Středa 20. března 2002

vládnom návrhu zákona o rodičovskom príspevku,

ktorý je v prvom čítaní.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1353. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1510.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, na programe sú dva na seba nadväzujúce zákony, a teda chcel by som najskôr dať výklad k obidvom zákonom. Potom by som špecificky dal výklad k tomuto zákonu, ktorý je predmetom tlače 1353.

Vláda Slovenskej republiky schválila 30. januára tohto roku uznesením č. 83 návrh zákona o rodičovskom príspevku, ktorý predkladám, a uznesením č. 84 návrh zákona o prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa.

Chcel by som povedať, že týmito zákonmi vláda Slovenskej republiky plní svoj záväzok, ktorý dala v programovom vyhlásení vlády, a teda tieto zákony prispievajú k plneniu cieľov koncepcie štátnej rodinnej politiky a završujú proces budovania systému štátnej sociálnej podpory.

Prostredníctvom práve príspevkov štátnej sociálnej podpory vyjadruje štát svoju účasť rodinám pri zvládaní životných udalostí v rôznych etapách životného cyklu najmä tým, že sa starajú o nezaopatrené deti s cieľom zamedziť výraznejšiemu poklesu ich životnej úrovne. Preto považujeme za potrebné uviesť, že štátna sociálna podpora nie je určená na riešenie hmotnej núdze, ktorej dôsledky rieši systém sociálnej pomoci poskytovaním dávky sociálnej pomoci. A práve zákon o sociálnej pomoci napĺňa ústavné právo občana Slovenskej republiky, že treba zabezpečiť riešenie stavu hmotnej núdze občana. Pri posudzovaní nároku na dávku sociálnej pomoci a jej výšku sa príspevky štátnej sociálnej podpory ale považujú za príjem. To je veľmi dôležité povedať. To znamená, že pokiaľ ide o rodiny, ktoré sa dostali do stavu hmotnej núdze, tak sa dávka štátnej sociálnej podpory počíta za príjem. To znamená, že pri posudzovaní tohto stavu nie je možné brať, že dávka štátnej sociálnej podpory je plus k prípadnej dávke sociálnej pomoci.

Inštitucionálne zabezpečenie výkonu agendy rodinných dávok jediným platiteľom je zároveň jedným zo záväzkov Slovenskej republiky pri prístupovom procese do Európskej únie a je súčasťou Národného programu na prijatie acquis communautaire, kde to súvisí s náročnosťou pravidiel ich exportu do členských štátov únie po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. To znamená, z jedného miesta môže byť zabezpečovaný export dávok sociálnej podpory. A na to je potrebné aj inštitucionálne vytvoriť zodpovedajúce podmienky.

Medzi očakávané pozitíva jediného platiteľa patrí práve jednotná evidencia všetkých poberateľov a ich relevantná informačná databáza, ktorá umožní vykonávať dôslednú kontrolu vynakladania aj prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Dobudovanie celého systému štátnej sociálnej podpory z hľadiska personálneho a materiálno-technického zabezpečenia je premietnuté v uznesení vlády č. 821 z 5. septembra 2001, kde vláda vlastne uložila svojim ministrom, to znamená ministerstvu financií, aby v súvislosti s transformáciou systému štátnej sociálnej podpory sa v rozpočte na rok 2002 vyčlenili prostriedky na zvýšenie počtu zamestnancov odborov sociálnych vecí krajských úradov a okresných úradov o 300 zamestnancov s účinnosťou od 1. októbra 2002 - a chcel by som povedať, že toto je zahrnuté v rozpočte na rok 2002 - a v príprave rozpočtu na rok 2003 zabezpečili ďalších 568 zamestnancov. Tým sa aj zároveň navrhuje, aby zvýšenie limitu zamestnancov odborov sociálnych vecí okresných úradov bolo určené od 1. októbra 2001 na výkon agendy rodičovského príspevku, a v roku 2003 na výkon agendy prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa, lebo tieto agendy v súčasnosti vykonávajú vlastne bezúplatne zamestnávatelia, pobočky sociálnej poisťovne a okresné úrady a donedávna ich vykonával aj Národný úrad práce. To sme už v zákone vyriešili.

Teraz by som prešiel teda k samotnému zákonu. Tým by som chcel uviesť teda obidva tieto druhy zákonov. To znamená, už sa nebudem dotýkať v tom druhom zákone tohto všeobecného rámca, ktorý aj inštitucionálne vytvára podmienky pre to, aby zákony mohli byť úspešne uplatniteľné.

Teda predkladaný vládny návrh zákona podľa tlače 1353 o rodičovskom príspevku vychádza z poznatkov odborníkov, že dieťa v útlom veku potrebuje individuálnu starostlivosť mimo kolektívneho zariadenia. Navrhuje sa preto poskytovať rodičovský príspevok rodičovi pri osobnej a riadnej starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku, čo nadväzuje aj na úpravu rodičovskej dovolenky podľa nového Zákonníka práce, ktorý by mal mať platnosť od 1. 4., a rodičovi starajúcemu sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom sa navrhuje vyplácať rodičovský príspevok do 6 rokov veku dieťaťa, pričom na túto vekovú hranicu nadväzuje poskytovanie dávky v rámci systému sociálnej pomoci.

Situácia mladých rodín je spravidla sťažená kumuláciou štartu profesijnej a zároveň i rodičovskej úlohy. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa zostáva mladá rodina závislá od jedného príjmu z ekonomickej činnosti, podpory v nezamestnanosti, resp. dávky sociálnej pomoci. S cieľom prispieť k zlepšeniu jej životných podmienok a zosúladeniu rodičovskej a profesijnej role navrhujeme upraviť výšku rodičovského príspevku z terajších 2 740 korún, ktorá je konštantná a nebola valorizovaná od roku 1997, na 3 790 korún, to znamená, že ju navrhujeme zvýšiť o 1 500 Sk, t. j. na sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Ďalej sa navrhuje akceptovať aktívny a zodpovedný prístup rodiča k zlepšeniu životnej úrovne rodiny a poskytovať rodičovský príspevok v nižšej sume - 1 200 Sk -, ak rodič vykonáva zárobkovú činnosť a starostlivosť o dieťa zabezpečil inou dospelou osobou mimo zariadenia. Predpokladá sa, že týmto opatrením sa tiež vytvorí pre mladých rodičov možnosť využitia zamestnania na skrátený pracovný úväzok a v súvislosti s tým možnosť tiež očakávať pokles podielu mladých rodín odkázaných na dávku sociálnej pomoci. Okrem toho v prípade zamestnania rodiča prestáva byť štát platiteľom poistného do fondov, čím sa znížia aj výdavky štátu. Zníženú sumu rodičovského príspevku na 1 200 Sk sa navrhuje vyplácať aj druhému zárobkovo činnému rodičovi, ak sa obidvaja rodičia súbežne starajú o to isté dieťa, avšak len za jeden kalendárny mesiac. Sleduje sa pritom záujem rozvinúť citové kontakty s dieťaťom aj u druhého rodiča, obvykle u otca.

Chcel by som povedať, že pri tomto sa vlastne prihliadalo aj na skúsenosti, ktoré sú v krajinách Európskej únie a ktoré sú premietnuté v smernici Európskeho spoločenstva 96/34/ES/1996 o Rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke.

Som presvedčený, že obidva tieto návrhy zákona zabezpečujú dlho očakávanú skutočnosť, ktorú sme deklarovali v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ale nielen v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ale predovšetkým tým, aby Slovenská republika mala zdravý vývoj svojich obyvateľov, aby podmienky pre mladé rodiny sa výrazne na Slovensku zlepšili. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto navrhovateľa.

Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Kláre Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám prečítala spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o rodičovskom príspevku.

Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona má určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 77. schôdzi.

V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Je vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2001. Návrh zákona ustanovuje výšku rodičovského príspevku. Súčasne umožňuje vedľa poberania rodičovského príspevku aj obmedzenú zárobkovú činnosť rodiča. Prijatie zákona s účinnosťou od 1. novembra 2002 predpokladá v roku 2002 náklady na výplatu vo výške, ktorá zodpovedá štátnemu rozpočtu na rok 2002. Finančnú náročnosť na jednotlivé roky odôvodňuje dôvodová správa. Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 21. decembra 2001, ktorá s ním súhlasila s pripomienkami.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že ho prerokuje v druhom čítaní.

Vážený pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne nebol nikto prihlásený. Ústne sa hlási pán poslanec Brocka, pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Sárközy. Ešte niekto? Pán poslanec Mesiarik, pani poslankyňa Tóthová. Môžem ukončiť prihlásenie? Končím možnosť prihlásiť sa k tomuto bodu programu ústne.

Prvý je pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, podľa posledného sčítania obyvateľstva sa minulý rok na Slovensku narodilo 51 136 detí. V tom istom roku zomrelo na Slovensku 51 980 osôb. Je to prvýkrát v histórii Slovenska, keď došlo k prirodzenému úbytku obyvateľstva, keď počet zomretých bol vyšší ako počet živo narodených detí. Tento nepriaznivý trend, rapídny pokles pôrodnosti pokračuje už 10 rokov. Pritom koncepcia reformy sociálneho systému z roku 1995 vychádzala z prognóz narodenia detí okolo 80 000 za rok napriek tomu, že už v roku 1994 to bolo necelých 67 000 detí. Dôsledky takéhoto vývoja sú z dlhodobého hľadiska zničujúce najmä na dôchodkový systém, ktorý je založený na priebežnom financovaní.

Jedným z dôvodov takéhoto nepriaznivého vývoja je i úroveň podpory štátu rodinám s nezaopatrenými deťmi. Táto z roka na rok klesá. Kým v roku 1996 štát vyplatil napr. na prídavky na deti sumu okolo 10 mld. korún, tak minulý rok to bolo menej ako 8,5 mld. korún. To znamená, v absolútnom vyjadrení išlo o pokles 15 %. Pre porovnanie uvediem, na dôchodkové dávky zo Sociálnej poisťovne sa v roku 1996 vyčerpalo 47,4 mld. korún, ale v roku 2001, minulý rok to bol nárast takmer o 55 %, t. j. 73,6 mld. korún.

Aj toto sú dôvody, ktoré vedú aj Kresťanskodemokratické hnutie k istým zmenám alebo návrhom opatrení, ktoré by mohli zlepšiť postavenie rodín s nezaopatrenými deťmi. Aby sme ovplyvnili alebo istým spôsobom mohli zvrátiť tento nepriaznivý demografický vývoj, my nenavrhujeme ani nebudeme navrhovať pri tomto zákone, aby sa predĺžila dĺžka poberania rodičovského príspevku na 5 rokov, tak ako to máme v našom programe, z jednoduchého dôvodu, lebo poznáme veľmi dobre situáciu v štátnom rozpočte, ale keďže sme aj dnes hlasovali o istých výdavkoch zo štátneho rozpočtu vo vzťahu k verejnej správe, minulý týždeň v piatok vo vzťahu k štátnej správe, a nešlo o milióny, ale o miliardy, tak predsa len nejaké pozmeňujúce návrhy by som si dovolil.

A tu by som chcel vlastne pomôcť pánovi ministrovi, lebo účinnosť tohto návrhu zákona, ktorým zvyšujeme rodičovský príspevok z 2 740 korún na 3 790, o 1 050 korún po piatich rokoch úpravy, sa navrhuje od 1. novembra tohto roka. No mne sa zdá, ako keby to nenavrhovala koalícia a minister koalície, ale opozícia. A preto by som sa prihováral a v druhom čítaní chcem navrhnúť, aby účinnosť tohto zákona bola od 1. 7. tohto roka. Pán minister dokonca v predstihu súhlasí, aj keď teraz nemôžem dať tento pozmeňujúci návrh. V KDH sme presvedčení, že štát by sa mal správať k rodinám s deťmi aspoň tak ako k hociktorému inému investorovi, ako k tomu, kto investuje do budúcnosti. A opatrenia štátnej rodinnej politiky by mali byť také, aby motivovali k zodpovednému správaniu. Napr., a to budem osobitne ešte vystupovať k zákonu o prídavkoch na deti, je veľmi dobré, ak sa napr. prídavky na deti zvyšujú s vyšším vzdelaním. To znamená, že sa zvyšuje prídavok na dieťa, na tie nezaopatrené deti, ktoré sa pripravujú na svoje povolanie ďalším štúdiom na strednej škole. K tomuto, k podpore rodín s deťmi smeruje aj tento môj návrh a verím, že z toho budú mať osoh všetci.

Predsa by som sa chcel ale zmieniť ešte o jednej veci, ktorá je obsahom tohto návrhu, a to je snaha odstrániť istú diskrimináciu, ktorú vidím v tomto návrhu. A je istým, by som povedal, znakom rukopisu tých, ktorí tento návrh tvorili. V dôvodovej správe sa píše, že zákon umožňuje vedľa poberania rodičovského príspevku aj obmedzenú zárobkovú činnosť rodiča, jeho hrubý mesačný príjem nesmie presiahnuť polovicu minimálnej mzdy, ale osamelému rodičovi patrí rodičovský príspevok popri jeho zárobkovej činnosti bez obmedzenia. No sa mi nezdá, že je to s kostolným poriadkom a považujem to za diskrimináciu úplných rodín. Ak obmedzujeme tú výšku zárobku polovicou minimálnej mzdy, tak by sa isté ohraničenie malo týkať aj toho druhého prípadu.

Na záver, dámy a páni, keďže mám pocit, že tu v Národnej rade rodiny s deťmi nemajú toľko lobistov ako iné skupiny spoluobčanov, tak by som chcel do uznesenia dať návrh, ak to tam nie je, aby tento vládny návrh zákona bol pridelený na rokovanie aj rozpočtovému výboru. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský. Nie? Čiže pán poslanec Slafkovský sťahuje svoju prihlášku do rozpravy.

Pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k tomuto návrhu zákona. Vítam, že konečne po piatich rokoch tu máme novelu, čo sa týka rodičovského príspevku. Ja som na hodine otázok viackrát už túto otázku dávala, naposledy to bolo v septembri, takže som rada, že konečne na marcovej schôdzi môžeme prerokovať túto novelu zákona.

Ja by som povedala tie klady, ktoré v tomto návrhu vidím, po prvé, že o tom rokujeme, to je z mojej strany to najväčšie, po druhé, že konečne sa staráme aj o rodinu o ako takú, to už predo mnou povedal pán poslanec Brocka, pretože ja som vlani na rokovaniach výboru pre sociálne veci a bývanie viackrát upozorňovala, že treba sa zaoberať rodinou ako najmenšou bunkou spoločnosti ako celku a hlavne preto, že keď sme, nech to neberie nikto z mojej strany ako negatívum, ročne raz alebo dvakrát valorizovali dôchodky, na túto tému, teda na rodičovský príspevok sme zabúdali. Takže toto je to nóvum. Čo je pre mňa nové, to je aj to, že za jeden kalendárny mesiac môžu dostať príspevok obidvaja rodičia. To považujem za pozitívum, pretože myslím si, že to dieťa potrebuje aspoň na ten mesiac aj celú rodinu, aby sa mohla oň starať, takže toto vítam. Vítam aj to, že konečne zvyšuje sa suma z tých 2 740 korún na tých 3 790 korún, čo je minimum pre plnoletých, že sa to bude odvíjať tak, že aj tu je zakotvený valorizačný mechanizmus, takže v budúcnosti toto bude pozitívne.

Pripájam sa k tomu, čo povedal pán poslanec Brocka. Ja pevne verím, že tu nájdeme podporu medzi poslancami Národnej rady, čo sa týka koalície aj opozície, a účinnosť tohto zákona určite nebude od 1. novembra, pretože ja som tiež mala taký dojem, keď som čítala dôvodovú správu, že som rozmýšľala nad tým, či tento zákon predkladá vláda alebo niekto iný. Takže pevne verím, že tá účinnosť bude od 1. júla, aj keď viem, kvôli čomu sa začiatok predlžoval od 1. novembra, mali sme to viackrát vysvetlené, že nie sú na to financie. A ešte v prvom čítaní je fakticky len politická debata o tom, či sa budeme týmto zákonom zaoberať alebo nie.

Ja by som vítala, keby v budúcnosti do tej skupiny poberateľov rodičovského príspevku sa nám nejako podarilo zakotviť aj starých rodičov, aj keď vieme, že pre to dieťa je najoptimálnejšie, aby sa do veku 3 rokov oň starala matka alebo teda otec. Ideálnejšie by bolo, keby sa oň starala matka, ale určite sú, aj keď ojedinele, prípady, keby túto starostlivosť mohli prevziať aj starí rodičia. Takže buď sa nám podarí teraz pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní nejako toto zakotviť, alebo keď nie, tak v budúcnosti by som bola rada, keby sa toto dostalo do návrhu zákona.

Takže Strana maďarskej koalície bude hlasovať za tento zákon, budeme podporovať termín 1. júla a sme radi, že konečne na rokovacom stole na marcovej schôdzi je tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Jednu faktickú poznámku má pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem. Ja by som v krátkosti chcel poprosiť, keby sa v tomto komplexe potom uvažovalo aj s takou inštitúciou, ako sú detské jasle, ktoré v podstate zmizli zo sveta, z legislatívy, ale nezmizli zo sveta de facto. A je to inštitúcia, ktorá veľmi pomáha často aj mladým rodinám udržať si prácu, vrátiť sa do práce. Z pohľadu detského lekára je mi jasné, že starostlivosť v rodinnom kruhu má prednosť, ale je tu zasa druhá stránka veci, čo v takej rodine, v ktorej zmiznú zdroje financovania na základe toho, že niekto stratí prácu alebo je potom preradený po čase na prácu, ktorá je nevyhovujúca, a odíde odtiaľ a dostáva sa do problému. Dneska detské jasle sú len v starostlivosti miest. Aj to je tak, že väčšina miest ich zatvorila. Ešte navyše je tam inštitúcia, že materské škôlky môžu brať deti už od 2 rokov veku do starostlivosti, kde je to úplne o niečom inom ako v tých detských jasliach. A ten, kto to pozná, tak vie, že deti v tom druhom roku veku nie všetky dnes, keď si zvykli na pampersky, vedia s hygienou, s osobnou starostlivosťou to, čo vedeli kedysi, keď absolvovali jasle po 3 rokoch veku, že máme tam ten problematický inštitút, že do materských škôlok môžu deti prechádzať už od 2 rokov veku, čo je svojím spôsobom proti deťom. Keď budete rozoberať vo výbore tieto ustanovenia, bol by som rád, keby sa na to troška myslelo, a tí, ktorí jasle prevádzkujú, keby mohli mať svojím spôsobom tiež nejakú podporu od štátu, a nie len všeobecnú, ako je to teraz. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa bude reagovať.

K. Sárközy, poslankyňa: Nie vždy sa stáva, aby som kolegovi odporovala. Dovoľte mi nesúhlasiť s vami, pán kolega. Čudujem sa, že to hovorí detský lekár. V žiadnom prípade ja tiež ako lekárka nemôžem súhlasiť s tým, aby sme znova zaviedli detské jasle. Ja by som to nechala na subsidiaritu obcí, vlastne miest, pretože myslím si, že to má špecifikum len v niektorých obciach, vlastne mestách. Ale ja som rada, že toho času sa tie detské jasle zrušili, pretože ja som mala pred sebou a do dnešného dňa mám pred sebou tie deti, ktoré o pol šiestej ráno vodili rodičia do tých jaslí. A práve preto, že do tých 2 rokov veku by som v žiadnom prípade nesúhlasila s tým, aby sa o to dieťa staralo nejaké iné zariadenie, tak som navrhla to, že, povedzme, by som bola za to, aby tento príspevok mohli dostať aj starí rodičia, pretože po tých 2 rokoch veku za istých podmienok môžu dieťa prijať do materskej škôlky. Takže ja tento váš návrh ani vo výbore, ani v pléne nebudem podporovať. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

V rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik, po ňom pani poslankyňa Tóthová.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán minister, vážené poslankyne, poslanci, chcem sa pripojiť aj ja k priebehu rozpravy hlavne v tom, že konečne, aj keď na záver volebného obdobia, je tu zákon, ktorý je tak potrebný, alebo je tu problém v oblasti rodinnej politiky, ktorý je tak potrebný riešiť.

Ja si myslím, že pán poslanec Brocka využil alebo informoval o niektorých číslach, ktoré sú skutočne alarmujúce, keď k tomu pridáme nervozitu v rodinách v tom, že ona končí rozvodovosťou. Napr. v roku 1999 bolo absolútne najvyššie číslo rozvodov na Slovensku, je to 9 664. Klesá sobášnosť. Samozrejme, to všetko sa potom z hľadiska aj sociálnych podmienok odzrkadľuje na tom, čo povedal pán Brocka, že začíname postupne vymierať. A napr. počet detí v percentuálnom vyjadrení do 15 rokov sa znížil za posledných 10 rokov o 20 %. Sú to skutočne alarmujúce čísla. K tomu ak pridáme určité sociálne hľadisko, sociálny tlak na rodiny, musíme konštatovať, že väčšina rodín, skutočne väčšina rodín s deťmi žije práve v tých nešťastne nie dobrých sociálnych podmienkach.

Nedávno sme počuli vyjadrenie pani štátnej tajomníčky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Edit Bauer, ktorá verejne povedala, že na Slovensku 40 % občanov žije pod hranicou životného minima. A potom keď si to naspočítavame na percentách, ktoré som uvádzal, vyjde nám zhruba., že 440 detí žije v týchto sociálno-krízových podmienkach.

Preto vítam, skutočne vítam, že konečne s takýmto návrhom zákona ideme, ale dovolím si v prvom čítaní upozorniť, že ak zostaneme v tých dimenziách, v tých číslach, ktoré sa navrhujú, opätovne sa nám môže stať, že pozitívnejší prejav na zmenu demografie, na zmenu rodinnej politiky nedosiahneme. Ak my navrhujeme rodičovský príspevok vo výške 3 790 korún, teda životného minima, tak dosiahneme len to, že tá bieda, ten nezáujem bude pretrvávať ďalej o to, aby rodiny mali viac detí, pretože zoberme si liberalizáciu cien, životných nákladov, nájomné a ďalšie produkty, ktoré bude musieť rodina platiť. A pokiaľ žije skutočne v takej sociálne slabej rodine, nemôže to stačiť.

Náš názor je, že by bolo treba, podobne ako sme urobili opatrenia s minimálnou mzdou, aj tu ísť aspoň na minimálnu mzdu, na výšku minimálnej mzdy, teda na výšku 4 920 korún. Ja viem, že to bude nápor na rozpočet, na verejný rozpočet, ale oplatí sa táto investícia, už aj z toho dôvodu, čo sme počuli od predchádzajúcich 3 diskutérov.

Takisto mali by sme zvážiť, a budeme pripravovať návrhy pre druhé čítanie, aby sa neznižoval rodičovský príspevok na tých 1 200 korún automaticky všetkým. Myslíme si, že treba posudzovať, ak niekto pracuje a mierne prekročí ja neviem tú výšku navrhovaných 3 790 alebo 4 920, o ktorých som ja hovoril, nie je dôvod, aby sme mu brali rodičovský príspevok. My chceme prísť s návrhom, že by sa mala táto vec sledovať, mapovať tak a určiť určitú hranicu, od ktorej je možné potom pristúpiť k zníženiu príspevku, ale nie takým spôsobom, ako sa zdá, možnože si to treba len vyložiť v tom návrhu zákona, ako sa sucho z tohto zákona zdá.

Ja si myslím, že filozofia návrhu zákona je dobrá, treba ju podporiť. Súhlasím s tým, aby aj väčší počet výborov sa ním pozaoberal, tak ako tu bolo navrhnuté, aj výbor pre financie, pretože bude to mať dopad na štátny rozpočet, aby sme konečne z tohto parlamentu pre rodinnú politiku potom schválili dobrý, skutočne dobrý rodinný zákon alebo zákon, ktorý bude podporovať rodinnú politiku, a hlavne aby sme dokázali zastaviť a zmeniť obrať v demografii. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Kalman chce mať faktickú poznámku na vystúpenie poslanca Mesiarika. Nech sa páči.

J. Kalman, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Samozrejme, podporujem a určite aj celý náš klub podporuje tento návrh. Súhlasím aj s dôvodmi, ktoré vedú k tomu, že bol tento materiál predložený do parlamentu, len sa divím, že sa moji kolegovia z vládnej koalície divia, že až teraz prišiel tento návrh. Však kto riadi túto spoločnosť, kto je v koalícii? Prečo ste tento návrh nepredložili rýchlejšie, pani Sárközy? A divíte sa, že ten návrh hovorí o tom, že to by malo byť od novembra? No však to jednoznačne len dokazuje skutočnosť, že skutočne ste to spravili preto, aby to bol predvolebný ťah. To znamená, že nedivte sa, vy ste vlastne tie veľmi silné slová o tom, akým spôsobom sa starať o rodinu, celkom nezabezpečovali, skôr si robíte tú otázku určitého populizmu vo vzťahu k nadchádzajúcim voľbám. Napriek tomu podporím tento, pochopiteľne, návrh, ale prestaňte sa diviť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik ešte zareaguje.

M. Mesiarik, poslanec: Áno, chcel by som len jedno slovo pánovi kolegovi, bývalému podpredsedovi vlády, povedať, že ten otrasný demografický vývoj, to nie je otázka 3 rokov. Podľa mňa tento zákon mal byť prijatý už pred 4 alebo 5 rokmi, možnože vtedy, keď ste boli podpredsedom vlády, a nemá zmysel z toho robiť politiku a vyčítať si, kto a kedy to mal. Možnože už v rokoch 1994 alebo 1995 mal byť prijatý tento zákon.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Posledná vystúpi v rozprave pani poslankyňa Tóthová. Prosím ju, aby troška rešpektovala aj čas, ktorý je. Ďakujem.

K. Tóthová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som napriek tomu, že pán poslanec Mesiarik vystúpil s tou poznámkou, vlastne povedala myšlienku, ktorú už tu uviedol pán podpredseda Kalman. Jednoznačne je to propagačný, predvolebný ťah, pretože ani v štátnom rozpočte nemáte financie odpočítané na tento legislatívny návrh. Takže veľmi ste to hodili od novembra na ďalšiu vládu. Ale škoda túto otázku rozvíjať. Nejde tu o rodinu, pretože keby išlo o rodinu, by ste spravili ďalšie kroky.

Ďalej chcem povedať, že ma veľmi mrzí, že rezort práce a sociálnych vecí zamieňa rodinný príspevok za otázku náhradného výživného, ktorý riešime s pani poslankyňou Muškovou v svojom legislatívnom návrhu. Pán minister, urobte si poriadok v rezorte, pretože to sú dve absolútne rozdielne veci, keď vaši zástupcovia na rôznych stretnutiach aj so zástupkyňami žien zo všetkých krajov vykladajú, že legislatívny návrh poslankýň nie je potrebný, pretože my to riešime rodinným príspevkom a pod. a zákonom o rodine, kde to bude komplexne, a ďalšie úvahy. Nechcem to vzhľadom na čas rozvádzať viac. To je o niečom úplne inom. O rodinných prídavkoch, ich výške a všetkom, čo s nimi súvisí, rozhodujú súdy. To je občianskoprávny vzťah, to je to isté, áno, a o náhradnom výživnom, to je otázka až do rozhodnutia štátu, že vstúpi do povinnosti iného a zaňho bude túto povinnosť plniť.

Ďalej by som chcela povedať k otázkam detských jaslí. Pani Klára Sárközy, buďte taká dobrá a rozmyslite si, že keď oponujete svojmu koaličnému kolegovi, či ozaj sú argumenty. Ja sa prikláňam k názoru pána poslanca Slafkovského. Bola som v zahraničí ako ministerka spravodlivosti. Bolo stretnutie žien ministeriek a mimoriadne nám závideli naše detské jasle. Iná je otázka, že začali prevádzku o šiestej ráno, áno. Ale to nebola chyba jaslí, ale to bola chyba nepružnosti príslušných orgánov, aby upravili začiatok pracovnej doby alebo zníženie pracovnej doby žien, ktoré majú malé deti. Vy asi neviete, že rodiny s viacerými deťmi sú na hranici biedy a potrebujú zárobok v rodine aj druhej osoby, ženy a táto spoločnosť, práve táto vláda túto možnosť že nám vzala. Takže sa čudujem, keď táto vládna koalícia hovorí o podpore rodiny. A ja mám množstvo listov, kde ženy sú nespokojné so zrušením jaslí a so zvyšovaním cien v jasliach. Uvedomme si, 613 000 rodín žije na hranici biedy, a uvedomme si, že každé piate dieťa žije v nevyhovujúcich podmienkach životných, vzrastá tuberkulóza detí a podobne.

Z toho dôvodu si myslím, že riešenie rodinného príspevku treba podporiť, Hnutie za demokratické Slovensko ho podporí, ale, prosím vás pekne, nerobte také kroky, ako sú zatracovanie detských jaslí a zamieňanie rodinného príspevku za náhradné výživné, čo, samozrejme, platí na rezort práce a sociálnych vecí. Ja vám ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky sú.

Prosím, pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem za podporu okolo detských jaslí. Viem, poznám to veľmi dobre, teraz ako starosta v našom meste máme dvoje detských jaslí. Stojí nás to ročne veľké množstvo peňazí. Z kontaktov, ktoré som mal s mestami partnerskými, vyplýva, že vo viacerých mestách mali inštitút detských jaslí. A boli na to pyšní, že to majú, pretože bolo to väčšinou platené z mestského rozpočtu, určitým príspevkom štátu. Ale bolo to považované za jednu inštitúciu, ktorá umožní predovšetkým aj matkám, ktoré sú slobodné matky, alebo v rodinách, kde je ekonomický problém, udržať sa s finančným príspevkom nad vodou. Tým nechcem robiť nejakého propagátora detských jaslí, ale napr. sú aj také rodiny, že z nich keby dieťa chodilo do jaslí, tak mu tam bude mnohonásobne lepšie ako v tej rodine, ktorá sa oň nestará, a nebol by z neho vychovaný človek, ktorý absolútne nemá ešte základné hygienické návyky vo veku 3 rokov. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ja by som chcela len pripomenúť pani poslankyni Tóthovej, že teraz rokujeme o rodičovskom príspevku, keby na to zabudla, pretože zamenila tieto pojmy, a po druhé, nedám sa presvedčiť ani od vás, pani kolegyňa, ani od niekoho iného, že o deti do veku 2 rokov by sa mala starať rodina a matka, žiadne jasle. Ja som rada, že návrh tohto zákona nehovorí o tom, že by sa mali zrušiť alebo znovu zaviesť jasle. A ešte stále hovorím, pretože od 1. júla detské škôlky budú patriť mestám a detské jasle už aj teraz patria mestám, každé mesto o tom rozhodne podľa toho, či je o to záujem v tom-ktorom meste alebo či to mesto má na to financie. Nedám sa presvedčiť o tom. Podľa mňa by bolo optimálnejšie, keby o deti vo veku do 3 rokov sa starala matka, preto hovorím do veku 2 rokov, pretože už som to hovorila ja to len pripomínam, materské škôlky za niektorých podmienok môžu prijímať deti už vo veku od 2 rokov. Ale výchova detí do veku 3 rokov patrí rodine a matke.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa Tóthová bude reagovať.

K. Tóthová, poslankyňa: Pani poslankyňa, mali ste ma počúvať, ja som hovorila o náhradnom výživnom a rodinných prídavkoch z toho dôvodu, že práve ministerstvo práce a sociálnych vecí navzájom tieto veci zamieňalo. A som hovorila pánu ministrovi, že som bola veľmi smutná, keď jeho reprezentanti zmiešavali tento problém s problémom prípravy zákona o rodinnom práve. Takže počúvajte, čo hovorím. To je po prvé.

Po ďalšie. Pani poslankyňa, keby ste neboli tak znížili životnú úroveň ľudí na Slovensku, ako sa to stalo za tejto vlády, tak by bola pekná skutočne myšlienka, aby detičky boli vychovávané doma. Ale odpovedzte mi na otázku, čo má robiť žena, ktorá musí ísť pracovať. A naviac, nie sú tu prípady, samozrejme, keď nemôže dostať prácu. Ale keď má možnosť pracovať a musí ekonomicky zarábať, tak prečo neposkytnúť detské jasle?

A tretia poznámka. Áno, majú to samosprávy. Len, prosím vás pekne, čo ste vy urobili so samosprávami a presunom kompetencii, veď ste im nedali peniaze. Thatcherová to urobila v Anglicku a padla jej vláda. Ja verím, že po tejto vašej decentralizácii aj na celom Slovensku zistia, že naša perfektná ministerka financií nezabezpečila finančne presun kompetencií, že ste nemali súlad a že padne v budúcich voľbách aj táto vládna koalícia tak, že sa nedostane do parlamentu, pretože takéto nedomyslené kroky robiť v spoločnosti je útok proti spoločnosti a samostatnému suverénnemu Slovensku.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Vážení páni poslanci, vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení do rozpravy, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

Je 12.07 hodín, prerušujem rokovanie Národnej rady do 14.00 hodín.

Ešte záverečné slovo má pán minister, aby sme uzavreli ten bod. Nech sa páči.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem za možnosť, aby som spravil záverečné slovo, i keď je tu len pár ľudí, čo len potvrdzuje to, čo povedal veľmi zaujímavou tézou pán poslanec Brocka, že, žiaľ, v tejto Národnej rade rodina nemá lobistov, čo je veľmi smutné. A poviem, ak vždy rozvoj spoločnosti je založený na dobrom rozvoji rodiny, myslím si, že malo by to byť prvoradé, že všetci by sme mali byť lobistami za dobrú rodinu.

Myslím si, že aj téza, ktorú tu povedala pani Sárközy ohľadom valorizácie dôchodkov a vo väzbe na to, že sme nevalorizovali vlastne celú tú časť štátnej sociálnej podpory, ktorá zabezpečuje fungovanie rodiny, je pravdivá. My sme návrhy týchto zákonov mali pripravené vlastne začiatkom roku 2000. Napätosť v štátnom rozpočte, pretože tie dôchodky idú z iných zdrojov, vlastne nevytvorila možnosti uplatnenia tohto zákona. Ale obrátene, ba dokonca, musím povedať, oproti roku 1998 výdavky na túto sféru, to znamená rodičovské príspevky a prídavky na deti, sa znížili v nominálnej hodnote temer o 4 mld. korún. To je väčšia tragédia, že sme teda dokonca v absolútnej miere vyplatili menej.

Myšlienka, ktorú ste povedali o starých rodičoch, je zakomponovaná v tom slova zmysle, že tých 1 200 korún platí pre všetkých. A myslím, že rozprávka O troch grošoch, ktorá má v rôznych modifikáciách rôzny výklad, či sme na tichomorských ostrovoch alebo v Európe, alebo v Južnej Amerike, hovorí o tom, že ľudstvo má vo svojom kóde založené niečo, čo je odovzdávanie si postupnosti generácií. A určite aj sa charakter dieťaťa rodí v tom prvom útlom veku, v tom veku od 0 do 3 rokov, je asi zdravšie, aby vyrastalo práve v tomto prostredí. A práve ten návrh tých 1 200 korún dáva šancu, aby starí rodičia mohli byť tými opatrovníkmi pre to dieťa. Vytvárajú aspoň prvý základný predpoklad. Proste spúšťame nejaký inštitút, ktorý vytvára určitú náplň tej pozície toho, aby to dieťa skutočne začalo vyrastať v rodine, aby si získalo tie svoje nenahraditeľné vnemy, ktoré dáva vlastne rodina ako symbol ľudskej spoločnosti. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, ďakujem vám.

Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

Pokračovať budeme o 14.00 hodiny tlačou 1354, vládnym návrhom zákona o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa, potom by sme hlasovali o bloku zákonov, ktoré sme prerokovali.

Ďakujem, dobrú chuť vám prajem.

(Prerušenie rokovania o 12.11 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.10 hodine.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

Prosím pána ministra Magvašiho

Páni poslanci, panie poslankyne, prosím, kto by náhodou vedel o pohybe pána ministra Magvašiho, aby ho informoval o nutnosti jeho prítomnosti pri prerokúvaní ďalších bodov programu. Prosím o chvíľku trpezlivosti. (Hlasy v rokovacej sále.)

Páni poslanci, prosím, prezentujme sa, nehlasujeme, iba zistím počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

(Hlasovanie.) 38 prítomných.

Páni poslanci, je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali? A po prerokovaní troch zákonov, ktorých predkladateľom je pán minister Magvaši za vládu Slovenskej republiky, by sme hlasovali.

Pán minister Magvaši, chcem vás poprosiť, aby ste z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedli a odôvodnili Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa,

ktorý prerokúvame ako tlač 1354.

Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby si zabezpečili účasť poslancov na hlasovaní.

Pán minister Magvaši.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, k zákonu, ktorý som predkladal pred obedom pod tlačou 1353, som aj uviedol ten všeobecný rámec aj k tomuto návrhu zákona o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa. Takže chcel by som len teraz znovu zvýrazniť, že tlač 1353 a tlač 1354 navzájom súvisia a sú vlastne zásadným krokom vlády Slovenskej republiky, ktorý podniká vo väzbe aj so svojím záväzkom, ktorý mala vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení.

Prídavky na deti sú najvýznamnejšou dávkou v systéme štátnej sociálnej podpory a jeden z hlavných nástrojov rodinnej politiky. Prostredníctvom nich štát oceňuje a priamo podporuje rodiny s nezaopatrenými deťmi. V súčasnosti sa poskytujú diferencovane podľa veku dieťaťa a príjmu rodiny. Podiel detí na, ktoré sa prídavky na deti poskytujú, však každoročne klesá. Klesá práve v dôsledku tej stropovej hranice, ktorá určuje, že kedy je možné dostať prídavok na dieťa, ale aj, samozrejme, poklesom natality, teda počtu detí vo veku, na ktoré sa tento zákon vzťahuje. Nárok na prídavky na dieťa strácajú predovšetkým rodiny, ktorých rodičia pracujú, to treba, žiaľ, povedať, a ktorých ročný príjem len mierne presahuje hranicu nároku na prídavky na deti. Táto skutočnosť je nielen predmetom kritiky, ale, myslím si, je výrazne nespravodlivá, nesprávna a práve aj preto je tu tento vládny návrh zákona.

Zároveň s prípravou Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie treba prehodnotiť aj testovanie príjmov, keď vo väčšine krajín Európskej únie sa prídavky na deti poskytujú bez testovania príjmu. Z hľadiska budúceho exportu rodinných dávok do krajín Európskej únie, ktorými budeme zaviazaní po našom vstupe do Európskej únie, zohráva významnú úlohu aj zjednodušenie administratívy pri výkone tejto agendy, ktoré sa dosiahne zavedením jedného platiteľa a značným obmedzením testovania príjmov.

Okrem toho treba v súvislosti s poskytovaním rodinných dávok prihliadať z hľadiska rovnosti príležitostí aj na rovnaké práva detí a eliminovať akékoľvek formy diskriminácie. Treba totiž zvýrazniť jeden fakt, na ktorý sa zabúda, že ide o prídavok na dieťa, že tento prídavok má slúžiť dieťaťu, a nie rodičom. Preto nie je možné deliť deti podľa toho, v akej rodine sa narodili, či v bohatej, či chudobnej, či sa narodili takej farby pleti alebo onakej, či takého vyznania alebo onakého vyznania. Preto v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa v predkladanom vládnom návrhu zákona navrhuje poskytovať prídavok na dieťa na všetky nezaopatrené deti v závislosti od ich veku. Výška prídavku na dieťa sa navrhuje na úrovni súčasných nižších prídavkov na deti - 480, 590 a 620 Sk. Pre rodiny s nízkymi príjmami sa navrhuje poskytovať aj príspevok k prídavku na dieťa podľa veku dieťaťa a príjmu spoločne posudzovaných osôb - 200, 240 a 270 Sk -, čo umožní zachovať túto rodinnú dávku v súčasnej výške. Chcel by som teda zvýrazniť to, že v tomto prípade už testujeme, v akej rodine toto dieťa vlastne žije. Okrem toho sa navrhuje poskytovať zvýšený prídavok za nezaopatrené dieťa, ktoré sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole. Zvýšenie prídavku na dieťa - 200 Sk mesačne - sa navrhuje poskytovať počas obdobia výučby v školskom roku, teda iba počas školského roku, teda nie počas prázdnin, a to s účinnosťou od septembra roku 2003. Chceme týmto prispieť rodinám s takýmito deťmi na zvýšené výdavky spojené so štúdiom na strednej škole. Riešenie zvýšených výdavkov študentov vysokých škôl sa musí riešiť, samozrejme, v rezorte školstva v iných predpisoch ako v tomto.

Vzhľadom na vládny návrh zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého zaniká pôsobnosť Sociálnej poisťovne ako posudkového orgánu na účely štátnej sociálnej podpory predložený vládny návrh zákona obsahuje aj návrh nového vecného a organizačného zabezpečenia posudkovej činnosti na účely štátnej sociálnej podpory. Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP