M. Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ak mi dovolíte, mám len krátku repliku na to, čo ste povedali. V odpovedi pán minister uvádza, že vlastne aj vyhláška ministerstva financií by mala platiť rovnako na celom území Slovenskej republiky a stanovuje maximálnu výšku tohto poplatku. Domnievam sa, že k riešeniu tohto problému naozaj môže prispieť aj novela vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva, ale som presvedčená, že aj transformácia Vodární a kanalizácií na obecné vodárenské spoločnosti, kde aj problematika vlastne spojená s témou, ktorú ste nastolili, bude predmetom činnosti obecných vodárenských spoločností a prístup k občanovi alebo vzdialenosť občana k obecnej vodárenskej spoločnosti od ministerstva financií je určite bližšia a som presvedčená, že aj tento krok, teda transformácia na obecné vodárenské spoločnosti napomôže riešiť problém v prospech občana.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Andrejčák ministrovi hospodárstva pánu Harachovi. Otázka znie: "Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 168 z 20. 2. 2002 je určený váš štátny tajomník za člena zmiešanej komisie vlády Slovenskej republiky zodpovednej za prípravu nákupu viacúčelových bojových lietadiel formou verejného obstarávania. Žiadam vysvetliť, ako ste definovali stanovisko vášho rezortu na nákup lietadla. Bude váš rezort presadzovať nákup lietadla z novovýroby alebo z používania (t. j. pri vyradení z inej armády)?" Odpovedá pán minister Harach. Nech sa páči.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Andrejčák, tieto otázky sú položené viacerým členom vlády, okrem iného aj štvrtá otázka ministrovi zahraničných vecí toho istého znenia, keďže ma požiadal, aby som ho zastupoval, chcem poprosiť, aby sme mohli spojiť odpovede na obidve otázky.
Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 168 z 20. februára tohto roku...
J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister, budete odpovedať na dvojku a na štvorku, lebo je to predmetom tá istá vec. Pán poslanec Andrejčák, súhlasíte? Takže, nech sa páči.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Áno, súhlasí. To bol bod C2 tohto uznesenia, vypracovalo ho ministerstvo obrany - návrh štatútu uvádzanej zmiešanej komisie vlády Slovenskej republiky, ktorý bol zaslaný na pripomienkovanie zainteresovaným rezortom, dostali ho teda aj zahraničiari aj my. 13. marca sa týmto návrhom štatútu zaoberala na svojom 1. zasadnutí samotná zmiešaná komisia v zmysle citovaného uznesenia. Štatút bude predložený na schválenie vláde Slovenskej republiky. Podľa návrhu štatútu, zatiaľ treba hovoriť o návrhu, bude komisia po prvé zabezpečovať a koordinovať vypracovanie súťažných podkladov nákupu viacúčelových bojových lietadiel v týchto častiach: a) pokyny na vypracovanie ponúk, b) podmienky účasti uchádzačov vo verejnej súťaži, c) zábezpeka zložená uchádzačmi, d) opis predmetu verejného obstarávania, e) spôsob určenia ceny predmetu verejného obstarávania, f) obchodné podmienky dodania predmetu verejného obstarávania, g) kritériá na hodnotenie ponúk a spôsob ich uplatnenia, h) návrh zmluvy.
Po druhé, kompletovať súťažné podklady, zabezpečovať formálne spracovanie a predkladanie materiálov na rokovanie vlády. Opis predmetu verejného obstarávania bod D podkladov - k tomu je smerovaná vaša otázka - by mal pritom obsahovať základné požiadavky a charakteristiky viacúčelového bojového lietadla. Je logické, že časť zodpovednosti za toto alebo gros zodpovednosti bude na zástupcoch ministerstva obrany, požiadavky na prevádzkovú a bojovú interoperabilitu detto, požiadavky na integrovanú logistickú podporu detto. Z uvedeného je zrejmé, že úlohou komisie nebude rozhodnúť, či v konečnom dôsledku vybraný typ lietadla bude taký, ktorý bol pôvodne projektovaný ako bojový a viacúčelový alebo bol vyprojektovaný ako cvičný a dodatočne modernizovaný na viacúčelový, aj keď treba pripustiť, že stanovené technické požiadavky a bojové charakteristiky budú mať vplyv na prípadné rozhodovanie medzi oboma spomínanými typmi lietadiel. Rovnako tak medzi vopred stanovenými požiadavkami nebude, či má ísť o lietadlo novovyrobené alebo už používané, prípadne ako dlho by už malo byť zavedené vo výzbroji vzdušných síl iných štátov, ako znejú aj ďalšie otázky k tomuto.
