I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Slaný ako jediný ústne prihlásený, poslanec Galbavý. Ešte niekto? Písomne sa nikto neprihlásil, konštatujem. Takže končím možnosť prihlásiť sa ústne. Jaroslav Slaný, nech sa páči, vystúpi v rozprave.

J. Slaný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, diskutujeme o zákone, ktorým sa snažia naši kolegovia upraviť doterajší pomerný systém a snažia sa ho implantovať formou ústavného zákona, čo je podľa môjho názoru dosť značný zásah do systému úpravy volebného práva najmä z toho pohľadu, že chcú, aby tento pomerný volebný systém bol dlhodobo zakotvený v ústavnom zákone a tým pádom, aby nebol menený alebo aby ho bolo možné zmeniť iba väčšinou, aj za podpory opozície, to znamená, že pomerný systém by sa dlhodobo ustálil na slovenskej politickej scéne.

Môj názor je taký, že pomerný volebný systém síce vyhovoval v minulosti slovenskej politickej scéne, ale dostávame sa do štádia, že dozrieva doba, keď by sme mali tento pomerný volebný systém zmeniť na kombinovaný. Jednoznačne, môj osobný názor je taký, že kombinovaný volebný systém by vyhovoval momentálnemu štádiu vývoja slovenskej spoločnosti a na jednej strane by dal váhu silným osobnostiam bez ohľadu na ich profesionálnu špecializáciu alebo profesionálnu orientáciu a zároveň by určil určitú profesionálnu orientáciu členov parlamentu. Čiže keby predkladateľ v druhom čítaní pozmenil svoj návrh a bol by pokus implantovať kombinovaný volebný systém a tento presadiť do ústavy, ja osobne by som tento návrh podporil, lebo moja skúsenosť a názory sú také, že keď sledujem vývoj volebných systémov, tak jednoznačne dynamickejšie sa vyvíjajú tie krajiny, v ktorých je buď väčšinový volebný systém alebo kombinovaný volebný systém.

Výhoda týchto volebných systémov je v tom, že zabraňuje atomizácii politického spektra, to znamená, že v štáte, v ktorom tieto volebné systémy sú, je zjednotená, dá sa povedať, pravica a ľavica, sú silné pravicové alebo ľavicové strany a systém zostavovania vlády je jednoduchší a tá vláda je pružnejšia, je tam jasná transparentná zodpovednosť za výsledok vládnutia a nie sú problémy, ktoré vznikajú vo vládach, kde je veľký počet menších politických strán, ktoré majú svoje úzko stranícke politické záujmy a ten celospoločenský záujem sa nedá v takej široko kombinovanej vládnej koalícii dobre presadzovať. Čiže z tohto pohľadu som presvedčený o tom, že ak máme záujem na tom, aby sa Slovensko v budúcnosti vyvíjalo dynamicky a nemali sme problémy so začleňovaním sa či už do Európskej únie, alebo aby sme v Európe mali jasné postavenie a boli sme silnou krajinou, ktorá svoju orientáciu má dlhodobo jasne danú a nie je problém striedania sa vlád, som presvedčený o tom, že treba prijať a v druhom čítaní implantovať do tohto návrhu zákona kombinovaný volebný systém. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky, štyri. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Prvý Tibor Cabaj, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, niekoľko poznámok k tomu, čo ste tu povedali v súvislosti so zmenou systému. Nemáte to celkom ujasnené, že tým, že je väčšinový volebný systém, že dochádza k väčšej stabilite. To je otázka aj tradície, aj ako to v ktorých krajinách funguje, pretože poznám krajiny, ktoré majú väčšinový volebný systém a majú podstatne viac drobných politických strán, pretože pri väčšinovom volebnom systéme prechádzajú s menším kvórom do parlamentu, ako je to teraz u nás pri pomernom. Pri pomernom princípe je zabezpečené 5-percentné kvórum a ak to zoberiete z rokovacieho poriadku, je to minimálne 8 poslancov. To znamená, aj najmenšia politická strana, ktorá prelezie do parlamentu, má minimálne 8 poslancov. Pri väčšinovom volebnom systéme volíme v každom volebnom obvode jedného a prechádza bez ohľadu na to, z ktorej politickej strany je alebo či aj nezávislý poslanec. Takže toto je otázka pomerného a väčšinového systému.

Samozrejme, ja oceňujem, že sa nachádza ďalšia politická strana, ak to nebudú vaši stranícki kolegovia dementovať, pretože my sme boli tí, ktorí navrhovali zmenu volebného systému aj v minulom funkčnom období, ale nebola na to politická zhoda, bolo to konštatované, že nie je ešte zrelá doba na Slovensku na takúto zmenu volebného systému. Samozrejme, majú ho aj v Anglicku a to, čo uvažujete pri kombinovanom, môžem vám povedať niektoré modely, ktoré tu boli predložené, 75 na 75 pri kombinovanom, 60 na 90, alebo 90 na 60. Toto boli všetko systémy, ktoré sa objavovali, ale zatiaľ nebola podpora v mene toho volebného systému. Angličania majú väčšinový systém a keď sme boli na komisii, ktorá skúmala zmenu volebného systému, tak predseda komisie povedal, že najväčší úspech 16-ročného skúmania tejto komisie bolo to, že nezmenili volebný systém, ale nechali ho zachovaný.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne kolegovi Slanému. Myslím si, že tú argumentáciu, ktorú použil, ako profesnú, je, alebo silno mi pripomína bývalý Národný front, v ktorom boli zastúpení včelári, rybári, záhradkári. Architekti chvalabohu nie, lebo za trest ich v šesťdesiatom ôsmom roku vylúčili z Národného frontu. (So smiechom.) Tak myslím si, že nie je to celkom dobrá argumentácia na to, ako zostavovať kandidátky, podľa profesií, do Národnej rady. On je síce mladší, nemusí sa na to pamätať. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šebej. Je tu? Nevidím, aha, nech sa páči. Mikrofón poslancovi Františkovi Šebejovi. Tam je. Kartu si zapni, prosím ťa. Áno, prosím.

F. Šebej, poslanec: Áno. Aj mňa podobne ako kolegu Kužmu pobavil pán kolega Slaný svojou požiadavkou, kde vyjadril podporu zákonu, keď sa zmení vo svojej podstate. Totiž, (So smiechom) to, čo je predmetom návrhu zákona, je ústavné potvrdenie proporcionálneho systému a pán kolega Slaný povedal, že áno, on taký zákon podporí, ale keď bude úplne iný. Teda keď bude kombinovaný. To je naozaj zábavný návrh a myslím, že by si zaslúžil vážnejšiu diskusiu. A ešte by som chcel komentovať jeho poznámku o tom, že malé strany hája úzke stranícke záujmy. To je zaujímavý sofizmus. Strany hája istý druh záujmov. Strany sú od toho, politické strany sú vyjadrením istého skupinového presvedčenia, istého záujmu. Bolo by čudné, keby to tak nebolo.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Galbavý bude mať faktickú poznámku najprv a zároveň stiahol svoju prihlášku do rozpravy.

T. Galbavý, poslanec: Áno, ďakujem za slovo. Chcel by som reagovať na pána poslanca Slaného. Pre mňa tiež, moje srdce bije pre väčšinový volebný systém, ale samozrejme, musíme k tomu dospieť prirodzeným vývojom, prirodzenou kryštalizáciou politickej scény. Pán kolega poslanec Tatár tu vysvetlil, čo je podstatou a cieľom nášho návrhu ústavného zákona, hoci je minimalistický v porovnaní s našimi predstavami, je pre mňa dôležitý hlavne preto, že, si myslím, že v ústave by mal byť zakotvený volebný systém. My sme pôvodne plánovali riešiť alebo podať maximalistický návrh, v ktorom sme napríklad, uvediem pár príkladov, chceli ustanoviť, aby bolo v ústave zakotvené stanovenie relatívne pevného a presného termínu, kedy sa voľby budú konať. Tým by sa ukončili spory o to, kedy sa, podľa akých pravidiel samostatné voľby realizujú a táto problematika prestane byť politickou, straníckou záležitosťou.

