I. Presperín, podpredseda NR SR: Faktická poznámka, áno. Nech sa páči, jedna. Pán poslanec Oberhauser Končím možnosť ďalších faktických.

R. Hofbauer, poslanec: Volám sa Hofbauer, ale to nič. To, že vláda vedela od samého začiatku, že ide o zbojnícky spôsob podnikania, dokumentuje najlepšie aj tá skutočnosť, že trestný postih a podanie orgánom činným v trestnom konaní vláda začala tri dni po páde. Aby sa čakalo po páde tri dni! Tri dni po páde to bolo jasné, a tri dni pred pádom to nebolo jasné? Čo ste tým hrali, vážení členovia vlády? Však tým ste iba priznali, že ste od samého začiatku vedeli, o aký druh "podnikania" ide, a v podstate to bolo fingované a načasované len na zahranie dodatočnej starostlivosti a dodatočného konania vládneho kabinetu. To, že išlo o dodatočné dokumenty, najlepšie dokumentuje to, že provládny plátok Profit vydával Horizont Slovakia, ktorý sám do seba, do svojho vlastného plátku uverejňoval mohutnú reklamnú kampaň aj na Horizont, aj na BMG Invest. A tam sa vlastne točili tie isté peniaze a to isté ohlupovanie verejnosti, pričom celý Profit bol vydávaný ako oslavný provládny plátok, oslavné provládne periodikum, kde sa striedala Schmögnerová s Miklošom, od začiatku až do konca. Bolo to financovanie vlastne z peňazí tých podielnikov, ktorí vstúpili do týchto zlodejských organizácií a z týchto prostriedkov bola takisto financovaná TA3 na čele s pánom Lengyelom and company, opäť provládny televízny kanál.

Takže nech sa vláda tvári akokoľvek, že je mimo diania, práve naopak, vy ste priamo v strede tohto diania, vy ste priamo zainteresovaní, hmotne zainteresovaní, politicky zainteresovaní, morálne aj trestnoprávne zainteresovaní. A z tohto neexistuje pre vás únik ani žiadne vysvetlenie, žiadne vykrúcanie.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem pánovi poslancovi za reakciu na moje vystúpenie. Ja by som chcel len teraz už znovu za prítomnosti pána podpredsedu vlády potvrdiť, že podľa toho, čo sa doteraz dialo, je dôvodné podozrenie, že niektorí členovia vlády boli priamo zúčastnení na celej tejto akcii, lebo ináč sa to ani nedá vysvetliť. Pán Mikloš, to ospravedlňovanie, ktoré dával na televíznej obrazovke vo forme, že museli čakať, kým tieto firmy skrachujú, mi pripadajú, ako keby niekto organizovane kradol autá a my by sme čakali, či tá zlodejská organizácia, čo kradne autá, neskrachuje, aby sme ju potom mohli začať trestne stíhať, lebo nám nestačí, podľa logiky pána Mikloša, že oni kradnú autá. My musíme počkať na ich krach, lebo podobne, keď dochádzalo k finančným podvodom, ak to naozaj bola pyramídová hra, musel veľmi dobre vedieť z každého daňového priznania, či sa vypláca z výnosov, zo zisku sa výnosy vyplácajú, alebo sa vyplácajú z cudzích zdrojov, keď mu to mám povedať ekonomicky, alebo z vlastných zdrojov tichých spoločníkov. A nie zo zisku z činnosti organizácie. A takéto rozprávky starej matere, ako šíri po televízii, nech hovorí ľuďom, ktorí nevedia, o čom je reč!

Ďalej treba jednoznačne povedať, že rozoštvávať ostatných ľudí, že z ich peňazí sa zaplatia tieto veci, tie straty, ktoré vznikli aj jeho vinou, je tiež ďalšia nehoráznosť, lebo nepýtal sa, keď sa oddlžovali banky a občanom zostala sekera 200 miliárd na desať rokov zavesená, či súhlasia, že sa takto majú oddlžiť banky a že tie cudzie organizácie vrátane maďarskej dostanú Investičnú a rozvojovú banku zadarmo. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Hamžík.

P. Hamžík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, členovia vlády. Som veľmi rád, že vláda sa zaoberala týmto problémom, som presvedčený aj o tom, že tie opatrenia, ktoré boli prijaté, idú správnym smerom, no nie som rád, že vláda sa zaoberá takýmto spôsobom situáciou, ktorá vznikla, nebankovými subjektmi, až pod určitým tlakom, ktorý prišiel zvonku.

Chcel by som najprv pár slov povedať na tému, prečo nám ľudia, ktorí sú postihnutí pádom nebankových subjektov, nemôžu byť ľahostajní. Podľa môjho názoru preto, lebo im dvaja najvyšší vládni predstavitelia v prvej reakcii na krach BMG a Horizontu de facto odmietli poskytnúť pomoc a takmer ich označili za hazardných hráčov a snažili sa ihneď neférovo postaviť proti nim ostatných takzvaných daňových poplatníkov. Pretože títo ľudia majú právo dôverovať investovaniu, ktoré vláda toleruje, a pretože títo ľudia nepostupovali v rozpore so zákonom. Pretože ministerstvo financií, ale aj podpredseda vlády pre ekonomiku a ďalší vedeli o probléme a nepodnikli účinné kroky na zabránenie väčších škôd. Pretože nemožno akceptovať argumentáciu, podľa ktorej, ak by vláda zasiahla skôr, mohla byť obvinená z krachu nebankových subjektov. Obdobná logika sa použila v lete 2000 vo vzťahu k Devín banke, čím škody vzrástli o ďalšie miliardy slovenských korún.

