Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán navrhovateľ, či chcete... Nechcete reagovať? Pán poslanec Jasovský nebude reagovať sám na seba, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, páni. Ďalej pristúpime k

Návrh ste dostali ako tlač 1391. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1533. Dávam slovo poslancovi Lászlóovi Hókovi a prosím ho, aby návrh zákona uviedol.

L. Hóka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z., takzvaný patentový zákon. Tento zákon Národná rada prerokovala vlani a musíme, žiaľbohu, konštatovať, že má niekoľko nedostatkov, a preto je potrebné nejakým spôsobom to zmeniť. Rekodifikovaný zákon č. 435/2001 o patentoch a dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov mal za úlohu dosiahnuť úplnú implementáciu unijnej legislatívy v oblasti patentov. Vo všetkých štátoch prostredníctvom Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve dochádza k unifikácií patentového práva, pričom najmä hmotnoprávne ustanovenia sú prakticky zhodné. Je, samozrejme, nevyhnutné, aby tieto hmotnoprávne ustanovenia boli zhodné najmä z hmotnoprávnymi ustanoveniami Európskeho patentového dohovoru, aby na našom území neboli v platnosti rôzne rozdielne patenty. Doterajšia právna úprava priemyselnú využiteľnosť definovala ako potenciálnu možnosť využívať vynález v akomkoľvek odvetví priemyslu. Obdobne je priemyselná využiteľnosť definovaná aj v Európskom patentovom dohovore a v zákonoch štátov Európskej únie. Novo rekodifikovaný zákon č. 435/2001 o patentoch a dodatkových a ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov však v dôsledku pozmeňujúcich návrhov priemyselnú využiteľnosť definuje nie ako potenciálnu možnosť, ale vyžaduje, aby sa pri udelení patentu vynález vyrábal alebo využíval v akomkoľvek odvetví priemyslu. Toto znenie zákona prakticky znemožňuje udeliť patent na vynález, pretože len nepatrné množstvo vynálezov sa realizuje v čase prihlásenia prihlášky patentu. Podmienka výroby alebo využívania vynálezu pri udeľovaní patentu je v rozpore aj s právom Európskej únie. Pozmeňujúcimi návrhmi v legislatívnom procese došlo aj k zmene niektorých paragrafov, vypusteniu odsekov a následne aj k nesprávnemu číselnému označeniu, prípadne nesprávnemu odkazu v zákone. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby zákon bol novelizovaný.

Na záver, vážená Národná rada by som chcel vás upozorniť, že predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zároveň návrh zákona nemá žiadny dopad ani na štátny rozpočet a nevyžaduje ani zvýšiť počet zamestnancov Úradu priemyselného vlastníctva v Slovenskej republike. Z uvedených dôvodov vás žiadam o podporu predloženého návrhu. Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Dávam teraz slovo pánu poslancovi Anteckému z gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Antecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73, ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku pristúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Lászlóa Hóku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových a ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda patentový zákon, tlač 1391, ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Predložený návrh zákona, tlač 1391, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 21. februára 2002, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, vážený pán podpredseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o tomto návrhu zákona.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nikto prihlásený, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Ďakujem pekne, páni poslanci. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1281 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1281a. Dávam slovo pani poslankyni Kataríne Tóthovej a prosím ju, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedla legislatívny návrh, ktorý sa týka mimoriadne citlivej problematiky, ktorá vyvolala v praxi podľa môjho názoru veľký ohlas. Aj keď v parlamente tento zákon nerezonuje dostatočne, v praxi je rezonancia zákona značná a odkedy sa predložil tento legislatívny návrh, tak nielen organizácie žien, ale veľa občanov, aj otcov, sa kontaktovalo na nás s otázkami, kedy bude predložený návrh prijatý.

Ja by som veľmi stručne na úvod uviedla, že obdobná problematika je aj v pozornosti poslankýň HZDS, pani poslankyne Jany Haluškovej, pani poslankyne Kataríny Čižmárikovej a Márie Angelovičovej. V podstate ide o hraničné problémy, ktoré, každý z trošku iného pohľadu, reagujú na ten istý problém, ktorý vznikol v spoločnosti. Oddávna je otázka výživného otázkou, ktorá sa týka detí, ale vyplýva často z nedorozumenia rodičov. Žiaľ, v poslednom období okrem nedorozumenia rodičov pristupuje ďalší faktor, a to ekonomický, že povinný rodič vzhľadom na ekonomickú situáciu nemá možnosť plniť si povinnosť, ku ktorej bol zaviazaný súdom. Zvážme, že máme 613 000 rodín na hranici biedy. Podľa oficiálnej správy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny každé piate dieťa žije v biede a prudko rastie v sociálne slabých rodinách tuberkulóza detí. Tieto podľa mňa alarmujúce informácie nemôžu nechať ľahostajných ani poslancov parlamentu, a hlavne nie poslankyne, ktoré predsa len svojím materským cítením viac vnímajú skutočnosť, že veľká časť sociálne slabých rodín sú práve rodiny, kde si jeden z rodičov neplní alebo nemôže plniť vyživovaciu povinnosť.

