M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Pán kolega Zelník do rozpravy je prihlásený, áno? Ďakujem.
Ako prvá s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že pán poslanec Brňák veľmi dobre vystihol celú situáciu. Skutočne tu išlo o nástup lobistických skupín, ktorým by minister nemal takto podliehať. Veď je predsa nehorázne, aby pred tým, než sa prerokuje návrh vrátený pánom prezidentom, pán minister už dával ďalší návrh a s úplne inou filozofiou voľby členov Súdnej rady napriek tomu, že v parlamente voľba na regionálnom prístupe bola ústavnou väčšinou schválená. Navyše, pán minister, je to v rozpore s článkom rokovacieho poriadku, kde sa hovorí o 6 mesiacoch, že ten istý zákon nemožno predložiť opätovne. Pán poslanec Brňák mal plnú pravdu a vy ako právnik to musíte vedieť.
Preto ak aj spravíme, že budeme rokovať o tomto zákone a budeme hlasovať, mali by byť princípy, ktoré boli odhlasované, zachované. Pretože tu bude jeden veľký precedens pre budúcnosť, že prijatý zákon dokonca ústavnou väčšinou možno ešte pred jeho účinnosťou úplne zmeniť a podobne. Veď to nie je už legislatíva, to je úplný blázinec! A, pán minister, vy k nemu veľmi prispievate.
Preto si myslím, že táto snemovňa, ak nechce vyjsť na "srandu", ak nechce byť kritizovaná verejnosťou, nemôže zmeniť princíp voľby sudcov - aj keď budúci ústavný sudca kýva hlavou a ja som veľmi podivená, že vôbec môže byť navrhovaný za ústavného sudcu po novele ústavy, ktorá má také chyby, ako má. Ale to patrí na iný. A ďalej sa čudujem pánu ministrovi, že tak zhodil sudcov z východného Slovenska.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Orosz.
L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán kolega Brňák, myslím si, že nikdy nie je zlé, ak človek, a zvlášť politik, dokáže akceptovať aj názory iných. Myslím si, že tak to bolo aj pri hlasovaní o zákone o Sudcovskej rade, o pôvodnom návrhu. Pán prezident formuloval veľmi zásadné pripomienky k schválenému návrhu zákona. Podľa môjho názoru mali byť schválené. Ja som hlasoval za všetky okrem jednej. V konečnom dôsledku potom pri hlasovaní o zákone ako o celku sa muselo odraziť to, že tam neboli zapracované pripomienky prezidenta.
Ja som rád, pán poslanec, že aj ty patríš aspoň občas do kategórie ľudí, ktorí akceptujú názory a výhrady druhých, to potvrdzuje aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý si dnes predložil. On je iný, zásadne iný oproti tomu, ktorý si predložil pri pôvodnom návrhu zákona, i keď princíp sa zachovával, ale je zásadne iný. Napriek tomu si myslím, že ten, ktorý je vo vládnom návrhu, je lepší a nesporne ústavne nespochybniteľný. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kresák, spoločný spravodajca.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, vo faktickej poznámke by som rád stručne reagoval iba na dve časti vystúpenia kolegu Brňáka. Musím sa vyjadriť k procesným námietkam, ktoré vzniesol, ale aj k tým niektorým obsahovým veciam.
K tým procesným iba toľko. Opakovane sa tu spochybňuje uplatňovanie a postup v prípade článku 96 ods. 3 rokovacieho poriadku. Nuž, musím povedať, že právny názor môže byť rôzny a nikto nemáme asi právo na absolútnu pravdu, ale keď vznikol ten spor, neboli sme to my, nebol to ústavnoprávny výbor, ktorý tú vec vyložil, ako ju vyložil, ale bol to pán predseda Najvyššieho súdu, ktorý sa obrátil na autority v tejto oblasti, a musím povedať, že tie autority sú dnes napríklad na Univerzite Komenského na Právnickej fakulte na Katedre štátneho práva. Prišlo stanovisko, ktoré je jednoznačné, a z toho stanoviska si dovolím iba dve vety prečítať: "Schválením návrh zákona stráca právnu povahu návrhu zákona. Prezident svoje právo podľa čl. 121 písm. o) ústavy uplatňuje voči zákonu Národnej rady Slovenskej republiky. V súvislosti s požiadavkou výkladu čl. 96 ods. 3 zákona č. 350 zastávame názor, že 6-mesačné moratórium sa nevzťahuje na zákon, ktorý bol vrátený s pripomienkami prezidentom republiky."