Pretože príslušné orgány, ako potvrdilo aj mimoriadne rokovanie vlády 12. marca tohto roku, nekonali napriek podaným trestným oznámeniam a iným podnetom, ale aj preto, že nie je možné vytvárať priestor alebo je potrebné zabrániť tomu, aby sa nešťastie týchto ľudí politicky zneužívalo. Pretože orgány štátu účinne nezakročili proti klamlivej reklame, ktorú občan mohol, ale nemusel odhadnúť. A taktiež preto, lebo štát je povinný aj podľa ústavy podieľať sa na náhrade škody, ktorá vznikla nečinnosťou štátnych orgánov. Pretože každý z nás musí mať pocit, že keď sa, hoci aj z vlastnej viny, dostane do problémov, štát, teda vláda, bude hľadať východisko, aby mu pomohla, a nemávne nad ním rukou.

Chcel by som prečítať jednu vetu zo stanoviska občanov postihnutých krachom nebankových investičných spoločností, ktorí verejne vyhlasujú, že poškodení občania nechcú odškodnenie z peňazí ostatných občanov, takzvaných daňových poplatníkov, ale budú sa snažiť o vrátenie aspoň časti tých peňazí, ktoré do nebankových subjektov investovali. Chcem povedať, a to chcem zdôrazniť, že logika stavania určitej časti občanov, ktorí sú v zložitej situácii proti ostatným, je absolútne neakceptovateľná. A chcem taktiež navrhnúť, aby Národná rada ustanovila dočasnú komisiu podľa príslušných predpisov aj podľa rokovacieho poriadku Národnej rady na dohľad nad riešením situácie súvisiacej s pádom, prípadne úpadkom nebankových finančných subjektov. A aby Národná rada požiadala vládu prizývať a pravidelne informovať o postupe riešenia situácie aj zástupcov občianskych združení poškodených občanov, aby vláda zabezpečila okamžité zablokovanie všetkého majetku, účtov a pohľadávok nebankových finančných objektov, ktoré zastavili svoju činnosť a nie sú schopné plniť svoje záväzky vrátane ich dcérskych spoločností a majiteľov. Zabezpečiť okamžité vykonanie auditu nezávislou audítorskou firmou za účasti zástupcov poverených občianskymi združeniami poškodených občanov. Zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonať ich rozporovanie. Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky vyhodnotenie daňových dokladov dotknutých nebankových finančných subjektov s vyčíslením odvedených daní a plnenia daňových povinností. Predložiť Národnej rade Slovenskej republiky vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvedených daní z reklamy. Predložiť na najbližšie zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona, ktorý by riešil odškodnenie veriteľov nebankových finančných subjektov, zabezpečenie majetkového krytia odškodnenia poškodených zo zaisteného majetku a ďalších možných zdrojov nebankových investičných subjektov a ich majiteľov, ako aj opatrenia, ktoré v budúcnosti zabránia realizácii finančných podvodov takéhoto rozsahu na Slovensku.

Myslím si, že okrem Albánska aktivity nebankových subjektov, ktoré možno porovnať s pyramídovými hrami, nezašli nikde tak ďaleko. Česká republika vedela už len na základe prvotnej reklamy zakročiť proti činnosti BMG Invest a Horizontu a prijať také právne opatrenia, aj keď, samozrejme, je to individuálny prípad, také právne opatrenia, aby aspoň časť škôd týmto ľuďom a myslím tým postihnutým, nemyslím tých, ktorí zarobili na činnosti týchto inštitúcií, aby sa im časť škôd vrátila.

Chcem reagovať aj na jednu poznámku, ktorú tu povedal v úvodnom slove pán podpredseda vlády. Vláda by nemala vychádzať z toho, že podľa všetkého tieto spoločnosti nemali dostatočnú evidenciu o vkladateľoch a o finančných tokoch. Vláda by si tieto veci mala preveriť. Predkladám tento návrh, myslím, že je v ňom obsiahnuté všetko, a myslím, že dosť čitateľne aj to, že tieto nebankové subjekty alebo ich predstavitelia sa snažili kryť si chrbát aj tým, že dopredu na štyri roky vyplácali sumy, ktoré dosiahli takmer 150 miliónov korún na nákup techniky pre súkromnú televíziu, ktorá má slúžiť presne stanovenému a čitateľnému účelu a ja som presvedčený, že takéto kroky, ktoré mali viesť ku krytiu ich chrbtov, urobili aj voči ostatným. A som presvedčený, že je našou základnou povinnosťou pristupovať k tomuto problému takým spôsobom, ako som sa tu snažil dnes za Stranu občianskeho porozumenia prezentovať sám. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, poprosím o písomný návrh toho uznesenia. Faktické poznámky v počte 5, končím možnosť ďalších faktických poznámok. Pán poslanec Kanis ako posledný. Pani poslankyňa Malíková.

A. Malíková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. V nadväznosti na vystúpenie pána Hamžíka by som sa chcela opýtať pána ministra Šimka: Keď boli vznesené obvinenia a pán Fruni a ďalší boli zadržaní v Chorvátsku, prečo ste čakali tak dlho? Mne sa zdá, že ste asistovali alebo dávali ste týmto pánom náskok. Nebol zablokovaný majetok týchto spoločností, aby ho mohli ďalej tunelovať, čiže prečo až tak neskoro sa začalo s trestným stíhaním? Takisto, pán Mikloš, vy ste sa vyjadrili, že občania nedostanú nič, pretože hazardovali so svojimi peniazmi. Kto vám však dal právo hazardovať s peniazmi nás všetkých? Teraz pri predaji Slovenského plynárenského priemyslu alebo pri tom spomínanom oddlžení bánk. Kto tu viac hazarduje aj s budúcnosťou celého Slovenska?

