Čtvrtek 21. března 2002

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Hlási sa pán poslanec Mesiarik ústne. Pýtam sa, kto sa hlási ďalší vzhľadom na to, že písomne nikto nebol prihlásený. Poprosím aj tretieho navrhovateľa Ferka Mikloška, aby prišiel do rokovacej sály, nech sa páči, ako navrhovateľ zákona.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, chcem sa vyjadriť k tlači 1367, teda k návrhu pána poslanca Mikloška a pani Pčolinskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 542.

Musím konštatovať, že ani dôvodová správa, ale ani vystúpenie predkladateľa nepredniesli a nepriniesli dostatočné fakty a argumenty a jasné dôvody, prečo takýto návrh zákona sa predložil a čo vlastne tento návrh zákona prinesie pre samotné školstvo. Nemyslím si, že veta, ktorú tu predkladateľ predniesol, a argumentácia, že treba častejšie meniť riaditeľov škôl a zariadení, že automaticky prinesie pozitívne výsledky v školstve. Dokonca sa obávam, že na malých školách v obciach, kde je niekoľko zamestnancov, to môže narobiť problémy tzv. nezdravej súťaže, osočovania, naruší to vzťahy a nevedie to k ničomu.

Chcem len pripomenúť, že aj doterajšia legislatíva zákon č. 542/1990 Zb. a následne v znení zákona č. 416/2001 Z. z. v § 3 ods. 4 dáva dostatočný priestor na to, aby riaditeľ, keď si neplní povinnosti, bol odvolaný. Dokonca je tam priestor, že na návrh inšpektora môže byť odvolaný. Takže si nemyslím, žeby tento návrh priniesol pozitívne dôsledky v školstve. Okrem toho upozorňujem na zvýšenie nákladov na štátny rozpočet, pretože takýmto riaditeľom bude treba platiť odstupné, pokiaľ budú odchádzať. A obávam sa, že väčšinou budú odchádzať. Takže nedá sa to vyčísliť a nie je to vyčíslené ani v tomto materiáli. A keď si zoberiete, že len tretina každých päť rokov bude mať vyplatené odstupné, mohol by to byť problém.

Z toho dôvodu zastávam názor a navrhujem, aby Národná rada prijala rozhodnutie nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu, hovorím o tlači 1367. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za... Pani poslankyňa Tóthová s faktickou poznámkou.

K. Tóthová, poslankyňa: Pán predsedajúci, veľmi krátko. V plnom rozsahu súhlasím so stanoviskom, ktoré predniesol pán poslanec Mesiarik. Skutočne tie argumenty sú pádne a myslím si, že zmeny v tomto smere by boli skôr kontraproduktívne ako prínosné. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Rozprava je skončená, páni poslanci.

Z navrhovateľov sa chce niekto vyjadriť? Sú tu traja navrhovatelia.

Pani poslankyňa Pčolinská je tu za ten spoločný návrh s poslancom Mikloškom. Ak áno, tak musíte ísť sem k mikrofónu, pani poslankyňa. Čiže ide o vyjadrenie navrhovateľa k tlači, ktorú sme prerokúvali ako prvú v tomto bloku troch zákonov. Prosím.

M. Pčolinská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, poslanci, myslím si, že argument o odstupnom absolútne neprichádza do úvahy. Pretože riaditeľ školy, ktorý bude učiteľom, odstupné nepotrebuje. Nevidím dôvod, prečo by mal odchádzať. V každom učiteľskom kolektíve je toľko schopných ľudí, že minimálne polovica z nich môže robiť riaditeľa škôl. A nevidím žiaden problém v tom, že sa vystriedajú. Myslím si, že argument učiteľskej verejnosti je takýto: Mnohí, keď sú vymenovaní do funkcie, sa prestanú po čase snažiť, prestanú byť ľudskými, prestanú byť kolegami a absolútne sa odtrhnú od učiteľskej verejnosti. Často sa z nich stávajú diktátori. Bežne je takáto prax aj v zdravotníctve. Viem, že aj primári prechádzajú každých päť rokov takýmto výberovým konaním. A nevidím dôvod, aby tam boli nejaké intrigy a podobné argumenty, ako tu odzneli.

Neviem, akú skúsenosť má pán kolega Mesiarik so školstvom alebo s pôsobením v učiteľskom kolektíve, ale myslím si, že tento návrh neprišiel len tak akože z ničoho nič, alebo - teda ja neviem - z nejakého takého bočného záujmu, bol to skôr hlas učiteľskej verejnosti, že treba trošku zdynamizovať vedenie škôl a treba po čase prejsť výberovým konaním. Myslím si, že nikomu schopnému tento návrh zákona, pokiaľ by bol prijatý, nebude brániť v tom, aby pokračoval vo svojej práci. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Iní navrhovatelia? Nechcú vystúpiť.

Pani spoločná spravodajkyňa, nech sa páči so záverečným slovom spravodajkyne.

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa vystúpila ešte na záver ku všetkým trom návrhom.

Vzhľadom na to, že návrh skupiny poslancov pani Malíkovej, Oberhausera, Pašku, Kotiana, Slavkovskej a Sládečka obsahuje takú navrhovanú úpravu, ktorá je aj súčasťou návrhu zákona poslancov Vladimíra Faiča a Vladimíra Bajana, predpokladám, že v jednom z tých návrhov problematika vyriešená bude, takže jeden z nich potom stratí na aktualite.

Čo sa týka vyjadrenia k samotnému obsahu toho návrhu, v ktorom je spoločný styčný bod, je potrebné povedať, že uvádzanie národnosti možno z hľadiska aj štatistického sa dá riešiť aj z inej pedagogickej dokumentácie, ale je to skôr otázka ani nie toho, či zo štatistiky budeme vedieť uvádzať niektoré údaje v rámci národnostného školstva, alebo počtu istej národnosti, ktorá študuje na základnej, strednej alebo aj vysokej škole. Je to vec, ktorá, myslím si, nie je v rozpore s tým, aby občania považovali za nevhodné, že by sa na vysvedčeniach ich detí uvádzala národnosť. Je to vec, ktorá nie je problematická.

Čo sa týka návrhu pána poslanca Mikloška a pani poslankyne Pčolinskej, treba povedať, že téma nie je nedemokratická. Téma hovorí o tom, že v oblasti riadiacich pracovníkov by sme mohli viesť diskusiu o tom, či by sa malo zaviesť funkčné obdobie a či funkčné obdobie napríklad by mohlo trvať najviac dvakrát. Téma výmeny alebo obmeny riadiacich pracovníkov je témou, ktorá je v Európe bežnou témou a v niektorých krajinách sa rieši až tak liberálne, napríklad v severských krajinách, že na niektorých typoch škôl nemajú riaditeľa školy, ale majú vedúceho pedagogického zamestnanca, ktorý v daný rok školu vedie. Každý rok vedie školu iný hlavný pedagogický zamestnanec. Čiže ten diapazón možnosti výberu a spôsobu riadenia škôl je rôzny.

Myslím si, že hlavný problém, ktorý poslanci cítia pri tomto návrhu zákona, je v tom, že môže vyvolať veľký problém v oblasti málotriednych škôl, kde často učia dvaja pedagógovia. A ak by malo dôjsť k nejakej pravidelnejšej výmene, potom sa môže stať, že jeden z nich by musel opustiť školu napriek tomu, že daná obec by s ním bola veľmi spokojná, a teda obidvoch učiteľov by si chcela udržať. Problém môže vzniknúť aj z toho dôvodu, že sme pred prenosom kompetencií na obce a na vyššie územné celky, sme pred novým školským rokom. Myslím si, že tento problém vnímajú pedagogické kolektívy aj riadiaci pracovníci veľmi citlivo a že takáto vážna úprava by sa nemala robiť v období, ktoré je teraz. Skutočne treba viesť diskusiu a zmeny robiť na začiatku volebného obdobia.

Chcela by som ešte poznamenať, že ak hovoríme o výmene riadiacich pracovníkov, a predkladatelia hovoria o tom, že by to skvalitnilo riadenie škôl, očakávala by som, že sa povie aj to, v čom je riadiaca práca vedení škôl na Slovensku nie kvalitná. Teda konkrétne povedať zo zistení Štátnej školskej inšpekcie, čo nie je dobré v riadení škôl. Nezabudnime na to, že existujú rady školy, ktoré majú právo navrhnúť vymenovanie a odvolanie riaditeľa školy. Nuž, ak si táto verejná kontrola neplní svoju povinnosť voči riaditeľom škôl, že ich necháva vo funkcii napriek tomu, že majú nedostatky, tak to je zlyhanie verejnej kontroly, ale ešte vždy je tam páka cez Štátnu školskú inšpekciu. Čiže my máme prostriedky na to, aby sa negatívne problémy dokázali riešiť.

Ak chceme hovoriť o tom, že sa majú vymieňať riaditelia škôl, hovorme aj o tom, aké kritériá chceme mať na riaditeľov škôl. Nestačí povedať, vymeňme ich. Isté kritériá, nároky na vzdelanostnú úroveň, na kvalifikačné predpoklady sú, ale bolo by načase ich aj zovšeobecniť a predložiť. Hovorme aj o tom, že budúci učitelia, ktorí by mohli byť riadiacimi pracovníkmi, majú veľmi nedostatočné znalosti zo školského práva. Hovorme aj o tom, že takýto predmet by mal byť zavedený na vysokých školách pre budúcich pedagógov.

Teda opakujem, téma, ktorú poslanci predložili, nie je nedemokratická, ale je voči nej možné vzniesť isté výhrady, na základe ktorých sa plénum potom rozhodne pri hlasovaní. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni, ktorá zaujala stanoviská ako spravodajkyňa k týmto trom navrhnutým zákonom.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je 12.07 hodín, prerušujem rokovanie schôdze, ktorá bude pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok na členov vlády. O 15.00 hodine, ako viete, sa začína nová schôdza. Je pravdepodobné, že hlasovať o všetkých týchto zákonoch budeme až zajtra. Ďakujem. Želám dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.07 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)

 

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, otváram bod programu

hodina otázok

na premiéra vlády, členov vlády a generálneho prokurátora.

Prosím pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám. Pán premiér, prosím o vašu odpoveď.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Srdečne vás všetkých pozdravujem, pani poslankyne, páni poslanci. Neprítomní budú pán vicepremiér Csáky a pán minister Koncoš, ale tí nemajú žiadne otázky. Namiesto neprítomného vicepremiéra Mikloša bude odpovedať pán minister financií Hajnovič, namiesto neprítomného pána ministra Kukana pán minister Kňažko a namiesto neprítomného Lászlóa Miklósa pán minister Harna.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.

Teraz poprosím pána predsedu vlády, aby v časovom limite 15 minút odpovedal na vyžrebované otázky poslancov, ktoré podali včera do 12.00 hodiny, v takom poradí, ako boli vyžrebované.

Prvú otázku vám, pán predseda vlády, položila pani poslankyňa Tóthová, ktorá sa vás pýta: "Viete zdôvodniť, prečo v zákone o nadáciách vládna koalícia trvala na vypustení povinnosti preukazovať pôvod a zdroj získaných peňazí?" Pán premiér, môžete odpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pokúsim sa, vážená pani poslankyňa. V návrhu zákona o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorý bol predložený na rokovanie Národnej rady, naozaj nebola zakomponovaná povinnosť preukazovať pôvod a zdroj majetku, ktorý nadácia vlastní. V platnom zákone číslo 34 z tohto roku o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sú viaceré kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú, aby sa majetok nadácie nezneužíval. Medzi takéto mechanizmy patrí predovšetkým každoročné vypracovanie výročnej správy, ktorú zasiela nadácia Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. V zákone sa stanovila nadácii povinnosť vypracovať výročnú správu v určenej lehote a zároveň sa vymedzili aj obsahové náležitosti. Výročná správa ako jeden z nástrojov občianskej kontroly nadácií je verejne prístupná, čím sa umožní väčšia transparentnosť činnosti a hospodárenia nadácií s nadačným majetkom.

V zákone sú zároveň zapracované aj sankcie pre prípad, že nadácia nezašle ministerstvu výročnú správu. Ministerstvo ako orgán vykonávajúci dohľad nad činnosťou nadácií má možnosť uložiť nadácii pokutu, ak nadácia nezašle výročnú správu v stanovenej lehote. V rozhodnutí o udelení pokuty ministerstvo určí nadácii primeranú lehotu na zaslanie výročnej správy. Výročná správa je pre ministerstvo dôležitým zdrojom informácií o činnosti nadácie, a nielen pre ministerstvo, ale ako som uviedol, aj pre verejnosť. Z tohto dôvodu sa ministerstvu stanovila povinnosť podať návrh na zrušenie nadácie v prípade, ak táto ani v lehote stanovenej v rozhodnutí výročnú správu nepredloží. Toto boli zrejme dôvody, pani poslankyňa, prečo zákon vyzerá tak, ako v konečnej podobe vyzerá.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, chcete položiť doplňujúcu otázku v limite dvoch minút?

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda, moja otázka je, či vám vašu odpoveď pripravil ten, kto poznal aj predchádzajúci zákon o nadáciách. Totiž povinnosť uviesť príslušné veci, ktoré ste spomínali, vo výročnej správe je, myslím si, teraz v § 35 a bol aj v minulosti v zákone o nadáciách. Je to vlastne uvedenie vo výročnej správe a uvedenie týchto skutočností sa diametrálne líši od povinnosti preukázať zdroj a pôvod peňazí. Myslím si, že každý právnický elév by vám vedel vysvetliť a dať do vášho stanoviska, že je veľký rozdiel v prípade vzniku pochybností, lebo ak máte tieto skutočnosti vo výročnej správe a to, čo hovoríte o pokute, je za nezaslanie výročnej správy, a nie za jej pravdivosť. Za pravdivosť výročnej správy nikdy nie je v zákone pokuta. Takže pokiaľ sa spochybní pravdivosť, dôkazné bremeno je na tom, kto spochybňuje. Z celého zákona nevyplýva povinnosť preukázať, že to, čo je uvedené vo výročnej správe, je aj skutočnosťou. Nadačný zákon, ktorý vlastne nemá tento základ, dáva priestor na pranie špinavých peňazí v nadáciách. Toto som osobne konzultovala v Európskej únii a riaditeľ právneho direktoriátu aj Rady Európy a aj odborníci z Európskej únie osobitne hodnotili v zákone, ktorý bol prijatý ešte počas Mečiarovej vlády, že bola zakotvená povinnosť preukazovania pôvodu a zdroja peňazí. Tak mi dovoľte, aby som vám povedala, že vy máte veľké reči...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, váš čas vypršal. Vypnite pani poslankyňu. Pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Okrem tej poslednej vety som všetko veľmi pozorne počúval, pani poslankyňa, a nemôžem vylúčiť, že by ten zákon mohol byť aj lepší. A máte pravdu, nemôžem všetko poznať a vôbec sa necítim odborníkom na nadačné právo a spolieham sa a dôverujem orgánom a ľuďom, ktorí mi túto informáciu pripravili. Ale keďže som všetko, okrem tej vašej poslednej vety, ktorá smerovala k invektíve, pozorne počúval, tak poviem dve veci v odpovedi na vašu otázku. Možno vašej láskavej pozornosti ušla skutočnosť, že všetky informácie o všetkých nadáciách sú a budú verejne prístupné. Ak niekto uvedie nepravdivú informáciu, tak jednoducho každý, kto má trošku záujem - a občianska aktivita na Slovensku sa dvíha a rastie - tak môže takéto informácie napádať a máme príslušný ústredný orgán štátnej správy, ktorý bdie a bude bdieť nad legitímnosťou pôsobenia týchto nadácií. Rovnako ste povedali alebo ste si všimli v mojej odpovedi len jeden možný postih, ktorým je pokuta za oneskorené poslanie správy a možno vašej láskavej pozornosti unikol aj omnoho tvrdší postih, že ministerstvo vnútra môže alebo podľa istých ustanovení zákona dokonca musí dať návrh na zrušenie nadácie, ak nesplní ustanovenia, ktoré je povinná plniť.

