I. Presperín, podpredseda NR SR: Vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podal v mene poslaneckých klubov koalície procedurálny návrh podľa rokovacieho poriadku § 36 odseku 1, aby sme nehlasovali bezprostredne po skončení rozpravy k jednotlivým bodom. O jednotlivých zákonoch prerokovaných dnes navrhujem hlasovať zajtra o 9.00 hodine. Žiadam hlasovať o tomto návrhu bez rozpravy, pán predsedajúci.

M. Andel, podpredseda NR SR: Žiadam poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa okamžite dostavili do rokovacej miestnosti. Budeme hlasovať! A nebudem na nich čakať desať minút pravidelne, je pravda, pán kolega.

Prosím pána podpredsedu parlamentu, aby zopakoval svoj návrh. Žiadam poslancov, aby vypli mobilné telefóny.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ešte raz predkladám procedurálny návrh v mene koaličných poslaneckých klubov, aby sme podľa rokovacieho poriadku § 36 odseku 1 nehlasovali bezprostredne po skončení rozpravy k jednotlivým bodom a o jednotlivých zákonoch, ktoré prerokujeme dnes, navrhujem hlasovať zajtra o 9.00 hodine. Žiadam, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu bez rozpravy.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Dámy a páni, prosím prezentujme a zároveň hlasujme.

(Hlasovanie.) Ďakujem. Prezentovalo sa 76 poslancov, za je 72 poslancov, 2 poslanci sa zdržali hlasovania, 2 poslanci nehlasovali.

Dámy a páni, konštatujem, že sme návrh pána podpredsedu Presperína schválili.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nasledujú dva body Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Pri schvaľovaní programu našej plenárnej schôdze bol doplnený bod programu o

Odporúčam, aby po týchto dvoch bodoch programu podal pán minister zdravotníctva túto uvedenú informáciu.

Pardon, prepáčte pán kolega Cuper, nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby ste oznámili ústami predsedu parlamentu, že tento krok pána Presperína znamenal priepustku pre poslancov vládnej koalície, aby mohli ísť rozvíjať svoje privatizačné aktivity a aby ste nás potom do toho láskavo nemiešali. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán kolega, ďakujem vám za vaše vystúpenie. No ja môžem ťažko naňho reagovať.

Nasleduje teraz, dámy a páni, druhé čítanie o

Dámy a páni, vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 1248 a spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1248a.

Vládny návrh zákona odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Roman Kováč. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 14 z roku 1992 o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a Slovenskej komore zubných technikov.

Je to tretí zo série takzvaných profesných zákonov, ktorý uzatvára predpisy, právne predpisy, ktoré súvisia s výkonom registrovaného povolania.

Predložený návrh zákona spolu s pozmeňujúcimi návrhmi upravuje najmä právo slobodne vykonávať povolanie sestry a pôrodnej asistentky na princípe odbornej samosprávy prostredníctvom zvolených orgánov, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a predovšetkým v súlade so záujmami pacientov a celej spoločnosti.

Novým prvkom predloženého návrhu zákona je zakotvenie etických zásad výkonu povolania sestry a povolania pôrodnej asistentky, ktoré obsahujú etický kódex sestry a etický kódex pôrodnej asistentky, ktoré tvoria prílohu predkladaného návrhu zákona.

Prijatie tohto zákona je dôležité a významné aj pre prístupový proces Slovenskej republiky, pretože tak ako som hovoril, povolanie pôrodnej asistentky a povolanie sestry sa ráta za registrované povolania, ktoré sú v štátoch Európskej únie upravované zvláštnym režimom. Predmet právnej úpravy povolania sestry a pôrodnej asistentky ako aj kreovanie Komory sestier a pôrodných asistentiek patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva, uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a patrí aj medzi priority odporúčané v príprave krajín, ktoré sa asociujú a ktoré sú uvedené v bielej knihe v kapitole 18 - vzájomné uznanie odbornej kvalifikácie.

Ide o vytvorenie mechanizmu, aby zdravotné sestry a pôrodné asistentky, ktoré získajú odbornú kvalifikáciu na území Slovenskej republiky, mali právo usadiť sa a poskytovať služby v krajinách Európskej únie. Súčasťou tohto mechanizmu je však záujem chrániť pacientov, kontrola dodržiavania príslušných právnych predpisov, a to buď prostredníctvom ministerstva alebo profesijnej komory.

