I. Presperín, podpredseda NR SR: Faktické poznámky. Celkovo 4. Posledný pán poslanec Maxon. Končím možnosť uplatniť faktické poznámky. 5 bolo, pán poslanec Maxon posledný. Pán poslanec Paška ako prvý.
J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kozlík hovoril o problémoch, ktoré vznikli pôsobením nebankových finančných inštitúcií. Teraz, samozrejme, tieto problémy treba riešiť a ja sa nazdávam a som presvedčený, že bez pomoci vlády to nepôjde.
Vážený pán podpredseda vlády, pán Mikloš, vážený pán minister financií, vážený pán minister vnútra. Predstavte si, že ak by ste trvali na svojom, že každý občan sa má starať sám o seba pri riešení týchto problémov, začnú poškodení občania podávať žaloby na súdy, aby sa domáhali svojich práv. Predstavte si 180 000 podaní na súdy Slovenskej republiky. Predstavte si 180 000 pojednávaní, 180 000 rozhodnutí a potom 180 000 odvolaní. Veď tie slovenské súdy nebudú robiť nič iné, iba rokovať o problémoch v BMG Investe a v Horizonte Slovakia. Preto vláda musí do riešenia tohto problému vstúpiť, prevziať určitú časť agendy a pomôcť poškodeným vysporiadať sa s ich nešťastím.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte takisto nadviazať na slová pána poslanca Kozlíka, a to v tom zmysle, že pri tejto naozaj tragickej skutočnosti krachu nebankových finančných inštitúcií vlastne nastupuje nový fenomén spoločnosti, o ktorom sme ešte nehovorili, a to je hodnovernosť reklamy, dôveryhodnosť reklamy a spoluzodpovednosť reklamy za predmet, za to, čo tá reklama v podstate uvádza do života, akým spôsobom to uvádza do života, akým spôsobom núti občana, spotrebiteľa, aby sa napríklad zvýšil záujem o akýkoľvek tovar a ide práve o to, aby tá reklama mala aj istú zodpovednosť! A tá spoluzodpovednosť je napríklad aj v tých rôznych tvárach, ktoré garantujú na tých veľkých celoplošných plagátoch kvalitu výrobku a najväčší problém reklamy v printových alebo elektronických médiách je ten, že oni naozaj aj na tejto tragickej udalosti zarobili obrovské milióny! Ale zarobili ich legálne! Zarobili ich legálne a zákonne. A tu by tiež mal nastúpiť istý, myslím si, aj nová zákonná forma, ktorá by o týchto veciach hovorila iným spôsobom ako doteraz. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser.
V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Som veľmi rád, že pán Kozlík osvetlil genézu od začiatku, ako to vlastne všetko bolo, lebo tu sa stále podsúvajú iné východiská, ako je realita. Sú tu len dve možnosti: Buď je to konané naschvál, alebo je to totálna nepripravenosť ľudí, ktorí sa chceli dostať k riadeniu štátu a nezvládli to. Lebo nestačí len vyhrať voľby, ale nebyť pripravený na spravovanie štátu má takéto katastrofálne dôsledky. Ak nezoberieme, že im financoval Fruni and company volebnú kampaň aj so všetkými vecami, a preto ich nechali ďalej pôsobiť. Aj to je jedna z možností, prečo ich nechali celý čas zhromažďovať peniaze, že ich bolo dokonca až 16 miliárd, len potom sa celá hra zrútila.
Tu by som sa chcel obrátiť na pána generálneho prokurátora, som veľmi rád, že tu sedí, lebo v správe je povedané, že prokuratúra vlastne nemohla konať, lebo z legislatívy nie je možné v jej prípade konať. Ale pani ministerka podala v júni trestné oznámenie! To sa však zamietlo pod koberec, v decembri sa vyplatili dlhopisy Fondu národného majetku právnickým osobám, na čom ešte zarobili poslednýkrát, v januári ohlásili bankrot a potom vzápätí pani ministerka financií, ktorá je trestne zodpovedná, na to by som chcel upozorniť pána generálneho prokurátora, ako verejná činiteľka za to, že nechala tu podvody robiť celé tri roky vo funkcii. Zmizla zo Slovenskej republiky, no tak to nie je bohviečo za prácu, ktorá tu bola z jej strany odvedená, že bola tak vysoko postavená v rámci OSN. To nie je v poriadku a treba tej veci sa vrátiť aj z hľadiska zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo neschopnosti spravovať verejné veci a ísť do funkcie.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šepták.