V rámci komisie sa pri príprave súťažných podkladov predpokladá istá deľba práce. Úloha zástupcov jednotlivých ministerstiev bude spočívať - napríklad úloha ministerstva zahraničných vecí okrem iného v zabezpečení transparentnosti výberového konania, predovšetkým v konaní voči zahraničiu hľadaním čo najefektívnejšieho spôsobu zverejnenia tejto informácie v zahraničnej tlači a podobne. Z pohľadu ministerstva hospodárstva bude náš štátny tajomník ako člen komisie sledovať predovšetkým otázky prípravy celého tohto projektu v kontexte ofsetových programov a ofsetových operácií, ktoré sa v rámci týchto programov budú realizovať. Ide o to, aby sa nielen rozhodlo o nákupe, či aby sa realizoval nákup lietadiel, ale aby bol začlenený do takého programu, ktorý povedie k istému oživeniu príslušnej časti priemyselnej výroby u nás, ktorý povedie k tomu, že už predtým - a tu uvažujeme s trojročnou lehotou - budú jednotliví víťazi, takpovediac, tohto tendra realizovať také programy, ktorých produkcia zabezpečí finančné prostriedky, finančné nástroje na nákup samotných lietadiel, zabezpečí export slovenskej produkcie, získavanie nových technológií a podobne. Čiže na jednej strane je záujem modernizovať letecké sily podľa toho, ako bude tento tender urobený. Na druhej strane chceme, aby to bolo v kontexte riešenia širších otázok predovšetkým vo vzťahu k priemyslu, ktorý podporuje a ktorý je naviazaný na obranu, obranný priemysel, ale aj na iné sektory priemyslu. To je všetko. Ďakujem pekne.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák. Zapnite mikrofón pánu poslancovi. Nech sa páči.
I. Andrejčák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán minister, beriem do úvahy to, že rád hovoríte dlho a nezodpoviete na otázku. Ja som z vašej odpovede vyrozumel: neviem to stanoviť, nemám odvahu to stanoviť a nebudem za to niesť zodpovednosť. Budú štyri ministerstvá povinné odpovedať na túto otázku a vyriešiť, aký typ lietadla bude. Iná stránka je technická, iná stránka je obsah školenia, ktoré ste sa pokúšali urobiť. Nechcem byť členom komisie, nepotrebujem. Ja som poslanec, ale budem vo výbore navrhovať, aby predtým, než to vypracujete a dáte na rokovanie vlády, sme to posudzovali my. Chcem povedať, že ste si zvolili metódu, ktorá je vzdialená od štátov NATO. Idete presne opačne, mimo parlamentu na komisie, tam sa nezbavujú ministri zodpovednosti, tam sa nezbavujú spôsobu parlamentnej kontroly. Ale aspoň ste mi dali dobrý podklad na hovorenie v rozprave. O ofsetoch možno viem viac ako vy. Neviem, či viete, že Česi trikrát prijímali zákon, aby si ujasnili, čo s ofsetmi a armádou. Aj tak to musí slovenský minister zaplatiť. Takže nevytvárajme situáciu, že ofsety nám prinesú zadarmo lietadlo. Z toho sme už vyrástli.
Ale moja druhá otázka znie teraz takto: Ste ochotný niesť jednu štvrtinu zodpovednosti za každú z tých troch otázok, ktoré som dal? Všetkým štyrom ministrom som dal rovnakú otázku. Oni tam uznesením vlády dávajú svojho štátneho tajomníka, teda ponesú zodpovednosť, či Slovensko bude kupovať nové lietadlo alebo staré. Aj jeden, aj druhý variant je možný, je finančne rôzne náročný. Ak to tá skupina nepovie vojakom, aby mohli na základe otázok, ktoré som vám dal, vypracovať podmienky, tak to nikdy nebude. Ale možno idete tou cestou ako s plynárňami, ako sa išlo s telekomunikáciami, že ste vymysleli fígeľ - komisiu - a urobili ste priamy predaj. Asi to chcete urobiť znova.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: No tu sa nerobí priamy predaj, tu sa skôr nakupuje. Ale ja by som takto povedal, pán poslanec. V žiadnom prípade sa ministri a ani ja za tú časť, za ktorú máme kompetenciu v takomto projekte, nezbavujeme zodpovednosti. Ako som už pri prvej odpovedi na vašu otázku odpovedal, toto je komisia, ktorá pripraví podklady, o ktorých bude rozhodovať vláda. Čiže ministri budú priamo na rokovaní vlády niesť a realizovať zodpovednosť, ktorú majú zo zákona. Naopak, že považujeme celý projekt za dôležitý, o tom svedčí to, že komisie sú menované na úrovni štátnych tajomníkov. Ministerstvo hospodárstva zhodou okolností zastupuje štátny tajomník, ktorý je zo zákona, ktorý platil aj počas vašej éry, zo zákona predsedom licenčnej komisie, teda prichádza do styku s obchodnými podmienkami pri obchodovaní so špeciálom, so zbraňami, zodpovedá priamo zo zákona za dodržiavanie týchto podmienok.
