P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. Hlasujeme o návrhu, aby zajtra Národná rada rokovala ako prvom bode programu o tlači 1360.

(Hlasovanie.) 71 prítomných.

Pán poslanec Finďo sa hlásil ešte.

P. Finďo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v rámci procedurálneho návrhu sťahujem návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, vzhľadom na to, že bol prijatý pozmeňujúci návrh poslanca Pavla Prokopoviča k tlači 1306, ktorého jedna časť je totožná s mnou predkladaným návrhom.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Keby ste uviedli číslo bodu, ktorý to je.

P. Finďo, poslanec: Ide o bod 75 (tlač 1401). Pôvodne to bol bod 85, teraz je to bod 75.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Berieme na vedomie, že pán poslanec Finďo vzal svoj návrh späť a nežiada, aby Národná rada o ňom rokovala.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu 57. schôdze Národnej rady, ktorým je

návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii,

ktorý prerokúvame ako tlač 1142.

Súčasťou návrhu je aj správa, ktorú máte ako tlač 1142a.

Prosím teraz, aby za navrhovateľov predmetný návrh zákona odôvodnila a uviedla v Národnej rade pani poslankyňa Tóthová, ktorá je predkladateľkou uvedenej zmeny zákona č. 308/2000 Z. z. Pani profesorka, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedla novelu spomínaného zákona. Chcem konštatovať... (Ruch v sále.) Keby ste urobili, pán predsedajúci, akosi kľud...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, páni poslanci.

K. Tóthová, poslankyňa: ... v miestnosti, pretože páni poslanci si musia ešte niečo vybaviť. Ja veľmi rada počkám, kým si to dovybavujú.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nemáme toľko času, aby sme si mohli dovoliť čakať, pani poslankyňa. Pán poslanec Šebej, prosil by som, aby ste rešpektovali dámu a zároveň poslankyňu. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Chcem začať tým, že zákon o vysielaní a retransmisii nie je zlý zákon, skôr možno povedať, že je zákon dobrý. Preto môže vzniknúť otázka, prečo poslanci prichádzajú s novelizáciou. Nuž z jedného základného dôvodu. Pozitívne ustanovenia, ako sú ustanovenia piatej časti o ochrane ľudskej dôstojnosti, o ochrane maloletých, o práve na opravu, zákaze propagácie násilia, zákaze propagácie devastácie životného prostredia, zákaze propagácie neznášanlivosti, diskriminácie a pod., sa míňajú svojho účinku vzhľadom na novelizovaný paragraf, ktorý je dnes platný, to je § 64, ktorý vlastne upravuje sankcie.

Rada pre vysielanie a retransmisiu realizujúc tento platný zákon vydáva rozhodnutia, ktorými ukladá sankcie za porušovanie v televíznych vysielaniach týchto zákonom stanovených zákazov. A, čuduj sa svete, dnešné znenie zákona je také, že uložené sankcie sa míňajú účinku vzhľadom na úpravu lehôt, v rámci ktorých možno uložiť sankciu. Takto sa minula sankcia, teda nebola realizovaná, z roku 1999, keď bolo vystúpenie prezidenta Schustera a Markíza dostala 250-tisícovú pokutu. Táto pokuta prepadla vzhľadom na znenie zákona. Ďalej, keď bola uložená sankcia 2 mil. Markíze za vystúpenie speváka Müllera, ktorý propagoval drogy, taktiež táto sankcia prepadla. Ďalej, sankcia za vysielanie Pokémonov, ktorí veľmi zle pôsobia na našu mládež, ktorá bola uložená Slovenskej televízii v sume 400 000 korún, taktiež prepadla, pretože znenie súčasného zákona je zlé.

