P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa poslancov, či sa chce niekto prihlásiť k prerokúvanému bodu programu do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som niektorými otázkami sa vyjadrili v rámci diskusie k legislatívnemu návrhu pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Roberta Fica.

Osobne podporujem tento legislatívny návrh, pretože už v minulosti sme mali niečo podobného v našom práve, čo sme nerozvážne, nedomyslene odmietli. A neposúdili sme pozitívy, ktoré takýto inštitút prináša. A myslím, že je veľmi vhodné v novom šate prispôsobenom na nové podmienky naň nadviazať. Aj prvýkrát, keď sme rokovali o tomto legislatívnom návrhu, som patrila medzi poslancov, ktorí tento legislatívny návrh podporili. Totiž každý legislatívny návrh by ctená snemovňa mala domýšľať do praxe. A mala by posúdiť, či prax vyžaduje také riešenie a aké dopady to do praxe môže mať.

Osobne som presvedčená, že dopad tohto legislatívneho návrhu bude pozitívny, pretože prispeje k zníženiu kriminality na Slovensku. Žiaľ, nemôžeme sa chváliť tým, že by kriminalita klesala. Žiaľ, nemôžeme sa tým chváliť, že by recidíva klesala. A nemôžeme sa ani chváliť tým, že práve osoby mladé, mladistvé by nemali vysoký percentuálny podiel na páchaní trestných činov. A práve u týchto osôb dohľad môže mať výslovne nielen prevenčný, ale aj výchovný účel.

Myslím, že predložený legislatívny návrh jasne vymedzuje, v čom je podstata ochranného dohľadu, že podstata je v tom, že zákonom sa povinnej osobe, resp. osobe, na ktorú sa má vzťahovať ochranný dohľad, ukladajú určité povinnosti. Som totožná s predloženým návrhom, že tieto povinnosti v § 2 ods. 1 sa vymedzujú taxatívne, pričom odsek 2 dáva možnosť súdnemu orgánu uložiť aj ďalšie obmedzenia podľa miestnych pomerov a pomerov subjektívnych, to znamená vzhľadom na osobu páchateľa. Je presne vymedzené, že ochranný dohľad súd uloží nebezpečnému recidivistovi a... (Vyrušovanie v sále.) Pán poslanec, ty si odborník na trestné právo, máš možnosť vystúpiť, poprípade faktickou poznámkou, áno, reagovať na to. Ja si myslím, že tento ochranný dohľad treba uložiť tým osobám, ktoré sú recidivisti, ale nie každému recidivistovi, lebo napr. recidivista môže byť aj pri páchaní dopravných nehôd a to nemusí byť nebezpečná recidíva, áno. Tam keď sa mu odníme vodičský preukaz, tak možno ochranný dohľad by absolútne neplnil svoj účel. Ale mne sa takéto riešenie pozdáva.

A naviac, mám pre predkladateľa otázku k § 5 a k § 7. Týka sa to problematiky výkonu ochranného dohľadu a momentu, keď začne sa s výkonom ochranného dohľadu, a to vzhľadom na ustanovenie § 5 ods. 1, kde sa hovorí: "S výkonom ochranného dohľadu sa začne po výkone trestu odňatia slobody." Ale v § 7 sa uvádza, že výkon ochranného dohľadu sa prerušuje počas výkonu väzby. No väzba je časový moment, keď ešte nie je rozhodnuté o treste. To znamená, nemôžem jednoznačne uviesť, aspoň podľa môjho názoru, v § 5 ods. 1, že výkon ochranného dohľadu sa začne po výkone trestu, a v § 7 hovoriť, že výkon ochranného dohľadu sa prerušuje počas výkonu väzby. Totiž to by musel už ochranný dohľad začať pred väzbou. Možno, keď dostanem vysvetlenie, áno, ale obyčajne a pokiaľ človek nie je vo väzbe, ešte nie je odsúdený. A keď je odsúdený, tak vlastne má nastúpiť výkon trestu. Jedine, pán poslanec, že by ste tam mali na mysli to obdobie, ale aj potom to možno lepšie formulovať, keď už je rozhodnuté o treste, ale ešte osoba, ktorá má ísť do výkonu trestu odňatia slobody, ešte nie je v zariadeniach Zboru väzenskej a justičnej stráže. To znamená, je na slobode napriek tomu, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vykonateľnosť. Možno je to z toho dôvodu, že nie som expert na trestné právo. Ale ako právnikovi mi to nie je celkom zrejmé. Preto nie som si celkom istá, či to bude zrejmé aj bežným občanom v tejto štylistike. Preto by som bola nesmierne rada keby som dostala akosi bližšie vysvetlené tieto ustanovenia.

Odhliadnuc od tejto mojej pripomienky opakujem, čo som uviedla v úvode. Ja osobne takýto legislatívny návrh podporujem, považujem ho za prínosný, považujem ho za potrebný a verím, že najmä u osôb, ktoré sú v nižších vekových kategóriách a dopúšťajú sa trestnej činnosti, bude mať význam tento inštitút a že zabráni ďalšej ich recidíve a ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti, čo môže byť len nanajvýš želateľný výsledok pre spoločnosť. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni, ktorá bola jediná prihlásená do rozpravy.

Pán poslanec Fico ako navrhovateľ predmetného návrhu zákona sa chce vyjadriť k rozprave. Máte slovo.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pani poslankyni Tóthovej za záujem o danú problematiku. Mám dve krátke poznámky.

Jedna poznámka sa týka spôsobu, akým bol spracovaný tento návrh zákona. Vzali sme si pôvodný návrh alebo pôvodný zákon, ktorý platil dlhé roky až do roku 1990, k tomu všetky odborné články a príspevky, ktoré boli publikované v období asi 20 rokov a týkali sa práve aplikácie tohto zákona v praxi. Jednou z najčastejšie opakovaných pripomienok praxe bolo, že zákon o ochrannom dohľade v čase, keď platil, sa netýkal mladistvých. Preto toto je napr. nóvum v porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom, že ochranný dohľad môžeme viazať aj na mladistvé osoby. Ja si takisto ako vy, pani poslankyňa, myslím, že je to dobré, lebo ich musíme kontrolovať.

Pokiaľ ide o vašu otázku, ktorá sa týka vzťahu § 5 a § 7. Ochranný dohľad začína potom, ako skončí výkon trestu odňatia slobody, to je § 5. Pokiaľ ide o § 7, kedy sa prerušuje, má sa na mysli takáto situácia: Páchateľ príde z výkonu trestu odňatia slobody a nastúpi výkon ochranného dohľadu a počas výkonu ochranného dohľadu spácha trestný čin, pre ktorý je vzatý do väzby, a akonáhle nastúpi do väzby, tak sa prerušuje výkon ochranného dohľadu. Toto je situácia, na ktorú myslel zákonodarca. A je to presne to isté znenie, ktoré platilo aj v zákone, ktorý sme zrušili v roku 1990. Čiže ide iba o túto jednu jedinú situáciu, prerušenie výkonu ochranného dohľadu, ktorý už prebieha po výkone trestu odňatia slobody, pričom páchateľ nesplní podmienky ochranného dohľadu a spácha konanie, za ktoré ho postaví niekto do väzby rozhodnutím sudcu. Nič iné tam nie je a ani žiadne iné prekážky by nemali v tomto ohľade vzniknúť. Ale pokiaľ by boli s tým nejaké nepríjemnosti, sme pripravení to legislatívne a formulačne tak upraviť, aby to zodpovedalo predstavám všetkých poslancov. Ďakujem pekne ešte raz za záujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,

ktorý prerokúvame ako tlač 1334.

Prosím, aby pán poslanec uviedol svoj legislatívny zámer.

V. Palko, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som pred vami obhájil predloženú novelu Trestného zákona, a to veľmi stručným spôsobom vzhľadom na už pokročilú hodinu.

Iste netreba nikoho z vás presviedčať, že kriminalita je závažným problémom na Slovensku, že závažným problémom je najmä násilná kriminalita a páchanie brutálnych násilných trestných činov. Iste vás nemusím presviedčať, že mnohí občania majú dojem celkom oprávnený, že štát si nevie dosť razantne poradiť s páchateľmi takýchto trestných činov. A preto je potrebné prikročiť k istým zásadným zmenám.

Dovoľte, aby som vás oboznámil so štyrmi bodmi, ktoré sa v tejto novele nachádzajú a ktoré idú smerom výrazného sprísnenia trestov za páchanie najmä závažných a najmä násilných trestných činov.

Po prvé, navrhujem zaviesť do Trestného zákona zásadu, ktorá má ľudový názov - trikrát a dosť. Znamená to toľko, ak súd skonštatuje, že niekto sa dopustil po tretíkrát trestného činu násilného charakteru z istého vymenovaného okruhu, tak jediným trestom, ktorý môže dostať, je trest doživotného odňatia slobody. Tento vymedzený okruh trestných činov obsahuje také trestné činy, ako je napr. teror, všeobecné ohrozenie, založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, nedovolená výroba a držba omamnej látky, výroba detského pornografického diela, týranie, obchodovanie s deťmi, vraždy, ublíženie na zdraví, lúpeže, branie rukojemníka a vydieranie, znásilnenie, sexuálne násilie, obchodovanie so ženami a tak ďalej. Znamená to toľko - trikrát a dosť. (Ruch v sále.) Páni, pretrhli ste mi niť môjho rozhovoru. To mi, prosím vás, nerobte.

Prikročím priamo k druhému bodu, k druhej zmene, ktorú navrhujeme v Trestnom zákone. U nás existuje, samozrejme, doživotný trest odňatia slobody. Ako však každý iný trest odňatia slobody aj tento je vlastne relatívny, pretože za istých podmienok súd neskôr môže tento trest zmeniť, napr. po 25 rokoch môže byť odsúdený prepustený na slobodu za istých podmienok, keď sa polepšil a správal sa dobre a tak ďalej. Navrhujeme, aby v prípade, že sa páchateľ dopustil viacerých obzvlášť závažných trestných činov, ktoré sú brutálne, napr. vražda dieťaťa a tak pod., aby sme si vedeli predstaviť, čo máme na mysli, popri doterajšom treste doživotného odňatia slobody, ktorý je takpovediac relatívny, existoval aj absolútny trest doživotného odňatia slobody, to znamená bez možnosti podmienečného prepustenia.

Tretia zmena, ktorú navrhujem, je táto. U nás platí tzv. absorbčná zásada pri udeľovaní súhrnného trestu, keď kriminálnik alebo teda súdený alebo odsúdený sa dopustil viacerých trestných činov viacerými skutkami. Tá zásada spočíva v tom, že on môže byť odsúdený nanajvýš na taký trest, ktorý sa už udeľuje za čin najzávažnejší z tých viacerých, ktoré spáchal. To znamená, dá sa to chápať aj tak, že de facto ako keby tie ostatné menej závažné trestné činy páchal beztrestne. A to nie je spravodlivé. Nechcem, aby sme zaviedli taký systém, aký je, povedzme, v Amerike, kde platí kumulatívny princíp, to znamená, že dotyčný je odsúdený za každý z tých viacerých trestných činov, ktoré spáchal, a celkový trest je potom len súčtom trestov za jednotlivé trestné činy. Potom to dopadá tak, že niekto je odsúdený, povedzme, na 170 rokov väzenia. Isteže nechceme ísť týmto smerom, pretože nechceme sa dostať až tam, pretože je to v rozpore s našou tradíciou, ale aspoň by sme sa mali vydať trošku týmto smerom, pretože je to jednoducho spravodlivejšie.

Preto navrhujeme znenie: "Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za viac trestných činov spáchaných viacerými skutkami, tak zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu polovicu."

Toto boli opatrenia, ktoré navrhujem, ktoré smerujú k väčšej ochrane jednotlivcov, k väčšiemu bezpečiu a k väčšiemu odstrašovaniu páchateľov, ktorí by na jednotlivcoch chceli páchať násilie.

Predložená novela obsahuje ešte jedno, štvrté opatrenie, štvrtú novinku, ktorá je takpovediac z iného súdka. Netýka sa ochrany jednotlivca. Týka sa takpovediac ochrany civilizácie, v ktorej žijeme, ochrany dôstojnosti ľudského života. Iste viete, že vedecký výskum postupuje nesmierne rýchle v oblasti, ktorou je klonovanie. Klonovanie zvierat je už takmer bežnou vecou a pred pár mesiacmi na jeseň minulého roka došlo vlastne k prvému vyklonovaniu ľudského zárodku, ktorého ďalší vývoj sa už potom umelo prerušil, aby sa tie bunky v tom zárodku už ďalej nedelili. Ale už je to realitou. Myslím si, že - je to, samozrejme, môj názor, ale aj názor širokej verejnosti - klonovanie, to je prax, ktorá je neprípustná istým zásadám našej, povedal by som, kresťansko-židovskej civilizácie. Netreba čakať, kým sa táto prax stane realitou, čo už je otázkou najbližších rokov, dokonca mesiacov, ale treba jasne zaujať stanovisko k takejto praxi.

Navrhujem, aby sa klonovanie ľudskej bytosti stalo trestným činom. A navrhujem tento trestný čin zaradiť do príslušnej hlavy Trestného zákona, ktorá už dneska sa volá Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti. Zdôrazňujem, že ide ako o klonovanie tzv. reprodukčné, ktoré by teda smerovalo k vytvoreniu úplne rozvinutého nového človeka, tak aj o klonovanie tzv. terapeutické, ktoré ráta s vytvorením klonovaných zárodkov za účelmi pestovania náhradných orgánov a tak ďalej. Netreba čakať, kým sa stane čosi, čo si neželáme, bežnou praxou skôr, než k tomu stihneme zaujať jasné stanovisko.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rátam s vašou podporou pri schvaľovaní tohto zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec pán predseda výboru.

Pán poslanec Gašparovič, teraz by som vás prosil, aby ste ako spravodajca Národnú radu informovali o odporúčaní výboru a o vašom stanovisku k ďalšiemu prerokúvaniu predloženého návrhu zákona pánom poslancom Palkom. Pán poslanec Gašparovič, máte slovo.

I. Gašparovič, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vás chcem informovať v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Palka na vydanie zákona, ktorým sa má zmeniť a doplniť zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Hneď na začiatku chcem konštatovať, že predmetný návrh spĺňa všetky podmienky z formálnoprávnej stránky uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady.

Dovoľte mi ale pri tejto príležitosti niekoľko poznámok. V oblasti trestného práva, a teda vo vzťahu k zákonu č. 140/1961 Zb. na tejto schôdzi už bolo podaných štvoro návrhov na zmenu tohto zákona. Vláda včera prijala ďalšiu zmenu tohto zákona. Čiže tento zákon na schôdzi by sme mali meniť dvomi pozmeňujúcimi návrhmi vo forme zákonov. Myslím si, že je to dosť netypické aj nešťastné. Preto som včera aj privítal, keď pani predsedníčka výboru pre školstvo a vedu požiadala o preloženie týchto návrhov na budúcu schôdzu, keď sa bude prerokúvať aj návrh vládny, s možnosťou, že niektoré tieto návrhy budeme môcť dať ako pozmeňujúce návrhy do vládneho zákona, čo je prijateľnejšie, že jednou normou budeme meniť tento zákon č. 140/1961 Zb. Preto aj môj návrh je smerovaný k predkladateľovi, či by nezvážil, aby sme tento zákon odložili na rokovanie na budúcu schôdzu. Myslím si, že bude aj ľahšie, aby sa k niektorým jeho návrhom poslanci vyjadrili a schválili to ako formu vládneho zákona s jeho pripomienkami.

