J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Drobný, Moric, Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste je podpredseda Národnej rady Hrušovský a poslanci Belohorská a František Mikloško.

Panie poslankyne, páni poslanci, dávam procedurálny návrh v súvislosti s tým, že niektoré veci, ktoré sme plánovali prerokovať k dnešnému dňu, sa zatiaľ nepodarilo prerokovať. Rokujeme podľa rozhodnutia Národnej rady do 12. apríla. Preto dávam návrh, aby sme dnes rokovali do 21.00, zajtra tiež do 21.00 a v piatok bez prestávky tak ako obvykle v piatok do 14.00 hodiny.

Podľa toho, ako veci prebehnú, do konca piatku by sme sa potom dohodli na ďalšom procedurálnom postupe, pokiaľ ide o rokovanie Národnej rady. Mám na mysli rokovanie mimo času stanoveného rokovacím poriadkom.

Panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecná zhoda o tomto návrhu, aby sme dnes rokovali do 21.00 hodiny, aj zajtra do 21.00 hodiny a v piatok do 14.00 hodiny?

Panie poslankyne, prezentujme sa a budeme o tomto mojom procedurálnom návrhu hlasovať. Hlasujeme. Hlasujeme o tom, aby sme dnes rokovali do 21.00 hodiny, zajtra do 21.00 hodiny.

Čiže, po 19.00 hodine. Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci.

(Hlasovanie.) Prítomných je 78 poslancov, za 63, zdržali sa 5, nehlasovali 9.

Tento môj procedurálny návrh Národná rada schválila.

Pán poslanec Faič, procedurálny návrh? Nech sa páči.

V. Faič, poslanec: Pán predseda, navrhujem, aby sa hlasovanie o tlači 1396, to je o štátnej správe, o novele o štátnej správe v školstve, zamenilo v poradí hlasovania s tlačou 1372, pretože pani predkladateľka pri uvádzaní tohto návrhu zákona súhlasila s tým, že ak bude schválený tento návrh zákona, nebude trvať na hlasovaní o svojom, pretože ho tento návrh zákona Faiča a Bajana obsahuje.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, body na hlasovanie sú zoradené podľa toho, ako sme ich prerokovali v Národnej rade, ale Národná rada môže hlasovaním rozhodnúť o predradení tlače 1396 pred hlasovaním o tlači 1372. Program máte pred sebou.

Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Faiča. Hlasujeme. Hlasujeme, aby sme o tlači 1396, prvé čítanie, hlasovali skôr ako o tlači 1372.

(Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 96, proti nikto, 9 sa zdržali, 4 nehlasovali.

Tento návrh sme schválili.

Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Ján Rusnák, nech sa páči, predseda klubu, nech sa páči.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Z dôvodu toho, že sme upravili rokovaciu dobu dnešnej schôdze, terajšej schôdze, chcem poprosiť, aby sme bod č. 19, informácia ministra hospodárstva Slovenskej republiky o pochybnom pokuse predať za špekulatívnu cenu akcie VSŽ, presunuli ako prvý bod rokovania na piatok z toho dôvodu, že pán minister je dnes a zajtra odcestovaný.

Takže nemohol by sa zúčastniť. A keďže sa chce osobne zúčastniť rokovania o tomto bode programu, tak by som o to chcel požiadať ctenú snemovňu. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Hlasujeme o tomto procedurálnom návrhu. Hlasujeme. Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Rusnáka, aby sme bod č. 19 prerokovali v piatok ráno ako prvý bod. Dôvod je neprítomnosť pána ministra dnes a zajtra.

(Hlasovanie.) Prítomných 107 poslancov, za 97, proti nikto, 5 sa zdržali, 5 nehlasovali.

Tento procedurálny návrh sme schválili.

Sú ešte nejaké procedurálne návrhy? Poslanec Orosz, pán poslanec, nech sa páči.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovolím si predložiť tiež jeden procedurálny návrh. Navrhujem, aby bod 51, to je návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov, bol preložený na štvrtok 11. apríla ako prvý bod programu. Dôvod - stanovisko vlády Slovenskej republiky bolo doručené poslancom až v priebehu minulého týždňa. Gestorský výbor sa musí týmto zaoberať ešte predtým, ako budeme rokovať na schôdzi.

J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme. Päťdesiatjednička! Návrh zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého. (Hlasy v rokovacej sále.) Hlasujeme. Na štvrtok 11. apríla ráno.

(Hlasovanie.) Prítomných je 101 poslancov, za 82, proti nikto, 7 sa zdržali, 12 nehlasovali.

Tento procedurálny návrh sme schválili.

Budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 57. schôdze Národnej rady druhým čítaním o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1024 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1024a.

Dávam slovo pánu poslancovi Vladimírovi Bajanovi, aby odôvodnil návrh zákona.

Panie poslankyne, prerokujeme tento zákon a druhý zákon o psoch. Budeme hlasovať hneď po prerokovaní či už prvého zákona, alebo aj druhého zákona o psoch a potom by sme hlasovali o tých bodoch, ktoré sme prerokovali pred prerušením 57. schôdze pred desiatimi dňami. Takže nech sa páči, pán poslanec Bajan.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dostali sme sa do takej veľmi zvláštnej situácie, kde po niekoľkých mesiacoch rokujeme už nie o jednom, ale o dvoch návrhoch, ktoré sa týkajú takmer tej istej problematiky s tým, že po dohode s ostatnými kolegami poslancami sme zvolili toto riešenie z viacerých dôvodov.

Jeden dôvod je ten hlavný, že ide o problematiku, ktorú naozaj treba nejakým spôsobom začať riešiť. Sú rôzne diskusie, či práve takto, ale mám pocit, že posunúť to spôsobom, ktorý považujem za minimalistický, kolegov, skupiny poslancov, treba.

Prečo hovoríme o dvoch návrhov zákonov. Môj návrh riešenia hovorí ešte okrem iného, okrem vodenia aj o držaní, teda okrem evidencie ešte aj o držaní respektíve o chove. Keďže sme si spoločne s desiatkami odborníkov, čo sme mali stretnutie, vydiskutovali, že chov, naozaj nie je možné, aby robila samospráva. Ide o výsostne odbornú záležitosť a mal by to byť predovšetkým orgán štátnej správy, ktorý by sa tomuto malo venovať. Žiaľ, stále nereagujú orgány veterinárnej správy na túto skutočnosť. A mám pocit, že ak ich v novom zákone o veterinárnej službe nedonútime nejakým spôsobom spoločným tlakom urobiť poriadok aj v tejto oblasti, opäť vznikne veľká vlna nespokojnosti medzi občanmi.

Nebudem hovoriť o desiatkach a stovkách rôznych stanovísk k tomu môjmu návrhu, ale ja sa budem vyjadrovať skôr k tomu druhému, pretože po vzájomnej dohode budem odporúčať, aby to moje riešenie v prospech vôbec prechodu akého, vôbec nejakého riešenia, bol stiahnutý. Čiže teraz budem diskutovať skôr o filozofii, i keď sme v druhom čítaní.

Diskutovalo sa veľmi veľa vo výboroch, diskutovalo sa aj v Národnej rade. Nemá význam opakovať diskusiu z prvého čítania. Fakt je, že vidíte v spoločnej správe, k čomu by dospel môj návrh zákona. Hovorím v podmieňovacom návrhu, pretože predpokladám, že bude prijatý kolegov Presperínov a skupiny poslancov.

V každom prípade sme po dohode vypustili kontroverznú časť prílohy, ktorá v sebe obsahovala zoznam niektorých plemien, i keď vnútorne s tým nie som stotožnený, mám pocit, že niektoré krajiny, by som zopakoval, 11 krajín, ktoré idú tvrdo proti rozmnožovaniu a chovu týchto plemien. Ale pre úvod do diskusie v spoločnosti, v poriadku, vypúšťame to s tým, že sme upravili aj ďalšie alebo odporúčali sme vypustiť ďalšie kontroverzné body. Ale čo považujem za neprekročiteľné, je určitá úloha alebo ingerencia samosprávy v riešení tohto problému.

Ústavný súd bude donekonečna vracať všeobecné záväzné nariadenia, kým nebudú mať obce zmocnenie, že takýto problém môžu riešiť spolu s orgánmi štátnej správy výlučne na svojom území. Je to neprekročiteľná podmienka preto, lebo sa nevieme pohnúť z miesta. Naozaj treba povedať, kde a za akých podmienok sa budú spoločenské zvieratá pohybovať, ako budú spoplatnené a navyše, ako budú evidované. Mám pocit, že tá evidencia je naozaj dôležitá, robí ju celý svet, mali by sme v tejto veci pokročiť aj my s tým, že dávam pozmeňujúci návrh potom k tomu druhému návrhu zákonov, teda skupiny poslancov, pretože bolo by dosť zvláštne, keby som dával pozmeňováky k vlastnému návrhu zákona. To nebýva zvykom. Ale už som to aj tu zažil, áno.

Ale preto vás žiadam, vážené kolegyne, kolegovia, prijať také riešenie, ktoré by sme naštartovali v spoločnosti diskusiu, aby sme nestavali proti sebe dve skupiny občanov - tých, čo majú psov, a tých čo psov nedržia. Považujem toto zjednodušenie diskusie za veľmi nešťastné pre riešenie toho problému a mám pocit, že ani to veľmi tomu nepomohlo.

Fakt je, že určitá skupina ľudí má ambície ešte pritvrdiť tento návrh zákona pod dojmom rôznych častí, aj bulvárnych článkov, týkajúcich sa útoku zle chovaných psov, tak to terminujem, zle chovaných psov, či už na deti alebo na iné zvieratá.

Je škoda, že naši novinári si nevšímajú aj to záslužné, čo vlastne tieto psy robia, od záchranárskych až po iné činnosti. Samozrejme, mediálne sa to oveľa lepšie píše, i keď, v úvodzovkách lepšie píše, skôr o takýchto skutkoch, ktoré neprinášajú pokoj do vzťahu medzi psíčkarmi a nepsíčkarmi. Nebudem vás teraz zdržiavať, máme málo času, naozaj je strašne veľa bodov programu. Ja vás preto prosím, zamyslite sa nad týmto bodom alebo nad touto problematikou a pomôžte starostom, primátorom a poslancom miestnych zastupiteľstiev, aby mohli časť týchto problémov riešiť samostatne. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu, poslancovi Alexandrovi Slafkovskému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu k predkladanému návrhu zákonov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa upravia podmienky chovu a držania psov, a menia sa zákony č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1024. Ďalej gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1579 z 11. septembra 2001 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa upravia podmienky chovu a držania psov, a menia sa zákony č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1024, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor nedostal do dňa 24. januára 2002 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Bajana na vydanie zákona, ktorým sa upravia podmienky chovu a držania psov, a menia sa zákony č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1024, a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, uznesenie č. 888 zo dňa 17. januára 2002 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 417 zo dňa 16. januára 2002. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 816 zo dňa 16. januára 2002 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh zákona na dopracovanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo neprijal platné uznesenie č. 348 zo dňa 15. januára 2002, z celkového počtu poslancov 12 bolo prítomných 11, za návrh uznesenia hlasovali 4, proti 4, 3 sa zdržali. Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ďakujem, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Pretože sme sa k tomuto a nasledujúcemu bodu dohodli, že bude spoločná rozprava, prerušujem rokovanie o tomto bode.

Pokračujeme teda druhým čítaním o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1288 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte pod tlačou 1288a. Dávam slovo podpredsedovi Národnej rady Igorovi Presperínovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, panie poslankyne, návrh zákona o držaní psov prešiel pripomienkovým konaním v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky aj vlády Slovenskej republiky, kde sú stanoviská známe s odporúčaním Národnej rady schváliť predložený návrh zákona. Rovnako kladné je i stanovisko vlády Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, aby som krátko zaujal stanovisko a zároveň dal aj požiadavku na niektoré vyňatia na osobitné hlasovania zo správy spoločného výboru, ktoré odzneli vo výboroch, ale aj na rokovaní vlády. V spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky je pod bodom 4 § 2, písm. b) navrhnuté slovo "pohrýzol" nahradiť slovom "napadol". Slovo "napadol" je významovo nejednoznačné, nie je možné presne vymedziť a definovať, čo sa za napadnutie človeka psom považuje. Odporúčame o tomto návrhu za nahradenie slova "pohrýzol" slovom "napadol" odhlasovať teda osobitne.

V spoločnej správe výborov pod bodom 8 § 3, ods. 1, predpokladám, že budú ďalšie pozmeňujúce návrhy z pléna, pretože je to dosť rozporný bod. Gestorský výbor taktiež navrhuje pod bodom 11 § 4, ods. 2 odsúhlasiť posunutie vekovej hranice pre vedenie nebezpečného psa z 15 na 18 rokov. Podľa názoru odborníkov je hranica trestnej zodpovednosti 15 rokov. Okrem toho v zmysle § 4 môže držiteľ zveriť vedenie psa len osobe fyzicky a psychicky spôsobilej a schopnej ovládať psa v každej situácii. Z uvedených dôvodov preto navrhujeme ponechať v zákone pôvodnú hranicu 15 rokov, a teda aj o tomto návrhu hlasovať osobitne.

Pod bodom 15 § 6, ods. 2 odporúča gestorský výbor neschváliť text: "Obec je povinná zabezpečiť na verejných priestranstvách, okrem miest, kde je vstup so psom zakázaný, umiestnenie kontajnerov, vhodných na zhromažďovanie výkalov, ako aj priebežné hygienické odstránenie ich obsahu." Odporúčame o uvedenom texte hlasovať osobitne s návrhom schváliť. Rozporuplný je tiež návrh predkladateľov, gestorského výboru, ale aj ďalších poslancov v bode 19, v § 7, ods. 3, kde ide o schválenie zvýšenia sankcií za porušenie ustanovení zákona zo 100 na 500, z 1000 na 5000. Predpokladáme, že hlavne pre starších ľudí, ktorí majú často psa za spoločníka, je navrhovaná výška neprimeraná. Predpokladáme, že sa táto skupina nedostane do situácie porušovania zákona zámerne, ale z nevedomosti alebo iných dôvodov. Sankcia tu bude mať predovšetkým výchovný význam. Podotýkame, že zákon, samozrejme, umožňuje pri opakovanom porušení sankciu zvýšiť, preto aj o tomto navrhujeme hlasovať osobitne.

Pri prerokovaní zákona v legislatívnej rade vlády odzneli takisto požiadavky na vysvetlenie definície jednotlivých druhov psov, ktoré sú uvedené v § 2. Tieto zväčša nie sú nijakým predpisom definované. Ide o všeobecne známe kategórie, bežne používané. Nie je podstatné, či zatriedenie je dané predpisom. Služobné psy z pôsobnosti zákona vyňaté a riadia sa osobitnými predpismi.

Psy definované ako zvláštne majú podľa návrhu inak definovaný voľný pohyb, to je na základe výcviku môžu byť ovládané psovodom aj bez vôdzky. Táto skutočnosť je jednoznačne preukázateľná, podľa kynológov je táto zábrana silnejšia ako vôdzka.

Požiadavka na vysvetlenie, či voľným pohybom psa je pohyb bez dohľadu alebo pod dohľadom človeka, nie je adekvátna. Negatívne vymedzenie voľného pohybu psa je dostatočné, ide o každý pohyb psa bez vôdzky alebo pri zvláštnych psoch bez ovládania psovodom. Otázky túlavých psov a ich možného odchytu rieši iný právny predpis, Občiansky zákonník a pripravovaný zákon o veterinárnej starostlivosti.

V stanovisku k § 3 nie je celkom presne chápaná evidencia psov. Doteraz bola evidencia skutočne vedená iba za účelom vyberania poplatkov a nebola povinná. Zákon zavádza povinnú evidenciu na úrovni obcí z dôvodov jednoznačnej identifikácie držiteľa psa pre prípad zavinenia škody alebo poranenia či úmrtia človeka psom. Účelom je zaviesť v tejto oblasti poriadok, pričom nepredpokladáme, že tým budú vyriešené všetky problémy, napríklad voľne pobehujúcich psov v osadách a dedinách. V každom prípade tu už bude doteraz chýbajúci nástroj na urobenie poriadku. Finančné zabezpečenie je v obciach riešené výberom poplatku za psa. Výšku poplatku si stanovuje obec všeobecne záväzným nariadením. Je na samospráve, ako ponúknutý nástroj použije a aké prostriedky na to z poplatkov vyčlení. Nemôžeme sa stotožniť s názorom legislatívnej rady vlády, že pes má byť evidovaný v mieste trvalého bydliska držiteľa, aj keď držiteľ psa je trvalo prihlásený na pobyt v jednej obci. Môže sa dlhodobo zdržiavať v inej a psa má so sebou. Považujeme teda formuláciu navrhnutú gestorským výborom za dobrú a miestom evidencie psa navrhujeme ponechať obec, v ktorej sa pes prevažne nachádza.

Nakoniec pripomienky k § 7 sa čiastočne opakujú v stanovisku gestorského výboru. Otázka kontroly zákona musí byť riešená prostredníctvom orgánov obcí. Celý návrh je smerovaný na podporu a výkon samosprávnych funkcií obcí, preto aj kontrola jeho dodržiavania je na samospráve.

V závere teda dovoľte, aby som požiadal pána spravodajcu, aby sa zo spoločnej správy osobitne hlasovalo o bode 4, o bode 11, o bode 15 a o bode 19. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem podpredsedovi Národnej rady Igorovi Presperínovi za uvedenie zákona. Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský ako spravodajca podá informáciu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov k predkladanému návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým a upravia podmienky držania psov, tlač 1288, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1901 z 12. februára 2002 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa upravia podmienky držania psov, tlač 1288, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do 11. marca 2002 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa upravia podmienky držania psov, tlač 1288, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 875 zo dňa 6. marca 2002, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, uznesenie 914 zo dňa 5. marca 2002, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, uznesenie č. 375 zo dňa 6. marca 2002 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, uznesenie č. 439 zo dňa 5. marca 2002. Z uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ďakujem pán predsedajúci, skončil som.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Dvaja poslanci, traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako prvý vystúpi pán poslanec Mesiarik. Ako posledný pán poslanec Bajan. Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik. Po ňom pán poslanec Šebej.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som sa pridať k tým poslancom a poslankyniam, ktoré považujú prijatie takejto legislatívnej normy za veľmi dôležité, nielen preto, čo sa udialo v poslednom období aj v našej republike z hľadiska bezpečnosti alebo nebezpečnosti držania psov, ale aj z hľadiska všeobecného poriadku a zavedenia určitého pokoja, určitej morálky do tejto významnej, ale citlivej oblasti, pretože vieme dobre, že držanie psov je spojené aj s citovou oblasťou, aj s oblasťou, kde mnohí občania, hlavne zdravotne postihnutí a starší, sú pevne naviazaní a citovo naviazaní na tieto tvory. Chcel by som oceniť a vyzdvihnúť iniciatívu pána poslanca Bajana, ale aj skupiny poslancov, ktorá sa, a som veľmi rád a oceňujem vystúpenie pána Bajana, ktorá sa zrejme zleje do jednej zákonnej normy a ja predpokladám, že to bude tlač 1288.

Dovoľte, aby som predložil niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k tlači 1288. K tej druhej tlači nebudem diskutovať. Tieto pozmeňujúce návrhy vyplývajú jednak z pripomienok legislatívnej rady vlády, jednak vlády, ale aj z ďalších rokovaní, ktoré medzi prvým a druhým čítaním viedla skupina poslancov s odbornými kruhmi z tejto oblasti. Návrh dostanete na stôl. Chcel by som vás na úvod poprosiť o opravu technickú, došlo tam k chybe. Nie je to k tlači 1228 ale k tlači 1288. Tak prosím vás, tú technickú chybu si opraviť. Návrh obsahuje celkovo 24 bodov. Veľmi stručne ich uvediem. Navrhujeme upraviť názov zákona, kde doplňujeme a odporúčame doplniť slovo "niektoré". To znamená, že ten názov bude znieť zákon, ktorým sa upravia niektoré podmienky držania psov. Myslíme si, že bude to lepšie vystihovať podstatu zákona. Navrhujeme v § 1 ods. 1 gramatickú úpravu. Nebudem ju komentovať, sú to veci, z gramatického hľadiska treba dať do správnej podoby. V § 1 ods. 3 navrhujeme slová "osobitných predpisov" nahradiť slovami "Občianskeho zákonníka a Trestného zákona a osobitných predpisov". Vedie nás k tomu to, že chceme precizovať alebo konkretizovať odvolávku na konkrétne predpisy. V § 2 písm. a) odporúčame zlúčiť body 2 a 3 do jedného bodu, ktorý bude mať nasledovné znenie: "používaný Horskou službou a pri záchranárskych prácach". Táto skutočnosť vedie k tomu, hlavne preto, že v obidvoch bodoch sa vymedzuje rovnaký význam zvláštnych psov držaných za rovnakým účelom, teda za účelom záchranárskych prác. V § 2 písm. b) odporúčame za slovo "psom" doplniť slovo "každý" a za slovo "pohrýzol" doplniť slová "alebo poranil". Tu chceme upozorniť alebo sústrediť vašu pozornosť na to, že pes môže spôsobiť škodu aj iným spôsobom ako pohryznutím, inou časťou tela alebo iným spôsobom. Preto si myslíme, že by bolo správne urobiť túto zmenu. Ďalej odporúčame niekoľko gramatických úprav, ktoré nebudem komentovať, sú v § 2 písm. c), § 3 a takisto legislatívno-technickú pripomienku v § 3 ods. 1, máte to písomne predložené. Ešte raz zdôrazňujem, sú to technické chyby návrhu a jedna legislatívno-technická úprava. Ďalej k § 3 ods. 1. Druhú vetu navrhujeme v tomto znení: "Držiteľ psa je povinný prihlásiť psa do evidencie v lehote najmenej 30 dní v mieste, kde sa pes v danom roku prevažne nachádza." Týmto znením chceme zjednodušiť alebo chceme nekomplikovať diskutovaný problém veku psa pri jeho prihlasovaní a zároveň špecifikujeme miesto, kde je psa potrebné prihlásiť do evidencie. Myslíme si, že toto znenie by bolo pre občana zrozumiteľnejšie, ale aj pre obec, a jednoduchšie. V § 3 ods. 2 odporúčame za slovo "evidenciu" doplniť slová "povinne vedie". Týmto návrhom odporúčame a navrhujeme, aby evidencia bola jednoznačne postavená, povinná, aby nedošlo k nedobrému alebo mylnému vykladaniu zákona, aby obec jednoducho vedela, že je povinná viesť za tých okolností a podmienok, ktoré sú v zákone, evidenciu.

V § 3 ods. 3 odporúčame slovo "bezodkladne" nahradiť slovami "do 30 dní". Tým opätovne chceme určiť a konkrétne stanoviť, vyhnúť sa diskusii, čo je to bezodkladne, držiteľovi psa konkrétnu lehotu, v ktorej je povinný oznámiť obci, kde je pes evidovaný. Ďalej odporúčame za slová "kde je" doplniť slová "alebo má byť" v tom istom § 3 ods. 3, pričom v tejto formulácii je reálnejšie zdôraznená povinnosť držiteľa psa o evidencii psa. V § 3 ods. 5 odporúčame slovo "bezodkladne" nahradiť termínom "do 14 dní" obdobne ako v predchádzajúcom prípade chceme konkretizovať, aby nedošlo k dohadom a mylným postupom a odporúčame jednu legislatívno-technickú pripomienku, ktorú máte v návrhu.

V § 4 ods. 1 odporúčame na konci textu doplniť slová "ktoré by pes mohol spôsobiť". Týmto dodatkom navrhujeme upresniť text príslušného paragrafu tak, aby opätovne nemohlo dochádzať k mylným výkladom. K § 4 ods. 2 odporúčame vypustiť z prvej vety slová "spĺňa podmienky podľa ods. 1 a je staršia ako 15 rokov" a nahradiť ich slovami "je plne spôsobilá na právne na úkony". Takisto v § 4 ods. 3 odporúčame vypustiť slová "ten, kto ho vedie" a nahradiť ich slovami "vždy držiteľ psa, alebo osoba, ktorá psa vedie, alebo nad psom vykonáva dohľad". Týmto textom chceme v obidvoch prípadoch konkretizovať a bližšie určiť zodpovednosť vo vzťahu k tomu, kto vlastne ovláda alebo je povinný ovládať psa. Máme tam, navrhujeme ďalej v § 4 ods. 4, jednu gramatickú chybu. Máte ju potom predloženú, nebudem ju komentovať. A v § 5 ods. 1 písm. a) odporúčame tento bod vypustiť, pretože uvedené ustanovenie považujeme za nadbytočné, pretože osoby môžu konať všetko, čo im zákon nezakazuje. Myslím, že by sa tým zjednodušila legislatívna norma tohto druhu.

K § 5 ods. 1 písm. c) odporúčame slová "vstup so psom zakázaný" nahradiť slovami "vodenie psa zakázané" a ďalej odporúčame v § 6 za slovo "výkalmi" doplniť slová "alebo iným spôsobom". Tu chcem len pripomenúť, že pes môže znečistiť prostredie aj iným spôsobom, nielen tým, ktorý sa uvádza v zákone. Preto si myslíme, že bolo by treba aj toto upraviť. Ďalej v § 7 ods. 7, § 7 ods. 2 máme dve technické chyby, ktoré máte predložené písomne a poprosíme o ich opravu, ak ich bude prijateľné z vašej strany, a v § 7 ods. 2 písm. e) odporúčame nahradiť text "nerešpektuje zákaz vstupu so psom" novým textom "vodí psa na miestach, kde je všeobecne záväzným nariadením obce vodenie psa zakázané". Aj v tomto prípade chceme upresniť text znenia paragrafu na základe schváleného všeobecne záväzného nariadenia v príslušnej obci.

Posledný návrh, ktorý chcem predložiť, alebo predposledný, je k § 7 ods. 3 písm. a) a písm. b) odporúčame nahradiť slová "možno uložiť" slovami "obec uloží". Tu chceme skonkretizovať a jednoznačne stanoviť, že obec uloží postih alebo pokutu alebo iný spôsob postihu a nie že môže uložiť, čo by zase vyvolávalo určité dohady a možnože aj protekcionárstvo.

Posledná pripomienka alebo odporučenie k § 7. Odporúčame vypustiť bod 5 a bod 6 navrhovaného zákona s tým, že úprava vzťahov v tomto návrhu je ustanovená ako výkon samosprávnych funkcií obce, a teda vo vzťahu k § 52 zákona o priestupkoch obec nie je príslušná prerokúvať priestupky, pokiaľ nejde o priestupky na úseku, kde obec vykonáva pôsobnosť v rámci preneseného výkonu štátnej správy. V tejto súvislosti ide o nepriamu novelu zákona o priestupkoch a je potrebné tieto ustanovenia vypustiť.

Toľko k návrhom, ktoré chceme ešte ponúknuť, vážené kolegyne, kolegovia, na posúdenie pri prerokovávaní tlače 1288. Prosím, zvážte a prosím o podporu týchto návrhov.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Šebej, pripraví sa pán poslanec Bajan. Prepáčte, nech sa páči.

M. Mesiarik, poslanec: Pán podpredseda, ospravedlňujem sa, poprosím vás, vážené pane kolegyne, aby sme o bode môjho návrhu, o bode 5, 9 a 14 hlasovali osobitne, pretože bod 5 súvisí s bodom 4 spoločnej správy, bod 14 súvisí s bodom 11 spoločnej správy. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Šebej, nech sa páči, máte slovo.

F. Šebej, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, rozhodol som sa vystúpiť v tejto rozprave, povedal by som na strane toho návrhu zákona, ktorý máte ako tlač 1288, ktorý som aj ja podpísal a ktorý predkladal pán podpredseda Národnej rady Presperín a chcel by som, aby sme prijali text zákona, ktorý vychádza z tohto návrhu zákona, a nie z tlače, ktorú predkladal pán poslanec Bajan.

Dovoľte, aby som povedal pár slov k problému ako takému, hoci už sme v druhom čítaní a zdá sa, že sa postupne preferencie ohľadne prijatia toho alebo onoho návrhu zákona ujasňujú. Rád by som sa ešte vrátil k tomu prvému návrhu, teda k tomu, ktorý predkladal pán kolega Bajan a povedal toto: Akýkoľvek návrh zákona, ktorý sa pokúša riešiť takú zložitú vec, ako je súžitie človeka so zvieraťom, ktoré vlastne sám vytvoril, lebo pes je ľudský výtvor, ktorému sám vytvoril životné podmienky také, že to zviera sa stalo na človeku plne závislé. Akýkoľvek pokus riešiť toto súžitie sústavou zákazov a obmedzení, je nielen nesprávny, ale aj svojím spôsobom pomýlený.

Chcel by som sa zastaviť preto pri tej časti navrhovaného zákona, v ktorej sa vyskytuje zoznam takzvaných nebezpečných plemien, a povedať, že takýto zoznam nemohol vytvoriť nikto, kto čo len trošku rozumie psom a vôbec správaniu sa zvierat. Každý trošku skúsený veterinár alebo kynológ vám povie, že nebezpečný pes ako taký, určený podľa plemena alebo fyzických vlastností, neexistuje. Existuje len zviera, ktoré sa stane nebezpečným vďaka nadobudnutiu istej formy správania, ktorá je spravidla zavinená človekom, ktorý toho psa drží alebo chová, alebo okolnosťami. Samozrejme, aj medzi psami, ktoré majú relatívne zložitú osobnosť, sa vyskytujú jedinci takí a onakí. Tak ako medzi ľuďmi, s väčším sklonom dominovať alebo byť agresívny, alebo s menším skôr so sklonom sa podriaďovať, v rámci variety aj v rámci jedného plemena. Ale ten zoznam, ktorý sa vyskytol v tom pôvodnom návrhu zákona, ma teda naozaj zarazil. Každý, kto pozná trošičku štatistiky poranení spôsobených zvieratami, a teda najmä psami, vie, že uvedené plemená v tom zozname hrajú v týchto prípadoch naozaj marginálnu, takmer nepodstatnú rolu, a že väčšina pohryzení, o ktorých hovoria štatistiky, je spôsobená psami, ktoré sa u nás vyskytujú odnepamäti a v tom zozname jednoducho nie sú. Celkom určite psom, ktorý dokáže pohryznúť naozaj nebezpečne, a aj to občas urobí, je napríklad nemecký ovčiak. Celkom určite to dokážu urobiť psy, ktoré sa používajú na ochranu stád, ako je napríklad slovenský čuvač alebo maďarský kuvas, alebo briard, povedzme, alebo pyrenejský ovčiak. Proste ktorýkoľvek mohutný pes určený na stráženie. Celkom určite dokáže významne pohryznúť rotvajler alebo doberman. Žiadny z týchto psov sa nevyskytuje v tom zozname, ale, naopak, vyskytuje sa tam napríklad pes, ktorý je vyslovene poľovníckym psom, hoci je veľký, rodézsky ridgeback. Neviem, ako sa mohol ocitnúť v tom zozname, ale každý, kto trochu pozná psov, vie, že rodézsky ridgeback je pes, ktorému môžu deti spravidla takmer skákať po hlave. Skrátka a dobre, ak existujú nebezpečné psy, tak sú nebezpečné kvôli poruchám v ľudskom správaní, a nie kvôli tomu, že sa narodili ako nebezpečné psy. Tá druhá vec, ktorú chcem povedať, je, že ľudská spoločnosť nielenže vytvorila psov, ktorí ju zlepšujú, skvalitňujú, to sú psy, ktoré sú služobné, povedzme, alebo psy, ktorí zachraňujú ľudí z lavín, alebo z rumovísk po zemetraseniach, alebo po iných katastrofách, alebo vodiace slepecké psy, alebo psy, ktoré pomáhajú psychicky narušeným jednotlivcom alebo deťom, proste, prekonať istú izoláciu.

Ale ľudia vytvorili aj iný druh psov, ktorý má ukájať ich potreby po agresivite. Nepodarilo sa im ale zabudovať to, čo by chceli, teda psychopatickú agresivitu, do genetického materiálu toho psa, lebo to sa nedá. Výsostne osobnostné vlastnosti sa prenášajú genetickým kódom len veľmi ťažko, ale sú ľudia, ktorí majú psa, aby ilustroval napríklad ich silu, nebezpečnosť a neohrozenosť, preto si kupujú pitbulov, lebo to považujú za ďalší signál toho, akí sú mocní a nebezpeční. Alebo sú ľudia, ktorí si kupujú psy, aby sa zúčastňovali s nimi na tej najodpornejšej a najperverznejšej zábave, ktorú si viem predstaviť, a to sú zápasy psov. Ale na toto všetko, samozrejme, tie psy sú pochopiteľne nebezpečné, lebo sú držané v podmienkach, kde jediná vlastnosť, ktorá sa cení, je chorobná agresivita toho zvieraťa. Ale toto všetko sú poruchy ľudského správania, nie správania sa psov.

Ten ďalší problém, o ktorom je potrebné hovoriť, je problém, ktorý, ktoré majú ľudské osídlenia tam, kde žije veľa ľudí a zároveň sa chová veľa psov. A to je voľný pohyb zvierat. Áno. Je to problém. Každý, kto má zviera a chodí s ním von, vie, že pre mnoho ľudí jednak znečistenie prostredia a jednak prirodzený sklon zvierat, proste komunikovať so svojím prostredím predstavuje problém. Ale to je opäť ľudská zodpovednosť, a nie zodpovednosť zvierat.

Ten pôvodný návrh zákona dokonca navrhuje, teda myslím ten, ktorý predkladal pán kolega Bajan, aké obmedzenie každého pohybu psa na voľnom priestranstve vôdzkou a náhubkom. Chcem upozorniť, že existuje aj pre nás už záväzný európsky dohovor o ochrane zvierat, ktorý považuje mandatórny náhubok za týranie. A každý civilizovaný človek vie, že je to týranie. Prijať zákon, ktorý by slúžil len na to, aby mestskí policajti mohli terorizovať 14-ročné dievčatká za to, že ich pudlík nemá náhubok, by bolo absolútne nemiestne. Ja sám žijem v Petržalke, kde je Vlado Bajan starostom, a chcem povedať, že je dobrý starosta. Volil som ho a budem ho voliť, ale s jeho návrhom zákona o psoch hlboko nesúhlasím. Preto by som bol rád, keby sme prijali návrh zákona, ktorý máte ako tlač číslo 1288, aby sme, ak to je možné, aby sme hlasovali o tomto návrhu ako o prvom a stotožňujem sa s požiadavkou pána predkladateľa Presperína, aby sme hlasovali o tých bodoch, o ktorých navrhoval, zvlášť. Chcel by som tu pripomenúť ešte znovu to, čo povedal. Je potrebné nemeniť ten pojem uhryznutie za pojem napadnutie, pretože pojem napadnutie, viem si predstaviť, môže spôsobiť obrovské množstvo problémov s výkladom. Poznám ľudí, ktorí sa cítia napadnutí už len kvôli tomu, že nejaký pes beží smerom k nim. Takže, proste, napadnutie je napadnutie iba vtedy, keď ten pes naozaj zaútočí.

Na záver, teda, ešte mi dovoľte jednu citáciu. Pochádza od Reného Pavlíka, ktorý je považovaný ľuďmi, ktorí chovajú psov, za autoritu, čo sa týka výchovy psov, výcviku psov, a tento znalec ich správania a autor publikácií a jednej veľmi dobrej knižky, ako by malo teda vyzerať komplexné účinné opatrenie, čo sa týka nebezpečných plemien psov, ako sa označujú, alebo nebezpečných psov vo všeobecnosti hovorí, že pri každom miestnom úrade je potrebné zriadiť funkciu kynológa. A do jeho náplne dať osvetovú činnosť na základných školách - evidenciu psov a ich majiteľov. Evidenciu imunizovaných, čiže očkovaných psov najmä voči besnote, prípravu cvičiteľov základnej poslušnosti, prípravu a organizovanie kynologických akcií osvetového charakteru, prípravu a organizovanie kynologických akcií veterinárneho charakteru, prípravu a organizovanie kynologických akcií výcvikového charakteru a riešenie sťažností spojených s majiteľmi psov. To je to, čo by asi pri každom miestnom úrade, kde žije väčšie množstvo ľudí a psov, malo vzniknúť. A viem si predstaviť, že na to by mohli ísť prostriedky, ktoré sa vyberajú z poplatkov za chovanie psov. Podľa neho potom mestský úrad povedzme v meste ako Bratislava, by mal koordinovať činnosť týchto kynológov, iniciovať, povedzme, výstavbu takého, povedzme, výcvikového nejakého strediska. A čo je dôležitá vec, iniciovať napríklad zriadenie cintorína pre psov a mačky. Ono to vyzerá komicky, že hovorím o takejto veci. Možno, že je to banálne, ale podľa mňa to zmysel má. V civilizovaných krajinách je totiž normálne, že ľudia sa môžu s tvorom, s ktorým žijú značnú časť svojho života, proste nejakým spôsobom rozlúčiť, a nie ho jednoducho odovzdať kamsi do spaľovne. A môžu, povedzme, chodiť aj na miesto, kde je pochovaný ten tvor.

Tá posledná vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, je to, čo súvisí s evidenciou, a to je imunizácia zvierat. Špeciálne v Bratislave sa veľmi často vyskytuje situácia, kde sa nájde uhynuté besné zviera, a to by som považoval za skutočne mimoriadnu hrozbu aj pre ľudí, aj pre zvieratá. Vtedy sa uzatvárajú isté prímestské časti, niektoré časti prírody tesne susediace s mestom tam, kde sa to zviera našlo. Ja by som považoval za mimoriadne dôležité, aby sa očkovanie proti besnote stalo povinnosťou, ktorá je kontrolovaná a zároveň sankcionovaná, pretože tu nejde len o zdravie zvieraťa, ale aj o ochranu ľudí, ktorí žijú v blízkosti, väčšej alebo menšej, toho zvieraťa. Ďakujem vám za pozornosť.