Středa 3. dubna 2002

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Šebeja. Ako prvý pán poslanec Prokeš. Ako posledný pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja by som rád doplnil pána poslanca Šebeja. Myslím si, že správne vystihol podstatu, keď hovoril, že je ťažké deliť psov na nejaké nebezpečné plemená, pretože keby sme zobrali štatistiku, tak omnoho častejšie dochádza k zraneniam spôsobeným ľuďmi než zvieratami a v takomto prípade by sme museli začať hovoriť o existencii nebezpečných ľudí. Skutočne, veľmi ťažko sa dá charakterizovať, či to alebo ono plemeno je nebezpečným plemenom. Podľa môjho názoru pes odráža predovšetkým charakter svojho pána, s ktorým žije. Takže ak pes sa správa agresívne, tak je to veľmi často odpozorované od jeho vlastného pána a mali by sme si potom naozaj dávať pozor, kto psa chová, a nie na to, ktoré plemeno. Chcem potvrdiť aj to, čo hovoril pán poslanec Šebej, že naozaj nie každému psovi je možné dať náhubok. Jednoducho stavba tela toho psa to neumožňuje. Takže zavádzať nejaké pravidlo, že to musí byť, keď sa to nedá, znamená, že znova bude porušovaný zákon, lebo ten zákon je nenaplniteľný. A mali by sme si dávať naozaj veľký pozor na to, aby sme neprijímali nenaplniteľné zákony, lebo to potom znižuje rešpekt pred zákonom. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej s faktickou vystúpi pán poslanec Bajan.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne. Ja, samozrejme, by som mohol dlho o tom diskutovať. Chcem niekoľko poznámok, ale k tomu, čo tu zaznelo. S čím nemôžem súhlasiť, je skutočnosť, že uhryznutie tými niektorými plemenami, ktoré kvázi označujeme za nebezpečné, ide o marginálny problém. Marginálny dovtedy, kým si nepozrieme dôsledky, čiže nie počet, ale dôsledky uhryznutia sú neporovnateľné. Preto sa v tých krajinách Európy, povedzme vo Francúzsku, až do sterilizácií idú, niektorých druhov psov. Jednoducho, pravdepodobne ani tam, keby som to chcel glosovať, tento problém nepovažujú za marginálny. Druhá vec je, kto si dobre pozrie spoločnú správu, vidí ten posun. Posun, ktorý nastal, a preto sme sa dohodli aj s kolegami poslancami, ktorí dali alternatívny návrh, že nebudeme diskutovať o tých veciach, ktoré tam už vystupujú v rámci korektnej diskusie. Preto som bol prekvapený, že hovoríme tu o zozname, hovoríme tu o iných veciach, o náhubkoch, ktoré sme limitovali vekom respektíve druhom psa a podobne.

Len druhá vec, kto iný ako miestna komunita povie, aké budú podmienky chovu? Predsa ako mám ja tolerovať, že si kúpim dom, byt za milión korún a podo mnou má niekto chovnú stanicu s piatimi vlčiakmi a terorizuje celý vchod? Kto iný ako obec by mala takýmto veciam predísť? O tomto som chcel hovoriť a toto by sme mali dať do všeobecných záväzných nariadení, aby obec mala to zmocnenie zo zákona takýmto, samozrejme, hraničným situáciám predísť. Nikto nemá samozrejme nič proti držiteľom psov, predovšetkým tých spoločenských, ale choďte sa pozrieť a opýtať ľudí, koľko útokov bolo týchto nebezpečných psov proti samotným iným psom. Mohli by sme pokračovať, samozrejme, ja potom v rozprave by som rád k tomu niečo povedal. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, ja osobne vítam túto právnu úpravu. A nemám rovnaké názory ako pán poslanec Šebej.