Čo sa týka zakomponovania kontrolnej funkcie Národnej rady do celého tohto procesu, no veď je zákon, ktorý vám to dovoľuje. Všetci budeme rešpektovať akékoľvek riadiace procedúry, kontrolné procedúry, ktoré zvolí príslušný výbor, resp. Národná rada, keď budú tieto kontrolné procedúry založené na zákone a na kompetenciách, ktoré máte a tie máte. Takže absolútne nič nebráni tomu, aby ste dostávali informácie. A pokiaľ budem ja ako minister požiadaný o informácie, akým spôsobom sú pripravené ofsetové programy, aké je ekonomické zhodnotenie týchto ofsetových programov, kedykoľvek som k dispozícii, aby ste ich mali buď priamo predložené ako informáciu alebo sprostredkovane. Ako si budete želať. Ďakujem za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister, zostaňte, lebo budete odpovedať aj na ďalšiu otázku. Položila ju pani poslankyňa Sabolová. Otázka znie: "Ako vidíte reálne pokračovanie ťažby v Nižnej Slanej?" Odpovedá minister hospodárstva Ľubomír Harach. Nech sa páči.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ministerstvo hospodárstva i vláda Slovenskej republiky venuje problematike Želby a. s. Spišská Nová Ves, osobitne závodu Siderit Nižná Slaná veľkú pozornosť. Dôkazom toho je prijatie delegácie pracovníkov závodu Siderit u predsedu vlády. Na základe tohto stretnutia v celom slede operácií, ktoré sme robili od osobných návštev v Nižnej Slanej až po vypracovanie príslušných analytických dokumentov...
J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister, prepáčte mi. Ja by som poprosil lekárov, či už ministrov alebo poslancov, aby si sadli na svoje miesta a venovali sa hodine otázok. Prosím aj ostatných poslancov, pokiaľ ide o členov vlády, vybavte si to mimo bodu hodina otázok. Chcem vás rázne upozorniť, pretože to už pomaly nie je hodina otázok, ale konzultácie medzi poslancami a členmi vlády. Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Zrejme táto otázka je priamo smerovaná z posledného stretnutia u predsedu vlády. Po tomto stretnutí ma predseda vlády požiadal o uskutočnenie rokovania. Ja takéto rokovanie teraz pripravujem aj za účasti predbežného správcu konkurznej podstaty vzhľadom na situáciu, ku ktorej došlo v Želbe, myslím si, v období posledných 3 až 5 týždňov. Chcem pozvať na toto rokovanie aj rozhodujúcich veriteľov a zainteresované ústredné orgány štátnej správy. Treba ale povedať, že predtým už ministerstvo hospodárstva vypracovalo dokument, tak ako to požaduje zákon o štátnej pomoci, na základe ktorého by tejto spoločnosti mala byť poskytnutá štátna pomoc, ktorá je zameraná na technologickú rekonštrukciu predovšetkým spaľovacej časti celej technologickej linky. Táto štátna pomoc je žiaduca pre Želbu, to bolo vidieť priamo na mieste a z analytických materiálov, to je po prvé. Po druhé, aby ju Želba dostala, tak musí splniť podmienky, ktoré sú dané najprv veriteľmi. Najväčší veritelia Želby sú Slovenský plynárenský priemysel a Sociálna poisťovňa. Podľa informácií, ktoré mám, môžem ich označiť ako čerstvé, so všetkými týmito rozhodujúcimi veriteľmi boli urobené dohody formou splátkových kalendárov, ktoré odkladajú alebo rozkladajú splátky dlhov z predchádzajúceho obdobia, pričom však došlo k situácii, že Želba nebola schopná splácať aj niektoré napríklad aktuálne dodávky zemného plynu. Stalo sa to z toho dôvodu, že nebola ešte uzavretá zmluva s U.S.Steel na odber produkcie zo Želby. Aktuálna informácia, ktorú mám, obrazne povedané z dneška, potvrdzuje to, o čom ma generálny riaditeľ Želby informoval predchádzajúci týždeň, že zmluva je, formálne už bola pripravená a v týchto dňoch sa podpísala. Nie je v objeme, aký vlastne zakladal podnikateľský plán Želby, na základe ktorého bol postavený aj dokument o štátnej pomoci. Nie je v takom rozsahu, to znamená, ani v objemoch, ani v rozsahu finančného plnenia. To znamená, že bude potrebné uskutočniť rokovanie, o ktorom som hovoril. Rozhodujúci veritelia musia dať stanovisko možno k modifikácii - možno, zatiaľ je to len v úvahe a v pracovnej verzii - k modifikácii splátkových kalendárov. Po odsúhlasení toho projektu, prípadne modifikovaného, je ministerstvo hospodárstva pripravené predložiť žiadosť o štátnu pomoc v mene tejto akciovej spoločnosti na rokovanie vlády Slovenskej republiky, tak ako to ukladá zákon. Chcem zdôrazniť, že táto štátna pomoc je aj z pohľadu toho, čo sa realizuje, významná aj preto, lebo vlastne sa idú do technológie výroby v Želbe zaviesť výsledky technického výskumu a technického rozvoja realizované na Technickej univerzite v Košiciach. Táto úprava celého spaľovacieho procesu by priniesla približne 30-percentné úspory v nákladoch na technológie, v technologických nákladoch, čo už by podľa vyjadrenia predstaviteľov Želby a aj podľa našich hodnotení mohlo viesť k tomu, že uplatnenie tejto štátnej pomoci by mohlo pomôcť Želbe prekonať možno momentálny krízový stav, v ktorom sa nachádza.
