P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Kolláriková chce položiť pánu ministrovi doplňujúcu otázku. Pani poslankyňa.
M. Kolláriková, poslankyňa: Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Tie uvažované kroky, čo ste uviedli teraz na konci, ktoré mienite podniknúť, tak je na škodu veci, že tieto kroky sa neudiali už pred niekoľkými rokmi. To znamená, ešte počas pôsobenia pani ministerky Schmögnerovej. Totiž blíži sa koniec marca a občania, keď rešpektujú právne normy, mali by zaplatiť sumy, ktoré od nich vyžaduje SCP za spravovanie ich účtov. Ja sa vás priamo pýtam, čo im odporúčate. Majú zaplatiť za niečo, čo má nulovú hodnotu len preto, že im niekto vedie tieto účty a jednoducho niekto zaspal a nekonal? Pretože vláda je zodpovedná za chod štátu a má obhajovať záujmy občanov. Čiže zrejme na ministerstve financií skutočne niekto zaspal. Zdá sa mi veľmi nekorektné a neseriózne, ak Stredisko cenných papierov jednoducho účtuje občanom určité sumy za vedenie účtov, s ktorými nič nemôže urobiť, nemôže darovať tieto svoje aktivity, pretože nula sa nemôže darovať, to nijaký notár nepotvrdí. Takže ja sa vás pýtam, pán minister, čo im odporúčate. Ďakujem.
F. Hajnovič, minister financií SR: Tak ja môžem odporúčať, samozrejme, len to, čo vyplýva zo súčasného právneho stavu. A ako som povedal, podnikáme kroky, aby sa tento stav zmenil tak, aby v budúcnosti občania nemuseli platiť, pokiaľ usúdia, že ich akcie sú bezcenné.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď na otázku pani poslankyne Kollárikovej.
Teraz poprosím pána ministra Macejka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Kőtelesa: "Kedy sa dokončí obchvat okolo Brzotína?"
Pán minister, odpovedajte.
J. Macejko, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, dovoľte mi uviesť niekoľko základných údajov o tejto stavbe, na ktorú sa pýtate. Stavba obchvat obce Brzotín na ceste I/50 bola začatá v máji 1999 a jej pôvodný termín skončenia bol stanovený na máj roku 2001. Celkové rozpočtové náklady tejto stavby sú 208 mil. Sk, z toho stavebné náklady 194. Dosiaľ bol na tejto stavbe prestavaný finančný objem 70 mil. Sk. V roku 2002, čiže v tomto roku Slovenská správa ciest plánuje preinvestovať na tejto stavbe 18 mil. korún. Predpokladá sa stavbu ukončiť do konca roku 2003 za podmienky dostatočného finančného krytia na budúci rok, čo predstavuje, že celkový finančný objem na rozvoj cestnej siete v roku 2003 by mal byť 1,3 mld. V tomto prípade v roku 2003 je predpoklad ukončenia tejto stavby.
Pri otázke oneskorenia termínu ukončenia predmetnej stavby oproti pôvodnému termínu treba uviesť najmä ten nepriaznivý faktor, že celkové množstvo finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, či už v tomto alebo v minulom roku, nezodpovedá tomu, čo by sa na rekonštrukciu ciest mimodiaľničnej siete prakticky potrebovalo. V minulom roku to bola 1 mld. 100 mil., v tomto roku 937 mil. Tieto čiastky vychádzajú z možnosti štátneho rozpočtu tejto republiky. Čiže, vážený pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že aj v priebehu roka budeme hľadať dostupné možnosti na dodatočné navýšenie tejto sumy v tomto roku tak, aby sme v budúcom roku už skutočne mohli túto stavbu dokončiť. Je nám známe, že takýchto stavieb máme na Slovensku jednoznačne viac, pretože rozostavanosť na cestných stavbách okrem diaľnic je skutočne vysoká a množstvo prostriedkov, ktoré vieme každoročne z rozpočtu vyčleniť na tieto stavby, je, otvorene poviem, nedostačujúce, ale je to podľa možností rozpočtu. Takže asi toľko k tejto stavbe. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kőteles, nechcete sa opýtať? Chcete.
L. Kőteles, poslanec: Ďakujem, pán minister. Keď môžem byť úprimný, tak veľmi ste ma neutešili. Ale dodal by som, že moji kolegovia ma upozornili, že výstavbu obchvatu okolo Brzotína považujú pomaly za výstavbu storočia. Začínali sme na tom pracovať ešte v 20. storočí a zdá sa mi, že ani v 21. storočí nedokážeme to dokončiť, a to aj napriek tomu, že ide o práce, berme tak, na 6 mesiacov. Vážený pán minister, jedine vyspelá a fungujúca infraštruktúra dokáže vytvárať a garantovať určitú vyššiu ekonomickú úroveň našich regiónov. Žiaľ, regióny na východ od Zvolena a od Krtíša sú v najhoršej hospodárskej situácii a napriek tomu v tomto ťažko dostupnom regióne na rozdiel od severných v poslednom desaťročí, zdôrazňujem desaťročí, minimálne bola rozvíjaná cestná sieť. A to napriek tomu, že ide podľa mňa o najprirodzenejšiu, najkratšiu, možno, že aj hlavnú trasu východ - západ. Pán minister, ako chce koncepčne riešiť tento problém váš rezort minimálne na tých najnebezpečnejších a najfrekventovanejších úsekoch Sorožka, Ožďany, Figa, Tornaľa a Brzotín?
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister.
J. Macejko, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Aj na to vám odpoviem. Skutočne, poviem vám jedno číslo. Rekonštrukcia všetkých stavieb, ktoré sú pripravené v Slovenskej správe ciest okrem diaľničnej siete, by si vyžiadala na tie, čo sú už pripravené v určitom stupni projektovej prípravy alebo rozostavanosti, si vyžaduje úplnú čiastku na Slovensku asi 20 až 25 mld. korún. Vieme, že ročne sa investuje 1 miliarda. Čiže z tohto pohľadu tento komplexný problém treba vidieť, že aj pri najlepšej snahe sa nedá všetko a všade. Čo sa týka ďalších stavieb, ktoré ste spomenuli, ktoré sú skutočne prekážkou - Sorožka, Tornaľa, Ožďany - to sú prekážky alebo bodové nedostatky na trase I/50.
Trasu I/50 sme v minulom roku zaradili medzi rýchlostné cesty, to znamená, aby sa tieto stavby mohli financovať z programu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, čiže nie z rekonštrukcie ostatnej cestnej siete, kde sú prostriedky fakt obmedzené a najnižšie. V tomto a v budúcom roku plánuje započať obidve stavby, o ktorých sme hovorili, Tornaľu a Ožďany. Čo sa týka Sorožky, tam treba koncepčne doriešiť ako ďalej. Slovenská správa ciest a naše ministerstvo navrhuje na stavbe, čo sa týka Sorožky, vybudovať pruh pre pomalé vozidlá s tým, že otázka tunela na najbližších 20 rokov skutočne nie je v programe. Nie je to preto, že by sme nechceli, že by nám to nevyhovovalo, ale jednoducho, ak chceme spojiť východ so západom pri tom stave verejných financií, aké sú teraz a ako sa ukazujú na najbližšie roky, rozprávať všetko ostatné by boli sľuby, ktoré sa nedajú naplniť. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalšia v poradí z položených a vyžrebovaných otázok je otázka pána poslanca Klemensa, ktorý sa pýta pána ministra Magvašiho: "Budú valorizované dôchodky do konca roku 2002?"
Pán minister.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán poslanec, ak chcem odpovedať na vašu otázku, treba sa pozrieť na § 9 zákona č. 46/1991 o zvyšovaní dôchodkov, ktorý stavia tri kritériá na otázku zvyšovania dôchodkov. Po prvé je to otázka zvýšenia životných nákladov o viac ako 10 % od posledného zvyšovania dôchodkov. Druhé kritérium je, že rast nominálnych priemerných miezd v národnom hospodárstve rastie o 5 % a tretie, že sa to môže udiať najskôr po uplynutí troch mesiacov od posledného zvyšovania dôchodkov. To znamená, najskôr sa to mohlo udiať k 1. 1. 2002. K tomuto termínu nenastali tieto skutočnosti, nenastanú tieto skutočnosti ani k termínu 1. 4., pretože... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Predpokladaný rast nominálnych miezd od obdobia 1. 10. ku koncu prvého štvrťroka roku 2002 sa predpokladá 0,2 % a životné náklady rast 3,4 %. Ak sme prognózovali spolu so Štatistickým úradom, ako sa predpokladá, že budú rásť priemerné mzdy v druhom štvrťroku, aby sme to porovnali s tým k 1. 10, to znamená, k štvrtému štvrťroku alebo ku koncu tretieho štvrťroka roku 2001, tak sa predpokladá, že rast priemerných miezd bude 6,9 % a rast životných nákladov bude 4,3 %. Čiže k 1. 7. by mohlo byť naplnené jedno kritérium, a to kritérium na základe nominálnych miezd, a to v prekročení o 1,9 %. Chcel by som povedať, pán poslanec, že sa na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny touto otázkou nielenže zaoberáme alebo ju len monitorujeme, ale Správna rada Sociálnej poisťovne dvakrát vo februári a dokonca aj tento týždeň v utorok prerokúvala možnosti vo väzbe na prognózu vývoja týchto parametrov, ktoré sú podľa zákona závislé od otázky zvýšenia dôchodkov, a dospeli sme k názoru, že treba ešte dopočítať niektoré dosahy, ktoré by otázka zvýšenia dôchodkov tohto roku mala na rozpočet Sociálnej poisťovne v roku 2003. Chcem veriť, že bude prijatý zákon o Sociálnej poisťovni ešte v tomto volebnom období, a tým pádom vlastne tam tá deľba bude potom delená na polovičku, lebo účinnosť zákona sa predpokladá k 1. 7, preto je trošku potrebné napočítať alebo prognózovať to komplikovanejším spôsobom. Chcel by som povedať, že tento rok by sme vedeli vyriešiť zvýšenie dôchodkov, ale je problém toho dosahu na rok 2003. A to v súčasnosti práve aj vo väzbe na zákon, ktorý tu je, nevieme celkom jasne dopracovať, ale v najbližších týždňoch a možno mesiaca takáto skutočnosť bude, a potom ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodne predložiť takýto návrh do vlády Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky rozhodne o tom, ako ďalej postupovať.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Klemens chce položiť doplňujúcu otázku.
J. Klemens, poslanec: Nie, nemám doplňujúcu otázku. Chcem sa len poďakovať pánu ministrovi za odpoveď. Ďakujem.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ištván položil otázku pánu ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi: "Z akých zdrojov, resp. kedy vláda schváli návrh na oddlženie škôl za prvý polrok 2002?"
M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Ministerstvo školstva veľmi pozorne monitoruje situáciu, pretože vieme, že v minulom roku pri oddlžení školstva sme neboli schopní oddlžiť všetko. Vieme, že školy najmä v druhom polroku sa dostávali do finančných ťažkostí a preniesli si z rozpočtového roku 2001 do rozpočtového roku 2002 isté záväzky, ktoré budeme musieť zvládnuť v priebehu tohto rozpočtového roku, pretože v polovici roku máme odovzdať školstvo samosprávam oddlžené.
Spracovali sme sumarizáciu neuhradených faktúr podľa krajských a okresných podkladov a pripravujeme materiál, ktorý bude pripravený na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Podľa tohto spracovaného prehľadu vykázali neuhradené faktúry k 31. 12. krajské úrady v celkovej výške 510 mil. Sk. Z uvedenej čiastky sú neuhradené faktúry za školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov vo výške 277 mil. a krajské úrady, t. j. stredné školstvo vo výške 233 mil. Neuhradené faktúry príspevkových organizácií, hlavne stredných odborných učilíšť predstavujú čiastku 136 mil. Sk. Tá otázka znela: Kedy? Moja odpoveď je taká, že vláda sa tým bude zaoberať a musí zaoberať v priebehu prvého polroku. A kedy skutočne dôjde k oddlženiu, to bude skôr nasledujúca otázka, ktorá je adresovaná ministrovi financií. Pravda je taká, že na obce a na samosprávne kraje prejdú školy a školské zariadenia zo zákona bez dlhov. Ďakujem pekne za otázku.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ištván.
M. Ištván, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Ja som túto otázku položil najmä preto, lebo sa s ňou stretávam veľmi často, či už na jednotlivých školách, okresných alebo krajských úradoch. Keď sa stretávam s touto témou, mám pocit, že vládne akási neistota ako na strane štátnych úradníkov, tak aj predstaviteľov samosprávy, čo bude s touto vecou. Tak predpokladám, že možno aj touto hodinou otázok sa niektoré veci vyjasnia, že ľudia budú mať lepšie informácie. Treba povedať, že podľa mojich skúseností tým, že ceny energií opäť vzrástli a v podstate dosť výrazne, povedal by som, vzrástlo aj zadlženie najmä v Banskobystrickom kraji o niekoľko miliónov korún a predpokladám, že pôjde asi o vážny problém, možno taký veľký, s ktorým ani vláda nepočítala. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister Ftáčnik.
M. Ftáčnik, minister školstva SR: Pán poslanec, budem veľmi stručný. My počítame s tým, že ak povieme, že budeme musieť riešiť zadlženie škôl, to neznamená, že riaditelia alebo riaditeľky škôl sa začnú správať nehospodárne. Objektívne dôvody, o ktorých ste hovorili, rast cien energie, to vieme prepočítať, skalkulovať a vieme to zohľadniť pri prepočtoch, či daná škola zo subjektívnych alebo z objektívnych dôvodov zvýšila svoje zadlženie oproti začiatku roku. Ešte raz opakujem, dlh ostáva na pleciach štátu a samosprávy začnú vlastne spravovať školy a školské zariadenia bez tohto zadlženia s tým, že počítame, že im dáme 50 % prevádzkových prostriedkov, aby s dlhmi v druhom polroku tohto roku nemali problémy. Ako to vyrieši štát, na to zrejme odpovie v nasledujúcej otázke pán minister Hajnovič.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Až na budúcej schôdzi, pán minister školstva, pretože čas vyhradený na bod programu hodina otázok a odpovedí vypršal.
Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku a zvolávam rokovanie poslaneckého grémia. Budeme pokračovať o 15.15 hodine.
Pani poslankyne, páni poslanci, je prestávka do 15.15 hodiny. Členov poslaneckého grémia prosím, aby sa zúčastnili na rokovaní poslaneckého grémia.
(Prestávka.)
(Po prerušení rokovania 57. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 58. schôdze NR SR.)