Veľa sa už porozprávalo, akí hlúpi boli títo občania. Slovenská národná strana sa viackrát stretla s ich zástupcami, stretli sme sa aj s tými, ktorí boli jednoduchí poškodení ľudia. Väčšina z nich sú dôchodcovia. Sú to dôchodcovia, ktorí tam mali nastískané úspory, celoživotné úspory. A treba tiež povedať pravdu, prečo ich dávali do takýchto nebankových spoločností. Pretože za trojročné obdobie vašej vlády banky vyzerajú tak, že miera inflácie je väčšia ako úrokové sadzby v bankách. Čiže kto dá peniaze do bánk, tak ich jednoducho znehodnocuje. A tiež by som uvítala, keby tu bol aj pán Dzurinda, pretože asi by sa mu malo konečne povedať priamo do očí, že tí občania si aj tými vkladmi plnili to modré z neba, ktoré im on sľúbil pred voľbami, a nesplnil! Veď tí dôchodcovia si za to kupovali lieky, aby jednoducho nezomreli, pretože tak ste dodrancovali tento štát, že zdravotníctvo je v dezolátnom stave! Teraz predávate Slovenský plynárenský priemysel. Aj títo starí ľudia, ktorých ste ošmekli, ho vytvorili.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vyslovujem úprimný údiv nad tým, že namiesto toho, aby sa v Slovenskej republike, ktorej hovoríme právny štát, či parlament, vláda a všetci zodpovední, ktorí sme na určitých postoch, zaoberali a zamýšľali nad tým, aby sa už takéto niečo nemohlo nikdy opakovať. My tu opätovne počúvame alibistické vystúpenia, kde sa vlastne hovorí o tom, ako je občan sám za seba zodpovedný, ako nikto nemohol nič urobiť. To je predsa nenormálny stav! Tu predsa nemôže platiť heslo, keď zdochla koza susedovi, nech zdochne aj mne alebo opačne, keď zdochla koza mne, nech zdochne aj susedovi. To predsa nie je možné! Nie sme, pán Hamžík to jasne povedal, nie sme jedinou krajinou, v ktorej sa stali takéto problémy. A každá krajina, aj to Albánsko si to riešilo. Nehovorme teraz o nejakom odškodnení a ako, ale tu jednoducho išlo o nezákonné, protizákonné podnikanie. Pán minister vnútra, sedí tu medzi nami alebo bol tu, verejne priznal v masmédiách, že to bolo protizákonné podnikanie. Čuduj sa svete, masívna reklama vo verejnoprávnych inštitúciách, vo verejnoprávnych médiách! Tak sa potom nečudujme ľuďom jednoduchým, nie poslancom, že si tam nedali peniaze alebo ekonómom, ale babkám a dedkom, ktorí posledné peniaze, 20 - 30 000 dali do týchto služieb, ktorým verili, pretože to denno-denne videli v médiách. Takže ja skutočne podporujem návrh pána Hamžíka, nehoďme to cez hlavu, nech občan vidí, že má tu svojich poslancov, keď už sa tým vláda začala neskoro zaoberať, a poďme sa teraz sa aspoň pozrieť na to a urobiť opatrenia, aby sa to už nemohlo opakovať v Slovenskej republike.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Húska.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Potvrdzujem stanovisko, ktoré doteraz povedali všetci vystupujúci, v tom slova zmysle, že vláda hrubým spôsobom zanedbala konanie. Má a je povinná robiť odvrátiteľné kroky proti činom, o ktorých vie, že sú nezákonné. A minimálne, už poznajúc výsledky konania českej vlády spred dva a pol až troch rokov, mala možnosť aspoň podobným spôsobom konať. A takýmto spôsobom nekonala. Naopak, zase sa len potvrdil ten kamuflážny postoj, napríklad pána podpredsedu Mikloša, ktorý stále obhajoval neviditeľnú ruku trhu a obhajoval postup, ktorý musí zachovať suverenitu rozhodovania každého občana. Ale ak proti sebe postavíte masívnu, bezočivú reklamnú kampaň, ktorú dokonca ešte teraz uskutočňujú tieto subjekty, a tú úbohú kampaň, takzvanú kampaň vlády, ktorá mala, naopak, rigorózne a tvrdo zakročiť, tak z toho je jasné, že vláda nesie zodpovednosť za toto nekonanie a musí sa podieľať na prípadnom zmenšovaní krívd, ktorých sa podvodné subjekty voči občanom dopustili.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser.

V. Oberhauser, poslanec: Pán predsedajúci, ja by som chcel upozorniť, že do lavíc bol rozdaný návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ako návrh, ktorý si osvojil predseda Národnej rady pán Migaš pri rozhovore so zástupcami občianskych združení, ktoré jednoducho požiadali o pomoc v súvislosti s touto informáciou. A ja by som prosil, aby bolo o celom tom návrhu hlasované ako o celku vzhľadom na to, že hovorím, predseda Národnej rady pán Migaš rozdal túto tlač do ulíc a postavil to, akože si ju osvojil, a myslím si, že v tom smere môžeme o nej hlasovať vo všetkých tých bodoch, ktoré sú predložené. Ja by som vo vzťahu k tomu, čo povedal predchádzajúci rečník, upozornil na niekoľko základných termínov. Po prvé, na strane 7 sa jednoznačne hovorí, že zrejme na podnet pani ministerky Schmögnerovej začal Úrad finančnej polície robiť preverovanie v júni 2001. Je zaujímavé, že sa to naťahovalo a dokumentovali sa veci. 20. 9. 2001 je ďalší termín, kde sa hovorí, že sa voľačo robilo. Čiže tu polícia dávna konala! Z predošlých spoločností od roku 1999 mala jasné, ako to všetko prebieha! Takže tu je zo strany vlády preukázané nekonanie vo veci a je zaujímavé, podľa názoru viacerých expertov sa zrejme čakalo, kým sa vyplatia dlhopisy Fondu národného majetku, ktoré tieto spoločnosti v obrovskom množstve nakúpili a všetky skrachovali až po Novom roku, keď už boli dlhopisy zrejme vyplatené! Čiže ešte posledné dokradnutie za tolerovania zodpovedných pracovníkov a zmiznutia príslušných ľudí do zahraničia. Takisto, keď sa tam objavil zahraničný investor, napríklad firma New Deal, tak sa zastavilo...

(Zaznel zvuk časomiery.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kanis.

P. Kanis, poslanec: Na včerajšom stretnutí postihnutých ľudí asi na otázku, kde sú naše peniaze, malo byť aj odpovedané tými, ktorí tam vystupovali, že tieto peniaze pretiekli cez reklamu médií. A keď sa teraz útočí na vládu, tak asi vláda by mala zjednať aj v tejto veci poriadok. Je troška čudné, že vláda robila istú kampaň proti reklame, ktorá prebiehala v médiách, pretože vláda disponuje inými nástrojmi, dokonca aj takými, že by mohla riešiť otázku, či vôbec majú existovať médiá, ktoré sa takouto reklamou živili. Podľa môjho názoru médiá týmto typom reklamy evidentne porušovali príslušné zákony. To, že oni teraz opäť v podstate masírujú verejnú mienku a dostávajú sa akoby mimo pozornosť a pozornosť sústreďujú na vládu. Myslím si, že to je taká typická pasca, ktorú tu médiá niekoľkokrát urobili. Pritom tieto médiá, mám na mysli komerčné, učia všetkých žiť v tejto spoločnosti, a preto by ma veľmi zaujímalo aj v súvislosti s tým, čo tu navrhoval predchádzajúci rečník, pán poslanec Hamžík, aby vláda osobitne dala vyšetriť celú túto záležitosť s reklamou. Pretože cez reklamu prešlo do 2 miliárd korún. Čiže to nie je dajaká okrajová záležitosť, ale to je kanál, cez ktorý veľká časť týchto zdrojov jednoducho odišla preč. A možno by stálo za úvahu preskúmať aj to, či to bol tok, ktorý sa týka len reklamy alebo to bolo presúvanie peňazí aj z iných motívov.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, je 11.56. Máme dve možnosti, buď vystúpi ešte pán poslanec Šepták, alebo prerušíme rokovanie Národnej rady do 14.00 a po ňom ešte vystúpi pán poslanec Kozlík, po 14.00 hodine. Takže súhlasíte, aby sme potiahli ešte trošku? Nie. Takže prerušujem rokovanie k tomuto bodu. Pokračovať budeme o 14.00 h. Ešte sa hlási pán poslanec Orosz. Nech sa páči, zapnite mu mikrofón.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne. Členom ústavnoprávneho výboru chcem oznámiť, že o 13.30 bude rokovanie výboru. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)

(Pokračovanie v rokovaní o 14.03 hodine.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Šepták. Nech sa páči. Po ňom pán poslanec Kozlík ako posledný v rozprave.

R. Šepták, poslanec: Dámy a páni, uvažujem tak sám pre seba, či mám vôbec vystúpiť, lebo je veľmi nepríjemné vystupovať do prázdneho auditória a práve pri takom závažnom probléme, aký vlastne prerokúvame, ale keďže ma vyzval pán predsedajúci, neostáva mi nič iné, len svoj príspevok začať.

V prvom rade chcem povedať, že za týmto stolom sa nechcem postaviť do pozície demagóga, ktorý bude hľadať len nejaké, dá sa povedať reči okolo toho, akým spôsobom by sa dala táto situácia zneužiť alebo využiť v prospech tej či onej politickej strany. Každopádne chcem povedať, že cítim s každým človekom z tej dvestotisícovej armády, ktorý vlastne naletel reklame a snažil sa svoju finančnú situáciu riešiť takým spôsobom, aký mu sľubovala vlastne reklama.

Ako druhý bod svojho príspevku by som chcel povedať a obrátiť sa na pána podpredsedu vlády Mikloša, že keby sám venoval tejto správe k tomuto celospoločensky závažnému bodu čo len 5 minút, nemohol by prečítať takú správu, akú prečítal v tomto parlamente.

Bola to veľmi nekompetentná správa, ktorá je pripravená, a pán podpredseda ju len prečítal. Myslím si a považujem ho za väčšieho odborníka, že by dokázal povedať pár súvislých viet, tak ako sa on pozerá na tú vec, a nemusel čítať niečo, čo tento parlament vôbec nezaujímalo, skôr sa mohol venovať praktickej stránke riešenia celej problematiky. Spomínal som to, že nechcem tu vytĺkať zbytočne politický kapitál a nechcem sa stavať do role nejakého demagóga, ale treba otvorene povedať, že spoločnosť je rozdelená momentálne na dva tábory. Jeden tábor, ktorý hovorí, že je za to, a zväčša sú to postihnutí, aby sa peniaze nejakým spôsobom vyplatili, a druhý tábor, ktorý je radikálne proti. Ja osobne si myslím, a aj Pravá slovenská národná strana si myslí, že by sa malo hľadať nejaké riešenie, riešenie, ktoré by nebolo bolestné ani pre jednu, ani pre druhú stranu. Samozrejme, riešenie, ktoré bude stáť nejaké peniaze. Minimálne pre tých ľudí, ktorí sú veľmi na tom sociálne ťažko, ktorí dali svoje celoživotné úspory na to, aby riešili problém, akým spôsobom v tejto ťažkej situácii prežiť. Dali svoje peniaze do firiem, ktoré im sľubovali veľký výnos. Z týchto peňazí brali mesačne úroky, z ktorých splácali nájomné a rôzne iné veci a zo svojho dôchodku žili. Ale nejde len o dôchodcov, ide aj o mladé rodiny s deťmi, ktorí si takýmto spôsobom chceli zadovážiť bývanie pre seba. Ide o nezamestnaných, ide o ľudí, ktorí si takýmto spôsobom snažili vylepšiť svoju životnú úroveň, pretože dnes neexistuje na trhu a nemá takú masívnu kampaň ponuka pre ľudí, ktorá by ľuďom vysvetľovala po 40 rokoch, kedy nebolo možné s peniazmi robiť, ale každý ich má uložené v banke a žil z úrokov, aby si dávali pozor na podvodníkov v tomto štáte, že jedine z koho sa dá zbohatnúť, je z chudoby, a nie z bohatstva. Lebo ešte nikdy nezbohatol bohatý z bohatého, ale len bohatý z chudobného. A to sa konkrétne stalo.

