali, tak nemusia nijakým spôsobom opustiť územie štátu, na ktorom žijú. Môžu pokojne bývať v Dunajskej Strede, v Komárne a tie výhody a podpory budú dostávať tam. A to je tá extrateritorialita. To by však nebolo to najhoršie. Problémom je aj to, že zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí, on zveruje všetku tú administratívu, všetko to zúradovávanie a vybavovanie jednak žiadostí o maďarské preukazy alebo maďarské príbuzenské preukazy a jednak žiadosti o samotné tie výhody a podpory, že ich zveruje do pôsobnosti verejnoprospešných organizácií, mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky. Prebehlo to tak, že ten zákon, ktorý bol prijatý v Maďarskej republike, jasne povedal, že takéto organizácie vzniknú, jasne povedal, jasne upravil ich prácu, ich povinnosti, ich náplň práce a takéto organizácie naozaj v týchto susedných štátoch aj vznikli a pôsobia.

Týmto zákonom Maďarská republika zverila mimovládnym organizáciám v druhom štáte právomoci, alebo úlohy, alebo funkcie, ktoré sú úlohami vládnymi, ktoré sú úlohami štátnymi. Dovolím si presne citovať správu Benátskej komisie: "Ak štát udelí správne, kvázioficiálne funkcie mimovládnym združeniam, registrovaným v inom štáte, predstavuje to nepriamo formu štátnej moci. Ako také to nie je prípustné."

Takéto úlohy by nanajvýš mohli vykonávať konzulárne úrady a to zase citujem správu Benátskej komisie: "Konzulárne úrady, ktoré sú náležite oprávnené domovským štátom, v zhode s medzinárodným právom by mohli vykonávať úradné akty na jeho území." Ale samozrejme, tieto úradné akty by museli byť tiež len bežnej povahy a konzulátom nemôžu byť zverené úlohy presahujúce úlohy všeobecne vykonávané a prístupné. Ale teda o nejakom zverení takýchto funkcií mimovládnym organizáciám ani nehovoriac. Ani nehovoriac!

Ja to zhrniem do jednej vety, panie poslankyne, páni poslanci, Benátska komisia hovorí aj poslancom parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky, že na ich území tu pôsobí iná štátna moc. Benátska komisia zhodnotila aj princíp dodržiavania zásady "pacta sun servanda", teda že zmluvy treba rešpektovať a vykonávať v dobrej vôli. Medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou existuje zmluva o priateľstve a v tejto zmluve je aj zakotvené, že Maďarská republika a Slovenská republika budú spolu komunikovať a spoločne postupovať a radiť sa pri veciach spoločného záujmu. Vecou spoločného záujmu je aj ochrana národnostných menšín. Ale Maďarská republika pri príprave zákona o Maďaroch žijúcich v zahraničí nijako so Slovenskou republikou nespolupracovala. Ďalej hovorí Benátska komisia o potrebe rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a o zákaze diskriminácie, pretože je zrejmé, že za istých okolností, keď krajanský zákon poskytuje paušálne nejaké výhody občanom iných štátov, tak potom tí občania tých iných štátov, ktoré tie výhody nedostanú, sú istým spôsobom diskriminovaní.

Panie poslankyne, páni poslanci, keďže teda je tento zákon neprijateľný, pričom evidentne má dopad na územie Slovenskej republiky, tak je logické, že parlament Slovenskej republiky by mal zasiahnuť a mal by vydať zákon, pokiaľ tak vláda nejakým spôsobom neurobila, ona to neurobila, mal by asi vydať zákon, ktorým by eliminoval účinky tohto zákona na území Slovenskej republiky.

Ako som už povedal, ten maďarský zákon upravuje vznik, pôsobenie a úlohy organizácií na území Slovenskej republiky, ktoré budú organizovať výhody a podpory zo štátneho rozpočtu Maďarskej republiky pre fyzické osoby a organizácie na základe prihlásenia sa k maďarskému etniku. Pôsobenie týchto organizácií predstavuje udelenie správnych, kvázioficiálnych funkcií Maďarskou republikou mimovládnym združeniam registrovaným v inom štáte, čo považuje správa Benátskej komisie za neprípustné, pretože to predstavuje nepriamo formu výkonu štátnej moci na území iného štátu. Preto predkladatelia zákona o zabezpečení zvrchovanosti Slovenskej republiky považujú pôsobenie týchto organizácií de facto za vykonávanie štátnej správy Maďarskej republiky na území Slovenskej republiky a preto považujeme pôsobenie takýchto organizácií za rozporné s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí: "Slovenská republika je zvrchovaný štát", a preto ich považujeme aj za rozporné s verejným poriadkom v Slovenskej republike. Pôsobenie týchto organizácií je tiež získavaním výhod a podpôr, a to i na území Slovenskej republiky, napríklad podpora na vzdelávanie, učebné pomôcky pre maďarských rodičov detí vzdelávajúcich sa v maďarskom jazyku, je teda tiež formou diskriminácie iných občanov a je formou ovplyvňovania, rozhodovania sa občanov o svojej národnosti. Preto je v rozpore s čl. 12 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí: "Každý má právo rozhodovať sa o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania". Preto je pôsobenie týchto organizácií rozporné s ochranou práv a slobôd občanov. Čl. 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že výkon práva slobodne sa združovať možno obmedziť v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to nevyhnutné na ochranu verejného poriadku alebo na ochranu práv a slobôd iných. Z uvedených dôvodov navrhujeme zrušenie právnických osôb, ktoré organizujú výhody a podpory pre organizácie a fyzické osoby, ktoré sa udeľujú na základe zákona susedného štátu a prihlásenia sa k národnostnej menšine v Slovenskej republike.

Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ešte pár slovami zasadil tento návrh do kontextu súčasných dní. Maďarská republika má za sebou prvé kolo parlamentných volieb. Je veľmi pravdepodobné, že dôjde k výmene vlády po druhom kole, ktoré bude o dva týždne. Chcel by som zdôrazniť, že ak sa tak stane, tak bude to znamenať, že vláda, ktorá pripravila a presadila tento zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí, bude vystriedaná vládou strany, ktorá tiež za ten zákon hlasovala. Tiež za zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí hlasovala. Ale nie je natoľko spätá s presadením tohto zákona a môže urobiť nejaké zmeny v tom zákone o Maďaroch žijúcich v zahraničí bez straty tváre, ale musí na to dostať možnosť. Ak by Slovenská republika schválila náš zákon, tak potom môže dôjsť k dohode a to, že obidve strany urobia ústretový krok. Maďarská strana môže zmeniť zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí tak, aby nám vyhovoval, a v takom prípade aj Slovenská republika môže zrušiť alebo stiahnuť tento zákon o zabezpečení zvrchovanosti a dôjde k dohode bez toho, že by niektorá z dvoch strán sporu stratila tvár.

Prosím, aby ste uvažovali pri rozmýšľaní o podpore tohto zákona aj v týchto súvislostiach. Ďakujem za pozornosť.