Veľmi krátko si dovolím uviesť, že v lehote jedného roka ak má byť uložená sankcia, sa musí urobiť. Vymenujem veľmi stručne, Rada pre vysielanie a retransmisiu musí preskúmať stav veci a vydať rozhodnutie o uložení, ďalej, rozhodnutie rady sa musí doručiť do vlastných rúk zodpovedného subjektu. Po ďalšie, zodpovedný subjekt má 15-dennú lehotu na podanie odvolania, v ktorej v 99 % prípadov sa zodpovedný subjekt, ktorému je uložená sankcia, odvolá na Najvyšší súd. Po ďalšie, v tejto ročnej lehote sudca Najvyššieho súdu musí preštudovať spis, vytýčiť pojednávanie a rozhodnúť vo veci, zároveň vyhotoviť písomné rozhodnutie. Po ďalšie, v tejto ročnej lehote rozhodnutie Najvyššieho súdu sa musí doručiť do vlastných rúk povinného subjektu a zmocnenému zástupcovi Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ak Najvyšší súd zruší rozhodnutie a vráti vec na nové prejednanie rady, toto všetko sa musí udiať, ešte aj nové prerokovanie rady v tej jednoročnej lehote. Ak súd vlastne potvrdí rozhodnutie rady, povinný subjekt obyčajne dobrovoľne neplní uloženú povinnosť, teda nerealizuje sankciu a v jednoročnej lehote sa musí stihnúť ešte aj realizovanie tejto sankcie prostredníctvom exekučného konania alebo exekútora, ktorého zmocňuje súd. A prevažne jeden-dva mesiace takéto zmocnenie trvá.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj vypočuť si to bolo veľa, nieto aby tieto orgány všetko to v jednoročnej lehote stihli. Z toho dôvodu sa rada v tomto smere stala bezzubým orgánom. To konštatovala už v júli naša tlač. Uvádzam napr. Pravdu z 12. júla 2001, ako aj ďalšie denníky: Nový Deň, Nový Čas a podobne. Preto poslanci sa rozhodli novelizovať tento zákon. Blížia sa voľby a všetky prestúpenia tohto zákona by taktiež vo volebnej kampani sa stali akosi nepostihnuteľné, lebo uvedenú procedúru v lehote jedného roku sa nedá stihnúť.

Navrhujeme zmeniť § 64 ods. 3 tak, že by nebol formulovaný na "realizáciu rozhodnutia", ale lehoty by boli na "rozhodnutie" Rady pre vysielanie a retransmisiu.

Ďalej dovoľte, aby som sa vyjadrila k spoločnej správe, ktorá bola prijatá gestorským výborom.

Gestorský výbor navrhuje rozšíriť paragraf, teda rozšíriť náš poslanecký zákon o čl. I § 64 ods. 2 o vetu: "Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak došlo k porušeniu tohto zákona s vážnym celospoločenským dopadom." Poslanci predkladajúci návrh na vydanie zákona sa stotožnili s týmto návrhom gestorského výboru, považujú ho za prínosný, dokonca bol prerokovaný aj so zástupcami rady, ktorí ho taktiež pozitívne hodnotili.

Ďalej, legislatívny návrh v § 64 ods. 3 sa týka legislatívnej techniky. Namiesto "k porušeniu povinnosti došlo" zmena je: "bola povinnosť porušená". Je to síce trpný rod, ktorý v slovenčine aj v právnych predpisoch neradi počujeme, ale predkladatelia prijímajú túto legislatívnotechnickú pripomienku.

Ďalej, 3. bod gestorského výboru. Ide o zmenu návestia, predkladajúci poslanci taktiež súhlasia s týmto návrhom, bod 4, kde v § 64 sa vkladá odsek 6, ktorý znie: "Ak súd rozhodnutie rady zruší a vec vráti na nové konanie, rada rozhodne o sankcii najneskôr do 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu." Tento návrh gestorského výboru vítajú predkladatelia, stotožnili sa s ním aj zástupcovia rady. Ďalšia veta je navrhovaná: "Nové rozhodnutie rady o uložení sankcií sa vykoná po doručení rozhodnutia vysielateľovi." Nestretlo sa to s pozitívnym hodnotením Rady pre vysielanie a retransmisiu a predkladajúci poslanci tiež sa s týmto dovetkom nestotožňujú, preto sme toho názoru, že druhá časť by mala byť vynechaná.

Ďalej, súhlasíme aj so zmenou účinnosti tohto návrhu.

Ďalej dovoľte, aby som sa vyjadrila k pripomienkam legislatívneho odboru a aproximácie práva, ktorý vlastne dáva len legislatívne zmeny, ktoré sú premietnuté v spoločnej správe.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem vašu trpezlivosť ďalšími argumentmi akosi cvičiť, ale uchádzam sa jednoznačne o vašu podporu tohto legislatívneho návrhu. Všetci musíme mať záujem na vymožiteľnosti práva, teda aj vymožiteľnosti rozhodnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu. Preto myslím, že tento legislatívny návrh podporíte.

Ďalej, všetci máme rodiny a deti. Myslím, že nie je medzi nami niekto, kto by vedel podporiť propagáciu násilia, propagáciu diskriminácie, propagáciu devastácie životného prostredia a podobne. Ak toto všetci cítime, potom nemôžeme byť taktiež súhlasní s tým, že pokuty, ktoré sa za prestúpenie zákona ukladajú, sú nevymožiteľné vzhľadom na súčasné znenie zákona. Preto verím, že budete ústretoví a podporíte náš legislatívny návrh, o čo sa vlastne týmto svojím vystúpením u vás uchádzam. Ďakujem vám za pochopenie.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani navrhovateľke.