Toľko, pani poslankyňa.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Druhá v poradí z položených a vyžrebovaných otázok je otázka pána poslanca Benkovského, ktorý sa vás, pán premiér, pýta: "Z akých dôvodov vláda SR neplní uznesenie NR SR z 5. apríla 2001, v ktorom NR SR požiadala vládu SR predložiť návrh na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch ako ústredného orgánu štátnej správy v októbri 2001?"

Môžete odpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: (Nerobím si ambície, pani poslankyňa, aby ste mi čo len raz povedali, že mám pravdu.)

Vážený pán poslanec Benkovský, vraciame sa k našej vzájomne nielen obľúbenej téme, ale k téme, ktorú rovnako ako vy, aj ja považujem za vážnu. Aby som to v stručnosti len zrekapituloval. My sme sa zriadením, potenciálnym zriadením úradu, o ktorý sa interesujete, zaoberali na rokovaní vlády už 28. februára 2001. V prílohe uznesenia, konkrétne pod bodom 5.1.2 národná úroveň je úloha č. 4 pre ministra hospodárstva: pripraviť návrh legislatívnej normy na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch. Termín realizácie 2002.

Vy ste potom rokovali na Národnej rade a prijali ste pre nás isté odporúčania alebo žiadosť, ktorá sprísňuje, sprísňuje z toho termínového hľadiska realizáciu, kde je želanie Národnej rady k 1. januáru 2002. Aj preto sme sa na rokovaní vlády touto témou zaoberali už 24. októbra minulého roku. Minister hospodárstva v tom termíne predložil návrh na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy. Vzhľadom na nejednotnosť názorov sme počas rokovania tento bod prerušili s tým, že bolo veľké množstvo názorov, vláda bola zjavne nejednotná, či toto je hlavný problém, ktorý prinesie obrat v rozvoji cestovného ruchu, či nie je efektívnejšie prijať niektoré iné rozhodnutia. Ale rozhodli sme sa, že dokončíme rozpravu a rozhodneme po tom, ako nám svoje stanoviská povedia viaceré poradné orgány vlády. A tak vás dnes chcem informovať, že prvým takýmto orgánom, ktorý rokoval o téme, bola Hospodárska rada vlády 3. decembra minulého roku a následne už tohto roku Porada ekonomických ministrov 14. januára, ktorá prerokovala analýzu vývoja cestovného ruchu v Slovenskej republike z hľadiska zriadenia Národného úradu pre cestovný ruch. Porada ekonomických ministrov odporučila ministrovi, aby niektoré postrehy a pripomienky z Porady ekonomických ministrov dopracoval a predložil vláde. Predpokladám, že vláda sa v krátkom čase týmto materiálom bude zaoberať a vlastne dorokuje to, o čom v októbri minulého roku rokovať začala.

Teda treba čestne priznať, že nebolo v našej moci, ale nie v ochote alebo neochote, vyhovieť skrátenému termínu 1. január 2002, ale to, čo sme si sami stanovili v uznesení vlády a čo platí na tento rok, chceme každopádne naplniť.

Pán poslanec, možno mi nebudete zazlievať, ak vám dve, tri minúty poskytnem ešte v tomto časovom priestore možno taký kompaktnejší alebo komplexnejší pohľad na danú tému. Jednou z príčin, kvôli ktorým tak trošku možno nenapredujeme razantne, ako by sa vám to páčilo, je prebiehajúca reforma verejnej správy a v tejto súvislosti aj istá tendencia skôr znižovať, utlmovať počty úradov, ako ich zvyšovať. Už to, že nemáme alebo sme dosiaľ neboli schopní si vykreovať profesionálne, odborne jednotný názor, to je tiež realita a nejde to ani po ministerských kluboch, ide to vyslovene po názorovej línii jednotlivých členov vlády. Zároveň ale chcem uviesť, že považujeme túto problematiku za veľmi vážnu, pričom exaktne nemusí to riešenie spočívať len a len v oblasti inštitucionálneho usporiadania. To, že tomu venujeme náležitú pozornosť, vás mohlo presvedčiť aj schvaľovanie štátneho rozpočtu na rok 2002. Národný program cestovného ruchu tu bol pojatý ako prioritné odvetvie a následne boli vyčlenené finančné prostriedky vo výške viac ako 263 mil. Sk. Na posilnenie marketingových aktivít budeme rozširovať zastúpenia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch v ďalších krajinách Európy ako napríklad vo Varšave, Berlíne, Budapešti, Amsterdame, Paríži. Vo zvýšenej miere budeme podporovať malých a stredných podnikateľov, pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu. Spracujeme regionalizáciu cestovného ruchu ako rozvojový koncepčný dokument.

A ešte jedna veta. Chcem uviesť, že v roku 2001 sme dosiahli priaznivé výsledky v oblasti devízových príjmov zahraničného cestovného ruchu, keď tieto oproti roku 2000 vzrástli o 36,5 %, čo pri znížení devízových výdavkov znamenalo zvýšenie aktívneho salda na dvojnásobok oproti roku 2000. Hovorím to len preto, aby som ukázal, že na rozvoj cestovného ruchu má vplyv mnoho, mnoho nespočetných faktorov. Ale vrátim sa k téme. Chcem, aby sme o materiáli, ktorý bol rozpracovaný, prešiel Hospodárskou radou, Poradou ekonomických ministrov, v krátkom čase rozhodli vo vláde a budete poznať naše definitívne rozhodnutie.

Všetko, pán predsedajúci.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Benkovský chce položiť doplňujúcu otázku.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za odpoveď, pán premiér, i za vysvetlenie, ktoré smeruje k akémusi riešeniu, aj keď podľa môjho názoru k oneskorenému. Chcel by som sa zároveň ospravedlniť, že sa opakujem v týchto otázkach, ale považujem ich skutočne za principiálne, nielen z hľadiska plnenia, či neplnenia uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá síce len odporúčala vláde, ale predsa tak urobila, aby sa takýto úrad zriadil, ale predovšetkým z hľadiska akéhosi konkrétneho a nevyhnutného impulzu na skutočný rozvoj cestovného ruchu. Myslím si, že národné úrady či dokonca ministerstvá pre cestovný ruch vo viacerých štátoch potvrdili, že takýmto impulzom tento orgán by mohol byť a boli to štáty Európskej únie. Myslím si, že aj v tomto smere, ak sa v určitom zmysle slova učíme, mali by sme si aj tieto pozitívne skúsenosti osvojovať. Som si vedomý toho, že niektorí členovia vlády doteraz akosi nechápu z môjho pohľadu význam cestovného ruchu, jeho vplyv na to, čo sme stále opakovali, na zamestnanosť, na regionálny rozvoj, na životné prostredie, na kultúru a predovšetkým na devízové, ale aj iné príjmy štátneho rozpočtu.

A analýzy, o ktorých ste hovorili, nuž, ja si myslím, že najväčšou analýzou a skutočne komplexnou bola práve správa vlády a Národný program rozvoja pre cestovný ruch, preto si myslím, že ďalej takto pokračovať už nie je dôležité. A zaráža ma skutočnosť, a to je aj moja otázka, či za vládu Slovenskej republiky rozhoduje Porada ekonomických ministrov alebo dokonca Hospodárska rada vlády. Pokiaľ viem, sú to poradné orgány a bolo by skutočne potrebné, aby sme sa dopracovali k akémusi výsledku, či už pozitívnemu alebo negatívnemu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať. Máte minútu.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Samozrejme, pán poslanec, že nerozhoduje Porada ekonomických ministrov ani Hospodárska rada, ale niekedy počas rozpravy vo vláde sa objaví veľké množstvo otázok, ktoré nemáme šancu riešiť priamo na rokovaní vlády a na druhej strane v poradných orgánoch, ako je napríklad Hospodárska rada, sedia odborníci, vyslovene naslovovzatí odborníci, a preto nezaškodí, keď z času na čas, skôr ako rozhodneme často najtesnejším rozdielom, necháme si viaceré veci vysvetliť, podložiť argumentmi. Určite vláda rozhodne v krátkom čase, tieto opätovné diskusie poradných orgánov máme za sebou. O jednom vás chcem ale vskutku naozaj ubezpečiť, že nepodceňujem ani zďaleka túto tému. Len ľahké je úrady zakladať, zriaďovať, omnoho ťažšie je potom administratívu alebo byrokraciu obmedzovať. Chceme mať čisté svedomie. Opakujem, tu nešlo vôbec ani po deliacej čiare SMK, SDĽ, SDK alebo tak, ale objavili sa dva názorové prúdy, že viac ako na úrady investovať peniaze priamo, povedzme, agentúram na ďalšie dotovanie úverov pre malých a stredných podnikateľov, ktorí operujú a pôsobia v tejto oblasti. Ale rozhodneme v krátkom čase a vy budete poznať, či už také alebo onaké rozhodnutie. (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán premiér, ďakujem vám za vyčerpávajúce odpovede na otázky poslancov, ktoré boli vyžrebované a ktoré smerovali k vám.

Teraz pristúpime k odpovediam na otázky, ktoré položili páni poslanci členom vlády, generálnemu prokurátorovi a predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

V poradí prvou z vyžrebovaných otázok bola otázka pani poslankyne Márie Sabolovej, ktorá sa pýta pána ministra Miklósa, za ktorého bude odpovedať pán minister Harna: "Aké kroky podnikne rezort životného prostredia pre náhradu PVC v slovenskom hospodárstve?"

Pán minister Harna.

I. Harna, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán premiér, vážený pán podpredseda parlamentu, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o odpadoch len včera, preto mi dovoľte začať tým, že na konkrétnu odpoveď nie sme dôkladne pripravení. Naše zásady však môžeme kedykoľvek vyjadriť. Ministerstvo životného prostredia má jednoznačný záujem vylúčiť a obmedziť negatívny vplyv akýchkoľvek rizikových látok na zdravie ľudu a ekosystémov. Samozrejme, takýchto substancií existuje okolo nás veľké množstvo v najrozličnejších formách a v súčasnosti nie sme schopní tieto všetky vylúčiť, pretože sú súčasťou nášho každodenného života. Postupné obmedzovanie takýchto látok a ich náhrada za iné, menej rizikové, si vyžaduje dôkladné štúdie ako aj spoluprácu vedeckej sféry, enviromentalistov, užívateľskej sféry, verejnej správy a aj výrobcov.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky preto považovalo zavedenie úplného zákazu dovozu a výroby PVC do zákona č. 203/2001 Z. z. o odpadoch za nesystémový krok, ktorý takto pripravený nebol, preto aj vyvolal búrlivé reakcie. Na druhej strane, za rovnako nesystémový a nepripravený krok považujeme v tomto momente aj jednoznačné vylúčenie tohto zákazu zo zákona bez akýchkoľvek ďalších ustanovení. Dokonca si dovoľujem povedať, že takéto kroky by sme považovali za nesystémové, aj keby išlo o akúkoľvek inú substanciu. Obidva kroky sme považovali za výsledok kampaňových akcií, ktoré mohli byť zamerané na akékoľvek iné látky, iné plasty, ťažké kovy, organické zlúčeniny a tak ďalej, ktoré sú takisto prítomné v našom živote. Tieto kroky boli výsledkom poslaneckých pozmeňujúcich návrhov.