R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslím, že sme si vypočuli, aj napriek tomu, že teda možnosť využili iba štyria predrečníci v hlavnej rozprave, že sme si vypočuli. Škoda že je to informácia a že nebolo viac priestoru na riešenie tohto celospoločenského problému, ale keď mám reakciu na pána Kozlíka, chcel by som využiť prítomnosť všetkých veľkých mužov, či už ide o podpredsedu vlády, či už ide o ministra financií alebo ministra spravodlivosti, ministra vnútra alebo šéfa generálnej prokuratúry, že sú to ľudia, ktorí majú na starosti, alebo vedeli by nejakým spôsobom zasiahnuť, a keď už sú tu, možno, že aj oni by mohli tvoriť tú operačnú skupinu, ktorá by mala na starosti riešenie a posun týchto problémov, ktorú by dopĺňali poslanci a kontrovali týchto pánov. Chcel by som poprosiť podpredsedu vlády, pána Mikloša, keby teraz v reakcii, aby sme nehlasovali o tomto, ale keby ešte reagoval na všetky tieto príspevky a vystúpil by a ako odborník by povedal svojimi slovami nie to, čo mal pripravené, ale svojimi slovami konkrétne, aké konkrétne kroky v najbližšej dobe chce aj jeho iniciovaním vláda spraviť, aby sa vec posunula dopredu a našlo sa nejaké konkrétne riešenie. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon má slovo.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, kolega Sergej Kozlík, myslím si, že napriek krátkemu času veľmi exaktne popísal ten chronologický vývoj a, čo je absolútne kľúčové, poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že v roku 1994 - 1998 problém BMG Invest, problém Horizont, problém AGW v reálnej peňažnej sfére Slovenskej republiky neexistoval. A pán podpredseda vlády sa usmieva, pán podpredseda, vytvárate okolo seba gloriolu neomylnosti a elity tohto národa. Treba povedať, že občania na tento váš postoj doplácajú a doplatia istým spôsobom aj teraz. Znie úplne absurdne z úst členov vlády, že v predchádzajúcom období sa nič nekonalo, nuž rád by som vám pripomenul, že vo februári 1998 bola príslušná novela zákona o bankách, ktorá zásadným spôsobom posunula riešenie tejto problematiky. Ale ešte raz, naozaj, dovolím si zdôrazniť skutočnosť, že rozdiel medzi úrokovou sadzbou poskytovanou komerčnými bankami a úrokovou sadzbou ponúknutou týmito nelicencovanými nebankovými inštitúciami bol minimálny. Ja, samozrejme, nejdem zdôrazňovať, prečo to tak bolo, aké z toho boli problémy a aké z toho boli výhody pre občanov, ale je to reálny fakt. Prosím, zoberte si už konečne štatistický údaj, kedy rástli primárne vklady v týchto nebankových inštitúciách.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kanis. Posledný.
P. Kanis, poslanec: Chcel by som nadviazať na pána poslanca Kozlíka, ktorý sa takisto dotkol tej problematiky reklamy. Teraz keď sa útočí na vládu za istú nečinnosť, v celom tomto prípade by podľa môjho názoru zo strany vlády mala byť upriamená pozornosť na reklamu, ktorá sprevádzala činnosť nebankových subjektov, pretože ľudí nezblbla vláda, reklama zblbla ľudí, keď to tak ľudovo poviem, a zdá sa mi, že médiá, ktoré na tom najviac profitovali, ako keby sa ich to teraz netýkalo. Je skutočne paradoxné, ak reklama ešte akoby dobiehala zaplatené, teda beží už po tom, čo sa stalo, po tom krachu, a myslím si, že je aj v záujme vlády, aby vláda sama pozitívne reagovala na návrh, ktorý tu bol podaný v rozprave, aby bola podaná informácia, nielen teda v podobe inzerátu pána Lengyela, ktorý bol spochybnený riaditeľom Markízy Ruskom, že vláda sama má dostatok prostriedkov na to, aby zabezpečila informáciu, ktorá bude úplne empiricky vierohodná: Koľko bolo z nebankových subjektov dané na reklamu, kto inkasoval túto reklamu a či sa náhodou ešte aj tieto peniaze nielen nepoužili na reklamu, ale viac-menej posúvali možno ešte z nejakých iných záujmov. Preto, pán podpredseda vlády, bolo by asi veľmi dobré, keby ste reagovali aj na túto problematiku vo vašom záverečnom vystúpení a, samozrejme, keby vláda využila tento návrh, ktorý tu bol prednesený, a podala skutočne objektívnu informáciu o tokoch peňazí, ktoré išli na reklamu, pretože som presvedčený, že tá reklama bola jednoducho proti duchu zákonov.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Kozlík bude reagovať.
S. Kozlík, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem znova povedať, že je nedôstojné, že k takému vážnemu problému, parlament sa zaoberá týmto bodom len ako s informáciou, sterilnou informáciou predloženou podpredsedom vlády, a ja budem reagovať hlbšie a myslím si, že aj ďalší poslanci opozície, na mimoriadnej schôdzi parlamentu, ktorá sa bude zaoberať vyslovením nedôvery tejto vláde. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážení poslanci, poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno, nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi vyjadriť sa k rozprave a reagovať aj na viaceré otázky, ale aj na viaceré názory, ktoré tu zazneli.