Teraz žiadam pána poslanca Budaja, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spravodajcom pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorý uviedla a odôvodnila pani navrhovateľka poslankyňa Tóthová. Pán poslanec Budaj, máte slovo.

J. Budaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám podal informáciu o spoločnej správe výborov v druhom čítaní, ktorá vznikla pre druhé čítanie tohto zákona.

Návrh skupiny poslancov bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.

Ústavnoprávny výbor nebol uznášaniaschopný, takže návrh zákona neschválil.

Výbor pre kultúru a médiá odporučil prijatie návrhu skupiny poslancov s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré uviedla rozsiahlo už pani predkladateľka.

Pán predsedajúci, návrh zákona je malou novelou známeho zákona o vysielaní a retransmisii. Všetci sme si vedomí, že v budúcnosti tento zákon bude ďalej pozorne sledovaný verejnosťou, vysielateľmi aj zahraničím, kde je tento zákon súčasťou našej kapitoly o audiovízii. Novela nemení zákon takým spôsobom, že by sa táto kapitola o audiovízii otvárala, a preto mám za to, že je prínosom pre skvalitnenie funkčnosti účelu zákona, pre ktorý bol vytvorený. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že nikto z prítomných pánov poslancov nechce vystúpiť k prerokúvanému návrhu zákona, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Chcem sa opýtať ctenej snemovne, či je všeobecný súhlas s takým postupom rokovania o ďalších bodoch programu, aby sme do 12.00 hodiny rokovali o jednotlivých bodoch, tak ako sú navrhnuté v programe schôdze, a po odpoludňajšej prestávke o 14.00 hodine hlasovali o všetkých prerokovaných bodoch dnešného dopoludňajšieho rokovania. Ďakujem za súhlas. Prerušujem rokovanie. Pani navrhovateľka, pán spoločný spravodajca, môžete opustiť svoje miesta.

Prosím teraz pána poslanca Bajana, ktorý je jedným z navrhovateľov

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

ktorý prerokúvame ako tlač 1318, ktorého súčasťou je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 1318a, aby návrh zákona odôvodnil a uviedol.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, nebudem opakovať dôvody, prečo predkladám tento návrh zákona. Uviedol som ich v prvom čítaní, preto len veľmi krátko poviem, dôvody, samozrejme, nepominuli, dokonca sa multiplikujú. Takže naozaj vás prosím o podporu pri tomto návrhu zákona s tým, že poslanci veľmi poctivo prerokovali tento návrh vo výboroch. A veľmi dlhé hodiny sa v nich rokovalo o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré, predpokladám, zaznejú po spoločnej dohode v rozprave.

Len krátka poznámka k spoločnej správe. Ako predkladateľ nevidím problém prijať všetky body, dokonca aj bod 4, ktorý gestorský neodporúča prijať. Myslím si, že všetky body, ktoré zazneli, alebo všetky problémy, ktorých sa dotkli pozmeňujúce návrhy, smerujú k vylepšeniu tohto návrhu. Preto vás prosím ešte opätovne o podporu s tým, že som pripravený na niektoré otázky z diskusie odpovedať, ak budú smerované smerom ku mne. Takže, pán predsedajúci, prosím vás, dajte slovo spravodajcovi.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Dávam slovo pánovi poslancovi Kvardovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spravodajcom pri prerokúvaní tohto návrhu skupiny poslancov, a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

J. Kvarda, poslanec: Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený parlament, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 1318), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1858 z 31. januára 2002 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor nedostal do dňa 11. marca 2002 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 872 zo dňa 12. marca 2002, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 915 zo dňa 5. marca 2002 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 440 zo dňa 12. marca 2002.

V spoločnej správe sú návrhy pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9. Tieto, samozrejme, čítať nebudem. Ale oznamujem v mene gestorského výboru, že po rozprave odporúčam hlasovať o týchto bodoch nasledovne: en bloc prijať body 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8 a 9 a neprijať bod 4.

Súčasne gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu výboru poslanca Józsefa Kvardu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu dňa 12. marca 2002 pod uznesením č. 444. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu k prerokúvanému bodu programu. Hlásia sa pán poslanec Hort, pani poslankyňa Rusnáková, páni poslanci Slafkovský, Fehér, Tatár, Prokeš. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Hort.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, novelou zákona o obecnom zriadení č. 453/2001 Z. z. z 2. októbra 2001 sme zaviedli šesťročné funkčné obdobie pre hlavného kontrolóra obce s cieľom zvýšiť jeho nezávislosť, zosúladiť jeho postavenie s postavením hlavného kontrolóra vyššieho územného celku a zároveň umožniť prehodnotiť jeho činnosť v šesťročnej periodicite tak, aby jeho funkčné obdobie presahovalo funkčné obdobie zastupiteľstva, ktoré ho zvolilo.

Schválená úprava, ako sa ukazuje, obsahuje medzeru, pretože nie všetky zastupiteľstvá prikročili k novej voľbe kontrolóra a v takom prípade nie je možné určiť začiatok plynutia funkčného obdobia. Okrem toho súčasný stav by umožnil kedykoľvek pristúpiť k voľbe nového kontrolóra, čím by sa výrazne zvýšila závislosť kontrolóra od funkcionárov obce a zároveň by sa zneistili pracovnoprávne pomery.

Na základe týchto skutočností preto predkladám nasledovný návrh spolu s podpismi ďalších poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, tých podpisov je celkom 20. Ten pozmeňujúci návrh sa týka § 30 ods. 6. V § 30 ods. 6 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: "najneskôr však 31. marca 2003".

Zdôvodním tento pozmeňujúci návrh nasledovne. Novelou zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t. j. zákonom č. 453/2001 Z. z. bolo upravené šesťročné funkčné obdobie na výkon funkcie hlavného kontrolóra obce. V prechodnom ustanovení § 30 ods. 6 sa upravila dĺžka trvania hlavného kontrolóra zvoleného do funkcie pred 31. decembrom 2001 tak, aby zvolením nového hlavného kontrolóra po 1. januári 2002 jeho funkcia skončila. V záujme právnej istoty je potrebné ohraničiť obdobie, v ktorom sa uskutoční nová voľba v spojení s určením termínu, dokedy najdlhšie trvá funkčné obdobie kontrolóra zvoleného do funkcie pred 1. januárom 2002. Prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože rieši tú medzeru, ktorá v zákone vznikla.

Dostali ste odo mňa ešte do lavíc druhý pozmeňujúci návrh označený číslom 2, ktorý sa týka § 13 ods. 3. Chcel by som vás požiadať, vážení kolegovia, vážené kolegyne, aby ste tento návrh považovali za bezpredmetný, pretože po konzultácii jednak s odborom legislatívy, so Združením miest a obcí Slovenska a s predkladateľom je zrejmé, že tá problematika je trochu komplikovanejšia, než aby sa ona dala vyjadriť iba takýmto drobným pozmeňujúcim návrhom. A po dohode s dotknutými, to znamená Združením miest a obcí Slovenska, ale aj po dohode s legislatívou budeme hľadať iné vhodnejšie a právne čistejšie riešenie tohto problému v nasledujúcom období. Ďakujem za porozumenie.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková.

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh na zmenu v § 11 ods. 2 písm. c). Teda § 11 ods. 2 písm. c) znie: "c) štatutárneho orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť ako hlavnú činnosť s majetkovou účasťou obce."

Zdôvodnenie predkladaného návrhu je nasledovné. V príslušnom paragrafe sa hovorí o tom, že poslancom obecného zastupiteľstva nemôže byť štatutárny orgán rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou. V takomto prípade by nastala situácia, že by sa poslancami obecného zastupiteľstva nemohli stať riaditelia napr. plnoorganizovaných základných škôl, ktoré budú mať právnu subjektivitu. Vzhľadom na to, že oproti písmenu b), kde uznávam, že v prípade, že učiteľ alebo riaditeľ školy bude z neplnoorganizovanej školy alebo teda z málotriedky, alebo z materskej školy, bude tento učiteľ priamo zamestnancom obce, čiže to "béčko" je opodstatnené, iný je prípad takej školy, ktorá má právnu subjektivitu, a v tom prípade riaditeľ tejto školy nebude zamestnancom obecného úradu. Myslím si, že v takomto prípade by bolo vhodné zachovať aspoň v tejto forme možnosť učiteľskej verejnosti byť zastúpenou v obecnom zastupiteľstve. Navrhovaná úprava teda umožňuje, aby riaditeľ školy alebo školského zariadenia mohol vykonávať funkciu poslanca obecného zastupiteľstva. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, vážení kolegovia, dovoľte mi len v krátkosti vyjadriť podporu návrhu, tak ako bol predložený plus doplnený pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli schválené gestorským výborom, pretože súčasne platná textácia zákona zaviedla do praxe obcí a do jej života mnoho komplikácií vzhľadom na to, že nemohli zástupcovia, teda primátori, starostovia byť a stať sa členmi napr. takých orgánov, ako je Združenie miest a obcí alebo nezisková organizácia, Združenie Liptov a pod., pretože malo to svoj štatutárny orgán, čo považujem za vyložene nesprávne, pretože kto iný by mal v obci niesť najvyššiu zodpovednosť za správu a dohľad nad tým, ako sa nakladá s majetkom obce, ako prvý občan príslušnej obce, ktorý bol zvolený v priamych voľbách. Tam si myslím, že niet o čom diskutovať.

Chcel by som zareagovať v krátkosti na návrh, ktorý predniesla pani kolegyňa Rusnáková. Ja si dovolím s ním nesúhlasiť, pretože ak je základná škola školou so samostatnou právnou subjektivitou, takúto samostatnú právnu subjektivitu má aj riaditeľ verejnoprospešných služieb, riaditeľ mestského múzea alebo pod. a ten nesmie byť zo zákona členom mestského zastupiteľstva. Čiže v tomto smere si dovolím nesúhlasiť s návrhom pani kolegyne Rusnákovej.

Návrhu, tak ako bol predložený, vyslovujem podporu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Fehér.

M. Fehér, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa v rozprave chcel vyjadriť k návrhu pod bodom 4 zo spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť s tým, že ja by som odporučil ctenej snemovni, aby tento návrh schválila. Argumenty za sú presne také, aké uviedol pán poslanec Slafkovský pred chvíľou. A dúfam, že ich bude akceptovať aj z toho dôvodu, že, samozrejme, terajšia úprava bola v tom zmysle nesprávna, že vylučovala, aby starostovia boli zastúpení aj v tých orgánoch právnických osôb, ktoré si zriadili, povedzme, na vlastnú ochranu. Čiže bola nesprávna v tom zmysle, že v ZMOS ako Združení miest a obcí Slovenska nemohli byť podľa terajšieho zákona primátori štatutárnymi zástupcami, čo v princípe nie je správne.

Z druhej strany zasa podľa môjho názoru tiež nie je správne, ak primátor ako štatutárny zástupca obce bude zároveň alebo štatutárnym zástupcom, alebo členom štatutárneho orgánu organizácie zriadenej obcou. V tomto prípade sa argumentovalo tým spôsobom, že to je z dôvodu malých obcí, kde nie je dostatok ľudí na to, aby niektoré organizácie, ktoré zriaďuje obec, riadila ešte zvlášť nejakým spôsobom platená osoba z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. S tým, samozrejme, môžem súhlasiť a práve preto z tohto dôvodu je aj bod 4 zo spoločnej správy, ktorý nahradzuje ten pôvodný bod zákona, čiže vylučuje sa len, aby štatutár obce bol zároveň štatutárnym orgánom organizácie, ktorá môže byť v priamom obchodnom vzťahu s obcou. Čiže ak toto nevylúčime zo zákona, môže sa stať, že primátor bude uzatvárať zmluvy ako štatutárny zástupca za mesto, bude uzatvárať zmluvy sám so sebou ako konateľom eseročky, ktorá je podnikateľským subjektom a ktorá bude rozhodovať aj o majetku obce, a bude o tom rozhodovať priamo len primátor, a nie, ako je to zo zákona vyhradené, obecné zastupiteľstvo. Akonáhle sa to stáva majetkom eseročky, tak v tomto prípade táto zdvojená funkcia podľa mňa nie je správna.

Zároveň tento návrh podľa môjho názoru je kompromisný a nevylučuje zastúpenie primátora v dozorných orgánoch, ak existujú, teda v dozorných orgánoch napr. eseročiek, alebo akciových spoločností, lebo to nie je štatutárnym orgánom týchto spoločností a príslušné stanovy si môže obec upraviť tým spôsobom, že bude silná dozorná rada, čiže napr. s právom odvolávať štatutárneho zástupcu. A ja si myslím, že tento dôležitý moment, keď primátor môže byť v dozorných orgánoch a môže mať dohľad nad výkonom, a poviem to takto, odborným výkonom niektorých činností, a ešte raz zdôrazňujem, odborných, typickými príkladmi môžu byť akciové spoločnosti založené, povedzme, na dodávku vody alebo na dodávku komunálnych služieb, tento môj návrh umožňuje, aby v týchto obecných podnikoch, v týchto obecných spoločnostiach bol primátor zastúpený v dozorných radách. Ja si myslím, že toto je dostatočné a toto je práve aj z dôvodu toho, aby sa nemiešali funkcie kontrolné a výkonné. Ja si myslím, že toto správnym spôsobom umožňuje, aby primátori a starostovia uplatňovali svoju moc v zmysle tom, v akom to predniesol pán poslanec Slafkovský.