Samozrejme, orgán štátnej správy musí robiť jednoducho všetko pre to, aby zákony aplikoval v praxi. Preto Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, s vedeckou sférou a výrobnou sférou iniciovalo rokovania a odborné stretnutia, naposledy aj s medzinárodnou účasťou, kde sa konfrontovali názory na vlastnosti, vplyvy, výrobu a používanie PVC. Vyzvali sme všetkých zúčastnených, aby dali návrh na riešenie problému. Doteraz však žiadna zainteresovaná strana riešenia neponúkla, okrem návrhu na zriadenie pracovnej skupiny. Pretože si uvedomujeme, že PVC je všade okolo nás, okrem skutočných ako aj predpokladaných nepriaznivých vlastností má nepochybne aj veľmi významné úžitkové vlastnosti. Jeho úplná náhrada za iné materiály by bola mimoriadne zložitá.

Ministerstvo životného prostredia vidí zásady riešenia v postupnosti, v náhrade zdraviu škodlivých súčastí a aditív PVC za iné, menej rizikové, za postupnú náhradu PVC tam, kde nie je jeho použitie nevyhnutné a obmedzovanie ich priameho vplyvu na človeka a živé organizmy. V každom prípade sa musíme spoliehať na vedeckú a výskumnú sféru a k legislatívnym krokom pristúpiť až po dôkladnom zvážení všetkých fyzických skutočností.

Po schválení novely zákona o odpadoch 20. 3. 2002, čiže včera v Národnej rade Slovenskej republiky oživíme spoluprácu so všetkými zainteresovanými stranami a zriadime pracovnú skupinu. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky však nie je výskumný ústav ani výrobca, preto aj z tohto miesta vyzývam všetkých na spoluprácu. Chcel by som však zdôrazniť, že sa potešíme najmä konštruktívnym a vecným návrhom. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Je mi ľúto, že nie je tu sám osobne pán minister životného prostredia, pretože odpoveď ma neuspokojuje. Zákon o odpadoch bol prijatý 1. júla, 1. júla 2001 sme prijali v parlamente zákaz používania PVC. Aj keď to bol nesystémový krok a ako pán minister uvádza vo svojom liste, aj to vylúčenie úplné zo zákona je nesystémový krok, bola by som očakávala, že vo svojom vystúpení povie pri zákone o priemyselných haváriách, že nie je dobré, aby sme to tak radikálne zo zákona vylúčili, pretože všetko, čo ste čítali, pán minister, hovorí o tom, že treba v tejto veci niečo urobiť. Dokonca aj legislatíva Európskej únie umožňuje jednotlivým krajinám obmedziť používanie PVC, pretože ho považuje za zdravotne najnebezpečnejšiu látku a my do roku 2008 sme mohli pre túto záležitosť, práve možno aj pod tlakom zákazu vývozu, výroby a dovozu, urobiť kroky a nevychádzať v ústrety jedinému výrobcovi na Slovensku Chemickým závodom Nováky, ktoré si dokonca aj vynútili pri vyjednávaniach tri prechodné obdobia zo smerníc EÚ. My sme robili už rôzne kroky v parlamente, že sme zmäkčovali zákon kvôli niektorým výrobcom a niektorým znečisťovateľom životného prostredia, a preto ma veľmi, veľmi mrzí aj konštatovanie, keď hovoríte, že sa bude dnes iniciovať skupina ľudí a komisia na riešenie. Čo sme robili desať rokov, odkedy vieme, že sa budeme musieť takýmto spôsobom zaoberať? Čo sme robili posledný tri štvrte rok, keď sme vedeli, že chceme zmäkčiť tieto podmienky v zákone? A to zaznelo aj v mojom vystúpení v rozprave a tento parlament nemúdro zrušil aj možno prirodzený tlak na výrobcov PVC. (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister Harna.

I. Harna, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: No, samozrejme, pretože to nie je moja kompetencia, nie som odborník v tejto oblasti, môžem prisľúbiť pani poslankyni, že to, čo povedala, budem tlmočiť pánu ministrovi. Ale na otázky, ktoré ste položili, nie som schopný za pána ministra odpovedať. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby informoval pána ministra o doplňujúcej otázke pani poslankyne Sabolovej.

Teraz pristúpime k odpovedi na otázku pani poslankyni Kollárikovej, ktorú položila pánu ministrovi Hajnovičovi: "Pán minister, zakročí vláda proti neserióznemu vymáhaniu poplatkov Strediska cenných papierov za vedenie účtov aj s nulovou hodnotou?"

Pán minister, prosím, aby ste odpovedali pani poslankyni Kollárikovej.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Ja by som odpovedal naraz na otázku č. 2, č. 4, č. 6 a č. 13, pretože sú to otázky položené mne, prakticky obdobné a otázka položená pánu podpredsedovi vlády, po dohode s pani poslankyňou Kollárikovou.

Vysvetlil by som ten problém najprv trošku širšie, a potom by som, verím, dal aj určitú uspokojivejšiu odpoveď. Stredisko cenných papierov je akciovou spoločnosťou, založenou na základe zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Podľa § 56 ods. 8 tohto zákona Stredisko cenných papierov vykonáva činnosti za odplatu. Stredisko cenných papierov účtuje ceny za vykonané služby, t. j. aj za služby pri vedení účtov majiteľov podľa cenníka služieb, schváleného Úradom pre finančný trh. Vzhľadom na skutočnosť, že Stredisko cenných papierov v rámci zákonných registrácií spravuje jednu z najväčších databáz v Slovenskej republike, ktorá zahŕňa vedenie 1,5 mil. účtov majiteľov cenných papierov, musí na jej údržbu vynakladať zvláštne finančné prostriedky, ktoré sú iba čiastočne pokrývané depozitnými poplatkami. Až 96-percentný podiel predstavujú depozitné poplatky účtované za vedenie účtu majiteľa cenného papiera v najnižšej cenovej kategórii vo výške 40 Sk, vrátane dane z pridanej hodnoty, čo predstavuje 3,30 Sk mesačne. Zákon o cenných papieroch umožňuje zrušiť účet majiteľa cenných papierov v Stredisku cenných papierov (SCP) len v prípade, pokiaľ na ňom nebol v období troch rokov evidovaný žiadny cenný papier alebo na žiadosť majiteľa účtu v prípade, ak na tomto účte nie je evidovaný žiadny cenný papier.

Z uvedeného vyplýva, že nie je možné zrušiť zápis o vlastníctve cenného papiera len z toho dôvodu, že sa jeho majiteľ domnieva, že cenný papier nemá žiadnu hodnotu. Táto situácia môže vyplývať z rôznych faktorov, ako napríklad z nezáujmu o daný cenný papier na trhu v danom okamihu, čo sa môže zmeniť. Osobitnou kapitolou sú akcie na trhu neobchodované, najmä akcie transformovaných investičných fondov, kde však po vydaní akcií nástupníckych spoločností môže dôjsť k oživeniu trhu s týmito akciami.

Vzniknutý problém nesúvisí priamo so spôsobom evidencie cenných papierov. Najmä v období rokov 1994 až 1995 došlo k výraznému boomu v obchodovaní s akciami, ktoré však bolo poznačené hlavne záujmom vytvárajúcich sa podnikateľských skupín získať od drobných akcionárov väčšinové balíky akcií za účelom ich ovládnutia. Problém nastal, keď sa po ovládnutí týchto spoločností majoritnými akcionármi stali ich akcie pre tých občanov, ktorí uprednostnili dlhodobú držbu akcií pred ich okamžitým predajom, nepredajnými. Pretože majoritný akcionár už disponoval dostatočným balíkom akcií, ktorý mu postačoval na prijatie akýchkoľvek rozhodnutí na valnom zhromaždení. Títo občania vychádzali zrejme z názoru, že akcie im budú prinášať pravidelné dividendy, ktoré zlepšia ich príjmovú stránku. Toto chápanie malo svoju logiku, avšak najmä po roku 1995 dochádzalo k výrazným presunom majetku ovládnutých spoločností na firmy spriaznené s majoritnými akcionármi týchto spoločností. Výsledkom tohto procesu bolo zhoršenie finančnej pozície pôvodných spoločností, pričom nie je výnimočné, že pôvodné spoločnosti doteraz neboli zrušené likvidáciou, ani bez likvidácie, a to aj napriek tomu, že nevykazujú žiadnu podnikateľskú činnosť.

K výrazným zmenám v neprospech akcionárov došlo aj v prípade masovej vlny transformácie investičných privatizačných fondov, zriadených pre prvú vlnu kupónovej privatizácie na štandardné akciové spoločnosti v rokoch 1996 a 1997. Majetok týchto fondov sa dostal do obchodných spoločností, s ktorými sa konkrétny investičný fond zlúčil alebo splynul, pričom predstavenstvo nástupníckej spoločnosti neuskutočnilo výmenu akcií zanikajúcich investičných fondov. V mnohých prípadoch doteraz nedošlo k vydaniu emisie akcií nástupníckej spoločnosti a k zrušeniu akcií investičných privatizačných fondov v dôsledku nečinnosti predstavenstiev týchto spoločností. Tieto spoločnosti musí podľa zákona o cenných papieroch Stredisko cenných papierov naďalej viesť v registri emitentov a ich akcie viesť na majetkových účtoch majiteľov cenných papierov, pretože zrušiť emisiu môže Stredisko cenných papierov len na základe pokynu emitenta, súdu alebo Úradu pre finančný trh. Základný problém, vďaka ktorému Stredisko cenných papierov naďalej musí viesť registre mŕtvych emitentov a majetkové účty ich akcionárov, spočíva v tom, že bez tejto evidencie by akcionári pretransformovanej spoločnosti nemohli preukázať nástupníckej spoločnosti svoj nárok na vydanie jej nových akcií.

Vážnym problémom je to, že nástupnícke spoločnosti napriek povinnostiam, ktoré im vyplývajú z Obchodného zákonníka, ich voči akcionárom zaniknutej spoločnosti neplnia, t. j. nevydávajú nové akcie nástupníckych spoločností. Svoj výrazný diel zodpovednosti mala aj nedostatočná legislatíva, ktorá v období, keď dochádzalo k tzv. tretej vlne privatizácie na burzovom trhu, t. j. keď začalo dochádzať k profilácii majoritných akcionárov akciových spoločností, vrátane investičných privatizačných fondov, nestanovila dostatočne jasné pravidlá, podľa ktorých bolo možné pôsobiť na kapitálovom trhu. Týka sa zákonov, ktoré upravovali kapitálový trh, ale aj Obchodného zákonníka, ktorý je ústrednou normou pre akciové spoločnosti a ich manažmenty. V súčasnosti je legislatíva v tejto oblasti dostatočná najmä v dôsledku prijatia legislatívnych krokov, ktorých implementovanie by malo spriechodniť pohyb akcií akciových spoločností z hľadiska ich odpredaja alebo z hľadiska ich zrušenia v dôsledku zániku konkrétneho emitenta. Medzi tieto legislatívne kroky možno zaradiť nový zákon o cenných papieroch a investičných službách, ktorý je účinný od 1. januára tohto roku, ale aj novelu Obchodného zákonníka, ktorá precízne rieši problematiku zrušenia spoločnosti z hľadiska zabezpečenia ochrany minoritných akcionárov. Veľmi významný krok v legislatíve je návrh zákona o burze cenných papierov, ktorý je v súčasnosti v legislatívnom procese a ktorý by mal v zmysle návrhu nadobudnúť účinnosť 1. augusta tohto roku.

Ďalej by som len stručne vysvetlil, ako môžu zaniknúť akcie, a teda akým spôsobom sa môže daný problém riešiť. Podľa § 170 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách sa emitent cenných papierov, ktoré boli do 31. decembra 2001 verejne obchodovateľné, môže rozhodnúť pre odchod cenných papierov z burzového trhu len v tom prípade, keď vykoná tzv. povinnú ponuku na kúpu všetkých akcií od akcionárov, ktorí na valnom zhromaždení nehlasovali za rozhodnutie, že tieto akcie prestanú byť obchodované na burzovom trhu. Emitent má tú istú povinnosť aj voči tým akcionárom, ktorí sa nezúčastnili na valnom zhromaždení, ktoré rozhodlo o skončení obchodovania cenných papierov na burze. Medzi akcie, ktoré boli do 31. decembra 2001 verejne obchodovateľné, patria predovšetkým akcie z prvej vlny kupónovej privatizácie.

Novela Obchodného zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2002, precíznejšie rieši problematiku zrušenia akciovej spoločnosti bez likvidácie, a to najmä vymedzením povinných náležitostí zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločnosti, pričom zároveň jednoznačne vymedzuje povinnosti predstavenstva nástupníckej akciovej spoločnosti voči akcionárom zanikajúcej spoločnosti, najmä povinnosť zabezpečiť vydanie akcií nástupníckej spoločnosti bezodkladne po zápise splynutia alebo zlúčenia spoločnosti do Obchodného registra. Uvedeným režimom možno uskutočniť proces zrušenia spoločnosti bez likvidácie, prípadne rozdelenie spoločnosti, ktorý začal pred nadobudnutím účinnosti len v tom prípade, ak valné zhromaždenie do 1. januára 2003 rozhodne, že sa bude postupovať v zmysle novely Obchodného zákonníka, pričom platí domnienka, že spoločnosť ešte nepodala na súd návrh na zápis príslušných zmien do Obchodného registra. Pri likvidácii akciovej spoločnosti je dôležité, že podľa Obchodného zákonníka registrový súd vykoná výmaz spoločnosti z Obchodného registra iba vtedy, ak sa preukáže, že všetky zaknihované akcie boli zrušené. Návrh zákona o burze cenných papierov, ktorý bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády 26. februára tohto roku, navrhuje stanoviť podmienky na prijatie akcií na trh kótovaných cenných papierov a na regulovaný voľný trh burzy, pričom týmto podmienkam sa musia prispôsobiť aj emitenti, ktorých cenné papiere sú v súčasnosti obchodované na príslušnom trhu burzy. V prípade, ak emitenti tieto podmienky nesplnia, musia vykonať povinnú ponuku na kúpu akcií. Takisto emitent akcií vylúčených z trhu burzy bude povinný vyhlásiť povinnú ponuku na kúpu všetkých akcií, s ktorými by po vylúčení z trhu burzy už nebolo možné obchodovanie na žiadnej burze.

Vážená pani poslankyňa, toto je vysvetlenie súčasného stavu, legislatívneho stavu, ktorý môže pomôcť redukovať problém, na ktorý sa pýtate. Dovoľte mi ešte, aby som vás informoval, že Ministerstvo financií SR v spolupráci so Strediskom cenných papierov, na základe návrhu Strediska cenných papierov uvažuje aj o ďalších riešeniach. Dovoľte mi, aby som len stručne vysvetlil zámer, ktorý máme.

Po prvé, predpokladáme, že v Stredisku cenných papierov by sa mohla vytvoriť databáza tzv. spočívajúcich akcií, ktorých vedenie by bolo bezodplatné a kde by bola spoplatnená len aktivácia použitia týchto záznamov. A ďalej uvažujeme a pripravujeme tiež návrh, na základe ktorého by sa vytvoril určitý fond pri Fonde národného majetku týchto akcií, na ktorý bude možné darovať akcie, ktoré už nie sú živé alebo ktoré spočívajú. Toto je približný zámer, ktorý máme, zatiaľ nie sú detaily tohto zámeru, najmä prípadné ocenenie aktivácie spočívajúcich akcií a ďalšie veci, ktoré súvisia s realizáciou takéhoto projektu, vyriešené.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP