Středa 3. dubna 2002

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Finďo. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

P. Finďo, poslanec: Chcem sa poďakovať obidvom diskutujúcim za ich uznanie toho, čo som povedal, aj za to, že prispeli svojimi ďalšími poznatkami a potvrdili vlastne to, čo som tu povedal, že špecializovaná ambulantná starostlivosť je svojím spôsobom druhým pilierom ambulantnej starostlivosti popri primárnej zdravotnej starostlivosti. A v mnohom smere je alternatívou ústavnej zdravotnej starostlivosti. To znamená, že ak nemáme ako chudobná krajina s nízkym hrubým domácim produktom na jedného obyvateľa dostatok finančných prostriedkov na to, aby sme zabezpečili veľkorysú ústavnú starostlivosť, musíme hľadať iné alternatívy. A tie alternatívy sa nám ponúkajú. Ja si myslím, že trochu svetla do toho vnesie aj grant Svetovej banky, ktorý rieši porovnávanie medzi neštátnymi a štátnymi zdravotníckymi zariadeniami z hľadiska ekonomickej účinnosti, to znamená efektívnosti jednotlivých segmentov. Ja si myslím, že v konečnom dôsledku na Slovensku sa tiež dopracujeme k systému zdravotnej starostlivosti, ktorý bude moderný, ktorý bude ekonomický, ale bude aj dostatočne kvalitný. Len nesmieme si klásť také méty, ktoré pre nás jednoducho nie sú dosažiteľné. A také méty sú napríklad ideálny poistný systém, ideálne stavovské organizácie, ideálne, moderne vybudované centrá a tak ďalej. To je veľmi náročné. Musíme niekde začať a treba, aby sme začali. Už sme začali, samozrejme, že sme začali, pred mnohými rokmi, ale musíme dobudovať tie segmenty, ktoré sa do istej miery vedia najmä z hľadiska kapitálových investícií financovať aj sami. A to sú predovšetkým ambulantné služby a časť ambulantnej diagnostiky. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem pán kolega. Pani poslankyňa Tóthová, máte procedurálny návrh? Nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Keďže bolo odhlasované, že pôjdeme do deviatej hodiny, prosím vás, aby ste na základe všeobecného súhlasu dali prestávku na večeru, pretože nie je možné v jednom ťahu tu ísť až do deviatej hodiny.

M. Andel, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem. Pýtam sa, priatelia, je všeobecný súhlas? (Hlasy v rokovacej sále. ) Mrzí má to, ale bohužiaľ, nie je všeobecný súhlas, budeme pokračovať. Pýtam sa, pán minister, dámy a páni. Áno, samozrejme. Budeme pokračovať, dámy a páni, v rozprave. Slovo má pán poslanec Engliš. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

A. Engliš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem ozaj krátko, ako ma tu upozornil kolega, musím však k tejto správe povedať aspoň pár slov.

V prvom rade, pán minister, myslím si, nieže myslím si, ale mám o tom aj vedomosti, že úplne ináč postupujete voči Asociácii súkromných lekárov, ktorú vedie doktor Pásztor a voči únii lekárskej, Slovenskej lekárskej únii špecialistov, ktorú vedie doktor Janco. Myslím si, že ich postoj k riešeniu problémov bol už tu prezentovaný mojimi kolegami, ktorí jasne povedali, že pokiaľ si Asociácia súkromných lekárov vybojúva niektoré svoje záležitosti aj štrajkom, tak Únia špecialistov sa v druhej časti do štrajkov nezapojila, naopak, snažila sa riešiť problémy úplne ináč.

Myslím si, že, skutočne, ich prístup je úplne iný a vy k nim, aj pán minister, zdôrazňujem, úplne inak pristupujete a myslím si, že by ste tento prístup mali trošku riešiť. V prvom rade chcem povedať, že som mal otázku tu na vás, keď ste tu neboli. A odpovedal naslovovzatý špecialista, ako povedal pán minister Čarnogurský k tomu. Ja som sa spýtal a už nie raz sa pýtam na tú kapitáciu, ktorá tu bola spomenutá, že jednoducho prístup Asociácie súkromných lekárov je taký, aký je. A vy doslova podporujete kapitáciu a môžem povedať, že podporujete tým pádom lajdáctvo u samotných lekárov. Pretože ak má niekto obvod s dvetisíc ľuďmi, tak nemusí ani čiarku urobiť, žiadny výkon, na rozdiel od špecialistov, ktorí tento výkon musia, samozrejme, zdôvodňovať a úplne iný prístup je aj k nim, samozrejme, s poisťovňami. Hovorili ste, že výkon alebo že sú tam dohody so zdravotnými poisťovňami. Myslím si, že ste mali možnosť všetci vidieť aj v televízii, aké sú zdravotné poisťovne, že jednoducho povedia, že takýto limit máte a pokiaľ nie, tak si preložte pacienta na ďalší mesiac a podobne. Čiže tento prístup k riešeniu problémov sa mi veľmi nepáči a čo sa týka tej kapitácie, by som vás fakt prosil, pán minister, aby ste tu záväzne raz prehlásili, lebo viackrát už aj na výbore ste hovorili, bude sa to riešiť, bude sa to riešiť a nerieši sa to doteraz. Dokonca sú známe kauzy o obvodoch, ako sa presúvajú, predávajú a podobne. Ja mám tu niektoré myšlienky, ktoré ste vy tiež teda hovorili, ako že je to záležitosť zdravotných poisťovní. Ja by som len dovolil si prečítať: "Zdravotné poisťovne nútia prakticky lekárov v znení zákona o liekoch odosielať pacienta na vyšetrenie špecialistom, aj keď z medicínskeho hľadiska nie je indikácia návštevy. Zdravotné poisťovne na druhej strane vyvíjajú tlak na primárnu sféru, aby zredukovali počet návštev poistencov na ambulanciách špecialistov pod značkou zvýšenia odbornosti a skvalitnenia ošetrení na ambulanciách praktického lekára." Čiže jedným smerom sa tlačí tam, a druhým smerom inde. V každom prípade by som chcel povedať, že cieľom, naším cieľom, a aj preto bola daná požiadavka a zaradený bod, kde ste mali podať túto správu, aby sa lekári - špecialisti na Slovensku stali slobodní, finančne a ekonomicky nezávislí občania s patričným spoločenským a ekonomickým ohodnotením. Dosiahnuť nezávislé, spravodlivé a seriózne ohodnotenie práce lekárov - špecialistov a takto vytvoriť podmienky pre kvalitné poskytovanie zdravotníckych služieb pre pacientov v oblasti ambulantnej, špecializovanej zdravotníckej starostlivosti. Musím povedať, že toto sa nedeje, pán minister. A boli tu už pripomienky už aj od pani Aibekovej, čiže nebudem to zdôvodňovať, ale chcel by som vás okrem tej kapitácie, samozrejme, požiadať, pán minister, aby ste skutočne toto zabezpečovali, pretože aj pán Finďo tu povedal, že v podstate orientácia na odborné vyšetrenia je vlastne do ambulancií špecialistov a podobne. A vy to takisto presadzujete, takisto o tom hovoríte, čiže bolo by treba tento prístup trošku zmeniť vo vzťahu k týmto dvom, ja hovorím asociáciám, ale aj vo vzťahu k riešeniu problémov v zdravotníctve. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, dámy a páni. Uzatváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Pýtam sa, pán minister, chcete zareagovať? Nech sa páči, máte slovo.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Začnem odpovedať na otázky od konca. Začnem teda odpovedať pánu poslancovi Englišovi, ja som prijal Úniu špecialistov Slovenska dokonca viackrát na rokovanie. Mali sme spolu veľmi otvorené debaty o cene, ktorú požadujú za jeden bod. Ja si myslím, že ich prístup je správny, zvyšovať cenu bodu, ale bol by som zásadne proti tomu, aby sme zvyšovali limit. Pán poslanec Engliš, zvyšovanie limitu znamená, že lekár sa bude snažiť vyšetriť neúmerne veľké počty pacientov a potom už nejde o odborné vyšetrenie špecialistom. Ak chceme dodržať štatút špeciálneho vyšetrenia, dajme radšej viac za jeden bod, ale nenúťme ho robiť príliš veľa bodov. To nie je dobrý systém, ten sa ani vonku neosvedčil. A dokonca dnes máme prehľady z poisťovní, že máme lekárov, ktorí nespĺňajú kritériá odborného vyšetrenia, pretože vyšetrili priveľa pacientov za svoju pracovnú dobu.

Pokiaľ sa týka kapitačného odmeňovania lekárov, pán poslanec, nie je to výmysel Slovenskej republiky. Takéto kapitačné odmeňovanie má mnoho štátov v Európe. Je to jedna z metód, ktorou sa oceňuje práca toho takzvaného rodinného lekára, ktorý má byť k dispozícii chorému človeku stále. Netvrdím, že sa to tak deje u nás, ale je to jeden mechanizmus, ktorý k tomu prispieva. Navyše čisté kapitačné odmeňovanie už nie je pravdou. Po zavedení nového cenového opatrenia od 1. januára tohto roku ide o kombinované odmeňovanie, kde prevenciu platíme osobitne v bodoch. To znamená, že ak ten lekár chce zarobiť peniaze, dostáva časť kapitačné za to, že sa stará o toho chorého človeka, ale prevenciu má osobitne hradenú v bodoch, to znamená, musí skutočne tú prevenciu vykonať, aby dostal za ňu bodové odmenenie.

