Pán minister Harach, máte slovo.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s programom rokovania Národnej rady podal informáciu o predaji akcií VZŽ, takto to nazval pán predsedajúci, pričom návrh z radov poslancov na zaradenie bodu do programu znel trošku inak. V názve je "Pochybný pokus predať za špekulatívnu cenu akcie VZŽ". Ja by som najskôr na úvod chcel povedať, že ja by som odmietol takýto názov tejto informácie. Dovoľte mi, aby som predložil, tak ako sa celý, z pohľadu ministerstva hospodárstva, z hľadiska jeho činnosti celý tento proces pripravoval, ako prebehol po kompetenciu, ktorú má ministerstvo hospodárstva, to znamená po vydanie súhlasu respektíve vydanie rozhodnutia akcionára, ktorým v Transpetrole bolo vtedy stopercentne ministerstvo hospodárstva, a upresňujem, že ešte aj dnes je, pretože nebola uzavretá operácia vstupu strategického investora do Transpetrolu.

Všetci máme v pamäti problémy Východoslovenských železiarní so splácaním úverov, vysokými colnými a daňovými nedoplatkami, s nekrytou stratou minulých období či s financovaním investícií. Riešením týchto problémov mal byť vstup strategického investora do podniku, podľa môjho názoru za nediskriminačných podmienok a na báze efektívnosti. Kľúčovú úlohu pri reštrukturalizácii košických železiarní zohrala práve spoločnosť Transpetrol, slovenský prepravca ropy. Nebyť jej, vstup zahraničného investora do podniku by sa možno nebol nikdy realizoval. Pre objektívnosť však treba uviesť, že ministerstvo hospodárstva ako stopercentný akcionár spoločnosti bolo zo začiatku zásadne proti nadobudnutiu akcií VZŽ Transpetrolom. Pre úplnosť musím uviesť, že aj vedenie Transpetrolu bolo proti nákupu týchto akcií. Ministerstvo i manažment spoločnosti vtedy argumentovali tým, že obe spoločnosti majú absolútne odlišný predmet činnosti a nadobudnutie akcií košického gigantu spôsobí Transpetrolu problémy s financovaním, nakoľko v tom čase spoločnosť na kúpu takéhoto objemu akcií nemala vlastné zdroje. Nakoniec bolo ministerstvu odporúčané i s ohľadom na mieru nezamestnanosti a najmä na hroziace problémy v regióne Košíc, aby Transpetrol akcie VZŽ kúpil.

Ministerstvo hospodárstva spolu s manažmentom Transpetrolu žiadali, aby boli tieto akcie v čo najkratšom čase predané. Nadobudnutie tohto aktíva totiž spôsobovalo Transpetrolu problémy s plnením zmluvy o syndikovanom úvere a zároveň ho zaťažovalo nákladovými úrokmi. Transpetrol k 19. máju 2000 obstaral 21,24 % akcií VZŽ, pričom 19,74 % od dovtedy štátnej sporiteľne.

Dovoľte mi pri tomto sa trošku zastaviť niekoľkými poznámkami, pretože už nákup akcií bol často prezentovaný ako problémový vzhľadom na ceny, ktoré boli vtedy na trhu a podobne. Z celého objemu akcií, to znamená z 3,5 milióna akcií, ktoré Transpetrol nakupoval, 3 250 000 akcií nakúpilo u dovtedy stopercentnej štátnej sporiteľne. Myslím si, že netreba komentovať, že išlo o predaj z jedného štátneho podniku do druhého.

Transpetrol sa tak stal jedným zo subjektov zabezpečujúcich záujmy štátu pri vstupe strategického investora do VZŽ, ktorých koordinátorkou bola od počiatku ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku. Už vtedy ministerstvo hospodárstva avizovalo, že Transpetrol je iba dočasným akcionárom vo VZŽ a že si akcie v tejto spoločnosti vo svojom portfóliu určite neponechá. V tomto zmysle som ešte 26. júna roku 2000 poveril generálneho riaditeľa Transpetrolu rokovať s ministerstvom privatizácie a Fondom národného majetku. Súčasne s tým dostal Transpetrol od ministerstva úlohu, aby vypracoval dokument, v ktorom zhodnotí riziká držania akcií VZŽ v portfóliu Transpetrolu, ale najmä návrh riešení, ako tieto akcie odpredať, odovzdať a podobne.

Dovoľte mi, aby som z tohto materiálu, ktorý je k dispozícii, uviedol: Boli analyzované tri alternatívy, ktorými mal Transpetrol odpredať respektíve odovzdať akcie zo svojho portfólia. Alternatíva prvá, nie však podľa významu dôležitosti, ale jednou z tých alternatív bol prevod, nákup týchto akcií štátom kontrolovanou inštitúciou. Takouto bol Fond národného majetku. V záujme, samozrejme, udržania vplyvu štátu v spoločnosti VZŽ. S Fondom národného majetku vedenie Transpetrolu rokovalo o dvoch možných alternatívach. Tá prvá bol predaj akcií priamo Fondu národného majetku. V tom čase Fond národného majetku dal jasnú odpoveď: Nemáme peniaze, peniaze potrebujeme na dlhopisy pre občanov, takúto transakciu nemôžeme uskutočniť.

Druhá alternatíva bola zámena týchto akcií za primeraný balík akcií Slovnaftu, ktoré boli vlastnené Fondom národného majetku, čo by bolo logickejšie vzhľadom povedzme na príbuznosť podnikateľských aktivít spoločnosti Slovnaft a spoločnosti Transpetrol. Na takúto ponuku Fond národného majetku nereflektoval, aj keď sa ňou zaoberala aj porada ekonomických ministrov a na jednom svojom rokovaní odporučila realizovať tento krok, na ďalšom rokovaní sa však tento krok po právnych analýzach ukázal ako obťažne realizovateľný. V priebehu rokov 2000 a 2001 neustále prebiehali rokovania so strategickým investorom US Steel o vstupe do core business košických železiarní a následne aj o jeho angažovaní sa v zostávajúcej časti východoslovenskej huty. Ja musím veľmi otvorene v tejto súvislosti konštatovať, že som na tieto rokovania nebol prizývaný a o niektorých som sa dozvedel s určitým oneskorením.

Zo strany Transpetrolu som v tom čase dostával kontinuálne požiadavky na odpredaj akcií VSŽ. Už bol rozbehnutý proces reštrukturalizácie a privatizácie Transpetrolu... (Hlas v sále.) Prepáčte, pán poslanec, ja vám neskáčem do reči, keď hovoríte, ale dobre, keď ste to povedali, ja som to v úvode zdôraznil. My sme zvažovali, či to Transpetrol kúpi, vedenie Transpetrolu nebolo naklonené tejto operácii. Vzhľadom na situáciu vo VSŽ sme nakoniec tento návrh rešpektovali a Transpetrol akcie kúpil. So žiadnym iným zámerom ich vtedy nekupoval. Vzhľadom na prebiehajúce rokovania s US Steel, ako som už povedal, v tom čase už vlastníkom core business košických železiarní, sa o odpredaji akcií nerozhodlo. Až na prelome novembra a decembra roku 2001 ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku verejne oznámila, že rokovania s US Steel stroskotali na cene a aj vzhľadom na finalizáciu privatizačného procesu Transpetrolu mi počas rokovania vlády odporučila akcie VSŽ predať. Túto požiadavku som dostal následne, to znamená 10. decembra, od vedenia spoločnosti Transpetrol. 11. decembra valné zhromaždenie spoločnosti Transpetrol legálne, v súlade so zákonom, rozhodlo o predaji akcií VSŽ prostredníctvom verejného trhu s cennými papiermi. Predtým som, samozrejme, požiadal vedenie Transpetrolu o prípravu a návrh variantu v súlade s dokumentom, ktorý som citoval, akým bude prebiehať tento predaj.

Rozhodlo sa o predaji cez verejný kapitálový trh. Už v tom čase cena akcií VSŽ na Burze cenných papierov v Bratislave klesala. To si musel všimnúť každý, aj príslušné kompetentné inštitúcie v oblasti kapitálového trhu. Preto som 13. decembra za prítomnosti štátneho tajomníka a generálneho riaditeľa Transpetrolu predaj akcií VSŽ dočasne pozastavil. Štátny tajomník a jeho úsek, ktorý má v gescii aj energetiku, mi pravidelne podával informácie týkajúce sa problematiky predaja akcií VSŽ. Dňa 17. decembra som sa obrátil priamo na ministerstvo financií, ktoré ma odporučilo na Úrad pre finančný trh. Rokoval som alebo hovoril som s predsedom Úradu pre finančný trh. Z jeho strany mi vtedy neboli tlmočené žiadne kritické výhrady či názory na odpredaj akcií VSŽ prostredníctvom verejného kapitálového trhu. Dňa 19. decembra, to znamená o týždeň, rozhodla vláda o vstupe strategického investora, spoločnosti Jukos, do spoločnosti Transpetrol. Problematika predaja akcií VSŽ bola podmienkou transakčných dokumentov a stala sa v tom okamihu vysoko aktuálnou, ešte aktuálnejšou.

Na tlačovej besede pani ministerka Machová i ja sme spoločne informovali, že termín odpredaja akcií VSŽ je najneskôr v druhej dekáde januára. Zároveň na tejto tlačovej besede som dostal otázku, ako je to s odpredajom akcií VSŽ. Načo ja som odpovedal, ten záznam som si presne vyžiadal, že vzhľadom na signály, ktoré boli na trhu, som dočasne tento predaj pozastavil, ale hneď ako sa tieto podmienky upravia a zlepšia, pristúpi sa k odpredaju akcií VSŽ.

Na druhý deň som dostal analýzu od generálnej riaditeľky Burzy cenných papierov, zároveň písomnú žiadosť vedenia Transpetrolu o zrušenie tohto ústneho zákazu a pokračovanie, teda napĺňanie uznesenia valného zhromaždenia z 11. decembra 2001. Tu chcem zdôrazniť, a tie rozhodnutia, prosím, máte k dispozícii tu u mňa alebo kedykoľvek u nás na ministerstve, že ani v jednom z týchto súhlasov respektíve v prvom akcionárskom rozhodnutí nie je stanovený ani deň, ani hodina, a už vonkoncom nie cena, za ktorú sa majú akcie predávať.

Všeobecne ekonomická teória i prax pokladajú burzu za najtransparentnejšiu metódu predaja, pričom cena sa generuje na základe aktuálnej ponuky a dopytu. Z tohto zorného uhla som vychádzal aj ja a ten sa nedá ani uprieť!

Za situáciu, ktorá sa odohrala následne, ministerstvo hospodárstva nezodpovedá. Ak niekto tvrdí iné, vychádza z neznalosti respektíve účelového vykladania ustanovení Obchodného zákonníka, zákona o cenných papieroch, zákona o Burze cenných papierov a pravidiel obchodovania na burze. Kategoricky musím odmietnuť aj tvrdenia, ktoré pôsobili, podľa mňa, vtedy veľmi skresľujúco, ktoré hovorili o tom, že napríklad spoločnosť VSŽ, a. s., povedzme prostredníctvom svojho prezidenta poslala dokonca na ministerstvo hospodárstva ponuku, že chce tieto akcie kúpiť za 200 Sk.

Túto informáciu som, samozrejme, dostal začiatkom januára, po ukončení sviatkov, po návrate z dovoleniek. Považoval som ju za veľmi vážnu. Ja som vtedy požiadal priamo riaditeľa nášho kabinetu, aby osobne preveril, či náhodou v dobe mojej neprítomnosti alebo iným spôsobom nebola na ministerstvo hospodárstva doručená takáto ponuka. Požiadal som ho, aby to preveril k termínu 30. 6. 2001, kedy sa na základe rokovania vlády rozhodlo, že ešte bude pokračovať rokovanie s US Steel-om a až potom sa rozhodne o ďalšom postupe v nakladaní s týmito akciami. Chcem pripomenúť, že nejde len o akcie v portfóliu VSŽ! Išlo aj o akcie, ktorých vlastníkom je Fond národného majetku, a o približne 10-percentný balík, ktorého vlastníkom bola alebo je Slovenská sporiteľňa. Osobne riaditeľ kancelárie preveril všetku poštu, ktorá prišla. Takáto ponuka na ministerstve hospodárstva nebola evidovaná. Požiadal som aj vedenie Transpetrolu, aby preverili a písomne mi doložili, že takúto ponuku nedostali ani oni a naviac, že takáto ponuka, či takáto ponuka bola vznesená napríklad na rokovaní dozornej rady, ktorej členom bol zástupca Transpetrolu z titulu akcionára, v snahe zabezpečiť výkon svojich akcionárskych práv. Odpoveď, písomná odpoveď bola: Takúto ponuku sme nikdy od vedenia VSŽ nedostali. Dámy a páni, ja to už nebudem ďalej komentovať. My sme podnikli aj právne kroky v tomto smere.

Dovoľte mi, ale aby som vás poinformoval pri tejto príležitosti o iných ponukách, ktoré sa objavili, v Transpetrole neboli zaslané nikdy na ministerstvo hospodárstva. Najvyššia ponuka spoločnosti Kapitál investment, akciová spoločnosť, obchodník s cennými papiermi, znela na sumu 302 Sk za akciu pred vyplatením dividend, čo znamená alebo zodpovedá 132 Sk na akciu po vyplatení dividend. Prišla ponuka od spoločnosti Penta dňa 14. 12., predstavovala sumu 200 Sk za akciu, vzápätí táto spoločnosť 17. 12., to znamená o 3 dni svoju ponuku stiahla s tým, že ponúkaná cena je pre ňu neakceptovateľná. Napokon samotná spoločnosť VSŽ, to citujem teraz zo záznamu Transpetrolu, mala podľa vyjadrení ponúkať cenu 200 Sk či dokonca 220 Sk, tu mi oznamujú, že do toho dňa neevidovali žiadnu ponuku na kúpu vlastných akcií od Transpetrolu zo strany spoločnosti VSŽ.

Ja vás nebudem teraz zdržiavať a nebudem sa zaoberať otázkou možnosti tohto nákupu, právnymi aspektmi, existuje niekoľko analýz. Časť týchto analýz robil privatizačný, právny poradca vlastne, spoločnosti Transpetrol, ktorý v súlade s Obchodným zákonníkom s § 161a, b a c, ktorý upravuje nákup akcií emitentom, poukazoval na riziká a vážny právny problém, kedy spoločnosť VSŽ tieto akcie nakúpila. Tu mi však nedá, aby som nepovedal, a korektne nepovedal, že spoločnosť VSŽ poslala ponuku na Transpetrol. Táto ponuka vznikla 20. decembra 2001 a poštová pečiatka na nej nesie ten istý dátum.

Do Transpetrolu, tak ako mám všetky záznamy z Transpetrolu, prišla táto ponuka 4. 1., to znamená po 15 dňoch, z ktorých napriek vianočnému obdobiu bolo 7 dní pracovných. Vedenie Transpetrolu komentovalo túto poštovú záležitosť spôsobom takým, že oveľa menšie dokumenty, dokumenty menšieho významu boli posielané kuriérskou poštou. Otázka bola, prečo práve takáto vážna ponuka nebola zaslaná napríklad kuriérskou poštou.

Dovoľte mi ešte povedať niekoľko slov z hľadiska ekonomiky tejto transakcie z pohľadu spoločnosti Transpetrol. Možno o každom, ja si myslím, že určite o každom obchode sa vždy dá povedať, či bol v minulosti alebo bude v budúcnosti, to, že z pohľadu niekoho ten obchod mohol byť racionálny, neefektívny, teraz hovorím o finančnom pohľade na tento obchod. Z pohľadu iného to bol dobrý obchod. Dovoľte mi to povedať aj takto: Ak by sa tie akcie boli predali za 200 Sk, možno by sa našiel niekto, kto by povedal, a prečo sa nepredali za 220 Sk a vynásobil by rozdiel 20 Sk krát 3,5 milióna akcií a povedal, takúto stratu ktosi, napríklad minister spôsobil štátu. Keby sa predali za 250 Sk, možno by taká istá, zo strany kohosi, pretože aj za tým treba vidieť isté, možno nie dobre identifikovateľné, ale predsa len isté náznaky iných záujmových skupín, ktoré možno legitímne mali o nákup týchto akcií záujem.

Transpetrol na transakciách s akciami VSŽ neprerobil. Výnos z predaja prepočítaný na jednu akciu predstavuje 330 Sk. Pozostáva z vyplatených dividend vo výške 170 Sk a z predajnej ceny 160 Sk za akciu. Čistý zisk pre podnik predstavoval 330 miliónov, ktorý však ešte treba očistiť o nákladové úroky, takže je približne okolo 230 - 250 mil. Sk. Musím na rovinu povedať, že už tento výnos je vyšší ako napríklad ponuka US Steel alebo iných spoločností, ktorá podľa informácií ministerky privatizácie po odpočítaní dividendy predstavovala 130 Sk.

Na základe informácií, ktoré boli samozrejme pertraktované aj v tlači, ktoré svojím spôsobom aj postihli a kritizovali istú rýchlosť, techniku toho obchodovania na burze a podobne, čo chcem zdôrazniť, je mimo kompetencie ministerstva hospodárstva, naopak, bolo by čudné, aby akýmkoľvek spôsobom nebodaj minister do obchodovania na burze priamo vstupoval. Celá technika toho obchodovania bola založená na vzťahu, na komisionárskej zmluve medzi Transpetrolom, obchodníkom s cennými papiermi, ktorým bola Slovenská sporiteľňa. Z hľadiska dostupnosti informácií o tom, myslím si, že serióznym záujemcom o nákup akcií VSŽ v objeme takmer 700 mil. Sk bola táto informácia dávno a dostatočne dobre známa. Inými slovami, ak sa chcel niekto seriózne na túto finančnú transakciu pripraviť, mal na to dostatok času.

Ja nebudem teraz hodnotiť, nie je to v mojej kompetencii, aby som hodnotil, či bol naplnený, splnený zákon o cenných papieroch, či obchodník s cennými papiermi urobil relevantné ponuky príslušným subjektom a podobne, či ich oslovoval istým spôsobom. Požiadal som však v súvislosti s informáciami a s požiadavkami, ktoré boli aj v súvislosti s rokovaním mojej porady vedenia, o jasnú kontrolu spoločnosti Transpetrol z pohľadu napĺňania komisionárskej zmluvy. Kontrolná skupina sa zaoberala časovým harmonogramom, vnútornými predpismi Transpetrolu z pohľadu koordinovania, riadenia a vstupovania do takýchto operácií, naplnenia komisionárskej zmluvy a ďalších aspektov tohto obchodu už na úrovni vykonávajúcich tento obchod. Ja konštatujem, že v záveroch z protokolu, zo záznamu nie sú konštatované, zistené nejaké vážne porušenia vnútorných predpisov respektíve zákonných noriem. Na základe požiadavky Generálnej prokuratúry som celý tento protokol vrátane stanoviska k otázkam, ktoré vzniesla prokuratúra, odovzdal orgánom, ktoré šetria tento predaj, aby som to povedal korektne, všeobecne.

Bola uskutočnená kontrola poslancov, ktorá preverovala celý priebeh tejto transakcie priamo v Transpetrole u nás na ministerstve hospodárstva a predpokladám, že hovorili aj s obchodníkom s cennými papiermi, ja písomný záznam z tejto kontroly nemám, ale myslím si, že ho vám kolegovia môžu kedykoľvek poskytnúť. Navyše koná v tejto veci Generálna prokuratúra, takže my sme poskytli všetky podklady, ktoré požadovala Generálna prokuratúra zo strany ministerstva hospodárstva podľa jej požiadaviek k jej činnosti.

Dámy, páni, to je všetko, ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie. Pýtam sa, či niekto z poslancov má otázku na pána ministra. Nech sa páči. Pán Oberhauser, to je všetko. Uzatváram možnosť položenia ďalších otázok. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, ja by som sa chcel spýtať, predtým ako sa obchod uskutočnil, vy ste verejnosti, aspoň tak to bolo v médiách publikované, zastavili tento obchod z určitých dôvodov, nebudem to teraz podrobnejšie rozvádzať, a potom ste ho zrazu zase povolili, čiže podľa môjho názoru alebo podľa názoru viacerých, práve toto ovplyvnilo celý priebeh obchodu a v tom by som chcel, ospravedlňujem sa, lebo som mal nejaké súrne rokovanie, ako ste to povedali, takže na to by som chcel vedieť odpoveď, a druhá vec je, že by bolo dobre, keby poslanci, naozaj tí, čo sa zúčastnili toho prieskumu, zaujali k tomu stanovisko, aby povedali, čo zistila skupina poslancov pri prieskume, ktorý vykonali, lebo ak tu nie sú v sále, myslím si, že je to z ich strany nekorektné voči ostatným poslancom, že v pléne, keď je prerokovávaná správa, neprednesú stanovisko poslancov, ktorí vykonávali poslanecký prieskum k danej téme, ktorú presadili do programu. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán minister, chcete odpovedať? Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja som uviedol na začiatku, ja som videl, že ste prichádzali trošku neskôr, lebo vy ste dávali tento bod návrhu, takže som čakal, že sa budete k tomu vyjadrovať. Ja som to uviedol, už ako to bolo, ale prosím, poviem to ešte raz.

11. decembra bolo valné zhromaždenie, ktoré na základe žiadosti majiteľa týchto akcií, to znamená spoločnosti Transpetrol, v súlade so zákonom bolo vydané akcionárske rozhodnutie, to znamená súhlas s predajom, realizáciou takzvanej tretej alternatívy naloženia s týmito akciami, predaj cez verejný kapitálový trh.

Panie poslankyne, páni poslanci, ja poviem veľmi otvorene a veľmi na rovinu, keby som akokoľvek bol chcel byť zaangažovaný v takom obchode, vydal som rozhodnutie, mohol som sa otočiť a odísť a jednoducho, obchod nech beží. Lenže vtedy som dostal, bolo dvakrát zasadnutie vlády, v stredu a vo štvrtok, a ja som dostával otázky aj od médií, od novinárov, že je pohyb s akciami VSŽ na trhu. Preto som zavolal, samozrejme, kompetentných ľudí na ministerstvo, spýtal som sa, aký je stav s tým a podobne, a slovne som pozastavil výkon tohto rozhodnutia, kým sa nezlepší situácia v cene akcií. Takáto bola realita. Prebiehali vtedy v médiách, napríklad bola situácia aká? Veľké diskusie medzi Slovnaftom, na rovinu si to povedzme a Transpetrolom, ohľadne toho: Bude - nebude Jukos dobrý investor, bude - nebude Slovnaft investor v Transpetrole a podobne. Toto interné rozhodnutie, ktoré som vydal, trvalo až do rokovania vlády devätnásteho. Medzitým rovnako Transpetrol, rovnako ktokoľvek sa mohol pripravovať na obchodovanie, na nákup takýchto akcií. Ja ešte raz chcem zdôrazniť, veď príprava približne povedzme 700 mil. Sk si už vyžaduje aj istý časový priestor.

Po rokovaní vlády, po rozhodnutí o tom, že Jukos, medzitým som samozrejme konzultoval s Úradom pre finančný trh, dostával som podkladové informácie, analýzy o tom, ako sa pohybuje cena, ale to všetko bolo vecou predávajúceho, aby si koordinoval aj otázku ceny. Po rokovaní vlády, po rozhodnutí o tom, že Jukos bude strategickým investorom, sa ešte viac zvýraznila otázka predaja a dostal som na druhý deň žiadosť od vedenia spoločnosti Transpetrol s odôvodnením, že ceny akcií na trhu vzrástli a že sa stabilizovali. Deň pred tým napríklad v Site bola informácia od riaditeľky Burzy cenných papierov, ktorá hovorila o tom, myslím, že to rozpätie si pamätám dobre, že je rozpätie asi 117 - 177 Sk na trhu a že je to rozpätie, ktoré z pohľadu cien akcií oni považujú za stabilné. Také isté som dostal hodnotenie v písomných podkladoch od predávajúceho, predpokladal som, vychádzal som z toho, že tieto informácie má na základe rokovania aj analýz obchodníka s cennými papiermi. Rovnako príslušná sekcia koordinujúca alebo gestorujúca energetiku mi dala takéto podklady. Na základe toho som zrušil ten ústny zákaz a súhlasil som s tým, aby sa pokračovalo vo vykonávaní uznesenia valného zhromaždenia.

Pán poslanec, ešte raz, ja to musím na rovinu povedať, to sa mohlo predať o hodinu, ale rovnako tak ten výkon mohol byť o 3 dni, o 5 dní, o 10 dní. To rozhodnutie, ktoré vydávam ako akcionár, prosím, je k dispozícii, neurčovalo ani deň, ani hodinu a už vonkoncom nie cenu, kedy sa to má predať. Treba na rovinu povedať, že povedzme tá rýchlosť obchodu, tak ako bola analyzovaná, a všetky, možno sprievodné veci, ktoré prebehli u kupujúcich a na iných stranách, zakladajú určité podozrenie. Ja predpokladám, že práve to je predmetom šetrenia Generálnej prokuratúry, či nedošlo povedzme k zneužitiu informácií v obchodnom styku v prospech niekoho a v neprospech povedzme iného. To je predmetom šetrenia Generálnej prokuratúry, takýto bol stav. Medzitým som tieto otázky aj osobne konzultoval napríklad s pani generálnou riaditeľkou Burzy cenných papierov.

Pán poslanec, objektívne musím povedať, že Transpetrol konal v časovej tiesni, to je, bohužiaľ, realita, na druhej strane však rovnako Transpetrol a rovnako aj sme veľmi trpezlivo, ja môžem dokumentovať požiadavky z Transpetrolu, kedy chceli, aby som vydal rozhodnutie akcionára rok predtým, ako rokovali s bankami o predĺžení podmienok pre syndikovaný úver a banky, aby rešpektovali povedzme to, že tie akcie sú predmetom rokovania s významným akcionárom, akcionárom v Transpetrole. Ten časový stres istý bol, to je pravda, posledné rozhodnutie bánk, ktoré bolo, prvé predĺženie toho termínu bolo 30. 6. 2001 a to bolo predĺženie do 31. 12. 2001, to je v zázname z rokovania vedenia Transpetrolu a konzorciom bánk, ktoré dali tento syndikovaný úver.

Všetko z mojej strany. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Nech sa páči.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán minister. Ja by som sa v tejto súvislosti chcel ešte jednu vec spýtať, ako si vysvetľujete to stanovisko vedenia US Steel a bývalého veľvyslanca na Slovensku Spojených štátov amerických, pána Johnsona, ktorý sa práve na adresu vlády, čiže aj vás, vyjadrili, veľmi by som povedal, nekompromisne, vo vzťahu k možnosti klientelizmu a korupcie a dodnes sa neospravedlnili. Ak to nebola pravda z ich strany, samozrejme, čiže sa nemajú prečo ospravedlniť, takže aké máte k tomu stanovisko, aký je z toho záver. Ďakujem.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ja začnem tým, pán poslanec, spoločnosť US Steel považujem za veľmi seriózneho a aj veľmi žiadúceho investora práve v oblasti, v ktorej je. Nakoniec sledujeme teraz celosvetový pohyb v oceliarstve, v hutníctve, tlaky, ktoré sú, povedzme, aj ochranné opatrenia, ktoré sú prijímané, takže jeho vstup na Slovensko a, nakoniec, teraz môžem hovoriť aj trochu zo širšieho pohľadu, z okamžitých reakcií povedzme oceliarskych spoločností v susedných krajinách, ktoré zacítili, že je tu šťuka v rybníku, že je to vážny hráč a pôsobí na teritóriu Slovenskej republiky, tu platí dane, takže ja si tohto investora veľmi vážim. Na druhej strane, ale musím na rovinu povedať, bohužiaľ, osobne som nebol na tých rokovaniach, mám podrobný písomný záznam od pani ministerky Machovej, ako všetky tieto rokovania prebiehali. Ja chcem len povedať, že spoločnosť US Steel mala isté, také výsadnejšie právo, pretože s ňou prebiehali rokovania, to bola tá takzvaná druhá alternatíva, ktorá bola aj v našich materiáloch analyzovaná, a kvôli ktorej my sme akékoľvek iné úvahy, napríklad predaj povedzme tendrom, aj takéto otázky sa objavili. No uvedomme si, prosím, jeden člen vlády je poverený vládou rokovať s významným akcionárom a druhý člen vlády má súhlasiť, aby spoločnosť vypísala tender na predaj minoritného balíka? Veď ďalšie akcie, kto by sa uchádzal o to, a čo by bolo obsahom toho tendra, čo ponúkame, zabezpečovanie služieb pre strategického investora alebo niečo podobné? Ja to nebudem ďalej rozoberať, ale to boli ozaj seriózne vypracované analýzy. Podčiarkujem, nielen na ministerstve, a najmä teda povedzme spoločnosti Transpetrol, ale práve v rámci celého privatizačného procesu Transpetrolu, privatizačným poradcom Transpetrolu, právnym poradcom Transeptrolu, audítorom a podobne. Ja si nemyslím, stanovisko a vyjadrenie, ktoré dal US Steel, ja ich chápem, je úplne legitímne a zrejme ten dojem alebo realita, ktorá sa pred nimi objavila, pretože oni evidentne o to záujem mali, berme to reálne, však sú obchodníci, tak prečo by nerokovali tak, aby tá cena bola pre nich z ich pohľadu, keďže to majú platiť, čo najzaujímavejšia, to znamená aj čo najnižšia. Rokovania z našej strany prebehali s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu cenu. Keď táto cesta zlyhala, až vtedy nastúpila tretia alternatíva. Pán poslanec, myslím si, že vzhľadom na to, aká je situácia u nás, aj na kapitálovom trhu, hodnoťme to reálne, by bolo nekorektné, keby sme vyžadovali nebodaj ospravedlnenie zo strany spoločnosti US Steel, oni legitímne povedali tento svoj názor a myslím si, že vzhľadom na to, že majú záujem, a to je pre mňa dôkazom toho, že oni chcú ozaj a podnikajú seriózne, v Košiciach robia veľmi dobre rozvojové aktivity, sú lákadlom aj pre ďalších investorom, ktorí budú finalizovať povedzme produkty, ktoré vyrába US Steel, tak by bolo z našej strany neseriózne požadovať isté, nejaké ospravedlnenia. Ale otvorene a reálne hovorím, mali právo, mali najviac času a najviac možností, vykonali due diligence, mohli vykonať due diligence, najlepšie poznali vnútro spoločnosti VSŽ, takže keby sa boli rozhodli a odkúpili tie akcie, zrejme by možno tento problém nebol, ale možno by ste hovorili, prečo nie iná súťaž, prečo nie povedzme cez verejný kapitálový trh a podobne.

Chcem ešte povedať, prosím, aby sme to videli aj takto, pretože v tomto, a mne to je trochu ľúto, zanikol celý privatizačný proces 49 % spoločnosti Transpetrol. Možno si dnes málokto uvedomuje, že tento balík sa predal za 3,7 mld. Sk, to je po prvé. Že sa predali čerpacie stanice, prosím, o tom tendri, ktorý tak vytlačil cenu čerpacích staníc, že za 13 čerpacích staníc sme získali takmer miliardu Sk, prosím, započítajme to do objemu prostriedkov získaných v procese privatizácie 49-percentného podielu spoločnosti Transpetrol a plus k tomu, prosím, započítajme do toho aj zisk, ktorý Transpetrol mal z predaja akcií VSŽ. Tá celková bilancia je veľmi dobrá, to treba jednoducho takýmto spôsobom označiť a takto to aj hodnotíme. Trhová cena 100-percentného objemu balíka akcií spoločnosti Transpetrol je máličko nižšia, je o niečo nižšia ako sumár týchto aktivít, ktorý som pred chvíľou uviedol, inými slovami, zostáva nám 51 % v Transpetrole, celkový zisk je taký, ako keby sa predávalo možno dohromady 100 % Transpetrolu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dámy a páni, konštatujem, že sme si vypočuli informáciu ministerstva hospodárstva o pochybnom pokuse predať za špekulatívnu cenu akcie VSŽ Košice.

Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1357. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1497. Dávam teraz slovo poslancovi Jozefovi Kužmovi, a prosím ho, pardon, dávam slovo poslancovi Slafkovskému a prosím ho, aby uviedol návrh zákona.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti uviesť návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s kolegom Kužmom pod tlačou 1357. Je to návrh zákona, v ktorom navrhujeme vyňať, teda vypustiť odsek 4 v § 21 v zákone číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento návrh hovorí o tom, že je potrebné vypustiť v § 21 odsek 4. V tomto odseku je totiž ustanovený spôsob, akým sa platí a odovzdáva takzvaná preddavková daň na eventuálnu stratu, ktorá by mala byť vo výške 2 000 Sk mesačne, to je 24 000 Sk ročne. A táto povinnosť sa vzťahuje aj na firmy, ktoré nedosiahli v predchádzajúcom období zisk, a v prípade, že nedosiahnu zisk minimálne 96 000 Sk v roku, v ktorom platia preddavok, tento preddavok respektíve jeho časť sa stáva daňou a nebude im vrátený. Táto filozofia zavádzania dane zo straty je filozofiou, ktorá je neprípustnou, je to filozofia, kde, ak niekto vytvorí stratu, tak ešte za ňu musí aj zaplatiť. Ja si myslím, že v daňovom systéme musia byť opatrenia iného charakteru, ktoré umožnia špekulatívne znižovanie zisku, predávanie pod cenu, obchodné praktiky, ktorými by bolo napríklad predávanie za dampingové ceny a podobne, trestať iným spôsobom, a nie tým, že každý jeden bude musieť túto dvetisíckorunovú daň mesačne, teda 24 000 Sk ročne zaplatiť. A navyše, čo je pozoruhodné, keď to zaplatím v jednom roku a budem mať zisk, ale moja firma už trvá dlhšie ako 12 mesiacov, tak podľa toho, ako som porozumel zákonu, nie je možné tieto peniaze mať ako peniaze, ktoré sú započítavané do budúceho roku ako preddavok na ten istý účel. To vlastne znamená, že pre všetky firmy navyšujeme daňové bremeno o 24 000 Sk ročne.

Ja by som si vás, vážené dámy a páni, dovolil požiadať o podporu tohto zákona, tak aby tento zákon prešiel do druhého čítania. O tom, že sa oňho zaujímajú subjekty ekonomické aj právne, svedčí aj veľká odozva a diskusia v tlači, ktorá prebehla na začiatku tohto roku. Ďakujem za podporu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Martinovi Kujanovi. Pán kolega, nech sa páči, máš slovo.

M. Kujan, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Jozefa Kužmu a Alexandra Slafkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1357, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť jej prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 57. schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona ako i zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výboru.

Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Kužma. To je všetko. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlásení sa. Pán kolega Kužma, dávam vám slovo.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne, nebudem veľmi dlho hovoriť. Chcel by som kolegov poprosiť o podporu tohto zákona. Je to taký deformovaný zákon, ktorý sme, žiaľbohu, schválili, ale v ktorom má hlavne ministerstvo financií svoje prsty, ako bolo priznanie majetkové občanov, ktorí nič nemajú. Táto daň zo straty alebo potrestanie za to, že firma nevykazuje zisk, je z daňového hľadiska veľmi neobvyklá. Často hovoríme o tom, že budeme sa snažiť podporovať malý a stredný stav a práve u malých a stredných firiem táto daňová záťaž vo výške 24 000 Sk, ktorá podľa súčasného zákona po troch rokoch, ak firma nebude dosahovať zisk, prepadne vlastne štátu, je, si myslím, pokuta za to, že malé a stredné firmy riešia hlavne zamestnanosť, zamestnanosť svoju, rodinných príslušníkov. Takisto by som chcel povedať, že táto daň postihne firmy, ktoré sú v zaostalých regiónoch, hlavne na východnom Slovensku, kde nie je možnosť alebo nie je dostatok investícií na to, aby niektoré malé firmy dlhodobo dosahovali vysoké zisky.

Ak budú nejaké pripomienky v druhom čítaní alebo návrhy na zmeny, tak skupina predkladateľov sa zaväzuje, že tieto požiadavky zohľadní v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou chcú vystúpiť dvaja poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlásení sa. Ako prvý má slovo pán poslanec Finďo, nech sa páči, pán kolega. Zapnite pána poslanca Finďa.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Podporujem poslanecký návrh tohto zákona najmä z toho dôvodu, lebo si myslím, že ministerstvo financií naozaj v tomto prípade "prepísklo" svoju túžbu po zlepšovaní výberu daní. Predsa dnes jestvujú iné možnosti na to, aby sa navršovali daňové príjmy, predovšetkým dôsledným vyberaním daní od tých subjektov, ktoré majú pozitívne daňové priznanie.

Druhá vec je tá, že tak ako povedal aj pán poslanec Kužma, nie každý podniká preto, aby vytváral zisk. Veľká väčšina alebo veľká časť živnostníkov podniká preto, aby si zarobila na svoje živobytie, a to je jedna z budúcností Slovenska, že občania začnú sami seba živiť. Tu nemôžeme očakávať, že problém zamestnanosti vyrieši prílev zahraničného kapitálu, veľkoindustria a podobne. Tu je naozaj potrebné vytvárať malé rodinné firmy a takýmto spôsobom im vlastne dávame po nose a uzemňujeme ich a dávame ich do situácie, ktorá je nezlučiteľná s ďalším podnikaním. Takže ja prosím kolegov, aby sa zúčastnili svojím kladným hlasovaním za tento poslanecký návrh na korekcii chýb, ktoré spôsobilo ministerstvo financií. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Teraz má slovo pán poslanec Slaný, nech sa páči.

J. Slaný, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja takisto chcem podporiť predkladateľov tohto návrhu zákona. Podľa mňa systémovo je to správny návrh, lebo musíme si uvedomiť, že vláda, a v terajšej dobe sa väčšinou preferujú len veľké zahraničné investície, ale tie nebudú riešiť zamestnanosť a oživenie ekonomiky v tých zaostalejších, mimobratislavských regiónoch. Čiže táto novela je správna aj z toho pohľadu, že predovšetkým podporí nových, začínajúcich, malých podnikateľov, ktorí na začiatku zákonite majú prvé tri roky straty, čiže to by bolo ďalšie bremeno na rozbiehanie nových firiem, čiže to by bola brzda, a nie podpora malého podnikania, čo nikto, si myslím, v tejto dobe nechce. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že Slovensko, najmä jeho vidiecka a tá hornatejšia časť, sa musí industriálne prispôsobovať rozvoju aj turistického ruchu hlavne a najmä v turistickom ruchu majú, veľký význam budú mať tie malé penzióny, vidiecka turistika a rôzne formy ubytovacích a iných služieb. Čiže tam sú tie malé rodinné firmičky, ktoré sa budú musieť začať rozvíjať a potrebujú podporu zo strany štátu, čiže aj táto novela pomôže týmto malým firmám, ktoré sa budú v pravom smere rozvíjať, čiže ja to podporím a prihovorím sa aj u ostatných kolegov, aby sme to podporili. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Uzatváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Chcem sa poďakovať kolegom za podporné diskusné príspevky a v mojej úvodnej reči som zabudol jednu vec povedať, ktorú by som rád doplnil teraz, a to, že dostať sa do straty nie je problém aj pre prosperujúcu firmu, stačí len, aby viac zainvestovala a cez odpisy sa dostáva do straty a už by musela platiť pokutu za to, že zainvestuje. Čiže je najvyšší čas takéto nezmyselnosti z nášho legislatívneho prostredia odstrániť. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

M. Kujan, poslanec: Naozaj len v krátkosti, asi by som sa opakoval, to čo tu už odznelo. Keďže poslanecký návrh poslancov Kužmu a Slafkovského naozaj dobrým spôsobom vylepšuje zákon o dani z príjmov, navrhujem podporiť tento zákon do druhého čítania. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o