Keďže som spomenula, že ohlas v tlači bol značný, aby ste mi uverili, dovoľte, aby som vám odcitovala, nebudem hovoriť obsahy, nebudem hovoriť názvy článkov, poviem len časopis alebo denník a deň zverejnenia reakcie tohto periodika, ktoré nielenže reagovalo na riešenie tejto problematiky, či už z hľadiska nášho pohľadu, a musím objektívne povedať, že aj vzhľadom na návrh, ktorý majú poslankyne za SDĽ, reagoval na tieto legislatívne návrhy s tým, že akcentoval aktuálnosť týchto problémov a poukázal na viaceré prípady v praxi, ktoré vlastne dokumentovali, že na tomto poli je situácia zlá, ak nie katastrofálna.

Dovoľte, aby som vám uviedla tlač. Touto problematikou sa zaoberal týždenník Internacional v čísle 5 z roku 2002. Touto problematikou sa zaoberal týždenník Čas v týždni od 11. februára 2002. Ďalej týždenník Slovenka č. 10, ktorý vyšiel 3. marca 2002. Ďalej denníky. Ešte v minulom roku viaceré, napríklad Národná obroda 10. apríla 2001, ďalej Žilinský večerník 11. decembra 2001, denník Pravda 23. mája 2001, Národná obroda 10. apríla 2001, Nový deň 6. decembra 2001. V tomto roku Podvihorlatské noviny, pred tromi týždňami denník Korzár, ďalej týždenník Extra Plus ešte 19. decembra 2001, Roľnícke noviny 12. februára 2002, Národná obroda 13. februára 2002, Zdravotnícke noviny 24. januára 2002, Nový deň 9. februára 2002 a zároveň potom 11. februára 2002.

Myslím si, že takáto odozva jasne preukazuje, že ide o citlivý problém, ktorý treba riešiť. Samozrejme som nespomenula diskusie v televíziách, otázky, ktoré odzneli, a v rozhlase jednotlivé stanice rozhlasové, ktoré taktiež venovali tejto problematike pozornosť.

Čo vlastne v predloženom legislatívnom návrhu upravujeme. Upravujeme otázku, ktorá je podľa nášho názoru bielym miestom. My máme v platnom práve upravenú otázku rozhodovania o výživnom, čo je aktivita súdu, tam sú upravené aj podmienky výživného, výpočtu výživného a ďalej potom máme upravenú oblasť núteného výkonu, t. j. exekučné konanie tam, kde súdne rozhodnutie nie je dobrovoľne plnené, tak môže vymáhajúci, teda oprávnený rodič, či už súdnou exekúciou alebo prostredníctvom exekútora vymáhať výživné pre svoje dieťa alebo deti. Taktiež trestné právo upravuje postih tých rodičov, ktorí si neplnia túto zákonnú povinnosť.

Vážení, ale ani jeden systém nie je systémom, ktorý smeruje k dosiahnutiu toho, aby sa finančné prostriedky na výživné dostali oprávnenému rodičovi. Veľká ilúzia, že trestné právo to odstráni, je skutočne len ilúziou, pretože osoba, ktorá je odsúdená za trestný čin zanedbania povinnej výživy, sa dostane do väzenia, kde nedostane prácu, teda nezarobí a nie je jej z čoho strhávať výživné. Takže matky sú nesmierne nespokojné, aj keď dostanú povinného otca, prevažne je to otec, do väzenia, pretože im to na situácii nič nemení. A taktiež exekučné konania sa veľakrát minú účinkom, pretože niet z čoho exekuovať.

Opakujem, vraciam sa k myšlienke, že trpia tým deti, ktoré majú nárok na to, aby bolo o ne náležite postarané, nehovoriac o tom, že zdravie národa je ohrozené a dochádza k mnohým kritickým situáciám, ako je vyskakovanie matiek s deťmi, rodenie detí a hádzanie do smetných košov, pretože ekonomická situácia je v mnohých prípadoch neznesiteľná.

Náš legislatívny návrh vlastne vychádza z myšlienky, že štát nerieši túto otázku ako otázku nároku, že by mala oprávnená osoba, ale ako rozhodnutie štátu vstúpiť do plnenia povinnosti iného s tým, že štát potom svoj nárok, ktorý prechádza naňho, od povinnej osoby bude vymáhať cestami, ktoré sú už v platnom práve upravené.

