L. Ambróš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som vás na základe poverenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, tlač 1229, poinformoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu a o stanovisku gestorského výboru obsiahnutom v spoločnej správe k tomuto návrhu, tlač 1229a, ktorý máte pred sebou.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody pod č. 255 z 30. januára 2002. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1398 z 30. novembra 2001 pridelil návrh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátovo-imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre Európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva. Návrh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, zdravotníctvo, verejnú správu, sociálne veci a bývanie, pre ľudské práva a národnosti, pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pre obranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá zobral návrh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky na vedomie bez odporúčania pre Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo súčasne odporúča Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky: po prvé, rozpracovať Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky na konkrétne podmienky pre jednotlivé ministerstvá s termínom do júna 2002 a po druhé, vyhodnotiť rozpracovanú Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky. Termín jedenkrát za dva roky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody súčasne odporúča Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky predkladať Národnej rade každoročne k 31. marcu správu o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja podľa jednotlivých rezortov. Ďalej v návrhoch strategických dokumentov a návrhov zákonov uvedených v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 978 z roku 2001, predkladaných do Národnej rady Slovenskej republiky, uvádzať ich súlad so závermi, prioritami a cieľmi Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky na strane 31 vypustiť odsek tohto znenia: "Ozbrojené sily a zbrojárska výroba sú z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja určitou záťažou". Ide totiž o činnosti, ktoré z hľadiska svojho charakteru majú len obmedzený, pozitívny vplyv na rozvoj ľudských zdrojov. Nepriaznivo pôsobia na environment a odčerpávajú značné finančné prostriedky. V súčasnosti sú však nevyhnutne potrebné na zachovanie bezpečnosti štátu. Cieľom je preto vybudovať relatívne malé a dobré vyzbrojené, výborne vycvičené ozbrojené sily, kompatibilné s ozbrojenými silami členských štátov NATO, schopné a spôsobilé reagovať samostatne, respektíve v rámci koalície na vojenské i nevojenské ohrozenia v súčasnosti i v budúcom bezpečnostnom prostredí.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky v súlade s § 78 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, tlač 1229, schváliť a o jednotlivých doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov po rozprave hlasovať. Ďakujem pekne za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Delinga ako jediný. Pardon, pán poslanec Ambróš, Hofbauer. Takže ešte raz, pán poslanec Delinga, Hofbauer a Ambróš. Nikto viac? Môžem uzatvoriť? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga, po ňom pán poslanec Hofbauer.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, dámy a páni. Kto si podrobne preštudoval materiál takého rozsiahleho charakteru, aký teraz prerokúvame, iste dôjde k záverom, že je to materiál veľmi produkčný, že je to materiál veľmi obsiahly, ale je to materiál v niektorých statiach aj trošku zastaralý.

Chcel by som teda poukázať na niektoré veci, ktoré sa tam udávajú z rokov 1997 - 1998, či príslušní úradníci, či už rezortov, prípadne vlády alebo aj iných zainteresovaných skupín nemohli prísť k aktualizovaným údajom, ktoré sú podľa mňa veľmi potrebné ako východiská tvorby opatrení, ktoré majú jednotlivé vládne orgány prijať?

Pán podpredseda vlády sa zmienil ako o jednej z priorít trvale udržateľného rozvoja našej krajiny o poľnohospodárstve. Myslím, že je to akceptovateľné, je to zásadné a, myslím, že pre každú vládu, ktorá v najbližších 10 rokov bude pripravovať Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja a riadiť sa ňou, bude prioritné nielen vo volebných, ale aj vládnych programoch. Z tohto pohľadu si myslím, že poľnohospodárstvo v takomto dôležitom materiáli musí dostať najmä úlohu perspektívnejšiu, a to je úloha viac sa zamerať vo svojej činnosti na tvorbu a obnažovanie zdrojov energií, ktoré budú ľudstvu, to znamená aj nám, Stredoeurópanom, zásadne chýbať. Sú to rastliny, sú to produkty, z ktorých sa budú tvoriť energetické zdroje, ktoré budú nahradzovať prirodzené zdroje, ktoré dovážame a ktoré nám môžu spôsobiť v ďalšej budúcnosti vysoké obchodné deficity. Myslím si, že v súčasnej dobe terajšia vláda ani pre rok 2002 nevenovala týmto aktivitám z hľadiska finančných zdrojov štátneho rozpočtu pre odvetvie poľnohospodárstva dostatok priestoru a že sme nemohli ani tu v tejto snemovni pretlačiť cez funkciu štátneho rozpočtu, aby sa v rezorte viac dotovali predovšetkým tie oblasti, ktoré majú možnosť priniesť dodatočné zdroje na tvorbu energetických zdrojov pre používanie či už mechanizácie, nových technológií, nových spracovateľských odvetví a podobne. V takomto prípade je takisto nutné, aby vláda vo svojich opatreniach, ktoré nám boli dodatočne dodané k materiálu, a sú nazvané a vychádzajú zo schváleného uznesenia vlády z 10. októbra 2001, akceptovala tieto veľmi zásadné veci pre budúcnosť. Pokiaľ som sa mohol zoznámiť, tak od bodu 7 tohto vládneho uznesenia v prílohe až po bod 13 nenachádza sa takéto opatrenie, ktoré by vláda pripravila či už pre budúcnosť, lebo väčšina opatrení je datovaných - rok 2003, 2004, 2005 - aj pre využitie energetických zdrojov, ktoré poľnohospodárstvo má.

Chcem poukázať na to, že napríklad poľnohospodárstvo vo vyspelých krajinách už dnes využíva takmer 30 % svojej produkcie pre energetické zdroje či už v motorizme, veternej energie, vodnej energie a, samozrejme, aj samotných pohonných hmôt. Preto si myslím, že dotovanie alebo zámer finančných zdrojov pre poľnohospodárstvo, aby sa rozvíjalo odvetvie pestovania takýchto rastlín, ktoré sa potom budú novými technológiami prepracovávať na takéto nové zdroje, je nevyhnutné. Preto mi dovoľte, vážený pán podpredseda vlády a vážení páni poslanci, aby som navrhol do uznesenia ďalší bod, kde Národná rada Slovenskej republiky bude žiadať vládu doplniť opatrenia vlády, ktoré sú v tomto materiáli a ktoré vychádzajú z uznesenia č. 978 z 10. 10. 2001 o bod "Vypracovanie systému ocenenia mimoprodukčných funkcií prírodných zdrojov pôdohospodárstva a jeho zapracovanie do dotačnej politiky ešte pre rok 2002." Mám tým na mysli, že by rezort ešte teraz v tomto volebnom období prípadne využíval, hľadal zdroje v štátnom rozpočte a prípadne aj mimorozpočtové zdroje na to, aby sa už od jesene tohto roku mohli poľnohospodári na niektoré energetické zdroje v rastlinnej výrobe zamerať pri ich pestovaní a pri ich rozvoji. Myslím, že by to pomohlo nielen znižovaniu nezamestnanosti, ale predovšetkým obnaženiu potreby skultúrnenia našej krajiny a nášho rozvoja vidieka. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Ambróš.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni. Samotný materiál Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky by mohol byť po preštudovaní zaujímavým materiálom, pokiaľ by sa kryl aj po vecnej stránke s trvalo udržateľnou rozvojovou stratégiou Slovenska. Žiaľ, za tri a pol roka vlády súčasnej koalície na Slovensku nie je možné konštatovať udržateľný rozvoj v smere ofenzívneho rastového smeru, vektora, ale je to udržateľný rozvoj v smere defenzívneho a deceleračného rozvoja. Takže buď budeme veriť napísanému slovu a neveriť očiam a ušiam alebo opačne. Oba tieto faktory jednoducho nie je možné zlúčiť.

To je prvá poznámka k tomuto vedeckému materiálu, ktorý je koncepčne zaujímavý, ale je v rozpore s realitou.

Úvahami rozvojových možností ľudstva v 20. storočí sa zaoberali už viaceré koncepčné zoskupenia, spravidla politické. V 60. rokoch, viacerí z vás iste poznáte princípy vzniku Rímskeho klubu, ktorý vznikol na báze nepolitickej a multinacionálnej, multištátnej, kde bolo deklarovaných päť prahových ohraničení rozvoja ľudstva. V stručnosti by som sa o nich zmienil:

Rast počtu obyvateľov, to je jedna prahová čiara, druhou je zabezpečenie obživy ľudstva, treťou je zabezpečenie energetickej potreby ľudstva, štvrtou sú neobnoviteľné zdroje surovín a konečne piatym prahom je riešenie odpadu, pretože každý ľudský výrobok v konečnom dôsledku znamená odpad.

Ak by sme sa len z tohto aspektu pozreli na Slovensko, tak ťažko ho môžeme vyňať z celoeurópskeho kontextu a ťažko ho môžeme nejakým spôsobom segregovať a povýšiť na čosi iné a Európu nie je takisto možné vyňať z celosvetového trendu a z celosvetového rozvoja. A ten celosvetový rozvoj, obávam sa, že nie je taký optimálny, ako si to OSN a príslušné štruktúry želajú vykresľovať.

