Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1363. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1507. Teraz dávam slovo poslancovi Tomášovi Galbavému a prosím ho, aby uviedol návrh zákona.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ďakujem aj mojim kolegom za potlesk. Som rád, že som ich pritiahol vďaka mojej iniciatíve do opozičných ľavíc. Takže budú ma zrejme pozorne počúvať a podporia ma v mojej iniciatíve.

Pretrhlo sa vrece s návrhmi pre volebné zákony. Ja som taktiež prispel dvoma návrhmi, ale rozdiel medzi mojím návrhom a tými ostatnými je v tom, že nemením volebné pravidlá a nemením volebný systém. Snažím sa pustiť na ihrisko občana, ktorý nemá chuť stať sa členom žiadnej politickej strany.

Vážené dámy a páni, blížiaci sa termín septembrových volieb vyvoláva pochybnosti, či sa poslanci, čiže politické strany dokážu dohodnúť a zmeniť volebný zákon. Tento zákon vyvolal už nemálo kritických reakcií nielen doma, ale aj v zahraničí. Dôvodov pre kritiku je určite dosť. Napríklad preferenčné hlasy nemajú relevantnú silu v rámci jedného volebného obvodu. Ďalším je vylúčenie súkromných elektronických médií z volebnej kampane a tým aj obmedzenie občianskeho práva prijímať informácie, aby sa mohli slobodne a zodpovedne rozhodnúť, komu majú zveriť správu štátu na najbližšie obdobie. Ako som už hovoril, podal som tiež návrh na novelu volebného zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej prvoradým cieľom je umožniť kandidovať nezávislým kandidátom na post poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, čiže nosnou myšlienkou predloženého návrhu zákona je umožniť, aby okrem politických strán a hnutí alebo ich koalícií bolo v súlade so znením ústavy umožnené kandidovať aj nezávislým kandidátom, čiže občanom, ktorí neprejavili záujem združovať sa v politických stranách alebo hnutiach, občanom - nestraníkom. Podľa súčasne platného volebného zákona môžu kandidačnú listinu pre voľby poslancov do slovenského parlamentu podávať len politické strany alebo koalície takýchto strán. Upozorňujem, že sme možno jediný štát v Európe, kde volebný zákon neumožňuje občanovi - nestraníkovi kandidovať do parlamentu, čiže byť navrhovaný alebo zúčastniť sa vo voľbách za poslanca. Podľa súčasne platného volebného zákona v praxi to znamená, že občan, ale ani skupiny občanov, ak nie sú politicky a stranícky organizovaní, nemôžu navrhovať kandidátov, a teda ani byť zvolení za poslancov a tým zastupovať spoluobčanov. Takáto právna konštrukcia je v rozpore s ústavou, konkrétne s článkom 30 ústavy, ktorý garantuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Volebné právo je podľa tohto článku všeobecné, rovné a priame s tajným hlasovaním. Podľa ods. 4 majú občania za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Jedným zo základných atribútov volebného práva je jeho všeobecnosť. Pod všeobecnosťou volebného práva rozumieme právo všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí dosiahli ústavou stanovenú vekovú hranicu, aby jednak svojím hlasom spolurozhodovali pri tvorbe zastupiteľských orgánov a jednak, aby mali možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov. Ďalej nesmieme zabúdať, že Ústava Slovenskej republiky v článku 2 ods. 1 výslovne ustanovila, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo, čo potvrdzuje, že ústava neumožňuje, aby občania, ktorí nie sú politicky organizovaní, boli z politickej súťaže, akou je voľba za poslanca, vylúčení. Toto základné politické právo nemôže byť nikomu upreté alebo znemožnené. Budem sa znova opierať o ústavu, tentoraz o článok 13 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý možno obmedzí základné práva a slobody iba zákonom, pričom obmedzenia musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Zároveň sa musí pri obmedzovaní základných práv a slobôd dbať na ich podstatu a zmysel, pričom obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ, napríklad ochrana života a zdravia, verejného poriadku, mravnosti, práv a slobôd občanov. Prekážkou vo výkone volebného práva, teda aj zákonným obmedzením pasívneho volebného práva právo byť volený do Národnej rady, o voľbách do slovenskej Národnej rady môže byť obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany zdravia ľudí, výkon trestu odňatia slobody a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Iné obmedzenia volebného práva naše volebné zákonodarstvo nepozná.

Nikoho nemožno, aj ústava to garantuje, že nikoho nemožno z dôvodu politického zmýšľania a už vonkoncom nie z dôvodu príslušnosti k určitej politickej strane alebo hnutiu, ale rovnako aj z dôvodu nepríslušnosti k politickej strane alebo hnutiu poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Čiže nikoho nemožno obmedzovať v jeho právach, pretože je členom strany a hnutia, ale rovnako si myslím, že minca má dve strany, nikoho nemožno obmedzovať, poškodzovať a znevýhodňovať za to, že nie je členom politickej strany lebo hnutia.

Ústava, samozrejme, aj iné právne dokumenty, nepredpisujú občanovi povinnosť stať sa straníkom, ak chce využiť právo byť volený za poslanca do Národnej rady. Demokracia nemôže byť formou vlády iba pre politické strany a hnutia či koalície. Popretie základných práv a slobôd občanov, ich vylúčenie z politickej súťaže v mene záujmov politických subjektov je zároveň popretie alebo ak chcete, minimálne nerovnosť vo volebnom zákone.

Dámy a páni, budem stručný, skôr som pripravený odpovedať na vaše otázky. Ešte by bolo možno dobré pripomenúť, že v mojom návrhu, aby mohol kandidovať občan - nestraník, navrhujem minimálne kvórum do parlamentu 3 %, taktiež zozbieranie podpisov, tisíc podpisov, a stanovujem tam nové podmienky, ako je výpis z registra trestov, nakoniec aj živnostník, keď chce podnikať, musí na úrad odniesť výpis z registra trestov, kópiu daňového priznania za predchádzajúci rok, kópiu posledného majetkového priznania a prehlásenie o tom, že kandidát na poslanca bol, respektíve nebol spolupracovníkom štátnej bezpečnosti alebo inej spravodajskej a obchodnej služby. Občan má právo vedieť, komu odovzdá dôveru, komu odovzdá svoj hlas.

Pevne verím, vážení kolegovia, kolegyne, že nebudete moju iniciatívu chápať ako likvidáciu politických strán. Ja som tiež členom politickej strany, pevne verím, že ma podporíte v tejto iniciatíve. Už našim zvykom býva, že politici mávajú v ústach pri každej príležitosti občana, tak dokážte, že to nebude len verbálne, ale že pristúpime konkrétne k takémuto činu, že toho občana si vážime nielen v deň volieb, ale aj povedzme pred voľbami alebo počas celého volebného obdobia. Ak máte úctu k občanovi a k ústave, veľmi vás prosím o podporu môjho návrhu. Ja pevne verím, že ma podporíte a vopred vám ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za uvedenie návrhu zákona. Nech sa páči, zoberte si miesto určené pre spravodajcu výborov. Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi z gestorského výboru, pánu poslancovi Petrovi Kresákovi, a prosím ho, aby uviedol stanovisko výboru.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní k návrhu pána poslanca Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady. Ako poverený spravodajca v tomto štádiu môžem konštatovať, musím konštatovať, že návrh po formálnej stránke spĺňa náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.

Na tomto mieste by mal spravodajca vyjadriť akúsi osobnú úvahu o obsahu predloženého návrhu zákona. Dovoľte preto, aby som pár slovami tiež vyjadril svoje postrehy alebo poznatky k tomu, čo kolega Tomáš Galbavý predložil. Ako človek, ktorý sa zaoberá trošička volebnými systémami, som ho veľmi pozorne počúval, ale musím povedať, že vety, ktoré zazneli z úst predkladateľa, nezodpovedajú celkom obsahu predloženého návrhu. Chcem iba upozorniť snemovňu na niekoľko paradoxov, ktoré predložený návrh obsahuje. Samozrejme, tá myšlienka podporiť účasť nezávislých kandidátov, tá je veľmi dobrá a zaslúži si podporu. Iná, troška komplikovanejšia je otázka, či je to predložené riešenie správne. Sami iste viete, že aj dnes platný právny stav vlastne umožňuje kandidovať nezávislým poslancom a záleží na rozhodnutiach jednotlivých politických strán alebo hnutí, ako budú s týmito nezávislými kandidátmi na svojich kandidátnych listinách nakladať. Riešenie, ktoré pozná platný právny stav, je, samozrejme, riešením, ktoré je štandardné, nakoľko u nás existuje systém, proporcionálny volebný systém, ktorý dokáže fungovať a môže fungovať iba na základe kandidátnych listín, ktoré obsahujú celý rad mien a ktoré získavajú mandáty proporčne podľa počtu odovzdaných hlasov. Tento model je týmto návrhom, ktorý podáva pán kolega Galbavý, s možnosťou kandidovať nezávislým kandidátom povedľa kandidátnych listinách politických strán. Tento model je, poviem mierne, neštandardný. Samozrejme, ten model totižto nielenže v praxi, ak sa zavedie, spôsobí zrejme určité problémy, ale ten model vlastne je aj, tak ako je napísaný a tak ako sa nachádza v tomto návrhu zákona, je aj do značnej miery problematický. Napríklad aj z pohľadu ústavnosti.

Prečo to hovorím. Musím to povedať napríklad iba kvôli tomu, že keď sa pozrieme, že model, tak ako je predložený, v návrhu pána kolegu Galbavého, tak stavia nezávislého kandidáta na jednu úroveň s kandidátnymi listinami politických strán. Iba upozorňujem na takú drobnosť, že pán kolega Galbavý počíta s tým, aby nezávislý kandidát mohol podať svoju kandidatúru, rovnocennú, pri získaní tisíc podpisov, ale všetci viete, že politická strana tých podpisov musí mať desaťtisíc. Čiže už je tu jedna k desiatim, napríklad, nepomer, samozrejme.

Ďalej by som mohol upozorniť, alebo myslím si, že je troška aj mojou povinnosťou upozorniť na ďalšiu vec, a to, že predložený návrh znevýhodňuje, a to je otázka tiež ústavná, znevýhodňuje vlastne postavenie nezávislého kandidáta ako sólokandidáta z jednoduchého dôvodu, že nepočíta s jeho zastúpením na žiadnej volebnej komisii. Všetci viete, ktorí sa zaoberáte volebnou problematikou, a všetci sa ňou zaoberáte, pretože ste prešli voľbami a aktívne ste pracovali v predvolebnom čase. všetci viete, že politické strany, a to je tiež podmienka rovnosti a férovosti, sa navzájom kontrolujú cez volebné komisie, kde majú svojich zástupcov na všetkých úrovniach a môžu tak potom spokojne konštatovať, že ten priebeh volieb mali v rukách a že teda nedochádzalo k žiadnemu porušovaniu právnych poriadkov.

Musím sa preto pýtať, ako by sa mohol cítiť nezávislý sólokandidát, ktorý by bol uvedený na kandidátnej listine a ktorý by vlastne nemal možnosť, pretože návrh zákona s tým nepočíta, nemal by možnosť mať svojho zástupcu na žiadnej, v žiadnej volebnej komisii, na žiadnej úrovni. Čiže asi by tu došlo k problémom a asi by sa mohli právom aj domáhať takíto ľudia určitej nápravy, pretože nebolo by to v súlade so zásadami rovnosti. Samozrejme, mohol by som pokračovať viacerými ďalšími otázkami.

Myslím si, že je tiež veľmi problematická otázka, či vlastne návrh, tak ako je napísaný, počíta s tým, že každý nezávislý kandidát bude podávať jednu listinu alebo na jednej listine bude viacero, nevieme koľko nezávislých kandidátov. S tým sa viaže ďalšia otázka, napríklad čo sa stane s hlasmi, ktoré získa nezávislý kandidát, a keď mu tie hlasy v tomto proporčnom systéme zabezpečia oprávnene získať viac mandátov. Odpoveď je možno iba jedna, tie hlasy prepadajú, samozrejme.

Ďalej keď hovoríme o rovnosti, mohol by som poukázať alebo je mojou povinnosťou poukázať na to, že kolega Galbavý napríklad počíta s dvoma prahovými klauzulami. Pre politickú stranu 5 %, pre tohto nezávislého kandidáta 3 % a ďalej a ďalej a ďalej by som mohol upozorňovať, nechcem povedať, že na úmyselné nedostatky, ale proste na veci, ktoré súvisia s tým systémom, tak ako je predložený kolegom Galbavým, a ktorý má v sebe skryté, poviem mierne, úskalia, viaceré úskalia.

Nebudem na tomto mieste ďalej pokračovať v tomto, vo svojej teoretickej úvahe na tému výhody a nevýhody. Žiaľ, viac nevýhody toho návrhu, tak ako je napísaný. Vrátim sa do svojej úlohy spravodajcu povereného výborom.

Vrátim sa teda k tomu, že budem konštatovať, že vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v zmysle § 73 odsek 3 písm. c) budem konštatovať, že navrhujem, aby Národná rada odporučila predmetný návrh v druhom čítaní.

Samozrejme, kolegovia, vy budete hlasovať, vy budete rozhodovať a potom ďalej budem tiež navrhovať, aby, ak teda Národná rada rozhodne o pokračovaní, aby sa tento návrh pridelil na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a výboru pre ľudské práva a národnosti. Zároveň budem odporúčať, ak teda prejde tento návrh do druhého čítania, aby ho výbory prerokovali v lehote do 7. mája tohto roku a gestorský výbor do 10. mája tohto roku. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, pán kolega, zoberte si miesto určené pre spravodajcu výboru. Počkaj, Tomáš. Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho programu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, ústne sa hlási pán poslanec Galbavý, ktorý je zároveň aj navrhovateľom. Pýtam sa, hlási sa ešte niekto ústne do rozpravy? Tomáš, je malý záujem, vidíš to? Takže uzatváram možnosť podávania prihlášok. Nech sa páči, máš slovo.

T. Galbavý, poslanec: Ja v prvom rade ďakujem kolegovi Petrovi Kresákovi, že vysvetlil vám bližšie nedostatky môjho návrhu. Samozrejme, i napriek tomu, ja si dovolím oponovať, hoci nemôžem sa rovnať odbornej spôsobilosti Petrovi, ktorý je uznávaný ako či už osobný, ústavný právnik alebo... ale žarty nabok. Vážim si jeho vysvetlenie a dovolil by som si reagovať a oponovať v tomto prípade. Peter uviedol, že poslanci môžu aj dnes kandidovať ako nezávislí, a to na kandidačnej listine politických strán. Je to síce pravda, ale všetko je v kompetencii len politických strán. Dnes sama politická strana rozhoduje o tom, koho si vyberie a koho postaví na tú kandidátnu listinu ako nezávislého poslanca. Čiže z nezávislého poslanca sa stáva závislý poslanec. To je odpoveď na prvú otázku.

Potom tisíc podpisov. Samozrejme, tam môžeme diskutovať v druhom čítaní, či to má byť viac podpisov, ale uvažoval som alebo vychádzal som z toho, že občan ako jeden, teda by bolo spravodlivejšie, keby, alebo malo by byť dostačujúce, aby zozbieral tisíc podpisov. Odpoveď na otázku, znovu, Petra, ktorý hovorí, že znevýhodňuje nezávislého kandidáta, pretože nepočíta tento môj návrh so zastúpením vo volebných komisiách, no ja budem možno odpovedať protiotázkou. Ako je to na úrovni samosprávy? Vo voľbách na úrovni samosprávy rovnako kandidujú nezávislí poslanci...

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán Budaj, prosím vás, tichšie, až tu vás počuť! Ďakujem.

T. Galbavý, poslanec: ...a taktiež nemajú svojich zástupcov vo volebných komisiách. Je to protiústavné, je to nedemokratické, no tak potom sa budeme musieť pozrieť aj na tieto volebné systémy na úrovni samosprávy. No skutočne tam nie je žiadny zástupca nezávislého. A jeden kandidát, či bude na kandidátskej listine, áno, ja uvažujem alebo moja iniciatíva smerovala k tomu, mám na mysli jedného kandidáta ako občana, ktorý je nestraník a na základe týchto podmienok, ktoré stanovujem, by sa mohol zaregistrovať vo volebnej komisii a uchádzať sa o hlasy voličov vo voľbách do parlamentu. Ja zatiaľ ďakujem. Z mojej strany je to všetko. Dúfam, že Peter nebude reagovať naspäť a ďakujem vám dopredu za podporu. Ďakujem taktiež spravodajcovi, že odporučil posunúť môj poslanecký návrh do druhého čítania. Aj pánovi Hortovi ďakujem, že ma podporil.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Bohunický. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

P. Bohunický, poslanec: Pekne ďakujem, pán podpredseda. Kolega Galbavý predložil novelu volebného zákona a zdá sa, že ani sám neverí tomu, čo predložil, pretože v niektorých vysvetľujúcich a doplňujúcich veciach si vlastne sám odporuje. Takže je dosť zložité v tejto fáze vlastne už predvolebnej prípravy s takýmto radikálnym rezom a s takýmto nepripraveným návrhom vôbec súhlasiť. Takže ja si myslím, že návrh nie je dobre pripravený.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, dámy a páni, uzatváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Pán navrhovateľ vystúpil. Chcem sa spýtať, pán spravodajca, chcete reagovať? Netreba. Ďakujem veľmi pekne.

Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu. Teraz prikročíme k prvému čítaniu o

Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač č. 1366. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1515. Teraz dávam slovo poslancovi Jirkovi Malchárkovi a prosím ho, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán kolega.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Návrh na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky som sa rozhodol spoločne s pánom kolegom poslancom Robertom Ficom predložiť do Národnej rady už začiatkom februára tohto roku. Podstata tohto nie veľmi obsiahleho návrhu spočíva v skrátení volebného obdobia súčasného parlamentu, zvoleného v riadnych parlamentných voľbách v roku 1998. Volebné obdobie súčasnej Národnej rady by sa podľa návrhu ústavného zákona malo skončiť dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa majú konať 28. a 29. júna 2002. K predloženiu takéhoto návrhu na rokovanie parlamentu nás viedlo aktuálne dianie na slovenskej politickej scéne a predovšetkým na začiatku roka 2002. Vyostrenie situácie na politickej scéne, spojené s prehlbovaním názorov, rozporov vo vnútri vládnej koalície napríklad aj v súvislosti s privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu viedlo k destabilizácii slovenskej politickej scény, k utlmeniu konštruktívneho dialógu na pôde vlády, ale čiastočne aj parlamentu a predovšetkým nárastu nevôle a nedôvery samotných občanov Slovenska. Považovali sme preto za potrebné poukázať na možnosť alternatívneho riešenia, ktoré sme považovali a naďalej považujeme za konštruktívne a korektné.

S odstupom dvoch mesiacov musím konštatovať, že situácia na slovenskej politickej scéne sa nezmenila k lepšiemu a návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky zostáva aj naďalej výsostne aktuálny. Vývoj v domácej politike vo februári a v marci len potvrdil, že sa postupne zvolebnieva a pozornosť politikov sa stále častejšie sústredí na získavanie voličskej podpory namiesto na riešenie aktuálnych problémov. Skrátením volebného obdobia súčasnej Národnej rady Slovenskej republiky a presunutím termínu volieb na začiatok leta by sa viaceré problémy podarilo riešiť. Skorší termín volieb by mal síce za následok zrušenie poslednej riadnej schôdze parlamentu naplánované na jún a júl tohto roka, ale novozvolený parlament by od septembra mohol nerušene vykonávať svoju činnosť. Atmosféra v novozvolenom parlamente bude nepochybne pokojnejšia a tvorivejšia a dôležité zákony, súvisiace s harmonizáciou práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie, by tak mohli byť prerokované v menej vyhrotenom a konfliktnom prostredí, čo by sa bezpochyby pozitívne prejavilo aj na ich kvalite. Nezanedbateľným argumentom v prospech navrhovaného riešenia je aj približovanie sa termínu pražského samitu NATO, na ktorom Slovenská republika očakáva naplnenie svojich ambícií prijatia za riadneho člena aliancie. V tejto súvislosti sme si všetci vedomí toho, že jednou zo základných podmienok členstva v aliancii je existencia stabilnej a dôveryhodnej vlády, ktorá by mala vzísť z tohtoročných parlamentných volieb a ktorá by mala byť pre členské štáty NATO zárukou demokratického vývoja na Slovensku. S ohľadom na aktuálnu politickú scénu a na preferencie jednotlivých politických strán možno takmer s istotou predpokladať, že zostavenie vlády po voľbách bude náročné a vyžiada si zrejme dlhšie trvajúce rokovanie. Pokiaľ by sa voľby uskutočnili v lete, to je minimálne s dvojmesačným predstihom oproti septembrovému termínu, vytvoril by sa tak dostatočný časový priestor pre rokovania o zostavení stabilnej vlády. Takáto vláda by zároveň mala možnosť nielen tlmočiť predstaviteľom aliancie svoje zámery pre ďalšie smerovanie Slovenska, ale aj ukázať ich napĺňanie v praxi.

Ďalším z podstatných argumentov v prospech skoršieho termínu volieb je aj otázka prípravy návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok, ktorá momentálne prebieha v plnej réžii súčasnej vlády. Vláde, ktorá vzíde zo septembrových volieb, ostane len minimálny priestor pre rozpracovanie svojich programových priorít do návrhu štátneho rozpočtu. Je preto viac než pravdepodobné, že podobne ako vo volebných rokoch 1994 a 1998 nedôjde k schválenie štátneho rozpočtu v riadnom termíne a rozpočtové hospodárenie sa v prvých mesiacoch roku 2003 bude riadiť rozpočtovým provizóriom. V prípade skoršieho termínu volieb by s najväčšou pravdepodobnosťou takéto mimoriadne riešenie nebolo potrebné. V tejto súvislosti by som zároveň chcel zdôrazniť, že predmetný návrh ústavného zákona reaguje vlastne na stav, ktorý tu už existuje dve volebné obdobia a ktorý vznikol v dôsledku prijatia ústavného zákona č. 70/1994 Z. z. o skrátení volebného obdobia Národnej rady zvolenej v roku 1992. Do prijatia tejto v podstate mimoriadnej právnej úpravy sa parlamentné voľby konali v mesiaci jún a tento termín bol plne vyhovujúci. Jedným z cieľov predkladaného návrhu ústavného zákona je preto aj presun termínu volieb na pôvodný, osvedčený júnový termín, ktorý sa využíva aj vo viacerých európskych krajinách. Myšlienku návratu k pôvodnému júnovému termínu parlamentných volieb podporili aj viacerí slovenskí politici, ktorí sa vyjadrili veľmi pozitívne k tomuto termínu, bohužiaľ, nie však pre toto volebné obdobie v roku 2002.

Ako som už na začiatku spomenul, tento návrh ústavného zákona sme s kolegom pánom poslancom Ficom podali do parlamentu na začiatku februára a požiadali sme listom predsedu Národnej rady pána Migaša, aby bol tento bod zaradený medzi prvými bodmi schôdze. Bohužiaľ, bol zaradený ako 88. bod programu. V dôsledku oneskoreného prerokovávania tohto návrhu a s ohľadom na dĺžku samotného legislatívneho procesu sa príprava volieb v lehotách určených zákonom o voľbách do Národnej rady, nie je možné alebo ich uskutočnenie je veľmi nereálne. V momentálnej situácii by preto podľa môjho názoru bolo vhodným riešením, ak by si vláda Slovenskej republiky osvojila argumenty a osvojila tento návrh a požiadala Národnú radu Slovenskej republiky o jeho prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. Ponechávam preto vašej úvahe, vážené kolegyne a kolegovia, aký postoj zaujmete k tomuto návrhu a ako rozhodnete hlasovaním o jeho ďalšom osude. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz prosím spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny, poslanca Miklósa Fehéra, aby sa ujal slova.

M. Fehér, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Roberta Fica na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1366. Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že v rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1515 z 11. februára 2002 odporúčam prideliť návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Roberta Fica na vydanie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1366, na prerokovanie všetkým výborom okrem výboru mandátového a imunitného, výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby úlohy gestorského výboru plnil ústavnoprávny výbor.

Odporúčam výborom, ktorým bol návrh zákona pridelený, aby ho prerokovali v lehote do 7. mája a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 10. mája 2002. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne, pretože písomne nebol nikto prihlásený.

Konštatujem, že nikto, vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

Pristúpime k prvému čítaniu o

Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 1370, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1519.

Dávam slovo poslancovi Viliamovi Oberhauserovi a prosím ho, aby za skupinu poslancov návrh predniesol. Pán poslanec Oberhauser, máte slovo.

V. Oberhauser, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, za poslancov Slovenskej národnej strany musím predniesť procedurálny návrh, aby sa tento návrh zákona prečítal ako posledný, lebo za poslancov Slovenskej národnej strany musím povedať, že odmietame niesť zodpovednosť za tento spôsob rokovania v parlamente.

Nikto nie je prítomný v rokovacej sále. My máme predniesť návrh zákona, máme ho tu argumentovať, aby sme ich presvedčili, že majú tento návrh zákona podporiť a oni tu vlastne nie sú! Prídu o 12.00 a jednoducho náš návrh zákona bez toho, aby vedeli, o čom sa v ňom hovorí, odmietnu podľa pokynov tuto pána Rusnáka alebo niektorých ďalších predsedov poslaneckých klubov.

Myslíme si, že tento spôsob rokovania je nedôstojný a dehonestujúci a za takýchto okolností radšej žiadame, aby bol zaradený ako posledný bod programu s tým, že dovtedy, dúfajme, sa veci vyjasnia a bude sa rokovať korektne, bez toho, aby sa odmietali zákony bez toho, aby sa posúdili, a našlo sa nejaké riešenie, či je potrebný alebo nie. Ďakujem, pán predsedajúci.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, je tu procedurálny návrh, aby sa táto tlač, tlač 1370 prerokovala ako posledná na rokovaní tejto schôdze Národnej rady. Je všeobecný súhlas? (Hlasy v rokovacej sále.)

Nie je, pán poslanec Oberhauser, nie je v rokovacej sále, nemôžem si pomôcť.

Ideme ďalej. Nasleduje prvé čítanie o

Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 1408. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborov Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1559.

Dávam teraz slovo poslancovi Petrovi Tatárovi a prosím ho, aby návrh zákona uviedol.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, uvádzam v prvom čítaní návrh ústavného zákona, ktorým sa v čl. 74 v prvom odseku navrhuje doplniť, aby spôsob, akým sú poslanci volení vo všeobecných rovných a priamych voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, bol doplnený, že sa poslanci volia vo všeobecných, rovných a priamych voľbách s tajným hlasovaním podľa zásady pomerného zastúpenia.

Teda je to návrh, aby sa ústavne zakotvil pomerný volebný systém. Pomerný volebný systém je zakotvený vo volebnom zákone a rozdiel medzi nimi je veľmi jednoduchý. Volebný zákon je zákon, ktorý je možné zmeniť prostou väčšinou a ústavný zákon je možné zmeniť len ústavnou väčšinou.

Pomerný proporcionálny volebný systém teda zatiaľ nevyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky. Proporčný volebný systém sa uplatnil u nás vždy počas trvania demokracie na tomto území v priebehu 20. storočia a ten vznik nového demokratického volebného práva po roku 1989 siaha k volebnému právu z počiatkov vzniku prvej Československej republiky, to bol zákon 123 z roku 1920, ktorým sa vydal volebný poriadok. A takisto volebný systém po roku 1989 bol významne ovplyvnený zákonom č. 67 z roku 1946 o voľbe ústavodarného zhromaždenia. Teda piliere súčasného proporčného modelu sú prevzaté práve z tejto právnej normy.

Naopak, po februári 1948 a predovšetkým po roku 1954 bolo pomocou zákona 26 z roku 1954 o voľbách do Slovenskej národnej rady presadené, aby sa použil väčšinový volebný model.

Dnešný pomerný volebný systém je model, ktorý je za posledných 12 - 13 rokov od roku 1989 dostatočne známy celej verejnosti. Je transparentný pre voliča, je jednoduchý, je prehľadný, nenáročný na realizáciu.

Volilo sa už štyrikrát podľa tohto systému a ani raz nebola spochybnená legitimita volieb ani ich výsledky. Na zachovanie tohto systému existujú predpoklady tak z hľadiska charakteru politického systému, ale aj z toho dôvodu, že zároveň na Slovensku je dostatočná prítomnosť rôznych názorov, ktoré potom sú reprezentované v Národnej rade. Treba povedať, že voľby na základe pomerného systému sú lacnejšie a zatiaľ, naozaj, sa vždy osvedčili.

Prečo si želáme, aby to bolo zakotvené ústavne? Ak by sa zaviedol väčšinový volebný systém, ako o tom hovoria niektorí reprezentanti politických strán, tak by sa umelo zmenila podoba profilácie politických strán a politickej scény. Pravdepodobne by rýchlo došlo k neprirodzenej integrácii politických strán. Prirodzeným dôsledkom by potom bol aj rast politickej a spoločenskej polarizácie. Väčšinový systém, prípadne kombinovaný systém by zvýšil aj možnosť manipulácie s nerovnomernou veľkosťou nových volebných obvodov. Teda špeciálnym prispôsobením veľkosti volebných obvodov by sa ešte menej reprezentatívne získalo zastúpenie v Národnej rade. čo by viedlo k výraznej asymetrii medzi hlasmi, ktoré nejaká politická strana absolútne získa vo voľbách a jej konečným zastúpením v parlamente. Zvýhodňovalo by to veľké politické strany a, jednoducho, časť spoločnosti by nebola v zastupiteľskom zbore vôbec reprezentovaná.

My si myslíme, že toto skôr uprednostní, ak by sa mal zmeniť takto volebný systém na väčšinový, že by sa skôr uprednostnili také politické prvky a také prvky politickej kultúry, ktorá by, podľa nášho názoru, jednoznačne poškodila Slovensko.

My si myslíme, že v záujme udržania demokracie a stability politického systému, ale aj v nadväznosti na volebnú prax po roku 89, aj pozitívne zahraničné skúsenosti, ale aj naše historické skúsenosti, je potrebné potvrdiť stabilitu pomerného volebného systému i doplnením príslušného článku ústavy.

Hovoríme o tom zároveň aj tak, že v prípade zmeny volebného systému na väčšinový by strany, ktoré toto navrhujú, vlastne vykonali akúsi privatizáciu politickej scény na Slovensku a nežiadúce je to práve z tých dôvodov, že tí, ktorí toto navrhujú, teda hovorí o tom predovšetkým HZDS a Smer, zatiaľ za sebou vždy zanechali taký spôsob, že potom sa čisto stranícky obsadzuje celý štátny aparát. To sa stalo vlastne aj v posledných voľbách, ktorými boli voľby do vyšších územných celkov. A potom tá privatizácia politického systému prinesie podľa toho, akú máme prax so stranami, ktoré si toto želajú, prinesie len diskusiu o rôznych reformách, a žiadne reformy. V podstate to upevní ten dnešný stav korupcie namiesto rovných šancí pre všetkých občanov. Takéto smerovanie by prinieslo chápanie poriadku ako diktátu namiesto chápanie poriadku ako dohody, dohody všetkých občanov, dá sa povedať, že by, často sa používal nacionalizmus namiesto vlastenectva, a toto by práve tento spôsob volieb na dlhú dobu zakotvil.

My si myslíme, že sa treba oprieť o naše nové a staršie historické skúsenosti a na prospech stability politického systému, na prospech ďalšieho rozvoja demokracie a na prospech toho, aby všetky názory boli zastúpené v Národnej rade, je potrebné rozšíriť čl. 74 o tento dodatok.

A preto prosím o podporu nášho návrhu zákona v tom zmysle, aby postúpil do druhého čítania. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Dávam slovo poslancovi Petrovi Kresákovi ako spoločnému spravodajcovi, aby predniesol stanovisko gestorského výboru. Prosím.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súlade s paragrafom 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil ako poverený spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Petra Tatára, Tomáša Galbavého na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 460 z roku 1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších zmien a doplnení.

Konštatujem, že návrh po formálno-právnej stránke spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov i náležitosti, ktoré sú uvedené v legislatívnych pravidlách.

Dovoľte mi, aby som aj na tomto mieste venoval sa veľmi stručne určitej všeobecnej úvahe k obsahu predloženého návrhu.

Ako odznelo z úst aj jedného z predkladateľov, cieľom predloženého návrhu je povýšiť proporcionálny volebný systém, tak ako je upravený dnes v bežnom zákone, teda v zákone 80 z roku 1990 Zb., povýšiť proporcionálny systém na ústavnú normu a teda zaviesť jeho zakotvenie priamo do ústavného textu.

Pán kolega predkladateľ to, ak sa dobre pamätám, vyslovene nepovedal, ale dovoľte mi konštatovať, že toto riešenie nie je riešením, ktoré by nebolo známe v bežnej Európe.

Samozrejme, bude záležať na tom, aká bude politická vôľa v Národnej rade. Sú ústavné systémy a sú ústavné texty, ktoré, ak to môžem takto povedať, natvrdo zakotvujú určitý volebný systém. A sú aj ústavné texty, ktoré tento systém takýmto spôsobom nezakotvujú, ako je to doposiaľ v Ústave Slovenskej republiky.

Samozrejme, mohli by sme, a myslím si, že je našou povinnosťou sa vždy aj zamyslieť, aké sú výhody jedného alebo druhého riešenia.

Samozrejme, veľkým prínosom riešenia, ktoré zakotvuje alebo ktoré definuje určitý volebný systém priamo v ústavnom texte, je stabilita. Je stabilita, ktorá predpokladá a umožňuje, aby v budúcnosti nedochádzalo k určitým urýchleným zmenám volebného systému, aby sa nemenil tento zásadný a veľmi dôležitý demokratický nástroj na základe iba určitej vôle väčšiny v zákonodarnom zbore.

Z tohoto pohľadu, myslím si, že pristupovali aj tvorcovia základného zákona v Českej republike k tejto problematike, pretože azda viete, že práve Ústava Českej republiky má takto vyjadrený proporcionálny systém vo svojom ústavnom texte.

Ale keď som povedal A, je mojou povinnosťou povedať aj B na tomto mieste a to moje B hovorí iba toľko, alebo chce iba upozorniť na možnosť a na určité riziko takéhoto riešenia. Samozrejme, to jedno riziko spočíva v tom, že dnes sa tie volebné systémy pomerne rýchlo vyvíjajú. Spomínam to iba kvôli tomu, že pokiaľ na území Slovenskej republiky máme dobrú skúsenosť, ja hovorím teda dobrú skúsenosť s proporcionálnym volebným systémom, nie je nikde povedané, že tento zákonodarný zbor sa nebude v budúcnosti zamýšľať nad možnosťami jeho ďalšieho skvalitnenia. A ďalšie skvalitnenie proporcionálneho volebného systému alebo vôbec volebného systému ako takého však nemusí viesť iba k ďalšiemu dopracúvaniu jednotlivých mechaník proporcionálneho volebného systému, ale ako ukazuje aj dnešná skúsenosť modernej Európy, môže to byť aj pohyb smerom ku kombinovanému volebnému systému. Teda smerom, ktorý umožní, aby časť poslancov zákonodarného zboru bola volená tak ako doposiaľ v Slovenskej republike, ale ďalšia časť aby vychádzala z jednomandátových volebných obvodov. Samozrejme, tento vývoj začal volebný zákon v Spolkovej republike Nemecko v roku 1949 a po roku 1990 nasledovali tento vzor aj ďalšie európske demokracie, zasa iba jedného blízkeho suseda vyberiem, Maďarskú republiku, ktorá v deväťdesiatom prvom, myslím, že to bolo, už zaviedla kombinovaný volebný systém ako techniku, ktorá spája výhody obidvoch týchto veľkých základných volebných systémov.

Nechcem vás zaťažovať dlhšie touto pre mňa veľmi zaujímavou problematikou, pretože sa jej profesionálne venujem už dlhé roky, chcel som iba povedať, že aj toto riešenie, ktoré predkladá pán kolega Tatár, má dve strany a bude na nás, aby sme veľmi pozorne zvažovali, ku ktorej sa prikloníme. Samozrejme, ja osobne zastávam názor, že azda bude treba zvažovať možnosti ďalšieho skvalitnenia nášho volebného systému a priznám sa, ja osobne by som azda išiel skôr cestou kombinovanej volebnej techniky, ale to je môj osobný názor a samozrejme, bude záležať na tom, ako bude o tomto návrhu rozhodovať parlament.

Vrátim sa späť k formálno-právnym povinnostiam, pretože o tejto problematike by sa dalo teoreticky, ale aj prakticky pomerne dlho rozprávať, nechcem vás zdržovať, a preto dovoľte mi iba konštatovať, že využijem svoje oprávnenia spravodajcu v rámci prvého čítania, ktoré pre mňa vyplývajú v zmysle § 73, ods. 3, písm. c) rokovacieho poriadku a po rozprave odporučím Národnej rade, aby podporila prerokovanie predloženého návrhu ústavného zákona v druhom čítaní. Ďalej mi tiež dovoľte konštatovať, že v zmysle § 74, ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prideliť návrh poslancov Tatára a Galbavého na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/1992 Zb., čiže Ústava Slovenskej republiky, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Budem tiež odporúčať, aby úlohu gestorského výboru plnil v tomto prípade ústavnoprávny výbor a budem tiež odporúčať, aby zmienené výbory prerokovali návrh ústavného zákona v lehote do 7. mája tohto roku a aby gestorský výbor, teda ústavnoprávny, prerokoval návrh zákona v lehote do 10. mája tohto roku. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.