Náhradné výživné je vlastne suma, kde oprávnená osoba pri splnení zákonom stanovených podmienok dá návrh na začatie konania s tým, že preukáže, že ona už takýto návrh na súd dala, ďalej príslušné orgány po zhodnotení podkladov rozhodnutia vydajú rozhodnutie, na základe ktorého sa bude náhradné výživné vyplácať. Najväčší problém pri riešení tejto otázky je otázka finančná. Predkladateľky navrhujú, aby vznikla určitá suma financií, z ktorej by sa tieto pohľadávky vyplácali. Túto sumu peňazí napriek tomu, že nedávno boli zrušené fondy, navrhujeme nazvať fond náhradného výživného, aj keď boli návrhy, či by sa to nemalo volať pokladňa náhradného výživného, ale predpokladám, že ctená snemovňa nebude bazírovať na návrhoch, na názvoch, pokiaľ by to tak bolo, predkladateľky sú ochotné túto terminologickú zmenu akceptovať. Vychádzame z toho, že finančná suma má byť centralizovaná kvôli lepšiemu hospodáreniu a aj kvôli určitej lepšej kontrole, nehovoriac o nabiehaní úrokov. Tento fond navrhujeme zriadiť ako obrátkový fond, to znamená, že by doňho vstupovali financie, ktoré by vymáhal fond v exekučnom konaní. Zo štátneho rozpočtu by každý rok mohli vstupovať sumy, ktoré dnes v takýchto prípadoch poskytujú odbory sociálneho zabezpečenia ako sociálny príspevok tam, kde si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, pretože k súbehu by nedošlo a tieto financie by štátny rozpočet mohol každoročne dávať do tohto fondu.

Pri prerokovávaní vo výboroch som sa stretla s názorom, bol to názor pána poslanca Brocku, že toto je legislatívny návrh, ktorý bude motivovať povinných rodičov, aby neplatili výživné. Chcem sa veľmi rázne ohradiť voči takémuto názoru, nie je to pravda, tu nejde o motiváciu, pretože sú stanovené podmienky, vrátane jednej zásadnej podmienky, že rodičia nemôžu mať spoločný trvalý pobyt, to znamená, že musí ísť o prípady, keď už vlastne rodičia nežijú spolu a ich vzťahy sú natoľko narušené, že nemôže dôjsť k dohode o neplatení. A ďalej je tu vlastne možnosť exekučného vymáhania s tým, že v prípadoch, kde je to hodné zreteľa, sa budú vymáhať aj trovy exekučného konania.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno z našich pohľadov sa tento problém nezdá byť vážny. Ja mám však stanovisko asociácie sudkýň, máme za sebou rokovania s viacerými organizáciami žien. Všetky tieto inštitúcie avizovali, že riešenie tohto problému je nanajvýš aktuálne za súčasnej situácie.

Dovoľte, aby som záverom, nepôjdem do podrobností predloženého legislatívneho návrhu, aby som sa v závere k dvom veciam vyjadrila. Jednak ku stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva, ktorý odporučil náš legislatívny návrh na dopracovanie.

Vážení, dovolím si tvrdiť, že legislatívny odbor nepochopil vôbec filozofiu tohto zákona. Po prvé, nejde o rozhodovanie o právnom nároku, preto nech mi nikto neodporúča, že mám doplniť zákon o úpravu uplatnenia zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb., to je neznalosť pracovníka, ktorý vypracúval tento návrh. Predsa tento zákon platí, ja som sa s ním vyše 25 rokov zaoberala, práve týmto zákonom, tam, kde sa rozhoduje o nejakom práve alebo nároku. Tu sa nerozhoduje o práve a nároku občana, o tom už rozhodol súd, tu štát rozhoduje, či vstúpi respektívne či prevezme povinnosť občana alebo neprevezme. To je rozhodnutie štátu. A tam zákon o správnom konaní nemôže platiť. Ďalej nech mi nepíšu, že sme opomenuli, že podkladom môže byť aj dohoda. Vážení, keď rodičia pred súdom uzavrú dohodu o výživnom, dohoda je dobrovoľná. Darmo ju súd schváli. Predsa štát nebude vstupovať a nebude preberať povinnosti tam, kde je len dohoda! Štát preberie povinnosť tam, kde je vyrieknutý štátnomocenský akt, ako je súdne rozhodnutie, za ktorým stojí donucovacia moc štátu. Za dohodami nestojí. To sú občianskoprávne úkony! Takže neviem, čo si vlastne legislatívny odbor želá.

