B. Ferkó, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Gestorský výbor odporučil hlasovať en bloc a schváliť body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 až 20, 21, 22, 23, 25, 26, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 35, 36, 38, 39, 40, 41 až 50, 51, 52, 53, 55 až 60, pardon, 55, 56, 58, 59, 60, 61, 62, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 74, 76, 77, 78, 80, 81, 82, 84, 86, 88, 90, 92, 93, 94, 95, 96. Body 98 a 99 boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Ďalej 101, 102, 103, 104. Moment, moment, áno, áno, 101, tam bol podaný pozmeňujúci návrh, takže 101 tiež vyňať na osobitné hlasovanie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, to znamená, že o bode sto...
B. Ferkó, poslanec: Stojeden.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nebudeme teraz hlasovať? Je vyňatý na osobitné hlasovanie? Ale to treba povedať do mikrofónu, nie mne.
B. Ferkó, poslanec: Bol daný pozmeňujúci návrh, pán predsedajúci. Ďakujem pekne. Dajte hlasovať o týchto bodoch, ktoré som prečítal. Gestorský výbor ich odporučil schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa. Hlasujeme o tých bodoch, ktoré boli prečítané pánom spravodajcom. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.
(Hlasovanie.) Prítomných je 90 poslancov, za 87, zdržali sa 2, nehlasoval 1.
Konštatujem, že spomínané body zo spoločnej správy boli prijaté.
Môžeme pokračovať, pán poslanec.
B. Ferkó, poslanec: Ďalej gestorský výbor odporučil en bloc neschváliť body 24, 27, 34, 37, 54, 57, 63, 75, 79, 83, 85, 87, 89, 91, 97 a 100. Dajte hlasovať, pán predsedajúci. Gestorský výbor ich odporučil neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, hlasujme o prečítaných bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ich.
(Hlasovanie.) Prítomných je 91 poslancov, za 19, proti 57, zdržalo sa 15.
Konštatujem, že spomínané body zo spoločnej správy neboli prijaté.
B. Ferkó, poslanec: Teraz ideme hlasovať o bodoch, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Bod 98, čl. II. Gestorský výbor ho odporučil schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.
(Hlasovanie.) Prítomných je 92 poslancov, za 87, zdržalo sa 5.
Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy bol prijatý.
B. Ferkó, poslanec: Teraz ideme hlasovať v rámci bodu 98 o čl. III. To je, ako hovoril pán minister, nad rámec tohto zákona. Pán minister s tým nesúhlasí.
B. Bugár, podpredseda NR SR: No moment, ale ak je to nad rámec zákona a pán minister nesúhlasí s týmto návrhom, tak o tom nemôžeme hlasovať. Jedine môžeme o námietke hlasovať, ak daný poslanec dá takúto námietku. Ak nedá námietku, nebudeme hlasovať.
B. Ferkó, poslanec: Dobre. Tak potom nemôžeme hlasovať ani o čl. IV, lebo to je tiež nad rámec...
B. Bugár, podpredseda NR SR: A pán minister nesúhlasí?
B. Ferkó, poslanec: Nesúhlasí. Ďalej bol vyňatý bod 99 na osobitné hlasovanie. Tiež je nad rámec. Takže o tom nedajte hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nie je súhlas pána ministra, takže nebudeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca, ďalej.
B. Ferkó, poslanec: Áno. Teraz ešte ideme hlasovať o bode 101. Vzhľadom na to, že bol daný pozmeňujúci návrh, takže...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, budeme hlasovať o bode č. 101 s tým, že odporúčanie gestorského výboru je?
B. Ferkó, poslanec: Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho, ale...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ale nie je. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho. Nech sa páči.
B. Ferkó, poslanec: Bol daný pozmeňujúci návrh...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, to je jedno. Bolo daných viac pozmeňujúcich návrhov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skúsime ešte raz zahlasovať, možnože niektorí sa nezaprezentovali. Prítomných je len 75 poslancov.
Nech sa páči, budeme hlasovať o bode č. 101. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho. Nech sa páči, hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je 88 poslancov, za 4, proti 64, zdržalo sa 18, nehlasovali 2.
Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy nebol prijatý.
Pán poslanec, to boli všetky návrhy zo spoločnej správy?