V danom a navrhovanom zákone navrhujeme, aby túto činnosť vykonávala profesná komora.

Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, vážené poslankyne, vážení poslanci, som presvedčený, že po prerokovaní tohto návrhu zákona a uvedomení si jeho významu pre prístupový proces Slovenskej republiky vyslovíte súhlas s jeho znením. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem vám za uvedenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo, poslancovi pánovi Tiborovi Šagátovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru o tomto vládnom návrhu zákona a aby zároveň odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

T. Šagát, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu, tlač 1248a, o prerokovaní vládneho návrhu zákona o povolaní sestry a povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 14 z roku 1992 o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných technikov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 z roku 1996 o rokovacom poriadku Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky sa uznesením č. 1859 z januára 2002 rozhodla uložiť prerokovanie tohto zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pre ľudské práva a národnosti a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor nedostal do 12. marca 2002 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený v zmysle rokovacieho poriadku.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k vládnemu návrhu zákona o povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 14 z roku 1992 o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a Slovenskej komore zubných technikov, pretože v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady nezískal podporu potrebnú nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Vládny návrh zákona o povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona č. 14 odporúčali schváliť so zmenami a doplnkami tieto výbory - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, uznesenie č. 325 zo 7. marca a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesenie č. 240 zo 4. marca.

V spoločnej správe máte v časti 4 uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ich počet je 45 s tým, že na strane 19 spoločnej správy máte súčasne uvedené, že gestorský výbor odporučil hlasovať en block a schváliť tie body, ktoré potom pri hlasovaní prečítam a neschváliť body 10 a 14.

Súčasne je v správe uvedené, že výbor ma poveril prednesením spoločnej správy výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 14 o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných technikov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo č. 243 z 12. marca 2002. Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre spoločného spravodajcu.

Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa kto sa hlási ústne.

Kolegyne, kolegovia, prosím vás, vypnite ten telefón.

Pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Halušková. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlásení sa do rozpravy.

Ako prvá vystúpi v rozprave pani kolegyňa Aibeková. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

M. Aibeková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni a prítomní hostia.

Dovoľte mi povedať pár slov k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných technikov.

Už tento dlhý názov zákona nám všetkým pripomína, že je to pomerne komplikovaný zákon, pretože zasahuje do činnosti veľkej skupiny zamestnancov v zdravotníctve. Tento zákon prešiel mnohými rokovaniami predovšetkým v našom gestorskom výbore pre zdravotníctvo a musím povedať, že pôvodná verzia, tak ako ju predložilo ministerstvo, a táto pôvodná verzia mala 22 paragrafov, v ktorej sa pojednáva o tejto problematike. Keď si všimnete spoločnú správu, tak spoločná správa obsahuje až 45 zmien, pričom gestorský výbor iba 2 tieto navrhované zmeny neodporúča prijať.

Čiže, znovu je to tretí z takzvaných profesných zákonov a zákonov o komorách, ktorý vlastne nevytvára ministerstvo, ale vlastne ho spoluvytvára alebo dotvára parlament. Takáto istá situácia bola v zákone o povolaní lekára a o Slovenskej komore lekárov a zubných lekárov a o príslušnej komore, aj o komore lekárnikov a povolaní lekárnika. Naozaj to poukazuje na nekvalifikovanú a nekvalitnú prácu legislatívneho odboru ministerstva zdravotníctva, to čo som tu už niekoľkokrát pánovi ministrovi vytýkala.

Takže nakoniec až prácou vo výbore, pretože tento pôvodný návrh, tak ako ho máte pred sebou v tom 29-paragrafovom znení zástupkyne súčasnej, ešte platnej komory, Slovenskej komory stredných zdravotníckych pracovníkov a zubných technikov, striktne odmietala. Tých pripomienok, ktoré opakovane zástupcovia týchto komôr prednášali, bolo veľa a musím povedať, že tie stanoviská boli erudované a s väčšinou z nich som sa aj stotožnila. Nakoniec som však ocenila, že sa našla spoločná vôľa zástupcov týchto komôr a ministerstva zdravotníctva a že ministerstvo nakoniec svoje pôvodné predstavy upravilo, a preto je aj tých pozmeňujúcich návrhov tak veľa.