Ďalej tu žiadajú, aby sme, že nie je dobré taký široký dôkazný materiál, ktorým sa preukazuje, že oprávnená osoba sa domáha súdnou cestou vyplatenia výživného. Podľa môjho názoru je veľmi správna táto formulácia, pretože dôkazným materiálom môže byť návrh, ale môže byť už aj predvolanie, môže mať matka respektíve oprávnený rodič v rukách aj vyjadrenie druhého rodiča, ba dokonca môžu byť záznamy už z prvého ústneho pojednávania, to znamená, ak toto všetko má, dostáva sa to pod pojem dôkazný materiál. Preto nedávame len návrh na začatie, ale pokiaľ sú aj ďalšie argumenty, matka respektíve ten, kto vymáha, môže predložiť tieto materiály.

Pokiaľ sa pozrieme na stanovisko odboru legislatívy, musíme konštatovať, a tu opakujem vystúpenie, pán poslanec Mesiarik mi to môže potvrdiť, vystúpenie pána poslanca Tkáča na sociálnom výbore, kde jednoznačne uviedol, že toto stanovisko legislatívneho odboru je atypické, pretože vždy dáva k zákonu nejakú pripomienku a návrh na riešenie. Pozrite si tieto pripomienky. To je ako diskusný klub, akože ja si myslím, žiadny návrh... Práve prišiel pán poslanec Tkáč, ktorého citujem, z výboru sociálneho, sociálnych vecí. Tu nie je jeden konkrétny návrh ako upraviť. Proste sú to len názory, ako by to mohlo byť aj inak. Ale dovolím si tvrdiť, že nie sú veci, ktoré by sa mohli akceptovať, okrem myslím dvoch legislatívno-technických návrhov, ku ktorým sa potom vyjadríme pri prerokovávaní prípadne pri hlasovaní, odporučíme hlasovať alebo nehlasovať.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vyjadrila svoj názor, že nespravíme veľkú službu problémom v praxi, ak tento návrh odmietneme. Tento návrh má aj práve v tejto dobe najväčšiu historickú šancu na realizáciu, pretože finančné pokrytie navrhujeme zo sumy 1,5 miliardy, ktorú z privatizácie vláda vyčlenila na riešenie sociálnych a humanitných problémov našej spoločnosti.

Vážení, a ja sa pýtam, je nedostatok výživy, je vzrastajúca tuberkulóza detí, je otázka neplnenia si vyživovacej povinnosti sociálna a humánna otázka? Myslím, že nemusí byť diskusia o tom, že odpoveď je jednoznačná. Je. A z hľadiska gradácie spoločenských záujmov, je vyšší záujem ako záujem na zabezpečení starostlivosti a vyživovacej povinnosti detí, detí, ktoré sú bezbranné a ktoré sú budúcnosťou národa? Nie je.

A dovoľte posledný moment, tento zákon aj v akcii Piata žena ponúka tým ženám, ktoré majú v rukách súdne rozhodnutie, a zo strachu pred násilím svojho partnera sa boja pristúpiť k jeho vymáhaniu. Aj tam ponúkame pomocnú ruku štátu, pretože nie žena, ale príslušná inštitúcia prevezme úlohu a potom ona bude vymáhať na príslušnom povinnom rodičovi náhradné výživné.

Vážené panie poslankyne, verím, že tento legislatívny návrh podporíte. Možno verím aj preto, že sme mali diskusiu s poslankyňami tohto parlamentu, ktoré predložili obdobný, aj keď problémovo nie celkom totožný legislatívny návrh, a došli sme k jednému záveru, že politika je politika, ale riešenie problémov v spoločnosti je naša povinnosť ako poslancov, zástupcov ľudu. Povedali sme si: Odhoďme politické tričká a spravme niečo, čo bude v prospech, v prospech tých, ktorí toto riešenie potrebujú. A preto možno v diskusii hneď za mnou vystúpi poslankyňa, ktorá prednesie doplňujúce návrhy z tohto legislatívneho návrhu s tým, že teraz hovorím aj za pani poslankyňu Muškovú, že sme ochotné spojiť naše úsilie na rovnakej platforme, bez preferovania jednej alebo druhej poslankyne s tým, že by sme potom rozšírili tento legislatívny návrh o tie otázky, ktoré mienia riešiť aj príslušné ďalšie poslankyne. A takto ako spoločný legislatívny návrh potom by sme dali na posúdenie a hlasovanie tejto ctenej snemovni.