J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Jednak doplňujúcu otázku, ale aj doplňujúce informácie. Pán minister, v priebehu posledných dvoch týždňov som navštívila aj Nižnú Slanú, aj Spišskú Novú Ves, kde je sídlo akciovej spoločnosti, čiže skutočnosti, o ktorých ste hovorili, poznám. Chcem povedať ale dve poznámky. Štátna pomoc je viazaná na to, či na firmu bude, alebo nebude konkurz. Vy veľmi dobre viete, že je predbežný konkurz podaný na Želbu, myslím si, že za veľmi zvláštnych podmienok, pretože do konkurzu ju dala firma, ktorá nikdy nič so Želbou spoločné nemala, ktorá vlastne za poslednú splátku nejakých 100 tisíc, ktorú kúpila zo Slovenskej poisťovne, dala firmu do konkurzu. V deň, keď bola firma daná do konkurzu, správkyňa, ktorá je so Spišskej a ktorej brat je človek, ktorý vykonáva činnosti v ťažbe a v geologických prácach, teraz to nechcem popisovať, dala na druhý deň, veritelia dali v smiešnych čiastkach asi 30 000 až 60 000 firmu do konkurzu alebo stali sa tiež ako účastníkmi v konkurze, pričom veľkí veritelia SPP a Sociálna poisťovňa, kde sú splátkové kalendáre, nedali firmu do konkurzu. Myslím si, že aj tu by mal štát, pretože firma nie je splatená, platby sú v rámci investícií, mali by sme rozmyslieť, aké kroky sa v akciovej spoločnosti podniknú.
A druhá poznámka je ešte takáto. Ak sme dali desaťročné prázdniny zahraničnému investorovi U.S.Steel, mal by využívať zdroje, ktoré sú na Slovensku, pracovné sily, ktoré sú na Slovensku a myslím si, že je netypické, aby takáto firma uzatvárala zmluvu na tento rok v marci tohto roku a nie do konca predchádzajúceho roku a tlačila firmu do nižších cien, aké boli minulého roku, keď stúpili vstupné náklady až o 40 %. Žiadala by som vás, pán minister, ako zástupcu štátu, pretože táto firma nie je typicky súkromná, aby sme zamestnanosť a prácu v tomto regióne zachovali.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Počkajte, pán minister. Ponížene prosím pána poslanca Fedoročka, aby si sadol na svoje miesto a prerušil svoje konzultácie s členom vlády. Nech sa páči, pán minister Harach.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, s veľkou časťou toho, čo ste povedali, súhlasím. Mali sme veľa rokovaní priamo v podniku, fyzicky sme prešli celú prevádzku aj s účasťou ozaj expertov na tepelnú energetiku a najmä teplárenskú časť výroby, na ktorú je smerovaná štátna pomoc. To chcem zdôrazniť. Štátna pomoc je smerovaná na presne cielený okruh, časť technologického procesu, na ktorý môže ísť. To je prvá vec.
Druhá vec, ja môžem len sprostredkovať vaše otázky, ktoré súvisia s právnou podstatou dania do konkurzu tejto spoločnosti. Poprosím pána ministra spravodlivosti, prípadne vy sa ho spýtajte priamo, akým spôsobom to prebehlo z pohľadu zákona o konkurze, teda to, že dnes spoločnosť, a to je pravda, ktorá kúpila pohľadávky za 200 000 aj nejaké drobné, dala do konkurzu spoločnosť, ktorá zamestnáva rádovo stovky až tisícky ľudí a sekundárne vytvára ešte pracovné príležitosti. Rokovanie s U.S.Steel bolo už minulý rok súčasťou prípravy štátnej pomoci. Rokovanie bolo založené na vypracovaní v prvom kroku rámcovej zmluvy medzi U.S.Steel a Želbou, ktorá vyhovovala obidvom partnerom tohto zmluvného vzťahu. Vypracovanie konkrétnej zmluvy, vykonávacej zmluvy na tento rok zo strany U.S.Steel mám informácie, že bolo viazané na dohody o cenách. Bohužiaľ, tam sa na peletách presne nedohodli, aké by mali byť ceny a rokovanie prebiehalo dlhšie. Predstavitelia U.S. Steel upozorňovali, že majú ponuky, ktoré sú lacnejšie, ako sú tieto a kvalita peliet bola na vyššej úrovni. Také bolo stanovisko. Ale i napriek tomu vlastne aj v zmysle memoranda o porozumení predstavitelia U.S.Steel - a ja to musím vyzdvihnúť - akceptovali to, že je potrebné v rámci plnenia aj tohto memoranda urobiť zmluvný vzťah so Želbou. K takémuto zmluvnému vzťahu došlo, opakujem, nie v rozsahu, v akom ho možno zakladal podnikateľský plán. Tento treba upraviť a o tom bude vlastne naše najbližšie pracovné stretnutie. Vyslovujem nádej, že bude úspešné a že budem môcť do vlády predložiť materiál o štátnej pomoci pre Želbu. Ďakujem za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Gajdoš ministrovi obrany Jozefovi Stankovi. Otázka znie: "Ministerská byrokracia zdržiava proces odpredaja nepotrebného majetku štátnych podnikov armády aj samotného ministerstva. Už rok sú na majetkovej sekcii návrhy na odpredaj majetku VL Kamenica nad Cirochou vrátane bytových jednotiek, na ktoré čakajú občania. Dokedy budú čakať na vaše rozhodnutie?" Odpovedá minister obrany Jozef Stank, nech sa páči.
J. Stank, minister obrany SR: Pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, mám tu rozsiahly úvod, ktorý hovorí o tom, čo všetko musí ministerská byrokracia urobiť na to, aby takéto rozhodnutie vydala podľa zákona a príslušných predpisov. Ale myslím si, že nie je potrebné týmto spôsobom reagovať. Hneď by som sa venoval tomuto konkrétnemu prípadu. Štátny podnik po prehodnotení ďalšej potreby využívania domov a hájeniek, teda v tomto prípade štátny podnik...
J. Migaš, predseda NR SR: Prepáčte mi, pán minister, ja viem, že pán minister Mikloš je nejaký neodolateľný, ale poprosil by som aj pána poslanca Jarjabka, aby si sadol na svoje miesto. Pán minister, máte zatiaľ žltú kartu. Pán minister, pokračujte, nech sa páči.
J. Stank, minister obrany SR: Štátny podnik Pliešovce po prehodnotení ďalšej potreby využívania domov a hájeniek, ktoré spravuje odštepný závod Kamenica nad Cirochou, požiadal v súlade s § 45 a 45a zákona 92/1991 Zb. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ako zakladateľa o udelenie súhlasu na prevod vlastníctva majetku štátu na iné osoby. Žiadosť štátneho podniku bola doručená zakladateľovi, t. j. ministerstvu obrany 6. septembra 2001. Hneď po jej doručení začali konať kompetentné orgány, ktoré pri posudzovaní zistili, že žiadosť predkladateľa je neúplná. Z tohto dôvodu boli vyžiadané doklady na jej doplnenie. Zakladateľ postupoval tak, aby bol dodržaný platný právny stav a súčasne zabezpečený proces prevodu majetku štátu na iné osoby s maximálnou hospodárnosťou a tiež transparentnosťou. Koncom februára tohto roka bola žiadosť štátneho podniku doplnená a súčasne prebieha proces jej posudzovania. Z toho vyplýva, že táto žiadosť neleží na ministerstve viac než rok a ministerská byrokracia nezdržiava takto proces odpredaja majetku. V najbližších dňoch, pán poslanec, zasadne príslušná komisia, ktorá posúdi túto žiadosť a na základe jej stanoviska prijmem príslušné rozhodnutie. Závery komisie očakávam do konca marca, teda do konca mesiaca tohto roku.
Ubezpečujem vás, vážený pán poslanec, že keby bola žiadosť predložená v súlade s platnými predpismi, bola by už uzavretá, pretože vlastný proces schvaľovania prebieha niekoľko týždňov.
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš má doplňujúcu otázku.
J. Gajdoš, poslanec: Je nemám otázku, len konštatovanie. Pán minister, počkám si do konca marca. Ďakujem.
J. Stank, minister obrany SR: Ďakujem aj ja.
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, zostaňte na svojom mieste, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Andrejčák ministrovi obrany. Otázka znie: "Podľa uznesenia vlády SR číslo 168 z 20. 2. 2002 je určený váš štátny tajomník za člena zmiešanej komisie vlády Slovenskej republiky zodpovednej za prípravu nákupu viacúčelových bojových lietadiel formou verejného obstarávania. Žiadam vysvetliť, ako ste definovali stanovisko vášho rezortu na nákup lietadla. Má to byť lietadlo, ktoré je už vyrábané, ale v armádach ešte nezavedené, alebo ktoré je najmenej jeden rok zavedené vo výzbroji a už bolo v bojovom nasadení vyskúšané úspešne."
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte na položenú otázku. Ale v princípe je to isté, čo bolo položené ministrovi Harachovi. Teraz bude odpovedať minister obrany. Nech sa páči, pán minister.
J. Stank, minister obrany SR: Pán poslanec Andrejčák dal túto otázku všetkým zainteresovaným ministrom. Môžem povedať iba toľko, že sme nedávali dopredu, ako má skončiť výsledok tohto zadania alebo výsledok tejto práce. Jediné obmedzenie, ktoré komisia má, je dlhodobý plán štruktúry a rozvoja ozbrojených síl Slovenskej republiky. A druhé obmedzenie, ktoré implicitne vyplýva zo zloženia komisie, je to, že komisia má štátnych tajomníkov a tí majú, samozrejme, svojich spolupracovníkov zo štyroch rezortov. Teda každý rezort sa musí nejakým spôsobom z titulu svojej kompetencie prejaviť pri tvorbe súťažných dokumentov, pri tvorbe zadania na eventuálne vypísanie tendra. Hovoril tu pán minister Harach, čo si myslí, že bude štátny tajomník, ktorého on menoval, to znamená, štátny tajomník Brňo presadzovať v tejto komisii, podobne zástupca ministerstva financií očakávame, že bude posudzovať finančné náležitosti a tak ďalej.
Chcel by som vás, pán poslanec, ubezpečiť, že ustanovenie a činnosť tejto zmiešanej komisie, ktorá vznikla na základe rozhodnutia vlády, je a bude transparentnou. Osobne som presvedčený, že Národná rada má dostatočný manuál na kontrolu činnosti všetkých orgánov exekutívy a z tohto hľadiska sa domnievam, že bude postupne do celého procesu zapojená. Ak vláda Slovenskej republiky odsúhlasí návrh komisie, tak toto rozhodnutie bude musieť vzhľadom na jeho zložitosť, nákladovosť atď. postúpiť tiež podľa mojej mienky Národnej rade a bude žiadať vašu podporu alebo podporu budúcej Národnej rady.
Skutočne teraz neviem, aké to bude lietadlo a musím počkať na výsledok komisie, ktorá, predpokladám, že môže niektoré návrhy predložiť tiež alternatívne. V každom prípade to však bude lietadlo s overenou prevádzkovou spoľahlivosťou a kde to bude možné, budú posúdené výsledky dosiahnuté v prípadnom bojovom nasadení. S cieľom vyvrátiť aj najmenší náznak pochybenia a podozrenia som pripravený a vyhlásil som to už aj verejne ešte na začiatku roka, podporiť názor, aby takéto rozhodnutie prijala až vláda Slovenskej republiky, ktorá vzíde z parlamentných volieb na jeseň tohto roku.
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák má doplňujúcu otázku.
I. Andrejčák, poslanec: Ďakujem za slovo. Musím vysloviť nespokojnosť aj s touto odpoveďou. Odpoveď ani jedného z troch ministrov ma neuspokojuje, pretože nebola odpovedaná priamo. Ale dá sa z toho urobiť záver. Ani jeden z troch ministrov - hospodárstva, zahraničia a obrany - ešte osobne neuvažoval nad tým, ako vlastne postaviť úlohu štátnemu tajomníkovi.
Vážení páni ministri, neskrývajte sa za štátnych tajomníkov, za nich v Národnej rade zodpovedáte vy. Štátny tajomník nemá právo prísť sem, aby sme my od neho prijali zodpovednosť. My sme mu neumožnili, aby vás tu zastupoval, vo vláde môže, ale pred nami ste zodpovední vy. A neskrývajte sa za komisiu. Ja vás upozorňujem, že ak bude jediná cena rozhodujúca, vážení, tak od toho najdrahšieho lietadla, ktoré od roku 2010 bude NATO zavádzať až po práškovacie lietadlo, ktoré uvezie možno 250 kg bombu, lebo toľko kíl roztoku vezie, je rozdiel v cene, aj v kvalite, aj v bojovej hodnote. Jedno je výsmech a druhé je pre nás nedostupné, možno ani za 50 rokov.
A vy musíte povedať, alebo prenesme túto kompetenciu Národnej rade, nech povieme, kedy a aké dáme lietadlo, a potom nech vojaci - a ani jeden z vás ich nespomenul - Vojenská letecká akadémia bolaz toho vyblokovaná, vojenskí letci, ktorí rozumejú letectvu, boli vyblokovaní. Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline, kde sú leteckí odborníci, bola vyblokovaná. Vojenský letecký skúšobný ústav bol vyblokovaný. Veliteľstvo letectva, tam len niektorí sa zapojili a o ich pripravenosti nechcem hovoriť.
Takže, neskrývajte sa za komisie, za nič. Neste vy, ministri, zodpovednosť. A keď ju nechcete niesť, postúpte ju Národnej rade, nech sa dohodneme my, či budeme kupovať nové lietadlá, či budeme budúce, či tie, ktoré dnes používajú v NATO alebo nejaké iné. (Potlesk.)
J. Migaš, predseda NR SR: Minister obrany bude reagovať, nech sa páči.
J. Stank, minister obrany SR: Každý minister bude niesť svoju zodpovednosť podľa kompetencií, ktoré má. Konečnú zodpovednosť bude niesť vláda v konečnom dôsledku, pretože komisiu vymenovala vláda. Ale nebudeme to robiť tak, že najprv povieme, čo má urobiť komisia, a potom ju ustanovíme.
Komisia je limitovaná takým spôsobom, ako som povedal. To znamená, dlhodobým plánom štruktúry a rozvoja ozbrojených síl a odborne napríklad na ministerstve obrany je vymenovaná skupina odborníkov, ktorá bude posudzovať všetky aspekty, pán poslanec, ktoré si vo svojom vystúpení spomínal. Takže, nemám žiadne pochybnosti o tom, že dostaneme od tejto komisie odklad, na základe ktorého sa bude môcť rozhodnúť.
J. Migaš, predseda NR SR: Tak zostalo nám 7 minút. Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Gajdoš ministrovi práce. (Poprosil by som pani poslankyňu, pani poslankyňa.) Tak otázku položil ministrovi Magvašimu pán poslanec Jozef Gajdoš: "Je pravda, že na výstavu budovy Okresného úradu práce vo Vranove je vyčlenených 100 mil. Sk? Ak áno, nebolo by lepšie tieto peniaze použiť na zníženie obrovskej nezamestnanosti v tomto okrese?" Odpovedá minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Magvaši. Nech sa páči, pán minister.
(Poprosil by som aj podpredsedu Národnej rady, aby nekonzultoval veci s členmi vlády. Už som na to niekoľkokrát upozorňoval. Pán podpredseda Hrušovský.)
Minister práce, nech sa páči.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán poslanec Gajdoš, váš informátor, ktorý vám dal takúto informáciu, vám dal zlú informáciu. Žiadne peniaze na budovanie Okresného úradu práce vo Vranove nie sú v tomto roku odsúhlasené.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Jozef Gajdoš chce reagovať na krátku odpoveď ministra.
J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ak sa nepotvrdila táto informácia, ja som dával otázku pod otázkou, čiže som netvrdil, že je to pravda. Ale ak sa nepotvrdila táto informácia, pán minister, neurobili by ste dobrý skutok a nevyčlenili mimoriadne zdroje tomuto okresu na aktívnu politiku zamestnanosti? Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Minister, nech sa páči.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Predstavenstvo Národného úradu práce prijalo pomerne dosť jasné kritériá na rozdelenie prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce jednotlivým okresom s tým, že o 60 % všetkých prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce, tak ako boli schválené v rozpočte Národného úradu práce, budú rozhodovať okresné úrady práce s tým, že kritérium, ktoré bolo pre jednotlivé okresné úrady práce, bolo postavené ako základné kritérium - objem práceneschopného a nezamestnaného obyvateľstva. A boli tam ešte niektoré ďalšie kritériá, nemám tu teraz presné čísla, ale musím povedať, že vo väzbe na vysokú mieru nezamestnanosti v okrese Vranov objektívne na jedného nezamestnaného určite prišlo najviac zdrojov, prostriedkov na jedného nezamestnaného. To znamená, že je to objektívne postavené, tak ako by to malo byť s tým, že 10 % ešte z týchto prostriedkov je vyčlenených na krajské úrady práce na riešenie určitých regionálnych zameraní. To znamená tam, kde dochádza k riešeniu nezamestnanosti, ktoré má aj plošnejší charakter a 30 % je v rozhodovaní samotného predstavenstva Národného úradu práce na riešenie niektorých akútnych problémov, ktoré môžu vzniknúť v okresoch v dôsledku toho, že vzniknú niektoré nové projekty, ktoré by mohli riešiť otázku nezamestnanosti.
Ak sa vyčerpajú prostriedky na Okresnom úrade práce vo Vranove, tak ako boli rozdelené a bude dostatok projektov a kvalitných projektov, tak určite vás ubezpečujem, pán poslanec, že predstavenstvo Národného úradu práce z tých zdrojov 30 % uvoľní pre Okresný úrad práce vo Vranove.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Čas vymedzený na odpovede členov vlády poslancom uplynul. Ďakujem pekne. Končím bod programu hodina otázok.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 57. schôdzi Národnej rady.
Poprosil by som podpredsedu Národnej rady Bélu Bugára.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie Bélu Bugára z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 1392.
Prosím poslankyňu Melániu Kollárikovú, aby uviedla návrh a súčasne oboznámila Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na odvolanie Bélu Bugára z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poprosil by som pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti, upokojili sa a pozorne počúvali návrh pani poslankyne Kollárikovej.
Nech sa páči.
M. Kolláriková, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister Šimko, dovoľte mi, aby som vám predložila návrh na odvolanie pána Bugára z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán Béla Bugár, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, svojimi aktivitami v prospech cudzieho štátu Maďarskej republiky pri presadzovaní uplatňovania maďarského Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch na zvrchovanom území Slovenskej republiky konal v rozpore so záujmami Slovenskej republiky. Zákon o zahraničných Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý maďarský parlament prijal 19. júna 2001, je pre Slovenskú republiku neprijateľný, pretože odporuje základným zásadám medzinárodného práva, Charte OSN, právam Európskej únie, zásadám o dobrých susedských vzťahoch medzi štátmi, základom v slovensko-maďarskej zmluve z roku 1995 a, samozrejme, aj Ústave Slovenskej republiky. Maďarsko chce zaviesť zákonom o zahraničných Maďaroch žijúcich v susedných štátoch mechanizmus zasahovania do zvrchovaných práv Slovenskej republiky tým, že presadzuje uplatňovanie tohto zákona na občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti na zvrchovanom území Slovenskej republiky bez súhlasu predstaviteľov Slovenskej republiky.
Tento tzv. krajanský zákon sa opiera o Ústavu Maďarskej republiky čl. 6 ods. 3, v ktorom sa hovorí, že Maďarská republika sa cíti zodpovedná za osud Maďarov žijúcich v zahraničí a že podporuje spojenia medzi nimi a Maďarskom. Táto ústavnoprávna konštrukcia je neštandardná a medzinárodné spoločenstvo ju neuznáva. Aj na Maďarov sa vzťahuje všeobecne uznávaná zásada, že pokiaľ žijú na území iných štátov, majú ako občania týchto štátov postavenie príslušníkov národnostných menšín a primerane tomu príslušný štát je v prvom rade zodpovedný za ich osud. Sú jeho štátnymi príslušníkmi v súlade s medzinárodnými dohodami, ktorými je tento štát vo vzťahu k národnostným menšinám viazaný. V nijakom prípade nemôže a nesmie túto zodpovednosť a naplnenie ich práv prebrať iný štát. Uplatňovanie, nárokovanie si zodpovednosti za občanov iného štátu je východiskom na zasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu, čo je podľa Charty OSN neprípustné.
Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch je zjavným nástrojom maďarizácie na územiach štátov susediacich s Maďarskou republikou, a teda aj maďarizácie na území južného Slovenska. Je to zjavné z dikcie § 1 ods. 2, podľa ktorého sa tento zákon vzťahuje nielen na osoby hlásiace sa k maďarskej národnosti, ale aj na manželského partnera a na maloleté deti žijúce a vychovávané v spoločnej domácnosti, ktoré nie sú maďarskej národnosti. Manželský partner s maďarskou národnosťou môže získať podľa § 19 maďarský preukaz a príslušníci domácnosti, ktorí nie sú maďarskej národnosti, môžu získať podľa § 20 maďarský príbuzenský preukaz. Podľa § 14, ak v rodine minimálne dve deti navštevujú školu s maďarským jazykom, každé dieťa má nárok na finančnú podporu. V tomto prípade nejde len o maďarizáciu, ale aj o diskrimináciu. Rôzne maďarské organizácie majú vykonávať na území cudzieho štátu niektoré administratívne funkcie maďarského štátu. Celý mechanizmus prerozdeľovania finančných prostriedkov z rozpočtu Maďarskej republiky medzi zahraničných Maďarov žijúcich v susedných štátoch bude fungovať v záujme uplatňovania veľkomaďarského povedomia.
Každá vláda, každý parlament je povinný odstraňovať a obhajovať záujmy vlastného štátu. A toto právo a túto povinnosť v plnej miere uplatnil i slovenský parlament proti zákonu Maďarskej republiky, ktorý má exteritoriálny charakter, z dôvodu snahy presadiť svoju právnu normu na zvrchovanom území cudzieho štátu.
Národná rada Slovenskej republiky prerokovala tento tzv. krajanský maďarský zákon a svojím uznesením č. 1879 zo dňa 7. 2. 2002 dala jednoznačné nesúhlasné stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k uplatňovaniu tohto zákona na našom zvrchovanom území. Vo vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky sa so znepokojením konštatuje, že Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, prijatý parlamentom Maďarskej republiky dňa 19. júna 2001, je v rozpore so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. 3. 1995. Zákon svojím zámerom exteritoriality a presadzovaním princípu jednostrannosti pri podpore občanov maďarskej národnosti žijúcich v susedných štátoch zasahuje do výlučnej územnej a personálnej jurisdikcie Slovenskej republiky a snaží sa vytvoriť precedens vo sfére výlučnej pôsobnosti suverénneho štátu.
Národná rada Slovenskej republiky to považuje za porušenie medzinárodného práva a zásah do integrity vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky, berúc do úvahy stanoviská relevantných európskych inštitúcií, ako aj obavu z možného narušenia stability v strednej a východnej Európe, vyhlasuje, že s uplatňovaním účinkov uvedeného zákona na území Slovenskej republiky nesúhlasí. Národná rada konštatuje, že maďarská strana doteraz nepodnikla také kroky, ktoré by rozptýlili obavy a výhrady Slovenskej republiky. Národná rada preto vyzýva parlament Maďarskej republiky, aby uviedol predmetný zákon do súladu so základnými zásadami medzinárodného práva, ako aj európskymi štandardmi ochrany národnostných menšín.
Pán Béla Bugár ako poslanec a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie č. 1879 a Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k Zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch nerešpektoval a v sobotu 16. februára 2002 na kongrese FIDESZ-u v Budapešti prevzal maďarský preukaz, čím jednoznačne deklaroval nerešpektovanie rozhodnutia najvyššieho zákonodarného zboru, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky. Toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky nerešpektoval nielen ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale dokonca ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Pýtam sa vás, kolegyne, kolegovia, má právo stáť na čele Národnej rady Slovenskej republiky človek, ktorý nerešpektuje rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky?
Svojím postojom pán Béla Bugár porušil sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky čl. 75, ktorý znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Pán Béla Bugár porušil i Ústavu Slovenskej republiky čl. 34 ods. 3, ktorý znie: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v Ústave Slovenskej republiky nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva."
Pán Béla Bugár ako štatutárny zástupca Strany maďarskej koalície je jedným zo zakladateľov Združenia za spoločné ciele so sídlom v Komárne, ktorého hlavnou náplňou je bez povolenia vlády Slovenskej republiky na zvrchovanom území Slovenskej republiky rozvíjať nepovolenú činnosť na podporu uplatňovania maďarského zákona. Vo vedení najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky, by nemal pracovať človek, ktorý nerešpektuje rozhodnutie a uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý porušil poslanecký sľub, porušil Ústavu Slovenskej republiky, svojím konaním akceptoval uplatnenie diskriminačného Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý má exteritoriálny charakter, zasahuje do zvrchovanosti Slovenskej republiky a je v rozpore s medzinárodnými právnymi normami, Chartou OSN, právom Európskej únie a zásadami dobrých susedských vzťahov medzi štátmi, ako i základnou slovensko-maďarskou zmluvou z roku 1995.
Po uvedenom zdôvodnení predkladám návrh na odvolanie pána Bélu Bugára z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predseda.