Za náš klub môžem povedať, že pôvodné znenie návrhu, tak ako zatiaľ je tu predložené, by sme boli striktne odmietli a neboli by sme zaň hlasovali. Ak však prejdú návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, s ktorými sa aj sestry stotožnili, tak potom sa dá uvažovať aj o schválení tohto návrhu zákona. Že tie zmeny sú rozsiahle, stačí si pozrieť spoločnú správu. Nie sú to iba krátke legislatívno-technické zmeny, ako niekedy zvykol pán minister argumentovať, keď som poukazovala na príliš veľa zmien, ktoré musí predkladať parlament. Tak si pozrite napríklad znenie § 2, 7, 9, 13, 17, 28 a 29, to sú celkom nové, kompletné znenia, ktoré vlastne menia podstatu tohto návrhu zákona. Najviac sa týka problému s povinným členstvom, pretože kým ministerstvo predkladalo návrhy zákonov o lekároch a ich komorách a lekárnikoch a ich komore, kde sa uvažovalo s povinným členstvom, v tomto prípade sa proti povinnému členstvu postavila vraj predovšetkým legislatívna rada vlády.

Takže za nás môžem povedať, ak budú schválené pozmeňujúce návrhy tak, ako sú v spoločnej správe, a s týmito sa stotožnili zástupkyne komôr, tak potom môže byť tento návrh zákona prijatý, pretože je už podstatne iný a vlastne prináša to, čo v tých pôvodne kritických návrhoch bolo.

Takže tým by som svoje vystúpenie skončila, iba neviem, pán minister, či ešte pripravujete nejaký návrh zákona, ale skutočne, keď sa pozriete na prácu svojho legislatívneho odboru, každú novelu, ktorú ste sem doteraz dali, a tieto dva posledné návrhy zákona, ktorými sa zaoberal parlament pred dvoma týždňami, tak skutočne tá kvalita práce vášho legislatívneho odboru je veľmi slabá. Už je iba pol roka do skončenia vášho funkčného obdobia, tak neviem, či ešte pripravíte nejaký návrh zákona. Ak áno, tak vás vyzývam a žiadam, aby sa kvalita predkladaných návrhov zákona zvýšila, pretože podobný problém máte aj so zákonom o kúpeľníctve a minerálnych vodách, ktorý bol, našťastie, z rokovania tejto schôdze stiahnutý. Neviem, či to predložíte na budúcej schôdzi, ale naozaj vás v závere vyzývam, aby ste túto prácu skvalitnili a aby parlament nemusel dorábať návrhy zákonov do komplexnej a prijateľnej podoby. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni Aibekovej. Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Halušková.

J. Halušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte aj mne len pár pripomienok k návrhu zákona, ktorý dnes prerokúvame. Chcela by som povedať, potvrdiť to, čo povedala aj pani Aibeková, že tvorba tohto zákona nebola jednoduchá, ale to asi nebýva nikdy, keď sa tvorí niečo nové. V mnohom boli rozdielne názory tak predkladateľa, ako už spomínanej Slovenskej komory stredných zdravotných pracovníkov. Obidve strany však vedeli, že tento zákon je potrebný a k tomu vlastne aj vyústili rokovania, o čom svedčí aj spoločná správa. I napriek určitej zhode, Slovenská komora stredných zdravotných pracovníkov v súčasnosti opätovne pripomienkuje, že nie je žiadna právna norma, ktorá by určovala aspoň orientačne, čo môžu sestry a pôrodné asistentky robiť, kde môžu uplatniť ošetrovateľskú prax alebo prax pôrodnej asistentky, a vyžadovali si, aby toto bolo stanovené v zákone, na čo však boli rôzne názory aj zo strany poslancov, ktorí tvrdili, že tieto veci by vlastne zákon veľmi rozširovali.

Bolo prisľúbené, že tieto veci budú rozšírené v návrhu nariadenia vlády. Z komory stredných zdravotných pracovníkov prišla informácia, že to nariadenie vlády, ktoré sa momentálne pripravuje, tieto veci nestanovuje, a preto ma poprosili, či by sa nedalo urobiť určité opatrenie alebo prijať aspoň uznesenie, kde by sme zaviazali vládu, či by - sú dve alternatívy - alebo do pripravovaného zákona o zdravotnom poistení, kde by boli stanovené kompetencie zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, alebo už do spomínaného návrhu nariadenia vlády. Preto mi teda dovoľte, aby som prečítala tento návrh uznesenia, ale chcela by som ešte upozorniť, že chcem potom vedieť stanovisko pána ministra, kedy by asi bol hotový zákon o zdravotnom poistení, aby to bolo potom v súlade s platnosťou tohto zákona.

Návrh uznesenia je taký: Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky, aby v pripravovanom návrhu zákona o zdravotnom poistení boli stanovené kompetencie zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ktoré budú v súlade so smernicami rady č. 77/453, smernice č. 80/154 a smernice č. 80/155. Bude to veľmi dôležité kvôli tomu, aby Slovensko mohlo dokladovať skutočnosť, že štátne príslušníčky, ktoré majú odbornú spôsobilosť na výkon povolania sestry alebo pôrodnej asistentky, môžu slobodne poskytovať svoje služby, čo môže vytvoriť prekážku v prístupovom procese. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni. Pán poslanec Zelník má faktickú poznámku ako jediný, pán poslanec Finďo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Prvý, pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Veľmi krátko na to, čo predniesla pani kolegyňa Halušková. Tieto kompetencie nemôžu byť v zákone, tieto môžu byť, to, čo má sestra robiť, to je otázka vyhlášky ministerstva zdravotníctva, to môže skutočne stanovovať ministerstvo ako ústredný orgán podľa kvalifikácie, podľa erudície, podľa praxe, takéto veci jednoducho do zákona nepatria a bolo by chybou, keby sme takéto veci do zákona dávali. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Finďo ako druhý.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. My sme tu mali v parlamente jeden návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prišiel takisto z komory stredných zdravotníckych pracovníkov a nadväzujem na to, čo hovorila teraz pani poslankyňa Halušková, že tie sestry si mysleli, že by bolo vhodné, keby sa do zákona dostali extenzívne kompetencie zdravotných sestier s detailným vypočítaním jednotlivých kompetencií. Ukazuje sa, že takéto kompetencie sestry vzhľadom na svoju súčasnú kvalifikáciu nedokážu naplniť. Neviem si celkom dobre predstaviť predpis, ktorý by hovoril, že zdravotné sestry v súčasnosti síce ešte nemôžu určité veci vykonávať, ale ten predpis ich už bude obsahovať a bude ukladať podmienky, ktoré ešte len vzniknú. Takže neviem si to celkom dobre predstaviť, ako by sme to mohli legislatívne urobiť tak, aby sme na jednej strane vyhoveli oprávneným požiadavkám sestier, pretože ja akceptujem to, že ošetrovateľstvo je samostatná línia poskytovania zdravotnej starostlivosti, paralelná s medicínskou starostlivosťou poskytovanou lekármi, ale veľmi ťažko sa dá vyhovieť za týchto okolností a v takejto neprehľadnej situácii tejto pomerne početnej, respektíve najpočetnejšej zdravotníckej komunite. Takže ja navrhujem, aby sme sa predsa len sústredili viacej na nariadenie vlády a pravdepodobne ani toto prvé nariadenie vlády ich neuspokojí, ani ich nemôže uspokojiť, pretože oni sami nemajú ešte uspokojivé vzdelanie na to, aby mohli plniť tie úlohy, ktoré si sami uložili. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Dámy a páni, vyhlasujem rozpravu o tomto bode, pardon, prepáčte, pani kolegyňa Halušková.

J. Halušková, poslankyňa: Ja som len chcela zareagovať, chcela som upozorniť na jedno, že v tom uznesení je preklep, tam nemá byť zákon o zdravotnom poistení, ale o zdravotnej starostlivosti.

A k tomu, čo tu odznelo, chcela by som povedať len jedno. Ja by som brala alternatívu aj to, že to nemusí byť zákon, preto som povedala, aj v tom uznesení môžu byť dve alternatívy. Ale chcem poukázať len na jedno, ak my dnes chceme, aby nám zdravotné sestry študovali tak, ako sa to vyžaduje v Európe, to znamená, že bude mať štyri roky a potom ešte tri alebo až päť, bude magister alebo bakalár, tak ja sa vôbec nečudujem, že majú obavy a chceli by potom mať aj také kompetencie, aké vyplývajú aj v krajinách Európskej únie. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, dámy a páni. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode nášho programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, ja by som sa rád vyjadril k návrhu pani poslankyne Haluškovej. Myslím si, že cesta dávať to do zákona je dosť zložitá, pretože nevytvára to pocit istoty, že to bude. Ja neviem, do akej miery sa podarí zákon o zdravotnom poistení urobiť tak, aby prešiel parlamentom a potom by sa to vlastne vôbec neobjavilo. Ja si preto myslím, že tá prvá alternatíva, ale možno by som ju trošku modifikoval, ak je to možné, prijať osobitné vládne nariadenie, ktoré by upravovalo pracovnú náplň a myslím si, že takto by to bolo asi možné riešiť. A myslím, že by bola spokojnosť aj na strane zdravotných sestier a bola by aj istota, že to vieme spraviť, pretože vládne nariadenia nemajú taký zložitý legislatívny proces, aj keď prechádzajú medzirezortným pripomienkovým konaním a všetkým tým ďalším, ale nie sú také zložité, ako zákon s dvoma čítaniami.

Ja skutočne viem dať prísľub v tejto chvíli, že pokiaľ takéto uznesenie bude prijaté, tak samozrejme budeme na tom nariadení pracovať a dáme ho.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie. Pán spoločný spravodajca, pýtam sa, chcete vystúpiť? Chcete reagovať? Samozrejme, máte čas, hej.

T. Šagát, poslanec: Vzhľadom na to, čo uviedol pán minister v odpovedi na návrh uznesenia pani poslankyne Haluškovej, kde dal ústny prísľub, že osobitným nariadením vlády vyplní tú časť legislatívnej medzery, ktorá im postupne bude odovzdávať tie určité kompetencie, tak ako nakoniec uviedol aj pán poslanec Finďo, že to musí byť postupný proces podľa toho vzdelania, aké budú získavať. Nechávam na zváženie, či by ste to uznesenie svoje, návrh uznesenia nestiahli, pretože tie dôvody tu boli povedané, áno? Máte tu ústny prísľub pána ministra, že bude osobitné nariadenie vlády, áno, je to v zázname rokovania, a toto uznesenie, je otázka, či ho prijmeme, áno, a keby sme ho aj prijali, tak pravdepodobne v tomto funkčnom období v tom znení, ako ste ho predniesli, by sa nedal splniť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu.

Teraz nasleduje informácia, (Hlasy v sále.), prosím? (Hlasy v sále.) Aha, dobre. Dámy a páni, teraz nasleduje

Správu vlády ste dostali ako tlač č. 1369. Správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore pre zdravotníctvo máte ako tlač č. 1369a, ku ktorej je pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz dávam slovo ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Romanovi Kováčovi a prosím ho, aby správu vlády Slovenskej republiky uviedol. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, materiál správa vlády Slovenskej republiky o financovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti neštátnymi špecializovanými ambulanciami predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v zmysle požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky. Materiál je rozdelený na dve časti.

V tej prvej časti popisujeme financovanie poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Rád by som tu pripomenul, že posledný cenový výmer navýšil odmenu za jeden bod v tom rozsahu, v ktorom ho bolo schopné schváliť ministerstvo financií, pôvodný návrh ministerstva zdravotníctva bol výrazne vyšší. Ministerstvo financií, ktoré rozhoduje o prijímaní cenového výmeru, znížil rozpätie ceny za jeden bod tak, ako je uvedené v materiáli.

Ďalej chcem upozorniť na druhú časť, ktorá hovorí o sieti zdravotníckych zariadení, špecializovanej ambulantnej starostlivosti, v zmysle kompetencií ministerstva zdravotníctva je táto sieť postavená ako minimálna sieť špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Ceny, ktoré dostávajú hradené jednotlivé zdravotnícke zariadenia, jednotlivé špecializované ambulancie, sú potom výsledkom zmluvy, ktorá je uzatvorená medzi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti, ktorá určuje limit, horný limit bodov, ktoré je možné získať.