Zdôrazňujem, rozhodli sme sa tak preto, lebo vidíme problém ako problém a nehráme s politickými tričkami. My ženy sme už niečo pochopili, je teraz, páni poslanci, na vás, aby ste aj vy ako muži pochopili tento problém obdobne. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pani kolegyňa, za uvedenie návrhu zákona, prosím, aby ste si zobrali miesto určené pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Mariánovi Mesiarikovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, Národná rada 12. februára 2002 uznesením č. 1892 po prerokovaní prerokúvaného návrhu v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku schválila uznesenie, že o tomto návrhu bude rokovať v druhom čítaní. Návrh pridelila ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý zároveň poverila gestorstvom. Gestorský výbor nedostal do 14.marca 2002 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 871 odporučil Národnej rade návrh zákona vrátiť na dopracovanie. Návrh zákona odporučil neschváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 916. Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti návrh zákona prerokoval 7. marca 2002, no neschválil uznesenie, pretože za návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie návrh zákona prerokoval 14. marca 2002 a takisto neschválil uznesenie, pretože za návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru, ktorý návrh zákona prerokoval, vyplýva návrh tohto znenia: Návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona o náhradnom výživnom a o fonde náhradného výživného vrátiť na dopracovanie.

Keďže gestorský výbor neschválil uznesenie ani k spoločnej správe, odporúča na základe uznesenia ústavnoprávneho výboru uvedeného v časti 4 tejto spoločnej správy, aby Národná rada hlasovaním rozhodla o návrhu ústavnoprávneho výboru. Pokiaľ Národná rada neschváli tento návrh, budeme pokračovať v rokovaní, tak ako hovorí rokovací poriadok. To je všetko zo spoločnej správy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca za uvedenie stanoviska výborov. Nech sa páči, zoberte si miesto určené pre spravodajcov. Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode rokovania. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne.

Pani poslankyňa Halušková, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Tatár. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvá má slovo pani poslankyňa Halušková. Nech sa páči, pani kolegyňa.

J. Halušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začala by som možno trošku menej tradične, povedala by som, táto legislatíva sa začala problémom. Ten problém bol v tom, že vlastne komisia žien, ktorá pracuje pri parlamente, už o týchto problémoch diskutovala možno minulého roku od apríla, mája. Bolo pár stretnutí s odborníkmi, chceli sme takúto legislatívu pripraviť, a preto sa nám zdalo možno trošku, že nás niekto predbehol, ale keď sme si veci vyjasnili, tak prišli sme na to, že skutočne nám jedným a tým istým ide o dobro veci, a preto sme dosiahli dohodu, že nielenže podporíme túto legislatívnu normu, ale radi by sme ju doplnili niečím zo zákona, ktorý sme pripravili my, a to je z malej novely o zákona o rodine.

Problém výživného je určite problémom všetkých regiónov a tých chudobnejších o to viac. Preto si myslíme, že túto situáciu treba skutočne riešiť. Súčasný stav je taký, že okresné výbory, okresné úrady, sociálne odbory poskytujú financie len tým rodinám, kde už sú v sociálnej núdzi a berú dávku sociálnej pomoci. Ale chcem sa opýtať, čo tie ostatné deti, ktoré nie sú až na takom dne, ale situácia v rodinách je skutočne veľmi zlá a ich matky, pretože väčšinou sú to matky, ktorým sú zverené tieto deti, sa majú čo obracať , aby zabezpečili svojim ratolestiam, myslím si, že nie nadštandard, ale ten základný štandard.

Diskutovalo sa aj o tejto novele, o tomto novom zákone veľa a padali také názory, že dnes na to nemáme peniaze, aby sme nevstupovali a nezapríčinili, aby bol štátny rozpočet bol v niečom narušený. Ale návrh, aby do tohto fondu, alebo môže sa to volať nejako ináč, prišli peniaze z privatizácie SPP, myslím, že je veľmi dobrý. Ja si nesmierne vážim prácu tretieho sektora, ale keď dám na vážky ich potreby a potreby detí, tak jednoznačne viem, kde tá miska padla. A chcem ešte upozorniť na jedno, grémium tretieho sektora tiež nie sú všetky nevládne organizácie a znova tam potom vyvoláme nespokojnosť, že jedným dáme, jedným nie. Tu ak pomôžeme deťom, myslím, že pomôžeme na tej najlepšej stránke, ktorej by sme mohli.

Ústavnoprávny výbor navrhol, aby bol zákon vrátený na dopracovanie. Ja si dovolím predložiť pár pozmeňujúcich návrhov, ktoré, myslím si, že túto legislatívu by mohli trošku vylepšiť, a verím, keď budete dobre počúvať, že by sme mohli sa dopracovať k takému výsledku, že by sme túto novelu alebo tento návrh mohli schváliť.

Teraz by som sa dostala k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré, myslím si, ak aj navrhovateľky, aj vy budete súhlasiť, mohli by niečo zmeniť.