Ja by som sa zmienil len o tých faktorov, ktoré sú najevidentnejšie.

Rast počtu obyvateľov. Myslím, že v Afrike sa rieši veľmi radikálne, pretože pandémia aidsu vlastne likviduje pôvodné africké obyvateľstvo. Hodno spomenúť, že táto pandémia sa tam vyskytuje od roku 1983, keď sa prvý raz aids vyskytol v roku 1981 v Bostone a do dnešného dňa sa odhaduje, že to bol asi únik z biologických laboratórií.

Problematika zabezpečenia obživy pre väčšinu ľudstva je ilúziou, pretože tretina ľudstva trpí na chronický hlad a nemá dostatočné prostriedky ani na to, aby si zabezpečili dovoz, nie kúpenie, ale dovoz prebytkov potravín z vyspelých zemí.

Čo sa týka počtu obyvateľov, ťažko povedať, že Slovensko na tom môže byť dobre, pretože, dámy a páni, v roku 2001 sa udialo čosi, čo sa v histórii Slovenska zatiaľ nevyskytlo. Mortalita prevýšila natalitu. Po slovensky povedané, viac ľudí zomrelo, ako sa na území Slovenska narodilo. Toto je viac ako varovný signál. My sa tu bavíme o trvalo udržateľnom rozvoji Slovenskej republiky, ale predsa ten rozvoj ide smerom dole!

Problematika neobnoviteľných zdrojov surovín. Domnievam sa, že celosvetová, celospoločenská politická klíma je obrazom toho, že v podstate prichádza k celosvetovému boju o neobnoviteľné zdroje surovín a k celosvetovému boju o energetické suroviny. Tie všetky ostatné vzletné frázy okolo všetkých možných ľudských aktivít sú len pláštikom na to, že ide o boj najmocnejších vplyvov o ovládnutie týchto dvoch kanálov a prekonanie týchto dvoch prahových situácií na zabezpečenie ich zdrojov aj pre budúcnosť.

O problematike odpadu. Predpokladám, že pán kolega Ambróš sa o tom zmieni podstatne viac, pretože to je celosvetový, skutočne veľmi vážny problém, a aj na Slovensku, napriek tomu, že prijímame veľmi honosné zákony, tak okrem zvyšovania cien za odpad a jeho deponovanie sa nedeje nič, pretože vlastne nejde sa tam, kde ten odpad vzniká.

Takže ja ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za tento predložený materiál, ktorý dostal do vienka tu uviesť, aj s tými pripomienkami, ktoré som tu predniesol, a s pochybnosťami o tom, či tento materiál zodpovedá reálnemu obrazu slovenského vývoja v roku 2002. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Ambróš, máte slovo.

L. Ambróš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podpredseda vlády, Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky patrí medzi tie dokumenty, ktoré nie sú úzko špecificky zamerané len na samostatnú problematiku ochrany životného prostredia, ale patrí medzi strategické dokumenty, ktoré vyžadujú vyššiu pozornosť zo strany nielen vlády, nielen poslancov, ale celej spoločnosti. Moji predrečníci, či už pán podpredseda vlády, ktorý spomenul genézu prípravy tohto dokumentu, ktorá hovorí o tom, že sa na príprave tohto dokumentu zúčastnila veľmi široká škála odborníkov, či už zo zástupcov vlády, ministerstiev, odborných organizácií, ale chcel by som ako prvé pripomenúť to, že táto Národná stratégia významne prispela k tomu, aby boli zatiahnuté do spracovania problematiky v oblasti životného prostredia aj mimovládne organizácie, neziskové organizácie, ktoré mimoriadne pomohli vlastne v tom zmysle, že neboli preťažené kapacity ministerstiev a že dokázali za ďaleko nižšie náklady pripraviť dobrý podkladový materiál, ktorý máme dnes predložený do Národnej rady.

Tento materiál, ktorý tu je, je de facto už vlastne len "výcucom" toho komplexného materiálu. To znamená, že ide už len, by som povedal, o tie najdôležitejšie závery, ktoré boli získané a ktoré boli predložené po schválení vládou Slovenskej republiky. Čiže ako za prvý klad, ktorý by som dal k tejto Národnej stratégii, je to otázka, že tento dokument pri svojom vypracovaní mal vlastne veľmi dôležitú úlohu v zaangažovaní aj mimovládnych organizácií do jeho spracovania a bol to taký dokument, ktorý, by som povedal, aj keď nevznikal úplne v nekonfrontačnom prostredí, dokázal zosúladiť záujmy dosť konfrontačných pozícií, môžem spomenúť záujmy ochrany prírody a záujmy agrosektoru.

Pán poslanec Delinga spomenul, že tam sú isté veci, ktoré treba doplniť aj do uznesenia. Má na to ako poslanec právo a ja to v podstate predložím ako návrh na doplnenie uznesenia k tejto Národnej stratégii. Myslím si, že nie je to v rozpore s celým zámerom, ktorý Národná stratégia predkladá.

To, čo spomenul pán poslanec Hofbauer, spomenul tri také základné body, ktoré vlastne dnes hýbu svetom. Je to otázka boja o energetické zdroje, je to otázka boja o potravinové zdroje, zásoby pitnej vody a je to otázka problematiky odpadov, ktorá veľmi významne zasahuje do úspešnosti napredovania v zmysle trvalo udržateľného rozvoja v ktorejkoľvek spoločnosti. Spomínal to skôr z takého globálneho pohľadu a musíme povedať, že aj celá príprava tohto dokumentu bola vlastne pod vplyvom tých udalostí, ktoré prebiehajú vo svete. To znamená, že treba spomenúť konferenciu v Riu v roku 1992, ktorá bola významným momentom, kde sa vlastne prvýkrát v dejinách, stretli významní predstavitelia z celého sveta a venovali sa vyslovene otázkam životného prostredia a problematike, ktorá zaujíma všetkých ľudí. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo tento dokument prichádza v čase, keď isté analýzy celosvetového vývoja hovoria o tom, že ľudský rozvoj, respektíve rozvoj ľudskej spoločnosti, je determinovaný, že je limitovaný tým, ako dokáže zastaviť určité procesy degradačné, ktoré prebiehajú. Ja by som spomenul len niektoré, ktoré sú veľmi ľahko sledovateľné a ktoré majú zásadný vplyv na zmenu klímy, na zmenu života na Zemi.

Prvý je problém vzniku takzvanej ozónovej diery. To znamená narušenie ochranného ozónového krytu nad planétou, ktorý si zatiaľ mnohí u nás tak nevšímajú, pretože u nás to nie je až také pálčivé, ale všimli si to už farmári v Austrálii, kde dochádzalo k tomu, že ich stáda oviec oslepli v dôsledku toho, že neboli chránené proti slnečnému žiareniu a malo to samozrejme ďalekosiahly vplyv aj na ich hospodárenie.

Druhý taký vplyv, ktorý by som chcel spomenúť, taký globálny vplyv, je to otázka výrubu dažďových pralesov. Tiež to nie je niečo, čo by sa nás priamo, konkrétne týkalo, ale tu si treba uvedomiť, že z globálneho hľadiska dažďové pralesy majú obrovský význam z hľadiska klimatickej stability, z hľadiska rozdeľovania zrážok, pretože tým, že klesá výmera dažďových pralesov, stúpa počet zrážok, ktoré vznikajú nad oceánmi a tieto zrážky nad oceánmi, tak rýchlo, ako sa vyparia, tak rýchlo dokážu aj spadnúť. A práve v krajinách, ktoré sú prímorské, veľmi silne pociťujú vplyv týchto nerovnomerných zrážok v tom zmysle, že na jednej strane je v istom okamihu príliš veľa zrážok, vznikajú uragány, vznikajú tornáda, ktoré spôsobujú veľké materiálne škody a straty na ľudských životoch a na druhej strane vznikajú dlhé obdobia sucha, kedy nespadnú žiadne zrážky a dochádza k poškodzovaniu úrody a degradácii pôdneho krytu.

Ja to spomínam preto, lebo nie je to nič nové v ľudských dejinách. Kto sa troška venuje histórii a je chyba, že tu nie je pán poslanec Cuper, lebo ten sa zaujíma o históriu, tak by mohol vedieť, že vlastne aj púšť Sahara vznikla z veľkej časti nepremyslenou ľudskou činnosťou. Rudimenty takéhoto ľudského správania môžeme zachytiť ešte na ostrove Madagaskar, kde dodnes pôvodné obyvateľstvo rozširuje svoju pôdu takým spôsobom, že vypaľuje lesy a následne po požiari vzniknutú uvoľnenú pôdu osieva, respektíve spása svojimi stádami, ale odkrytá pôda im neslúži príliš dlho, pretože vplyvom dažďových zrážok dochádza k odplavovaniu tejto pôdy a dochádza k tomu, že je nevyhnuté vypáliť ďalšiu časť lesa. Niečo podobné sme zažili na Slovensku dávno, zhruba 5 000 rokov pred Kristom, keď prebehla prvá kolonizácia tohto územia. A odvtedy sme sa dokázali poučiť, to znamená, že som presvedčený o tom, že by sme sa k niečomu podobnému nevrátili, ale nerobíme to dodnes? Keď som čítal v novinách, že len v tomto roku zomrelo pri vypaľovaní trávy na Slovensku 17 ľudí. Zo zákona to máme zakázané a napriek tomu ľudia takýmto spôsobom nielen degradujú prírodu, ale aj ohrozujú svoje životy.

Čiže táto otázka výrubu dažďových pralesov, aj keď priamo nie, nepriamo sa nás týka v tom zmysle, že dochádza k nerovnomernejšiemu rozdeľovaniu zrážok medzi severnou a južnou pologuľou a ku vzniku extrémov počasia, ktoré veľmi negatívne vplývajú na poľnohospodársku činnosť, lesnícku činnosť, ale dá sa povedať, aj na také sektory, ktoré nemajú priamy mandát, to znamená je to aj otázka poisťovníctva. Kto sleduje tieto veci, tak hlavne v predchádzajúcich rokoch mali veľké problémy americké poisťovne, ktoré nedokázali po veľmi rýchlo opakujúcich sa tornádach plniť poistné udalosti, ktoré vznikali veľmi rýchlo za sebou, čiže dochádzalo k väčšiemu vyplácaniu tých prostriedkov ako k ich akumulácii. Niečo podobné samozrejme môžeme sledovať aj keď v menšej miere aj u nás na Slovensku. Opakovanie tých malých lokálnych povodní, ktoré boli v predchádzajúcich rokoch na Slovensku, sa dá predpokladať aj v budúcnosti. A my sme mali aj v rámci návrhu stratégie trvalo udržateľného života robiť také opatrenia v jednotlivých sektoroch, aby sme dokázali predchádzať škodám a minimalizovať škody, ktoré môžu vznikať či už z hľadiska živelných pohrôm alebo aj našej nepremyslenej činnosti.

Ďalšia vážna oblasť, ktorú spomenul aj pán poslanec Hofbauer a ktorú by som tiež chcel spomenúť, je to otázka odpadov. My sme v poslednom období prijali nový zákon o odpadoch, ktorý mal vniesť určitý poriadok do týchto vecí, a presne stanovil, kto je za čo zodpovedný, od občana cez mestá, obce, štátnu správu až po vládu. Už pri samotnej realizácii sme sa samozrejme stretli s istými odmietavými reakciami hlavne zo strany občanov, ktorí zistili, že podľa platného zákona sa jednoducho nemôžu vyhnúť zodpovednosti, aby sa spolupodieľali na nakladaní s odpadom v tom zmysle, že každé takého nakladanie s odpadom si vyžaduje aj finančné náležitosti a že je potrebné, aby sme vynaložili viacej finančných prostriedkov ako doposiaľ, ak nechceme, aby sa Slovensko stalo krajinou, ktorá bude známa najväčším množstvom nekontrolovateľných skládok odpadu.

Len pre zaujímavosť chcem povedať, že k dnešnému dňu by sme mali mať asi 6 000 takýchto skládok po Slovensku a na likvidáciu týchto 6 000 skládok bude potrebné vynaložiť veľmi vysoké finančné prostriedky.

Na čo by som chcel ešte poukázať pri prerokúvaní tohto dokumentu, je otázka vzájomnej previazanosti v jednotlivých rezortoch. Náš výbor, ale aj ďalšie výbory ako výbor pre zdravotníctvo v podstate navrhujú, aby všetky rezorty vykonávali pravidelný odpočet svojej činnosti v súvislosti so schválenou stratégiou, to znamená, aby stratégia nebola len dokumentom, ktorý schválila vláda, prijal parlament, aby sme si urobili fajku, že sme splnili jednu z častí programového vyhlásenia tejto vlády, ale aby to bol živý dokument, ktorý by usmerňoval hospodárenie v tejto krajine a život v tejto krajine tým smerom, aby sme zachovali serióznu perspektívu aj pre nasledovné generácie. Hovorím to preto, lebo chcem pripomenúť, že nie všetky kroky, ktoré boli schválené v tomto parlamente, sú v súlade s Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja. Naposledy sme schválili na návrh výboru pre hospodárstvo, tam mi kolega kýva zrušenie zákazu výroby PVC. Ja to chápem ako nie príliš rozumný krok už aj z toho pohľadu, že šancu prijať takýto zákaz sme mali v tomto období, pokiaľ nevstúpime do Európskej únie. Potom, keď vstúpime do Európskej únie, budeme musieť čakať, pokým bude takýto zákaz prijatý v rámci Európskej únie. A ja mám obavy z toho, že takéto živelné rozhodnutie prinesie to, že sa s takým nebezpečným odpadom ako polyvinylchlorid bude u nás nakladať tak, že to bude ohrozovať nielen zdravie ľudí, ale bude to ohrozovať aj životné prostredie.

To je jedna vec. V ďalšej oblasti, ku ktorej by som sa chcel vrátiť, a súvisí vlastne aj s tým, čo spomenul vo svojom vystúpení pán poslanec Delinga, je to otázka pozície pôdohospodárstva a jeho zložiek, to znamená vodohospodárstva, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Mám dojem, že tieto tri zložky, vzhľadom na potenciál, ktorý v nich Slovensko má, budú zohrávať v budúcnosti veľmi významnú úlohu v zachovaní trvalo udržateľného rozvoja. A bolo by veľmi dobré, keby sme čím skôr prijali také opatrenia, ktoré by umožnili, aby smer tie možnosti, ktoré nám tieto tri zložky pôdohospodárstva dávajú, dokázali racionálne využívať ako doposiaľ.

Je to otázka zabezpečenia potravinovej sebestačnosti, kde si myslím, že Slovensko má na to, aby dokázalo vyprodukovať také množstvo potravín, ktoré je schopné pokryť nielen dopyt u nás na Slovensku, ale zároveň sme schopní časť týchto potravín aj vyviesť. A to dokážeme aj v tom prípade, keď by sme, a do budúcnosti to považujeme ako zelení za strategický záujem, znížili používanie chémie a priemyselných hnojív v poľnohospodárstve z toho pohľadu, že na rozdiel od predchádzajúceho spoločenského zriadenia nemali by sme ísť cestou intenzifikácie a rýchleho vyčerpania pôdneho potenciálu, ktorý na Slovensku máme, ale mali by sme ísť tým spôsobom, ktorý by hovoril o tom, že ten jediný obnoviteľný zdroj, ktorý máme a ktorým pôda je, dokážeme zachovať v primeranom produkčnom stave aj pre budúce generácie. Hovorím to preto, lebo sú krajiny a oblasti, ktoré boli známe v predchádzajúcom období veľmi vyspelým poľnohospodárstvom a ktoré v súčasnosti majú veľmi veľké problémy so zabezpečením minimálnych zásob potravín pre svoje obyvateľstvo. Čo sa týka využitia pôdohospodárstva na energetické účely, myslím si, že tu pôdohospodárstvo, a to všetky jeho tri zložky, hrá nezastupiteľnú úlohu. Hovorím to aj preto, lebo z hľadiska vodohospodárskeho, a to mi môže potvrdiť aj pán poslanec Binder, naše vodné zdroje nedokážeme využívať momentálne viac ako na tých zhruba 60 % kapacity, ktoré naše vodné energetické zdroje majú. Podobná situácia je v otázke využívania biomasy, že skôr sa orientujeme na využívanie dovozového plynu respektíve ropy a nevyužívame tie možnosti, ktoré nám dáva náš potenciál. O tom svedčí to, že napríklad do dnešného dňa na Slovensku funguje, myslím, len 6 alebo 7 výrobní bionafty, ktoré dokážu spracovať metylester repkového oleja na energetický produkt. Podobne je to s naším lesníctvom. V lesoch nám vyrastú milióny kubíkov drevnej hmoty a tento potenciál nedokážeme účelne využiť takým spôsobom, ktorý by znížil našu závislosť na dovoze finálnych výrobkov. Sme svedkami toho, že u nás sa predávajú fínske spálne, maďarské kuchyne a my vyvážame guľatinu respektíve vlákninu a treba pripomenúť, že do Maďarska vyvážame guľatinu a z Maďarska dovážame hotové výrobky. Môžete sa pozrieť do obchodov. A pritom treba povedať, že 365 kubíkov dreva predstavuje pre nás jedno pracovné miesto v drevárskom priemysle. To znamená, keby sme dokázali viac finalizovať drevnú hmotu u nás, tak dokážeme aj znížiť tú vysokú nezamestnanosť, ktorú máme hlavne v našich vidieckych regiónoch. Nedokážeme doposiaľ účelne nakladať ani s odpadom z drevnej výroby. Je veľmi málo prípadov, ktoré hovoria o tom, že sa spracúva odpad z drevnej výroby. Naposledy, myslím si, bol jeden projekt v Žilinskom kraji, kde sa piliny spracúvajú na peletky na kúrenie, na vykurovanie škôl a podobný projekt je spracovaný v Levickom okrese, kde by sa mal doposiaľ zaznávaný agát biely využívať ako energetická surovina pri vykurovaní mesta Levíc.

Pre krátkosť času nebudem spomínať ďalšie prípady, ale je ich veľmi veľa. Preto by som vás chcel požiadať, aby ste pri zvažovaní o tom, či prijať, respektíve neprijať tento návrh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, hlasovali za s tým, že tento dokument nepovažujeme za uzavretý. Je to otvorený materiál, s ktorým bude treba aj v budúcnosti pracovať a s ktorým by sme sa mali stretávať aj podľa tých návrhov na uznesenie na pôde parlamentu minimálne raz do roka, kde by sme mali hodnotiť, ako sa tie návrhy, ktoré v predloženej stratégii sú, dostávajú do života. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ambróš bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa predovšetkým poďakoval za všetky podnety aj s Výborom Národnej rady Slovenskej republiky, aj z plenárneho prerokovania. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k tej vtipnej otázke alebo pripomienke, ktorá tu odznela v opozičnej časti Národnej rady, že je veľmi pozoruhodné, že Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja predkladá člen vlády za SMK pod vedením parlamentu, člena za SMK. Ja si myslím, že to je najlepší dôkaz toho, že vieme spolupracovať na riešení veľmi aktuálnych otázok, a som veľmi rád, že tento materiál je hodnotený všeobecne ako nie politický materiál, ale ako odborný materiál, tvrdo bol vypracovaný širokým konsenzom a pán spravodajca už naznačil, že niekedy nebolo jednoduché dosiahnuť takýto konsenzus medzi jednotlivými skupinami. Dovoľte mi, aby som zareagoval ešte na návrh pána poslanca Delingu, vlastne s jeho vystúpením môžem len súhlasiť. Mám len trošku pochybnosti o tom, či ten jeho návrh v tom zmysle, že to rozpracovanie do dotyčnej politiky už na tento rok je možné realizovať. Nie som si istý, ale, samozrejme, Národná rada bude o tom rozhodovať a to bude pre vládu Slovenskej republiky záväzné.

Ďakujem pekne, dámy a páni ešte raz a prosím o pozitívne stanovisko k tomuto materiálu. Som toho názoru, že skutočne je to dielo, ktoré môže určovať základné smery rozvoja našej spoločnosti v tomto desaťročí. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Tak vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru. Budeme hlasovať. Samozrejme, ak je takýto názor, môžem sa opýtať, či je všeobecný súhlas s tým. Nie je, ukazujú poslanci opozície. Takže budeme hlasovať, páni poslanci.

Preto vás žiadam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme sa prezentovať. Žiadam vás, aby ste sa prezentovali, nech sa páči. Len sa prezentujeme.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, 74 poslancov je prítomných, takže žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Potom by sme pristúpili k hlasovaniu.

Nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu, pán spravodajca.

L. Ambróš, poslanec: Ďakujem pekne. Zo spoločnej správy vyplýva, že máme 5 bodov na hlasovanie. Máte ich pred sebou. Bod č. 1, predkladať Národnej rade Slovenskej republiky každoročne k 31. marcu správu o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja podľa jednotlivých rezortov, gestorský výbor odporúča schváliť. Dajte hlasovať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o prvom návrhu zo spoločnej správy gestorského výboru, odporúčanie je schváliť.

(Hlasovanie.) Prítomných 97 poslancov, za návrh hlasovalo 85, zdržali sa 4, nehlasovalo 8.

Konštatujem, že prvý návrh zo spoločnej správy bol schválený.

Nech sa páči.

L. Ambróš, poslanec: Bod č. 2. V návrhoch strategických dokumentov a návrhoch zákonov uvedených v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 978 z roku 2001, predkladaných do Národnej rady Slovenskej republiky, uvádzať ich súlad so závermi a prioritami a cieľmi Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Gestorský výbor odporúča schváliť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o druhom návrhu zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

(Hlasovanie.) Prítomných 97 poslancov, za návrh hlasovalo 89, zdržali sa 4, nehlasovali 4.

Konštatujem, že aj druhý návrh zo spoločnej správy bol prijatý.

L. Ambróš, poslanec: Po tretie, rozpracovať Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky na konkrétne podmienky za jednotlivé ministerstvá. Gestorský výbor neodporúča schváliť také uznesenie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o treťom návrhu zo spoločnej správy. Gestorský výbor neodporúča schváliť.

(Hlasovanie.) Prítomných 96 poslancov, za návrh hlasovalo 38 poslancov, proti 18, zdržalo sa 37, nehlasovali 3.

Konštatujem, že tretí návrh zo spoločnej správy nebol prijatý.

L. Ambróš, poslanec: Bod č. 4, vyhodnotiť rozpracovanú Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky. Termín jedenkrát za dva roky. Gestorský výbor neodporúča schváliť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Gestorský výbor neodporúča schváliť.

(Hlasovanie.) Prítomných 97 poslancov, za návrh hlasovalo 35, proti 17, zdržalo sa 40 poslancov, nehlasovali 5.

Konštatujem, že ani tento návrh nebol prijatý.

L. Ambróš, poslanec: A bod č. 5, ktorý je z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, nebudem ho čítať, lebo je veľmi obsiahly. Tam navrhujú vypustiť celý odsek. Gestorský výbor neodporúča schváliť tento návrh.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, hlasujme o piatom návrhu zo spoločnej správy. Gestorský výbor neodporúča schváliť.

(Hlasovanie.) Prítomných 93 poslancov, za 10, proti 37, zdržalo sa 45, nehlasoval 1.

Konštatujem, že ani piaty bod zo spoločnej správy nebol schválený.

L. Ambróš, poslanec: Môžeme prejsť k hlasovaniu o návrhu na uznesenie Národnej rady. Vzhľadom na to, že...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, ale bol ešte jeden návrh z rozpravy. Takže najprv o tom budeme hlasovať. Až potom o uznesení, že berieme na vedomie aj s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

L. Ambróš, poslanec: Takto, upozorňujem, že musíme najprv schváliť uznesenie, že schvaľujeme návrh stratégie a potom môžeme hlasovať o tých ďalších doplňujúcich, lebo to je doplňujúce uznesenie, to znamená, že najprv musíme schváliť uznesenie, že schvaľujeme návrh Národnej stratégie a potom môžeme, že žiada vládu, a tak ďalej, doplniť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, sú ešte ďalšie návrhy okrem návrhu pána poslanca Delingu?

L. Ambróš, poslanec: Nie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takisto ako sme hlasovali o návrhoch zo spoločnej správy, takisto by sme mali hlasovať o takomto pozmeňujúcom návrhu a potom zobrať na vedomie správu aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme schválili. Nech sa páči, najprv hlasujeme o návrhu pána poslanca Delingu.

L. Ambróš, poslanec: Dobre. Čiže máte písomne predložený návrh na uznesenie a ten návrh je doplnený; pána poslanca Delingu: "Národná rada žiada vládu doplniť opatrenia vlády, schválené uznesením č. 978 z 10. 10. 2001 o vypracovanie systému ocenenia mimoprodukčných funkcií prírodných zdrojov pôdohospodárstva a jeho zapracovanie do dotačnej politiky ešte pre rok 2002."

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Delingu.

(Hlasovanie.) Prítomných 96 poslancov, za návrh hlasovalo 34, proti 6, zdržalo sa 52, nehlasovali 4.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

Pán poslanec, nech sa páči.

L. Ambróš, poslanec: Čiže návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, tlač 1229: "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať o tomto uznesení."

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia.

(Hlasovanie.) Prítomných 95 poslancov, za návrh hlasovalo 87, zdržali sa 6 poslanci, nehlasovali 2.

Ďakujem aj pánovi podpredsedovi vlády, aj pánovi spravodajcovi. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1319 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1319a. Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ako som uvádzal 1. februára pri prvom čítaní tento rok, vládny návrh zákona sa týka zosúladenia jeho znenia s novým zákonníkom, ktorý platí od 1. 4., najmä ustanovenia, ktoré sa týkajú ustanovenia týždenného pracovného času a ustanovenie, ktorým sa vymedzujú zložky mzdy, ktoré sa pri výpočte doplatku do výšky minimálnej mzdy do mzdy nezahŕňajú. Chcel by som povedať, že v druhom čítaní bol prerokovaný tento návrh vo všetkých výboroch, ktorým pridelila prerokovanie Národná rada Slovenskej republiky, a na týchto rokovaniach výborov neboli k tomuto návrhu zákona vznesené žiadne podstatné pripomienky, skôr technického charakteru, pretože v konečnom dôsledku ide o návrh zákona, ktorý má charakter technický. Chcem veriť, že teda v druhom čítaním a v treťom čítaní podporíte tento návrh zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz dávam slovo určenej spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközyovej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.