P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov.

J. Cuper, poslanec: Pán kolega Osuský, ja naozaj nezávidím Palkovi ani KDH. Ani na to som nemyslel, že to je spôsob zviditeľnenia. Ja som iba povedal, že tých návrhov je veľa a chýba im odôvodnenie alebo v dôvodovej správe akési vedecké zdôvodnenie. Vo väčšine demokratických európskych krajín sa zaviedla do rokovacích poriadkov povinnosť každý legislatívny návrh podložiť zároveň nejakým serióznym sociologicko-právnym výskumom, v danom prípade možno aj psychologicko-právnym. To znamená, aby bolo jednoznačné nespochybniteľné, že keď zavedieme také závažné novely do Trestného zákona, ktoré závažným spôsobom, ja si myslím, že dosť závažným spôsobom, ovplyvnia fungovanie výkonu spravodlivosti v oblasti trestného práva, na to som chcel poukázať, že bolo potrebné oprieť dôvodovú správu aj o nejaké obsiahlejšie zdôvodnenie, nejaké vedecké zdôvodnenie alebo inštitúcie, ktoré by nejaký výskum v danej oblasti urobili. A potom ja by som to bral, ak by boli vážne argumenty. V opačnom prípade to pokladám za experiment. A experimentovanie v trestnom práve, jednoducho to tu môže povedať pán docent Gašparovič, on je na to lepší odborník ako ja, nie je prípustné, pretože experimentovať môžeme v pracovnom práve alebo v oblasti občianskeho práva, ale rozhodne nie v oblasti trestného práva. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán podpredseda Andel sa hlási s možnosťou vystúpiť. Nech sa páči, máte slovo.

M. Andel, podpredseda NR SR: Veľmi krátko využijem možnosti § 28 rokovacieho poriadku. Keďže som viedol schôdzu, nemohol som reagovať na vystúpenie pána kolegu Osuského. Veľmi krátko zareagujem. Ja si myslím, to, čo povedal, toto je vlastne požiadavka našej spoločnosti v tom stave, v akom sa nachádza. Skutočne vystihol prapodstatu veci. Iste, reagoval naňho aj pán poslanec Fico, ale to je filozofická otázka, hej, či je drahšie stavať väznice alebo je drahšie nechať týchto, už ako sa to slušne povie, proste vagabundov, hej, aby nám tu vraždili, kradli a neviem čo robili. Ja súhlasím s tým a plne sa podpisujem pod to, čo povedal pán poslanec Osuský. Chodím medzi ľudí pravidelne a stále. Ja si myslím, že pán kolega to vystihol. Všetko, ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi, ktorý bol posledný prihlásený do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Áno. Nech sa páči, pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Veľmi stručne. Chcel by som sa poďakovať pánu poslancovi Osuskému za podporu tohto návrhu.

S istou rezervovanosťou sa chcem poďakovať aj pani profesorke Tóthovej, ktorá to tiež predsa len podporila aj keď, pani profesorka, na začiatku ste spomenuli také emotívne slovo, že šteky. Tým ste ma trošku ranili, to som si naozaj od vás nezaslúžil, ja si myslím. Ale potom ste povedali, že ten návrh je i racionálny. Čiže tým ste to trošičku vylepšili.

Áno, uznávam, že je noviel Trestného zákona veľmi veľa, od novembra 1989 už asi 20, ale ako inak to môže byť, keď tu nastala taká obrovská spoločenská zmena, ktorá nás postavila pred úplne nové situácie, pred nové trestné činy, pred nové javy, na ktoré treba promptne reagovať. Isteže potrebujeme už rekodifikovaný Trestný zákon, ale ten sa pripravuje nielen týchto 3,5 roka tejto vlády, ale pripravoval sa už predtým za minulej vlády tiež celé 4 roky. A ani vtedy sa to nestihlo.

A nakoniec. Ja nemienim podávať viacej noviel Trestného zákona, iba jednu za celé štvorročné celé volebné obdobie. A využívam len ústavné právo poslanca, nič viac. Prečo to vidíme ako nejakú tragédiu? Áno, máme tu aj iné novely Trestného zákona, je tu aj vládna novela Trestného zákona. Toto predkladám ako poslanecký návrh jednoducho preto, že to vzniklo ako poslanecký návrh jednak môj a jednak mojich spolupracovníkov v KDH. Preto to nie je vládny návrh.

Samozrejme, mne by neprekážalo, keby som to podal iba ako doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ale šlo by to nad rámec toho vládneho návrhu. A pýtam sa, či je to korektné. Návrhy nad rámec sa nemajú dávať. Neprekážalo by mi ani to, keby to, čo navrhujem ako zmenu Trestného zákona, bolo súčasťou od začiatku nejakého vládneho návrhu, aj keď by to trebárs nevzniklo v skutočnosti na ministerstve spravodlivosti. Ale keby to tak bolo, potom keď si predstavím, povedzme, vládu, ktorá to schvaľuje, a názory v tej vláde, keď si predstavím názory v Legislatívnej rade vlády, minulosť tých ľudí zaťažených minulosťou, tak mám isté pochybnosti, či by to prešlo tou vládou. Jednoducho v tejto veci viacej verím, že by to mohlo prejsť v tomto parlamente. Čiže chápte aj tieto argumenty, prečo to predkladám ako poslanecký návrh zákona.

Vecné argumenty, čo sa týka obsahu, ktoré tu zazneli, v podstate len dva som počul, od pani profesorky Tóthovej, ktorá spochybnila to absolútne doživotie s tým, že človek, ktorý by bol takto odsúdený a nemal by teda absolútne žiadnu nádej na návrat na slobodu, by sa mohol stať nebezpečenstvom pre dozorcov, pre spoluväzňov. Tak tam chcem povedať, že, po prvé, v Amerike toto existuje. Nie je to potvrdené, že by títo ľudia boli najnebezpečnejšími, a po druhé, ak by to aj tak bolo, tak pýtam sa, aká je to logika hovoriť o nebezpečenstve, ktorému sú vystavení od takéhoto človeka dozorcovia a spoluväzni, a navrhovať, aby teda takýto človek príp. sa mohol vrátiť na slobodu a aby boli ohrozovaní nič netušiaci občania. Myslím si, že toto logiku nemá.

Ďalšie spochybnenie vecné bolo, že to budú nejaké veľké náklady, dokonca miliardové, ako to povedal pán poslanec Fico. Nie je to pravda. A verím, že v druhom čítaní potom uvediem aj presnejšie čísla. Nepredstavuje to nejaký závažnejší finančný problém. A už sa naozaj čudujem, že s takýmito námietkami vystúpil pán poslanec Fico. A neviem, prečo sám seba nazýva mistrporiadok.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že to, čo som uviedol, bude pre vás dostatočným dôvodom na to, aby ste podporili tento návrh zákona a schválili ho do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť.

I. Gašparovič, poslanec: Áno, pán podpredseda. Len niekoľko viet k niektorým vystúpeniam, ktoré tuná zazneli. Pri takomto zákone, pri takomto kódexe a pri spracovávaní takejto problematiky nikdy sa neprepracujeme k správnym názorom a rozhodnutiam, pokiaľ sa to robí z pohľadu jedného zamerania. Pri takýchto kódexoch je spolupráca psychológa, psychiatra a možno ešte nejakých iných odborníkov nevyhnutná, pretože sa môžeme dopustiť veľkých chýb. Na to nie sme my, myslím si, pripravení odborne, aby sme z tohto pohľadu mohli hodnotiť takúto normu.

Ja tiež chcem ešte raz zdôrazniť a podporiť aj to, čo povedala poslankyňa Tóthová. Možno ten výrok nebol celkom adekvátny, ale sledovala tým len to, že takéto kratučké normy na zmenu kódexu sú ozaj nie šťastné, pretože často dochádza potom k chybám. Takže ja som preto aj pána predkladateľa vyzval, či by nebolo lepšie, aby sa prerokovalo spolu s návrhom vládnym toto ako jeho, samozrejme, poslanecká iniciatíva. A preto som prijal aj rozhodnutie predsedníčky výboru pre školstvo a vedu.

Ešte by som pánovi poslancovi Osuskému, pokiaľ hovorí o doživotí a ešte 45 rokoch navyše, povedal, to je taký starý archaizmus, ktorý bol v Anglii. A dávalo sa trikrát doživotie, čo sa zdalo každému nelogické, ale dávalo sa preto, keď zomrel monarcha, tak automaticky dochádzalo k amnestii. Čiže preto sa dávali tieto tresty na takéto výšky. V dnešnej situácii ak by sme to aj prijali takto u nás, a bola takáto situácia, tak u nás hrozí niečo podobné. Ak to neodstránime z ústavy, tak zbytočne budeme dávať 5-krát doživotný trest, pretože prezident republiky má právo amnestovať takýto trest. Čiže môžete dať 6-krát nad 100 rokov, ale keď prezident dá amnestiu po 5 alebo 6 rokoch, tak tá amnestia bude platiť a s týmto tuná to nie je vysporiadané.

Čiže to sú veci, o ktorých možno budeme hovoriť v druhom čítaní, a preto som ja vyzval pána poslanca, aby sme dali dokopy všetky tieto poslanecké normy. Nakoniec, ste koalícia, je to vaša vláda, myslím si, že spolu by ste mali spolupracovať a predložiť jednu právnu normu na zmenu zákona č. 140/1961 Zb., ktorý, ako ste aj vy, pán poslanec, povedali, už je novelizovaný vyše 20 normami a stáva sa nepriehľadným. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.

Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom, ktorým je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Prosím teraz, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedla a odôvodnila pani poslankyňa Sabolová.

Pani poslankyňa, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcem uviesť návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Poskytovanie zdravotníckych, sociálnych a vzdelávacích a iných verejnoprospešných služieb obyvateľstvu bolo do roku 1990 výlučne v rukách štátu. Po roku 1990 bolo možné, aby sa aj tieto zariadenia a služby poskytovali v neštátnych zariadeniach. Keďže pravidlá financovania pre zdravotnícke služby a služby v tej vzdelávacej sfére sú dnes stanovené zákonom a štátne a neštátne subjekty sú postavené na rovnakú úroveň a sú financované rovnakým spôsobom, preto aj skupina poslancov predložila tento návrh, aby aj v sociálnej oblasti mohli neštátne subjekty fungovať na neziskovom princípe, aby mali financované svoje služby minimálne vo výške 75 % rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami a priemernými príjmami, ktoré teda na svoju prácu potrebujú. Aj keď sa stretávame mnohokrát s poznámkou práve o týchto neštátnych subjektoch, že aj toto je nedostatočná čiastka na ich činnosť a mali by byť postavené na roveň ako 100-percentné financovanie, neštátne subjekty iniciovali v minulom roku a od 1. 7. 2000 platí minimálny príspevok vo výške 50 % rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami a príjmami na poskytovanie porovnateľného druhu služieb v štátnych zariadeniach. Táto čiastka ale aj napriek mnohým skutočnostiam sa v mnohých zariadeniach nedodržiava a prax ukázala, že vo väčšine a v drvivých prípadoch krajské úrady poskytujú oveľa nižší príspevok neštátnym zariadeniam ako štátnym subjektom.

Všetky ostatné náležitosti, ktoré skupina poslancov dala do zdôvodnenia, máte v dôvodovej správe, preto sa nebudem rozširovať. Chcem len zdôrazniť, že je dôležité, aby aj štátne, aj neštátne subjekty občanom, ktorí sa dostali do sociálnej núdze a potrebujú sociálne služby, poskytovali rovnaké služby v primeranej cene a aby mali rovnakú garanciu a podporu v núdzi bez ohľadu na to, kto tú službu poskytuje, či je to štátne alebo neštátne zariadenie. Podľa nás platný zákon v tomto ohľade nenapĺňa dostatočne ústavné práva občanov a diskriminuje tých, ktorým štát nevie alebo nemôže poskytnúť potrebnú službu. Preto vás chcem požiadať o podporu, aby sme aspoň v tejto minimálnej čiastke, teda nie 50 %, ale 75 % rozdielu výdavkov poskytli aj neštátnym sociálnym zariadeniam a službám.

Toľko snáď za skupinu poslancov, prosím o podporu a potom v rozprave by som chcela dať jeden návrh.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Sabolovej za odôvodnenie návrhu zákona.

Teraz dávam slovo pani poslankyni Sárközy, aby z poverenia gestorského výboru informovala o odporúčaní výboru na ďalší postup prerokovania tohto návrhu zákona.

Pána poslanca Galbavého prosím, aby si sadol na svoje miesto a nevyrušoval ostatných poslancov.

Nech sa páči, pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spravodajskou správou k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 73 schôdzi.

V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Chcem zdôrazniť, že od roku 1990 môžu poskytovať sociálne služby aj iné právnické alebo fyzické osoby. Dovtedy mal štát monopol. Pravidlá ich financovania stanovuje zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Návrh zákona navrhuje zvýšiť minimálny príspevok na 75 % rozdielu medzi priemernými výdavkami a príjmami na jednotlivé sociálne služby štátnymi zariadeniami. Od 1. januára 2002 tieto sumy upravuje nová vyhláška ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 578/2001 Z. z. Osobitným dôvodom na zvýšenie zákonných garancií pre neštátne subjekty je aj prechod kompetencií štátu na samosprávy.

Navrhovaný zákon nekladie požiadavky na zvýšenie štátneho rozpočtu, pretože s jeho dopadmi je možné sa vysporiadať v rámci schváleného rozpočtu krajských úradov na rok 2002.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že ho prerokuje v druhom čítaní.

Po rozprave budem navrhovať zaradenie tohto zákona do výborov, ako aj lehoty, ktoré sú stanovené na prerokovanie.

Skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Prihlásila sa pani navrhovateľka pani poslankyňa Sabolová a pani poslankyňa Záborská. Vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú.

Pani poslankyňa Mária Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Len veľmi krátko. Jeden návrh chcem podať a chcem sa vyjadriť k stanovisku vlády k návrhu skupiny poslancov. Konštatuje sa, že ministerstvo financií vo svojom stanovisku upozorňuje, že navrhovaná úprava by znamenala zníženie prostriedkov pre organizácie poskytujúce sociálne služby v štátnych zariadeniach, kde je finančná situácia značne napätá z dôvodu ich zadlženosti, čo by mohlo viesť k znefunkčneniu činnosti. Podľa mňa je toto vôbec akože neodôvodnené stanovisko, pretože dnes fungujú tieto zariadenia aj štátne, aj neštátne. Máme tie isté zdroje, ale mali by byť rovnomerne rozdelené. A sú veľakrát indície, že práve v štátnych zariadeniach, kde sú tie prostriedky zo zákona poskytnuté bez kontroly, mnohokrát dochádza k nehospodárnemu využitiu tých prostriedkov. A myslím si, že tak ako napr. je to pri financovaní škôl, kde v prípade, že dôjde k nejakému porušeniu alebo k niečomu, môže byť znížená čiastka, presne to isté sa môže stať aj v týchto sociálnych službách.

A ďalšie je vyjadrenie, ktoré dalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Navrhuje vysloviť s predloženým návrhom nesúhlas. A svoje stanovisko odôvodňuje najmä poukazom na možnosť porušenia garancie práva na poskytovanie sociálnych služieb každému, kto je v hmotnej núdzi bez ohľadu na to, či ide o verejného poskytovateľa alebo neštátny subjekt. Je absurdné a nevysvetliteľné toto stanovisko, pretože sa mu ani nedá porozumieť. Veď práve dáva sa každému možnosť, kto je v núdzi, sa uchádzať o to, aby mu pomohli či v štátnom, či v neštátnom zariadení. A myslím si, že tieto odôvodnenia, ktoré sú prijaté, sú len z dôvodu, aby sme tento návrh zákona nepodporili. Ale myslím si, že tak ako koalícia, tak aj opozícia cíti, že vlastne poskytovanie služieb sociálnej pomoci v neštátnych zariadeniach má dnes skutočne vysokú, odbornú aj, by som povedala, morálno-vzťahovú kvalitu.

Navrhujem, aby sa tento zákon prerokoval aj vo výbore pre zdravotníctvo a, možno netypicky, aj vo výbore pre životné prostredie, pretože chcem predložiť niektoré pozmeňujúce návrhy. A myslím si, že je to tak široká škála, že by sa malo tým zaoberať oveľa viac výborov a oveľa viac poslancov, ktorí sa pri bežnej práci stretávajú s týmito problémami. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyni.

Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Záborská.

A. Záborská, poslankyňa: Nebudem hovoriť dlho a len celkom krátko sa vyjadrím k návrhu zákona. Súčasne platný zákon zásadne odporuje princípu spravodlivosti. Štát netvorí hodnoty a v podstate len nakladá s hodnotami, ktoré mu zverili občania tohto štátu. Preto musí, keď zaručuje sociálnu starostlivosť tým, ktorí v určitom období svojho veku sú na túto sociálnu starostlivosť odkázaní, túto starostlivosť zabezpečiť spravodlivo, tak ako spravodlivo vyberal dane a určité dávky od občanov. Preto všetky sociálne zariadenia, či už štátne alebo neštátne, podľa princípu spravodlivosti by mali byť zo štátneho rozpočtu financované rovnako. Čiže garantovaných 50 % platby je skutočne diskriminačných pre neštátne zariadenia. Za dobrovoľne zvolenú nadštandardnú starostlivosť by si občania mali priplácať, ale základná sociálna starostlivosť musí byť pre všetkých občanov a vo všetkých zariadeniach rovnaká. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pani navrhovateľka sa nechce vyjadriť.

Pani spoločná spravodajkyňa sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ja len v krátkosti chcem reagovať, na to, čo tu odznelo, na pani poslankyňu Záborskú, potvrdiť to, čo povedala. Minulý rok sme schvaľovali rozpočet a podľa tohto rozpočtu a vlastne podľa novely zákona sa zvýšili prostriedky aj pre neštátne subjekty. Túto zmenu sme spravili až pri schvaľovaní rozpočtu v decembri, keď sme tých 75 % znova znížili na 50 %. A na potvrdenie toho, čo tu odznelo, poviem, že napr. Krajský úrad Trnava dostal tie prostriedky, ktoré sme odsúhlasili v Národnej rade, lenže oni tie prostriedky zadržali pre štátne subjekty a neposlali ich naspäť pre neštátne subjekty. Chcela som tú sumu presne povedať, pretože to mám na stole, lenže sa rozprava skončila skôr. Ale pri druhom čítaní to poviem. Ďakujem pekne. Skončila som.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pani poslankyni.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu zákona, ktorým je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona na zamedzenie diskriminácie občanov Slovenskej republiky vyplývajúcej zo Zákona Maďarskej republiky o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch z 19. júna 2001.

Prosím teraz o slovo pána poslanca Oberhausera, ktorý bol poverený ako navrhovateľ návrhu zákona. (Hlasy z pléna.) Myslím, že sa k tomu ešte dostaneme, pokiaľ nebude prítomný niekto z navrhovateľov. Nie je prítomný nikto z tých pánov poslancov, ktorý návrh zákona podpísali a predložili do Národnej rady. Preto odporúčam, páni poslanci, ak je všeobecný súhlas snemovne, pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu. Pýtam sa, či je tento súhlas? (Ruch v sále.) Pán poslanec Galbavý, môžeme pokračovať?

Odporúčam, aby sme vzhľadom na neprítomnosť ani jedného z navrhovateľov súhlasili s tým, že tento návrh budeme prerokúvať ako posledný bod programu 57. schôdze Národnej rady. Páni poslanci, pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Áno. Nikto z pánov poslancov nevyjadruje nesúhlas s mojím návrhom.

Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

Prosím pána poslanca Slafkovského, aby predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh novely zákona, ktorý máte v laviciach pod č. 1335.

V tejto novele volebného zákona ide v podstate o to, aby boli ustanovené pravidlá, za akých okolností môžu byť delegovaní do volebných komisií volební pozorovatelia. Toto ustanovenie je v súlade s demokratickými princípmi. A vlastne v niektorých krajinách, kde demokracia už trvala, beží dlhšie, tento princíp vlastne nebolo potrebné ani zavádzať, pretože uvediem príklad napr. Francúzska, kde volebná urna sa otvára pred ktorýmkoľvek občanom. To znamená, že do miestnosti môže vojsť ktokoľvek, len nesmie prekážať pri sčítaní. Lístky sa vysypú na stôl a za určitou čiarou môže byť ktokoľvek a môže sledovať priebeh sčítania hlasov. Táto inštitúcia u nás nie je zatiaľ jednoznačne upravená. A ešte máme v dobrej pamäti problémy, ktoré boli svojím spôsobom okolo účasti pozorovateľov vo voľbách v roku 1998. A z tohto vyplýva aj návrh, ktorý som predložil v spolupráci s nevládnou organizáciou Občianske oko, ktorá vystupuje ako pozorovateľ na voľbách nielen u nás, ale aj v zahraničí.

Je to aj v súlade s požiadavkou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorej Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva odporúčal Slovensku v roku 1998 upraviť vstup pozorovateľov do volieb.

Je pravda, že týmto návrhom môžu vzniknúť niektoré komplikácie v tom zmysle, že sa ústredná volebná komisia stáva tým, kto vydáva súhlas na účasť vo voľbách, a že administratívne by sa to mohlo zdať náročné, ale dnes v časoch prepojení internetu a mobilnej telekomunikácie, si myslím, toto je minimálnym problémom a bude sa to vedieť dať veľmi dobre zvládnuť.

Dovolím si vás požiadať o podporu môjho návrhu tak, aby sme mali vo volebnom zákone upravený tento inštitút. O tom, že je to potrebné, svedčí aj to, že novelu tohto zákona s týmto textom pripravuje aj ministerstvo vnútra, ale ich text je ešte len v úvode pripomienkovacieho konania a je veľký predpoklad, že sa nedostane načas do parlamentu. Preto si myslím, že je vhodné sa zaoberať touto novelou a podporiť ju minimálne do druhého čítania. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Prosím pána poslanca Kresáka ako povereného výborom, ktorému bol zverený tento návrh zákona v prvom čítaní na prerokovanie, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru, ako ďalej prerokúvať tento návrh zákona. Pán poslanec Kresák, nech sa páči.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci Hrušov-ský. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil v rokovaní v rámci prvého čítania k návrhu pána kolegu Alexandra Slafkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

V tomto štádiu musím konštatovať, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.

Som toho názoru, že predložený návrh zákona otvára problematiku, ktorá je poriadne zložitá a ktorá je nová. Myslím si, že účasť pozorovateľov je potrebné otvoriť a upraviť podrobnejšie, ako je to v súvislosti so súčasnou právnou úpravou v platnej verzii zákona č. 80/1990 Zb. Takže chcel by som vás poprosiť, aby ste venovali pozornosť tomuto návrhu a podporili jeho posun do druhého čítania. Hovorím to aj preto, že už máme prichystané ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré by mohli významne ovplyvniť zmenu volebného zákona v súvislosti s inými vecami, v súvislosti najmä, a to hovorím teraz z tohto miesta, s pôsobením napr. súkromných médií v oblasti volebnej kampane. Na tomto mieste nechcem otvárať viac diskusiu k problematike súkromných médií ani k ďalším otázkam.

Musím konštatovať, že vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa vyplývajú ako spravodajcu v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, chcem, aby sme odporučili predmetný návrh prerokovať v druhom čítaní.

V zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku navrhujem, aby ste rozhodli o tom, že bude tento návrh pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a rovnako aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. V súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň odporúčam, aby výbory, ktorým bude tento návrh zákona pridelený, prerokovali tento návrh v lehote do 7. mája tohto roku a gestorský výbor, teda Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ho prerokoval do 10. mája tohto roku. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlásia dvaja páni poslanci, pán poslanec Cuper a pán poslanec Slafkovský ako navrhovateľ. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, pôvodne som ani nemienil vystúpiť v rozprave k tomuto návrhu zákona, ale pán Slafkovský svojimi niektorými poznámkami vyprovokoval potrebu môjho vystúpenia.

Pán kolega Slafkovský, pokiaľ ide o voľby v roku 1998, vás ubezpečujem, že nikto, tak ako Hnutie za demokratické Slovensko, nemal záujem v tomto štáte, aby voľby neprebehli demokraticky a bez akéhokoľvek podozrenia. Bol som vtedy vedúcim delegácie v Organizácii o bezpečnosti a spolupráci za tento parlament. Osobne som pozval pána Rupereza na návšteve Slovenskej republiky. Osobne dostal záväzok od predsedu vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara, že voľby budú demokratické a že nikto zo strany Hnutia za demokratické Slovensko nemá záujem o ich manipuláciu. A nikdy sme sa ani len v zámysle takouto myšlienkou nezaoberali. A v tomto smere si dovolím povedať, že voľby boli demokratické, aj keď tu bola snaha zo strany súkromných médií a niektorých politikov zneužívať tieto súkromné médiá proti Hnutiu za demokratické Slovensko a niektorým iným politickým subjektom. A nie my sme, pán Slafkovský, vykrikovali pred Markízou, že chcú nám ukradnúť Markízu, ale, práve naopak, niektorí politici, ktorí možno dnes by sa za to aj hanbili, klamali občanov Slovenskej republiky verejne, že Mečiar chce ukradnúť im Markízu. Bol to prehľadný trik, ktorý bol, mimochodom, pán Slafkovský, urobený vtedajšou opozíciou v čase volebného moratória. Za to ste sa občanom Slovenskej republiky ani len neospravedlnili. Takže tú poznámku vašu neberiem.

Pokiaľ ide o účasť Transparency International alebo ďalších iných občianskych ôk a všelijakých organizácií, ktoré nezastupovali záujmy týchto občanov, ale zastupovali záujmy úplne niekoho iného, toho, kto na voľby peniaze dal, a mal záujem na tom, aby vládna koalícia voľby vyhrala, a to sme neboli my, ale vy, pán kolega Slafkovský a vaše politické subjekty, neverím a nikdy nebudem veriť Občianskemu oku, pretože bolo úzko spojené s úzkou skupinou dnešnej vládnej koalície a vtedajšej opozície, neverím Transparency International, pán kolega Slafkovský, lebo pod osobným dohľadom pani Szücsovej ako veľmi dôvernej priateľky pani Kataríny Maternovej táto dáma poberala nemalé čiastky za poradenskú činnosť voči teda pánovi Dzurindovi a pánovi Miklošovi. Ako mám veriť tejto dáme, že ona je tým, kto má strážiť, aby nedochádzalo ku korupčným aféram a škandálom, keď jej najbližšie okolie sa ich v hojnej miere dopúšťalo. Obdobne neverím ľuďom, ktorí ma prenasledovali po celom Slovensku a snažili sa na predvolebných mítingoch škandalizovať, že môžu byť objektívni a nestranní. Práve preto si myslím, že to bolo vecou politických strán.

A ja si myslím, že nikto iný, iba politické strany musia mať záujem, aby si strážili nestrannosť pri sčítavaní hlasov. Áno, aj teraz sme mali podozrenie, že v niektorých obciach na národnostne zmiešaných územiach, kde sme nezabezpečili vo volebných komisiách našich zástupcov, dochádzalo k manipulácii s volebnými lístkami. Samozrejme, nemôžeme nikoho obviňovať bez dôkazov, i keď podozrenia tu boli. Takže v prvom rade, pán kolega Slafkovský, si myslím, že demokracia si žiada, keďže voľby sú o súťažení politických strán, ich programov a ich kandidátov, že si musia zabezpečiť sčítanie a vzájomnú dôveru politické strany samy tým, že si nominujú do volebných komisií svojich delegátov.

Ďalej, samozrejme, nie som proti tomu, aby to boli aj občania tohto štátu, lebo voľby sú aj o nich, pretože oni volia budúcu vládu, budúcu politickú alternatívu. Ale nemyslím si, že by to bola záruka demokratickosti a transparentnosti volieb, ak sa tam budú producírovať nejaké politicky zaujaté alebo v prospech niektorých politických subjektov v zahraničí manipulované nepolitické subjekty, z ktorých niektoré chcete teraz vy uplatiť miliardou a pol, aby strážili nestrannosť a objektívnosť volebného procesu. Pán kolega Slafkovský až tak naivní a hlúpi nie sme.

Pokiaľ ide o účasť súkromných médií, prosím, nemáme výhrady voči nej, máme iba obavy znova, aby neboli zneužívané. Samozrejme, je tu problém. Ak pán Rusko je dnes predsedom jednej politickej strany, ktorá sa chystá vstúpiť do volebného aktu, ako chce zabezpečiť nestrannosť médií alebo nestrannosť média, ktorého on je jeho 51-percentným vlastníkom a ktorého ďalších 49 % vlastní Markíza, CNN? Ako chcete zabezpečiť rovnosť politických subjektov, keď každý z týchto politických subjektov nemá tak ako pán Rusko médium, ktoré každý deň mu dáva priestor, či je alebo nie je volebná kampaň? A bude ho dostávať zrejme aj počas volebnej kampane. Kde je zabezpečená nestrannosť, ak sme prijali tuná zákon, chvalabohu, aj vďaka vládnej koalícii o tom, že budú sa môcť dávať pokuty aj počas volebnej kampane médiám, ak porušia zákon? A počujeme, že mediálny magnát lobuje u prezidenta, aby prezident tento návrh zákona vrátil naspäť do parlamentu, lebo jemu sa nepáči. A zrejme sa dá predpokladať úmysel, že predsa môže mať pokušenie ako predseda politickej strany, ktorá sa uchádza o účasť v parlamente, zo zneužitia médií.

Takže treba vypracovať, pán kolega Slafkovský, prezícnejšiu normu o účasti médií a účasti občianskych a iných ôk alebo očí teda na kontroly volebného aktu. Nebol som nikdy ani nie som proti tomu, aby tu bola účasť medzinárodných pozorovateľov, pretože tam sa dá predpokladať menšia zaujatosť voči niektorým politickým subjektom alebo ich nestrannosť. A ak toto všetko bude predloha zákona spĺňať, pán kolega Slafkovský, sme ochotní ju bez akýchkoľvek úmyslov alebo akýchkoľvek problémov podporiť. Ale v opačnom prípade si myslíme, že nedokonalá novela môže len skomplikovať výkon objektivity a nestrannosti volebného aktu v tomto štáte. A my sme boli práve ten politický subjekt, ktorý na neobjektivitu médií a na neobjektivitu v priebehu volebného aktu zo strany nepolitických subjektov, občianskych združení najviac doplatil. Takže nedivte sa, pán kolega Slafkovský, že nemáme dôveru k Občianskemu oku takú veľkú ako vy. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský, nech sa páči.

Pán poslanec Kresák ako spoločný spravodajca chce vystúpiť, ale potom na záver.

Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, ja by som v krátkosti doplnil ešte niektoré veci, ktoré som v úvodnom slove nepovedal a ktoré si myslím, že stoja za zmienku, aby boli povedané.

Tento návrh zákona je špeciálne smerovaný len na pozorovateľov volebných. O tom, či zákon prejde do druhého čítania a ďalej, rozhodne, samozrejme, snemovňa. O tom, či tam budú ešte nejaké ďalšie pozmeňujúce návrhy, sa tiež rozhodne tu v snemovni. Ale základným princípom je to, aby o tom, či sa budú môcť zúčastniť volební pozorovatelia volieb, nebolo rozhodované na úrovni exekutívy, ale na úrovni ústrednej volebnej komisie. V tom je problém a tam je presun z exekutívy na zástupcov občanov a to, si myslím, je vítané. Bohužiaľ, treba povedať, že napr. Ukrajina alebo Rusko takúto inštitúciu má na rozdiel od Slovenska. A obavy, ktoré vzniesla súčasná štátna administratíva z toho, že to bude administratívne zložité a problematické, sú, si myslím, absolútne neoprávnené, pretože keď to vedeli podobným spôsobom zvládnuť v Rusku, budeme to vedieť určite zvládnuť aj my. A ich voľby sú ďaleko zložitejšie, pretože volia obyčajne do troch alebo štyroch zastupiteľských zborov odrazu a zvládli to a majú vo volebných miestnostiach často tých svojich pozorovateľov aj nezávislí kandidáti a politické strany. A to je tiež jedna inštitúcia, ktorá u nás zatiaľ nefunguje, ako je nezávislý kandidát v parlamentných voľbách. Takže predovšetkým z týchto dôvodov, ktoré sú dobrými dôvodmi na to, aby sme ich v dobrom zákone mali, sú svojím spôsobom takým signálom o dobrej vôli na čestný súboj a vstup do volieb pre kohokoľvek a pre akúkoľvek opozíciu v akomkoľvek čase. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj chce reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Slafkovského.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem len kolegovi Slafkovskému povedať, že bol som ten, kto predkladal posledný návrh volebného zákona v tomto parlamente. A chcem mu povedať takú maličkosť, že predkladal som ho 2. marca, voľby boli 25. a 26. septembra, teraz budú voľby 20. a 21. septembra. Dneska je 4. apríl, rokujeme v prvom čítaní. A najväčšia výčitka voči tomu predloženému poslaneckému návrhu bola vtedy v tom, že je veľmi krátko pred voľbami, že už v tom čase by sa nemala žiadna zmena vo volebnom zákone robiť. Hovorili to vaši kolegovia, tí, ktorí sú medzi tými 92 poslancami vo vládnej koalícii, vtedy mnohí z nich sedeli ako poslanci opozície. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka. Ak hovoríte, že z exekutívy chcete presunúť niektoré práva rozhodovania v súvislosti s pozorovateľmi a ďalšími na volebné komisiu, pán kolega, robili ste ako primátor, veľmi dobre viete, za čo ste zodpovedali, za organizáciu na miestnej úrovni a technické zabezpečenie výkonu volieb. A ak nám doteraz niekto v tejto práci komplikoval situáciu, práve to bola ústredná volebná komisia, pretože také politické rozhodnutia, aké robila ústredná volebná komisia, ešte žiadna iná inštitúciu v tejto Slovenskej republike nerobila.

Nech to bola ktorákoľvek vláda, a ich bolo dosť od revolúcie, každá vláda mala záujem, aby maximálne demokraticky boli zabezpečené voľby, lebo to bola vizitka tej vlády. Takže neprenášajme teraz zodpovednosť. Alebo potom máte pochybnosť, že táto vaša vláda, ktorú vy momentálne reprezentujte, nezabezpečí demokratické voľby? Veď momentálne tieto voľby ešte bude zabezpečovať vaša vláda a robíte teraz novelu zákona, takže osobne by som do toho veľmi nevstupoval.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kresák.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som vlastne pôvodne chcel reagovať iba veľmi stručne na vystúpenie pána kolegu Cupera, ale myslím si, že tie témy, ktoré chcem otvoriť, alebo tie veci, ktoré chcem spomenúť, sa dotýkajú vystúpení aj ďalších kolegov.

Chcem iba uviesť alebo konštatovať, že myslím si, že tá téma, ktorá je dnes otvorená, teda obsah zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky by mal ležať na srdci všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či ide o poslancov koalície alebo opozície. (Hlasy z pléna.) Áno, iste, niektorým nemusí, ako signalizuje pán kolega Cuper, ale beriem to skôr ako troška žart.

Chcem povedať, že je na nás všetkých, aby sme sa pokúsili zvýšiť zodpovednosť nás ako poslancov za prípravu tej právnej normy, ktorá umožní čo najširšiu účasť všetkých voličov na nastávajúcich voľbách. A na druhej strane všetci vieme, že tá účasť v demokratických voľbách sa meria predovšetkým aj tým, do akej miery majú možnosť občania Slovenskej republiky byť informovaní o tom, ktoré strany sa uchádzajú o zvolenie, do akej miery majú možnosť participovať na kontrole volebného procesu. Predložená novela pánom kolegom Slafkovským sa dotýka práve tej druhej strany, tej participácie na kontrole volebného procesu a jeho výsledkov. Iste, dnes v tomto momente môžeme mať výhrady k tomu, aký obsah prináša predložená novela, a dá sa rozprávať o tom alebo diskutovať o tom, kde sa predložený návrh novely zákona dá zmeniť alebo skvalitniť, ale asi v rámci prvého čítania nemá význam ísť do podrobností, treba skôr poukázať na tie politické súvislosti.

Zásadná politická súvislosť, ktorá ide s predloženým návrhom zákona, je o tom, že chceme, a verím tomu, že chceme, všetci sa zasadiť o to, aby občianske organizácie, či už naše alebo zahraničné, mali možnosť participovať na kontrole. Myslím si, že nemáme dôvod sa brániť kontrole, sme presvedčení o tom, že naši voľby boli a budú demokratické a že nemáme dôvod akékoľvek zábrany stavať voči tomu, aby ktokoľvek kontrolovať to, ako sa tie voľby uskutočnili a ako sa spočítavali hlasy. Som hlboko presvedčený o tom, že v tejto veci sa všetci dokážeme zhodnúť.

Ja som zároveň už aj pred tým konštatoval, že som presvedčený, že musí byť naším spoločným záujmom bez ohľadu na to, či sme z koalície alebo z opozície, aby sa na týchto voľbách zúčastnil čo najväčší počet občanov. A s tým súvisí informovanosť. Každý z nás vie, že slobodné voľby sú iba tie, ktoré sú založené na rozhodovaní vzdelaného občana, informovaného občana. A práve o tom je tá ďalšia časť toho úmyslu, ak prejde tento návrh do druhého čítania, aby sme mohli rozšíriť tento návrh o to, aby občan mal možnosť byť informovaný o kandidujúcich politických stranách tak z koalície aj z opozície, aj cez súkromné médiá. A v tom je problém tohto volebného zákona a v tom je problém toho, čo sme doposiaľ nedokázali zmeniť. A myslím si a som hlboko presvedčený o tom, že my ten problém dokážeme odstrániť. Dokážeme ho odstrániť tým, že umožníme objektívnu kontrolu volebného procesu tak z koalície, ako aj z opozície, pretože nemáme čo skrývať v rámci nášho volebného systému, a dokážeme otvoriť tento volebný proces aj pre súkromné médiá.

Takže som hlboko presvedčený o tom, že táto snemovňa je presvedčená o potrebnosti tohto kroku a že podporí návrh kolegu Slafkovského do druhého čítania. Ďakujem pekne.