Prosím, to je stanovisko autorít. Môžeme spochybňovať na tejto pôde, pani kolegyňa, koho chceme, však? Ale podpísali toto stanovisko prof. Posluch a kolega doc. Cibulka. My sme nevedeli o tom, že oni robia stanovisko. Dospeli k absolútne rovnakému právnemu výkladu. Tak čo chceme ďalej spochybňovať?!
A k tomu hlasovaniu o tom prvom návrhu, ktorý predložil pán kolega Brňák a ktorý sme neskôr museli odmietnuť, chcem povedať iba jedno, že dobre vypracovaný regionálny princíp sa dá diskutovať takisto ako dobre prichystaný osobnostný princíp. V tom nemáme problémy. My sme prichystaní, a preto aj akceptujeme, že sa teraz kolega Brňák snaží vypracovať iný návrh, ktorý zohľadňuje to, na čo sme upozorňovali. Ale ten problém vznikol v tom, že, keď si, pán kolega Brňák, predkladal ten prvý svoj pozmeňujúci návrh, ty sám si nevedel, akých nerovností sa dopúšťaš pri predložení toho návrhu. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brňák sa chce vyjadriť.
P. Brňák, poslanec: Myslím si, že môžeme mať rôzne názory. Myslím si, že aj vystúpenia pána poslanca Orosza a Kresáka boli pomerne korektné k tomu, čo som uviedol, takže nemá význam viac sa venovať tejto téme. Len chcem povedať, že ak operuje stanoviskom členov právnickej fakulty, isteže tých stanovísk môže byť veľa. Môžem možno teraz už azda ako jediný, pretože tu nie je ani pán poslanec Sečánsky, ani Ftáčnik, dokonca hovoriť z pozície akéhosi historického výkladu, keďže som bol pri tvorbe tohto rokovacieho poriadku, ktorý, myslím si, môže byť iný, aj keď sa necítim byť taký erudovaný ako spomínaní páni na právnickej fakulte. Môžem však zase vniesť iný uhol pohľadu do tohto výkladu a do istej logiky v tom smere, že skutočne, ak sa prijme tento výklad, on vytvára istú precedentnú situáciu do budúcnosti a podľa môjho názoru skutočne to, že sa volá uvedený návrh zákona "zákon", je vcelku prirodzené, ale on ani nie je zákonom v celosti, pretože zákon na to, aby bol považovaný za zákon, musí byť minimálne publikovaný v Zbierke zákonov.
Takže ten medzistupeň, keď parlament schváli návrh zákona a keď ešte nie je publikovaný v Zbierke zákonov, je niečo sui generis, niečo osobité, kde nemôžeme šmahom jednej ruky povedať, že to už je iná právna norma ako návrh zákona. On je stále ešte návrhom zákona podľa mňa viac ako zákon v tom smere, že ešte nemá všetky účinky zákona ako takého. Takže tento pojmologický spor si uvedomujem. Ale vychádzajúc zo samotného obsahu si myslím, že aj takéto návrhy zákona by mali podliehať tomu sankčnému mechanizmu ako návrh zákona.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Zelník.
Š. Zelník, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesol niekoľko pozmeňujúcich návrhov na základe teritoriálneho princípu. Navrhujeme nové znenie čl. 1 § 10 až § 18.
Bod 1. K § 10. § 10 znie:
"(1) Právo voliť členov Súdnej rady majú všetci sudcovia, ktorí ku dňu volieb vykonávajú funkciu sudcu.
(2) Prekážkou vo výkone práva voliť podľa ods. 1 je
a) zákonom ustavené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany zdravia ľudí podľa osobitného zákona,
b) výkon väzby.
(3) Zoznam sudcov z obvodu príslušnej sudcovskej rady zabezpečí predseda sudcovskej rady. Sudcovia z obvodu príslušnej sudcovskej rady tvoria zbor voliteľov. O námietkach vo veciach zápisu do zoznamu sudcov rozhoduje volebná komisia."
Bod 2. K § 11. § 11 znie:
"(1) Za člena Súdnej rady možno zvoliť každého sudcu, ktorý ku dňu volieb vykonáva funkciu sudcu.
(2) Návrh kandidáta za člena Súdnej rady môže podať sudcovská rada, stavovská organizácia sudcov alebo najmenej 10 sudcov (ďalej "len navrhovateľ").
(3) Ak návrh kandidáta podáva sudcovská rada, k návrhu kandidáta pripojí výpis z uznesenia zo svojho zasadnutia, z ktorého musí byť zrejmé, že návrh bol schválený ustanoveným spôsobom. Ak návrh kandidáta podáva záujmová stavovská organizácia sudcov, k návrhu kandidáta priloží doklad o registrácii a výpis z uznesenia zo zasadnutia príslušného orgánu. Ak návrh kandidáta podáva najmenej 10 sudcov, k návrhu kandidáta sa pripojí zoznam, ktorý obsahuje meno, priezvisko a podpis sudcov, ktorí návrh predkladajú.
(4) Návrh kandidáta obsahuje meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, rodné číslo, deň ustanovenia do funkcie sudcu a miesto výkonu funkcie sudcu, ktorý je kandidátom na člena. Návrh môže obsahovať aj odôvodnenie zamerané najmä na údaje o profesijnej praxi navrhovaného kandidáta.
(5) K návrhu kandidáta sa prikladá vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou."
Bod 3. K § 12. § 12 znie:
"(1) Sudcovia v rámci každého obvodu krajského súdu volia jedného člena Súdnej rady. Sudcovia vojenských súdov volia v obvode toho krajského súdu, v ktorého obvode je sídlo ich súdu. Sudcovia Najvyššieho súdu volia v rámci obvodu Krajského súdu v Bratislave. Ak zanikla funkcia člena Súdnej rady zvoleného v príslušnom obvode krajského súdu, nového člena Súdnej rady volia sudcovia z obvodu tohto krajského súdu.
(2) Kandidát na člena Súdnej rady nemôže byť členom volebnej komisie."
Bod 4. K § 13. § 13 znie:
"V obvode každého krajského súdu a v obvode Krajského súdu v Bratislave jeho sudcovia a sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcovia vojenských súdov v obvode tohto krajského súdu volia 5-člennú volebnú komisiu pred začatím konania volieb vyhlásených predsedom Súdnej rady. Volebná komisia si zvolí svojho predsedu."
Bod 5. K § 14. § 14 znie:
"(1) Navrhovateľ doručí návrh kandidáta predsedovi príslušnej sudcovskej rady najneskôr do 15 dní pred konaním volieb. Predseda sudcovskej rady doručené návrhy zverejní na každom súde v obvode krajského súdu do 10 dní pred konaním volieb a odovzdá všetky doručené návrhy predsedovi volebnej komisie, a to spolu s vyhlásením kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou.
(2) Volebná komisia zabezpečí vyhotovenie hlasovacích lístkov s menami a priezviskami všetkých navrhnutých sudcov v abecednom poradí s tým, že prípadné nejasnosti a neúplnosti návrhov oznámi zboru voliteľov. Ďalej zabezpečí ich doručenie každému členovi zboru voliteľov.
(3) Prevzatie hlasovacieho lístka sudcu potvrdí vlastnoručným podpisom."
Bod 6. K § 15. § 15 znie:
"(1) Navrhovateľ môže do začatia konania volieb vziať späť návrh na voľbu svojho kandidáta.
(2) Kandidát sa môže do začatia konania volieb svojej kandidatúry vzdať.
(3) Späťvzatie návrhu na voľbu a vzdanie sa kandidatúry nemožno vziať späť."
Bod 7. K § 16. § 16 znie:
"Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda Súdnej rady najneskôr 60 dní pred ich konaním. Súčasne oznámi počet členov Súdnej rady, ktorí majú byť zvolení vo voľbách, ako aj to, v ktorom obvode krajského súdu má byť voľba člena Súdnej rady vykonaná. Deň konania volieb musí byť najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného obdobia člena Súdnej rady, alebo najneskôr 75 dní po uvoľnení z funkcie člena Súdnej rady."
Bod 8. K § 17. § 17 znie:
"(1) Priebeh volieb a zistenie výsledkov hlasovania organizuje a riadi volebná komisia.
(2) Hlasovanie sa uskutoční tajne zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, ktorému sudca odovzdá svoj hlas, v osobitne vyhradenom priestore určenom na úpravu hlasovacích lístkov a vhodením hlasovacieho lístka do hlasovacej schránky.
(3) Predseda volebnej komisie oznámi výsledky volieb predsedovi Súdnej rady."
Bod 9. K § 18. § 18 znie:
"Za člena Súdnej rady je zvolený kandidát, ktorý je prvý v poradí kandidátov s najväčším počtom hlasov. V prípade rovnosti hlasov u kandidátov na prvom mieste voľby sa opakujú. V prípade rovnosti hlasov aj po opakovanej voľbe poradie určí zreb. Ostatné ustavenia návrhu zákona sa primerane použijú."
V čl. 2 bod 18 navrhnuté znenie § 12 a § 13 navrhujeme vypustiť. Doterajšie znenie § 13 zákona č. 385/2000 Z. z. navrhujeme novelizovať takto:
§ 13 znie: "O dočasnom pridelení sudcu rozhoduje Súdna rada na návrh predsedu súdu."
Mám ešte jeden pozmeňujúci návrh, a to k čl. 1 § 9 ods. 3 znie:
"(3) Prekážkou vo výkone práva voliť podľa ods. 2 je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany zdravia ľudí podľa osobitného predpisu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie: "5) V § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí."
Vzhľadom na ústavnú zásadu prezumpcie neviny je nevyhnuté vypustiť z príslušného § 9 ods. 3 výkon väzby ako prekážku výkonu volebného práva.
Ďakujem za pozornosť. Žiadam hlasovať osobitne o tomto pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.
Prosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, môžem konštatovať, že v rozprave, ktorá tu zaznela, zazneli argumenty za a proti, ktoré boli oveľa obšírnejšie diskutované v ústavnoprávnom výbore. A k všetkým týmto argumentom ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko, a preto znovu poukazujem, že v spoločnej správe, čo ústavnoprávny výbor navrhuje schváliť, to podporujem a taktiež navrhujem schváliť, čo ústavnoprávny výbor navrhuje neschváliť, taktiež navrhujem neschváliť.
K problému tzv. regionálneho princípu chcem povedať iba toľko, že opäť v ústavnoprávnom výbore sa o tom široko diskutovalo a zazneli veľmi podrobne - a môžem povedať ako právnik, nie ako minister - a na odbornej úrovni argumenty za a proti a nakoniec zvíťazilo stanovisko uplatniť ten celoštátny, celoslovenský princíp. A teraz nie alibisticky, ale predsa len ako argument chcem uviesť, že naozaj najpočetnejšia stavovská organizácia sudcov Združenie sudcov Slovenska podporuje tento princíp a vie prečo. Vie prečo. Chcel by som k tomu povedať iba toľko, že na Slovensku je na všetkých súdoch približne 1 200 sudcov. Sudcovia, ktorí prichádzajú reálne do úvahy, že by kandidovali do Súdnej rady, tak to môžu byť len, môžu byť, no, tak de facto to budú len sudcovia, ktorí už niekoľko rokov pracujú ako sudcovia, a takíto sudcovia na celom Slovensku sa osobne poznajú, a to z rôznych školení, ktoré sa organizujú celoštátne pre všetkých sudcov, a nie podľa jednotlivých krajov alebo okresov, a z rôznych iných sudcovských podujatí. To znamená, že títo potenciálni kandidáti na členov Súdnej rady sa na celom Slovensku poznajú. A to znamená, keď bude celé Slovensko de facto jedným volebným obvodom na voľbu členov Súdnej rady, tak sudcovia budú vedieť, koho chcú voliť a koho nechcú voliť. Z toho dôvodu preto opakujem, tak ako je to v správe ústavnoprávneho výboru.
K pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Zelníka chcem povedať, že ten prvý obšírnejší, de facto jeho autorom je pán predseda Najvyššieho súdu Dr. Harabin. Poznamenávam, že už je to odlišný regionálny princíp, než dal pozmeňujúci návrh pán poslanec Brňák. Takže budete hlasovať o dvoch návrhoch regionálnych princípov plus ten celoštátny, ktorý je v spoločnej správe výborov. Navrhujem neprijať ani jeden z týchto regionálnych, čiže ani návrh pána poslanca Brňáka, ani pána poslanca Zelníka. Z návrhov pána poslanca Zelníka však podporujem posledný stručný pozmeňujúci návrh, o ktorom podľa návrhu sa má hlasovať osobitne. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca chce zaujať stanovisko k rozprave? Nechce.
Panie poslankyne, páni poslanci, počkáme na rozdanie pozmeňujúcich návrhov, ktoré podali páni poslanci v rámci rozpravy, a po ich rozdaní vám do lavíc pristúpime k hlasovaniu.
Päťminútová prestávka, páni poslanci.
(5-minútová technická prestávka.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie. Páni poslanci, budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
Pán spoločný spravodajca Kresák, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie k vládnemu návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Najprv odporúčam, aby sme hlasovali o jednotlivých bodoch spoločnej správy gestorského výboru.
Navrhujem, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1 až 6 spoločnej správy, 8 až 12 a o bodoch 13 až 20. Návrh gestorského výboru k týmto bodom spoločnej správy je schváliť ich. Dajte, prosím, hlasovať.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch 1 až 6, 8 až 12, 13 až 20 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 108 poslancov, za 106, nehlasovali 2.
Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dajte teraz, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 7 a 13 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Počuli ste návrh, budeme hlasovať o návrhu tak, ako ho uviedol pán spoločný spravodajca.
(Hlasovanie.) Prítomných je 108 poslancov, za 4, proti 85, zdržalo sa 18, nehlasoval 1.
Neschválili sme uvedené body.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili dvaja páni kolegovia poslanci. Pán kolega Brňák predniesol celkovo 40 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých aj on odporúčal hlasovať v jednom hlasovaní. Ide totiž o pozmeňujúce návrhy, ktoré sú vnútorne prepojené.
Dajte, prosím, hlasovať o týchto 40 pozmeňujúcich návrhoch naraz.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bloku pozmeňujúcich návrhov, ktoré v rámci rozpravy predniesol pán poslanec Brňák.
(Hlasovanie.) Prítomných je 110 poslancov, za 33, proti 35, zdržalo sa 40, nehlasovali 2.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Brňáka sme neschválili.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ako druhý v poradí vystúpil v diskusii a predniesol pozmeňujúce návrhy pán kolega poslanec Zelník. Po dohode a súhlase navrhovateľa odporúčam tento spôsob hlasovania. O jeho poslednom prednesenom pozmeňujúcom návrhu odporúčam hlasovať ako o prvom v poradí. Potom ako o samostatnom, ktorý sa týka článku I § 9 ods. 3. A potom odporúčam hlasovať o celom tom ďalšom balíku, ktorý predniesol a prečítal pán kolega poslanec Zelník, pretože tie opäť spolu vnútorne súvisia.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, v poradí tak, ako uviedol pán spoločný spravodajca, o podaných pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Zelníka.
(Hlasovanie.) Prítomných je 110 poslancov, za 104, proti 4, nehlasovali 2.
Návrh sme schválili. Ďalší návrh.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Teraz prosím, dajte hlasovať o tom balíku pozmeňujúcich návrhov, ktoré predniesol pán kolega poslanec Zelník a ktoré sa týkajú toho iného poňatia regionálneho princípu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Teda hlasujeme spoločne o celom pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Zelník. Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných je 108 poslancov, za 42, proti 31, zdržalo sa 34, nehlasoval 1.
Návrh sme neschválili.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tým sme vyčerpali všetky hlasovania o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a môžete dať, prosím, hlasovať o tom, že návrh sa postúpi do tretieho čítania.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, keďže zákon prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, pristúpime k
tretiemu čítaniu bez hlasovania.
Otváram rozpravu, páni poslanci, v rámci tretieho čítania prerokúvaného návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky. Chcem sa spýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku, pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru.
Nech sa páči, povedzte stanovisko gestorského výboru.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám v súlade so stanoviskom gestorského výboru odporúčal schváliť vládny návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 1360) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných je 82 poslancov, za 81, zdržal sa 1.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem pánovi navrhovateľovi a pánovi spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Budeme pokračovať v rokovaní 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalšími návrhmi zákonov v poradí tak, ako sú uvedené v schválenom programe 57. schôdze Národnej rady.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2001 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1356. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1512.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore v platnom znení bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok. Vláda Slovenskej republiky týmto návrhom reagovala na požiadavku komory, aby sa v zákone, ktorým sa činnosť tejto organizácie podnikateľov podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia riadi, upravili tie jeho ustanovenia, ktoré sa v praxi ukázali ako prekonané.
Chcel by som v úvode vyjadriť svoje presvedčenie, že odstup troch rokov od nadobudnutia účinnosti zákona a vzniku Slovenskej živnostenskej komory je dostatočným časovým obdobím na to, aby sa zodpovedne zhodnotila účinnosť platného zákona a aby bolo možné navrhnúť opatrenia, ktoré napomôžu lepšiemu fungovaniu komory.
Ako som už povedal, impulz na spracovanie novely zákona vyšiel z inštitúcie, ktorej sa zákon bezprostredne týka. Komora vo svojich návrhoch na zmeny zákona vychádzala z vlastných praktických skúseností a potrieb. Ministerstvo vnútra, ktoré návrh zákona na základe podnetov komory spracovalo, požiadavky komory dôsledne posúdilo a pretože svojím charakterom aktivizujú činnosť komory v záujme podpory podnikateľského prostredia a súčasne neodporujú záujmom štátu v danej oblasti, premietlo ich do predloženej legislatívnej podoby.
Navrhované úpravy sa týkajú predovšetkým vnútornej organizácie a chodu Slovenskej živnostenskej komory. Vecne riešia problematiku precíznejšieho vymedzenia členstva a volieb do jednotlivých orgánov komory, týkajú sa tiež pôsobnosti komory v oblasti vzdelávania a vzťahu k živnostenským úradom. Návrhom na doplnenie výpočtu vlastných príjmov komory o príjmy z úhrady za vykonanie kvalifikačnej skúšky sa zákon zosúlaďuje so znením živnostenského zákona, v ktorom sa súčasne odstraňuje interpretačná nejasnosť adresáta príjmu uvedenej úhrady za kvalifikačnú skúšku. Všetky ďalšie zmeny sú odrazom medzičasom prijatých alebo schvaľovaných osobitných zákonov.
Predkladaný návrh zohľadňuje predovšetkým požiadavky subjektu, ktorého sa bezprostredne týka. Vzhľadom na to, že navrhované opatrenia smerujú k úprave vnútorných vzťahov v komore, v oblasti zamestnanosti nemožno očakávať žiadne účinky.
Vážená Národná rada, žiadam vás týmto o podporu tohto návrhu a prosím, aby ste po rozprave posunuli návrh do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Ešte predtým ako dám slovo Pavlovi Prokopovičovi, ktorý je spoločným spravodajcom, dovoľte mi, aby som na balkóne parlamentu privítal zástupcov Spolku Slovákov z Poľska, predsedu Jozefa Čongwa a Ľubomíra Molitorisa, jeho tajomníka. Vitajte v Národnej rade Slovenskej republiky, páni. (Potlesk.)
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Pavlovi Prokopovičovi. Prosím, pán poslanec, máte slovo.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2001 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 1356), ako spravodajca určený gestorským výborom.
Konštatujem, že predložený návrh (tlač 1356) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 7. februára 2002, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku a náležitostí podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a náležitostí určené v legislatívnych pravidlách. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k návrhu zákona. Hlásim sa ako prvý do rozpravy.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol nikto prihlásený. Ústne sa prihlásil pán poslanec Prokopovič. Pýtam sa, kto sa hlási ako ďalší? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Dávam slovo pánu poslancovi Prokopovičovi.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov, keďže ide o problematiku, ktorá je mi veľmi blízka. Bol som jeden z tých, ktorí sme iniciovali aj vznik zákona o živnostenskej komore. Podotýkam, že práve v týchto hodinách prebieha aj zasadnutie predstavenstva živnostenskej komory, ktorá sleduje naše rokovanie na diaľku, a myslím, že výsledok toho rokovania bude pre nich veľmi dôležitý. Dovoľte mi teda niekoľko slov.
Keď sa v decembri 1998 uskutočnilo v Žiline prvé ustanovujúce zhromaždenie delegátov, zakladajúcich členov Slovenskej živnostenskej komory, ktoré schválilo základné dokumenty komory a zvolilo príslušné orgány, znamenalo to začiatok fungovania tejto novovznikajúcej organizácie nielen de iure, ale aj de facto. Od tej chvíle uplynulo niečo viac ako tri roky a tento čas nás už oprávňuje posúdiť a zhodnotiť prínos Slovenskej živnostenskej komory na formovanie podnikateľského prostredia v Slovenskej republike a na tomto základe aj navrhovať zmeny legislatívneho rámca, podľa ktorého sa činnosť komory riadi. Slovenská živnostenská komora sa svojím pôsobením v uplynulom období postupne prepracovala až do dnešnej pozície, keď už patrí k subjektom, ktorý je z hľadiska svojho významu prinajmenšom rovnocenný s ďalšími organizáciami a subjektmi podnikateľov, zastupujúcimi ich spoločné záujmy už relatívne nepomerne mnoho rokov. Mám pritom na mysli také všeobecne známe organizácie, ako sú Združenie podnikateľov Slovenska či Slovenský živnostenský zväz.
Konštituovaním Slovenskej živnostenskej komory sa podarilo dosiahnuť, že aj malí a strední podnikatelia, najmä podnikajúce fyzické osoby, živnostníci, získali strešnú organizáciu, ktorá je spôsobilá lepšie a účinnejšie obhajovať ich oprávnené záujmy, ako sa o to predtým len s ťažkosťami pokúšali robiť iné cechové či tovarišské spoločenstvá alebo združenia v postavení občianskych združení. Za jeden z pozitívnych výsledkov pôsobenia komory možno tiež považovať práve predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore v platnom znení.
Podľa mojich informácií, ktoré mám, pripravilo tento návrh zákona Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky práve v úzkej súčinnosti so zástupcami Slovenskej živnostenskej komory, čo sa prejavilo prakticky aj v bezproblémovom prerokovaní jeho znenia so všetkými inštitúciami podnikateľov vrátane spomínanej Slovenskej živnostenskej komory. Myslím si, že takýto prístup k príprave legislatívnej normy, ktorý je zatiaľ v praxi, žiaľ, nie vo veľkej miere využívaný, možno smelo označiť aj za príkladný a určite aj pre ostatné rezorty nasledovaniahodný.
V predkladanej novele zákona o Slovenskej živnostenskej komore sa navrhuje úprava hlavne takých prvkov platného zákona, ktoré, ako ukázala prax, negatívne ovplyvňujú efektívne fungovanie komory a jej ďalší rozvoj. Všetky vecné zmeny sú výsledkom aj vlastnej sebareflexie a kritického vnútorného zhodnotenia doterajšieho chodu a organizácie Slovenskej živnostenskej komory a sú formulované s cieľom, aby výsledná účinnosť fungovania komory bola pre podnikateľov ešte citeľnejšia ako dosiaľ. Do tejto kategórie patria predovšetkým zmeny týkajúce sa členstva v komore, volebného obdobia jednotlivých orgánov komory, voľby delegátov či priebehu samotného zhromaždenia delegátov.
Okruh zmien, ktoré majú umožniť aktivizáciu činnosti komory navonok, možno rozdeliť do dvoch základných skupín. V tej prvej sú zahrnuté zmeny, ktorými sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť Slovenskej živnostenskej komory v oblasti odovzdávania nazhromaždených poznatkov a skúseností formou vzdelávania, poradenstva a konzultácie aj subjektom, ktoré nepatria k jej dobrovoľným členom. Druhá skupina zmien sa týka úpravy vzťahov medzi komorou a orgánmi štátnej správy pôsobiacimi na úseku živnostenského podnikania.
Prijatím navrhnutých zmien sa oprávnene umožní komore navrhovať osobitné podmienky prevádzkovania koncesovaných živností a aktívne sa zúčastňovať na výkone kontroly dodržiavania podmienok a povinností. Tým sa umožní naplniť reálnym obsahom už existujúcu pôsobnosť komory v oblasti posudzovania riadneho, poctivého a odborného prevádzkovania živnosti.
Som presvedčený, že všetci podporíte posunutie zákona do druhého čítania a tým aj prispejete k naplneniu nášho spoločného zámeru podpory malého a stredného podnikania. Ďakujem za pozornosť a vopred za podporu návrhu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Konštatujem, že vystúpil jediný poslanec, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť k rozprave. Nie. Pán spravodajca sa sám k sebe vyjadrovať nebude.
Dovoľte mi ešte predtým privítať na balkóne parlamentu žiakov zo Základnej školy z Galanty. Vitajte v parlamente, žiaci! (Potlesk.)
Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že by sme hlasovali o celom bloku zákonov, ktoré predkladá pán minister Šimko, potom naraz. Ďakujem, pán poslanec.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o používaní analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1380. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1546.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ivan Šimko. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.
I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán podpredseda. Len úplne na začiatku, terminologicky si pamätám, že v gymnáziu sme sa učili, že tá kyselina sa volá dezoxyribonukleová, ale odborníci ma informovali, že vraj je možné používať obidva tieto termíny.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Možno nás poučia aj žiaci, ktorí sú na balkóne.
I. Šimko, minister vnútra SR: Jednoduchšie je potom používať skratku DNA. (Reakcia z pléna.) Takto je to vraj úplne správne. To je ako na burze. Teraz je toto správne. To som si cvičil.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, boj proti trestnej činnosti a hlavne jej závažným a organizovaným formám vyžaduje čoraz častejšie zavádzanie najmodernejších vedeckých poznatkov a metód do práce orgánov činných v trestnom konaní a polície. Jednou z najprogresívnejšie sa vyvíjajúcich metód forenzných vied je aj analýza deoxyribonukleovej kyseliny, ktorá v priebehu posledných 15 rokov zaznamenala taký pozitívny vývoj v oblasti využitia týchto vied ako žiadna iná metóda v tomto období. Neoceniteľný význam má hlavne preto, že aj z malého množstva zaistenej biologickej stopy na mieste činu je možné vykonať analýzu tejto kyseliny, ktorej výsledok umožňuje stotožnenie páchateľa, resp. vylúčenie podozrivej osoby ako pôvodcu biologickej stopy.
Návrh zákona vychádza z legislatívneho zámeru návrhu zákona o použití analýzy DNA, ktorý vláda schválila 19. septembra minulého roka. Predložený návrh zákona upravuje podmienky odoberania biologického materiálu pochádzajúceho z ľudského tela na účely analýzy deoxyribonukleovej kyseliny, vykonávanie tejto analýzy a oprávnenia subjektov, ktoré sú príslušné na túto činnosť, zriadenie národnej databázy profilov DNA a spracúvanie údajov z tejto analýzy. Ide v podstate o identifikáciu, ktorá je prakticky 100-percentná, pretože rovnaký genetický kód, ktorý vyplýva z tejto analýzy, je jedine u jednovaječných dvojčiat.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to vás prosím o podporu tohto návrhu zákona a po uskutočnení rozpravy vás prosím o posunutie zákona do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jánovi Langošovi. Prosím.
J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, áno, gestorským výborom som bol určený ako spoločný spravodajca k vládnemu návrhu zákona o použití analýzy deoxyribonukleovej kyseliny pri identifikácii osôb.
Chcem konštatovať, že vládny návrh dostali poslanci v stanovenom termíne. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh spĺňa všetky podmienky a požiadavky kladené zákonom o rokovacom poriadku a legislatívnymi pravidlami. Ako spravodajca som si osvojil názor, že z formálnoprávnej stránky vládny návrh zákona spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a tiež všetky formálnoprávne náležitosti podľa legislatívnych pravidiel.
Chcem povedať veľmi stručne len to, že výbor bude odporúčať, aby parlament schválil a rozhodol o prerokovaní tohto vládneho návrhu v druhom čítaní, pretože ide o legalizáciu modernej, veľmi účinnej metódy na identifikáciu osôb, ktorá pomohla zabrániť už mnohým justičným omylom predovšetkým pri hrdelných zločinoch. Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.