Vyčítam tejto vláde, že aj napriek tomu, že išlo o 200 000 ľudí a o 20 miliárd korún, že podcenila túto situáciu. Nedá sa ospravedlniť a jednoducho hodiť tento horúci zemiak na plecia postihnutých ľudí ústami vlády tak, že sme mali nejakú reklamnú kampaň, ktorá hovorila o tom jasne, že nemajú do týchto inštitúcií peniaze dať. Ja osobne sa priznávam, nezachytil som takú kampaň vlády, ktorá by hovorila, aby sa tam tie peniaze nedávali.

Ale robím s peniazmi, trochu rozumiem peniazom, tým nechcem povedať, že som na ne expert a je mi jasné, že neexistuje v zahraničí inštitúcia, renomovaná inštitúcia, ktorá by sľubovala väčší výnos ako 8 - 11 %. Akýkoľvek väčší výnos je, s prepáčením, cigánstvo a zavádzanie, ako toho človeka ošmeknúť. A toto sú veci, ktoré jednoznačne mala vláda ľuďom pripomínať. Má na to jasné páky, tak ako to zaznelo z úst pána Hamžíka. Má na to verejnoprávnu televíziu, ktorá mala intenzívne hovoriť jasnú reklamu a upozorňovať ľudí na to, aké nebezpečenstvo vyplýva z organizácií, ktoré sa teraz nazývajú pyramídové hry. Predtým to tu nikto nepovedal.

Chcem povedať, že veľmi veľká reklama, ktorá bola veľmi masívna, sa objavovala na vlakových lístkoch. Každý, ktorý išiel vlakom, mal na lístku reklamu, či už BMG, alebo AGV, alebo Horizontu. Nehovoriac o reklame v rozhlase a v televízii. Nehovoriac o reklame v samotných kostoloch na vitrážových oknách. Toto sú všetko reklamy, ktoré siahali a veľmi vážne ovplyvňovali ľudí. Nehnevajte sa na mňa, ale keď počujem každý deň, donekonečna, každú hodinu v reklame, toto a toto zabezpečí takýto výnos, vždy viac a podobné veci, tí ľudia jednoducho naletia. Naletia a snažia sa riešiť svoju situáciu. A tu mala prísť vláda, minimálne SIS-kou, daňovými úradmi, Úradom pre finančný trh, ktorý mali kontrolovať, pretože ide o 20 miliárd, ide, pán podpredseda vlády, o jednu desatinu štátneho rozpočtu, ktorým sa dajú riešiť veľmi závažné veci a vytvoriť pre štát veľmi veľké problémy. A toto je ten problém, ktorý sa dnes tu snažíme rozdebatovať, o zodpovednosti vlády a o tom, že ten horúci zemiak sa nedá prehodiť.

Myslím si však, že vláde vyhovoval tento systém, pretože tieto inštitúcie minimálne zamestnávali ľudí, čím znižovali nezamestnanosť. Platili odvody a platili dane. A je povinnosť vlády a štátu ochrániť týchto ľudí. Pravá slovenská národná strana navrhuje, aby sa čiastočne riešili tieto problémy, pretože nie je možné hodiť za hlavu zodpovednosť štátu. Podporujeme vznik nezávislej skupiny aj poslancov, alebo akýchkoľvek iných odborníkov, ktorí dajú riešenie a pohnú vec dopredu. Chcem povedať, že už v novembri minulého roku presakovali informácie, že sa niečo deje. Veľké ryby poodchádzali, obyčajní ľudia nemali informáciu, nestihli utiecť a ich peniaze ostali v týchto firmách, respektíve dnes sú už niekde inde. Minimálne od začiatku roka alebo od konca januára sa vie, že v týchto firmách nie je niečo v poriadku. Boli zatvorené ich pobočky. Viac ako mesiac a pol bola aj vláda, ale aj generálna prokuratúra a iní zodpovední činitelia v nečinnosti. Za ten čas sa, samozrejme, aj ten majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný, na Slovensku alebo v zahraničí, postupne z týchto firiem dostával preč. Ide o majetok, ktorý bol pravdepodobne jedinou možnosťou, akým spôsobom by sa tieto peniaze mohli týmto ľuďom postupne vrátiť. Jednoducho, zistenie bude na konci také, že v tých firmách nie je čo speňažiť a peniaze vrátiť ľuďom.

A tu vidím ďalšiu chybu vlády, pretože dalo sa veľmi rýchlo, operatívne zareagovať, aj keď viem, že sú veci, ktoré... Jednoducho sú veci medzi nebom a zemou a ťažko sa dá niečo predbiehať, ale je celospoločenský záujem a postihnutých je veľmi veľa ľudí a ide o veľký balík peňazí na to, aby ľudia ostali v nečinnosti.

Poslednú vec, pretože mám ešte minútu a pol, chcem pripomenúť jednu dôležitú vec, ktorá tu nezaznela, dámy a páni, etika médií. Médiá, ktoré sa nehanbili zobrať viac ako 168 miliónov len za minulý rok na reklamu. A dnes sa, podľa môjho rozmýšľania, tiež snažia túto vec zo svojich pliec prehodiť na vládu. Myslím si, že minimálne médiá majú takú istú zodpovednosť a mali by sa snažiť riešiť tento problém a možno pomáhať tým ľuďom, ktorí sú poškodení. Ďalší veľký precedens, ktorý vidím, je aj problém prepojenia, to už je jedno akého, ale dá sa povedať, že ten pach prepojenia je tu na vládu cez televíziu TA3 a spojenie, aké tam existuje. Aj tam plynuli tie peniaze a to je tiež závažná vec, ktorú by mala vláda jasne riešiť a jasne povedať, ako to vidí. Chcem sa poďakovať, že bola otvorená diskusia k tomuto bodu, pretože považujeme ho za veľmi závažný a treba ho riešiť, nielen to prehodiť ako horúci zemiak na plecia občanov. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Tri faktické poznámky. Posledný pán poslanec Andrassy. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Prvý pán podpredseda Národnej rady Marián Andel.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Súhlasím s tým, čo povedal môj kolega Šepták. Iste, vláda, vlastne stanovisko občanov postihnutých krachom nebankových investičných spoločností to aj konštatuje, že vláda ako výkonný orgán tolerovala činnosť týchto nebankových inštitúcií napriek tomu, že určite z predkladaných hlásení a z analytických poznatkov SIS-ky, finančnej polície a tak ďalej, proste túto činnosť tolerovala. Iste, vláda má skutočne veľký podiel viny na tom, že takéto pyramídové hry tu vôbec mohli existovať.

Chcel by som sa však vyjadriť aj k tomu začiatku vystúpenia kolegu Šeptáka. Skutočne si myslím, že zneužívanie nešťastia ľudí, ktorí prišli o svoje celoživotné úspory, pre svoje populistické a politické ciele, sa nedá nazvať inak ako hyenizmus a nehnevajte sa, včerajší míting pani Malíkovej pred budovou Národnej rady, budem dosť vulgárny, je dôkazom toho, čoho sú schopní, akých špinavostí sú schopní niektorí politici. Ako hyeny vyťažiť politickú popularitu z nešťastia ľudí, z ľudí, ktorí stratili svoje celoživotné úspory. Iba toľko. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej pán poslanec Augustín Marián Húska. Prosím.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Chcem nadviazať na úvahu pána poslanca Šeptáka v oblasti položenej otázky, aká bola vlastne etika médií k tejto oblasti. Pokiaľ ja mám informácie, tak len napríklad Markíza inkasovala od nebankových inštitúcií vyše 600 miliónov korún za reklamy. Ak si teraz kládol básnickú otázku podpredseda vlády, akým právom chceme teraz zaangažovať štát do povinnosti k týmto platbám, tak treba povedať, že vláda má povinnosť práve preto, že naozaj nekonala rýchlo. Dokonca aj opatrenia, ktoré treba robiť, prípadne s novým zákonným upravením, treba, aby ich predložila samotná vláda. Ak sa vieme napriek silnej loby svetového tabakového priemyslu postaviť proti reklamám tabakových výrobkov alebo alkoholických výrobkov, tak predsa musíme vedieť chrániť občanov pred lákaním reklám na nadmerné príjmy, a to bol vlastne tento prípad. Vláda musí niesť zodpovednosť za to, že nekonala, a dokonca, je celkom špinavo v tom votretá v oblasti TA3, kde vlastne pripravuje na svoju ochranu a na svoju podporu pre voľby nové médium a práve cez peniaze, ktoré dostala, napríklad ako štartovacie peniaze od jednej takejto nebankovej inštitúcie.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Andrassy.

Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nadviažem na kolegu Šeptáka, ale aj na reakciu, ktorú povedal podpredseda parlamentu, pán poslanec Andel, že som veľmi sklamaný a skoro zhrozený z toho, ako mnohí politici začínajú primitívne zneužívať osudy ľudí, ich celoživotné úspory, na vytĺkanie primitívneho politického kapitálu, a týmto ľuďom, ktorí naozaj prišli a prichádzajú o svoje celoživotné úspory, dávajú absolútne falošnú nádej. Falošnú nádej v tom, či im vláda, parlament alebo niekto iný prinesie tieto peniaze späť a touto falošnou nádejou ich dostávajú, podľa mňa, do ešte horšej psychickej pozície. Ja si naozaj myslím, že to, čo robí najmä Slovenská národná strana, ale aj niektorí predstavitelia Pravej slovenskej národnej strany, to je absolútne neseriózne voči všetkým tým, ktorí naleteli na reklamu, ktorí naleteli aj na odporúčania svojich dobrých kamarátov, aby dali peniaze do týchto nebankových inštitúcií. A chcem sa opýtať pána poslanca Šeptáka, s akými konkrétnymi návrhmi prichádza? Žiadny konkrétny návrh na ochranu občanov pred takýmito podivnými firmami. Tri roky mal možnosť tu v parlamente čo len raz využiť hodinu otázok na to, ako vláda, ako chce parlament reagovať na tieto firmy. Ani raz tak neurobili! Teraz opäť farizejsky predstupujú pred občanov a hovoria, že oni sú tí čistí, oni sú tí dobrí, ktorí chcú pomôcť týmto občanom, a pritom za tri a pol roka ani jeden takýto krok neurobili a ešte oni hlasovali proti zákonu o bankách, ktorý chráni občanov a prináša nové pravidlá aj na tento trh, trh fungovania nebankových inštitúcií. A pýtam sa ho, či nezačne zastupovať aj tých, ktorí chcú vytvoriť spoločnosť tých, ktorí prišli o peniaze v hracích automatoch, pretože aj tí sa o chvíľu budú sťažovať na štát, že robí malú reklamu, aby nehrali na automatoch, lebo tam môžu peniaze prehrať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šepták, reakcia na faktické poznámky.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem veľmi pekne všetkým, čo odpovedali. Budem sa venovať iba pánovi Andrassymu, lebo mi položil konkrétnu otázku.