B. Ferkó, poslanec: Áno, to boli všetky návrhy zo spoločnej správy. Teraz ideme hlasovať o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Ja som podal dva návrhy. Ideme teraz hlasovať o prvom návrhu. Máte to v písomnej forme. Dajte hlasovať o prvom mojom návrhu k § 45.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Ferkóa.
(Hlasovanie.) Prítomných je 93 poslancov, za 87, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.
Konštatujem, že prvý návrh poslanca Ferkóa bol prijatý.
B. Ferkó, poslanec: Teraz ideme hlasovať o mojom druhom návrhu k § 47. To znamená o zmene účinnosti. Dajte o tom hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, teraz hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Ferkóa. Ide o zmenu účinnosti zákona.
(Hlasovanie.) Prítomných je 93 poslancov, za 89, zdržali sa 3, nehlasoval 1.
Konštatujem, že aj druhý návrh pána poslanca sme prijali.
B. Ferkó, poslanec: Podané pozmeňujúce návrhy sme vyčerpali. Pán predsedajúci, mám poverenie výboru, aby sme vládny návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že Národná rada prerokuje tento vládny návrh zákona v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 92 poslancov, za 89, zdržali sa 3.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 93 poslancov, za 84, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o povolení lekára, o Slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného lekára a o Slovenskej komore zubných lekárov.
Ešte nám ostáva hlasovať o návrhu uznesenia. Pán poslanec, nech sa páči.
B. Ferkó, poslanec: Áno, ešte v rozprave odznel návrh na uznesenie, ktorý predniesol pán podpredseda Národnej rady Presperín, hoci sa to netýka tohto zákona, ale dajte o tom hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 88 poslancov, za 58, proti 2, zdržalo sa 23, nehlasovalo 5.
Konštatujem, že návrh uznesenia bol prijatý.
Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu skupiny poslancov... (Reakcia ministra.) Pardon.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám veľmi úprimne poďakoval za prijatie tohto zákona. Chcem poďakovať aj členom Slovenskej lekárskej komory, lekárnickej komory, Komory zubných lekárov, ktorí odviedli obrovské množstvo práce. A ďakujem všetkým poslancom, ktorí sa svojimi pripomienkami zúčastnili na zlepšení návrhu tohto zákona. Ďakujem vám všetkým, že ste za tento zákon hlasovali a naplnili tak takmer 8-ročnú prácu na príprave tohto zákona. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dopracovaný návrh zákona ste dostali ako tlač 984-I.
(Ruch v sále.) Dámy a páni, prosím o pokoj v rokovacej miestnosti.
Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 984-Ia.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec pán František Šebej. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova, a vás, kolegyne, kolegovia v rokovacej miestnosti, o pokoj.
Nech sa páči, pán kolega.
F. Šebej, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedol už po druhýkrát poslanecký návrh zákona o elektronickom podpise.
Ako viete, poslanecký návrh zákona o elektronickom podpise (tlač 984) bol zaradený pôvodne na 51. schôdzu Národnej rady a po prerokovaní v prvom čítaní bol schválený do druhého čítania. Na základe pripomienok viacerých poslancov, ale aj odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady a nakoniec aj na základe mienky samotných autorov zákona sme sa my predkladatelia, ale aj plénum Národnej rady rozhodli vrátiť zákon predkladateľovi na dopracovanie. V procese dopracovania bol text návrhu zákona prepracovaný vzhľadom na predložené pripomienky takto:
Stanovisko z výborov Národnej rady a Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, odbor legislatívy a aproximácie práva, v zmysle ktorých sa požaduje prepracovanie návrhu podľa platných legislatívnych pravidiel tvorby schválenými uzneseniami Národnej rady z 18. 12. 1996 č. 519. Návrh zákona, text zákona bol na základe týchto pripomienok legislatívne upravený a prepracovaný. Do jeho obsahu boli zakomponované viaceré formálne úpravy v zmysle platných legislatívnych pravidiel tvorby zákonov pri zachovaní technickej podstaty zákona.
Chcem podotknúť, že na tom prepracovaní zákona sa podieľali v spolupráci s pôvodnými autormi zákona aj tentoraz legislatívni odborníci z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorí boli pôvodne spoluautormi vládneho návrhu zákona. Z nich by som zvlášť chcel poďakovať už v tomto úvodnom slove pánu Dr. Orsárymu, ale aj pracovníkom z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a zo samotnej Národnej rady z nášho legislatívneho odboru. Všetkým patrí naozaj vďaka, lebo toto je mimoriadne zložitý a náročný text zákona. Bola tam zapracovaná aj napríklad pripomienka pána poslanca Brňáka z ústavnoprávneho výboru, ktorý upozornil na nesprávne použitie pojmu právny úkon. Pripomienka je v tomto texte už rešpektovaná. Boli posúdené aj ďalšie odborné pripomienky.
Počas prepracovania návrhu zákona o elektronickom podpise bol text doplnený aj o niektoré vecné náležitosti, ktoré sa stali v tejto podobe aktuálnymi. Napríklad medzi predložením toho pôvodného textu zákona a dneškom vznikol na základe zákona č. 241/2001 Národný bezpečnostný úrad, ktorý vtedy ešte neexistoval. Vznikol nový obsah kompetenčného zákona. To boli všetko veci, ktoré neboli známe v čase predkladania toho textu a ktoré sú zohľadnené, samozrejme, v tomto texte. Iste viete, že najvyššia autorita pre elektronické podpisy bude sekciou Národného bezpečnostného úradu. Boli tam tiež zakomponované praktické poznatky, ktoré boli poskytnuté kompetentnými odborníkmi na oblasť elektronického podpisu z tých krajín, kde už zákon o elektronickom podpise bol prijatý pred nejakým časom a sú isté skúsenosti s nedostatkami miestnych zákonov a s tým, ako fungujú. Najmä teda sme do zákona zapracovali skúsenosti, ktoré majú s používaním tohto zákona v Českej republike, v Rakúsku a Nemecku.
Medzitým ešte, samozrejme, prerokovali zákon výbory a vyjadrila sa k tomu prepracovanému textu zákona aj Legislatívna rada vlády. Relevantné pripomienky Legislatívnej rady vlády si čiastočne osvojil aj ústavnoprávny výbor. Zapracoval ich do pozmeňujúcich návrhov a samotný ústavnoprávny výbor mal veľmi užitočné pozmeňujúce návrhy, ktoré všetky máte obsiahnuté v správe gestorského výboru. Len vám chcem ešte oznámiť, že v týchto materiáloch nie je, alebo neviem o tom, že by to bolo rozdané v laviciach, že zákon schválila s tými vymenovanými pripomienkami, ktoré už sú zapracované, aj Legislatívna rada vlády, aj vláda samotná. A zvyšné pripomienky, ktoré ešte zlepšujú v konečnej fáze na základe pripomienok vládnych legislatívcov vládu zákona, predloží po dohode v rozprave spravodajca pán kolega Palacka.
Prosil by som ctenú snemovňu o podporu tohto zákona a ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Gabrielovi Palackovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby zdôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
G. Palacka, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o elektronickom podpise.
Túto správu ste dostali ako tlač 984-Ia a schválil ju gestorský výbor, ktorý bol určený predsedom Národnej rady. Gestorský výbor je výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Všetky určené výbory prerokovali tento návrh zákona v druhom čítaní v určenej lehote a prijali k nemu príslušné pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor tieto návrhy odporúča schváliť a odporúča, aby sme o ich hlasovali spolu, o všetkých bodoch 1 až 9 v spoločnej správe. Zároveň ma poveril, aby som túto správu uviedol a takisto aby som potom odporúčal prerokovať zákon v treťom čítaní. Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega.
Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som do rozpravy nedostal písomne žiadnu prihlášku, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Palacka. Ďalej nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.
G. Palacka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v rozprave predložil spolu päť pozmeňujúcich návrhov k tomuto návrhu zákona.
1. V názve zákona je potrebné uviesť rok 2002, pretože, ako bolo povedané, zákon bol predložený ešte v roku 2001 a treba to aktualizovať.
2. V § 1 ods. 1 sa v oboch prípadoch vypúšťajú slová "v rámci elektronického podpisu". Ide o zbytočný text, ktorý nemá normatívnu povahu, a preto v zákone je nadbytočný.
3. V § 23 sa za slovo "predpis" zaraďuje odkaz 7. Tým sa upresní text tak, aby bolo zrejmé, že ochrana osobných údajov sa bude zabezpečovať v zmysle zákona č. 52/1998 Z. z.