Veľmi chcem poďakovať pánu poslancovi Finďovi pretože povedal tú svätú pravdu, ktorá tu je a ktorú nechceme stále počuť. To je otázka predpisovania liekov. Dožadujú sa ambulantní lekári, aby mali vyššie príjmy, ale oni sú tí ľudia, ktorí držia v ruke pero a recept. Treba povedať, že Slovenská republika v roku 2000 predpísala, u nás sa predpísalo 75 miliónov receptov! To je 15 receptov na jedného človeka. My sme si porovnávali, aké je množstvo úhrady zdravotných poisťovní v Českej republike a v Slovenskej republike, prepočítané na počet obyvateľov a na cenu slovenskej koruny, lebo však tá má nižšiu hodnotu ako česká koruna. Vychádza to tak, že slovenské poisťovne zaplatili za lieky viac ako české poisťovne, za receptové lieky. A tam je ten kľúč podľa môjho názoru k riešeniu dnes. My sme sa pokúšali hľadať rôzne metodiky, kategorizácie a tak ďalej. Vo všetkých štátoch, ktoré sú okolo nás, vyriešili tento problém tak, že lekárovi stanovili limit: Do tejto výšky smieš predpísať lieky, čo predpíšeš nad tento limit, musíš zaplatiť z vlastného vrecka. Tak je to v Čechách, tak je to v bohatom Nemecku, tak je to v Maďarsku, tak je to v Poľsku a v ďalších krajinách. Dnes sa snažia poisťovne uzatvárať s doktormi zmluvu, kde takáto klauzula o limite je. V Čechách je to tiež na základe zmluvy, v Nemecku tiež na základe zmluvy medzi lekármi. Tam je potom priestor. My sme si spočítali, že lekári - špecialisti, ak by sme boli schopní pre nich uvoľniť asi 4,5 miliardy celoročne, čo sa dá, pri súčasnom rozpočte poisťovní sa to dá, znamená, že na jednu ambulanciu mesačne príde 90 000 korún. Nie je to tak veľa, pretože to nie je mzda, v tom je mzda sestry, nájom, prístroje, plat lekára a tak ďalej. Tam je to skutočne nákladnejšie ako v ambulancii primárneho lekára, pretože ten nie je tak prístrojovo vybavený, nemusí dávať peniaze do toho, ale je to naozaj tak. A myslím si, že ak sa podarí, aby poisťovne dosiahli túto priemernú cenu, samozrejme, budú profesie, ktoré nepotrebujú toľko prístrojovej techniky, budú mať menej. A sú naopak profesie ako očné lekárstvo, krčné lekárstvo a ďalšie, ktoré majú nesmierne nákladné prístrojové techniky, tam budú musieť do tej ambulancie dostávať viac.

My sme boli radi, že sa nám podarilo aspoň trochu nadvihnúť cenu toho bodu, i keď si myslím, že to nie je dobrá cesta, ísť cestou zvyšovania limitu, opakujem znovu, a pomalého nárastu bodov. Podľa mňa lepší model je razantnejšie zvýšiť cenu bodu, ale netlačiť lekára do nadmerného množstva výkonov, pretože tie výkony nebudú urobené tak, ako majú byť, teda lege artis, ako sa tu požadovalo.

Tá informácia, podľa mňa, myslím si, že splnila účel. Dnes máte prehľad, páni poslanci a pani poslankyne, jednak o tom, ako sú platení lekári, ale jednak sú v prílohe materiály, teda súčasťou materiálu aj základné čísla pre sieť zdravotníckych zariadení. To vám samozrejme dovoľuje kontrolovať prácu ministerstva, či pri vydávaní alebo pri zaraďovaní do siete neprekračujeme svoje kompetencie. Od 1. 7. už to budú robiť kraje a budete môcť kontrolovať samosprávne kraje, ako udeľujú povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a ako zaraďujú tieto zariadenia do siete. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce reagovať? Nie. Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pristúpime k

informácii ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o konkrétnych protikorupčných opatreniach na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky.

Dávam slovo ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Romanovi Kováčovi a žiadam ho, aby informáciu uviedol. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, informácia o konkrétnych protikorupčných opatreniach na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky odznieva v tomto pléne na základe uznesenia pléna, ktoré prijalo a zaviazalo ministra, aby takúto informáciu v pléne predniesol.

Ako jednu z hlavných priorít pri svojom nástupe do funkcie si súčasná vláda predsavzala napredovanie v boji proti korupcii, ktorú označila za nebezpečný spoločenský fenomén. V tomto materiáli sa v návrhu riešenia problematiky navrhujú štyri zásadné metódy, ktorými sa chce limitovať korupčné správanie, po prvé eliminácia miest možného vzniku korupcie, po druhé maximalizácia rizika spojeného s korupčným správaním, reforma súdnictva a neformálne pravidlá a vytváranie celkovej citlivosti spoločnosti voči korupcii.

Chcem povedať, že náš rezort, to znamená rezort ministerstva zdravotníctva nemôže zasahovať do tých troch zostávajúcich oblastí a pre nás naozaj z hľadiska boja s korupciou je predovšetkým dôležité vyrovnať sa s elimináciou miest možného vzniku korupcie. Tie tri hlavné metódy, ktoré sme si vytýčili na ministerstve zdravotníctva v tejto oblasti, sú:

1. decentralizácia rozhodnutí - tak, aby sa rozhodnutie vykonalo na čo najbližšej úrovni smerom k občanovi Slovenskej republiky,

2. aby sme zákonnú možnosť rozhodnutia nahradzovali zákonnou povinnosťou pri splnení podmienok rozhodnutia, aby teda úradník alebo referent nemohol rozhodnúť, či dá alebo nedá príslušné povolenie, ale aby zo zákona bolo naplnené, ak sú splnené podmienky, musí vydať takéto povolenie,

3. je to oblasť transparentnosti a informovanosti verejnosti.