V prvom rade ide o § 3 písm. a). Navrhujem upraviť originál alebo úradne overenú kópiu rozhodnutia súdu o určení výživného. Je to len legislatívna úprava. V § 3 ods. 2, písm. d), áno, ďakujem.

V § 3 ods. 2 vypustiť písmeno d). Zdôvodním. Navrhuje, že túto finančnú podporu by dostala len tá osoba, ktorá nežije v spoločnej domácnosti s povinným, teda ak je to manžel alebo manželka. K tomu by som mala takú pripomienku, že bojím sa, že zase by sme uškodili niekomu, pretože môže sa stať, z dôvodov dnešnej bytovej výstavby alebo nedostatku bytov, že aj keď sú manželia rozvedení, musia žiť v spoločnej domácnosti, pretože zákon zatiaľ určoval, že musí byť náhradné ubytovanie. Ak náhradné ubytovanie nie je, títo exmanželia žijú v jednej domácnosti a môže sa stať, že tento exmanžel neplatí ani nájomné, neplatí ani elektriku a dokonca stáva sa, že aj zje to, čo mama navarí deťom a my ju vlastne týmto vyškrtneme, lebo žije s týmto exmanželom v domácnosti, takže toto by som ja odporúčala vypustiť.

V § 3 ods. 2 písm. e) vypustiť slová, že oprávnený, je tam chyba, potom by to znelo, len ak oprávnený nevie uviesť, tiež je to legislatívna úprava.

V § 5 ods. 3 písm. d) navrhujeme upraviť súdu, ktorý rozhodol o určení. Je to legislatívna úprava.

V § 6 ods. 5 navrhujeme znížiť pokutu, ktorá je tu, bola tu suma 50 000, myslím, že by bolo postačujúce aj 30 000, nechám na zváženie.

V § 9 ods. 1 doplniť: Písomné vybavenie rozhodnúť vyhotovenie rozhodnutia o zastavení vyplávania náhradného výživného sa odporúča osobám. Ide o legislatívnu úpravu. Po ďalšie navrhujeme doplniť, ako som už spomenula, predkladáme s pani poslankyňou Angelovičovou, alebo chceli sme predložiť aj s pani poslankyňou Čižmárikovou, malú novelu zákona o rodine. Dohodli sme sa, že by sme tie dva odseky dali do tejto právnej normy, vypustili by sme z našej len ods. 3, ktorý je § 100, a zvažujeme aj to, čo povedalo ministerstvo financií, že bol by tam nárok na rozpočet, takže po tej dohode, keď tieto dva body zahrnieme do tejto novely, ja potom sťahujem a aj v mene, mám súhlas navrhovateliek, zákon, ktorý by mal ísť nasledovne. A tie doplnky znejú, že obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. A ďalší čl. 4, za § 85 sa navrhuje vložiť § 85a, ktorý znie: Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať súdu svoje príjmy, predložiť podklady na zhotovenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistiť i ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie sprístupnených údajov chránených podľa osobitných predpisov. Ak si rodič túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že jeho priemerný mesačný príjem činí 15-násobok sumy životného minima, ktorá je potrebná na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb. Ak to majetkové pomery povinného rodičia pripúšťajú, možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať i tvorbu úspor zabezpečujúcich hlavne jeho budúce povolanie.

V zdôvodnení je napísané, čo týmto sledujeme. Zatiaľ to bolo tak, že výživné sa vždy týkalo len spotreby a neuvažovalo sa o ďalšej možnosti, aj nejaké úspory, ktoré sú veľmi nevyhnutné práve v ďalšom období, keď sa dieťa možno bude rozhodovať pre nejaké povolanie a bude potrebovať našporené financie.

Verím, vážené kolegyne, kolegovia, že zvážite nielen to, čo odznelo z mojich úst, ale aj od predkladateľky, a nájdeme nejakú cestu, aby sme pomohli skutočne dobrej veci, lebo situácia v ochrane práv dieťaťa je aj týmto poznačená. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie. Teraz podľa § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam slovo spravodajcovi pánovi Mesiarikovi. Nech sa páči, pán kolega.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, poslanci, vážená pani kolegyňa Halušková, chcel by som upozorniť a som povinný ako spravodajca upozorniť, že v návrhu, ktorý ste predložili, sú tri technické nedostatky alebo chyby. Takto schválený návrh by mohol skomplikovať problém celého zákona, preto vás poprosím, v bode 1 § 3 za to treba vsunúť ods. 3 písm. a). V bode 2 § 3 hovoríte o odstavci dva. Odstavec dva nemá žiadne odstavce alebo body označené písmenami, tam treba odstavec tri a takisto v bode 3 miesto odstavec 2, odstavec tri. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem. S faktickou poznámkou? Nie, ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pani kolegyňa Mušková. Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona, ako som už pri vystúpení v prvom čítaní zdôraznila, sa týka oblasti práv dieťaťa. Tých práv, ktoré sú u nás garantované ústavou i medzinárodnými dohovormi a ktorých porušovanie je jedným z najväčších prehreškov našej spoločnosti. Porušovanie práv dieťaťa sa deje v rôznych oblastiach a náš návrh sa pokúša napraviť daný stav len v jednej jedinej problematike, a to je neplnenie si vyživovacej povinnosti, ktorú povinnej osobe stanovil súd. Všetci vieme, v akom kritickom stave sa nachádzajú neúplné rodiny s deťmi vďaka ekonomickej situácii na Slovensku a vďaka nedokonalosti legislatívnych noriem. Aj keď niektorí z nás nežijú v regiónoch, kde je tento problém zvlášť hrozivý, nik nemôže povedať, že o týchto problémoch nevie, pretože médiá denne informujú o nedostatkoch a strádaní takýchto detí. Náš návrh chce riešiť len kvapku v mori nespravodlivosti, ktorá je voči deťom v našej spoločnosti, ako som už povedala, páchaná. Napriek tomu, s akou odozvou sa tento návrh stretol. Ukážkou je spoločná správa. Mnohí poslanci, keď sme sa rozprávali, sa vyjadrili, že by chceli podporiť tento návrh, ale akoby to chcenie prehlušovala stranícka disciplína. Tiež niektorí poslanci vyjadrili obavy z toho, že by zákon, keby ho podporili, zaťažil v budúcnosti štátny rozpočet. Chcem však upozorniť, že tento fond je obrátkový, teda že sa bude vymáhať výživné od povinného, a teda tento fond sa bude v budúcnosti napĺňať. A preto by som skôr apelovala, aby sme tie obavy predovšetkým mali o deti, ktoré trpia núdzou a nedostatkom. Mnohé z tých, ktorých sa tento návrh zákona dotýka, chodia, a to by vám hovorili mnohí starostovia, mnohí primátori, chodia zle oblečené, chodia hladné, teda nemajú dostatočnú výživu a trpia ťažkým stresom často práve v tých domácnostiach, kde, aj keď sú rozvedení, otec žije v spoločnej domácnosti. A preto ja podporujem návrh poslankýň, ktoré pozmeňujú náš návrh zákona.

Štát sanoval banky, a inakšími financiami, hovorí sa o 140 miliardách, a my tu máme obavy podporiť tento návrh zákona, ktorý by skutočne pomohol tým najbiednejším, deťom, ktoré strádajú. Nik sa nemôže tváriť ako človek, o civilizovanom človeku ani nehovoriac, ak v tejto spoločnosti je takýto postoj k tým najbezbrannejším. Ak váhame aspoň troška upraviť bezprávie, ktoré je páchané na týchto deťoch, chcela by som sa z tohto miesta poďakovať paniam poslankyniam, ktoré predložili, či skôr pridružili svoj návrh zákona k nášmu návrhu, teda vlastne vznikol z dvoch návrhov jeden návrh. Pani poslankyni Angelovičovej, pani poslankyni Čižmárikovej, pani poslankyni Haluškovej za to, že vlastne chcú podporiť tento návrh, chcú, aby bol prijateľný nielen pre opozíciu, ale predovšetkým pre vládnu koalíciu a chcú, aby tento zákon skutočne pomohol predovšetkým našim deťom, pretože chápem, že to urobili predovšetkým preto, že sú matky. Ale obraciam sa aj na tých, ktorí sú otcovia, a verím, že ani otcom nebude ľahostajný osud týchto detí. A preto vás všetkých veľmi prosím o podporu tohto návrhu zákona, pretože prvýkrát sa stalo, že takto dávame dohromady dva návrhy zákona do jedného, a verím teda, že spojenie týchto návrhov prospeje do takej miery, že bude v parlamente schválený. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Tatár. Pán poslanec Slafkovský, s faktickou? No a prečo ste sa nehlásili skôr, až keď som povedal pán kolega Tatár. Pán kolega, prepáčte, dajte slovo pánu poslancovi Slafkovskému, prosím. Prepáčte, pán kolega, ale neskoro sa prihlásil. Slovo pánu poslancovi dajte.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Ja som sa hlásil relatívne načas, len akurát ste mali sklopené oči, tak ste si nevšimli na tabuli. Ja mám len jednu otázku na pani kolegyňu. Chcem sa opýtať, je takýto zákon podobne, alebo takáto podobná zákonná úprava v nejakom inom európskom štáte? Alebo je to čisto náš originálny postup, slovenský?

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková chce reagovať? Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, ďakujem za poznámku. Vo všetkých civilizovaných krajinách je starostlivosť o dieťa na prvom mieste. Takýto podobný návrh zákona je napríklad v Čechách, ale tam sa ten zákon vzťahuje na viaceré zákony, teda ide do veľmi širokej legislatívnej roviny. Preto my sme sa rozhodli nedotýkať týchto zákonov, ktoré sú veľmi citlivé. Lebo iste dobre viete, že u nás napríklad zákon o rodine si prehadzujú medzi sebou dve ministerstvá, ponúkajú sa gestorovaním a v tomto volebnom období určite nebude tento zákon o rodine prijatý a problém je tu. Treba ho riešiť. Netvrdím, že tento fond náhradného výživného bude natrvalo. Ja verím, že v budúcom volebnom období sa prikročí k riešeniu problému trebárs aj z pozície zákona o rodine, ale aspoň dočasne by som vás poprosila podporiť tento návrh. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán kolega Tatár, máte slovo teraz. Nech sa páči.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi upozorniť aj na spoločenské, morálne a iné problémy, ktoré tento zákon môže priniesť. Predovšetkým tým, že hlavná otázka je, že čo a či štát má robiť v tejto oblasti Tým, že sa tu ponúka ako verejné štátne riešenie za nezodpovednosť, nezodpovednosť otcov, tak sa vlastne znižuje zodpovednosť k súdržnosti v rodine. Čiže dalo by sa povedať, že zákon vlastne znižuje súdržnosť rodiny sám osebe. Pokiaľ totiž v podvedomí spoločnosti existuje, že však sa niekto aj tak postará, tak takáto tendencia sa nedá vylúčiť.

Druhá vec je, že to je priamo nezodpovednosť tých otcov. Chcel som poukázať aj na tieto problémy. Nič viac.

Chcem len povedať, že existuje aj iný prístup k rodinnej politike. My sme neobyčajne silne za podporu rodiny a uvažujeme a hľadáme aj také spôsoby, aby sa podporovala rodina nielen pasívne zo strany štátu, ale aby sa aj podporovala súdržnosť rodiny. A sú veci, ktoré by si mali predovšetkým, hoc aj za ekonomickej podpory štátu, riešiť ľudia v rodine sami.

Druhá vec je, že používame alebo sa navrhuje používať verejné prostriedky. Či riešime viac problém nezamestnaných a chudobných, ktorých sa to týka, alebo riešime problémy nezodpovedných rodín, alebo riešime problémy rozvedených. To sú otázky, ktoré si tiež treba jednoducho a celkom pokojne položiť. Chcel som využiť túto príležitosť, aby som na toto upozornil. Ja si myslím, že z tých dvoch koncepcií je koncepcia, keď sa viac stará štát do toho, čo je naopak súkromnou vecou jednotlivcov a rodín, dlhodobo horšia koncepcia. Aj z ekonomického, aj z morálneho hľadiska. Iba toľko. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Osuský, pani poslankyňa Podhradská a pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako prvý má slovo pán poslanec Osuský. Nech sa páči, pán kolega.

P. Osuský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pozícia, ktorú zastávame nielen ako konzervatívci, ale ako ľudia, ktorí sa dlhodobo domnievajú a považujú za správne, aby zodpovednosť za rodinu prebrali rodičia, nás vedie skutočne k tomu, čo kolega Tatár podčiarkol ako náš moment obavy, aby si nezodpovední medzi nami občanmi, či už sú to matky alebo otcovia, nezľahčili svoju pozíciu pri zanedbávaní toho, čo je ich psou povinnosťou, vedomím, že to niekto za nich zatiahne a potom možno niekedy, a to sa uvidí, ako a kedy to od nich vymôže. Domnievame sa skutočne, že riešenie tejto veci je v podčiarknutí zodpovednosti rodičov a samozrejme i v trestnoprávnom posúdení nezodpovednosti. Musím však povedať, že náš parlament, aj keď to s tým celkom nesúvisí, v otázke novely Trestného zákona predloženého poslancom Vladimírom Palkom zaujal veľmi ležérny postoj k represii najťažších zločinov a dokonca zločincov a teraz mám pocit, že týmto spôsobom sa ešte uľahčí osud alebo riešenie nezodpovednosti rodičov vo veci, ktorá je ich najvyššou úlohou - v starostlivosti o vlastné deti. A predsa, využívajúc to, že je tu pani predkladateľka, chcem sa ešte raz spýtať. Viem, že v Českej republike sa asi pred rokom a pol o takomto návrhu zákona diskutovalo. Mohla by nám povedať, či bol v Českej republike návrh viac-menej podobného obsahu prijatý? Ďakujem pekne.