4. V § 24 ods. 6 sa vypúšťajú slová "používaných na vyhotovovanie časových pečiatok". Ide o duplicitný text v rámci toho istého odseku, a preto je zbytočný.
5. Z návrhu zákona sa vypúšťa čl. 2 a č. 3. Navrhovaná úprava čl. 2 je už zapracovaná v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizačnej činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. A doplnenie zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, ako to navrhuje čl. 3, nie je potrebné.
To sú všetky pozmeňujúce návrhy. Mám samozrejme k dispozícii 15 podpisov, teda návrh navrhuje 15 poslancov, a preto spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku. Prosím o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem, pán predsedajúci.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, uzatváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania.
Keďže je všeobecný súhlas, prejdeme k ďalšiemu bodu nášho rokovania. Mali by sme pristúpiť k druhému čítaniu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2001 Z. z. o vysielaní a retransmisii.
Pán kolega, máte silnejší hlas ako ja a ja rozprávam cez mikrofón. To je asi z tej Petržalky, však, z ihriska?
Ja by som prosil kolegov o miernu trpezlivosť, pretože skutočne teraz malo ísť hlasovanie, ale keďže sme sa všeobecným súhlasom dohodli, že hlasovať nemusíme, počkáme, kým kolegovia poslanci prídu predložiť svoj návrh zákona.
Áno, dámy a páni, vyhlasujem 4-minútovú prestávku do 11.45 hodiny.
(Krátka prestávka.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračovať v našom rokovaní budeme po obede o 14.00 hodine.
(Prerušenie rokovania o 11.44 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.)
J. Migaš, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram bod programu
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť.
Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na tabuli vyvesenej pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Pani poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, vážená kolegyňa, za neprítomného ministra Kňažka budem odpovedať ja, za neprítomnú podpredsedníčku vlády Kadlečíkovú pán podpredseda vlády Fogaš, za neprítomného ministra financií Hajnoviča pani ministerka Machová, za neprítomného ministra Kukana minister Harach a za neprítomného ministra Koncoša minister Magvaši.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.
Prvú otázku predsedovi vlády položila pani poslankyňa Sabolová. Otázka znie: "Vážený pán predseda vlády, je reálna vaša verejná informácia, že by sa mohla účinnosť zákonov o štátnej a verejnej službe a Zákonníka práce predĺžiť k 1. 7. 2002?"
Odpovedá podpredseda vlády v zastúpení predsedu vlády. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa,
naozaj sme uvažovali o zmene účinnosti, o odložení účinnosti Zákonníka práce a zákonov o štátnej službe a verejnej službe, a to z toho dôvodu, že sa ukázalo po analyzovaní schváleného textu Zákonníka práce, že je v ňom viacero problematických miest, ktoré obmedzujú flexibilitu trhu práce a mohli by spôsobiť problémy v chode ekonomiky. Na tieto problémy nás upozornili viaceré zamestnávateľské zväzy cez združenia živnostníkov - Asociácia podnikateľských zväzov, Združenie podnikateľov Slovenska, ale aj zahraničné komory pôsobiace na Slovensku a ďalšie inštitúcie aj mimovládne organizácie a inštitúcie. Aj z tohto dôvodu a aj z toho dôvodu, že takéto riešenie presadzuje náš sociálny partner Asociácia zamestnávateľských zväzov, došlo k stretnutiu asi pred vyše týždňom, k stretnutiu na najvyššej úrovni, teda medzi predsedom vlády a prezidentmi Konfederácie odborových zväzov a Asociácie zamestnávateľských zväzov. Tam po diskusii bol urobený záver, že konfederácia a predstavitelia vlády, ale to by som rád zdôraznil, predstavitelia vlády prítomní na tomto rokovaní, teda predseda vlády a ja sme tam boli za vládu, spolu s asociáciou sme sa zhodli na potrebe predĺženia účinnosti, kým konfederácia s takýmto riešením nesúhlasila.