Ešte uvediem jeden argument, ktorý by mohol teda podporiť tento návrh, a to je zákon o samosprávnych krajoch, kde prvý občan samosprávneho kraja zvolený priamo vo voľbách občanmi nemá toto právo, čiže nie je možné, aby predseda samosprávneho kraja bol štatutárnym zástupcom organizácie zriadenej samosprávnym krajom. Čiže ak si to zoberieme do tej polohy rovnakej proste, aby zákony platili rovnakým spôsobom pre jedného aj pre druhého, tak v tomto prípade je tiež táto moja požiadavka opodstatnená.

Ešte uvediem jeden argument. Vylúčili sme, aby poslanci mestských zastupiteľstiev práve kvôli konfliktu záujmov asi nemohli byť v týchto štatutárnych orgánoch týchto spoločností. Teraz v tomto návrhu sme vylúčili dokonca aj to, aby riaditeľ školy bol teda poslancom mestského zastupiteľstva alebo naopak, poslanec mestského zastupiteľstva aby nemohol byť riaditeľom školy, čo pri malých obciach je zjavne podľa mňa nie celkom konformné, hlavne keď sa pozrieme na nedostatok ľudí a na nedostatok proste tých ľudí, ktorí môžu, ako by som to povedal, celkom rozumným spôsobom zasahovať do chodu vecí verejných.

Takže vylúčili sme, aby poslanci boli v týchto štatutárnych orgánoch, ktorí sú tiež volení, sú tiež volení na území mesta, sú, samozrejme, volení v určitých obvodoch, ale tiež sú volení priamo a tiež sú volení takým istým spôsobom. Čiže ak sme vylúčili takýmto spôsobom poslancov z riadenia obecných podnikov, zo štatutárnych orgánov, tak podľa môjho názoru zo štatutárnych orgánov musíme vylúčiť aj primátora práve z toho dôvodu, ktorým je možný konflikt záujmov, pričom ja teraz nehovorím o tých veciach, keď proste primátor vo viere dobrej koná, poviem to takto, v dobrej veci.

Problém je ten, či to tento systém unesie, či niektoré tie výkyvy, ktoré táto možnosť dáva, byť zároveň štatutárnym orgánom čiže výkonným orgánom v týchto dvoch organizáciách, nespôsobia také systémové chyby, ktoré potom bude treba opravovať o dva-tri roky. A ja som o tom presvedčený, že doterajšia prax hovorí presne o tom, že teda táto možnosť je taká systémová chyba, ktorú podľa môjho názoru treba vylúčiť zo zákona. Nie je možné, aby, keď prijímame ústavný zákon o konflikte záujmov, verejní a ústavní činitelia proste mali len dosah na určité veci alebo na kontrolné, alebo na výkonné orgány, a z tohto princípu vylúčime len a jedine primátorov. Ja si myslím, že by to nebolo celkom správne.

Takže ďakujem pekne, toto som si dovolil uviesť na podporu bodu 4 zo spoločnej správy.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktické poznámky sú dve. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Slafkovský ako prvý.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Áno, ja by som mal k tomuto takú krátku výhradu. Ak by nemohol byť ani konateľom napr. starosta alebo poslanec v obecnom podniku, tak je to svojím spôsobom taký zásah, že môže tam byť niekto iný, ktorému dá obecné zastupiteľstvo dôveru. A to môže byť taký lapaj, akého si ani nevieme predstaviť. Takže v tomto smere nie je cesta, ako zabrániť zneužívaniu tým, že to zakážeme starostom alebo poslancom. Cesta je cez dôsledné uplatňovanie zákona o obecnom majetku, cez dobrý štatút príslušnej firmy alebo podniku a cez dobré zásady hospodárenia príslušnej obce, pretože ak je v zásadách o hospodárení obce napísané, že o takých a takýchto nehnuteľnostiach, lebo nehnuteľnosti sú ošetrené zákonom, o takej cene musí rozhodovať zastupiteľstvo alebo primátor so súhlasom zastupiteľstva, tak je to jasné.

Je pravda, a toto je skutočnosť, že v našich mestách a obciach mnohých nie sú dobré zásady hospodárenia, nie sú tam dobré zásady o rozpočtových pravidlách, pretože v niektorých obciach sú umožnené zmeny rozpočtu pomerne vo veľkých sumách starostom alebo primátorom. To môže vyvolávať problémy v živote i v praxi. Ale v zásade ako legislatívci by sme sa nemali pozerať na to tak, že čo má urobené niektorá obec zle, a meniť to zákonom, ale zákonom to upraviť tak, aby bola povinná si prijať dobrý vnútorný legislatívny predpis, ktorý nebude vylučovať z možností zastupovať obec pre rozhodujúcich funkcionárov v obci. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa obávam, že pán kolega Fehér si neprečítal dobre návrh zákona, lebo práve tam sa vracia možnosť poslancom, aby zastupovali v štatutárnych orgánoch obec alebo mesto. Takže to, čo on uvádzal na podporu svojho návrhu, teda v čl. IV spoločnej správy, vôbec nie je pravda.

Ďalej, čo sa týka jeho argumentu, ako je to vo vyšších územných celkoch, ja si myslím, že tam je to tiež nezmyselné a nič nebráni pánovi poslancovi, aby pripravil novelizáciu aj príslušného zákona, aby sa to upravilo aj tam. Skutočnosť, ktorú chce on dosiahnuť takýmto spôsobom, ako predkladá, je vlastne to, aby politickú zodpovednosť niesli volení funkcionári, ale majetkové práva aby mal niekto úplne iný. Pán poslanec, vážne sa obávam, že toto práve povedie k tomu, že moc budú mať ľudia, ktorí budú stáť v pozadí, a tí, ktorí pôjdu so svojou kožou na trh a predstúpia pred občanov, vlastne budú len vešiaky na kabát. A toto je vlastne to nebezpečenstvo, ktoré sa vytvorilo a ktoré sa snažíme návrhom novelizácie zákona č. 369/1990 Zb. odstrániť a dať to do normálnych koľají. Ľudia, ktorí sú zvolení, či už sú to poslanci alebo starostovia, získali dôveru občanov. Tak sa ja pýtam, prečo im potom niekto a priori zo zákona vyslovuje nedôveru, že nebudú konať v záujme tej obce a v záujme občanov, ktorí ich zvolili, lebo toto, čo vy sa snažíte presadiť, nie je nič iné, len vyslovenie nedôvery. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fehér.

M. Fehér, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Ja by som reagoval najprv na pána poslanca Prokeša. A neodpustím si poznámku, že ak vlastne je tu argumentácia toho, že táto zmena je potrebná hlavne pre malé obce, tak teraz vystupujú hlavne primátori veľkých miest. To je len taká poznámka.

Pán poslanec Prokeš, samozrejme, viem veľmi presne, čo je v návrhu zákona, a viem, čo obsahuje aj môj pozmeňujúci návrh. A povedal som, že toto je systémová chyba, toto nie je apriórne vyslovenie nedôvery všetkým primátorom, to je systémová chyba z toho dôvodu, že ak primátor nekoná v súlade so zákonom, jediná relevantná možnosť je - dať ho nejakým spôsobom na súd - alebo ďalšia možnosť nápravy je - vyhlásiť v meste verejné hlasovanie o odvolaní starostu čiže referendum, čo je zjavne neprijateľné. Čiže na spôsoby nápravy tých krokov, ktoré, či už neúmyselne alebo úmyselne, sa udiali tým spôsobom, že ich vykonal starosta, nie je dostatočný opravný mechanizmus.

A musím povedať, že práve ja som vyjadril dôveru primátorom tým, že návrh zákona sa snažím zmeniť tým spôsobom, aby mohli v dozorných radách, či už eseročiek alebo akciových spoločností, byť primátori, čiže aby mohli vykonávať svoju kontrolnú funkciu. A ja si myslím, že je to z princípu rovnováhy a delenia moci. Je to podľa môjho názoru strašne dôležité. A presne to, o čom hovoril pán poslanec Slafkovský, že v tomto prípade nie sú dobré stanovy niektorých obecných zastupiteľstiev, bude nútiť systémovo k tomu, aby si tie stanovy upravili.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov (tlač 1318). Stručne ho uvediem. Navrhujeme, aby v § 11 ods. 4 písm. k) sa bodka na konci vety nahradila čiarkou, za ktorou sa vkladá nasledovný text: "ako aj poverovať výkonom majetkových práv obce ako akcionára alebo spoločníka a určovať rozsah a spôsob ich výkonu". To je návrh na doplnenie § 11 ods. 4 písm. k).

Ide o to, že v zmysle § 190 Obchodného zákonníka v prípade jediného akcionára práva valného zhromaždenia vykonáva tento akcionár. Starostovia vychádzajúc z § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení vykladajú výkon funkcie jediného akcionára obchodnej spoločnosti tak, že do ich neodňateľnej právomoci patrí vykonávať funkciu valného zhromaždenia tejto spoločnosti bez ohľadu na to, aby dostali poverenie zastupiteľstvom. Vylučujú, že by táto právomoc mohla byť predmetom, ktorú by si mohlo v zmysle § 13 vyhladiť pre seba obecné zastupiteľstvo. Takýto výklad má za následok možné obchádzanie obecného zastupiteľstva pri nakladaní s majetkom obce. Takže my len navrhujeme, aby výkon akcionára, ktorý vykonáva starosta alebo primátor, teda bol odsúhlasený, posvätený povereným zastupiteľstvom. Je to len spresnenie ducha zákona tak, aby jednoducho starosta a zastupiteľstvo boli z istej logiky veci povinné spolupracovať pri výkone akcionárskych práv. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Prokeš, ako posledný prihlásený.

J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v mojom vystúpení zhrnúť trošku dôvody, pre ktoré vlastne predkladáme tento návrh zákona.

Ja viem, že v dobrej viere a možno kvôli zlým skúsenostiam v niektorých obciach, príp. v mestách keď sme poslanci Národnej rady schvaľovali novelizáciu zákona č. 369/1990 Zb., tak sa tam dostali niektoré veci, ktoré en bloc vlastne vyslovili nedôveru, ako som povedal vo svojej faktickej poznámke, voleným zástupcom občanov, či už to boli poslanci alebo či to boli starostovia, príp. primátori. Naozaj neviem, akú väčšiu zodpovednosť aj pred občanom môže niesť človek, ktorého mnohokrát ani nepoznajú, ale dostane sa na hospodárske funkcie, pretože tam nemôžu byť tí, ktorí boli bezprostredne zvolení, kde môžu vlastne tí ľudia konkrétne niesť potom zodpovednosť aj pred tým občanom, ako sa nakladá s tým majetkom.

Treba povedať aj to, že predsa len postavenie starostu je trochu iné ako postavenie zastupiteľstva jednoducho preto, že on nesie osobnú zodpovednosť a ako takú ju nesie aj pred zákonom. Pokiaľ ide o kolektívne rozhodovanie, viete veľmi dobre, že v takom prípade nie je možné, pokiaľ sa nedokáže úmysel, čo sa prakticky pri hlasovaní zastupiteľstva dokázať nedá, že aj keď vzniknú akékoľvek škody, vyvodzovať z toho nejakú trestnoprávnu zodpovednosť. A preto vzniká potom otázka, že keď má zastupovať niekto obec aj na valnom zhromaždení, ako pred chvíľou pán kolega Tatár hovoril, či ho má schvaľovať to obecné zastupiteľstvo alebo či to má robiť štatutár obce, ktorý nesie plnú zodpovednosť zo zákona za nakladanie s majetkom obce len preto, že v tomto smere je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych veciach. Je to tam stále napísané v tom zákone.

Treba povedať aj to, že pokiaľ si niektorí v obecnom zastupiteľstve nevedia poradiť so starostom a majú problém, že je namontovaný v rôznych aj mestom založených organizáciách, si to môžu pokojne upraviť v štatúte obce a vymieniť si toto právo, pretože ide o nakladenie s majetkom mesta a ide o majetkovo-hospodárske vzťahy, aj keď vykonáva príslušná organizácia, či už je to akciová spoločnosť alebo eseročka, nejakú podnikateľskú činnosť. Inak povedané, je to v rukách mestského zastupiteľstva, či to na rozhodovanie starostu ponechá alebo nie. Ale je naozaj smiešne, aby niekto, koho ad hoc zvolia na zastupovanie na valnom zhromaždení nejakej akciovej spoločnosti, kto nemá ani predstavu o celom hospodárení - zatiaľ čo starosta by ju mal mať, mal, lebo je to povinný vedieť, o hospodárení takejto organizácie, ktorá je založená alebo spoluzaložená obcou -, išiel hlasovať na valné zhromaždenie.

Ja vás naozaj prosím, aby ste dôkladne zvažovali, či podporíte návrh, ktorý predložil pán poslanec Tatár, ale takisto vás prosím, aby ste sa riadili odporúčaním gestorského výboru a neuberali ďalšie právomoci, ktoré vôbec starostovia majú. Opakujem znovu, sú to ľudia, ktorí sú volení priamo, nie zastupiteľsky. To znamená, že oni priamo budú vystupovať a hlavne v tých malých obciach, kde ich všetci poznajú, pred tými občanmi. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú.

Pýtam sa pána poslanca Bajana, či sa chce vyjadriť. Nie. Ďakujem pekne.

Takže preruším rokovanie o tomto bode, páni poslanci.

Ďalej budeme rokovať o