Rád by som upozornil, že my sme si pri tvorbe tohto systému vyžiadali od hlavných odborníkov Slovenskej republiky spracovaný materiál, aký dlhý časový priestor má venovať odborník - špecialista pri ambulantnom vyšetrení pacientovi a limity, ktoré sú tu stanovené počtom výkonov, vlastne zodpovedajú počtu vyšetrených pacientov, aby sa nám nestalo, že za odborné vyšetrenie budeme považovať vyšetrenie, ktoré bude trvať dve - tri minúty, alebo inými slovami lekár urobí za hodinu desať - dvanásť pacientov. To už nie je odborné vyšetrenie, potom sa to nedá takto klasifikovať. Limity na jednotlivé ambulancie sú dané dohodou medzi poisťovňou a lekárom, ktorú podpisujú obidve strany, to znamená poisťovňa a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva nemôže ovplyvniť hornú hranicu limitu bodov, ktorý dohodne zdravotná poisťovňa s príslušným zdravotníckym zariadením. Ministerstvo zdravotníctva pri systéme odmeňovania môže zohľadniť tento systém len cenou bodu a to sme v poslednom cenovom opatrení spravili tak, ako je to uvedené v materiáli. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za správu vlády Slovenskej republiky o financovaní poskytovania zdravotníckej starostlivosti neštátnymi špecializovanými ambulanciami. Teraz dávam slovo podpredsedovi výbor pre zdravotníctvo poslancovi Barnabásovi Ferkóovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

B. Ferkó, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní správy vlády Slovenskej republiky o financovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti neštátnymi špecializovanými ambulanciami.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1523 z 19. februára 2002 pridelil správu vlády Slovenskej republiky o financovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti neštátnymi špecializovanými ambulanciami, tlač 1369, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s termínom do 20. februára 2002 s tým, že výbor Národnej rady Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval správu vlády Slovenskej republiky o financovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti neštátnymi špecializovanými ambulanciami dňa 19. februára 2002 a svojím uznesením č. 238 zobral správu na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie.

Výbor konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote neboli predložené.

Výbor Národnej rady však poveril mňa, predniesť správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore ako i návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Skončil som, pán predsedajúci, návrh na uznesenie prednesiem pri hlasovaní.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu výboru. Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho programu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Finďo, pán poslanec Engliš. Všetko, dámy a páni, uzatváram možnosť podania ďalších prihlásení sa do rozpravy. Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Finďo. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovolím si len niekoľko krátkych poznámok k financovaniu špecializovanej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Ako viete, z Programového vyhlásenia vlády vyplýva, že v Slovenskej republike sa bude klásť dôraz na postupné presúvanie podstatnej časti zdravotnej starostlivosti z takzvanej intramurálnej oblasti do extramurálnej. To znamená, po slovensky povedané, z nemocníc do ambulantnej sféry. Táto činnosť predpokladá, že sa väčšina diagnostických a liečebných činností primeraným spôsobom zabezpečí v takzvanej terénnej medicíne. To znamená v medicíne zabezpečovanej lekármi primárnej starostlivosti a špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Nešťastím celého systému poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku je to, že nie sú vyvážené jednotlivé časti, jednotlivé makrosystémy alebo subsystémy jedného veľkého makrosystému zdravotníctva. Nie je, predovšetkým, vyvážená, nie je tu vytvorená rovnováha napríklad medzi oblasťou ústavnej zdravotnej starostlivosti a oblasťou špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Žiaľ, trošku sa pod to podpísala aj táto snemovňa schválením niektorých ustanovení, napríklad ešte pred mojím nástupom do parlamentu sa schválilo jedno ustanovenie o zákaze súbehu praxe lekárov v nemocniciach a lekárov v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, čo je svojím spôsobom protitransformačný prvok najmä z toho dôvodu, že nemocniční lekári nie všetci majú naplno využitý fond svojho pracovného času a namiesto toho, aby pracovali v delených úväzkoch a prípadne aj vo svojej vlastnej ordinácii, sú platení ako plnoúväzkoví lekári ústavnej zdravotnej starostlivosti bez možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť vo svojom vlastnom súkromnom zdravotníckom zariadení prípadne priamo na svojom pracovisku za istých podmienok, ktoré budú stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z toho, čo hovorím, vyplýva aj tá skutočnosť, že sa pomerne malý dôraz kladie na to, aby sa špecializovaná ambulantná starostlivosť po stránke rozsahu a kvality a samozrejme, aj ekonomického ohodnotenia, aj finančného ohodnotenia dostala na takú úroveň, ktorá je porovnateľná s úrovňou tých krajín, ku ktorým sa pokúšame prirovnávať. Uvediem len niekoľko príkladov.

Ak si zoberieme v súčasnosti na Slovensku kvôli nedostatočnej legislatíve a kvôli nedostatočne prepracovanému bodovému systému nie je možné napríklad vykonávať v celom rozsahu otolaryngológiu v ambulantnom režime. Podobne je to s očným lekárstvom, aj keď posledné cenové opatrenie výrazne zmiernilo túto situáciu a dokonca otvorilo nový priestor pre poskytovateľov, aby mohli niektoré činnosti vykonávať v ambulantnom režime. Toto všetko však dovtedy nebude mať zmysel, kým sa jasne nenačrtne taká línia, ktorá povie, že nie nemocničná starostlivosť je základom štátnej zdravotnej politiky, ale že základná ambulantná starostlivosť je bázou, na ktorej je potrebné vybudovať celý systém. To, samozrejme, nie je možné urobiť bez toho, aby sa ambulantná starostlivosť technologicky dostatočne nezabezpečila. Musí sa zabezpečiť aj ekonomicky a len tak bude možné, aby sme na Slovensku vykonávali kvalitnú medicínu za primerané náklady a v primeranej kvalite. Nechcem sa vyjadrovať teraz k podielu súčasného parlamentu a súčasného vedenia ministerstva zdravotníctva prípadne súčasnej vlády na tom stave, aký tu dnes máme. Ale konštatujem, ako človek pomerne dlho pôsobiaci v tejto sfére, že špecializovaná ambulantná starostlivosť je vystavená novým rizikám v tomto roku. Tie nové riziká vyplývajú predovšetkým z toho, že sa nepodarilo dostať pod kontrolu liekovú politiku. Predovšetkým úniky financií do liekov predpisovaných na lekársky predpis sú nehorázne.

Viete, preštudoval som si veľmi podrobne materiály z minulého roka. Predstavte si, že 215 miliónov korún uhradili zdravotné poisťovne napríklad len na jeden typ analgetika, ktoré sa volá diklofenak, to sú tie veraly, voltareny a podobne, z verejných zdrojov. To sú typické lieky, ktoré si platia pacienti sami z vlastného vrecka a môžu, za istých okolností, byť predpísané aj na lekársky predpis. Máme jednu miliardu tristo miliónov korún predpísaných ACE inibítorov, liekov na vysoký krvný tlak, ktoré sú síce špičkové a veľmi dobré, ale napríklad betablokátory, ktoré sú lacné a podobne účinné, tie máme len za tristo miliónov korún predpísané. To znamená, že kým my nedokážeme vyvážiť systémy, teda primárnu zdravotnú starostlivosť, špecializovanú, ústavnú, liekovú politiku a podobne, kým to nedokážeme vyvážiť, vždy si to, ľudovo povedané, musí niekto zliznúť. A musím povedať, že momentálne si to zlizuje ŠAS-ka, špecializovaná ambulantná starostlivosť, a nemocnice. Títo dvaja si to zlizujú najviac, hoci na nich pri predsa len na Slovensku relatívne slabo fundovanej primárnej zdravotnej starostlivosti je obrovské bremeno zodpovednosti. Takže ja by som chcel zdôrazniť, že je potrebné naozaj urobiť aj v teraz plánovanej liekovej kategorizácii také úpravy, ktoré jednoznačne zamedzia v tomto roku akýkoľvek nárast spotreby alebo teda nárast nákladov na lieky vydávané na lekársky predpis. Je potrebné zabezpečiť, aby nemocnice začali konečne budovať svoju špecializovanú ambulantnú starostlivosť takým spôsobom, aby naši pacienti nemuseli byť kvôli diagnostike prijímaní, pretože sa dostanú do poradia na určité diagnostické vyšetrenia, len ak budú uložení na posteľ. Podobne je to aj s liečbou jednoduchých chorôb. Drobné chirurgické výkony, všetky sa dajú urobiť v ambulantnom režime. Skúsme urobiť naozaj reformu, nielen redukciu zdravotníckeho systému. Len takto si viem predstaviť, že sa dostaneme ďalej a že to, čo bolo predmetom terajšej témy dnes popoludní, to znamená financovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti, prestane byť našou, poviem rovno hanbou. Je to doslova hanba, akým spôsobom sa limitujú dnes výkony špecialistov a špecialisti, ktorí nielen musia dlho pobudnúť v rozličných reedukačných zariadeniach na to, aby získali primeranú kvalifikáciu, ale musia aj obrovské prostriedky investovať do svojich medicínskych zariadení, tak títo ľudia by naozaj mali byť viac ohodnotení a malo by sa zdravotníctvo viac orientovať, aj štátna zdravotná politika viac orientovať na tento segment. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou chcú reagovať dvaja poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Tkáč. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Finďovi za jeho vystúpenie. Nechcem vyzerať ako polyhistor, ktorý sa vyzná v riadení zdravotníctva, lebo tomu, každý si myslí, že rozumie, ako športu, ale ja som inicioval tento bod vzhľadom na moje skúsenosti a konzultácie so zástupcami Slovenskej lekárskej únie špecialistov, ktorá má veľmi umiernený prístup, nejde do štrajkov a snaží sa s Ministerstvom zdravotníctva vyjednávať. Chcem len vo faktickej poznámke zdôrazniť tú skutočnosť, že naozaj by bolo vhodné, keby zo strany rezortu v rámci reformného ťahu sa tejto skupine venovala pozornosť, pretože jednak je to súkromná sféra, chvalabohu, chcelo sa, aby to bola súkromná sféra, a jednak sú to aj vysoko fundovaní odborníci, špecialisti, ktorí podávajú mimoriadne výkony a v tejto súvislosti, samozrejme, to nie je nejaké univerzálne zdravotníctvo, sú to úkony, ktoré vyžadujú vedecky prístup v rámci mechanizmu lega artis, vyžadujú systematické štúdium bez toho, aby mali, samozrejme, náklady spojené s príjmom takýchto informácií nejakým spôsobom kompenzované. Teda ide o to, že oni dosť často vystupujú ako Robinsoni na ostrove, myslím, finančnom mori, kde práve tá otázka prehlbovania si špeciálnych odborných znalostí je ekonomicky a finančne náročná a ak by sa oni začali správať trhovo, tak ďakujem pekne. O to tu práve ide. Myslím si, že tej skupine treba fandiť, treba dať klobúk dole pred tým, akým spôsobom oni pôsobia. Je to často neviditeľná robota a myslím si, že aj taký lojálny prístup bez nejakých štrajkov a výstrah a neserióznych prístupov, ako to robia niektoré iné grupy, že je tiež pozoruhodný.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, slovo má pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Môžem iba súhlasiť v tomto prípade s vystúpením pána poslanca Finďu. Myslím si, že veľmi správne poukázal na veľké nedostatky vo financovaní tejto sféry, ktorou sa zaoberáme, a to je tiež jeden z nesplnených sľubov pána ministra, ktorý pri nástupe sľúbil, že systém financovania, ktorý je vlastne trojaký v zdravotníctve, iný je v štátnej sfére, iný je v neštátnej a navyše ešte iný je v neštátnej u lekárov takzvaného primárneho kontaktu alebo u tých takzvaných obvodných lekárov a iný je u špecialistov. Pretože kým primárny lekár dostáva svoju odmenu vo forme kapitácie, to znamená iba na hlavu pacienta a nemusí v podstate, teoreticky, odviesť ani jeden výkon mesačne a peniaze dostane, tak špecialista robí podstatne väčší počet výkonov, ako dostane zaplatené. Je ohodnotený takzvaným limitovaným počtom bodov, čo považujem za doslova amorálne, aj keď, samozrejme, veľmi dobre viem, že to súvisí s financiami a že to aj pán minister správne povedal, že tie financie sú limitované cez jednotlivé poisťovne, ktoré si stanovujú výšku bodu, ktorá je, samozrejme, od - do stanovená cenovým výmerom, ale v rámci toho už vyjednávajú poisťovne.

Myslím si, že tento systém je nespravodlivý a že naozaj títo ľudia majú aj vyššiu náročnosť pri vybavovaní svojich ambulancií. Kým primárny lekár toho potrebuje veľmi málo, tak špecialista potrebuje často drahé prístroje a keď chce naozaj poskytovať v zmysle Ústavy a zdravotníckych zákonov liečebnú starostlivosť, kde sa mu stanovuje aj to, že podľa najnovších moderných poznatkov, tak naozaj je to pre neho veľmi náročné. A keď si ešte pozrieme to ohodnotenie, že nekryje ani infláciu, ktorá bola za ostatné roky, tak je najvyšší čas zaoberať sa týmto problémom.