Ďalej sme navrhovali, aby ústava zakazovala 12 mesiacov pred voľbami meniť zákony, ktoré upravujú volebné pravidlá. Ustanoviť termín 12 alebo 6 mesiacov pre moratórium na skrátenie volebného obdobia. Ďalej zjednotenie termínov volieb do orgánov územnej samosprávy. A mojím takým osobným návrhom bol aj, v poslednom rade, som chcel upraviť subjekt, ktorý bude mať právo vyhlasovať voľby do Národnej rady. Hádam sa pán predseda Národnej rady neurazí, nie je tu, ale tak, že by to nemal byť predseda Národnej rady, alebo bol by tento akt v právomoci prezidenta Slovenskej republiky po konzultácii s predsedom Národnej rady. Pretože si myslím, že nie je správne, ak subjekt vyhlasuje voľby do Národnej rady, ktorý je priamo zainteresovaný na ich výsledku. Toto sú také maximalistické postrehy, ktoré by som si ja vedel v ústave v budúcnosti predstaviť a to ma aj motivovalo, prečo som sa rozhodol takýto návrh s kolegom Petrom Tatárom podať. Ďakujem za porozumenie.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slaný.

J. Slaný, poslanec: Áno, ďakujem za slovo. Chcel by som reagovať najmä na pána kolegu Kužmu a Tatára, no nie Tatára, pardon, Šebeja. Pán kolega Kužma, no, Národný front, Národný front, poviem, sám dobre kolega Kužma vie, že na mňa sa obracajú aj členovia Demokratickej strany, aj členovia KDH, aj členovia SDKÚ s tými istými otázkami a tými istými problémami, to znamená, že oni majú rovnaké pravicové názory, napríklad na to poľnohospodárstvo, ktoré by v tom Národnom fronte malo byť. Čiže ide o to, že tu sú strany, ktorých členovia majú tie isté názory a tie isté požiadavky na riešenie tých istých problémov a ja som presvedčený, že do budúcna by sme mali dospieť k tomu, aj pomocou volebného systému, aby sa títo ľudia, ktorí majú rovnaké názory na riešenie rovnakých problémov, stretli v budúcnosti aj pomocou systému v jednej silnej strane. A čo ma k tomu vedie, vedie ma to, že ak chcem robiť buď tú pravicovú alebo ľavicovú politiku, mala by to presadzovať zvrchovaná strana. Strana, ktorá je schopná robiť suverénnu pravicovú politiku a tá, podľa môjho názoru, sa nedá robiť ak tá strana nemá aspoň tých 20 %. Či chceme či nie, mali by sme o tom aspoň diskutovať a podľa môjho názoru po čase dospejeme k tomu, že ten kombinovaný volebný systém bude pre Slovensko optimálny. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú o tomto bode. Pán poslanec Tatár bude reagovať.

P. Tatár, poslanec: Dámy a páni, dovoľte mi krátko vyjadriť sa k tejto rozprave. Pri navrhovaní zákona som uviedol vecné argumenty, nie politické argumenty. V diskusii, ktorá tu odznela, sa uvažovalo o iných ako pomerných volebných systémoch, však k tomu smeruje naozaj aj náš návrh. Náš návrh smeruje k tomu, aby sme to, čo teraz funguje, stabilizovali. Upozorňujem vás, poslancov, všetkých, upozorňujem aj celú verejnosť, upozorňujem, že tento návrh zákona je kľúčovým návrhom zákona na sklonku tohto volebného obdobia. Upozorňujem na to. Upozorňujem na to preto, že k tomu dospel politický vývoj za posledné štyri roky. Upozorňujem na to preto, lebo v prípade, že v ústave nebude, že voľby sa konajú na pomernom princípe, tak po parlamentných voľbách tu budeme mať väčšinový volebný systém, tak ako to predpokladaná budúca majorita v Národnej rade, teda HZDS so Smerom už sľúbili. Čiže rozprávať o kombinovanom, teoreticky, je len rozprávanie. My budeme mať, ak neurobíme teraz ústavný pomerný, tak budeme mať obyčajným zákonom väčšinový. Preto je taký kľúčový tento návrh zákona, preto je taký dôležitý!

Upozorňujem ešte na jednu inú vec. My tu 13 rokov zažívame, spoluzúčastňujeme sa, realizujeme, zápasíme v jednom experimente s demokraciou. Ak tu bolo povedané v rozprave, že bolo by možno fajn alebo že rovno bolo by fajn, keby sme mali veľké a silné strany. Jedna by bola povedzme pravicová, druhá by bola ľavicová, dávajte si však pozor, čo to znamená v praxi. Toto je čistá teória! V praxi to znamená, že my tu nemáme len pravicové a ľavicové strany, v praxi máme strany demokratické a nedemokratické, rôzneho stupňa. Je to totálne premiešané. Tí, ktorí chcú, a presadia, v prípade, že my teraz nezakotvíme pomerný volebný systém, a tí, ktorí chcú a presadia väčšinový volebný systém, majú prevažne nedemokratické prvky rôzneho zafarbenia. Na to upozorňujem. Toto, čo teraz hovorím, nie je vecná, ale politická argumentácia a upozorňujem na to ako proroctvo, pretože v prípade, že neurobíme pomerný volebný systém ako istú stabilitu do budúcnosti, tak o rok, keď sa ma spýtate, jednoducho budeme hovoriť to, čo som hovoril na začiatku, že či sa pohnú reformy, či tu budeme mať korupciu, či tu budeme mať pasívne alebo aktívne zodpovedné občianstvo, či budú mať všetci rovnaké alebo nerovnaké šance. Upozorňujem, že nebudú mať! (Hlasy v rokovacej sále. ) Až také je to jednoduché, ide o buď - alebo, o alebo, ide o stabilizáciu demokratické systému, tak ako sa trápime doteraz alebo o to, čo nás čaká po voľbách, že sa zvrhne na istý segment prevahy nedemokratických politických strán. Upozorňujem na to aj poslancov, aj verejnosť a prosím o podporu tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Vyhlasujem... už sme vyhlásili. Takže ideme hlasovať. Páni poslanci, vrátime sa k hlasovaniu o prerokovaných zákonov. Prosím, pôjdeme podľa poradia, tak ako sme ich prerokovali, od bodu 50. Žiadam vás, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie o jednotlivých zákonov, ktoré Národná rada prerokovala na dopoludňajšom zasadnutí. Najskôr budeme hlasovať o tlači 1357, teda o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kužmu a Alexandra Slafkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1357, kde bol spoločným spravodajcom pán poslanec Martin Kujan. Prosím o pokoj v poslaneckej snemovni. Nech sa páči, pán poslanec, uvádzaj hlasovanie.

M. Kujan, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku uzniesla, že tento zákon prerokujeme v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu, ktorý predložil pán spoločný spravodajca, ku tlači 1357! Pán poslanec, nerozumeli poslanci, čo si navrhoval, buďte taký dobrý, ešte raz zopakujte.

M. Kujan, poslanec: Navrhujem, aby sme posunuli zákon do druhého čítania.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, hlasujte. Hlasujte! (Hlasovanie.) 91 poslancov prítomných, 52 za, proti 19, 13 sa zdržalo, nehlasovalo 7.

Prosím, ďalej.

M. Kujan, poslanec: V druhom hlasovaní súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 31. januára 2002 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby ho uvedený výbor prerokoval do 7. mája 2002 a gestorský výbor do 10. mája 2002. Prosím, dajte hlasovať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme o tomto návrhu, o pridelení jednotlivým výborom, ako aj o určení termínu prerokovania, aj gestorského výboru. Hlasujte, prosím. (Hlasovanie.) Prítomných poslancov v rokovacej sále je 99, za 94, proti 1, zdržali sa 3, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov ako tlač 1363. Prosím pána spravodajcu Petra Kresáka, aby uviedol obe hlasovania.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ako som uviedol pri svojom vystúpení, navrhujem, aby Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rozhodla, že odporučí predmetný návrh prerokovať v druhom čítaní.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujte o predloženom návrhu Petra Kresáka ako spoločného spravodajcu. (Hlasovanie.) Prítomných 101, za 25, proti 28, zdržalo sa 43, nehlasovalo 5.