Na začiatku chcem povedať, že aj ja som chovala psov a mám k nim veľmi kladný vzťah, ale predovšetkým treba chrániť ľudské zdravie. Myslím si, že treba urobiť všetko pre to, aby sme predišli takým hrozným prípadom, aké sa stali. Aj keď početnosť nie je značná, ale že sa to vyskytuje, to je varovné! Je predsa nemožné, aby sme ostali ľahostajní. Osobne vítam aj pozmeňujúce návrhy, neskôr sa k tomu vyjadrím, pána poslanca Bajana, lebo tiež si myslím, že podrobnosti by mala upraviť samospráva na podmienky toho-ktorého teritória. Mať laxný postoj k tomuto je už skutočne neúnosné. Bývam tu neďaleko. Pri hoteli Bôrik je lesík. Keby ste videli, čo sa tam deje! Veľké psy behajú bez akejkoľvek reguly, náhubku, ohrozujú malé deti. Nebudem hovoriť o estetickej stránke, ako táto lokalita vyzerá. To je neúnosné! Je neúnosné, keď ide malé, dvojročné dieťa, a veľký pes naňho vyskočí a zhodí ho na zem! A my sa tvárime, že pes má práva. A kde sú práva toho dieťaťa? Kde je otázka bezpečnosti? Čiže ja osobne vítam túto právnu úpravu a treba všetko urobiť pre to, keď si niekto dovolí chovať psa, aby mal stanovené povinnosti a plnil si ich a aby sa vyvodzovala zodpovednosť voči chovateľom.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem povedať, že s pánom kolegom Šebejom súhlasím, lebo ho poznám dlhé roky ako chovateľa psov a musím sa priznať, že i ja mnoho rokov psov chovám. Tvrdím, že neexistuje nebezpečný pes, keď sa narodí. Existuje len nebezpečný človek, ktorý takého psa vychováva. Útoky psov na človeka vychádzajú len zo zlej výchovy zvieraťa a nemá zmysel niektoré skupiny zvierat vyčleňovať ako nebezpečné a niektoré ako bezpečné, lebo aj malý ratlík dokáže zaútočiť, ak tak koná na príkaz alebo je zle vychovávaný. Iné je však baviť sa o vzťahu medzi majiteľmi psov a nemajiteľmi psov v obytných súboroch. A tu si myslím, že tu by obec a mesto mala hovoriť do vzťahu medzi občanmi. Iná je vec o tom, čo sa bavíme, či trestať zviera, či zakazovať ho chovať alebo zaviesť trestnú zodpovednosť, priestupkovú, ale aj trestnú, voči majiteľovi psa, ktorý porušuje tento zákon. Čiže ja opäť hovorím, neexistuje zlý pes, existuje len zlý majiteľ a trestajme majiteľov psov a nezakazujme chovať jednotlivé plemená psov. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR S: Pán poslanec Ošváth, nech sa páči.

P. Ošváth, poslanec: Súhlasím s názorom pána poslanca Šebeja, ktorý ako psychológ charakterizoval vlastne príčiny takéhoto konania zo strany psov, kde tá prvoradá príčina, najpodstatnejšia, je práve v majiteľovi, ktorý ho vedie k takémuto konaniu. Na druhej strane však treba povedať aj inú vec. Ako zákonodarcovia musíme alebo mali by sme prijímať také opatrenia, aby nedochádzalo k vystavovaniu občanov k nebezpečenstvu napadnutia zo strany psov. Vieme o mnohých príkladov už aj zo Slovenska, z Čiech, zo západnej Európy, kedy došlo k usmrteniu predovšetkým malých detí zo strany týchto nebezpečných psov a tá príčina bola v prvom rade v tom, že držitelia psov ich jednak k tomuto viedli alebo ich dostatočne nekontrolovali a došlo k takémuto konaniu. Pritom sa však treba zamyslieť nad tým, že ak chceme operovať tým, že občan, ktorý je prípadne napadnutý týmto psom, a postaviť sa proti tomu, aby mali tieto psy náhubky, poukazovať len na toho človeka, že vlastne ho zle vychováva, tak potom dospejeme k záveru, že vlastne až vtedy sa príde na to, že ten pes je zle vychovávaný, keď už dôjde k tomu samotnému skutku, napadnutiu toho človeka alebo dokonca nebodaj k usmrteniu a až vtedy by sme mali konať? Ja teda s takýmto názorom nemôžem súhlasiť, pretože v prvom rade je záujem ochrany a bezpečnosti našich občanov a až potom skúmanie toho, do akej miery je ten človek schopný alebo neschopný toho psa držať a vychovávať.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

R. Hofbauer, poslanec: Začínam chápať, prečo si vládna koalícia odsúhlasila večerné rokovanie do 21.00 hodiny a pravdepodobne pán predseda navrhne aj rokovanie cez sobotu aj v nedeľu, keď sa zaoberáme takúto dobu tým, či je porušovaním práv zvieraťa, keď je pes v meste na vôdzke a má mať aj náhubok.

Nech sa páči, zaoberajte sa tým a nastupujte do hromadných dopravných prostriedkov so psom bez náhubkov. Pozrite sa, ako vyzerajú detské ihriská, kde sa medzi deťmi potĺkajú brazílske fily a dogy a presviedčajte rodičov týchto detí, že tie psy sú neškodné.

Vážení, pozreli ste sa do okolia detských ihrísk a priamo na detské ihriská, z čoho sa skladá ich povrch? Že sú to v prvom rade psie fekálie, v druhom rade je to trávnik a až v treťom rade je to pieskovisko? A týmto sa tu ctihodný parlament zaoberá, aby neboli dotknuté práva týchto zvierat? Niekto ma chce skutočne presvedčiť, že špic, jazvečík, čínsky palácový pinč či kokršpaniel má rovnaké povahové rysy agresívnosti ako pitbul, brazílska fila či doga?

Prestaňte mrhať čas, aj náš, aj občanov, a začnime sa zaoberať niečím rozumným.

J. Migaš, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šebej, reakcia na faktické poznámky.

F. Šebej, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, začnem od konca, od pána poslanca Hofbauera. Má absolútnu pravdu v tom, že niekedy okolie detských ihrísk vyzerá katastrofálne, ale to je opäť príčina, proste, v správaní sa človeka. Jednoducho, ja viem, že robím to a moja žena to robí, že, jednoducho, ak môj pes spraví niečo na chodníku, tak to odprace, ale k tomu treba viesť ľudí, tí sú za to zodpovední. O tom bola reč a, samozrejme, že kokršpaniel nie je rovnako nebezpečný ako doga. Ale opäť je to ľudská zodpovednosť, čo všetko tomu psovi dovolí a kde ho nechá voľne behať a kde nie.

Ale rád by som sa zastavil pri tom, čo povedal pán poslanec Bajan. No pochopiteľne, uhryznutie psom, ako je, povedzme, ja neviem, pitbul alebo kaukazský ovčiak, nie je to isté ako uhryznutie foxteriérom. To je jasné, že je to problém. Ale ja som o tom zozname, ktorý som spomínal, hovoril len o tom, že ty si ho začal spomínať. Chcel by som však povedať, že absolútne súhlasím s tým, že mestská časť, teda obec, vlastne samospráva ľudí, ktorí tam žijú, má mať právo jednoducho regulovať spôsob, ktorým vnútorne žije, a teda aj to, že akým spôsobom sa tam chovajú zvieratá. No a k pánovi poslancovi Ošváthovi chcem poznamenať, samozrejme, že pes sa nestáva nebezpečným až vtedy, keď niekomu ublíži alebo ho zabije. Samozrejme, že on je nebezpečný už predtým, ale proste, jednoducho, zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobí zviera, teda, nesie majiteľ prostredníctvom iného zákona. Teda, podľa mňa, podľa Trestného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Malo by to tam byť. Ja by som rád konečne videl súd, ktorý tak ako nedávno v Spojených štátoch odsúdi niekoho za takú vec. (Zaznel zvuk časomiery.)

J. Migaš, predseda NR SR: Posledný je prihlásený do rozpravy pán poslanec Vladimír Bajan. Nech sa páči.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja najprv odporúčam spravodajcovi, aby predniesol jeden procedurálny návrh. Aby sa o mojom návrhu hlasovalo ako o druhom v poradí. Teda aby sme hlasovali najprv o tlači skupiny poslancov. To je procedurálny návrh.

A druhý, mám štyri pozmeňujúce návrhy, vlastne s jedným charakterom, aby v § 3 ods. 2, v § 4 ods. 5 a v § 6 ods. 3 bola doplnená veta: "Podrobnosti ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením." Ide predovšetkým o spôsob evidencie, respektíve doplňuje niektoré evidencie, podmienky, kde umožní alebo neumožní vstup alebo nevstup so zvieraťom a vlastne tieto základné veci, čo sú spojené v troch paragrafoch. Máte to v laviciach, nebudem sa k tomu vracať.

Chcel som povedať, že veľa z toho, čo tu zaznelo, celé hodiny by sme o tom mohli diskutovať. Fakt je, že nie je ambícia zakazovať. Fakt je, že sme dospeli do štádia, keď naozaj treba určité pravidlá. Pravidlá spoločenského správania sa respektíve kontaktu medzi ľuďmi, lebo stav, ktorý je, je neúnosný. Nebudem hovoriť o príklade, že máme približne 3200 psov evidovaných. Veterinárni odborníci hovoria o štvor- až päťnásobku v jednej mestskej časti a to už je vec, ktorá je naozaj neúnosná. Fakt je, že v tomto konaní, a nech mi je odpustené povedať, zaspala štátna správa, predovšetkým veterinárna správa. Veľa sme čakali od aktívnejšieho konania novelizácie vyhlášky. Nič sa nedeje. Dúfam, že poslanci v najbližšom období prinútia pri novele zákona o veterine tieto veci riešiť. Samozrejme, nie je to priblíženie sa k občanovi, keď povedzme z piatich veterín v Bratislave bola urobená jedna a chodí sa vlastne z celého mesta do Dúbravky. To nie je najšťastnejšie riešenie, ale to je vec organizácie štátnej správy, s tým, samozrejme, samospráva nemá nič. Len konštatujem, že aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa komplikujú aj také jednoduché vzťahy, ako sú medzi chovateľmi respektíve držiteľmi psov a ostatnými.

Naozaj, som v pomykove, či mám hovoriť o ochrane vôbec, ľudskej komunity, lebo naozaj, niektoré skúsenosti sú úplne drastické. Stretávam sa s tým 10 rokov jednak vo funkcii, ale v každom prípade ako občan. Fakt je, že pred očami má človek skôr tie negatívne skúsenosti ako pozitívne a možno preto ho vedie alebo preto ma motivuje túto vec riešiť takýmto spôsobom. Lenže ak nemáme žiaden nápad alebo žiadne riešenie, tak aj v takom návrhu zákona, ako je o rybárstve, sme sa dostali do pozície, ktorá je pre mňa neuveriteľná. Kto trošku pozná menšie dediny, kam sa chodí na dovolenky, na Počúvadlo. Obec vydá rybársky jednodňový alebo trojdňový lístok a ten turista chytá. Samozrejme, veľmi veľa je pri Chorvátskom ramene, veľmi veľa je v povodí, kde sa chytá načierno. Ale aby sme dostali do § 27 takéto niečo: "Člen rybárskej stráže je oprávnený použiť služobného psa s cieľom zabrániť úteku osoby. Ak má byť chytený. Člen rybárskej stráže používa strážneho psa s náhubkom. Ak to povaha a intenzita útoku prípadne prekonanie odporu osoby vyžadujú, použije služobného psa bez náhubku." Ja sa pýtam, kam sme sa to vlastne dostali, že to malé decko, neviem, aký stav je v ochrane týchto alebo aká je to skupina ľudí. Ale ja poznám tých, čo robia túto strážnu službu v mojom regióne. Tomu by som teda psa nieže nezveril, a už vôbec nie bez náhubku. To sú, jednoducho, my nemáme žiadne pravidlá správania sa k takýmto spoločenským zvieratám, a preto by som bol rád, aby vôbec niečo začalo v spoločnosti platiť. Som presvedčený, že po prvých skúsenostiach prejdeme možno k mäkčeniu alebo možno aj pritvrdeniu tých prvých skúseností. Ale je najvyšší čas začať v tejto veci konať.

Samozrejme, som na pochybách, keď dostanem pozmeňováky od kolegu Mesiarika, 24. No je to... Je tam jednak zanesená časť záverov legislatívnej rady, ale sú to veci, ktoré nebudem odporúčať prijať, alebo bol by som rád, keby sa k nim vyjadrili. Minimálne sú to body 1, 4, 5, 9, 10, 28, druhý bod. 1, 4, 5, 9, 10. Samozrejme, bod 15. Čo v každom prípade nemôžem súhlasiť, je bod 24. Tu dostávame do pozícií, že samosprávu robí nejaký orgán a odvolacím orgánom sa stane okresný úrad. To sme nezaniesli pri vážnejších veciach, pri štyristošestnástke, pri prenesenom výkone a nemyslím si, že by sme to práve tu mali urobiť, i keď je to odpísané zdôvodnenie z legislatívnej rady. Poznám zdroje, preto nechcem veľa o tom hovoriť. Nemyslím si, že by to bolo účinné. Možné to je, ale netvrdím, že to bude účinné. A bod 23, povinnosť uložiť pokutu. S tým sa stretávame, že mali by sme mať možnosť zmäkčiť tieto pravidlá v prípade, že ide o výnimočnú situáciu, vždy sme to v obci robili. Snažíme sa to robiť pri iných činnostiach, však 60 % pokút alebo priestupkov mestská polícia rieši dohovorom. Čiže túto vec by som bol najradšej, keď to máme pri iných druhoch priestupkom, možno riešiť dohovorom, aby sme to mali aj pri takomto niečom, ako sú pokuty za porušenie všeobecne záväzného nariadenia týkajúceho sa psov. Ja k tomu všetko tým, že sám nemôžem byť spokojný, ale tým, že by sme najprv hlasovali o zákone skupiny poslancov s tými mojimi prijatými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré by sme chceli presunúť časť kompetencií na obce a riešili práve to, o čom sme diskutovali spolu pred nejakými minútami, by sme mohli začať normálnu symbiózu vlastne chovateľov a tých, čo momentálne psa nedržia. Pevne verím, že je to štart k takejto diskusii v spoločnosti a verím, že nejaké riešenie bude dnes prijaté. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bajana, pán poslanec Hudec a pán poslanec Prokeš. Uzatváram možnosť sa prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Ivan Hudec, nech sa páči.

I. Hudec, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, prosil by som, keď sa v budúcnosti bude robiť program a dodatočne sa bude meniť poradie, aby sme práve takéto body presunuli na nočné rokovanie. Je pol dvanástej a vlastne sme minuli jedenapol hodiny a asi minieme do dvanástej celý čas na to, aby sme rokovali o veciach, o ktorých sa mohlo rokovať neskoro v noci a nemajú takú prioritu ako iné body.

Druhá poznámka sa týka princípu zákona. Stačilo by, keby sme boli prijali princíp: "Čo vykoná pes, ako keby to vykonal jeho majiteľ." Keď pes zabije, nech je súdený jeho majiteľ za neúmyselné zabitie. Ja si myslím, že toto by riešilo celý problém. Takisto, ak pes znečisťuje chodníky, detské ihriská, proste všetko, kde sa pohybuje, ako keby to robil majiteľ.

Mrzí ma, že tu vedieme akademické debaty a ťažko by sme sa pozerali do očí postihnutým, trebárs keby sme mali pred sebou matku povedzme tých detí, ktoré im zabili psy. Jednoducho, je to pravda, je to tak, s tým treba niečo robiť, a preto si myslím, že škoda, že tento princíp, ktorý nakoniec vysvetlil aj z psychologického hľadiska pán poslanec Šebej, sme neuviedli do zákonnej praxe. To by bolo najúčinnejšie a nemuseli by sme sa tým tak dlho zaoberať. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja by som ndviazal na pána poslanca Bajana, ale aj na pána poslanca Hudeca. Keď uvádzal pán poslanec Bajan príklad tej strážnej služby v rybárstve, tak práve potvrdil, že to nie je problém psa, to je problém človeka. Po prvé toho, kto ustanovil nezodpovedného človeka za strážcu so psom a po druhé, toho samotného človeka, ktorý nahucká psa, aby zaútočil na dieťa alebo na niekoho iného. Naviac, služobný pes musí byť vycvičený, čiže k takýmto excesom nemôže dochádzať. Po druhé, prikláňam sa takisto k tomu, čo povedal pán poslanec Hudec ohľadom trestnej zodpovednosti alebo zákonnej zodpovednosti majiteľa za konanie toho psa. Veď ani auto nesúdime za to, že zabilo niekoho, ale toho šoféra, ktorý ho riadil, a pokiaľ by sme hovorili o matkách, o tej matke detí, čo je naozaj tragédia, že boli roztrhané tými psami, tak treba povedať, že tam zlyhal skutočne faktor toho chovateľa, a na druhej strane si myslím, že rovnako ťažko by sme hovorili s matkami detí, ktoré zabilo auto. Nezakážeme kvôli tomu cestnú dopravu ani nebudeme oploťovať cesty, ani nebudeme robiť ďalšie opatrenia. Jednoducho existuje istá situácia, s ktorou sa musíme vyrovnať, a treba povedať aj to, že nezhadzujme nezodpovednosť alebo neschopnosť spoločnosti vysporiadať sa s nezodpovednými jedincami ľudského pokolenia tým, že vlastne znemožníme všetkým, aby vykonávali nejakú činnosť, respektíve budeme obmedzovať niečo úplne iného. To totiž nie je riešenie. Nevyriešime agresivitu tých jednotlivcov ľudského rodu. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Tak, nech sa páči. Reagovať bude pán poslanec Bajan.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi ťažko sa mi reaguje, lebo naozaj to nie je zákon o psoch, ale zákon o základných podmienkach ich držania a naozaj, tie povinnosti je možné uložiť len obyvateľom, nie tým psom. Tak som to v podstate aj myslel, je mi ľúto, že to nebolo možno tak presne pochopené, ale nie každý služobný pes je vycvičený. To by som chcel kolegovi Prokešovi povedať. Napríklad civilná bezpečnostná služba, hocijaká, vieme, aké sú niektoré, nemajú povinnosť tých svojich služobných psov prehnať cez výcvik a s tým sa stretávame ako s obrovským problémom, ale to už idem do detailov, prečo nie každý služobný pes je služobným psom v tom klasickom slova význame. K ostatným veciam, naozaj, to si môžeme povedať mimo mikrofón, keďže pravdepodobne ide o veľmi podružný problém pre niektorých našich kolegov. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či už pána podpredsedu Národnej rady alebo aj pána Bajana, či sa chcú vyjadriť k rozprave. Podpredseda Národnej rady áno.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Vážení páni poslanci, panie poslankyne, rozprava dokázala, že problematika, ktorou sa zaoberáme, je mimoriadne závažná a aktuálna a svedčí o tom aj počet pozmeňujúcich návrhov ako aj myšlienok, ktoré tu odzneli, a vylepšujú zákon, ktorý bol predložený skupinou poslancov.

Chcem len v úvode zopakovať, že by sme mali osobitne hlasovať o bode 4, 11, 15 a 19 spoločnej správy. Súhlasím s tým, aby sa, podporujem to, hlasovalo osobitne o bode 5 a 9 z pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Mesiarika s tým, že považujem bod 5 lepšie vyjadrený v pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Mesiarika, ako je bod č. 4 v spoločnej správe, a takisto bod č. 9 lepší v Mesiarikových pozmeňujúcich návrhoch ako bod 11. Chcem tým povedať jedno, ak by sa schválil bod 4 spoločnej správy, tak nemôžeme hlasovať o bode 5 z návrhov pána Mesiarika. Ak sa schváli bod 11 zo spoločnej správy, nemožno hlasovať o bode 9. Podporujem tie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Mesiarik. Chcem však v úvode ešte predniesť aj procedurálny návrh, pán predseda. Aby sa hlasovalo najprv o tlači 1288 a potom sa hlasovalo o tlači pána poslanca Bajana, tak ako to bolo povedané, je to v zhode s predkladateľom predchádzajúceho návrhu.

Nedá mi však nepovedať k niektorým veciam, ktoré tu boli povedané v súvislosti s pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Mesiarika, tak ako ich uviedol v svojej reči v rozprave pán poslanec Bajan. Išlo práve o body 1, 4, 5, 9, 10, 15, 24 a minimálne si to vyžaduje aspoň jednovetové vyjadrenie.

Ak hovoríme o bode 1 Mesiarikových pozmeňujúcich návrhov, musím povedať, že je tu názov, ktorým sa upravia niektoré, práve o to slovo niektoré ide. My skutočne neriešime všetky podmienky držania psov. Hoci je to nezvyklé, ako tvrdia právnici, ale ak neriešime všetky, tak si myslím, že to slovo niektoré je v tomto prípade skutočne na mieste. Pokiaľ ide o bod č. 4, ktorý bol napadnutý, z Mesiarikových pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ide tam o technickú záležitosť, kde by sme bod 2 a 3 v tom § 2 zlúčili do jedného, pretože v obidvoch bodoch sa vymedzuje rovnaký význam zvláštnych psov, či je to pre horskú službu alebo pre záchranné práce. Nevidím v tom zásadný rozdiel. Podstatný rozdiel je však v bode 5. To je, dovolím si tvrdiť, popri pokutách kardinálny problém tohto zákona, kde je odporúčanie rozdielne od spoločnej správy aj od zákona a kde sa hovorí, že ak pes poranil prípadne pohrýzol, to znamená, nie napadol. Bolo to tu viackrát vysvetlené a myslím si, že tento návrh č. 5 je opodstatnený predovšetkým z hľadiska tých vystúpení, ktoré sme tu počuli.

Bod č. 9 nerieši vlastne nič iné, len to, ak by z obce človek, ktorý je 3 mesiace preč, prehlásil toho psa v mieste, kde sa pes v danom roku prevažne nachádza. To znamená, je to reálne, je to kontrolovateľné. Ide o vec, ktorú si, myslím si, pomôžeme jednoducho spôsobu evidencie a predovšetkým spôsobu, keby sa naozaj stalo nešťastie, aby sme vedeli identifikovať tohto psa. Čo sa týka desiatky, osobne si myslím, že znenie ukladá obci povinnosť viesť evidenciu psov. Doteraz je snaha, aby obce len viedli, ale nie povinne viedli. Ja si myslím, že pri tých skúsenostiach a po tom, čo tu všetci voláme, aby sme zlepšili tento stav, to slovo povinne predsa nemôže nikomu prekážať! Naopak, malo by zaviesť určitý poriadok do celkového systému držania psov.

Čo sa týka bodu 15, hovorí o tom, kto môže vykonávať dohľad nad psom alebo ako sa správa držiteľ. Tento text určuje zodpovednosť vo vzťahu k tomu, kto je zodpovedný za psa. Neviem, ako to môžeme ináč štylizovať, ale ak to nebudeme štylizovať presne, znova ostane pojem, kto vlastne zodpovedá pri poranení psom za túto nešťastnú udalosť. Znova budeme tápať, či je to držiteľ psa, či je to ten, kto ho vedie alebo kto to vlastne je. Tento paragraf a tento pozmeňujúci návrh veľmi jasne hovorí o tom, kto je zodpovedný za takúto udalosť.

Bod 24, ktorý Vlado Bajan absolútne odmieta, je na diskusiu. Ja nie som právnik. Konzultoval som to s viacerými právnikmi. Aj tu v tejto snemovni je rozdielny názor, páni. Ide o priestupkové konanie na úrovni miest a obcí. To je bod 5, 6, ktorý navrhuje poslanec Mesiarik vypustiť. Podobne ako legislatívna rada vlády aj vláda s odôvodnením, že odvolacím orgánom v tomto prípade je okresný úrad, pretože v opačnom prípade by jednoducho skončili všetky tieto prípady na súdoch a ťahali by sa možno niekoľko rokov, možno skôr, netrúfam si odhadnúť to. Určite skôr by boli riešené na úrovni štátnej správy ako odvolacieho orgánu. Chcem vás, páni poslanci, panie poslankyne poprosiť, aby sme prijali tento návrh. Ja si uvedomujem, že dokonalý návrh to nie je, absolútne dokonalý nie je. Ale rozhodne, tak ako Vlado Bajan povedal, je to prvý krok k tomu, aby sme urobili poriadok, a začali robiť poriadok v tejto oblasti, ktorá už jednoducho neúnosná, predovšetkým na sídliskách veľkých miest. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Chce zareagovať ešte navrhovateľ? Nech sa páči, pán spravodajca, potom, potom. Najprv navrhovateľ, ešte jeden, lebo spoločná rozprava bola, potom vám dám slovo.

V. Bajan, poslanec: Ja naozaj nebudem dlho diskutovať. Ja len, malá poznámka, asi došlo k nedorozumeniu. Ja som hovoril o povinnosti predovšetkým bodu 23 pozmeňujúceho návrhu, teda povinnosť uložiť tú pokutu, tam by sme išli ďalej ako pri iných priestupkoch. Ťažko sa mi reaguje na predrečníka. Obávam sa však, že ak neurobíme krátku prestávku medzi druhým a tretím čítaním, tak nám tieto návrhy akosi nebudú sedieť.

J. Migaš, predseda NR SR: Tak, chce sa vyjadriť spravodajca? Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, vzhľadom na to, že tu odzneli návrhy, ktoré sú svojím spôsobom trošku protichodné, jeden proti druhému a ani právnici sa presne nezhodujú na tom, ako ich posúdiť. Ja by som si dovolil požiadať pána predsedajúceho o minimálne desaťminútovú prestávku pred hlasovaním o tomto bode, aby nedošlo k nejakým zmenám, respektíve hlasovať až po obednej prestávke.

J. Migaš, predseda NR SR: Všetko, pán spravodajca?

A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pretože za chvíľu je obedňajšia prestávka, budeme o tomto zákone alebo o dvoch zákonoch hlasovať po obedňajšej prestávke a teraz by sme pristúpili k hlasovaniu k tým bodom, ktoré sme prerokovali pred veľkonočnými sviatkami. Takže poprosil by som pánov poslancov, panie poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti. Poprosím aj navrhovateľov, pána poslanca Bajana, podpredsedu Národnej rady Igora Presperína a spoločného spravodajcu pána poslanca Slafkovského, aby cez obedňajšiu prestávku veci prekonzultovali a pripravili potom hlasovanie. O 14.00 by sme potom, panie poslankyne, páni poslanci, o tomto zákone hlasovali.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o o už prerokovaných návrhoch zákonov.

Hlasovať budeme teraz o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2001 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Čiže budeme hlasovať o tlači 1356. Spravodajcom je pán poslanec Prokopovič. Nech sa páči, prvé hlasovanie a potom druhé hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec. Hlasujeme o tlači, ako som už povedal, 1356.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, na záver svojho vystúpenia pred otvorením rozpravy som uviedol, že budem odporúčať Národnej rade Slovenskej republiky prijať v predloženom návrhu zákona toto uznesenie. Prečítam ho ešte raz.

V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh tohto zákona v druhom čítaní.

J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu uznesenia. To znamená, aby sme uvedený zákon prerokovali v druhom čítaní. Taký bol návrh spravodajcu, hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 108 poslancov, za 103, proti nikto, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Teraz druhé hlasovanie, nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Ďalej navrhujem, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. februára 2002 č. 1512 o návrhu pridelenia tohto zákona na prerokovanie výborom navrhujem Národnej rade

a) prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2001 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 1356, doručený 7. februára 2002 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu,

b) určiť 1. k vládnemu návrhu zákona ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, 2. lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 7. mája 2002 a v gestorskom výbore do 10. mája 2002.

J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za 107, proti nikto, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborov na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

Ďalej budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o používaní analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb, tlač 1380. Pán spravodajca, nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, v súlade s rokovacím poriadkom navrhujem, aby Národná rada uznesením rozhodla o tom, že prerokuje vládny návrh zákona o používaní analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb v druhom čítaní.

J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme, aby sme prerokovali uvedený zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za 106, proti nikto, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

Schválili sme uznesenie, aby sme tento zákon prerokovali v druhom čítaní.

Teraz druhé hlasovanie.

A. Slafkovský, poslanec: Pán predseda, v súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s vaším rozhodnutím navrhujem, aby Národná rada pridelila tento návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru a zároveň odporúčam, aby bol tento vládny návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní vo výboroch do 7. mája 2002 a v gestorskom výbore do 10. mája tohto roka. Prosím, nechajte hlasovať o tomto návrhu.

J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o pridelení daného zákona výborom a o určení lehoty na prerokovanie vo výboroch.

(Hlasovanie.) Prítomných je 112 poslancov, za 106, proti nikto, 6 sa zdržali, všetci hlasovali.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o archívoch a registratúrach, tlač 1383. Spravodajcom je pán poslanec Hort. Nech sa páč, pán poslanec.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predseda, dajte najskôr, prosím vás, hlasovať o tom, že vládny návrh zákona o archívoch a registratúrach, ktorý sme dostali ako tlač 1383, prerokuje Národná rada v druhom čítaní.

J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme, aby sme daný návrh prerokovali v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) Prítomných je 115 poslancov, za 104, proti nikto, 8 sa zdržali, 3 nehlasovali.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Čiže druhé hlasovanie, nech sa páči.

M. Hort, poslanec: Ďalej vás žiadam, aby ste dali hlasovať, že tento vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 7. mája 2002 nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne predmetom tohto hlasovania bude i hlasovanie o pridelení gestorského výboru, ide o Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, ktorý prerokuje uvedený návrh zákona do 10. mája 2002.

J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme. Hlasujeme o pridelení tohto zákona výborom, určení gestorského výboru a určení lehoty.

(Hlasovanie.) Prítomných je 115 poslancov, za 113, proti nikto, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborov na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1371. Budeme hlasovať o tlači 1371, spravodajcom je pán poslanec Orosz.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Najskôr, prosím, dajte hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. c) o tom, aby Národná rada prerokovala tento návrh v rámci druhého čítania.

J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme, aby sme uvedený návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) Prítomných 112 poslancov, za 96, proti 8, zdržalo sa 8, všetci hlasovali.

Schválili sme uznesenie, že daný návrh prerokujeme v druhom čítaní.

Teraz druhé hlasovanie.

L. Orosz, poslanec: V zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prosím, dajte hlasovať, aby bol tento návrh pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej aby úlohu gestorského výboru plnil ústavnoprávny výbor, a čo sa týka lehôt, aby zahraničný výbor prerokoval tento návrh do 7. mája 2002 a gestorský, teda ústavnoprávny výbor, v lehote do 10. mája 2002.

J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme. Hlasujeme o pridelení výborov, o určení gestorského výboru a o určení lehoty. Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby sme odhlasovali všetky prerokované zákony pred veľkonočnými sviatkami a potom urobíme prestávku. Zostalo nám ešte hlasovať o 3 zákonoch.

(Hlasovanie.) Prítomných je 115 poslancov, za 103, proti 1, zdržali sa 8, 3 nehlasovali 3.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborov na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

Pokračujeme hlasovaním o vládnom návrhu zákona o ochrane osobných údajov, tlač 1382. Spravodajcom je pán predseda výboru Ladislav Nagy, nech sa páči.

L. Nagy, poslanec: Pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom odporúčam prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala návrh v druhom čítaní.

J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme, aby sme uvedený zákon prerokovali v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) Prítomných 111 poslancov, za 96, proti 6, zdržali sa 7, nehlasovali 2.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Teraz druhé hlasovanie.

L. Nagy, poslanec: V súlade s rokovacím poriadkom Národnej rada a rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam prijať uznesenie o pridelení predmetného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Ako gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Zároveň odporúčam návrh prerokovať vo výboroch v termíne do 7. mája 2002 a v gestorskom výbore v termíne do 10. mája 2002.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP