Šiesty deň rokovania
57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
21. marca 2002 o 9.11 hodine
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za oneskorený začiatok rokovania šiesteho dňa 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Včera sme prerušili rokovanie pri návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tatára na vydanie zákona o dôchodkovom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1409).
Predtým ako pristúpime k prerokúvaniu jednotlivých bodov programu, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Maňka, Sládeček, Šťastný a pán poslanec Švec. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Belohorská, Cuper, Ferko, Gašparovič, Hamžík, Osuský, Paška a pani poslankyňa Záborská. Ďalej na zahraničnej služobnej ceste je pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Migaš.
Páni poslanci, chcem dať dva procedurálne návrhy:
Prvý je, aby sme o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Tatára na vydanie zákona o dôchodkovom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sme prerokúvali, resp. prerokúvame ako tlač 1409, aby Národná rada o tomto návrhu rokovala ako o poslednom bode programu 57. schôdze Národnej rady.
Druhý návrh je, aby sme o troch návrhoch zákonov, ktorých predkladateľom je z poverenia vlády Slovenskej republiky a ktoré sme včera prerokovali a skončili sme rozpravu o týchto bodoch programu, t. j. návrh zákona o Štátnej pokladnici, návrh zákona o správe daní a poplatkov a o zmene sústavy územných finančných orgánov a o vládnom návrhu zákona o zrušení Úradu pre štátnu pomoc a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rokovali 4. apríla po hodine otázok. 4. apríla, to je rokovanie po Veľkej noci.
Dávam hlasovať, páni poslanci, o týchto mojich procedurálnych návrhoch. Jednotne aj o prvom. (Reakcia z pléna.) Nie, nie.
Najskôr budeme hlasovať o návrhu na preradenie poradia prerokúvaných bodov pána poslanca Tatára.
(Hlasovanie.) Prítomných je 95 poslancov, za 79, proti 3, zdržalo sa 5, nehlasovalo 8.
Návrh sme schválili.
Teraz budeme hlasovať o druhom návrhu, ako som ho predniesol, aby sme tri vládne návrhy zákonov, ktorých predkladateľom je pán minister financií Hajnovič, prerokovali na rokovaní schôdze Národnej rady dňa 4. apríla, t. j. vo štvrtok, po hodine otázok.
(Hlasovanie.) Prítomných je 96 poslancov, za 92, proti 2, zdržal sa 1, nehlasoval 1.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, do programu rokovania 57. schôdze bol zaradený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1359).
Sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby sme mohli pristúpiť k rokovaniu o návrhu zákona. Ešte predtým pán poslanec Hoffmann a Presperín, prepáčte.
Pán poslanec Hoffmann.
A. Hoffmann, poslanec: Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sme hlasovali o procedurálnom návrhu, ktorý som predniesol na včerajšej časti rokovania, aby sme bod rokovania č. 72, tlač 1344, tlač 1346 a tlač 1358 stiahli z programu tejto schôdze. Dajte, prosím, hlasovať. (Reakcie z pléna.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ešte raz, pán poslanec, prosím, aby ste upresnili váš návrh.
A. Hoffmann, poslanec: Sú to body rokovania 72, 73, 74, čiže tlač 1344, 1346 a 1358.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán podpredseda Presperín, pán podpredseda.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, mám procedurálny návrh v mene všetkých koaličných klubov, aby sme body č. 44 a 45, to je aj po dohode s pánom poslancom Bajanom, ktoré sa týkajú otázky chovu a držania psov, aj jeden, aj druhý návrh presunuli na 3. apríla ako prvý bod rokovania tohto rokovacieho dňa.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrhy. Budeme najskôr hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Hoffmann, aby boli body, ktoré uviedol vo svojom návrhu, stiahnuté z rokovania 57. schôdze Národnej rady. To sú novely súvisiace s novelizáciou Zákonníka práce.
(Hlasovanie.) Prítomných je 78 poslancov, za 50, proti 7, zdržalo sa 13, nehlasovalo 8.
Návrh sme schválili.
Budeme teraz hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Presperín, aby sme o návrhoch zákona o psoch rokovali 3. apríla.
(Hlasovanie.) Prítomných je 95 poslancov, za 59, zdržalo sa 29, nehlasovalo 7.
Návrh sme schválili.
Páni poslanci, pristúpime k prerokúvaniu
vládneho návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1360. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1360a.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodnil a v Národnej rade uviedol minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský. Pán minister, máte slovo.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, pristupujete k druhému čítaniu tohto návrhu zákona, o ktorom sa dosť veľa hovorí aj píše v médiách. Ide skutočne o dôležitý návrh zákona, ktorý skompletizuje sústavu najvyšších ústavných orgánov vytvorením novovytvoreného orgánu, a to Súdnej rady Slovenskej republiky.
Od prijatia tohto zákona závisí aj to, aby v najbližších týždňoch 34 sudcov a potom eventuálne ešte ďalších sudcovia, ktorí boli doteraz volení, zvolení alebo ustanovení do funkcie sudcov iba na obdobie 4 rokov, aby sa ich funkcia sudcov predĺžila naďalej, prakticky na celé životné obdobie. Z toho dôvodu je veľmi potrebné a celá verejnosť, ale predovšetkým justičná verejnosť s veľkým záujmom bude sledovať rozhodovanie tejto snemovne.
Chcem povedať, že tri výbory, ktoré boli poverené prerokúvaním tohto návrhu zákona, ale predovšetkým gestorský ústavnoprávny výbor, sa niekoľko hodín zaoberali návrhom tohto zákona a výsledkom je spoločná správa výborov, ktorú vypracoval, ako hovorím, gestorský ústavnoprávny výbor. Môžem povedať, že po takomto rozsiahlom rokovaní sme dosiahli úplnú zhodu, takže v tejto chvíli by som chcel povedať, že podporujem a odporúčam všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré gestorský ústavnoprávny výbor odporúča, a neodporúčam tie návrhy, ktoré gestorský ústavnoprávny výbor neodporúča.
Chcel by som povedať iba toľko, že ide o komplexný návrh zákona, ktorý vytvára najvyšší justičný orgán Súdnu radu Slovenskej republiky, a preto každý detail tohto návrhu je veľmi dôležitý a bol predmetom širokej a podrobnej diskusie. Prosil by som preto, aby ste rešpektovali, alebo brali do úvahy a zohľadnili výsledky tejto diskusie tak, ako sa odrazili v spoločnej správe výborov, pretože akékoľvek nejaké náhle a nie dosť prediskutované zásahy do tohto zákona by mohli mať negatívne následky, ako sa to už prejavilo raz pri pôvodnom znení, ktorý nakoniec tu nebol schválený. Takže navrhujem, aby ste tento návrh zákona schválili podľa spoločnej správy výborov. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie návrhu.
Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi gestorského ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Kresákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec Kresák, máte slovo.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca oboznámil s obsahom spoločnej správy, ktorý vypracoval gestorský ústavnoprávny výbor.
Ústavnoprávny výbor NR SR ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysel § 79 ods. 1 podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov:
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1952 zo 14. marca súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1953 zo 14. marca pridelila vládny návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky týmto výborom na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi týchto výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený na prerokovanie, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v znení prijatých pozmeňujúcich návrhov všetky tri výbory. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky tak urobil svojím uznesením č. 889 z 20. marca tohto roku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu tak urobil svojím uznesením č. 924 z 19. marca tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť tak urobil svojím uznesením č. 508 z 19. marca tohto roku.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené pod bodom III tejto spoločnej správy, vyplýva celkovo 21 pozmeňujúcich návrhov. Máte ich v laviciach, myslím si, že nie je potrebné, pán predsedajúci, aby som tieto pozmeňujúce návrhy na tomto mieste čítal. Dovoľte mi, aby som tiež konštatoval v závere, že gestorský výbor na základe stanovísk výborov, ktoré sa zaoberali týmto vládnym návrhom zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby schválila vládny návrh zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Spoločná správa výborov, s obsahom ktorej som vás teraz oboznámil, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorského výboru uznesením č. 891 z 20. marca tohto roku.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási jeden pán poslanec - Brňák. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Brňák. Skončil som, pán poslanec Zelník.
Pán poslanec Brňák. Pán poslanec Brňák, máte slovo.
P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vo všeobecnosti celkom na úvod treba veľmi jasne povedať, že zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky je zákonom organickým, ktorý vyplýva zo schválenej novely Ústavy Slovenskej republiky, najmä z jeho článku 141a, a teda vykonáva to, čo článok 141a ustanovil v rámci poslednej novelizácie ústavy. V tomto smere teda nemožno mať pochybnosti nad vecnou stránkou daného problému a nad tým, že tento zákon z hľadiska kreovania nového ústavného orgánu, ktorým má byť Súdna rada Slovenskej republiky, je oprávnený.
Musím však s poľutovaním konštatovať z hľadiska formálnoprávneho a myslím si, že toto stanovisko sme už veľmi jasne prezentovali aj v rámci skráteného legislatívneho konania, že podľa nášho názoru stále pri rokovaní o tomto návrhu zákona existujú formálnoprávne prekážky na to, aby sme mohli tento zákon vecne posúdiť, aby sme ho mohli schváliť. Mám na mysli ustanovenie § 96 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh zákona vo všeobecnosti akýkoľvek, je potrebné v období 6 mesiacov vytvoriť istú prekážku na to, aby podobný návrh, alebo ten istý návrh mohol byť opätovne predložený na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky. Iba kvôli osvieženiu vašej pamäti chcem dodať, že táto otázka rezonovala vo viacerých diskusiách na pôde ústavnoprávneho výboru. Rezonovala aj v médiách. A treba tiež kvôli správnosti a spravodlivosti povedať, že ústavnoprávny výbor po nočnom rokovaní, keď sa odvolával podpredseda vlády pre ekonomiku pán Mikloš, v raňajších hodinách prijal uznesenie, ktorým povedal, že podľa jeho názoru táto prekážka tých šiestich mesiacov pre tento prípad neplatí, keďže ide o prezidentom vrátený zákon, ktorý už nie je návrhom zákona.
Myslím si, že všetkým tým, ktorí čítajú rokovací poriadok vo všetkých vzájomných súvislostiach, je zrejmé a logické, že uvedený sankčný mechanizmus šiestich mesiacov nemá vplyv na formálne označenie písomného aktu, či už ide o zákon alebo návrh zákona, ale že ide v podstate o vecnú a obsahovú stránku, ktorá sa týka tak návrhu zákona, ktorý prezident Slovenskej republiky neschválil, a týka sa tak návrhu zákona, ktorý prezident Slovenskej republiky schválil, vetoval a vrátil na opätovné rokovanie. Opačný postup je do istej miery zlým precedensom pre budúcnosť, pretože vytvára pri jednom a tom istom bloku návrhov zákonov nerovnaké podmienky, kde tie nerovnaké podmienky sa odvíjajú a viažu iba na to, či prezident Slovenskej republiky zákon vráti alebo nevráti. A to je, myslím si, tak proti duchu samotného rokovacieho poriadku, ako aj proti ustanoveniu § 96 ods. 3, ktorý pozná jedinú výnimku, keď šesťmesačný sankčný mechanizmus, ak návrh zákona nie je schválený, neplatí, a tou jedinou výnimkou je skutočnosť, keď sa zákon vráti navrhovateľovi na dopracovanie. V takom prípade je to výslovne uvedené v tomto ustanovení. Neplatí tento mechanizmus sankčného mechanizmu. A dokonca platí aj pre prípady, keď v prvom čítaní v zmysle ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku parlament sa politicky uznesie, lebo to je politické rozhodnutie, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Čiže týmto chcem dokumentovať, že sa to netýka iba samotného schválenia alebo neschválenia zákona ako takého, ale aj prípadne prejavenia politickej vôle, že nie je v parlamente politická vôľa, aby sa o takomto návrhu zákona práve rokovalo. A v zmysle uvedeného článku 73 zákona o rokovacom poriadku platí tento mechanizmus aj v zavedení tohto sankčného mechanizmu šiestich mesiacov, a nie je možné v tejto lehote predložiť ani takýto návrh zákona.
Ak by sme mali ísť postupne od času schválenia novely Ústavy Slovenskej republiky až do dnešných dní a ak by sme mali hľadať stopu, kde došlo k vzniku tej situácie, že dnes je tu isté ohrozenie, ale v úvodzovkách, pretože také reálne situácie v minulosti už nastali, to "ohrozenie" teda spočíva v tom, že istý počet tzv. štvorročných sudcov nemôže byť prevolených, resp. vymenovaných prezidentom Slovenskej republiky na čas neurčitý, tak jednoducho tento problém nie je problémom poslancov opozície, a dovolím si povedať aj za vás, nie je problémom ani poslancov vládnej koalície. Ten problém vyvstal z veľmi hektického - z hľadiska času - spôsobu prerokúvania návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, keď sa síce pomerne dlho rokovalo o tomto návrhu novely ústavy, ale nedotiahli sa veci, ktoré by mali byť dotiahnuté už v tom čase, keď sa novela ústavy schvaľovala.
Legislatívne pravidlá Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré majú všeobecnú záväznosť a sú záväzné a zaväzujúce pre každého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, aj pre každého člena vlády, ktorý je tiež zúčastnený na legislatívnom procese, veľmi jasne hovoria, že ak majú byť súčasťou predloženého návrhu zákona aj vykonávacie predpisy, alebo organické, nadväzujúce na uvedený právny predpis, je potrebné a žiaduce, aby už boli predložené v akomsi pracovnom vyhotovení v rámci samotného prvotného dokumentu, o ktorom má parlament rokovať. Inými slovami povedané, predkladatelia, poslanci, ktorí predkladali novelu ústavy a ktorí založili nový ústavný orgán - Súdnu radu Slovenskej republiky - v zmysle článku 141a, mali podľa legislatívnych pravidiel už v tomto čase predložiť svoju verziu a svoju koncepciu návrhu zákona, ktorý mal upravovať tak Súdnu radu Slovenskej republiky, ako aj mnohé iné veci, na ktoré reagovala novela Ústavy Slovenskej republiky novým spôsobom. Mám na mysli vykonávací predpis k voľbe napríklad verejného ochrancu práv, ktorý sa tiež ťahal a tiež sme o ňom rokovali s istým časovým posunom od účinnosti tohto predpisu. A mohli by sme v týchto organických predpisoch priamo nadväzujúcich na novelu Ústavy Slovenskej republiky pokračovať ďalej.
Novela Ústavy Slovenskej republiky neobsahovala takúto filozofiu ani koncepciu nového návrhu zákona o Súdnej rade, napríklad ani o vyšších súdnych úradníkoch, hoci tiež urobila prienik novela ústavy v tom smere, že umožňuje do budúcnosti, aby aj títo vyšší súdni úradníci mohli byť, by som povedal, právomocne nápomocní sudcom pri výkone ich činnosti a môžu do značnej miery odbremeniť činnosť súdov.
Takže toto všetko, všetky tieto predpisy, ktoré sa viažu na zavedenie nových inštitútov alebo ústavných činiteľov z hľadiska novely Ústavy Slovenskej republiky, tieto mali byť zrejmé a jasné tak z hľadiska vecného zámeru, ale aj z hľadiska paragrafovaného znenia už v čase rokovania o novele Ústavy Slovenskej republiky. Ak by k tomu došlo, nevznikol by absolútne žiadny problém. A tieto zákony, ktoré dnes zase prerokúvame vo veľmi schizofrenickej a podľa môjho názoru aj formálne protiprávnej situácii, tak by boli schválené ešte v časovom predstihu pred samotným nadobudnutím účinnosti novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá nadobudla účinnosť 1. 7. minulého roku.
Keby aj tento mechanizmus nebol dodržaný, ako nebol dodržaný, stále tu bol dostatočný časový priestor na to, aby aj uvedený návrh zákona bol pripravený, spracovaný, predložený v parlamente a parlamentom odsúhlasený minimálne v čase, keď novela Ústavy Slovenskej republiky nadobudla účinnosť. Všetci vieme, že novela Ústavy Slovenskej republiky bola schválená vo februári minulého roku a nadobudla účinnosť vo väčšine svojich častí od 1. 7. minulého roku. Od 1. 7. minulého roku bol účinný aj nový inštitút, ktorým je Súdna rada Slovenskej republiky v zmysle článku 141a.
Neobstojí preto do istej miery obrana pána ministra alebo vlády v tomto smere, že do poslednej chvíle parlament nevedel, akú konečnú podobu Súdnej rady vytvorí, a že preto teda nebolo možné operatívne konať a robiť na tomto návrhu zákona, ale že sa na ňom muselo robiť až v čase od februára do augusta, keď tento návrh zákona bol predložený. Toto nekonvenuje ani záväzku tejto vlády, ktorý dala medzinárodným inštitúciám, mám na mysli Európsku úniu, pretože aj v hodnotiacej správe pre Slovenskú republiku zo strany Európskej komisie tento záväzok schválenia, nie predloženia, ale schválenia zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky bol vládou navrhnutý a Európskou komisiou prevzatý a potom neskôr vyčítaný termín 1. 7. minulého roku. Čiže tento záväzok vedome vláda zobrala na seba a mala ho splniť do tohto termínu. A nerobiť tú situáciu komplikovanou a zložitou tak, ako sme svedkami dnes.
Čiže chcem povedať, že aj ten následný postup, ktorý hovorí o prerokovaní tohto návrhu zákona v čase po účinnosti novely Ústavy Slovenskej republiky, teda po 1. 7. 2001, nie je štandardný a je rozporný so záväzkami tejto vlády. Pán minister predložil tento návrh zákona na pôdu parlamentu cez vládu, cez prebehnutý legislatívny proces v mesiaci august minulého roku. Aj to by bolo ešte, by som povedal, vcelku kóšer, pretože bolo možné tento návrh zákona schváliť v takom časovom horizonte, ktorý by nevyvolával isté pnutia súvisiace povedzme so štvorročnými sudcami ako takými, kde sa dôvod využil alebo zneužil v rámci tohto skráteného legislatívneho konania. Čiže uvedený návrh zákona, o ktorom sa rokovalo pôvodne na pôde tohto parlamentu už raz v novembri minulého roku, bol tento návrh zákona parlamentom odsúhlasený. Dovoľte mi, aby som iba pripomenul, že tento návrh zákona bol odsúhlasený ústavnou väčšinou. Aj o spornom regionálnom princípe hlasovali poslanci spontánne, bezproblémovo a normálne ho odsúhlasili. Konečný zákon zo 114 prítomných poslancov podporilo 113 poslancov, či už z koalície, alebo opozície. Čiže aj v tomto smere ako opoziční poslanci sme prejavili patričnú mieru zodpovednosti a konštruktívnosti, keď sme videli, že tento návrh zákona je potrebné schváliť a sme ho schválili.
Celá kuca-paca potom vznikla až v štádiu, keď prezident Slovenskej republiky tento návrh zákona, alebo tento zákon vrátil opätovne na pôdu tohto parlamentu, keď sa parlament zaoberal pozmeňujúcimi návrhmi pána prezidenta a keď tu vznikol akýsi nový prúd reprezentovaný, ja neviem, možno pánom ministrom alebo záujmovou organizáciou Združením sudcov Slovenska, ktorý zistil, že predovšetkým, myslím si, tam je to čertovo kopýtko, už som to povedal viackrát, že schválený regionálny princíp je v podstate nevyhovujúci a že ho treba zmeniť na celoslovenský, celoplošný a v podstate, by som povedal, všeobsažný v tom, že všetci budú voliť všetkých. Ináč len ako poznámku chcem uviesť, že toto sa jednoducho prieči filozofii, ktorú mnohé politické strany vládnej koalície aj mnohí poslanci vládnej koalície presadzujú v rámci veľkých parlamentných volieb, keď popierajú princíp jedného volebného obvodu, keď hovoria o tom, že treba väčšmi urobiť z hľadiska spätnej väzby kontrolovateľným a zodpovedným poslanca vo vzťahu k istému regiónu a k istému väčšiemu výkonu a kontrolovanejšiemu výkonu jeho ústavnej funkcie. Čiže toto je troška schizofrénia v tom, že všetci tí, ktorí na jednej strane niečo hovoria v prípade veľkých volieb, už opúšťajú tento princíp, pokiaľ ide o záležitosti viažuce sa na členov Súdnej rady, ktorý je síce odlišný, ale v princípe je totožný. Takže tu cítiť troška ten schizofrenický postoj.
Tento návrh regionálneho princípu bol parlamentom už raz schválený. V tom čase som predkladal tento návrh ja. Ten návrh spočíval v tom, že ôsmich členov Súdnej rady Slovenskej republiky z radov sudcov budú navrhovať predstavitelia jednotlivých volebných obvodov, ktoré sú totožné so sídlami krajských súdov, ktorých je zhodou okolností tiež osem, a až následne, keď bol tento pozmeňujúci návrh schválený a parlamentom odsúhlasený, začala sa do istej miery nejaká diskusia o možnej protiústavnosti, o vytváraní volebnej nerovnosti v jednotlivých krajoch, keďže v niektorom kraji je počet sudcov vyšší a v inom kraji je počet sudcov nižší.
Veľmi pozorne som počúval túto diskusiu a sám som, keď tento zákon už nebol schválený, doznal istú nerovnosť, o ktorej si v túto chvíľu nedovolím povedať, či ona nadobúda charakter neústavnosti alebo protiústavnosti. My tu niekedy veľmi elegantne a veľmi často šibrinkujeme pojmami "protiústavnosť", "neústavnosť". Niekde, kde sa na to poukazuje, veľakrát aj oprávnene, sa toto nepočúva. A ak by sme boli dôslední a hľadali takéto prvky možno troška neústavnejšieho správania sa, možno by sme ich našli aj v samotnom texte novely ústavy, keď sme hovorili na pôde ústavnoprávneho výboru na túto tému, najmä po slovách zástupkyne Kancelárie prezidenta pána Schustera, ktorá na takéto skutočnosti poukazovala.
Ale som ďaleko od toho, aby som v túto chvíľu hovoril na tému, ktorá nepatrí poslancom zákonodarného zboru, ktorá nepatrí parlamentu, ale patrí jedine kompetentnému orgánu, ktorým je Ústavný súd Slovenskej republiky. Takže aj pri tom všetkom, pri tejto diskusii zhodou okolností tých, ktorí vyčítali možnú protiústavnosť a ktorí hlasovali vtedy za tento pozmeňujúci návrh, čiže tu je ďalšia troška schizofrénia, že vtedy to bolo čisté a v poriadku a až následne vplyvom plynutia času sa objavila možná úvaha o nejakej neústavnosti. A dokonca všetci tí aj hlasovali za tento zákon aj s uvedeným pozmeňujúcim návrhom. Takže tu chcem povedať, že ja cítim a vnímam celý tento zápas ako zápas skôr o ten regionálny princíp, aj keď on je skutočne možno podružný a nezaslúži si až takú pozornosť a takýto záujem, či už lobistických skupín na takomto znení, alebo aj samotného parlamentu - Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže vlastne už v tom čase, keď prezident Slovenskej republiky vrátil tento zákon naspäť na pôdu parlamentu, vznikla tu istá iniciatíva, ktorá chcela už raz schválený zákon celkom odblokovať a predložiť nový návrh zákona. Pán minister to vysvetľoval tým, že takto konal na popud vyjadrenia sa ústavnoprávneho výboru. Ja s plnou zodpovednosťou hovorím, že som nebol vtedy účastný tohto ústavnoprávneho výboru, keď pán minister takéto usmernenie dostal a dostal ho zrejme skôr individuálne, pretože ono netvorí ani súčasť nejakého oficiálneho uznesenia ústavnoprávneho výboru. A treba povedať kvôli správnosti a pravdivosti, že tú filozofiu, ktorú zrejme pôvodne volili niektorí členovia ústavnoprávneho výboru, neskôr bola v hlasovaní odmietnutá a bola zmenená, najmä pokiaľ ide o mechanizmus rokovania o obidvoch predložených návrhoch zákonov. Tá pôvodná filozofia bola taká, že sa malo hlasovať o tomto novom skrátenom návrhu zákona dokonca ešte predtým, ako by sme sa vysporiadali so zákonom vráteným prezidentom, čo už by bolo celkom, by som povedal, neprípustné, pretože by sa obchádzal ústavný inštitút právomoci prezidenta, ktorým je vetovanie zákona a jeho opätovné prerokovanie na pôde parlamentu.
Pri opätovnom hlasovaní, už pod dojmom zrejme týchto nových lobistických skupín a iného názoru, prezidentom vrátený zákon, aj tými, ktorí ho pôvodne podporili, už schválený nebol. Čiže tu je v poradí, ak hovorím o istom schizofrenickom postoji, ďalší stupeň schizofrenického postoja, keď odmietajúc všetky pozmeňujúce návrhy pána prezidenta, a teda hlasovaním o tej istej verzii, o ktorej už raz parlament hlasoval, mnohí a tí istí poslanci, ktorí hlasovali vtedy za tento zákon, už potom hlasovali proti. V priebehu mesiaca, dvoch mesiacov? Čiže to je tiež troška zvláštny postup, aj keď som zástancom toho, že sa človek mení a je vo vývoji a nesmie byť strnulý, ale je to príliš kozmická rýchlosť, aby v priebehu jedného mesiaca som zásadným spôsobom zmenil podstatný názor na schválený právny predpis. To je ako ďalšia poznámka.
Pokiaľ ide o teraz prerokúvaný návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, my sme svoje výhrady predniesli, myslím, že v tomto smere aj ústavnoprávny výbor okrem toho výkladu, ktorý dal a s ktorým osobne nesúhlasím, ale rešpektujem ho, že jednoducho bol prijatý, chcem povedať, že súčasťou tohto uznesenia bola aj dosť silná kritika rezortu ministerstva spravodlivosti v tom, že ústavnoprávny výbor vidí problém ani nie tak v tej zložitosti predkladania rôznych a tých istých návrhov zákonov ako v tom, že tá činnosť predkladateľa bola nesystémová, nekoordinovaná a že vyvolala pomerne chaotický stav aj na pôde samotného parlamentu. To už je súčasťou tohto uznesenia a je to zaznamenané a zapísané.
Ale pokiaľ ide o samotný, teda v rámci tohto skráteného konania my sme prezentovali ten zásadný postoj v tom, že považujeme naďalej za platné a účinné znenie ustanovenia § 96 a toto bráni prerokovaniu tohto návrhu zákona, keďže parlament už raz neschválil ten istý návrh zákona, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky. Ako som povedal v ústavnoprávnom výbore, ale život jednoducho beží tak, že proste bez ohľadu na to, či poslanci opozície niečo povedia alebo nepovedia, proste sa rozhodlo a pokračuje sa v tom konaní. Teda využívam tento priestor, ktorý tu je, a aj v zmysle pozorného počúvania všetkých tých, ktorí namietali, že v prípade regionálneho princípu, to znamená ôsmich volebných krajov, v ktorých by volili 8 členov Súdnej rady z radov sudcov, že by mohol vzniknúť počtom nerovnomerný vzťah v tom smere, že niektoré kraje by boli počtovo silnejšie a niektoré menej silnejšie.
A keďže som pozorne počúval tieto výhrady, dovolím si predložiť v tejto fáze nový pozmeňujúci návrh, ktorý do istej miery modifikuje tento regionálny princíp a ktorý hovorí o tom, že voľby členov Súdnej rady z radov sudcov by sa mali uskutočniť v štyroch volebných obvodoch. Tie štyri volebné obvody by tvorili obvody jednotlivých krajských súdov:
1. volebný obvod - obvod Krajského súdu Bratislava,
2. volebný obvod - obvod Krajského súdu Prešov a Košice,
3. volebný obvod - obvod Krajského súdu Banská Bystrica a Žilina a
4. volebný obvod - obvod Krajského súdu Trnava, Nitra a Trenčín.
Pri súhre počtov jednotlivých sudcov v týchto štyroch volebných obvodoch vychádza tento pomer jednotlivých sudcov primeraný, myslím primeraný aj doterajšej doktríne Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodovaniu povedzme Ústavného súdu Českej republiky, ktorý povedal, že narušený princíp volebného práva v zmysle princípu rovnosti by mohol byť vtedy, alebo mohli by sme o ňom hovoriť vtedy, ak by tento nepomer v počte tých, ktorí majú voliť, teda pri aktívnom volebnom práve, presahoval hranicu 30 %. V danom prípade chcem zodpovedne povedať, že nepresahuje tento pomer hranicu dokonca 10 % v žiadnom z týchto volebných krajov, takže nie je možné podľa môjho názoru ani teoreticky vyčítať nejaký možný neústavný stav.
A ten návrh ďalej spočíva v tom, že každý z týchto štyroch volebných krajov by volil po dvoch členov Súdnej rady Slovenskej republiky zo svojho volebného obvodu. Čiže opätovne sa vraciame k tejto filozofii regionálneho princípu, ale už troška modifikovanej v tom, že by to nebolo 8 volebných krajov, ale 4 volebné kraje. A opätovne tvrdíme a trváme na tom, že tento princíp je pre jednotlivé regióny spravodlivejší, výnosnejší a vhodnejší. Viem, že tá diskusia bežala o tom, či sa má preferovať v rámci kreovania Súdnej rady princíp osobnostný alebo regionálny, ale odmietam túto diskusiu, ako keby iba hranica osobnostného a regionálneho princípu rozdeľovala tieto dve veci. To nie je pravda! Ani tento regionálny modifikovaný princíp štyroch volebných krajov nenarúša princíp osobnostný, pretože jednoducho povedať, že v rámci týchto štyroch volebných obvodov nie sú dostatočné osobnosti na to, aby boli zvolení za členov Súdnej rady, je príkre a myslím si, že aj nezodpovedné. Takže v tomto smere tento princíp osobnostný na druhej strane nemusí byť zachovaný, ani keď bude celoslovenská voľba, pretože zase tam môžu byť rozličné vplyvy, rozličné záujmy rozličných združení, a on nemusí byť prirodzene zachovaný ani v rámci zachovania celoplošného hlasovania.
Takže nebije sa ani pri tomto regionálnom princípe osobnostný princíp. A navyše zvýrazňuje ingerenciu jednotlivých regiónov, napr. Prešova, Košíc, z ktorých napríklad by nemusel byť zvolený žiadny kandidát zo strany sudcov do Súdnej rady Slovenskej republiky, aby jednoducho aj oni tam mali svojho zástupcu. Teda nielen to, čo napádajú niektorí, ktorí vyčítajú tomu celoplošnému princípu, to znamená, že ak sa sústredí záujem napríklad - ja teraz špekulujem a hypoteticky hovorím - Združenia sudcov Slovenska, ktorý bude navrhovať iba svojich kandidátov, a pri tom rozptyle hlasov, ktorý je na celom území Slovenska, môže byť takýto návrh absolútne monopolný, pretože všade majú istý systém, aj keď podľa môjho názoru nie celkom reprezentujúci súdnu moc, ale majú väčší vplyv ako princíp náhodilosti a princíp navrhovania kandidátov zdola. Ak by sa sústredili do tohto princípu a ak by navrhovali sústredenie svojich kandidátov napríklad tak, že ich budú voliť podľa svojich mocenských "centier", t. j. Bratislavy a Bystrice, kde má Združenie sudcov najsilnejšie postavenie, tak tá situácia nakoniec bude alebo možno bude taká, že 8 členovia Súdnej rady zvolení z radov sudcov budú všetci reprezentovať Bratislavu a Banskú Bystricu a nebude tam mať nikto zastúpenie povedzme z východu, zo stredného, zo stredného nie, lebo Banská Bystrica je stred, ale z tých iných regiónov.
V tomto je tento modifikovaný regionálny princíp spravodlivejší a ja vás teda chcem poprosiť o jeho opätovnú podporu, nie opätovnú, lebo je nový. Keďže je potrebné, aby tento návrh odznel, ja si ho dovolím teraz prečítať, on pozostáva z čiastkových 40 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vlastne musia ísť do celého návrhu zákona, aby zmenili tento princíp, o ktorých sa musí hlasovať en bloc, pretože nemá význam o nich hlasovať samostatne, ale iba ako o jednom návrhu, pretože to je celý systém, ktorý vytvára ten spôsob regionálnej voľby.
Takže ospravedlňujem sa, že budem teraz sucho konštatovať tento pozmeňujúci návrh, ale nedá sa inak, pretože podľa rokovacieho poriadku musí odznieť na pôde parlamentu.
Takže navrhujem v čl. I tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1. pozmeňujúci návrh.
Tretia časť by znela: "Volebné obvody a spôsob ustanovenia členov Súdnej rady". Prvá hlava s nadpisom "Zriadenie volebných obvodov" by v § 9 mala toto znenie:
"(1) Voľby do Súdnej rady sa konajú podľa viacmandátových volebných obvodov.
(2) V Slovenskej republike sa utvoria štyri volebné obvody: obvod Krajského súdu v Bratislave, obvod Krajských súdov v Trnave, Trenčíne a Nitre, obvod Krajských súdov v Žiline a Banskej Bystrici a obvod Krajských súdov v Prešove a Košiciach.
(3) Sudcovia vojenských súdov volia v obvode toho krajského súdu, v ktorého obvode je sídlo ich súdu. Sudcovia Najvyššieho súdu volia v rámci obvodu krajského súdu v Bratislave.
(4) Za každý volebný obvod sa volia dvaja členovia Súdnej rady."
2. pozmeňujúci návrh.
Doterajší § 9 a nasledujúce sa prečíslujú na § 10 spolu s ďalšími v celom zákone. Tá postupnosť zmien je automatická, keďže sa tu zakladá nový paragraf nového znenia.
3. pozmeňujúci návrh.
Pred § 10 sa pôvodná prvá hlava označí ako druhá hlava.
4. pozmeňujúci návrh.
V § 10 ods. 1 sa za slová "sudcami" doplnia slová "v príslušnom volebnom obvode".
5. pozmeňujúci návrh.
V § 10 ods. 2 sa za slová "voliť" doplnia slová "príslušný počet" a za slová "funkciu" sa doplnia slová "sudcu v príslušnom volebnom obvode".
6. pozmeňujúci návrh.
V § 10 ods. 4 sa za slová "Sudcovskej rady" doplnia slová "v rámci príslušného volebného obvodu".
7. pozmeňujúci návrh.
V § 11 ods. 1 sa za slová "Súdnej rady" doplnia slová "za príslušný volebný obvod" a za slová "vykonáva funkciu sudcu" sa doplnia slová "v príslušnom volebnom obvode".
8. pozmeňujúci návrh.
V § 11 ods. 2 sa za zátvorku, ktorá znie: "(ďalej len "návrh kandidáta")" doplnia slová "v príslušnom volebnom obvode", vypustí sa text "Sudcovská rada, stavovská organizácia sudcov alebo" a za slová "desať sudcov" sa doplnia slová "príslušného volebného obvodu".
9. pozmeňujúci návrh.
V § 12 ods. 1 písm. b) sa za slová "sudcovských rád" doplnia slová "príslušného volebného obvodu".
10. pozmeňujúci návrh.
V § 13 ods. 2 sa vypustia slová "ak návrh kandidáta podáva Sudcovská rada, k návrhu kandidáta pripojí výpis uznesenia zo svojho zasadnutia, z ktorého musí byť zrejmé, že návrh bol schválený ustanoveným spôsobom. Ak návrh kandidáta podáva záujmová stavovská organizácia sudcov, k návrhu kandidáta priloží doklad o registrácii a výpis uznesenia zo zasadnutia príslušného orgánu. Ak návrh kandidáta podáva najmenej desať sudcov." - tento text sa vypúšťa. Malé písmeno "k" sa označí ako veľké písmeno "K" a nová veta "K návrhu kandidáta sa pripojí zoznam, ktorý obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo a podpis sudcov, ktorí návrh predkladajú." sa zaradí ako posledná veta § 13 ods. 1. Pôvodný odsek 3, 4 a 5 § 13 sa označí ako 2, 3 a 4.
11. pozmeňujúci návrh.
V § 13 ods. 2 sa slová "funkcie sudcu" doplnia slovami "príslušný volebný obvod".
12. pozmeňujúci návrh.
V § 13 ods. 3 sa za slová "svojou kandidatúrou" doplnia slová "v príslušnom volebnom obvode".
13. pozmeňujúci návrh.
V § 14 ods. 1 sa za slová "predložené návrhy" doplnia slová "kandidátov za príslušný volebný obvod" a za slová "podanie návrhu kandidáta" sa doplnia slová "príslušného volebného obvodu".
14. pozmeňujúci návrh.
V § 14 ods. 2 sa za slova "zostaví listinu kandidátov" doplnia slová "príslušného volebného obvodu", za slová "výkonu funkcie sudcu" sa doplnia slová "príslušného volebného obvodu" a slová "listiny kandidátov" sa doplnia slová "príslušného volebného obvodu".
15. pozmeňujúci návrh.
V § 14 ods. 3 sa slová "zverejnenie listiny kandidátov" doplnia slovami "príslušného volebného obvodu" a slová "všetkých súdoch" sa doplnia slovami "príslušného volebného obvodu".
16. pozmeňujúci návrh.
V § 15 ods. 3 sa slová "zabezpečí jeho" doplnia slovami "zverejnenie v príslušnom volebnom obvode".
17. pozmeňujúci návrh.
V § 16 ods. 1 sa za slová "pred dňom konania volieb" doplnia slová "v príslušnom volebnom obvode" a za slová "hlasovacích lístkov" sa doplnia slová "príslušného volebného obvodu".
18. pozmeňujúci návrh.
V § 16 ods. 2 sa za slová "navrhnutí kandidáti" doplnia slová "príslušného volebného obvodu" a "(§ 13 a 14)" uvedené v zátvorkách sa prečísluje na "(§ 14 a 15)".
19. pozmeňujúci návrh.
V § 16 ods. 3 sa slová "hlasovacie lístky" doplnia slovami "príslušného volebného obvodu".
20. pozmeňujúci návrh.
V § 16 ods. 4 sa slová "sudcovských rád" doplnia slovami "príslušného volebného obvodu".
21. pozmeňujúci návrh.
V § 16 ods. 5 sa slová "hlasovací lístok" doplnia slovami "príslušného volebného obvodu".
22. pozmeňujúci návrh.
V § 17 ods. 1 sa slová "deň a čas konania volieb" doplnia slovami "v príslušnom volebnom obvode", slová "zvolení vo voľbách" sa doplnia slovami "v príslušnom volebnom obvode", slová "deň konania" sa doplnia slovami "volieb v príslušnom volebnom obvode", slová "člena Súdnej rady" sa doplnia slovami "zvoleného v príslušnom volebnom obvode" a slová "po uprázdnení funkcie člena Súdnej rady" sa doplnia slovami "zvoleného v príslušnom volebnom obvode".
23. pozmeňujúci návrh.
V § 17 ods. 2 sa slová "člena Súdnej rady" doplnia slovami "v príslušnom volebnom obvode" a slová "sudcovských rád" sa doplnia slovami "príslušného volebného obvodu".
24. pozmeňujúci návrh.
V § 17 ods. 3 sa slová "sudcovskej rady" doplnia slovami "v rámci príslušného volebného obvodu".
25. pozmeňujúci návrh.
V § 18 ods. 1 sa slová "priebeh volieb" doplnia slovami "v príslušnom volebnom obvode".
26. pozmeňujúci návrh.
V § 18 ods. 2 sa slová "poradového čísla kandidáta" doplnia slovami "príslušného volebného obvodu", slová "koľko členov Súdnej rady" sa doplnia slovami "rady v príslušnom volebnom obvode" a "(§ 16)" uvedený v zátvorke sa prečísluje na "(§ 17)".
27. pozmeňujúci návrh.
V § 19 ods. 3 sa slová "jednotlivým kandidátom" doplnia slovami "príslušného volebného obvodu".
28. pozmeňujúci návrh.
V § 19 ods. 4 sa "(§ 15 a § 16)" uvedené v zátvorke prečíslujú na "(§ 16 a § 17)".
29. pozmeňujúci návrh.
V § 20 ods. 2 písm. a) sa slová "ktorí majú právo voliť" doplnia slovami "v príslušnom volebnom obvode" a "(§ 9)" uvedený v zátvorke sa prečísluje na "(§ 10)".
30. pozmeňujúci návrh.
V § 20 ods. 2 písm. f) sa slová "jednotlivých kandidátov" doplnia slovami "v príslušnom volebnom obvode".
31. pozmeňujúci návrh.
V § 20 ods. 3 sa slová "hlasovania v obvode sudcovskej rady" doplnia slovami "príslušného volebného obvodu".
32. pozmeňujúci návrh.
V § 21 ods. 1 sa slová "volebných komisií zráta" doplnia slovami "v rámci príslušného volebného obvodu".
33. pozmeňujúci návrh.
V § 21 ods. 2 sa slová "hlavná volebná komisia zráta" doplnia slovami "v rámci príslušného volebného obvodu".
34. pozmeňujúci návrh.
V § 22 ods. 1 sa slová "v zápisnici o výsledku volieb" doplnia slovami "v príslušnom volebnom obvode" a "(§ 9)" uvedený v písm. a) sa prečísluje na "(§ 10)".
35. pozmeňujúci návrh.
V § 22 ods. 2 znie: "(2) V zápisnici o výsledku volieb v príslušnom volebnom obvode sa ďalej uvedie aj meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo, príslušný volebný obvod a miesto výkonu funkcie sudcu, ktorý bol zvolený za člena Súdnej rady za príslušný volebný obvod. V prípade vyhlásenia volieb v príslušnom volebnom obvode na obsadenie miest viacerých členov Súdnej rady sa uvedie i poradie kandidátov (§ 21 ods. 2 a 3)."
36. pozmeňujúci návrh.
V § 22 ods. 3 sa slová "zápisnicu o výsledku volieb" doplnia slovami "v príslušnom volebnom obvode".
37. pozmeňujúci návrh.
V § 22 ods. 4 sa slová "o výsledku volieb" doplnia slovami "v príslušnom volebnom obvode".
38. pozmeňujúci návrh.
V § 23 ods. 1 znie: "(1) Za člena Súdnej rady v príslušnom volebnom obvode je zvolený kandidát, ktorý je prvý v poradí kandidátov (§ 21 ods. 2), v prípade voľby viacerých členov Súdnej rady v príslušnom volebnom obvode aj kandidát nasledujúci v poradí kandidátov. Počet zvolených kandidátov v príslušnom volebnom obvode sa rovná počtu neobsadených funkcií členov Súdnej rady za príslušný volebný obvod."
39. pozmeňujúci návrh.
V § 23 ods. 2 sa slová "rodné číslo" doplnia slovami "príslušný volebný obvod" a slová "za člena Súdnej rady" sa doplnia slovami "v príslušnom volebnom obvode".
40. pozmeňujúci návrh.
V § 27 ods. 2 sa slovo "môžu" nahradí slovom "môže", vypustí sa "najmenej tri sudcovské rady alebo" a slová "je platné, ak sa" sa doplnia slovami "v príslušnom volebnom obvode".
Toto je blok pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorom, ako som už povedal, navrhujem, aby sa hlasovalo en bloc, pretože má spojitosť a súvis s regionálnym princípom samotnej voľby.
A celkom na záver chcem ešte poprosiť všetkých poslancov, predovšetkým vládnej koalície, pretože v opozícii si to vieme zariadiť, aby ste uvedený návrh podporili, pretože väčšmi vyhovuje aj vašim záujmom vás mnohých, ktorí ste z jednotlivých regiónov Slovenska, a ktorý zvýhodňuje tento princíp na úkor celoplošného, a tým aj menej regionálneho. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)