Ďakujem, pán poslanec Kresák.

Pokračujeme v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Roberta Fica na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1366. Prosím spoločného spravodajcu Miklósa Fehéra, aby sa ujal slova, aby hlasovanie uvádzal.

M. Fehér, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budeme hlasovať o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Roberta Fica na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1366. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že predmetný návrh zákona odporučí prerokovať v druhom čítaní.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujte o tomto návrhu poslancov Malchárka a Roberta Fica. Hlasujte. (Hlasovanie.) Prítomných poslancov v rokovacej sále je 101, za je 7, proti 65, zdržalo sa 26, nehlasovali 3.

Ďalej hlasujeme v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tatára a Tomáša Galbavého na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z. a ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. ako tlač 1408. Slovo má Peter Kresák ako spoločný spravodajca.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, aj v tomto som pri svojom prvom vystúpení navrhol, aby Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rozhodla o tom, že prerokuje predmetný návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujte o tomto návrhu, páni poslanci. (Hlasovanie.) Prítomných 101, za 36, proti 33, zdržalo sa 26, nehlasovalo 6.

Tým sme skončili všetky hlasovania o zákonoch, ktoré sme prerokovali, páni poslanci. Prosím, ešte sme zabudli na jedno hlasovanie. Ide o informáciu ministra hospodárstva pána Haracha k odpredaju akcií VSŽ, ktorá bola predložená Národnej rade. Prosím, dávam hlasovať, aby sme zobrali informáciu ministra hospodárstva na vedomie. Hlasujte, prosím, páni poslanci, hlasujte. Hlasujeme o tomto návrhu o informácii ministra hospodárstva Haracha, prosím, hlasujte.

(Hlasovanie.) Prítomných poslancov v rokovacej sále je 98, za 37, proti 37, zdržalo sa 18 nehlasovalo, 6.

Páni poslanci, boli dané nejaké návrhy? Prosím, pán poslanec Cabaj má procedurálny návrh.

T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, nie je to procedurálny. Ak nezobrala na vedomie, to znamená Národná rada nebola spokojná s tou informáciou, ktorú predložil, tak teraz musí predložiť novú informáciu!

I. Presperín, podpredseda NR SR: Národná rada môže zobrať správu na vedomie alebo ju nezoberie. Neznamená to, či je spokojná alebo nie. Tibor Cabaj, ty to dobre vieš. Takže, páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1378. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1526. Dávam slovo Tiborovi Šagátovi a prosím ho, aby návrh zákona uviedol. Ďalšie rokovanie bude viesť pán podpredseda Hrušovský.

T. Šagát, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súčasná právna úprava v systéme zdravotného poistenia, kde sa poistné na zdravotné poistenie neplatí za poistencov, ktorým sa poskytujú peňažné dávky nemocenského poistenia, zabezpečenia, nahrádzajúce mzdu, plat, služobný príjem, odmenu alebo iný príjem v čase trvania ich účasti na nemocenskom poistení spôsobuje, že za vyše 100 000 práceneschopných poistencov denne a poistencov, ktorí ošetrujú člena rodiny alebo narodené dieťa, neplatí poistné nikto. Súčasná právna úprava tiež umožňuje, aby sa na základe zdravotného poistenia uhrádzali zdravotné výkony respektíve zdravotná starostlivosť, ktorá nesúvisí s potrebou poskytnúť zdravotnú starostlivosť, ale ktorej poskytnutie si vyžiadal iný orgán alebo inštitúcia ako podklad pre svoje rozhodnutie bez toho, aby príslušná zdravotná poisťovňa poistenca mohla rozhodnúť o opodstatnenosti tejto požiadavky a o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti respektíve o rozsahu výkonov. Systémové riešenie uvedeného problému si vyžaduje súčasnú novelizáciu tých právnych predpisov, ktoré v súčasnosti vychádzajú zo zásady, že zdravotné výkony poskytnuté na účely sociálneho zabezpečenia, sociálnej pomoci a nezamestnanosti sa uhrádzajú na základe zdravotného poistenia.

Predložený návrh zákona si vyžiada nepatrné zvýšené nároky na štátny rozpočet súvisiaci s úhradou nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktorých poskytnutie si vyžiada štátny orgán sociálnej pomoci. Predložený návrh zákona má dopad na verejné zdroje systému nezamestnanosti, ktorý súvisí s úhradou nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktorých poskytnutie si vyžiada Národný úrad práce ako podklad pre svoje rozhodnutia.

Predložený návrh zákona má dopad na verejné zdroje systému sociálneho zabezpečenia. Tento dopad predstavuje približne 500 miliónov Sk ročne na platbu poistencov na zdravotné poistenie Sociálnej poisťovne, Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia a orgánu na vykonávanie sociálneho zabezpečenia vojakov vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky štátom za osoby dočasne práceneschopné v čase trvania zárobkovej činnosti, poberania peňažnej pomoci v materstve, podpory pri ošetrovaní člena rodiny a vyrovnávacieho príspevku v tehotenstve a materstve.

Vážení páni poslanci, dúfam a počítam s podporou, aby sme mohli tento zákon prerokovať v druhom čítaní na výbore, kde by sme si vecne, odborne mohli príslušné ustanovenia prediskutovať tak, aby sme odstránili túto systémovú chybu, ktorá odčerpáva ročne mnoho miliónov korún zo zdravotného poistenia. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, teraz dávam slovo pani poslankyni Záborskej, ktorá je poverená gestorským výborom ako spravodajkyňa k prerokovávanému návrhu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Tibora Šagáta a Petra Finďa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových a podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.

Ako spravodajkyňa si k tomuto prvému čítaniu osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona podľa rokovacieho poriadku ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania v pléne. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 3 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie okrem ústavnoprávneho výboru aj Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský navrhujem, v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, pričom odporúčam výborom, ktorým bol návrh zákona pridelený, prerokovať ho v lehote do 7. mája a gestorský výbor do 10. mája 2002. Skončila som, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Páni kolegovia, ja by som odporučil, keby sme, nakoľko sme schválili zlúčenie rozpravy o troch prerokovávaných návrhoch zákonov, najskôr umožnili navrhovateľom vystúpiť a uviesť jednotlivé návrhy. Potom by vystúpila spravodajkyňa, ktorá je spoločná ku všetkým trom a potom by sme otvorili rozpravu k týmto trom prerokovávaným bodom programu. Pán poslanec Finďo. (Hlas v rokovacej sále. ) Spoločná rozprava bude ku všetkým trom, teraz by som vás poprosil, aby ste uviedli

Máte slovo.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si predložiť návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

Predkladaná novela má zabezpečiť, aby veritelia zdravotnej poisťovne, ktorí disponujú vykonateľným súdnym rozhodnutím proti zdravotnej poisťovni, nevyužívali na zabezpečenie svojich práv aj inštitút súdnej exekúcie prípadne súdnych exekútorov podľa Exekučného poriadku a nevymáhali svoje vykonateľné rozhodnutia prostredníctvom nich. Súdni exekútori zvolili spôsob vedenia exekúcie formou prikázania inej peňažnej pohľadávky a siahli na poistné určené na zdravotné poistenie. Platitelia poistného v zmysle exekučných príkazov boli vystavení povinnosti odviesť poistné na účet exekútora, a nie do zdravotnej poisťovne, čím sa stratil zmysel ochrany prostriedkov zdravotného poistenia v novelách Exekučného poriadku podľa § 115 ods. 4. Novela exekučného poriadku bola vykonaná zákonom číslo 291/2001 Z. z. a zákonom číslo 32/2002 Z. z. Neodvádzaním poistného na účet zdravotnej poisťovne z titulu vedených exekúcií prikázaním inej peňažnej pohľadávky sú poškodzované nielen práva zdravotnej poisťovne vykonávajúcej úlohy vymedzené zákonom na úseku zdravotného poistenia, ale najmä platiteľom poistného sa zamedzuje splniť si povinnosť uloženú zákonom číslo 273/1994 Z. z. Sú tak navádzaní na porušovanie zákona, s ktorým je spojená trestná zodpovednosť podľa § 148a Trestného zákona. Ide o ustanovenie o neodvedení dane a poistného.

Ďalšími subjektmi, ktorí sú poškodzovaní spôsobom vedenia exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, sú všetci účastníci povinného zdravotného poistenia, pretože sú exekuované finančné prostriedky, ktoré nie sú majetkom zdravotnej poisťovne. Tieto sú určené na úhradu zdravotnej starostlivosti poistencov. S predpísaným poistným, ktoré je platiteľ povinný odviesť, zákon neumožňuje poisťovni nakladať v plnej výške. Toto poistné podlieha v zmysle zákona číslo 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov prerozdeleniu, ktoré sa týka všetkých zdravotných poisťovní.

Poisťovňa je oprávnená nakladať so zaplateným poistným spôsobom určeným zákonom len vo výške vypočítanej po prerozdelení. Cieľom navrhovanej novely je snaha o dosiahnutie takého stavu, aby sa predišlo exekúciám a konkurzom zdravotných poisťovní, nakoľko finančné prostriedky na ich účtoch nie sú ich majetkom, sú určené na krytie zdravotnej starostlivosti. Predkladanú novelu možno odôvodniť i samotným nálezom Ústavného súdu zo dňa 15. 11. 2000. Sudcovia Ústavného súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia v článku 4 bod 2 pripúšťajú možnosť obmedzenia súdnej exekúcie na časť majetku povinného tak, aby si povinný mohol plniť úlohy, pre ktoré je určený alebo zriadený zákonom. Ďalej sa v odôvodnení nálezu konštatuje, že obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustné aj vtedy, ak treba zo súdnej exekúcie vylúčiť také majetkové hodnoty, ktoré slúžia všeobecne prospešným účelom.

Systém zdravotného poistenia je založený na toku finančných prostriedkov. Peniaze ako platidlo nemožno považovať za takú majetkovú hodnotu, ktorú by samo osebe bolo možné spájať so všeobecne prospešným účelom, ale ich tok v systéme zdravotného poistenia medzi zdravotnými poisťovňami, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a samotnými občanmi nemožno charakterizovať inak ako majetkovú hodnotu slúžiacu všeobecne prospešnému účelu, a to zabezpečeniu fungovania zdravotnej starostlivosti. Kolapsom napríklad najväčšej zdravotnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zabezpečujúcej financovanie zdravotnej starostlivosti pre 68 % obyvateľstva, by bolo možné pochybovať o naplnení čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje občanom právo na ochranu zdravia. Treba si uvedomiť, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je právnickou osobou, ktorú Slovenská republika zriadila zákonom na splnenie svojho prísľubu, ktorý dala všetkým, že im zabezpečí bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia. Tento prísľub má povahu záväzku určeného vo všeobecne záväznom právnom predpise s najvyššou silou, Ústavou Slovenskej republiky.

Zmena Občianskeho súdneho poriadku je vykonaná vo väzbe na navrhované znenia ustanovenia § 54a zákona 273/1994 Z. z. Predložený návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest a nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

Chcel by som ešte pre ctených poslancov, ktorí nie sú celkom doma v zdravotnom poistení, vysvetliť jeden dôležitý detail. Poistné, ktoré zo zákona odvádza zamestnávateľ a zamestnanec, nie je majetkom príslušnej zdravotnej poisťovne. Navyše toto poistné podlieha systému prerozdelenia. Čiže prikázanie inej peňažnej pohľadávky, ktoré smeruje k tomu, aby sa odviedli finančné prostriedky na prospech poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ak zdravotná poisťovňa nie je schopná alebo nie je ochotná ich v normálnom termíne uhradiť, by viedlo k porušeniu zákona tým spôsobom, ako sa nám to už opakovane stalo. Zhruba 270 prípadov exekúcií máme prikázaním inej peňažnej pohľadávky, kde vyriekol Najvyšší súd neplatnosť pri dovolaní na Najvyššom súde, neplatnosť tohto rozhodnutia. Napriek tomu ďalej pokračujú ataky zo strany exekútorov, ale, musím povedať, aj zo strany Okresného súdu Bratislava III, ktorý neustále vydáva nové a nové oprávnenia na vykonanie exekúcie.

Takže veľmi pekne vás prosím, aby ste zvážili tieto argumenty, ktoré som tu predložil, a aby ste podporili tento návrh novely.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Záborská.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady vystúpila pri rokovaní Národnej rady o návrhu poslanca Petra Finďa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo.

Ako spravodajkyňa si k tomuto prvému čítaniu osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona o rokovacom poriadku ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch a v rámci druhého a tretieho čítania na pléne Národnej rady. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že predmetný návrh zákona odporučí prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento zákon ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona v lehote do 7. mája a gestorský výbor do 10. mája. Skončila som, pán podpredseda. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi poslancovi Finďovi. Prosím pána poslanca Malchárka, aby ako predkladateľ uviedol

Pán poslanec Malchárek, máte slovo. Návrh prerokovávame ako tlač 1411.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja skúsim veľmi vecne a krátko spomenúť jednotlivé body, ktorým som sa chcel venovať v rámci tejto novely zákona č. 273/1994 Z. z. Táto novela o zdravotnom poistení sprísňuje povinnosť zdravotnej poisťovne vrátiť neoprávnene prijaté poistné a zlepšuje podmienky oprávnených osôb na vymáhanie tohto neoprávnene prijatého poistenia. Je to zamerané proti evidovaniu takzvaných čiernych duší a prijímaniu poistného na ich úkor a následnému obohacovaniu sa poisťovní, rozšírenie kompetencie orgánov štátneho dozoru pri kontrole hospodárenia poisťovne a podobne. Sprísňuje sa právna úprava, na základe ktorej je zdravotná poisťovňa povinná vrátiť poistné, ktoré prijala bez právneho dôvodu. To je za osobu, ktorej zdravotné poistenie zaniklo, napríklad smrťou alebo pri cudzincovi dňom skončenia trvalého pobytu a podobne, respektíve ak poisťovňa prijala poistné v inej výške, vo vyššej výške. Skracuje sa lehota, v ktorej musí poisťovňa takéto bezdôvodné plnenie vrátiť, a to z dvoch mesiacov na 15 dní. Ustanovuje sa ďalšia právna skutočnosť, na základe ktorej musí poisťovňa toto poistné vrátiť, a to na základe oznámenia orgánu štátneho dozoru, ktorý na základe kontroly zistil, že poisťovňa prijala takéto plnenie. Doteraz to záviselo len od poisťovne a odkedy to sama zistila, nie vždy bola vôľa tejto skutočnosti zisťovania a, samozrejme, aj vrátenia týchto poistných prostriedkov. Stanovuje sa sankcia pre poisťovňu, ktorá si túto povinnosť nesplní načas, a to zavedením povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa vzniku povinnosti do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet. Toto ustanovenie vlastne zrovnoprávňuje postavenie poistníka a poisťovne.

Zároveň sa navrhovanou právnou úpravou obmedzuje právna istota poisťovne spojená s možnosťou premlčania povinnosti poisťovne v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote. Ak totiž poisťovňa v premlčacej lehote zistí, že ide o poistné podľa § 20 ods. 1 zákona, respektíve túto skutočnosť zistí orgán štátneho dozoru na základe kontroly, právo na vrátenie poistného sa nepremlčuje. Do vzťahu medzi poisťovňou a platiteľmi poistného sa tak vznáša spravodlivá rovnováha medzi záujmami oboch zmluvných strán, ktorá by mala byť typická pre úpravu práv a povinností v právnom štáte. Rozširuje sa povinnosť orgánov štátneho dozoru, to znamená Ministerstva zdravotníctva a Ministerstva financií Slovenskej republiky pri kontrole oprávnenosti príjmov, ktoré poisťovňa prijíma a zároveň sa zavádza možnosť uloženia pokuty poisťovni, ak sa zistí, že porušuje povinnosť vrátiť neoprávnené prijaté plnenie.

Verím tomu, že táto krátka, a svojím významom významná novela zákona č. 273/1994 Z. z. si nájde podporu v tejto vzácnej snemovni a bude posunutá do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.