Chcem tuná ešte aj povedať, že niektoré veci, ktoré v tomto návrhu sú, sú trošku proti určitej reforme, ktorú sme prijímali v roku 1990, keď sa zrušil inštitút obzvlášť nebezpečného recidivistu, ktorý on vo svojom zákone vlastne tou zásadou "trikrát a dosť" chce znovu obnoviť a dokonca ešte prísnejšie postihnúť.

Takže pokiaľ ide aj o niektoré ďalšie výroky, ktoré pán poslanec tuná predniesol v rámci tohto návrhu na zmenu zákona, nechcem sa vyjadrovať teraz, keď iba v druhom čítaní, ak tento zákon v druhom čítaní bude predložený.

Z tohto titulu mi dovoľte teda, aby som vám navrhol možnosť v rámci rozpravy, keď poprosím pána predsedajúceho, aby som mohol vystúpiť s návrhom, ak neprejde, samozrejme, môj návrh, potom odporúčam v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, aby po rozprave odporučil predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Taký je môj názor.

Keď budeme hlasovať, samozrejme, žiadam, aby bol tento návrh zákona pridelený na rokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti s tým, že výbory, ktoré som uviedol, by ho prerokovali do 7. mája a ústavnoprávny výbor ako gestorský do 10. mája 2002.

Pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Páni poslanci, otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Osuský, pán poslanec Cuper. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nedá mi nevystúpiť s nasledujúcou myšlienkou. Právo a tvorba legislatívy je veľmi závažná činnosť. Iný postup musí byť pri tvorbe zákonov a ich novelizáciách a iný postup musí byť pri kódexových zákonoch. Kódexový zákon je zákon, ktorý vlastne upravuje širší okruh spoločenských vzťahov. A predpokladá sa jeho dlhšie trvanie, vážnosť, vážnejšie pôsobenie v praxi, pretože upravuje určité principiálne otázky toho-ktorého odvetvia. Trestný zákon a Trestný poriadok sú považované za kódexy. Je už neúnosné, ako sa nakladá s novelizáciou týchto kódexov. Ja plne súhlasím s pánom poslancom Gašparovičom, ktorý je docentom trestného práva, že nie je možné takýmto systémom štekov do Trestného zákona, Trestného poriadku a ďalších, občianskeho zákonníka, Občianskeho poriadku vstupovať.

Ja sa pýtam, čo robí podpredseda vlády pre legislatívu. Predsa jeho úlohou je koordinovať tieto veci. A pokiaľ príde aj myšlienka hlavne poslancov z vládnej koalície, tak by to mali skoordinovať tak, aby sa tieto myšlienky stretli, aby sa prerokovali a aby našli jedno spoločné vyjadrenie, a nie, tu máme k niektorým zákonom 4, 5, 6 novelizácií a parlament sa s tým trápi. Je mi veľmi ľúto, ale už to treba povedať na tejto pôde, pretože legislatíva sa po vzniku štátu robila popri rezorte, ministerstvo spravodlivosti malo gesciu aj na nad legislatívou, minister bol predsedom Legislatívnej rady a popri rezorte to spravil aj pri vzniku štátu. Potom sa vytvorila samostatná funkcia s tým, že to treba koordinovať, aproximáciu dobre zabezpečiť a ustriehnuť, aby práve aproximácia bola spravená, preto sa urobil samostatný post podpredsedu vlády. A dneska vidíme, že najviac nám meškajú aproximačné zákony a nie je tu žiadna koordinácia. Tak, prosím vás pekne, načo máme podpredsedu vlády, keď tu nie je usmernenie, pretože takto legislatívu nemožno robiť.

Záver z toho je, že jednoznačne sa pripájam k tomu, aby všetky novely Trestného zákona, ktoré tu máme, sa dali dohromady a naraz sa prerokúvali. To nie je možné, aby v Zbierke zákonov každý druhý mesiac vychádzala novela kódexu. A je už úplná hanba, že novela Zákonníka práce, čo je kódexová základná norma pre skoro všetkých občanov, vyjde v zákone o verejnej službe. Tak toto je už úplne na hlavu postavené a hanbou legislatívy, kde sa dostala.

Ja sa ospravedlňujem za impulzívne vystúpenie, ale myslím, že už to bolo treba na pôde tohto parlamentu jednoznačne uviesť. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie.

Slovo má pán poslanec Osuský. Nech sa páči, pán kolega.

P. Osuský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, musím povedať, že som veľmi potešený tým, čo tu predniesol kolega Palko ako poslanecký návrh. Musím povedať, že akokoľvek hovorí pani poslankyňa Tóthová o štekoch, tie šteky sú jednoducho vyjadrením posunu, ktorý celkom logicky mohol priviesť ľudí okolo poslanca Palka k takejto novele, t. j. zmene situácie, ktorá i na poli kriminality a závažnej trestnej činnosti po roku 1990 nastala. Pán kolega Gašparovič hovoril o tom, že sa začiatkom deväťdesiatych rokov zrušil paragraf o zvlášť nebezpečnej recidíve, pričom práve teraz žijeme v spoločnosti, ktorej neradostnou, ale jednoducho zakalkulovateľnou súčasťou sú najatí vrahovia, štruktúry organizovaného zločinu, teda všetko to, čo tu, presne vzaté, v čase, keď sa rušil paragraf o zvlášť nebezpečnej recidíve, takto rozvinuté nebolo.

Musím teda povedať, že veľmi vítam, bez toho, aby som bol právny odborník, ako občan na ulici, ako právny laik to, čo navrhuje poslanec Palko. A musím povedať, že akokoľvek sa v tom bode, kde sa nechce hlásiť ku kumulatívnemu americkému spôsobu spočítavania jednotlivých trestných činov do konečného výsledku s odvolaním na to, že to nevyplýva z našich tradícií, ani keby od tohto amerického prameňa dištancoval, tak tie prvé dva body, ktoré sú predložené, sú plne v duchu tohto prameňa a nepovažujem za odôvodnené, keď sa z tohto prameňa čerpali nosné body tohto návrhu, aby sa potom autori dištancovali od toho tretieho bodu. Nemyslím si, že človek, ktorý sa vo svojej kriminálnej kariére konzekutívne dopustí vraždy, znásilnenia, lúpeže a únosu, má byť posudzovaný len ako vrah s prípadnými priťažujúcimi okolnosťami.

A rád by som ešte povedal jedno. Zaznelo tu, že táto novela by mala mať odstrašujúci účinok na prípadných recidivujúcich páchateľov závažných trestných činov. Domnievam sa, že to je veľmi dôležitý faktor. Tento význam má však predovšetkým zavedenie toho, čomu sa v americkej justícii vlastne hovorí life-long without parole. To znamená trest, ktorý nemôže zmeniť prezident, guvernér ani nikto na svete, ktorý znamená doživotie bez akéhokoľvek zemského odvolania. Ten má ešte jeden veľký význam. Ten význam je detenčný. My sme v súlade s pravidlami hry bežnými v Európe zrušili trest smrti. A považujem za nereálne sa k tejto otázke v našich podmienkach a v európskych podmienkach vracať. Naproti tomu sa ale domnievam, že ľudia, ako je Rigo či ďalší, musia byť potrestaní trestom, z ktorého neexistuje návrat. Spoločnosť potrebuje detenciu, potrebuje, aby takíto ľudia už nikdy sa nepohybovali v spoločnosti. To znamená, ten význam týchto návrhov je, chvalabohu, nielen odstrašujúci, ale predovšetkým z pohľadu spoločnosti detenčný. Tí ľudia sa nesmú vrátiť. Preto nemám problém hlásiť sa v treťom kroku i k tomu, že by človek, ktorý spáchal celú škálu najťažších trestných činov, ktoré som uviedol ako príklad, dostal dvakrát doživotie a 42 rokov k tomu. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie.

S faktickou poznámkou sa prihlásili traja poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.

Ako prvá má slovo pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, pani kolegyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som chcela pánu poslancovi Osuskému len zdôrazniť, že ja som vôbec nespochybnila obsah predloženého legislatívneho návrhu. Ja som spochybnila systém, ktorý tu bol už na viacej rokovaniach, viacej schôdzach. Ak si dobre pamätám posledné schôdze, na každej bola nejaká novela buď Trestného zákona, alebo Trestného poriadku. Takže ja som tu urobila kritiku koordinačnej práce jedného člena vlády. Ale to sa vôbec netýkalo návrhu zákona, ktorý sa prerokováva. Ja som uviedla - áno, prosím, ale skoordinovať tieto návrhy. V tom bola podstata môjho vystúpenia. Takže dúfam, že ak to vyznelo inak, tak by som bola veľmi rada, keby to bolo v tomto zmysle ponímané. V žiadnom prípade nespochybňujem návrh, ktorý sa teraz prerokováva, má svoje ratio, ale, preboha, nemôže byť každé zasadnutie parlamentu vstup do niektorého z dvoch trestných kódexov, to predsa nejde, a už viac legislatívnych návrhov. A úplne smutné je to, keď je to všetko. Pokiaľ sú návrhy koalície, opozície a nezávislého, prosím, nech sú, ale pokiaľ prichádzajú legislatívne návrhy z vládnej koalície, viacej ich príde, no tak to je už na zamyslenie sa.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa.

Slovo má pán poslanec Fico. Nech sa páči.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Jedna poznámka na pána poslanca Osuského. Nezabúdajme na ekonomický rozmer tejto novelizácie. Prosím, uvedomme si, že aplikácia tohto zákona v praxi môže znamenať prudké navýšenie osôb, ktoré budú odsúdené na mimoriadne vysoký trest odňatia slobody. Pán poslanec, navštívte slovenské väznice a veľmi rýchlo zistíte, že kapacity, pokiaľ ide o vysoké tresty odňatia slobody, sú úplne vyčerpané. To znamená, že ak chceme tento zákon v praxi prijať, znamená to okamžite výstavbu nových väzníc. Výstavba nových väzníc, znamená to nie miliónové, ale miliardové výdavky. Otázka teraz znie, či sme pripravení dať niekoľko miliárd korún na výstavbu niekoľko tisíc miest v slovenských väzniciach, aby sme zabezpečili týchto ľudí, alebo či radšej tieto peniaze použijeme na kvalitnú prevenciu, na prácu s mladými ľuďmi a s ďalšími. Sú rôzne cesty, existuje cesta represie, existuje cesta prevencie. My sme však v roku 1990, a tu sa musím prihlásiť k pánovi poslancovi Gašparovičovi, povedali, že východiskami nového Trestného zákona a Trestného poriadku musí byť depenalizácia, dekriminalizácia teda znižovanie trestov a zužovanie okruhu konaní, ktoré ohlásime alebo označíme za trestné činy. V praxi ideme úplne opačne. My zvyšujeme trestné sadzby a súčasne rozširujeme okruh konaní, ktoré robíme trestnými činmi.

Pán poslanec, nie je problém s trestnými sadzbami, veď my dnes môžeme dať také vysoké tresty, aké chceme, problém je, že neviem chytiť páchateľa a nevieme ho odsúdiť. Ak máme páchateľa nejakého ekonomického trestného činu, vieme mu dať aj 15 rokov trestu odňatia slobody. Len ho, preboha, chyťme, usvedčime a odsúďme na súde, ale vôbec netreba uvažovať o nejakom prudkom zvyšovaní. Čiže v druhom čítaní budeme pravdepodobne rozoberať aj ekonomický rozmer tejto novelizácie, pretože naozaj prinesie obrovský vplyv na štátny rozpočet. Ja ho odhadujem na niekoľko miliárd slovenských korún. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Húska.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Chcem reagovať predovšetkým na určité výroky pána poslanca Osuského, pokiaľ ide o charakteristiku možného vývoja, kde práve pomocou penalizácie, pomocou represie je presvedčený, že dôjde k napraveniu pomerov. Vieme, aké sú v samotných Spojených štátoch veľké rozpory medzi jednotlivými štátmi únie o represii. A rozchádzajú sa odborníci v tom, do akej miery samotná penalizácia, samotná represia pomáha veci riešiť.

A, preboha, nepoužívajme také schémy ako je, že už nikdy aby sa nemohli pohybovať ľudia, ktorí spôsobili nešťastie, ako ste uviedli pána Riga. Naším údelom je, bohužiaľ, aj to, že Kain nebol prvý a nebol posledný. Jednoducho, naozaj medzi ľuďmi sa pohybujú aj takí tvorovia, ktorí majú niekedy bližšie k dravcom ako k solídnym, kooperatívnym partnerom. Takže rátajme s tým, že tobôž pri veľkých transformačných pohyboch, aké sa udievajú, keď sa menia masy vlastníkov, nemôžeme celkom vylúčiť, že tu budú prítomní aj takíto. A nesmieme veriť, že to vyriešime tým, že zvýšime represiu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Osuský. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

P. Osuský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyni Tóthovej ďakujem za vysvetlenie. Ja som skôr reagoval na také ani keby trošku možno znižujúce slovo šteky, pretože to, čo predkladá poslanec Palko, je pomerne ucelený koncept. A tu chcem povedať i na adresu vystúpenia kolegu Húsku aj kolegu Fica, je pravda, že hovoríme o depenalizácii a dekriminalizácii ako o tendencii, ale ako si všímate, návrh poslanca Palka sa týka práve dravcov. To znamená, ľudia, o ktorých som hovoril menovite a o ktorých som hovoril všeobecne ako o príkladoch, nie sú tí, na ktorých sa môže vzťahovať úvaha o depenalizácii a dekriminalizácii. A návrh poslanca Palka, ako je pre mňa na prvý pohľad zrejmé, sa týka takej kategórie ľudí, kde tieto dve slová sa ani nedajú zmysluplne použiť. Preto musím povedať, že ak hovoríme o páchateľoch, ktorým sa kedysi hovorilo "obzvlášť nebezpečný recidivista", iste každý uzná, že nie je namieste hovoriť o nejakom pohybe a o niečom, pred čím netreba spoločnosť chrániť.

A pokiaľ ide, samozrejme, o tú finančnú kalkuláciu, existujú kalkulácie, koľko je hoden jeden ľudský život. Existujú kalkulácie brutálne, ktoré hovoria len o tom, koľko človek vytvorí hodnoty alebo v marxistickom poňatí možno nadhodnoty a koľko teda človek, ktorý predčasne svoj život ukončí, znamená straty pre spoločnosť. To znamená, ak by úvaha o tom, že recidivisti páchatelia násilných trestných činov a vrážd majú byť navždy detenčne umiestnení v nanovo vybudovaných trestniciach, mala stroskotať na nedostatku betónu a mreží, tak si myslím, že to je veľmi zlý spôsob kalkulácie.

A rovnako musím povedať, že žiadna prevencia, dovolím si povedať, nevyrieši problém najatých vrahov a páchateľov najťažšej trestnej činnosti. Ide o takých ľudí tak asociálnych, že nie je namieste hovoriť tuná o prevencii, depenalizácii a dekriminalizácii. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

J. Cuper, poslanec: Milé dámy, vážení páni, dovoľte mi povedať pár slov k predloženému návrhu novely Trestného zákona alebo zákona č. 140/1961 Zb. známeho ako Trestný zákon.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pravdou je to, že v poslednej dobe sa rozmnožil počet poslaneckých návrhov, rastie exponenciálnym radom ako huby po daždi. Ja viem, blížia sa parlamentné voľby, každý sa chce zviditeľniť, ale v civilizovanej spoločnosti a v demokraticky usporiadaných pomeroch to sťažuje prijímanie zákonov a chod parlamentu. V každej parlamentnej demokracii je pomer zákonov alebo návrhov zákonov predkladaných vládou a poslancami v pomere 95 % ku 5 %. Ak by ste spočítali tieto čísla v slovenskom parlamente, tak by vám vyšlo pomaly pol na pol alebo možno 60 poslaneckých návrhov a 40 vládnych návrhov. Súvisí to s tým, čomu sa hovorí efektívnosť normotvorby alebo efektívnosť legislatívneho procesu. Ak má vychádzať kvalitný zákon z tohto parlamentu, a v poslednej dobe médiá hovoria o nekvalite normotvorby alebo nekvalite zákonov, ktoré z tohto parlamentu vychádzajú, tak rozhodne nemôžeme postupovať touto metódou, ktorá sa stala, žiaľbohu, bežnou.

Pravda je taká, že niekoľkokrát sme žiadali od ministra spravodlivosti správu o stave rekodifikácie trestných kódexov aj občianskych kódexov, tak ako to tu povedala pani poslankyňa Tóthová. Žiaľbohu, musím povedať, že pán minister spravodlivosti neurobil zadosť svojmu úradu a jednoducho nesplnil programové vyhlásenie vlády v týchto bodoch. Jednoducho sa zaoberal inými vecami, ďaleko menej potrebnými na zdarný výkon spravodlivosti v Slovenskej republike, ako je rekodifikácia trestného práva. Žiaľbohu, pravda je taká, že zveril to ľuďom, ktorí mali tú rekodifikáciu či už trestného procesu alebo trestného práva hmotného uskutočňovať v rámci svojich iných služobných povinností. Teda zveril to na sudcov Najvyššieho súdu a niektorých pracovníkov z právnickej fakulty. Pravda je taká, že nejaké návrhy boli aj týmito ľuďmi vypracované, ale pravda je aj taká, že hovoria, že oni jednoducho na systematické usporiadanie týchto legislatívnych noriem nemajú pracovný čas. A pravda je taká, že možnože ani tie právne normy by neboli dobré z ich dielne, pretože ich povinnosťou je súdiť, a nie vypracovávať právne normy, ktoré by boli z hľadiska teda účelnosti, efektívnosti a prospešnosti pre spoločnosť dobré. Takže v tomto smere je naša legislatíva vládna dlžná a ďaleko zaostáva za tým, musím povedať, čo tu bolo za predchádzajúcej vlády, keď vláda a jej jednotliví ministri do parlamentu predkladali ďaleko kvalitnejšie legislatívne návrhy, teda predlohy zákonov. A v tomto smere bolo aj nepomerne menej legislatívnych návrhov poslaneckých. Tak nevznikal legislatívny chaos.

Ja chcem povedať, že názor pána poslanca Palka môže byť správny, chceme mať menej zločinov, chceme sa cítiť bezpečnejšie v uliciach. Ale pravda je aj to, že chceli sme otvorenú spoločnosť, a pravda je aj to, že väčšina z nás žila v uzavretej spoločnosti, kde teda sa trestnej činnosti páchalo menej, boli sme na ňu menej zvyknutí, bola menej brutálna. A, samozrejme, aj ten postih bol pomerne prísny, a preto teda náš život sa zdal vtedy ďaleko jednoduchší.

Pravda je aj to, že ale táto novela, i keď na prvý pohľad zavádza celkom jednoduché a efektívne prostriedky, bude finančne náročná, pretože spoločnosť ak bude izolovať páchateľov niektorých trestných činov, a tie skutkové podstaty sú tu vymenované v § 43, bude sa musieť postarať aj, tak ako tu povedal pán poslanec Fico, o to, aby jednoducho mali miesto v tých nápravnovýchovných zariadeniach a aby mali tam aj nejakú náplň činnosti. To znamená nárast nákladov.

Už nehovorím o tom, že jednoducho sprísňovanie postihu nie je tou najsprávnejšou cestou, najmä ak teda ide o to, že niekoho odsúdime na tresty absolútne, z ktorých v podstate niet návratu. Ja som niečo o tom z tej sociológie práva aj americkej prečítal. Samozrejme, aj v Spojených štátoch boli pokusy a nielen jeden pokus sprísniť trestný postih, boli teórie, ktoré vychádzali z teórie teda rodeného zločinca, zaviedla sa povinná sterilizácia rodených zločincov. Nakoniec keď trocha veda trestného práva pokročila, sa zistilo, že vlastne sa páchali trestné činy. Práve naopak, tým, že sa odsúdil často nevinný páchateľ, pretože aj justičné omyly existujú, sa jednoducho dopúšťalo takých justičných omylov na existencii niektorých ľudí, kde už návratu jednoducho nebolo.

Takže v tomto smere aj pán Osuský podľa mňa má až veľmi prísne merítka alebo pohľady na úlohu a vedu trestného práva alebo teda na samotné možnosti a hranice trestného práva. Sprísňovanie trestov bez toho, aby sme sa pozreli na príčiny, ktoré tkvejú v trestnej činnosti, nerieši problém. Možnože zdanlivo ho vyrieši na nejaký čas, ale rozhodne nie je trvalým riešením. Nie je trvalým riešením neustále zvyšovanie trestných sadzieb, nie sú riešením novelizácie trestného práva podľa politickej objednávky a politických potrieb, ako sme svojho času zvyšovali hranice alebo časový posun väzby, a vydali sme to až nejakých 5 či 6 rokov. Samozrejme, v tomto smere sme ďaleko pred inými krajinami Európy a som presvedčený, že sa tým objasnenosť trestných činov možno absolútne nezvýšila.

Samozrejme, preto si myslím, že i keď pána predkladateľa viedol dobrý úmysel, a dnes sa to stalo módnym, či už strana Smer alebo aj KDH vo svojich programoch sľubujú občanom bezpečnosť a poriadok v uliciach, že táto cesta nie je tou najsprávnejšou, ako zaviesť tento poriadok, lebo, ako už to tu bolo povedané, nie je naším problémom samotná výška trestov, samotné hranice trestných sadzieb, ale podľa mňa skôr hranica objasnenosti trestných činov. A tá je pomerne na veľmi nízkej úrovni.

To znamená, podľa môjho názoru skôr efektívne by bolo novelizovať Trestný poriadok a zefektívniť výkon orgánov činných v trestnom konaní, to znamená či už orgánov polície alebo vyšetrovateľov, či už orgánov prokuratúry, ale aj súdov. To by bolo podľa mňa ďaleko efektívnejšie ako lakonické zvýšenie trestných sadzieb v Trestnom zákone. Takže ja osobne si myslím, že som na rozpakoch, ale asi nepodporím túto novelu Trestného zákona. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Osuský a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.

Pán poslanec Osuský.

P. Osuský, poslanec: Chcel by som povedať, že existujú návrhy zákonov, ktoré sú dobré, a návrhy, ktoré sú zlé. Platí to pre návrhy zákonov zo strany vlády i zo strany poslancov. Ale ak platí salus patriae suprema lex, nie je našou úlohou zaoberať sa matematickým pomerom vládnych a poslaneckých návrhov, ale skôr sa zamyslieť nad tým, či je ten návrh ozaj dobrý pre blaho vlasti, aby som sa vrátil k tomu latinskému citátu. Uzavretá spoločnosť, v ktorej sme žili do pádu železnej opony, hoc sa aj mohla hrdiť, povedal by som, nižšou zločinnosťou, nebola spoločnosťou, ktorá mala budúcnosť. To, čím prechádzame teraz, so sebou prináša mnoho pozitív, no aj isté riziká a isté problémy. A postaviť sa k nim s návrhom na riešenie je dobré. Ani teórie profesora Lombrosa o rodenom zločincovi, ani prefrontálna leukotómia podľa Egasa Moniza, o akej sme si čítali v knižke Bol som dlho preč, príp. akú sme videli v jej filmovej verzii Let ponad kukučie hniezdo, neobstáli ani na súde medicíny, ani na súde dejín. Detencia, o ktorej však hovoríme, a znova to podčiarkujem, sa týka nie státisícov páchateľov trestnej činnosti, týka sa obmedzeného počtu páchateľov najzávažnejšej trestnej činnosti, ktorú, verím tomu, celá táto snemovňa za závažnú trestnú činnosť považuje.

A ak tu zaznelo to, že sa takýmto návrhom Vladimír Palko a KDH pred voľbami zviditeľňuje, musím povedať, vďaka Bohu za to, že prichádzajú voľby, ak by aj toto mal byť jediný motív. Ale za seba musím povedať, že keby tento návrh prišiel pred rokom, pred dvoma či pred troma rokmi, budem hovoriť to isté. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Cupera, ktorý spomínal tu rôzne teórie za a proti doživotnému trestu smrti, tzv. absolútnemu. Chcem upozorniť na jeden moment. Absolútny doživotný trest má jeden veľmi negatívny dopad na vnútroväzenský život. Som bola vrchnou veliteľkou Zboru väzenskej a justičnej stráže a viem, o čom hovorím. Inak sú k tomu viaceré materiály, dokumenty serióznych psychológov. Odsúdený, ktorý nemá ani iskierku nádeje, stáva sa potenciálnym nebezpečím pre svoje okolie. Preňho neexistuje žiadna motivácia a preňho už aj zavraždenie svojho spolubývajúceho, zavraždenie dozorcu a pod. je skutok, ktorý nedelí a nenásobí. On totiž už nemá čo stratiť. A preto tam, kde bolo zavedené absolútne doživotie, tak dochádzalo veľmi často k ublíženiu na zdraví dozorcom, spoluväzňom až k vraždám.

Preto podľa môjho názoru je účinnejšie ísť cestou sprísňovania odpustenia doživotného väzenia sprísnením podmienok prepustenia aj doživotného väzenia, teda mať inštitút doživotného väzenia, ale veľmi-veľmi úzku štrbinku odchodu z tohto trestu.