Pán Andrassy, ak je niekto farizej, tak ste to vy a veľmi vážte svoje slová, pretože ja som vás ani len náznakom nenapadol, napadáte vy mňa! Ja som povedal, že treba nejakým spôsobom tento problém riešiť, netreba ten horúci zemiak hádzať na plecia ľudí, ktorí sú poškodení, pretože naleteli reklame. To, že vy ste vystúpili tak, ako ste vystúpili, robíte hanbu celej SDĽ a mali by ste sa spamätať, pretože vy ste tri roky v tej vláde, vy ste mali omnoho väčšiu možnosť cez svojich ministrov riešiť tento problém, nehovoriac o tom, že sama vaša ministerka dala podnet na finančnú políciu, ktorý tam ležal minimálne rok v šuplíku, kde jasne upozorňovala, že vzniká nejaký problém, a nič sa nekonalo, takže skúste si to svoje maslo najskôr zmyť zo svojej hlavy a potom skúste útočiť na niektorých iných.

To, že sa zneužíva politicky nejaká vec, jednoducho, to je boj, už predvolebný, a myslím si, že máte s tým vlastné skúsenosti, pretože dosť často vystupujete v médiách a snažíte sa upútať na seba pozornosť. Vadí mi, že práve vy, ktorý máte možno, alebo nejakým spôsobom padá tieň podozrenia aj v otázkach Devín banky, kde odišlo 14 miliárd korún, hovoríte tu práve o tom, že niekto sa stavia na podporu ľudí, ktorí stratili peniaze. To nie je pár ľudí, pán Andrassy, to je 200 000 ľudí, je to 20 miliárd korún, to nie je žart, to nie je malá firmička s troma ľuďmi. A to je vážna vec, na ktorú by malo v prvom rade aj esdéeľke záležať, aby sa nejakým spôsobom hľadalo riešenie. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Kozlík. Nech sa páči, za Klub HZDS.

S. Kozlík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, chcem predoslať moje vystúpenie titulkom Krach nebankových subjektov - výsledok nečinnosti vlády. Úvodom treba povedať, že nebankové inštitúcie vznikali od roku 1991 do roku 2001. Ako príklad možno uviesť spoločnosť AGW, a. s., Košice, ktorá bola zapísaná do obchodného registra 14. 5. 2001, alebo AGW Košice, s. r. o., ktorá bola zapísaná do obchodného registra 14. 5. 1999. To znamená, že od začiatku, tvrdenia Mikuláša Dzurindu o tom, že tieto spoločnosti vznikali za vlády Vladimíra Mečiara, bolo vedomé klamanie, zavádzanie občanov a snaha prehodiť celý problém na opozíciu a na občanov. Treba tiež pripomenúť, a dostávam nesmierne veľa listov od občanov, 100 % týchto sťažovateľov hovorí o vkladoch do týchto spoločností práve v rokoch 2000 a 2001, dokonca viacerí vkladali svoje úspory ešte v januári 2002.

Treba povedať, že nebankové inštitúcie, tak ako po roku 1991 vznikali, vykonávali širšiu škálu činností v porovnaní s tými, ktoré v súčasnosti spôsobili miliardové škody na majetku občanov. Nachádzali sa medzi nimi aj lízingové spoločnosti, spoločnosti predávajúce tovar na splátky, záložne a iné. Vzhľadom na malú publicitu týchto spoločností za predchádzajúcej vlády, ale aj fakt, že peňažný trh poskytoval občanom výhodné znehodnocovanie vkladov a peňažné ústavy požívali všeobecný názor bezpečne uložených vkladov, nepredstavovali tieto spoločnosti v tých rokoch 1991 - 1998 nebezpečenstvo ohrozenia rozsiahlych úspor obyvateľstva.

Napriek tomu, na základe prvotných informácií o činnosti niektorých firiem, na prelome rokov 1997/98 boli predchádzajúcou vládou prijaté viaceré opatrenia na obmedzenie rizík spojených s činnosťou nebankových inštitúcií. Pripomeniem len novelu zákona o bankách 44 z februára roku 1998, kde sa ustanovilo, že iba banka môže poskytovať úroky z vkladov. Treba povedať, že uvedené ustanovenie začali nebankové subjekty obchádzať tým, že začali uzatvárať s občanmi zmluvy o tichom spoločenstve. Bezprostredne po zistení tejto skutočnosti ešte v lete 1998 sa začal za účasti zahraničných poradcov za bývalej vlády pripravovať nový zákon o kolektívnom investovaní s cieľom upraviť túto oblasť a chrániť občanov. Treba si však uvedomiť, že to bolo už obdobie moratória, nečinnosti parlamentu, pretože to bolo už predvolebné obdobie, takže parlament v tom období už nefungoval. Treba povedať, že po nástupe novej vlády došlo k značnému oneskoreniu prijatia tohto zákona, ktorý bol prijatý až s účinnosťou od 1. januára 2000, a nevyriešil, neriešil problém nebankových inštitúcií a ďalší zákon o cenných papieroch bol prijatý až s účinnosťou od 1. januára 2002. Pritom všetky politické strany, ktoré nastupovali do volieb 1998, si boli vedomé, že tu vzniká rizikový fenomén, a vo volebných programoch jednotlivých politických strán bolo obsiahnuté zapodievať sa týmito inštitúciami, samozrejme, aj vláda to mala vo vládnom programe v rámci skvalitnenia, stransparentnenia kapitálového trhu.

Pokiaľ sa dotknem ešte činnosti predošlej vlády, treba povedať, že štátny dozor nad kapitálovým trhom v rokoch 1994-1998 uložil viacerým subjektom nútenú správu v prípadoch, keď zistil ich nezákonnú činnosť, čiže zásadné nedostatky v hospodárení, alebo keď zistil, že pracujú na princípe pyramídových hier, a uložil dokonca zrušenie týchto spoločnosti. Boli tam uplatnené inštitúty nútenej správy, inštitúty obstavenia účtov majetku a až zrušenie takýchto inštitúcií. Treba pripomenúť, že časť médií, podporovaná vtedajšou opozíciou, ktorá je dnes vo vláde, viedla mediálnu vojnu proti takémuto postupu ministerstva financií a dobre viete, že zo štátneho tajomníka Magulu bol urobený nepriateľ občanov číslo jeden. Pritom ministerstvo financií sa snažilo zamedziť pyramídovým hrám a išlo na doraz v riešení týchto problémov. Takže tu kdesi, myslím si, sa začal problém aj súčasnej vládnej koalície, ktorá v minulosti zohrala nekalú hru pri pyramídových hrách, vedených predovšetkým v podielových fondoch, a pani Schmögnerová, ktorú osobne obviňujem za celý vývoj po roku 1998 v oblasti nebankových inštitúcií, dokonca chcela cez mimosúdne konanie vysporiadať vzťahy cez štátny rozpočet k niektorým inštitúciám, ktoré v priebehu rokov 1994 - 1995 okradli občanov. Takže to charakterizuje prístup niektorých vládnych činiteľov k tejto oblasti podnikania.

Treba povedať, že po voľbách 1998, napriek tomu, že nebola urobená adekvátna legislatívna úprava, došlo k veľkému nárastu aktivity nebankových inštitúcií, k masívnej, agresívnej reklame a k prudkému nárastu klientov a ich vkladov. Pre masívnu reklamu boli využívané ako súkromné printové elektronické médiá, tak i verejnoprávne elektronické médiá. Prudkému nárastu vkladov do nebankových inštitúcií zo strany občanov prispelo aj dlhodobé znehodnocovanie vkladov občanov pri nízkych úrokových sadzbách na vklady, ktoré nedosahovali úroveň inflácie, ako i krachy viacerých bánk po roku 1998. Tu je hlavná zodpovednosť vlády, pretože občan nemusí poznať zákonodarstvo a v prípade, že firmy licencované, nelicencované, svojou činnosťou sa podobajú, samozrejme, je zložité pre občana rozlíšiť, kam vkladá peniaze, najmä ak vláda pripúšťa takú obrovskú reklamu, akej sme boli svedkami po roku 1998.

Z vystúpení pána Mikloša, ktorý vlastne, vláda už druhýkrát vystupuje iba s informáciou, rozbil sa džbán a vláda nás informuje, aké všelijaké kroky urobila, aby sa nič nevyriešilo, aby problém zostal, aby sa nafúkla bublina vkladov, a keď praskla, tak hneď prvé reakcie vlády boli, opozícia je na vine, predošlá vláda a občan je na vine. A nehľadá sa zodpovednosť vlády. Preto pripomínam ten výrok pána Mikloša, ktorý tu viackrát hovoril, že vláda alebo vládne inštitúcie nemali zákonné možnosti vstúpiť do nebankových spoločností. No nemali, lebo si ich nevytvorili! Kto zodpovedá za zákonodarstvo štátu, ak nie súčasná vláda, pán Andrassy, pretože vláda robí zákony! Nie opozícia je v stave pripravovať zákony a podotýkam, že podobne ako pani Schmögnerová upozorňovala na problém nebankových inštitúcií, že v rozsahu, aký máme prístup do médií, sme na to po voľbách 1998 upozorňovali aj my. Je nedôstojné, že rokujeme o takomto probléme len vo forme informácie, dostali sme tu po 10 minút priestor, obmedzený, ja by som, samozrejme, v podstate podrobnejšie o tomto probléme hovoril aj z pozície minulosti, aj prítomnosti, aj možno budúcnosti. Je to nedôstojné a vlastne sa potvrdzuje to, že opozícia nemá iný priestor alebo inú možnosť, ako sa dostať k diskusii o závažných celospoločenských problémoch, ktorými sú nebankové inštitúcie, ktorými sú otázky privatizácie strategických podnikov, sociálny, hospodársky vývoj tejto krajiny, ako otvoriť mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorá sa, samozrejme, dá otvoriť len cez vyslovene nedôvery niektorému členovi vlády alebo vláde ako celku a tam prezentovať súhrnný pohľad na riešenie, alebo na to, čo vlastne vláda za svoje funkčné obdobie nevykonala. Takže, myslím si, že v tomto smere jednoznačne zodpovedným je bývalá pani ministerka Schmögnerová, ktorá zdúchla, ktorá tu dnes mala tlačovku, kde si stavia slávobrány o vynikajúcich verejných financiách a o rozpočte 2003, ktorý ruinuje už v roku 2002 rozbitými verejnými financiami, ktorá mala priamu zodpovednosť za výkon štátneho dozoru, ale, samozrejme, podpredseda vlády Mikloš a najmä premiér Dzurinda, ktorý nezasiahol v tejto oblasti. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)