P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.
Teraz dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Suchárovi. Nech sa páči, máte slovo.
M. Suchár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Jozefa Kužmu a Alexandra Slafkovského na vydanie zákona o zákaze šikanovania fyzických a právnických osôb orgánmi verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 1276) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.
Národná rada pridelila návrh poslancov Jozefa Kužmu a Alexandra Slafkovského výboru ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Uvedené výbory prerokovali návrh v lehote stanovenej uznesením Národnej rady.
Gestorský výbor neodstal do 11. marca 2002 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov.
Návrh poslancov Národnej rady Jozefa Kužmu a Alexandra Slafkovského odporúča schváliť iba Výbor Národnej rady pre verejnú správu, a to uznesením č. 434 zo dňa 5. marca 2002.
Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu návrh zákona neschválil.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh zákona na dopracovanie.
Gestorský výbor prijal také dve stanoviská, že v prípade, že nebude schválené vrátenie tohto zákona na dopracovanie, tak gestorský výbor pripravil a odporúča potom schváliť 9 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte v správe.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bajan, neodchádzajte z rokovacej sály.
M. Suchár, poslanec: Takže ako o prvom dám, ak nebudú z pléna iné návrhy pozmeňujúce, hlasovať o návrhu gestorského výboru, že odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Jozefa Kužmu a Alexandra Slafkovského na vydanie zákona o zákaze šikanovania fyzických a právnických osôb orgánmi verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov vrátiť navrhovateľom na dopracovanie. V prípade, že to v pléne hlasovaním neprejde, dám potom hlasovať o tých 9 návrhoch, ktoré schválil gestorský výbor. Ďakujem, skončil som, prosím, pán predsedajúci, keby ste otvorili rozpravu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi spravodajcovi.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu, ktorým je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kužmu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec Kužma za skupinu navrhovateľov, nech sa páči.
J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, nebudem dlho hovoriť o tomto zákone. Dostal sa do poradia z tohto dôvodu, že vlastne od januára predložené zákony sa presúvali ako poslanecké.
Chcem povedať, že o prijatí tohto zákona by mala mať záujem vlastne každá vláda, lebo ide vlastne o vymožiteľnosť práva, a to práva v priestupkovom konaní, kde po roku 1989 vznikla skupina ľudí, ktorá pácha priestupky a keďže nevlastní žiaden majetok a poberá len sociálne dávky, nie je voči nim možné uplatniť postih. Takisto na dokazovanie priestupkov pokuty, predvádzacie posudky lekárske sú obmedzené tak nízkou finančnou sumou, ešte od roku 1966 v zmysle zákona č. 350, že teraz rádovo presahujú 10-násobok toho, čo voči tomu, kto priestupok spáchal, je možné uplatniť. Je to súhrnne, vlastne v súčte výška pokuty do výšky 500 Sk.
Keďže prerokovanie vo výboroch, ale aj vyjadrenia legislatívcov vychádzajú z odporúčania, aby predkladatelia tento návrh dopracovali, za predkladateľov s predloženým návrhom, ktorý je v správe z výborov, súhlasím. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Kužmovi.
Nech sa páči, pán spravodajca pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ako spoločný spravodajca k tlači 1228, ktorým je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, si dovolím povedať toľko, že Národná rada pridelila tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rade pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor nedostal do 24. januára 2002 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený v súlade so zákonom.
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kužmu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1228), odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi iba Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu svojím uznesením č. 415 zo 16. januára 2002.
Ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 815 zo dňa 16. januára odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh zákona na dopracovanie.
Teda ako spoločný spravodajca, pokiaľ z rozpravy nevzídu iné návrhy, by som nechal potom hlasovať o tomto návrhu, tak ako navrhol ústavnoprávny výbor spolu s gestorským výborom, teda o návrhu, aby sa vrátil návrh predkladateľom na dopracovanie. Ďakujem, skončil som.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi navrhovateľovi Kužmovi a pánovi spravodajcovi Slafkovskému.
Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Mesiarika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Prosím pána poslanca Mesiarika, aby predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil.
M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som stručne uviedol návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Chcel by som len pripomenúť, že podobný návrh som predkladal zhruba pred dvomi mesiacmi, avšak na základe stanovísk Legislatívnej rady vlády, vlády Slovenskej republiky som ho zobral späť a tento predkladám upravený podľa pripomienok Legislatívnej rady vlády, samotnej vlády a aj ministerstva financií.
Podstatou tejto zmeny je, že postupom času pri zmenách tohto zákona sa objavila a existuje ešte jedna skupina nájomníkov, ktorí majú nájomné byty zo združených prostriedkov právnických osôb bývalých spoločenských organizácií, ktoré prešli určitou transformáciou. Návrh, ktorý predkladám by ošetril byty bývalého Revolučného odborového hnutia, do vlastníctva ktorých po roku 1989 vstúpili Majetková a správna únia, jednotlivé odborové zväzy a následne Jednotný majetkový fond odborových organizácií v Slovenskej republike. Chcel by som len vás informovať a zdôrazniť, že tieto byty boli postavené tak, ako aj tie, ktoré už spadajú pod tento zákon, zo združených prostriedkov štátu a tejto spoločenskej organizácie. Okrem toho ide o pomerne starý bytový fond. A obávame sa, že neumožnením tieto byty previesť do vlastníctva nájomníkov v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. mohlo by dôjsť jednak k chátraniu týchto bytov, ale, čo je horšie, mohlo by dôjsť, a sú náznaky, k rôznym špekulatívnym prístupom tejto odborovej účelovej organizácie, kde by neoprávnene mohla získať neoprávnený zisk.
Chcem zdôrazniť, aby ste si povšimli, vážené poslankyne, poslanci, že týmto zákonom taxatívne nenariaďujeme po odporúčaní Legislatívnej rady vlády, že musí takýto vlastník, teda Jednotný majetkový fond odborových organizácií previesť byty podľa tohto zákona, ale navrhujeme, že pokiaľ sa tento vlastník rozhodne tieto byty previesť, môže ich previesť podľa tohto zákona. Viete, že ide tam o problém § 17 tohto zákona. Pokiaľ by tento návrh bol schválený, nájomníci by mohli tieto byty mať prevedené za regulovanú cenu, tak ako sme prevádzali komunálne byty a byty ďalšie, nie za cenu trhovú. Ešte raz podotýkam, je to na základe dobrovoľnosti, či sa Jednotný majetkový fond odborových organizácií rozhodne tieto byty previesť podľa tohto zákona.
Ministerstvo financií vyjadrilo s návrhom súhlas. Nemám iných negatívnych stanovísk. Prosím, aby ste posúdili tento návrh a podporili jeho schválenie do druhého čítania. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Prosím teraz spravodajcu pána poslanca Štefana Rusnáka, aby informoval Národnú radu o odporúčaní výboru o ďalšom prerokúvaní predloženého návrhu zákona skupiny poslancov. Pán poslanec Rusnák.
Š. Rusnák, poslanec: Áno, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím, aby ste nevyrušovali pána spoločného spravodajcu.
Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Účelom predloženého návrhu zákona je odstrániť nezrovnalosť s nájomným bytom postaveným v rámci združených finančných prostriedkov právnických osôb a bývalých spoločenských organizácií. Ide o byty bývalého Revolučného odborového hnutia do vlastníctva, do ktorých vstúpili po roku 1989 Majetková a správna únia, jednotlivé odborové zväzy a následne Jednotný majetkový fond odborových organizácií v Slovenskej republike. Práve táto časť bytového fondu sa stala problematickou, a to nielen vo vzťahu k založeniu diskriminácie oproti nájomníkom bytov, ku ktorým prevod vlastníctva upravuje zákona č. 182/1993 Z. z., alebo vo vzťahu k udržiavaniu takéhoto bytového fondu, ktorý je značne opotrebovaný. Táto časť bytového fondu môže byť i zdrojom špekulácií, možností bezdôvodného obohatenia určitej skupiny vlastníkov. Touto novelou by sa odstránila existujúca diskriminácia vo vzťahu k vlastníctvu bytov vystavaných v rámci združenej bytovej výstavby.
Návrh zákona podľa navrhovateľov nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí, s čím sa stotožňuje i Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1441 z 9. januára tohto roku prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Mesiarika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 1310), na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 7. mája a gestorský výbor v lehote do 10. mája tohto roku.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, na návrh pána poslanca Rusnáka otváram rozpravu o prerokúvanom bode programu. Do rozpravy z prítomných pánov poslancov, keďže som nedostal písomné prihlášky, sa nechce prihlásiť nikto ústne. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Podľa uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu, ktorým je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe,
ktorý prerokúvame ako tlač 1317.
Prosím pána poslanca Osuského, aby odôvodnil a uviedol návrh svojho legislatívneho zámeru. Pán poslanec Osuský.
P. Osuský, poslanec.: Ďakujem pekne, pán podpredseda. V súlade s princípmi deetatizácie, subsidiarity a občianskej spoločnosti, podľa ktorých činnosť, ktorú môže kvalifikovane vykonávať neštátne a nezávislé občianske združenie, nemá vykonávať štátny orgán, sa navrhuje, aby overovanie odbornej spôsobilosti veliteľov rekreačných plavidiel, vedenie evidencie a vydávanie preukazov odbornej spôsobilosti veliteľov rekreačných plavidiel nevykonávalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ale ním poverená právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike s celoslovenskou pôsobnosťou uznaná Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a Medzinárodnou jachtárskou federáciou.
Navrhovaná úprava, aby sa touto inštitúciou stal Slovenský zväz jachtingu, je zároveň návratom k modelu aplikovanému na našom území v rokoch 1968 až 1984, keď až do rozhodnutia straníckych a štátnych orgánov túto činnosť vykonával Slovenský jachtársky zväz.
Vo väčšine štátov Európskej únie je bežnou praxou, že preukazy technickej spôsobilosti a preukazy odbornej spôsobilosti na vedenie rekreačných plavidiel nevydávajú štátne orgány, ale tie subjekty, ktoré sa tejto problematike dlhodobo a systematicky venujú, t. j. orgány záujmovej samosprávy, hlavne jednotlivé jachtárske zväzy. Takýto model sa uplatňuje napr. v Rakúsku, v Švajčiarsku, v Nemecku, v Anglicku, v Holandsku, v Belgicku, vo Švédsku, ale i v Spojených štátoch, kde certifikáty odbornej spôsobilosti vydávajú z poverenia štátu jednotlivé národné jachtárske organizácie.
V Slovenskej republike vykonáva túto činnosť v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe tzv. Námorný úrad, ktorým je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. V zmysle § 56 ods. 8 zákona môže Námorný úrad preniesť túto právomoc i na právnickú osobu spĺňajúcu taxatívne stanovené podmienky, napr. na Slovenský zväz jachtingu, renomovanú organizáciu s vysokým odborným kreditom a dlhoročnou históriou. Dodnes však túto kompetenciu dobrovoľne nevyužil a žiadosť Slovenského zväzu jachtingu trvale odmieta.
Vážení kolegovia poslanci, dovolím si vám pre vašu informáciu oznámiť, že Slovenský zväz jachtingu je jediná národná organizácia združujúca jachtárov na Slovensku, že je členom International Sailing Federation v Southamptone, ktorá je vrcholovou medzinárodnou jachtárskou organizáciou. Pre vysvetlenie táto, a teda aj Slovenský zväz jachtingu združuje jachtárov všetkých zameraní bez ohľadu na to, či sa venujú jachtingu na vnútrozemských vodách, na moriach, jachtingu pretekárskemu alebo aj športovým plavbám.
Slovenský zväz jachtingu má vážny záujem, odborné predpoklady na kvalitné vzdelávanie, ale aj overovanie odbornej spôsobilosti veliteľov rekreačných plavidiel, vedenie evidencie a vydávanie preukazov odbornej spôsobilosti. Dlhoročná, dnes už 50-ročná činnosť slovenského jachtingu a jeho spolupráca aj na medzinárodnej úrovni dáva tiež vysoký predpoklad, že odborný, organizačný a personálny potenciál členstva Slovenského zväzu jachtingu je kvalitný.
To všetko ma viedlo k tomu, aby som si dovolil navrhnúť zmenu § 56 ods. 8 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe, ktorý sa zmení na nasledovný text: "Ministerstvo poverí overovaním odbornej spôsobilosti veliteľov rekreačných plavidiel a vedením evidencie a vydávaním preukazov odbornej spôsobilosti veliteľov rekreačných plavidiel právnickú osobu so sídlom v Slovenskej republike s celoslovenskou pôsobnosťou uznanú Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a medzinárodnou jachtárskou federáciou."
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, samozrejme, môže niekto z vás namietnuť, že ide o malý krok. Ak sme sa ale rozhodli v tejto krajine prejsť od paternalistického štátu, ktorý rozhoduje na každom kroku o všetkom, k normálne fungujúcej spoločnosti, kde každý robí to, čo robiť vie, a to, čo robiť má, tak sa domnievam, že aj táto činnosť má prejsť do rúk tých, ktorým reálne a principiálne patrí. Vybudovanie prirodzene fungujúcej občianskej spoločnosti pozostáva z množstva veľkých aj malých krokov. Toto je možno malý krok, ale ani bez mnohých malých krokov sa po rokoch k občianskej spoločnosti nedopracujeme. Preto niet tak malého kroku, ako je taký, ktorý je potrebný na dosiahnutie tohto cieľa. Dovoľujem si vás preto poprosiť, aby ste túto zmenu, ktorou zasadíme do mozaiky občianskej spoločnosti ďalší kamienok, podporili. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Osuskému.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Palackovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru, ako Národná rada Slovenskej republiky má ďalej pristúpiť k prerokúvaniu predloženého návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona. Pán poslanec Palacka.
G. Palacka, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som vystúpil podľa rokovacieho poriadku v prvom čítaní ako spravodajca k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.
Predložený návrh bol doručený poslancom Národnej rady 10. januára a predseda Národnej rady po posúdení, že spĺňa všetky formálne náležitosti rokovacieho poriadku, ho pridelil na prvé čítanie.
Ako spravodajca si osvojujem názor, že návrh spĺňa formálne náležitosti rokovacieho poriadku a je možné o ňom v Národnej rade v prvom čítaní rokovať.
V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada po rozprave návrh prerokovala v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ďakujem pánovi poslancovi Osuskému a pánovi poslancovi Palackovi za spoluprácu pri prerokúvaní predloženého návrhu zákona.
Podľa schváleného programu 57. schôdze pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec Šepták, prosím, aby ste svoj návrh odôvodnili.
R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať, že táto moja novela prichádza na rad. Tak ako moji kolegovia hovorili, aj ja som ju podal v januári, ale viac-menej poslanecké návrhy boli odsúvané a dostali sa na rad vlastne až teraz. Práve preto v prípade, že by ste túto novelu posunuli do druhého čítania, by bolo potom potrebné upraviť účinnosť tohto zákona, ktorým je zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Z praxe dnešnej doby vieme, že malí podnikatelia z dôvodu, že ich príjem z podnikania prekročí 100 000 Sk, čím musia platiť poistné do Sociálnej poisťovne, rušia svoje živnosti z dôvodu, že sa im neoplatí podnikať, keďže zaplatia na odvodoch viac, ako si dokážu svojou činnosťou zarobiť. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej zisk z podnikania je menší ako 100 000 Sk, ale ktorej príjem z podnikania prekročí 100 000 Sk, musí platiť poistné do Sociálnej poisťovne. V mojom návrhu uvádzam dva príklady, ktoré sú rozsiahle, ale jasne dokumentujú to, akým spôsobom musia títo podnikatelia zaplatiť na odvodoch viac, ako dokážu zarobiť. A práve preto je potrebná táto novela, aby vlastne ľudia, ktorí chcú si nejakým spôsobom pomôcť popri svojom zamestnaní alebo popri štúdiu, mali možnosť a nemuseli vykázať vlastne stratu nad svojou činnosťou. Nebudeme ale, samozrejme, zbytočne zdržiavať. Tieto príklady, ktoré konkrétne hovoria, v ktorých zákonoch je konkrétny problém a ako ho odstraňujem, každý z vás si môže prečítať.
Čiže na záver zhrniem. To znamená, že pri rovnakej výške zisku nie je skutočný zisk u predajcov tovaru a u poskytovateľa služieb rovnaký. Ale často najmä pri malých objemoch tržieb vyskytujúcich sa najmä u študentov dennej formy štúdia na vysokej škole alebo u osôb podnikajúcich pri hlavnom zamestnaní sa diametrálne líši. Ide teda o jasnú diskrimináciu medzi predajcami tovaru a poskytovateľmi služieb. Táto novela hovorí o odstránení diskriminácie pri platbe odvodov poistného do Sociálnej poisťovne a dáva návrh na riešenie tohto nedostatku.
V počiatku prijatia novela bude mať negatívny priamy dopad na príjmy štátneho rozpočtu, ale dá sa predpokladať, že v krátkej budúcnosti bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet, čím drobní podnikatelia nebudú nútení rušiť svoje živnosti a pracovať načierno.
Touto novelou by zanikla uvedená diskriminácia a zároveň by poistné odvádzali skutočne len tie osoby, ktoré dosiahli zisk nad 100 000 Sk. Napr. pri platbe odvodov do fondu zamestnanosti sa používa správne základ dane, a nie príjem.
Dámy a páni, ďakujem a ešte raz vás chcem poprosiť o posunutie tejto mojej novely do druhého čítania.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Švantner ako spoločný spravodajca máte slovo.
Prosím pána poslanca Bajana, aby bol prítomný v rokovacej sále, pretože bude ako moderátor ďalšieho predloženého návrhu zákona.
Pán poslanec Švantner.
D. Švantner, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Milé dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač 1320).
Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 73. schôdzi.
V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Návrh zákona reaguje na diskrimináciu medzi predajcami tovaru a poskytovateľmi služieb.
Touto novelou sa odstraňuje diskriminácia pri platbe odvodov poistného do Sociálnej poisťovne. Pri rovnakej výške zisku nie je skutočný zisk u predajcu tovarov a poskytovateľa služieb rovnaký, ale často sa diametrálne líši, čím navrhovateľ príkladmi v dôvodovej správe odôvodňuje svoj návrh.
Zo stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky vyplýva, že navrhovateľ zákona nepredložil kvantifikáciu finančného dopadu na štátny rozpočet.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1449 z 11. januára 2002 prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (tlač č. 1320), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 7. mája 2002 a gestorský výbor v lehote do 10. mája 2002. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto k predloženému návrhu zákona pána poslanca Šeptáka prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pán poslanec Jarjabek sa nechce prihlásiť. Signatári výzvy o konštruktívne rokovanie v parlamente nemajú záujem sa prihlásiť. (Reakcia z pléna.) Ja len, pán poslanec, vyzývam všetkých, aby konštruktívne pristupovali k rokovaniu Národnej rady. (Ruch v sále.) Žiadne provokácie, žiadne invektívy a impertinentnosti. (Hlasy z pléna.) Prosím? Pán poslanec Prokopovič nie je momentálne prítomný.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi poslancovi Šeptákovi a pánovi poslancovi Švantnerovi za spoluprácu pri prerokúvaní predloženého návrhu zákona.
Keďže nie je záujem o rozpravu k tomuto bodu programu, pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho návrhu 57. schôdze Národnej rady, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorého predkladateľom je pán poslanec Tatár. Máte slovo.
P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo a dovoľte mi veľmi jednoducho uviesť návrh zákona, ktorým mienime novelizovať zákon o majetku obcí a zároveň aj zákon o majetku vyšších územných celkov.
Celý problém je v tom, že odovzdaný alebo presunutý majetok zo štátu na obce alebo vyššie územné celky sme minulý rok v lete opatrili tzv. účelovým určením, to znamená, že sa nedá použiť na nič iné, než na čo bol doteraz. A teda podľa týchto zákonov je takmer naveky určený. Už vtedy sme hovorili, že bolo by dobré, aby takýto majetok okrem toho, že obce môžu ho zveriť do správy organizáciám, ktoré ony samy založia - alebo vyššie územné celky ho môžu zveriť do správy organizáciám, ktoré ony samy založia, myslelo sa tým rozpočtové a príspevkové organizácie -, bolo možné zveriť aj do správy neziskovým organizáciám. O aký majetok ide? Ide o majetok školský, ide o majetok zdravotnícky a o majetok, v ktorom sa prevádzkujú sociálne služby. Tento navrhovaný zákon upravuje oba majetkové zákony, pre obce aj vyššie územné celky, tak, aby toto bolo možné, aby sa efektívnejšie dal obecný a regionálny majetok využívať. Ale zároveň zachovávame účelové určenie, rozširujeme len okruh inštitúcií a okruh organizácií, ktoré môžu byť spoluúčastné na správe tohto majetku. Keď sme prijímali zákon o majetku obcí a zákon o majetku vyšších územných celkov minulý rok, tak ešte neboli prijaté zákony o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. A po prijatí tohto zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby s tým, že sa odvolávame v tejto novele na tento zákon, je možné rozšíriť teda okruh organizácií, ktoré by mohli spravovať tento majetok. A zároveň pomocou tohto zákona zachovávame účelové určenie.
Treba povedať, že môžeme mať dva prístupy k doterajšiemu štátnemu majetku.
Ten jeden prístup je taký, že napriek tomu, že tie budovy a iný majetok už chátrajú dlho, že majú nedostatok údržby, budeme tvrdošijne trvať na tom, že to má zostať zakliate akoby následok toho, že to donedávna bolo všetko štátne. Ale prakticky to znamená, že obce a vyššie územné celky nebudú mať efektívny dosah na ten majetok, že nebude efektívne využívaný, že príp. ak by sa na rezortné ministerstvá tí pseudovlastníci, teda obce a vyššie územné celky obracali, aby sa zmenil ten účel, tak to bude veľmi dlho trvať, bude to komplikované. To je ten jeden prístup, ktorý sa nám zatiaľ nepodarilo prelomiť, ale chceli by sme to urobiť touto novelou.
Ten druhý prístup je, že postupne, tak ako sme decentralizovali kompetencie, sa má decentralizovať aj majetok. Predpokladáme, že sa decentralizujú aj finančné zdroje, celý daňový systém. Nakoniec, ani tí, ktorí proti tomuto hlasovali, nikdy nepovedali, že by to v budúcnosti nechceli. Ja myslím, že tá budúcnosť je už tu, a preto treba skorej použiť ten druhý prístup, aby sme samosprávam umožnili viac šetriť, lepšie využívať majetok, aby sme im rozviazali ruky. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.
Teraz prosím prítomného pána poslanca Bajana, prezidenta, starostu a poslanca, aby ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu.
V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1329), ako spravodajcu nášho výboru.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.
Pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Neodchádzajte, sadnite si na miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa z prítomných hlási niekto k prerokúvanému bodu programu do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pán poslanec Mikloško, prosím, aby ste neodchádzali.
Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona o ochrannom dohľade a ktorým sa dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Prosím ho, aby ako navrhovateľ návrh zákona uviedol a odôvodnil. Pán poslanec, máte slovo.
R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Budem veľmi stručný, pretože tento návrh zákona sme už prerokúvali pred viac ako ôsmimi mesiacmi v Národnej rade a bol nie z celkom pochopiteľných dôvodov odmietnutý v druhom čítaní.
Ide o návrh zákona, ktorý umožňuje, aby osoby, ktoré sú prepustené z výkonu trestu odňatia slobody, podliehali určitým kontrolným právomociam policajných orgánov a aby ďalej nepáchali trestnú činnosť.
Je to návrh, ktorý je spracovaný tak, že zohľadnil pripomienky aj vlády Slovenskej republiky, aj poslancov, ktoré boli vznesené v diskusii pred ôsmimi mesiacmi v Národnej rade Slovenskej republiky, a súčasne zohľadňuje aj pripomienky vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky. Takže naozaj plne zodpovedá aj požiadavkám ochrany ľudských práv, aj požiadavkám samotnej trestnej legislatívy.
Chcem požiadať poslancov Národnej rady, aby zobrali do úvahy, že dnes viac ako 25 % všetkých trestných činov páchajú recidivisti. A práve tento návrh zákona v prípade, že bude schválený, sa bude vzťahovať na kontrolu recidivistov po odpykaní trestu odňatia slobody, čo by mohlo znamenať určitú elimináciu ich účasti na páchaní celkového objemu trestných činov v Slovenskej republike. Prosím vás preto o podporu tohto návrhu zákona, aby sme ho mohli prerokovať aj v druhom čítaní, kde, samozrejme, sme opäť pripravený zapracovať tie pozmeňujúce návrhy, ktoré ho môžu vylepšiť. Pán podpredseda, to je z mojej strany všetko, ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Oroszovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru, aby informoval Národnú radu o odporúčaní, ako ďalej prerokúvať tento návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Pán poslanec Orosz.
L. Orosz, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil na rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona o ochrannom dohľade a ktorým sa dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 1330).
Ako spravodajca môžem konštatovať, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a spĺňa takisto náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska sa nechcem k návrhu vyjadrovať, stotožňujem sa s tým, čo je obsiahnuté v dôvodovej správe, stotožňujem sa s tým, čo uviedol vo svojom úvodnom vystúpení predkladateľ. Myslím si, že by tento návrh zákona po jeho schválení mohol byť prínosom pre boj s kriminalitou. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) tohto zákona na tom, že po rozprave odporučí tento návrh zákona prerokúvať v druhom čítaní.
Ďalej, v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1461 zo 14. januára 2002 odporúčam prideliť tento návrh na vydanie zákona o ochrannom dohľade na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a takisto Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, v súlade s týmto návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej odporúčam, aby výbory, ktorým bude tento návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 7. mája 2002 a gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor v lehote do 10. mája 2002.
To je všetko, pán podpredseda, z mojej strany, môžete otvoriť rozpravu.