Po prvé, chcem povedať, že zo strany opozičných poslancov unisono zaznievalo, že vláda bola nečinná, vláda o tom vedela, a tým pádom vláda je zodpovedná a zároveň tu bola snaha interpretovať situáciu tak, že do roku 1998 sa diali opatrenia a po roku 1998 sa nediali. Ide o zavádzanie. Chcem povedať, že s výnimkou jednej z tých inštitúcií, ktorá skrachovala, všetky vznikli dávno pred rokom 1998. Je pravdou, že jedna z nich, AGV, vznikla v roku 1999. Pravdou je, že všetky ostatné, všetky ostatné vrátane tých menších, ktoré sú uvádzané v tomto materiáli, vznikali počas predchádzajúcej vlády. To po prvé.
Po druhé, platí, že táto vláda robila opatrenia a kroky, ktoré som pomenúval, vrátane legislatívnych krokov, ktoré zásadným spôsobom zúžili ten priestor, (Hlas v sále.) ktoré zásadným spôsobom zúžili priestor...
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prosím vás, to je nedôstojné. Buďte taký dobrý, sadnite si na svoje miesto. Čo to má znamenať toto? Sadnite si na miesto.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Zároveň je pravdou, že tento priestor v rokoch 1996 až 1998 zužovaný vôbec nebol.
K tomu, čo tu bolo spomenuté pánom Kozlíkom a opakované vo faktickej poznámke pánom Maxonom. Boli spomenuté dve veci. Bola spomínaná novela zákona o bankách, ktorá bola prijatá vo februári 1998 a potom boli spomínané kroky dohľadu nad kapitálovým trhom. K tomu by som veľmi jasne chcel povedať, sám poslanec Kozlík povedal, že v roku 1998, teda ten zákon o bankách bol schválený, novela, ale že napriek tomu pokračovali tieto inštitúcie aj poskytovaním pôžičiek a oni naozaj pokračovali. Účinná novela zákona o bankách, ktorá viedla k zásadnému eliminovaniu poskytovania pôžičiek a prijímania vkladov zo strany týchto inštitúcií, bola schválená v septembri 1999. Takže áno, jeden krok ste urobili, ale krok, ktorý bol absolútne neúčinný.
Čo sa týka toho druhého, čo povedal pán poslanec Kozlík, že dozor nad kapitálovým trhom robil isté kroky, odňal licencie napríklad podielovým fondom, tak chcem povedať, že išlo odnímanie licencií subjektom, ktoré nemali nič spoločné s takýmto typom podnikania a často z politických dôvodov, ako si to pamätáme pri prípade Sporofondu, dochádzalo k likvidácii týchto politicky nepohodlných podnikateľských subjektov. A myslím si, že medzi ekonómami, medzi ekonomickými analytikmi je dnes jednoznačne za hrobára kapitálového trhu na Slovensku považovaný pán Magula, ktorý takéto kroky robil a robil ich práve z dôvodov politických. Takže tieto kroky dnes vyhlasovať za účinné opatrenia v boji proti takzvaným nebankovým subjektom, musím považovať za neuveriteľné, ale neuveriteľné klamstvo. A dokonca za vyhlasovanie toho, kde ste zneužívali svoju moc a svoje politické postavenie, dnes chcete vyhlasovať za boj alebo za kroky v boji proti nebankovým subjektom. Tak to v žiadnom prípade nie je.
K tomu, či vláda mala informácie alebo nemala. Vláda mala informácie o tom, že podnikanie týchto subjektov môže byť spojené a je spojené s vysokým rizikom skrachovania. Aj preto usporiadala tú informačnú kampaň, ktorú som spomínal. Pýtam sa, akú informačnú kampaň ste organizovali vy do konca roku 1998 alebo do jesene 1998. Žiadnu. Takže musím konštatovať, že do konca roka 1998 sa neprijali žiadne kroky, žiadne kroky, ktoré by obmedzovali činnosť týchto inštitúcií napriek tomu, že väčšina týchto inštitúcií, všetky s výnimkou jednej, vznikali a pôsobili už v čase vašej vlády. (Hlasy v sále.) Po druhé, musím konštatovať, že nebol vykonaný ani žiaden iný krok...
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, aby ste nevykrikovali jeden po druhom!
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: ...ktorý by sa týkal napríklad reklamnej kampane alebo vysvetľovania a zvyšovania miery informovanosti ľudí o tom, že takéto podnikanie, takéto ukladanie peňazí môže byť riskantné. Z tohto pohľadu a z týchto dôvodov musím považovať vaše dnešné vyhlásenia za farizejské a falošné a za snahu iba vytĺkať politický kapitál z nešťastia iných ľudí, pričom zároveň chcem povedať, že viacerí z vás sa tu dušovali, ako cítia s týmito ľuďmi, ale vytĺkanie politického kapitálu z nešťatia týchto ľudí, lebo ide o nešťastie týchto ľudí, v žiadnom prípade nesvedčí o nejakom súcite ani o tom, že naozaj chcete riešiť ich problém.
Pán poslanec Oberhauser hovoril napríklad o tom, že sa vedelo, že tieto spoločnosti podnikajú, ako podnikajú, a zároveň, že pán Belousov, ak som to dobre zachytil, chcel tieto firmy odkupovať. Tak otázka znie potom, pán poslanec, ak sa vedelo, ak vy ste vedeli, ako tieto firmy hospodária, prečo potom takéto firmy chcel pán Belousov odkupovať? Ale to je otázka, ktorá zrejme bude zaujímať aj inštitúcie a orgány, ktoré tieto veci prešetrujú a budú prešetrovať.
K tomu obviňovaniu, ktoré ste vzniesli, pán poslanec Oberhauser, aj na moju adresu, a to je k obviňovaniu z toho, že rozoštvávame ľudí alebo že chceme z toho politicky profitovať, chcem povedať, že veľmi presne, len ste tu neboli, vám odpovedal pán poslanec Andel, ktorý vaše správanie, konkrétne správanie pani poslankyne Malíkovej, ale aj vás, pán poslanec, nazval hyenizmom, pretože to, čo sa predvádzalo, ja len citujem slová pána poslanca Andela, pána podpredsedu, s ktorým súhlasím, pretože vaše včerajšie vystupovanie pred ľuďmi, ktorí sa naozaj dostali do nešťastnej pozície, sa nedá nazvať inak, ako bolo veľmi výstižne nazvané. V tejto súvislosti o tom hovoril aj pán poslanec Andrassy a plne súhlasím aj s jeho slovami. (Ruch v sále.) Takže k tomu, či vláda vedela alebo nevedela. Vláda vedela, že podnikanie týchto spoločností je spojené s vysokým rizikom, ale vláda nemala, samozrejme, konkrétne, presné informácie o podnikaní týchto spoločností, pretože tieto spoločnosti investovali peniaze, ktoré vyzbierali, do desiatok spoločností nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
K pripomienkami alebo dôvodom, ktoré boli pánom poslancom Hamžíkom povedané ako dôvody, prečo by mali byť postihnutí ľudia istým spôsobom kompenzovaní.
Po prvé, chcem povedať, že súhlasím s tým, že nám nemôže byť ľahostajná situácia tých ľudí. Plne s tým súhlasím, ale zároveň musím povedať, že nevidím dôvod na odškodnenie z verejných prostriedkov a nevidím ani priestor na toto odškodnenie. Zároveň však vidím, považujem za dôležité, aby vláda konala tak, ako som povedal vo svojom vystúpení, aby sa zúžil priestor a minimalizovalo riziko, napríklad ďalšieho tunelovania majetku v tých podnikoch.
Ale k tým konkrétnym dôvodom, ktoré ste povedali, pán poslanec, ktoré ste uviedli ako dôvod toho, že by sa malo konať. Po prvé, že tí ľudia nepostupovali v rozpore so zákonom, k tomu som sa vyjadril vo svojom úvodnom slove. Čiže to je pravda, ale to nezakladá žiadne právo na kompenzácie z verejných prostriedkov. Po prvé, že vláda to vedela, k tomu som sa vyjadril. Vláda konala aj v zmysle legislatívy, v zmysle zužovania priestoru a práve preto, že ten priestor sa zužoval, aj preto došlo ku koncu týchto spoločností. Po tretie, k tomu, že by sa nemalo odškodňovať, teda z verejných prostriedkov, ale z tých prostriedkov. Áno, s tým je súhlas a na to slúži inštitút konkurzu a vyrovnania. Proste, to je štandardná metóda, štandardný spôsob, ktorý je legislatívne upravený a ktorý práve slúži na to, aby z majetkovej podstaty, ktorá tam ešte ostala, boli uspokojení veritelia, aj keď v týchto prípadoch nebude zrejme možné uspokojiť ich plne a u niektorých tých inštitúcií dokonca len z malej časti. Konanie štátu a štátnych inštitúcií v tomto zmysle využívame v tej miere, v akej ho umožňuje dnešná legislatíva, čiže je umožnený dohľad prokurátora nad konkurzom, to chceme tento inštitút využiť, a aj inštitút dohľadu konkurzného sudcu nad týmto procesom.
Používalo sa tu viackrát porovnanie s Českou republikou. Aj to, aj pán poslanec uviedol, že len v Albánsku a na Slovensku a že v Českej republike to bolo úplne iné a že tam došlo k odškodneniu. Chcem povedať, že v Českej republike situácia nebola analogická, pretože v Českej republike, po prvé, tiež sa to udialo, udialo sa v takzvaných Kampeličkách, ktoré však podnikali podľa špeciálneho zákona a to bol dôvod, prečo tam došlo potom aj k istej kompenzácii. Takéto problémy sa však nevyskytli len v Albánsku a na Slovensku. Vyskytli sa aj v iných transformujúcich sa krajinách, aj keď v rôznej miere z hľadiska veľkosti tých problémov.
Viackrát sa uvádzalo, že sa nekonalo alebo sa konalo príliš neskoro aj potom, ako sa tie problémy prevalili. Nemyslím si to. Myslím si, že napríklad zaistenie pánov Fruniho a Šebeščáka bolo príkladom rýchleho, promptného konania nielen slovenských orgánov, ale aj spolupráce so zahraničnými orgánmi a inštitúciami. Čo sa týka konania z hľadiska napríklad zablokovania účtov a zablokovania majetku, tam treba veľmi jasne povedať, že možné je zablokovať až vtedy, keď sa vznesie obvinenie konkrétnej osoby, a to obvinenie konkrétnej osoby musí byť, samozrejme, musia byť splnené zákonom dané predpoklady na to, aby mohlo byť vznesené. Takže vo všetkých týchto oblastiach sa koná tak, ako to umožňuje dnešná legislatíva.
Viackrát sa tu hovorilo o médiách a o reklame. Súhlasím s požiadavkou, aby sa aj toto analyzovalo a kvantifikovalo, aké prostriedky išli do reklamy. Zároveň súhlasím s pánom poslancom Jarjabkom, ktorý hovoril, že treba preskúmať aj tento problém a tento fenomén, ale nemyslím si, že by sme vedeli zadefinovať napríklad v zákone klamlivú reklamu tým spôsobom, že by sme povedali, no tak po istú hranicu sľubu výnosu to nie je klamlivé a od istej to je? Bolo by to veľmi ťažké. Kto by to povedal, že je, či nie je. Potrebujeme zabezpečiť to, aby bola oveľa väčšia miera informovanosti povinne, aby ten, kto dáva takýto sľub, musel povinne povedať, akým spôsobom to chce zabezpečiť. Toto už máme v zákone o cenných papieroch, ktorý platí od 1. januára tohto roka, kde Úrad pre finančný trh schvaľuje prospekt a ten prospekt toto musí obsahovať. Ak to neobsahuje, tak ten prospekt nie je schválený a nemôže takéto sľuby ani prostredníctvom reklamy žiadna inštitúcia dávať. Ak ich dáva, tak Úrad finančného trhu môže konať. Čiže toto je problém, ktorý existuje, kde však ten legislatívny priestor už je v tomto zmysle vymedzený, len to začalo platiť tak, že to vlastne platí len niekoľko týždňov, ale do budúcna to už je zabezpečené.
Čo sa týka pána poslanca Šeptáka. Pán poslanec, nie je to tak, vy ste povedali, ak môžem citovať, možno nie úplne presne, že neexistujú ani v zahraničí inštitúcie, ktoré by sľubovali viac ako desať- až dvanásťpercentný výnos. Nie je to pravda. Existujú aj vo vyspelých krajinách špeciálne rizikové fondy alebo investičné spoločnosti, ktoré podnikajú v riskantných oblastiach, ktoré môžu priniesť veľký výnos, ale zároveň aj veľkú stratu. Kľúčové a rozhodujúce je to, aby tí, ktorí tam vkladajú peniaze, boli dostatočne informovaní, že je to spojené s rizikom, s možným výnosom, ale aj s možným rizikom, aby boli informovaní, do čoho teda tá firma, v akej oblasti podniká a do čoho chce tie peniaze dať. Čiže problém informovanosti je dôležitý. Oni problém informovanosti vo vyspelých krajinách majú riešený najmä tým, že cez kapitálový trh fungujú tieto spoločnosti väčšinou a na kapitálovom trhu sú veľmi prísne a jasné podmienky informovanosti, ktoré musí tá firma splniť. Pretože náš kapitálový trh je v takom stave, v akom je, snažili sme sa túto povinnú mieru informovanosti riešiť v zákone o cenných papieroch. Čiže znovu som pri tom prospekte, ktorý aj u obchodných nefinančných inštitúcií, ak zberajú vklady, musí vypracovať tá obchodná spoločnosť, ten, kto zbiera vklady, a musí to byť schválené Úradom pre finančný trh. Čiže je možné dosahovať aj vyššie výnosy, ako je tých 10 - 12 %. Vždy je to však spojené s omnoho vyšším rizikom a teda, pretože u nás neexistuje a neexistoval dostatočne rozvinutý kapitálový trh, ktorý by túto povinnú informovanosť riešil, tak sme sa snažili upozorniť na tie riziká aj verejnou kampaňou, kde sme vysvetľovali, čím vyšší sľubovaný výnos, tým vyššie riziko a aj tým, že sme v zákone o cenných papieroch dokonca nadštandardne v rámci porovnania s V4 alebo s Európskou úniou zaviedli tú povinnú informovanosť prostredníctvom prospektu.
Čo sa týka ešte toho, čo hovoril pán Kozlík, aj pán Maxon to spomenul, ohľadom úrokových sadzieb a výnosov. To je naozaj dôležitá vec a pravdou je, že úrokové sadzby aj z vkladov, ale aj z úverov poskytovaných počas našej vlády poklesli, poklesli zásadne, ale chcem zdôrazniť, to je jeden zo zásadných úspechov ekonomickej politiky tejto vlády! Veď najväčšou prekážkou podnikania v rokoch 1995 - 1998 bolo, že tu boli vyše 20-percentné úrokové sadzby pri 6-percentnej miere inflácie. Veď ako chcete, aby sa podnikanie rozvíjalo, keď sú pri 6-percentnej inflácii 20- až 23-percentné úrokové sadzby z nových úverov. Veď to znamenalo, že podnikateľ, ktorý by chcel rozvíjať podnikanie, aby mohol vrátiť úver, aj dosahoval zisk, pri 23-percentných úrokových sadzbách by musel dosahovať 35 - 40-percentnú mieru ziskovosti! Veď to nie je možné v žiadnom legálnom sektore podnikania. Čiže áno, za našej vlády došlo k poklesu úrokov aj za vklady, ale aj za nové úvery, ktoré sú dnes 10- až 12-percentné. Zároveň chcem povedať, že nie je pravdou to, čo sa tu opakovane tvrdilo, že dnes sú úrokové sadzby z vkladov nižšie ako inflácia. Nie je to pravda. Reálna úroková sadzba je plusová. Zároveň, samozrejme, výnosy z vkladov sa znížili, ale to je, opakujem, to je pozitívna súčasť ozdravovania ekonomiky, pretože práve to, aké úrokové sadzby boli predtým, spôsobovalo to, že ekonomika bola zablokovaná, že štrukturálne reformy boli zablokované a že vznikla situácia, ktorá postavila ekonomiku na hranu finančnej krízy.
Takže dovoľte mi uzavrieť túto rozpravu, respektíve vyjadriť sa k rozprave v závere s tým, že vláda situáciu ani nepodceňuje, aj sa bude ďalej venovať problému, ktorý vznikol, najmä v oblastiach, ktoré vláda má a musí mať pôsobnosť. Ale v zásade platí, že išlo o vzťah súkromných právnických osôb a súkromných obchodných spoločností, ktorým tieto osoby zverili svoje peniaze s tým, že tieto súkromné spoločnosti následne zbankrotovali. Teda tu žiadať akúkoľvek kompenzáciu naozaj nie je možné z dôvodov, ktoré som už viackrát popísal, a vytĺkať z toho politický kapitál tiež naozaj nie je etické a nezhoduje sa ani štipkou so súcitom s týmito ľuďmi.
Ja však, samozrejme, aj všetci členovia vlády s ľuďmi, ktorí utrpeli škody, spolucítime, ale to neznamená, že by sme mali pristupovať k nereálnym riešeniam a mohli pristupovať k nereálnym riešeniam. Toto by bolo nezodpovedné nielen voči tým ľuďom, ktorí utrpeli škody, ale voči budúcim obetiam, pretože ak by sme dnes pristúpili k odškodneniu, verte, že by sa rádovo zvýšilo riziko, že by sme, možno o niekoľko rokov, možno o niekoľko mesiacov tu mali nové oklamané obete, nových takýchto podnikateľských subjektov. Pretože v trhovej ekonomike platilo a vždy bude platiť, že sa nedá znížiť na nulu riziko zneužívania dôverčivosti alebo naivity ľudí. Prosto sa nedá. To by sme museli obmedziť slobodné podnikanie vôbec, to by sme museli zrušiť základné princípy trhovej ekonomiky. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, za vaše záverečné slovo k rozprave.
Páni poslanci, rozprava bola vyhlásená za skončenú. (Ruch v sále.) To znamená, že k vystúpeniu pána podpredsedu vlády nemožno mať faktické poznámky, jedine procedurálne návrhy môžu byť. A v tom prípade žiadam, aby bol najskôr prednesený procedurálny návrh.
Zároveň žiadam pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o tých návrhoch na uznesenie, ktoré vyplynuli z rozpravy jednotlivých rečníkov.
Takže, procedurálny návrh. Prvý pán poslanec Miroslav Maxon, nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Nemám procedurálny návrh.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, pani poslankyňa Malíková. Prosím, pán poslanec Šepták, procedurálny návrh.
R. Šepták, poslanec NR SR: Ja by som chcel, keďže poviem hneď ten procedurálny.
Žiadam, aby k uzneseniu tohto bodu bolo pripojené uznesenie vlády o opatreniach, konkrétne kroky, akým spôsobom sa chce táto vec riešiť, pretože pán podpredseda vlády neodpovedal na moju otázku. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály. Budem uvádzať hlasovanie, tak ako boli jednotlivé návrhy predkladané. Žiadam vás, aby ste prišli hlasovať, páni poslanci.
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku komplexnej informácii vlády Slovenskej republiky o stave a situácii v nebankových finančných subjektoch a vykonaných opatreniach vlády Slovenskej republiky.
Páni poslanci, ešte raz vás dôrazne žiadam, aby ste prišli do rokovacej sály. Dávam prezentovať sa poslancom. Prezentujeme sa, nehlasujeme zatiaľ. Prosím, aby ste sa prezentovali. Prezentujeme sa.
Pán poslanec Jarjabek.
Prítomných poslancov v rokovacej sále je 75.
Žiadam vás, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály.
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať postupne o tomto uznesení. Zároveň o informácii, ktorá prebehne z úst pána podpredsedu vlády Fogaša neskôr a o ďalších bodoch, ktoré sme prerokovali na predchádzajúcej schôdzi, to znamená, že je nevyhnutná účasť poslancov v rokovacej sále ku hlasovaniu o jednotlivých návrhoch zákonov vrátane vládnych návrhoch zákonov, ktoré boli prerokované.
Takže vás žiadam, aj pánov predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť svojich poslancov na rokovaní.
Páni poslanci, postupne budem uvádzať hlasovanie o návrhoch na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ku komplexnej informácii vlády Slovenskej republiky o stave a situácii v nebankových finančných subjektoch a vykonaných opatreniach vlády Slovenskej republiky. Budeme hlasovať osobitne o každom bode tak, ako bol predložený pánom poslancom Hamžíkom v jeho rozprave alebo ktorý vystúpil v rozprave nasledovne.
Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie komplexnú informáciu vlády Slovenskej republiky.
Prosím, aby ste hlasovali o tomto bode. Prosím, hlasujte, páni poslanci. Hlasujte o tomto bode. Čiže berieme na vedomie komplexnú informáciu vlády Slovenskej republiky k bodu, o ktorom sme práve rokovali. Hlasujte. Prezentácia.
(Hlasovanie.) Prítomných 79 poslancov, za 71, proti 3, zdržali sa 4, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie komplexnú informáciu vlády Slovenskej republiky.
Po druhé, schvaľuje ustanovenie dočasnej komisie Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 61 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na dohľad nad riešením situácie súvisiacej s úpadkom nebankových finančných subjektov.
Hlasujeme. Hlasujte, prosím. Hlasujte.
(Hlasovanie.) 81 poslancov prítomných, 30 za, proti 16, zdržalo sa 31, nehlasovali 4.
Tento návrh nebol schválený.
Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále. Po tretie, žiada vládu Slovenskej republiky, a postupne budeme hlasovať o jednotlivých bodoch,
a) prizývať a pravidelne informovať o postupe riešenia situácie zástupcov občianskych združení poškodených občanov.
Prosím, hlasujte o tomto návrhu na uznesenie. Hlasujte, prosím.
(Hlasovanie.) 101 prítomných poslancov, 34 za, 19 proti, zdržalo sa 0, 48 nehlasovalo.
Neschválili sme tento návrh.
Ďalší návrh. Zabezpečiť okamžité zablokovanie všetkého majetku účtov a pohľadávok nebankových finančných subjektov, ktoré zastavili svoju činnosť a nie sú schopné plniť svoje záväzky, vrátane ich dcérskych spoločností a majetku ich majiteľov.
Hlasujte, prosím.
(Hlasovanie.) Prítomných 96 poslancov, 47 za, proti 7, 35 zdržalo sa 35, nehlasovalo 7.
Tento návrh neprešiel, nebol schválený.
Ďalej, c) zabezpečiť okamžité vykonanie auditu nezávislou audítorskou firmou za účasti zástupcov poverených občianskymi združeniami poškodených občanov.
Hlasujeme o bode c) kde žiadame vládu Slovenskej republiky. Hlasujte, prosím. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných poslancov v rokovacej sále je 102, za 39, proti 10, zdržalo sa 40, nehlasovalo 13.
Konštatujem, že tento bod nebol schválený.
d) zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, ktoré môžu poškodzovať veriteľov a vykonať ich rozporovanie.
Budeme hlasovať o tomto návrhu, prosím. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných 103 poslancov, za 56, proti 5, zdržali sa 34, nehlasovalo 8.
Konštatujem, že tento návrh bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený.
Ďalej, e) predložiť Národnej rade Slovenskej republiky vyhodnotenie daňových dokladov dotknutých nebankových finančných subjektov s vyčíslením odvedených daní a plnenia daňových povinností.
Hlasujte, prosím. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných 101 poslancov, za 44, proti 9, zdržalo sa 33, nehlasovalo 15.
Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.
Ďalej predložiť Národnej rade Slovenskej republiky vyhodnotenie nákladov nebankových finančných subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie odvedených daní z reklamy.
Hlasujte. Hlasujte, prosím.
(Hlasovanie.) Prítomných 103 poslancov, za 60, proti 6, zdržalo sa 29, nehlasovalo 8.
Konštatujem, že tento návrh bol schválený.
Posledný návrh z celého bloku, ktorý bol predložený, znie nasledovne: Predložiť na najbližšie zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona, ktorý by riešil odškodnenie veriteľov nebankových finančných subjektov, zabezpečenie majetkového krytia odškodnenia poškodených zo zaisteného majetku a ďalších možných zdrojov nebankových investičných subjektov a ich majiteľov ako aj opatrenia, ktoré v budúcnosti zabránia realizácii pyramídových finančných podvodov na Slovensku. Prosím, hlasujte! Hlasujeme. Hlasujte!
(Hlasovanie.) Prítomných poslancov 101, za 33, proti 14, zdržalo sa 44, nehlasovalo 10.
Páni poslanci, panie poslankyne, to boli všetky návrhy, ktoré odzneli v rámci rozpravy.
Dáme hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku. Prosím, hlasujeme, páni poslanci, ako o celku. Hlasujte! (Hlasy v sále.) Hlasujte o návrhu uznesenia ako o celku. Hlasujte! Odhlasujte to.
(Hlasovanie.) 82 prítomných, 57 za, proti nikto, zdržalo sa 14, nehlasovalo 11.
Konštatujem, že navrhované uznesenie ku komplexnej informácii vlády sme schválili.
Ďakujem pekne.
V rokovaní 57. schôdze budeme pokračovať písomnou
informáciou o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2002,
ktorú ste dostali ako tlač 1376. Povinnosť vlády informovať Národnú radu vyplýva z ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Informáciu prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Dávam slovo podpredsdovi vlády Slovenskej republiky Ľubomírovi Fogašovi a prosím ho, aby písomnú informáciu uviedol. Zároveň prosím, páni poslanci, aby ste neodchádzali z rokovacej sály, pretože o chvíľu budeme znova hlasovať o viacerých zákonoch, ako aj o tomto zákone alebo informácii, ktorú podáva pán podpredseda. Nech sa páči.
Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., upravil v článku 120, ods. 2... Môžem hovoriť?
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím vás, pán podpredseda vlády by rád dôstojne predniesol túto informáciu. Prosím poslancov aj členov vlády, aby umožnili vlastnému kolegovi vystúpiť dôstojne v tejto ctihodnej snemovni.
Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. V článku 120, ods. 2 ústavy upravil problematiku aproximačných nariadení vlády tak, že umožnil vláde Slovenskej republiky vydávať nariadenia vlády aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení, uzatvorenej medzi európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Slovenskou republikou. Citovaný ústavný zákon vytvoril súčasne priestor, aby takýmto nariadením vlády Slovenskej republiky bolo možné ukladať povinnosti. Zákon č. 19/2002 Z. z., ktorý bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky, tak ako to predpokladá už citovaný článok 120, ods. 2 ústavy, ustanovuje podmienky vydávania aproximačných nariadení.
Tento zákon okrem iného v § 2 vymedzuje oblasti, v ktorých je možné tieto nariadenia vlády vydávať. Oproti vládnemu návrhu boli vymedzené oblasti Národnou radou Slovenskej republiky jemne zredukované. Zákon 19/2002 Z. z. ustanovením § 4 ukladá však vláde Slovenskej republiky informovať Národnú radu polročne o aproximačných nariadeniach vydaných podľa tohto zákona v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od prijatia uvedeného zákona, to je od 15. januára 2002, ako aj už spomínané úpravy vládneho návrhu predmetného zákona, pokiaľ ide o vymedzenie oblastí, v ktorých vláda tieto nariadenia môže prijímať, možno v súčasnom období konštatovať nasledovné: Od účinnosti citovaného zákona neboli vydané aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky, preto predkladaná informácia o zámere ich prijímania obsahuje iba zoznam plánovaných aproximačných nariadení vlády na prvý polrok a my na konci prvého polroku podáme, samozrejme, informáciu o výsledkoch našej práce.
Plánované aproximačné nariadenia sú uvedené v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky za rok 2002. Ide celkom o 36 aproximačných nariadení vlády z oblasti ochrany spotrebiteľa, technických predpisov a noriem z veterinárnej oblasti. Tu by som rád pripomenul, že návrh zákona o veterinárnej starostlivosti je pripravený v súčasnom období na rokovanie vlády a postúpime ho do Národnej rady v čo najkratšom čase. On sám predpokladá vydanie hneď niekoľkých aproximačných nariadení.
Informáciu o plánovaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky som predložil aj na rokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, na základe uznesenia tohto výboru z 15. januára tohto roku č. 799 k bodu B, ktorý predmetnú informáciu prerokoval a uznesením z 1. februára 2002 č. 83 súhlasil so zámerom prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v prvom polroku.
Chcem vás, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, informovať, že všetci poslanci máte možnosť priamo, teda on line, napojiť sa na informačnú bázu sekcie Úradu vlády, inštitút pre aproximáciu, a kontrolovať, ako budú jednotlivé predpisy zapracované do nášho právneho poriadku. Čísla transponovaných smerníc a nariadení sú uvedené v predkladanom materiáli. Chcem vám povedať, že existujú, pochopiteľne, aj ich preklady a vy máte možnosť priamo do nich nahliadnuť. Hovorím o tom preto, lebo chceme konať transparentne a zrozumiteľne, táto linka je otvorená, kedykoľvek do nej môžete nahliadnuť. Ak by predsa len vznikli u niekoho pochybnosti, sme pripravení, samozrejme, aj osobne diskutovať o týchto otázkach. Je možné navštíviť inštitút pre aproximáciu priamo a posúdiť, nakoľko je nutné niektoré smernice či nariadenia zapracovať. Prosím vás teda, aby ste vzali uvedenú informáciu na vedomie. Ďakujem za pozornosť.