Následne bolo rokovanie koaličnej rady, kde sme ale dospeli k záveru, že neexistuje dostatočná politická vôľa a zhoda v rámci vládnej koalície na presadenie tohto riešenia v parlamente, keďže, samozrejme, posunutie účinnosti je možné dosiahnuť len v parlamente a tam sa navrhol aj iný spôsob riešenia tejto situácie, a to taký, aby sa problematické body Zákonníka práce, na ktorých sa zhodneme ako na najurgentnejších, najviac vyžadujúcich zmenu, aby sa riešili prostredníctvom prerokúvania zákona o štátnej službe spolu s potrebnými zmenami v zákone o štátnej službe a verejnej službe, ktoré sa zadefinovali - tá potrebná miera zmien v týchto zákonoch sa zadefinovala tak, aby zmeny nešli nad rámec vládneho návrhu zákona o štátnej službe a o verejnej službe, ktorý bol približne pred rokom schválený vo vláde. Na tomto postupe sa teraz pracuje. Predvčerom sa stretla pracovná vládna skupina, ktorá diskutuje najmä o vymedzení tých najakútnejších problémov v Zákonníku práce, dnes večer budeme v týchto rokovaniach pokračovať. Verím, že dospejeme k takému záveru, že zadefinujeme najnevyhnutnejšie zmeny. Len na ilustráciu a vašu predstavu, tých zmien, ktoré napríklad požaduje Asociácia zamestnávateľských zväzov, je vyše 50, ak sa nemýlim, je ich asi 54. Tie, ktoré sme zadefinovali ako najakútnejšie, tých je približne 12 až 15. Ak sa nám podarí dôjsť k tejto zhode a dohode, tak by bolo možné ešte do začiatku účinnosti Zákonníka práce prostredníctvom poslaneckého návrhu, ktorý je predložený, zmeniť aj Zákonník práce, aj zákon o štátnej službe a verejnej službe tak, aby platil od 1. 4. s tými nevyhnutnými zmenami, ktoré vyriešia najväčšie disproporcie v týchto zákonoch už zatiaľ schválené. Ďakujem pekne, skončil som.
J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem zareagovať, lebo si myslím, že aj pán podpredseda vlády je skutočne kompetentný odpovedať na otázky a prijať túto informáciu. V priebehu týchto dvoch týždňov som sa stretla s prednostami okresných úradov rôznych politických strán, so zástupcami tých, ktorí by mali podliehať pod štátnu a verejnú službu, ktorých sa Zákonník práce bezprostredne dotýka. A dá sa povedať, že zo všetkých štruktúr dole, v okresoch a v inštitúciách, kde prechádzajú kompetencie 1. 7. tohto roku, je vôľa alebo je možná požiadavka - možno tak povedať - na to, aby sa termín účinnosti presunul a zjednotil pre všetky tri zákony. Je to z toho dôvodu, že sa to dotýka tých ľudí, ktorí budú jednak prechádzať v zmysle Zákonníka práce a zákona o verejnej a štátnej službe a mali by byť 1. 4. zaradení do nejakej kategórie, potom dôjde k delimitáciám a k prechodu kompetencií. Myslím si, že aj politická vôľa, ale aj vecná, a problémy, ktoré sa vlastne dnes po roku platnosti tohto zákona, ale účinnosti až od 1. apríla, myslím si, že je to také vážne a dôležité, aby sme tento termín spoločne odsúhlasili pri niektorej z poslaneckých noviel a aby vláda nachystala spoločnú úpravu týchto troch zákonov, aby došlo ku konsenzu a aby sme k 1. 7. skutočne mohli všetky chyby a možno drobné nedostatky, ktoré treba dopracovať, aj účinne naplniť. Pretože, ak prijmeme novelu teraz v niektorom poslaneckom návrhu a účinnosť bude od 1. 4., obávam sa, že kým vyjde v Zbierke zákonov a kým ju jednotlivé organizácie, inštitúcie naplnia, myslím si, že dôjde k mnohým vecným problémom v okresných úradoch, v ostatných inštitúciách. Myslím si, že termín, ktorý sa určite predloží pri prerokúvaní, bolo by dobré, aby vláda podporila a aj vy, páni ministri, ktorých sa to dotýka.
J. Migaš, predseda NR SR: Chcete reagovať, pán podpredseda vlády?
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Áno, chcem.
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, súhlasím so všetkými dôvodmi, ktoré ste uviedli a vedel by som ich ešte aj doplniť. Problém je v tom, že dostatočná politická zhoda prosto nebola nájdená a nebola nájdená aj preto, a to bol vážny argument, že by nestačilo posunúť účinnosť týchto zákonov, ale bolo by nevyhnutné schváliť novely asi 12 ďalších zákonov, ktoré predpokladajú účinnosť týchto troch zákonov od 1. 4., teda aj technicky je to dosť náročné, ale nevylučujem, že nakoniec sa takáto možnosť ukáže ako jediná možná. Ale intenzívne rokujeme kvôli tomu, aby sme problém, ktorý ste zadefinovali a ktorý vnímam ako problém, riešili. Skončil som.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku predsedovi vlády položil pán poslanec Štefan Rusnák. Otázka znie: "Ako chce vláda riešiť situáciu v Imune Šarišské Michaľany?" Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, oddlženie zdravotníctva v decembri 2001 v zmysle uznesenia vlády umožnilo lôžkovým zdravotníckym zariadeniam úhradu väčšiny záväzkov voči Imune, š. p. Šarišské Michaľany v objeme 40 mil. Sk. Vyrovnanie týchto záväzkov znamená odstránenie reálnej hrozby na ich zneužitie odkúpením a následnou penalizáciou nemocníc. Zámer vlády v tejto oblasti bol splnený a najväčšia ťarcha bola odňatá. Imuna, š. p. inkasom týchto prostriedkov, uhradením faktúr v obchodnom styku a rokovaním s najvýznamnejšími veriteľmi zvýši mesačnú výrobu na úroveň 13 až 15 mil. Sk v období nasledujúcich troch mesiacov. Zvýšenie výroby napríklad infúznych roztokov priaznivo zasiahlo do obchodných podmienok lôžkových zdravotníckych zariadení, lebo zahraniční výrobcovia zrušili svoju požiadavku na platbu vopred. Nové rokovania o obchodných podmienkach dodávok výrobkov Imuna pre zdravotnícke zariadenia sú predpokladom ďalšej plynulej výroby. Imuna, š. p. plynulo zabezpečuje spracovanie krvnej plazmy a stále sa potvrdzuje strategický význam tejto suroviny. Pre budúcnosť Imuny, š. p. Šarišské Michaľany má zásadný význam získanie strategického investora v rámci konkurzného konania, ktorý má záujem na rozšírení výroby a využití výrobného odborného potenciálu. Vláda Slovenskej republiky bude o navrhnutých krokoch informovať. Hlavný cieľ tohto obdobia je zabezpečenie výroby a inkaso tržieb, ktoré sa darí plniť. Vláda Slovenskej republiky aj naďalej koná v smere zabezpečenia výroby a zamestnanosti v tomto regióne aj prostredníctvom konania týchto krokov v podniku Imuna Šarišské Michaľany. Skončil som.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči. Pán poslanec Rusnák Štefan.
Š. Rusnák, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Samozrejme, oceňujem kroky vlády, ktoré urobila, tak ako bolo konštatované. Mne skôr ide o doplňujúcu otázku, ako domáci strategický výrobca potrebuje pomoc pri získavaní prioritného postavenia na domácom trhu. Lebo dobre vieme, že zahraniční výrobcovia sa presadzujú a predovšetkým silné firmy sa presadzujú na našom domácom trhu a dobre vieme, že je to aj určitý spôsob lobingu, aby sa tu mohli presadiť. Ako vláda v tomto smere mieni pomôcť nášmu strategickému výrobcovi?
J. Migaš, predseda NR SR: Pán vicepremiér.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Myslím si, pán poslanec, že najlepšou pomocou bude naozaj vyriešenie toho zásadného problému, ktorým je to, že tento podnik nemá skutočného vlastníka a najmä nemá silného strategického vlastníka, ktorý by vedel do podniku aj investovať a rozvinúť potenciál, ktorý podnik má. Ten podnik má veľké problémy, ale zároveň má aj potenciál, v tom sa určite zhodujeme, najmä z hľadiska spracovania krvnej plazmy, kde výhodou je najmä prístup k lacnej surovine a zároveň výhodou je určite aj veľmi nízky výskyt rôznych chorôb, najmä AIDS na Slovensku, teda nielen nízka cena, ale aj vysoká kvalita vlastne suroviny, ktorá sa spracúva. Ten problém doteraz bol najmä v tom, že podľa môjho názoru boli dosť nereálne predstavy, že taký zadlžený podnik ako Imuna je možné predať štandardnými privatizačnými metódami, pretože, samozrejme, vlastník by preberal aj všetky záväzky, ktoré podnik má. Preto sa naozaj konečne presadila reálna metóda hľadania investora, ktorým je konkurz. Myslím si, že toto je typický príklad, keď v konkurze, keďže ten podnik funguje, keby sa zbavil starej záťaže, starých dlhov a má perspektívy na rozvoj, tak si myslím, že takýto typ podniku má šancu nájsť cez konkurz investora, ktorý ho odkúpi ako celok alebo aspoň väčšinu aktív, lebo v konkurze sa už dostane k tomu podniku bez dlhov oddlžením tým, že z výnosu z konkurzu sa uhradia záväzky. Teda som presvedčený, že teraz sa ide správnym spôsobom, správnym smerom a teraz je v rukách správcu konkurznej podstaty takýto predaj čo najrýchlejšie uskutočniť aj pod dohľadom konkurzného sudcu nad týmto procesom. Čiže v tomto zmysle vláda môže konať. Samozrejme, budeme na to dozerať a budeme sa zaujímať o to, ako proces prebieha.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Bohunický: "Kedy budú obciam preplatené finančné prostriedky v hodnote 4,2 mld. Sk, ktoré im má vrátiť SPP, a. s. za vložené investičné náklady?" Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Áno, ďakujem veľmi pekne. Táto otázka úzko súvisí s veľmi aktuálnou správou, o ktorej ste sa už možno dopočuli. Vláda doobeda rokovala o predaji 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Vláda rozhodla o schválení tohto predaja, predaja 49 % strategickému investorovi a súčasťou uznesenia, ktoré sa doplnilo na rokovaní vlády, je aj úloha pre ministra financií v spolupráci s prezidentom Fondu národného majetku hľadať spôsoby urýchleného vyplatenia týchto prostriedkov obciam. Viete, že sa s tým počíta, viete, že majetok bol vlastne aj prekontrolovaný, bola dosiahnutá dohoda medzi ZMOS a vládou, ministerstvom hospodárstva, o tom, koľko prostriedkov sa vlastne bude refundovať. Ide o prostriedky, ktoré boli v minulosti vynaložené obcami na plynofikáciu a aktíva boli potom odovzdané Slovenskému plynárenskému priemyslu. Takže prostriedky budú vtedy, prostriedky z privatizácie budú vtedy, keď sa ukončí, uzavrie vlastne preberanie majetku a teda keď definitívne nastúpi investor do tohto podniku aj z hľadiska povolení Protimonopolného úradu, aj z hľadiska prevzatia celého majetku, čo trvá niekoľko mesiacov, čo trvá približne dva, tri mesiace, niekedy aj viac. Ale my chceme hľadať také spôsoby, aby sme práve toto riešenie, práve na plynofikáciu možno preklenuli aj to obdobie, aby prostriedky prišli skôr, aby sa dali zainvestovať obcami do kanalizácie a do ďalších vecí ešte pred zimou. Čiže preto sme prijali uznesenie, ktorým vlastne hľadáme možnosti preklenutia toho obdobia, dokedy budú efektívne prostriedky. Skončil som.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Bohunický - 54 sekúnd.
P. Bohunický, poslanec: Pekne ďakujem, pán podpredseda vlády. Chcel by som vás naozaj v mene obcí Slovenskej republiky, ZMOS ako ich zástupcu, vyzvať k tomu, aby ste túto úlohu sledovali vo vláde a skutočne ešte počas letných mesiacov, keď môžu zainvestovať naspäť tieto finančné prostriedky, aby sa efektívne investovali. Pekne ďakujem.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Áno, samozrejme, uvedomujeme si túto potrebu. Uvedomujeme si, že je dôležité, aby to bolo uskutočnené ešte pred zimou, keď je možné reálne tieto prostriedky použiť. Aj preto sme vlastne prijali uznesenie. Takže aj dnes sme o tomto probléme diskutovali a sme si vedomí dôležitosti tohto problému, aj potreby jeho riešenia. Pán predseda, skončil som.
J. Migaš, predseda NR SR: Čas vyhradený na odpovede predsedu vlády uplynul, preto končím túto časť bodu hodina otázok.
Teraz pristúpime k odpovediam na otázky poslancov, ktoré zadali členom vlády.
Prvú otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministrovi financií Slovenskej republiky pánu Hajnovičovi. Nie je prítomný, bude odpovedať pani ministerka Machová. Otázka znie: "Na základe vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky sa v niektorých okresoch spoplatňuje odvádzanie dažďových vôd do kanalizácie. Je objektívna táto vyhláška? Ako sa uplatňuje v jednotlivých okresoch?" Odpovedá namiesto ministra Hajnoviča ministerka Machová. Nech sa páči, pani ministerka.
M. Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Vážená pani poslankyňa, pán minister sa ospravedlňuje, že nemôže osobne zodpovedať na vašu otázku, ale podklady, ktoré mi pripravil, vlastne odpovedajú asi takto.
Základné podmienky dodávky vody z verejných vodovodov a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou neupravuje vyhláška ministerstva financií, ale vyhláška ministerstva lesného a vodného hospodárstva číslo 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov. Podľa tejto vyhlášky v § 37 je odberateľ povinný dodávateľovi platiť za odvádzanie, prípadne zneškodnenie odpadových a zrážkových vôd verejnou kanalizáciou. Výška uvedených platieb je regulovaná úradne určenou maximálnou cenou za meter kubický podľa opatrení ministerstva financií, ustanovujúcich rozsah regulácie cien v súlade s postupom podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, výmer Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo R-1/96 v znení neskorších predpisov.
Ide o cenu za odvedenie a čistenie odpadových vôd, stočné, na úhradu nákladov spojených s prevádzkou verejnej kanalizácie. Podľa určených podmienok cenovej regulácie možno spoplatniť odvádzanie zrážkových odpadových vôd z objektov bytovej výstavby a z domov postavených v rámci individuálnej bytovej výstavby do výšky úradne určených maximálnych cien pre domácnosti za predpokladu, že vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti má vybudované zariadenie na odvedenie zrážkových vôd do verejnej kanalizácie. Určené maximálne ceny za odvádzanie odpadových vôd a podmienky cenovej regulácie platia pre všetkých prevádzkovateľov verejných kanalizácií v Slovenskej republike. Určené podmienky cenovej regulácie vychádzajú z ustanovení citovanej vyhlášky bývalého ministerstva lesného a vodného hospodárstva, ktoré ustanovujú povinnosť platiť za odvádzanie zrážkových vôd do verejnej kanalizácie.
Čo je však asi dôležitejšia a podstatnejšia informácia, v súčasnom období ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje novelu, nový predpis, novelu tejto vyhlášky a bude zrejme riešiť vlastne problémy, na ktoré poukazuje aj vaša otázka, že je vlastne veľký rozdiel medzi postojom v jednotlivých okresoch a aj vo veľkej diferenciácii cien za túto službu. Toľko z odpovede pána ministra.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Len krátko. Pretože ide o cenu a platby, je dnes jasné a známe, že mnohé okresy neuplatňujú tento cenový výmer na vyhlášku, ktorá je pre zrážkové vody. Treba rozdeľovať zrážkové a odpadové vody a myslím si, že je to veľmi dôležité, lebo sa to týka každého jedného občana. Túto tému sme nastoľovali a nastoľujú ľudia mnohými listami ministerstvám, vodárňam, všetkým príslušným inštitúciám a, bohužiaľ, nevedia sa dovolať nejakého zásadného stanoviska. Preto som sa aj pýtala v mojej otázke, ako sa to uplatňuje v jednotlivých okresoch, pretože je veľká diferenciácia a bolo by dobré, aby sa buď neuplatňoval a urobila sa zmena, alebo sa musí rovnakým spôsobom uplatňovať a postihovať vlastne všetkých rovnako. Lepšie by bolo, aby za dažďové vody, ktoré sú nie merateľné a koeficienty nevystihujú podstatu, táto platba sa nevykonávala, pretože dažďové vody sú plusom pre kanalizácie, pretože riedia odpadové vody a vlastne zlepšujú kvalitu výtokových vôd.
J. Migaš, predseda NR SR: Pani ministerka.