Dovoľte, aby som sa kratučko dotkol tých troch oblastí, pretože je to podrobnejšie popísané v tézach k ústnej informácii, ktorú dnes podávam.

Po prvé, k tej oblasti decentralizácie. My sme odovzdali tie rozhodovania, ktoré sme vytipovali ako možné miesto vzniku korupcie. Značnú časť týchto rozhodovaní sme odovzdali na iné orgány, či už to bolo z ministerstva, či už to bolo na orgány samosprávy, ktoré sa týkajú rozhodovania o zaraďovaní do siete o poskytovaní povolenia na výkon zdravotnej starostlivosti, ale aj niektoré veci, ktoré sa týkajú liekovej politiky, napríklad celá oblasť registrácie liekov odišla z ministerstva a má ju dnes práve zo zákona Štátny ústav pre kontrolu liečiv, tak ako je to vo väčšine štátov sveta, kde takáto inštitúcia ako samostatných orgán existuje a tá rozhoduje.

Teda decentralizáciou sa natoľko zníži rozhodovacia agenda ministerstva zdravotníctva, že sa výrazne zníži aj počet miest, pri ktorých by mohlo vznikať riziko možnosti korupcie.

Dotknem sa tej druhej oblasti, a to je zákonná povinnosť. My sme stanovili túto zákonnú povinnosť jednak v zákone o lieku, kde sa prijímajú rozhodovacie pravidlá. To znamená po splnení niektorých náležitostí je potrebné alebo je nutné zo zákona povedzme tento liek zaregistrovať. Tam nemôže rozhodnúť, že ho nezaregistruje, ak má splnené podmienky, musí ho zaregistrovať. Ďalej povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti rovnako takto postavené v zákone. Ak lekár, ktorý má záujem o získanie takéhoto povolenia, splní všetky podmienky, ktoré povolenie vyžaduje, musí takéto povolenie dostať. Treba však povedať, a to treba povedať popravde, že sú niektoré rozhodnutia, ktorá zostávajú na úrovni rozhodnutia príslušného referenta alebo rozhodnutia jeho nadriadeného, prípadne až ministra. Je to napríklad povolenie výnimky zaradenia do siete zdravotných zariadení, ktoré sú hradené z poistných systémov, a ďalšie.

Tam sme sa snažili eliminovať možnosť vzniku povolenia. Je to napríklad aj oblasť kategorizácie liekov, predovšetkým zainteresovaním veľkého počtu ľudí, ktorí sa zúčastňujú na tomto rozhodovaní. To znamená pri vydávaní zaradení do siete spolupracujú dve osobitné sekcie a musia k takémuto rozhodnutiu, kým sa predloží na podpis ministrovi, je potrebné vlastne súhlasné stanovisko minimálne šiestich odborných pracovníkov ministerstva zdravotníctva.

Pri kategorizácii pracujú jednak špecifické odborné komisie pre jednotlivé medicínske disciplíny kategorizačné, ktoré rozhodujú, jednak veľká kategorizačná komisia, ktorá potom spracúva výsledky týchto jednotlivých odborných kategorizačných komisií. Opäť tie komisie majú skladbu, ktorá je jasne daná zo zákona, a sú to odborníci, ktorí rozhodujú o použití lieku. Ďalšiu oblasť, ktorú sme vytipovali ako možné miesto, kde je možnosť vzniku rizika, je udeľovanie súhlasu na nákup prístrojovej techniky a realizácia stavieb. Treba povedať, že ekonomická situácia súčasného zdravotníctva pri realizácii stavieb spočíva v tom, že my vlastne splácame dlhy zo stavieb, ktoré sa odohrali a odsúhlasili ďaleko za našich predchodcov. Tu chcem pripomenúť, že ešte stále splácame napríklad dlh za Slovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb a my vlastne máme finančné zdroje len na to, aby sme riešili havarijné situácie. Každá takáto stavebná činnosť je sprevádzaná výberovým konaním na úrovni riaditeľa príslušného zariadenia, ktorý takúto havarijnú stavbu objednáva alebo ju chce realizovať.

Pri nákupe prístrojovej techniky postupujeme dvoma spôsobmi:

1. je potrebné, aby sa ku každej požiadavke riaditeľa na nákup prístrojovej techniky vyjadrili príslušné odborné sekcie. Samozrejme, že tá prístrojová technika, jej výber sa koná na základe výberového konania a vy ste mali možnosť zistiť viackrát, že povedzme firmy neboli spokojné s výberovým konaním, odvolali sa na príslušné inštitúcie, takže sa aj dvakrát opakovalo výberové konanie, kým sme dospeli k reálnemu výberu. Otázka tu znie, akým spôsobom ministerstvo zdravotníctva dospeje k tomu, že niektoré prístrojové techniky schváli a niektoré neschváli. Treba povedať, že aj tu postupujeme podľa programov, ktoré ministerstvo realizuje. Napríklad ak máme rozsiahly program rýchlej zdravotníckej pomoci - program anestézie, resustitácie a urgentnej medicíny, tak potom množstvo prístrojovej techniky, môžete sa sami presvedčiť, je práve sústredené do tejto oblasti. Ministerstvo vytýčilo ako ďalší cieľ oblasť ambulantnej starostlivosti alebo jednodňovej terapie. Tomu zodpovedá nákup endoskopickej techniky, nákup ďalších prístrojov, ktoré umožňujú práve jednodňovú chirurgiu a jednodňovú liečbu. Je to uvedené v materiáli. Rovnako ministerstvo má program, ktorý sa volá obnova veľkej zobrazovacej techniky, to sú počítačové tomografy, nukleárne magnetické rezonancie a ďalšie.

Konečne by som sa dotkol oblasti verejného obstarávania priamo na ministerstve alebo oblasti výberového konania pri personálnej oblasti. V oblasti verejného obstarávania tovarov a služieb pre ministerstvo postupujeme v súlade so zákonom, ktorý je v tejto chvíli veľmi prísny, a musím priznať, že do značnej miery komplikuje situáciu pri obstarávaní niektorých, najmä tých drobných druhov tovaru.

Pokiaľ ide o personálnu oblasť, výber pre obsadzovanie vedúcich miest nerobí ministerstvo, ale postupujeme na základe výberu renomovanej nezávislej agentúry. Čím chceme ešte rozšíriť a kde sme ešte dlžní, to je otázka, tá tretia, o ktorej som hovoril. To je otázka informovanosti a otázka transparentnosti rozhodovacích procesov. Vydal som pokyn, že všetky rozhodnutia, ktoré budú prijaté, ako na úrovni povoľovania poskytovania zdravotnej starostlivosti, jednak na úrovni rozhodovania kategorizačnej komisie a ďalších rozhodovaní, musia byť bezprostredne po prijatí rozhodnutia zverejnené na internete. Sprísnili sme pohyb spisov podľa spisovej agendy. Predpokladáme, že aj tie možné ohniská vzniku korupcie sa nám podarí na ministerstve výrazným spôsobom redukovať. Odstrániť sa zrejme nemôžu nikdy a je to otázka osobného prístupu k pokušeniu, ktoré vždy pred každým pracovníkom existuje.

Toľko na úvod k tézam informácie. Priznám sa, že keď som túto úlohu prijal, nevedel som, ako mám postupovať, pretože pojem informácia nie je v zákone o rokovacom poriadku. Vypadla odtiaľ po poslednej novele, preto som volil túto formu podania, pretože v zákone ostala hodina otázok, odpovedí a ostala správa ako subjekt, pri ktorej môžeme podávať takéto zásadné informácie. Ďakujem pekne za pozornosť. Ostatné veci sú písomne uvedené v tézach.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem vám za vaše vystúpenie. Dámy a páni, keďže toto bola informácia, podľa rokovacieho poriadku pri informácii sa neotvára rozprava. Pani kolegyňa Aibeková, máte procedurálny návrh. Dajte slovo pani kolegyni.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja som pôvodne chcela pánovi ministrovi položiť niekoľko otázok s týmto materiálom. Pretože on keď si tu odčíta to, čo jemu vyhovuje, to nemá zmysel, preto žiadam, aby bol tento materiál prepracovaný do podoby správy. Viem, že na to je 30 dní, ale aby bol pán minister konkrétny, pretože moja požiadavka bola o konkrétnych protikorupčných opatreniach.

Pán minister, nehnevajte sa, toto je o ničom. Vám zúri na ministerstve jedna z najväčších korupčných afér, vo vyšetrovacej väzbe máte generálneho riaditeľa a vy tu podáte takúto neslanú-nemastnú informáciu? Ako keby ste nevedeli o dokumentoch, ktoré vydala Európska komisia, kde sa hovorí, že najväčšia korupcia je vo vašom rezorte. Že to poukazuje ďalšie a ďalšie inštitúcie, ktoré pôsobia aj na území Slovenskej republiky. Vyjadrujem absolútnu nespokojnosť s týmto materiálom, toto bola strata času, keď ste takýto materiál odovzdali!

M. Andel, podpredseda NR SR: Pani kolegyňa, ale ako znel ten váš procedurálny návrh?

M. Aibeková, poslankyňa: Aby predložil minister správu do 30 dní podľa rokovacieho poriadku. Aby bola informácia spracovaná v podobe správy a naozaj bola o konkrétnych opatreniach! Toto sú všeobecnosti, ktoré všetci vieme!

M. Andel, podpredseda NR SR: Dobre, ďakujem, pani kolegyňa. Ďakujem, ak bude Národná rada uznášaniaschopná, hneď dám okamžite hlasovať o vašom procedurálnom návrhu. Pani kolegyňa Tóthová, procedurálny návrh? Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja mám procedurálny návrh, aby snemovňa zaviazala pána ministra, aby presne vytipoval, aké opatrenia v rezorte urobí po tých kauzách, ktoré sa tam stali, pretože jeden z pracovníkov bol prichytený pri korupcii, a vy ste, pán minister, povinný zistiť, či tam nie sú ďalšie väzby a urobiť opatrenia.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa, tak ako som povedal aj vašej predrečníčke, ak bude snemovňa uznášaniaschopná, okamžite dám o vašom procedurálnom návrhu hlasovať. Slovo má pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, keďže je všeobecný súhlas a pán minister je človek, ktorý má rád otázky a rád na ne odpovedá, (Smiech.) myslím si, že v rámci parlamentnej kultúry bolo by celkom ideálne, aby ste dali možnosť poslancom položiť pánovi ministrovi niekoľko otázok o situácii, ktorá tu odznela v správe. Takže ja mám takýto návrh, aby, keďže je všeobecný súhlas, aby bolo umožnené sa pýtať pána ministra.

M. Andel, podpredseda NR SR: Tak po prvé, pýtam sa či je všeobecný súhlas? (Hlasy v rokovacej sále. ) Nie je. A po druhé, aj keby bol všeobecný súhlas, samozrejme, že v rámci rokovacieho poriadku by som nemohol otvoriť rozpravu. To by bola vlastne rozprava, dámy a páni. (Ruch v sále. ) Priatelia, pokoj! Dámy a páni, konštatujem, že sme si vypočuli informáciu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky. Kolegyne, kolegovia, mám slovo ja! (Hlasy v rokovacej sále.) Pán kolega, vážne, ak sa ti tu nepáči, nech sa páči, choď mimo rokovaciu miestnosť. Opakujem ešte raz, dámy a páni, vypočuli sme si informáciu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o konkrétnych protikorupčných opatreniach na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky. (Hlasy v sále. )

Pán minister môže, samozrejme, reagovať na vaše vystúpenie mimo rokovacej miestnosti.

Dámy a páni, teraz nasleduje druhé čítanie

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Volfa a Ladislava Orosza na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

(Hlasy v sále. ) Prosím, pokoj, kolegyne, kolegovia. Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 1308 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1308a. Teraz dávam slovo poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslavovi Volfovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil.

J. Volf, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, budem stručný, pretože ide o stručný návrh zákona, ktorý reaguje na schválenú novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku a umožní zabrániť určitým disproporciám, ktoré v podstate v dôsledku tejto novelizácie nastali. Pokiaľ schválime túto novelu a ja, samozrejme, vás prosím o podporu, zabráni sa tomu, aby sa nepreťahovali neúmerným spôsobom súdne konania, pretože podľa súčasne platnej verzie v podstate pri dovolávacom a odvolávacom konaní neberie súd zreteľ na zmenu vlastníka pohľadávky a jednoducho aj po ukončení prvostupňového konania v prospech veriteľa musí sa v podstate začať opätovne prvostupňovým konaním. Jednoducho, v dôsledku určitej, povedzme si, skôr formálnej chyby, tu môže dôjsť k prieťahom v súdnom konaní a v konečnom dôsledku aj k tunelovaniu majetku, k vysokým národohospodárskym stratám, pretože zväčša ide o pohľadávky, ktoré má štát voči iným subjektom.

Opakujem, táto novela je stručná, ale jej dôsledky môžu byť veľmi významné. Práve dnes prebehlo jedno súdne konanie, ktoré v dôsledku platnosti tohto zákona v súčasnej verzii dopadlo v neprospech veriteľa práve pre tento formálny nedostatok, ktorý chceme v zákone odstrániť. Ja vás prosím o podporu. Chcem povedať, že tento návrh zákona nemal žiadne požiadavky na štátny rozpočet a vyjadrili sa k nemu pozitívne obidva výbory, v ktorých bol prerokovaný, aj vláda Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, pán kolega, sadnite si na miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi pánovi Petrovi Brňákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou k predmetnému návrhu zákona. Ide o správu pod parlamentnou tlačou 1308/a. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Pôvodne Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením 1905 z 12. februára 2002 pridelila predmetný návrh novely Občianskeho súdneho poriadku dvom výborom, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Obidva výbory prerokovali túto novelu zákona v primeranom čase a zodpovedajúcim spôsobom.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi uvedených dvoch výborov, v stanovenej lehote neoznámili gestorskému výboru žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, ani svoje pripomienky k tomuto návrhu. Predmetný návrh novely Občianskeho súdneho poriadku navrhol tak ústavnoprávny výbor bez doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, ako aj výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s jedným pozmeňujúcim návrhom schváliť. Gestorský výbor počas svojho rokovania odobril pripomienku druhého výboru a odporúča ju ako jedinú taktiež schváliť v rámci konečného hlasovania.

Na záver, gestorský výbor, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vyslovil súhlas s uvedeným návrhom novely Občianskeho súdneho poriadku a odporúča plénu Národnej rady Slovenskej republiky, aby bol uvedený materiál schválený. Toto je riadne zdokumentované v uznesení ústavnoprávneho výboru č. 882 z 12. marca 2002. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

M. Andel, podpredseda NRSR: Ďakujem. Ďakujem. Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Keďže sa nik nehlási ústne, dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu. Dámy a páni, ďalším bodom programu je

správa z oblasti bankového dohľadu Národnej banky Slovenska o opatreniach prijatých v súvislosti s krachom Devín banky, a. s., vrátane vyvodenia osobných konzekvencií v rámci Národnej banky Slovenska, a o opatreniach, ktoré by eliminovali vznik podobných situácií na slovenskom bankovom trhu.

Správu ste dostali ako tlač 1297. Keďže sme ohlasovali, aby pán guvernér mohol vystúpiť na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska, aby správu uviedol. Pán guvernér, nech sa páči, máte slovo.

M. Jusko, guvernér NBS: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť správu z oblasti bankového dohľadu NBS o opatreniach prijatých v súvislosti s krachom Devín banky, a. s., vrátane vyvodenia osobných konzekvencií v rámci NBS a o opatreniach, ktoré by eliminovali vznik podobných situácií na slovenskom bankovom trhu, ktoré predkladám na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1763 zo dňa 4. 12. 2001.

Správa je reakciou na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky z konca novembra a začiatku decembra 2001 o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky, a obsahuje opatrenia, ktoré vo svojom komplexe majú zabezpečiť neopakovanie konkrétnej situácie, ako ju poznáme z prípadu Devín banky. Vo všeobecnosti však tieto opatrenia a ich plnenie majú zabrániť recidíve negatívneho vývoja v bankovom sektore z 90. rokov. Za základný stavebný kameň komplexu opatrení považujem vybudovanie adekvátneho právneho rámca pre podnikanie bánk a vymožiteľnosť dodržiavania právnych predpisov. Správa poskytuje prehľad zmien v našom právnom poriadku, ktoré by jednoznačne mali prispieť k účinnejšiemu výkonu bankového dohľadu.

Vzhľadom na skutočnosť, že Národná rada Slovenskej republiky prerokovávala a schvaľovala kľúčové normy v tejto oblasti, neuvediem ich hlavné obsahové zmeny, obmedzím sa len na konštatovanie, že novela zákona o NBS, nový zákon o bankách, novela zákona o ochrane vkladov a viaceré ďalšie vznikali v spolupráci domácich a zahraničných expertov a obsahujú inovované prístupy, majúce zabezpečiť stabilné fungovanie, dôveryhodnosť a rozvoj bankového sektora Slovenskej republiky.

Na uvedené kľúčové zákony nadväzujú opatrenia Národnej banky Slovenska, ktorých prvá sada je účinná od 1. 1. tohto roku a druhá sada by mala byť účinná v nasledujúcich mesiacoch tohto roku. Účinnejší výkon bankového dohľadu vyžaduje nielen primeranú legislatívu, ale aj jej dôsledné dodržiavanie. V konkrétnej praxi výkonu dohľadu pritom ide o naplnenie nasledovných úloh: Vhodnosť vlastníckych štruktúr bánk a ich manažmentov, primeranosť vlastných finančných zdrojov bánk vrátane krytia rizík, obozretnosť podnikania bánk, dostatočná likvidita, adekvátna štruktúra aktív, účinná vnútorná kontrola, schopnosť merať podstupované riziká, interné postupy ich riadenia a v prípade krízovej situácie postup ich riešenia.

Za účelom realizácie uvedených úloh banková rada NBS prijala plán rozvoja bankového dohľadu, ktorého súčasťou je dlhodobý plán rozvoja bankového dohľadu, etický kódex zamestnanca NBS na úseku bankového dohľadu, vyhlásenie o poslaní bankového dohľadu NBS a postup dosiahnutia súladu s 25 základnými princípmi bankového dohľadu. Dlhodobý plán rozvoja bankového dohľadu, uvedený v prílohe č. 1, obsahuje 40 konkrétnych opatrení s termínmi plnenia od decembra 2001 do decembra 2003. Jeho realizácia bude kontrolovaná bankovou radou NBS, podporovaná medzinárodnými inštitúciami a vyžiada si sústredené úsilie celej NBS v dôsledku jeho komplexnosti. Zahŕňa oblasti od personálnej práce, vzdelávania, informačných technológií, spolupráce s externými inštitúciami po vypracovanie vnútorných inštrukcií pre výkon dohľadu, ale i riešenie krízových situácií.

Ďalším opatrením prijatým bankovou radou NBS bola organizačná zmena úseku bankového dohľadu za účelom posilnenia strategicko-koncepčnej činnosti, rozvinutia medzinárodnej spolupráce, proaktívneho pôsobenia a jeho lepšej komunikácie s dohliadanými bankami, ale i verejnosťou, či už odbornou alebo laickou. Uvedená zmena je obsahom prílohy č. 5.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nové, komplexnejšie a zložitejšie úlohy kladené na bankový dohľad NBS si vyžiadali aj posúdenie primeranosti a vhodnosti riadiacich štruktúr tohto úseku Národnej banky. S účinnosťou od 1. 1. 2002 boli vykonané zásadné zmeny aj v tejto oblasti. Dnes možno konštatovať, že z celkového počtu 9 riadiacich pracovníkov tohto úseku od vrchného riaditeľa po vedúceho oddelenia monitorovania a registra bankových úverov a záruk je 7 nových. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, súbor opatrení prijatých NBS je komplexný a v prípade jeho úspešnej implementácie je zárukou neopakovania negatívneho vývoja v bankovom sektore v 90-tych rokoch, vrátane konkrétnej situácie, ako ju poznáme v prípade Devín banky. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán guvernér. Nech sa páči, sadnite si na miesto určené pre navrhovateľa. Prosím povereného člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslanca Vladimíra Maňku, aby podal informáciu Národnej rade Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy vo výbore. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1763 zo dňa 4. 12. 2001 zobrala na vedomie informáciu o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky, a. s., a o krokoch vlády Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska od roku 1998 po nútenú správu na zabezpečenie ochrany vkladov a riadneho fungovania banky, tlač číslo 1199.

V tomto znení požiadala, po prvé, vládu Slovenskej republiky, aby na nasledujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predložila správu o prijatých opatreniach v súvislosti s krachom Devín banky, a. s., a o opatreniach, ktoré by eliminovali vznik podobných situácií na slovenskom bankovom trhu, po druhé, požiadala guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky, aby na nasledujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predložil správu v oblasti bankového dohľadu Národnej banky Slovenska o opatreniach prijatých v súvislosti s krachom Devín banky, a. s., vrátane vyvodenia osobných konzekvencií v rámci NBS a o opatreniach, ktoré by eliminovali vznik podobných situácií na slovenskom bankovom trhu.

Na základe tohto uznesenia predložil guvernér Národnej banky Slovenska správu z oblasti bankového dohľadu NBS o opatreniach prijatých v súvislosti s krachom Devín banky vrátane vyvodenia osobných konzekvencií v rámci NBS a o opatreniach, ktoré by eliminovali vznik podobných situácií na slovenskom bankovom trhu, tlač č. 1297. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1451 zo dňa 11. 1. 2002 pridelil správu výboru pre financie, rozpočet a menu. Výbor svojím uznesením č. 892 zo dňa 22. januára 2002 uvedenú správu zobral na vedomie.

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 23. januára 2002 takisto vzala uvedenú správu na vedomie. Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto materiálu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďakujem. Písomne som do rozpravy dostal prihlášku jedného poslanca, pána kolega Oberhausera. Pán kolega Oberhauser, nech sa páči, dávam vám slovo.

A tým, samozrejme, otváram aj rozpravu o tomto bode nášho rokovania.

V. Oberhauser, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Predložená správa v oblasti bankového dohľadu Národnej banky Slovenska o opatreniach prijatých v súvislosti s krachom Devín banky, a. s., vrátane vyvodenia osobných konzekvencií v rámci Národnej banky Slovenska a o opatreniach, ktoré by eliminovali vznik podobných situácií na slovenskom bankovom trhu, je obsiahla, ale venuje sa v podstate len budúcnosti a opatreniam do budúcna. Neodpovedá na prvú časť zadanej úlohy, ktorou Národná rada poverila Národnú banku Slovenska, a to, aby vyhodnotila tú časť situácie, ktorá súvisí priamo s krachom Devín banky a z vyvodenia osobných konzekvencií voči tým, ktorí v tejto súvislosti konali v rozpore so zákonom, respektíve nekonali, a tým napomáhali konanie v rozpore so zákonom.

Za Slovenskú národnú stranu žiadam teda, dávame dva návrhy, po prvé, aby správa nebola zobratá na vedomie, aby jednoducho správa bola odmietnutá ako neúplná s tým, že ju treba dopracovať práve o tú časť, týkajúcu sa konkrétnych opatrení vo vzťahu k Devín banke a nielen do budúcna k bankovému dohľadu, čiže to je jedna taká požiadavka a druhú požiadavku, návrh na doplnenie uznesenie v tom smere, že Národná rada Slovenskej republiky žiada generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aby zabezpečil prešetrenie trestnoprávnej zodpovednosti vedenia Národnej banky Slovenska. Na základe správy bankového dohľadu z prvého polroka 2000 je preukázateľné, že v Devín banke dochádzalo k porušovaniu zákonov a nekonaním vedenia Národnej banky Slovenska mohlo dôjsť k pomáhaniu trestnej činnosti. Preto Národná rada Slovenskej republiky žiada vyvodenie dôsledkov voči páchateľom porušovania zákonov aj v Národnej banke Slovenskej republiky.

Myslím si, že už dnes je všeobecne známe, že bankový dohľad vykonal veľmi podrobné šetrenie, v ktorom bolo jasne preukázané porušovanie zákonov a vedenie Národnej banky bolo oboznámené so situáciou v Národnej banke, a nekonalo a v tomto smere treba, aby sa tiež vyvodili konzekvencie a to ťažko môžu vykonať pracovníci alebo vedúci činitelia Národnej banky, ale orgány zodpovedné za túto oblasť. Ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP