J. Rusnák, poslanec: Pán predseda, pred začiatkom schôdze som vás požiadal, nakoľko bolo zapracovaných mnoho zmien a my chceme zodpovedne pristúpiť k hlasovaniu, (Výkriky v sále.) aby bola 10-minútová prestávka!

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, ak je to takto, že koalícia sa nevie dohodnúť, prerušte schôdzu, nechajte prestávku na obed a začnime o jednej hodine.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič.

I. Gašparovič, poslanec: Pán predseda, ja som len chcel, aby ste poďakovali pánu Rusnákovi, že vás vyzýva k zodpovednosti práve on.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne vyhlasujem 10-minútovú prestávku, potom budeme hlasovať o programe ako o celku.

(Prerušenie rokovania o 10.24 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 10.40 hodine.)

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu programu 57. schôdze ako o celku so schválenými zmenami a doplnkami. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu programu ako o celku. Hlasujeme. Hlasujeme o návrhu programu ako o celku.

(Hlasovanie.) Prítomných je 131 poslancov, za 68, proti 5, zdržalo sa 56, nehlasovali 2.

Konštatujem, že program 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

Teraz budeme hlasovať o určení dňa skončenia 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 12. apríla 2002, ako som uviedol na začiatku schôdze. O tom návrhu dávam hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme, aby sme 57. schôdzu ukončili 12. apríla 2002. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 125 poslancov, za 106, proti 1, zdržali sa 8, nehlasovali 10.

Tento návrh sme schválili.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať, že v máji tohto roku má prísť na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky nový predseda Európskeho parlamentu pán Patrick Cox. Navrhujem, aby v súlade s § 21 odseku 1 zákona o rokovacom poriadku mohol pán Cox v rámci svojej návštevy vystúpiť na májovej, respektíve júnovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom? (Hlasy v sále. ) Čiže ďakujem pekne. Je všeobecný súhlas.

Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o mojom návrhu, aby na májovej, respektíve júnovej schôdzi mohol vystúpiť nový predseda Európskeho parlamentu Patrick Cox.

(Hlasovanie.) Prítomných je 115 poslancov, za 112, proti nikto, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Teraz pristúpime ku

komplexnej informácii Slovenskej republiky o stave a situácii v nebankových finančných subjektoch a vykonaných opatreniach vlády Slovenskej republiky.

Dávam slovo podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi, aby informáciu uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť komplexnú informáciu vlády Slovenskej republiky o stave a situácii v takzvaných nebankových finančných subjektoch a vykonaných opatreniach vlády Slovenskej republiky.

Táto správa vznikla na základe podkladov ministerstiev financií, vnútra a spravodlivosti, Ústredného daňového riaditeľstva, Úradu pre finančný trh, Generálnej prokuratúry a Národnej banky. Informáciu vláda prerokovala a schválila na svojom rokovaní v pondelok 11. marca.

Problematika takzvaných nelicencovaných subjektov je verejnosti na Slovensku známa už niekoľko rokov. Činnosť týchto subjektov bola propagovaná prostredníctvom reklamnej inzercie v tlači, rozhlase a televízie už od roku 1996. Nelicencované subjekty zväčša vo forme právnických osôb získavali finančné prostriedky od občanov, ale aj od podnikateľských subjektov pri vopred dohodnutej miere zhodnotenia vloženej investície. Získavanie finančných prostriedkov sa najčastejšie realizovalo prostredníctvom zmluvy o tichom spoločenstve, ale aj formou zmluvy o úschove finančných prostriedkov, zmluvy o správe finančných prostriedkov, zmluvy o pôžičke, prihláškou za člena družstva, prípadne formou nepomenovanej zmluvy.

Nelicencované subjekty vynakladali značné finančné prostriedky na masívnu reklamnú kampaň v rôznych médiách, vrátane verejnoprávnych, za účelom získania ďalších klientov. Pôsobením takzvaných nelicencovaných subjektov sa na Slovensku v posledných rokoch zaoberali viaceré štátnej inštitúcie. Pri posudzovaní ich aktivít a pri úvahách o zodpovednosti za vývoj v tejto oblasti je veľmi dôležité definovať priestor, v ktorom nelicencované subjekty podnikali.

Najskôr mi dovoľte vyjadriť sa k nelicencovaným subjektom z pohľadu finančného trhu. Nelicencované subjekty, ktoré prijímali peňažné vklady od verejnosti a investovali ich do rôznych oblastí klasického podnikania, nepôsobili v oblasti finančného trhu. Nelicencované subjekty totiž pôsobili ako štandardné obchodné spoločnosti zriadené podľa Obchodného zákonníka.

Na finančnom trhu môžu podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky pôsobiť iba tie subjekty, ktoré získajú na podnikanie v oblasti finančných služieb povolenie Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska. Konkrétne na finančnom trhu Slovenskej republiky pôsobia banky, obchodníci s cennými papiermi, poisťovne a správcovské spoločnosti. Spoločnosti, ktoré od občanov vyberali peniaze, takéto povolenie nemali.

Kroky vlády v oblasti legislatívy sa od roku 1999 sústreďovali na jednoznačné vymedzenie podnikania v oblasti finančného trhu. Cieľom týchto krokov bolo jasné definovanie bankovníctva, kapitálového trhu a poisťovníctva tak, aby bolo zákonom jednoznačne určené, že v tejto oblasti nemôžu pôsobiť iné subjekty ako tie, ktoré majú na túto činnosť povolenie orgánov dohľadu, teda buď Úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska. Tento postup je plne v súlade s právom Európskej únie a navyše takáto úprava je v zmysle relevantných direktív Európskej únie nevyhnutná.

Jedným z najvýznamnejších legislatívnych opatrení smerujúcich k vymedzeniu finančného trhu bola novela zákona o bankách, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky 16. septembra roku 1999. Táto novela zamedzila prijímanie peňažných prostriedkov subjektmi, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v akejkoľvek forme, s úmyslom takto získané prostriedky ďalej použiť na poskytovanie úverov a pôžičiek.

To znamená, že bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto poskytovať úvery a pôžičky. Uvedená zmena znamenala, že poskytovanie úverov nemôže mať nikto zapísané v predmete svojej činnosti v obchodnom registri okrem bánk a že túto činnosť, ak ju niekto vykonáva, tak len doplnkovo a z vlastných zdrojov, nie z cudzích, teda z prijatých vkladov od občanov.

Nemenej významným krokom, ktorý obmedzuje činnosť takzvaných nebankových subjektov, presnejšie povedané nelicencovaných subjektov, bol nový zákon o kolektívnom investovaní, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2000. Tento zákon obmedzuje činnosť subjektov, ktoré vykonávajú podobné činnosti, akým je kolektívne investovanie.

V zmysle tohto zákona sa pod pojmom kolektívne investovanie rozumie zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti na základe verejnej výzvy, s cieľom investovať takto zhromaždené prostriedky do majetku vymedzeného týmto zákonom.

Prijatím zákona o kolektívnom investovaní sa tak ustanovila možnosť vykonávania tejto činnosti len na základe povolenia, ktoré udeľuje Úrad pre finančný trh.

Ďalším významným legislatívnym krokom bola novela Obchodného zákonníka, ktorá dnes už upravuje povinnosť pre spoločnosti, ktoré uzatvárajú zmluvy o tichom spoločenstve, neodchyľovať sa od povinnosti, ktoré im vyplývajú z Obchodného zákonníka. Zároveň v zmluve musí byť jednoznačne upravené, že tichý spoločník má právo nahliadať do všetkých obchodných dokladov a záznamov tejto spoločnosti. Môže teda nazerať do všetkých zmlúv s obchodnými partnermi a môže priebežne monitorovať celú podnikateľskú činnosť týchto spoločností.

Chcel by som teda zdôrazniť, že touto zmenou Obchodného zákonníka sa vytvorili legislatívne podmienky pre oveľa vyššiu mieru kontroly zo strany tichých spoločníkov, kontroly spoločností, do ktorých vkladali peniaze formou účasti tichých spoločníkov.

Vláda Slovenskej republiky v legislatívnej činnosti v oblasti eliminovania podnikania nelicencovaných spoločností, ktoré zhromažďujú prostriedky od verejnosti, pokračovala, a to dokonca aj nadštandardne, pretože legislatívna činnosť v danej oblasti vyústila do legislatívnej úpravy činnosti týchto subjektov v zákone o cenných papieroch a investičných službách. Ten kladie na nelicencované subjekty podmienky, ktorých naplnenie je nevyhnutné k tomu, aby mohli zhromažďovať prostriedky od verejnosti a používať ich na podnikateľské účely. Slovensko sa tak stalo jedinou krajinou nielen v rámci regiónu Vyšegrádskej štvorky, ale aj v rámci Európskej únie, ktorá sa rozhodla vytvoriť pravidlá pre podnikanie týchto klasických obchodných spoločností.

Princíp úpravy v zákone o cenných papieroch spočíva v poskytnutí čo najväčšieho množstva informácií potenciálnemu investorovi. Pri použití verejnej ponuky na zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti na účely podnikania je vyhlasovateľ verejnej ponuky totiž povinný zverejniť prospekt investície, vopred schválený Úradom pre finančný trh. Prospekt musí obsahovať základné údaje o vyhlasovateľovi verejnej ponuky, údaje o predmete jeho podnikania a o jeho finančnej situácii. V reklamných materiáloch je vyhlasovateľ verejnej výzvy povinný upozorniť potenciálnych investorov na riziká spojené s propagovanou investíciou a zakazuje sa zverejňovať v rámci verejnej výzvy informácie o zhodnotení peňažných prostriedkov, ktoré nie je možné hodnoverne preukázať ekonomickými prepočtami.

Vyhlasovatelia verejnej ponuky majú povinnosť pravidelne, najmenej raz za šesť mesiacov zverejniť informácie o svojej hospodárskej situácii, najmä účtovné závierky. V zmysle tejto úpravy do istej miery plní úlohu dohľad nad činnosťou týchto subjektov Úrad pre finančný trh, pričom jeho úlohou je schvaľovať prospekt investície takýchto subjektov, ako aj obsah reklamy na ponúkanie majetkových hodnôt.

Úrad je oprávnený vyhlasovateľovi verejnej ponuky pozastaviť predaj majetkových hodnôt až na jeden rok alebo tento predaj úplne zakázať.

Chcel by som zdôrazniť a na základe vymenovania týchto legislatívnych úprav, ku ktorým došlo, že legislatívne možnosti eliminovania činnosti takýchto subjektov sú už vyčerpané, pretože ďalšími opatreniami by sa narušila samotná podstata fungovania trhovej ekonomiky. Nie je možné zakázať, aby klasické obchodné spoločnosti na báze dobrovoľnosti občana získavali vklady od spoločníkov a tieto peniaze investovali do rôznych oblastí nefinančného podnikania.

Dôslednou kontrolou je však možné dosiahnuť to, že nebudú poskytovať pôžičky a úvery a že si splnia zmluvou garantované podmienky. K tomu je však nutné aktualizovať aplikačnú prax.

Ďalšou oblasťou, ktorá súvisí s činnosťou nelicencovaných subjektov, je bankovníctvo. V tejto oblasti chcem uviesť, že napriek tomu, že Národná banka nikdy nemala zákonné oprávnenie vykonávať bankový dohľad nad nebankovými subjektmi, začala koncom roka 1997 monitorovať aktivity týchto obchodných spoločností, ktorým nebolo udelené povolenie pôsobiť ako banka a ktoré v oznamovacích prostriedkoch zverejňovali výzvy na vkladanie peňažných prostriedkov.

Právomoc ukladať nebankovým subjektom pokuty alebo opatrenia, ktorú NBS mala právne do októbra 1999, bola v podstate len formálna. Národná banka totiž nemohla vykonávať dohliadky v nebankových subjektoch, a teda ani legálnym spôsobom zabezpečiť potrebné listinné dôkazy pre vydanie dostatočne podložených rozhodnutí o pokutách nebankovým subjektom, ktoré by neboli zrušiteľné podľa platných predpisov v odvolacom konaní alebo v konaní pred súdom.

V dôsledku konsenzu legislatívnych orgánov došlo prijatím novely zákona o bankách v septembri 1999 k zrušeniu oprávnenia centrálnej banky ukladať nebankovým subjektom pokuty a opatrenia. Napriek tomu Národná banka upozorňovala príslušné štátne orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní na podstatu podnikania nebankových subjektov. Okrem toho zástupcovia Národnej banky v rokoch 1997 až 2002 aktívne vystupovali v elektronických a tlačených médiách, pričom upozorňovali občanov na riziká spojené s investovaním do nebankových subjektov.

Národná banka začala mediálne upozorňovať verejnosť na riziko investovania do nebankových subjektov už v decembri roku 1997 a toto upozornenie opakovala viac ako 50-krát.

Národná banka zostavila a Slovenská televízia v apríli 1999 zverejnila zoznam nebankových subjektov, ktoré v tom čase reklamovali, inzerovali prijímanie vkladov a poskytovanie úverov a pôžičiek bez povolenia, ktorý zostavila Národná banka, na základe čoho mohli občania získať prehľad o takýchto konkrétnych subjektoch.

Ďalej mi dovoľte vyjadriť sa k informačnej kampani ohľadom činnosti nelicencovaných subjektov.

Z uvedeného je celkom jednoznačné, že nelicencované subjekty pôsobia mimo finančného trhu a že ide o bežné podnikateľské subjekty, pôsobiace na základe Obchodného zákonníka.

Inštitúcie štátu zabezpečujúce dohľad nad finančným trhom, teda Národná banka a Úrad pre finančný trh nemajú nad nelicencovanými subjektmi špeciálne právomoci. Napriek tomu, že pôsobenie nelicencovaných spoločností je z hľadiska zákonov bežným podnikaním na základe Obchodného zákonníka, vláda si uvedomovala, že občanov je v tomto prípade vo zvýšenej miere potrebné informovať o možných rizikách.

Členovia vlády preto opakovane upozorňovali v médiách občanov na možné riziká spojené s investovaním do nelicencovaných subjektov a rovnaké vyhlásenie urobila aj Národná banka, ako som pred chvíľou spomenul, zhruba 50-krát zo strany Národnej banky.

Ministerstvo financií zorganizovalo v roku 2000 špeciálnu informačnú kampaň, v ktorej jednoznačne upozorňovalo občanov na riziká, ktoré sú spojené s investovaním do nelicencovaných subjektov. Táto kampaň bola spolu organizovaná a spolufinancovaná programom Phare a aktívne sa jej zúčastnili aj ďalšie inštitúcie, ako je Asociácia správcovských spoločností, Asociácia bánk, Asociácia poisťovní a Burza cenných papierov v Bratislave.

Okrem iných aktivít sa v rámci kampane zorganizovali formálne aj neformálne stretnutia s novinármi, s cieľom zvýšiť ich záujem o pôsobenie nelicencovaných subjektov. Súčasťou informačnej kampane bola aj platená reklama v mienkotvorných denníkoch Pravda, Sme a Nový čas, ktorá sa opakovala v mesiacoch august a september 2000.

Inzeráty s titulkom "Nehazardujte s úsporami," vyzývali občanov, aby dobre zvážili, komu zveria svoje úspory. Na základe v súčasnosti známych faktov v pôsobení nelicencovaných subjektov je možné predpokladať, že pri ich činnosti mohlo dochádzať k porušeniu zákonov. Tieto podozrenia existovali už v predchádzajúcom období a rôzne štátne inštitúcie sa preto pôsobeniu nelicencovaných subjektov venovali v rozsahu ich kompetencií a zodpovednosti.

K oblasti nelicencovaných subjektov a pôsobnosti daňových orgánov: Daňové orgány vykonávajú správu a kontrolu daní a majú právo vykonať daňovú kontrolu. Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie dane. Daňové orgány pri daňovej kontrole riešia daňové dôsledky skutočností, ktoré sa už udiali. Daňové orgány na situáciu v oblasti nelicencovaných subjektov reagovali výkonom daňových kontrol v niektorých takýchto subjektoch, ako aj informáciami poskytnutými ministerstvu financií. Daňové kontroly sa v týchto subjektoch zamerali na daňové aspekty vzniknutých skutočností, tak ako to vyplýva zo zákonom stanovených kompetencií pre daňové orgány.

Napriek tomu, že daňové orgány nemajú v súčasnosti informácie o porušovaní zákonov v nelicencovaných subjektoch, existujú podozrenia, že činnosť týchto subjektov mohla byť spojená aj s porušovaním daňových zákonov.

Preto je a bude nevyhnutné znovu preveriť pôsobenie nelicencovaných subjektov aj z hľadiska daňových zákonov.

Ďalšou oblasťou, o ktorej chcem hovoriť, sú nelicencované subjekty a trestná činnosť. Budem hovoriť o troch najväčších, pričom existuje, samozrejme, trestné konanie vo viacerých menších už z minulosti. Vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru dňa 4. februára začal trestné stíhanie a 28. februára vzniesol obvinenie voči Vladimírovi Frunimu, Františkovi Matykovi a Mariánovi Šebeščákovi, predstaviteľom spoločnosti Horizont Slovakia a BMG Invest, za trestný čin podvodu spáchaný spolupáchateľstvom, trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku spáchaný spolupáchateľstvom a trestný čin neoprávneného podnikania spáchaný spolupáchateľstvom.

Obvinení, po vzájomnej dohode spolu s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami, v rozpore s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, využívajúc klamlivú reklamu, vykonávali vo veľkom rozsahu na škodu svojich klientov bankovú činnosť bez povolenia Národnej banky, v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o bankách a v rozpore so živnostenským oprávnením a rozsahom podnikania zapísaným v obchodnom registri prijímali od občanov vklady na základe uzatvárania fingovaných zmlúv o pôžičkách a zmlúv o tichom spoločenstve.

Svojim klientom pritom sľubovali nereálne zhodnotenie ich vkladov až do výšky 58 %, hoci vedeli, že vzhľadom na charakter a spôsob svojich podnikateľských aktivít a dosahovaných hospodárskych výsledkov sľubované zhodnotenie nebudú môcť splniť.

Prijaté vklady v prevažnej miere použili na vyplácanie splatných istín a úrokov, respektíve podielov na zisku. Takýmto spôsobom v období rokov 1997, od roku 1997 do 4. 2. 2002 prostredníctvom pobočiek BMG po celom území Slovenska uzatvorili s najmenej 122 072 klientmi BMG uzavreli 69 358 zmlúv o tichom spoločenstve a 111 259 zmlúv o pôžičke, pričom prijatím a nevyplatením istiny spôsobili škodu najmenej vo výške 12 210 504 990 Sk. V tomto istom čase uzatvorili s najmenej 47 446 klientmi Horizontu Slovakia 64 269 zmlúv, pričom prijatím a nevyplatením istiny spôsobili škodu najmenej vo výške 4 543 061 809 Sk.

Úrad finančnej polície vyvolal v júni 2001 preverovanie stavu dokumentovania podozrenia zo spáchania trestnej činnosti v súvislosti s BMG na Krajskej prokuratúre v Košiciach za účasti zástupcov Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice. Po oboznámení sa so stavom dokumentovania skutkového stavu bol vykonaný záver, že spisový materiál nie je dostatočný na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia. Preto boli stanovované úlohy pre Úrad finančnej polície s cieľom ďalej dokumentovať prípadnú trestnú činnosť so zameraním na trestné činy podľa § 118, § 250 a § 252 Trestného zákona.

K rovnakému sa dospelo aj na následnom posúdení stavu dokumentovania dňa 20. septembra 2001, kedy riaditeľ Krajského úradu vyšetrovania Košice určil vyšetrovateľa na spoluprácu s Úradom finančnej polície v ďalšom preverovaní z dôvodu urýchlenia a skvalitnenia ďalšieho konania. Napokon Úrad finančnej polície doručil na Krajský úrad vyšetrovania Policajného zboru Košice dňa 31. 1. 2002 návrh na začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia Ing. Vladimírovi Frunimu a ďalším štyrom osobám. Po vyhodnotení predloženého spisového materiálu vyšetrovateľ v zhode s prokurátorom konštatoval, že dokumentačný materiál stále nie je dostatočný na vznesenie obvinenia. Aj napriek tomu, po prehodnotení celkového stavu a vzhľadom na závažnosť vecí a potrebu vykonania niektorých procesných úkonov bol prijatý záver, že vo veci začne konať vyšetrovateľ Policajného zboru. Vo vyšetrovaní sa pokračuje podľa spracovaného plánu.

AGW, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice. Vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Košiciach v súvislosti s činnosťou AGW po vykonanom preverovaní začal dňa 5. 3. 2002 trestné stíhanie za trestný čin podvodu a trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Trestné stíhanie bolo začaté na tom skutkovom základe, že doteraz nezistené osoby zo spoločnosti AGW v dobe od mája 1999 doteraz v 43 pobočkách spoločnosti na území Slovenska uzavreli s klientmi najmenej 15 000 zmlúv o tichom spoločenstve a zmlúv o pôžičke s výškou vkladu pri jednej zmluve minimálne 10 000 Sk dohodnutým pevným podielom zo zisku respektíve úroku od 18,7 do 39, 7 % ročne.

Týmto konaním bol porušený zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v tom, že doteraz nezistené osoby prijímali vklady a poskytovali z nich úroky, pričom úrok sa neodvíjal od hospodárskeho výsledku spoločnosti. Taktiež túto činnosť vykonávali na území Slovenskej republiky bez predchádzajúceho povolenia Národnej banky a za pomoci rozsiahlej reklamnej kampane v médiách deklarovali neobjektívne hospodárske výsledky spoločnosti. Týmto konaním uviedli svojich klientov do omylu a spôsobili na ich majetku škodu najmenej 2,5 mld. Sk. Trestné stíhanie bolo začaté na základe spisových materiálov z odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice II. a Úradu finančnej polície, odboru Košice, ktoré bolo vyšetrovateľovi predložené v dňoch 26. 2. až 4. 3. 2002. Vo vyšetrovaní sa pokračuje podľa spracovaného plánu.

Drukos, akciová spoločnosť, Banská Bystrica. Na základe trestného oznámenia doručeného 5. 3. 2002 vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Banská Bystrica začal preverovanie podľa § 158 Trestného poriadku, týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona v súvislosti s činnosťou spoločnosti Drukos, a. s., Banská Bystrica.

Doteraz vykonaným preverovaním bolo zistené, že spoločnosť BDV družstvo Banská Bystrica, dcérska spoločnosť spoločnosti Drukos verejne ponúkala občanom členstvo s minimálnym členským vkladom 10 000 Sk, pričom klientom boli sľúbené dary podľa dĺžky členstva až do výšky 31 % z vkladu.

Podľa doterajších zistení v období rokov 1999 až 2002 bolo do BVD prijatých asi 56 000 členov, z ktorých do 26. 2. 2002 bolo uspokojených asi 26 000. Od uvedeného dátumu BVD zastavilo vyplácanie podielov a spoločnosť Drukos rozhodla, že členovia družstva dostanú akcie tejto spoločnosti vo výške vkladu. BVD vložené finančné prostriedky zhodnocovalo prostredníctvom obchodných aktivít dcérskych spoločností spoločnosti Drukos. Podľa stanoviska Úradu pre finančný trh je činnosť BVD v súlade so zákonom o cenných papieroch a investičných službách a so zákonom o bankách. V preverovaní sa pokračuje podľa spracovaného plánu.

Sporoinvest, akciová spoločnosť, Košice. Vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice I. na základe návrhu na začatie trestného stíhania predloženého Úradom finančnej polície, odbor Košice, vykonáva od 26. 2. 2002 preverovanie podozrenia z prípravy trestného činu sprenevery podľa § 7, ods. 1, § 248, ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k spoločnosti Sporoinvest Košice.

Doteraz vykonaným preverovaním bolo zistené, že spoločnosť Sporoinvest doteraz uzatvorila 10 420 zmlúv o pôžičke a 1 447 zmlúv o tichom spoločenstve s celkovým objemom zinkasovaných finančných prostriedkov najmenej 816 mil. Sk. Podľa operatívnych poznatkov však v súčasnej dobe nie je schopná v plnej výške uspokojovať svojich klientov požadujúcich vrátenie zverených prostriedkov, pričom sa chystá investovať zverené prostriedky klientov do nevýhodných obchodov. V preverovaní sa pokračuje podľa spracovaného plánu.

Uvedené prípady vo vzťahu k takzvaným nebankovým alebo nelicencovaným subjektom nie sú jedinými, ktorými sa v poslednom období, v posledných rokoch zaoberali úrady vyšetrovania Policajného zboru. V písomnom materiáli, ktorý je predložený a o ktorom rokovala vláda, sú uvedené informácie o ďalších 13 nelicencovaných subjektoch, kde v priebehu rokov 1998-2001 prebieha vyšetrovanie, trestné stíhanie, prípadne už súdne konanie.

Dovoľte mi záverom uviesť kroky vlády na minimalizáciu rizík, spojených s krachom nelicencovaných subjektov a stanovisko vlády k požiadavkám na kompenzáciu strát, vzniknutých z poskytovania peňazí klientmi pre tieto nelicencované subjekty.

Napriek tomu, že pri krachu nelicencovaných subjektov ide v zásade o vzťah medzi súkromnými obchodnými spoločnosťami a súkromnými fyzickými alebo právnickými osobami, vláda a vládne inštitúcie považujú za potrebné konať tak, aby sa, po prvé, do budúcna znížilo riziko vzniku podobných situácií; po druhé, aby sa vyvodili dôsledky z prípadnej trestnej činnosti; po tretie, aby sa znížilo riziko konania štatutárnych zástupcov nelicencovaných subjektov vo svoj prospech a v neprospech veriteľov týchto spoločností.

Najskôr k tej prvej skupine, k opatreniam na zníženie rizika vzniku podobných situácií.

1. Pôjde o prešetrenie činnosti postupu a aktivít všetkých inštitúcií, ktoré majú priamu alebo nepriamu pôsobnosť a zodpovednosť v oblastiach súvisiacich s činnosťou a podnikaním nelicencovaných subjektov. Najmä inštitúcie ako finančná polícia, vyšetrovatelia, Úrad pre finančný trh, daňové úrady, prokuratúra, súdy.

2. Analýza existujúcej legislatívy z hľadiska možných medzier, umožňujúcich opakovanie vzniknutej situácie.

3. Analýza problémov v aplikačnej praxi existujúcej legislatívy, ktoré mohli prispieť k rozmachu a ku krachu nelicencovaných subjektov.

4. Uskutočnenie dohľadu na konsolidovanom základe v tých finančných skupinách, do ktorých patria také inštitúcie, napríklad poisťovne, nad činnosťou ktorých sa konsolidovaný dohľad zo zákona vyžaduje.

5. Vyvodenie personálnej zodpovednosti v tých inštitúciách, v ktorých sa preukáže, že ich riadiaci pracovníci v rámci svojich kompetencií nekonali dostatočne.

6. Návrhy legislatívnych, organizačných a procesných zmien a opatrení, vyplývajúcich z výsledkov prešetrenia a analýzy v bodoch 1 - 4.

Druhá skupina opatrení sa sústreďuje na vyvodenie dôsledkov z prípadnej trestnej činnosti.

1. Prvým dôležitým opatrením v tejto oblasti bude musieť byť posilnenie vyšetrovacích tímov, vyčlenenie dostatočných prostriedkov na urýchlené a dôsledné vyšetrenie prípadnej trestnej činnosti spojenej s činnosťou nelicencovaných subjektov.

2. Pôjde o poskytnutie súčinnosti všetkých štátnych orgánov a inštitúcií pri vyšetrovaní a riešení týchto problémov.

3. O pravidelnú kontrolu procesu vyšetrovania zo strany príslušných štátnych orgánov aj zo strany verejnosti.

A tretia skupina opatrení súvisí so znížením rizika konania štatutárnych zástupcov nelicencovaných subjektov vo svoj prospech a v neprospech veriteľov. Tu ide predovšetkým o to, aby bolo v odôvodnených prípadoch urýchlene vznesené obvinenie a uskutočnenie následného zablokovania účtov a majetku spoločnosti prípadne aj spoločníkov a štatutárnych zástupcov spoločnosti, zabezpečenie a zaistenie dokumentácie a dokladov, znemožnenie majetkových prevodov a v prípade vyhlásenia konkurzu dohľad prokurátora nad týmito konkurzmi a dôsledná kontrola procesu zo strany konkurzného sudcu.

Na záver mi dovoľte uviesť stanovisko vlády k požiadavkám na odškodnenie občanov, ktorí vložili prostriedky do nelicencovaných subjektov. Vláda nepovažuje za možné akceptovať požiadavky na akúkoľvek kompenzáciu vkladov občanov v nelicencovaných subjektoch, pretože takáto kompenzácia, po prvé, nemá žiadnu oporu v platných zákonoch; po druhé, bola by nespravodlivá, pretože dôsledky riskantného nakladania s úsporami zo strany zhruba 5 % občanov by musela zaplatiť veľká väčšina daňových poplatníkov, ktorí so svojimi peniazmi nakladali uvážlivo a zodpovedne; po tretie, takáto kompenzácia by vytvárala do budúcnosti obrovské riziko očakávania opakovania takejto kompenzácie zo strany štátu, čo by viedlo k enormnému riziku opakovaného vzniku a rozmachu takéhoto typu nelicencovaných subjektov a k opakovanému neuváženému a riskantnému nakladaniu s peniazmi zo strany fyzických a právnických osôb; po štvrté, štvrtým dôvodom nemožnosti takejto kompenzácie je jej technická náročnosť, pretože nedostatočná evidencia a dokumentácia činnosti týchto subjektov by zrejme neumožnila, a ak áno, tak len za cenu enormných nákladov, rozlíšiť, ktorý vkladateľ bol v skutočnosti postihnutý, a v akej miere, pretože niektorí vkladatelia inkasovali výnosy, niektorí ich znovu investovali do tých istých spoločností a tak ďalej.

Vláda nemôže súhlasiť s argumentmi, používanými na zdôvodnenie potreby kompenzácie občanov, ktorí vložili peniaze do nelicencovaných subjektov. Nie je možné akceptovať, že platenie daní či už zo strany vkladateľov alebo samotných nelicencovaných subjektov je dôvodom na akúkoľvek kompenzáciu. Ak by to bola pravda, potom by bez kompenzácie zo strany štátu nemohol zbankrotovať žiaden subjekt, pretože každá osoba, či už fyzická alebo právnická, platí dane. Takisto nie je argumentom, ktorým sa dá odôvodniť kompenzácia, konštatovanie, že občania, ktorí vložili do týchto subjektov peniaze, neurobili nič protizákonné, pretože ak by takáto logika mala platiť, tak potom by štát nekompenzoval len nezákonné dôvody krachu a bankrotu, kým všetky bankroty, ku ktorým by došlo bez porušenia zákona, teda napríklad v dôsledku zlého podnikateľského zámeru, zlého odhadu budúceho vývoja, zmeny vonkajších podmienok, by štát kompenzovať musel. Takýto postup by viedol k veľmi rýchlemu krachu verejných financií, ale je aj v rozpore so základnými princípmi fungovania trhovej ekonomiky, ale aj so základnými princípmi elementárnej logiky. Nie je tiež možné akceptovať analógiu medzi bankami a nebankovými respektíve nelicencovanými subjektmi. Vklady v bankách sú poistené zo zákona a štát ručí za ich vyplatenie do hranice a za podmienok určených zákonom. Štát má v tomto prípade nielen povinnosť ručiť za tieto vklady do istej úrovne, ale má aj možnosť prostredníctvom bankového dohľadu Národnej banky kontrolovať činnosť a podnikanie bánk a tým minimalizovať riziko plnenia takéhoto záväzku. Na tomto mieste je potrebné znova zdôrazniť, že všetky, v tomto materiáli analyzované subjekty, podnikali ako takzvané nelicencované subjekty, ktoré tým pádom nepodliehajú pod dohľad a kontrolu ani zo strany Národnej banky, ani zo strany Úradu pre finančný trh.

Na záver mi dovoľte povedať, že vláda schválila túto informáciu. Zároveň sa rozhodla, že bude pokračovať v dohľade nad procesmi, ktoré sú spojené s krachom nelicencovaných subjektov tak, aby sa minimalizovali riziká opakovania takéhoto stavu, aby sa vyvodili všetky potrebné, či už trestnoprávne alebo iné dôsledky voči ľuďom, ktorí porušili zákon, alebo ktorí si nedostatočne plnili svoje povinnosti. Takže vláda sa touto problematikou ešte bude zaoberať na základe ďalších preverovaní, ďalších analýz, ktoré budeme mať k dispozícii od relevantných inštitúcií. Ďakujem pekne za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu podpredsedovi vlády. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, na základe rokovania poslaneckého grémia budeme pri prerokovaní informácie postupovať ako doteraz, a to tak, že poslanci zo svojho miesta položia otázky a predkladateľ sa k nim vyjadrí. Pán poslanec Hamžík, nech sa páči.

P. Hamžík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby k tomuto bodu bola kvôli jeho závažnosti otvorená rozprava takým spôsobom, aby za každý poslanecký klub aj za nezávislých poslancov mohol vystúpiť jeden zástupca. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. O tomto procedurálnom návrhu môžeme rozhodnúť dvoma spôsobmi. Buď, ak je všeobecný súhlas, páni poslanci, a pýtam sa, či je všeobecný súhlas k takémuto návrhu pána poslanca Hamžíka? Nie je všeobecný súhlas. Žiadam vás, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály k hlasovaniu o procedurálnom návrhu pána poslanca Hamžíka.

Žiadam všetkých poslancov Národnej rady, aby prišli do rokovacej sály na hlasovanie o procedurálnom návrhu pána poslanca Hamžíka, ktorý súvisí s otvorením rozpravy k prerokovávanému bodu programu. Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, páni poslanci.

Páni predsedovia poslaneckých klubov, prosím, aby ste zariadili účasť jednotlivých poslancov z vašich poslaneckých klubov. Ešte raz žiadam všetkých poslancov, aby prišli do rokovacej sály k hlasovaniu. Zároveň vás žiadam, aby ste boli prítomní na rokovaní, aby sme mohli hlasovať po každom bode rokovania tak, ako to stanovuje rokovací poriadok, páni poslanci. Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať.

Páni poslanci, ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej sály. Žiadam vás, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály.

Budeme sa prezentovať, páni poslanci. Nebudeme hlasovať, budeme sa prezentovať. Prezentujte sa. Prezentujeme sa, nehlasujeme. Prítomných 95 poslancov.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Hamžíka, aby k tomuto bodu programu, ktorý práve prerokúva Národná rada Slovenskej republiky, vystúpil za každý klub jeden poslanec v rámci rozpravy. Prosím, pán poslanec Hamžík neobmedzoval časovo. Pokiaľ chce doplniť svoj procedurálny návrh aj o čas, za ktorý klub môže vystúpiť. Prosím, zapnite mikrofón.

P. Hamžík, poslanec: Desať minút spolu aj s jedným zástupcom za nezávislých. Tak som to formuloval. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ťažko sa to dá realizovať. Prosím, je to návrh pána poslanca Hamžíka. Hlasujeme o tomto návrhu. Prosím, hlasujte. (Hlasovanie.) 95 prítomných poslancov, 56 súhlasí, proti je 6, zdržalo sa 29, nehlasovali 4 poslanci.

Konštatujem, že bude otvorená rozprava k tomuto bodu programu tak, že za každý poslanecký klub vystúpi jeden poslanec a za nezávislých jeden poslanec, v dĺžke 10 minút. Tak ako rozhodla Národná rada hlasovaním, prosím. Prosím, aby predsedovia poslaneckých klubov dali mená poslancov, ktorí vystúpia za poslanecký klub. Prosím, aby to urobili aj nezávislí a prosím, aby to doniesli sem k predsedajúcemu schôdze.

Páni poslanci, nahlásenie jednotlivých poslancov za poslanecké kluby je takéto vrátane poradia, tak ako sa prihlasovali: Prvý vystúpi pán poslanec Oberhauser, druhý vystúpi pán poslanec Hamžík, tretí pán poslanec Šepták, štvrtý pán poslanec Kozlík. Ostatné poslanecké kluby nevyužili možnosť vystúpiť za jednotlivé kluby. Nikto nevystupuje, nechcú vystúpiť. Prosím, prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Oberhauser v rozpätí 10 minút. Prosím merať čas. Zapnite časomieru. Ďakujem. (Hlasy v sále.) Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.

V. Oberhauser, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Komplexnú informáciu vlády Slovenskej republiky o stave a situácii nebankových finančných subjektov a vykonaných opatreniach vlády Slovenskej republiky očakávali s napätím najmä ľudia, ktorí jednoducho prišli o peniaze v týchto nebankových inštitúciách a chceli vedieť, aj takýmto spôsobom, čo vláda urobila, ako to má vláda pripravené. Jednoznačne treba povedať, že správa, ktorá bola predložená, je na veľmi slabej úrovni a navrhoval by som pánovi Miklošovi, aby okamžite prepustil pracovníka, ktorý mu ju pripravoval, lebo, jednoducho, ľudia, ktorí robia v štátnej správe, verejnej správe, by nemali mať takúto nízku úroveň, ako je predložená správa. Má obrovské množstvo chýb a nedostatkov, má veľmi nízku vypovedaciu schopnosť a na dôvažok je v nej aj plno nezmyslov alebo poloprávd a neprávd, ktoré znehodnocujú jej obsah.

Jednoznačne by som chcel upozorniť napríklad na to, že Úrad pre finančný trh nebol úplne od začiatku v celej tejto kauze, ale na začiatku tu bolo ministerstvo financií, ktoré malo svoj odbor kontroly nad finančným trhom a nieslo plnú zodpovednosť. Takto by sme mohli prejsť celou správou, kde by sme zistili, napríklad na strane 2, že novela zákona o bankách zakazovala poskytovanie úverov a pôžičiek, a tieto veci sa diali.

Pán predsedajúci, ako je to možné, že pán podpredseda Mikloš odišiel zo sály?

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, aby ste pokračovali, pán poslanec, ďalej.

V. Oberhauser, poslanec: Nuž, jedným slovom, takisto úvery a pôžičky boli poskytované od 16. septembra 1999 a vláda nekonala! To sa tu v správe nehovorí. Takisto o kolektívnom investovaní. Účinnosť nadobudol zákon 1. januára 2000. Prečo sa nezastavila činnosť, ktorá nespĺňala parametre o kolektívnom investovaní? Zase sa to v správe nehovorí! Takisto si môžeme pozrieť tie riziká, ktoré sú spojené, hovorí sa o nich na tretej strane, že investori nezverejňovali informácie o zhodnotení finančných prostriedkov, nepreukázali hodnoverne ekonomickými prepočtami to, čo je, jednoducho konali. Čiže, ako je to možné, že vláda nekonala, ministerstvo financií voči týmto subjektom nekonalo, hoci verejne v masmédiách mnohonásobne robili reklamu svojej činnosti a neplnili tie úlohy, ktoré na nich uložili zákony týkajúce sa nakladania, o investičných službách, o hospodárení s cennými papiermi a tak ďalej. Ministerstvo financií sa nemôže ospravedlňovať, že to bol iný minister, ktorý vydal rozhodnutie o udeľovaní, pridelil licenciu obchodníka s cennými papiermi. Toto ministerstvo pod vedením súčasných ministrov malo strážiť zákonnosť konania týchto firiem a nekonalo. Jedným slovom, chcem jednoznačne povedať, že naša logika, s ktorou sme sa postavili na stranu poškodených občanov, vychádzala z toho, že vláda mala dostatok nástrojov, a nekonala toto celé obdobie. Tým umožnila páchať činnosť, ktorá má charakter organizovaného finančného podvodu a proti takémuto sa občan sám chrániť nemôže, a nato platí dane, a preto tá vláda má túto ochranu pri organizovanom finančnom podvode vykonať.

Takisto daňové riaditeľstvo. Ministerstvo financií muselo mať všetky hospodárske výsledovky za celé to obdobie a muselo veľmi dobre vedieť, či sú vklady zdrojom na vyplácanie výnosov, teda či ide o akúsi pyramídovú hru alebo či išlo o rozdelenie zisku. Toto je tiež jasné, že celé to obdobie vláda vedela o tom, a jednoducho nekonala. V správe sa o tom nehovorí a nevyvodzujú sa voči vláde žiadne závery.

Takisto je zo správy jasné, že už do roku 2001 došlo k rozsiahlemu podvodu. Je tu vymenované množstvo organizácií, voči ktorým sú vedené trestné konania v rozsahu cca 5 mld. korún! Vláda čakala, kým skrachujú teraz spoločnosti v rozsahu 20 mld. korún a až teraz začala konať? Veď ona mala z činností, ktoré tu vymenúva, Nik finance Košice, Zhakhiti Invest, Goldfin Invest Bratislava, Dextiri finance a tak ďalej, množstvo skúseností a vedela, čo tieto firmy robia. Prečo nekonala voči tým ďalším, ktoré tu zostali na trhu?! Vieme napríklad, že v Žiline je vytýčené súdne konanie na máj. Tú, ktorá bola z Goldinvestu, ušla do Švajčiarska, zložito ju vracali späť s peniazmi a všetci veritelia, vkladatelia peňazí majú vážnu obavu, že keď sa takto bude postupovať aj pri BMG Investe a Horizont Slovakia, jednoducho, nikdy sa nedočkajú ani zlomku svojich peňazí, aby sa im vrátili späť.

Základ celého toho riešenia, ktorý vláda potom rozoberá ako kroky, sú robené tak neskoro a tak liknavo, že nás vôbec nenapĺňajú nádejou, že sa vláde podarí zabezpečiť nejakú ochranu poškodených ľudí a vymôcť z výnosov majetku a z jeho predaja nejaké peniaze.

Zároveň by som chcel upozorniť, že aj terajšie konanie vlády, najmä voči Horizont Slovakia a BMG Invest, boli veľmi podozrivé. Po prvé, vieme, že Schmögnerová dala veľmi dávno návrh na konanie, a vláda, príslušné orgány zastavili konanie. Keď prišlo k vlastnému zaisťovaniu majetku, vieme, že sa tam objavovali dvaja zahraniční investori, vieme, že to boli americkí investori, môžeme povedať verejnosti, že naozaj existovali. Nie je pravda, že neboli utajení. Zhodou okolností za jednou z tých firiem bol aj pán Belousov a vieme veľmi dobre, že tento predaj bol jednoducho prekazený. Vláda obsadila len materské firmy, neobsadila dcérske spoločnosti, a tým nechala, aby bol cez dcérske spoločnosti celý majetok BMG Invest a Horizont Slovakia vytunelovaný a teraz robí nejaké kroky, ktoré už vlastne už nemali čo zaistiť, lebo tam žiaden majetok nie je! Čiže je dôvodné podozrenie, že členovia vlády sa zúčastnili na vytunelovaní BMG Invest a Horizont Slovakia jednoducho minimálne tým, že nekonali tak, ako si operatívne žiadalo konať v takejto riskantnej operácii. Na dôvažok, pán minister Šimko požiadal, aby sa 150 000 ľudí išlo prihlásiť cez televíznu obrazovku na policajné riaditeľstvá. Predstavte si, že by 150 000 ľudí zahltilo vyšetrovateľov, a všetci by opakovali to isté o tom, že na nich bol spáchaný podvod. Veď to bol vyložený nezmysel!

Čiže tie kroky, ktoré robila vláda od času, keď celá situácia vznikla, nikoho na verejnosti ani poškodených neubezpečili o tom, že vláda naozaj koná zodpovedne a s plným nasadením, aby zabránila tomuto rozsiahlemu podvodu a vykradnutiu majetku, ktorý tu sama definuje, že je v rozsahu 20 miliárd Sk. Preto poškodení stavajú celú vec tak, že odškodnenie, po prvé, žiadajú rozhodne len zo svojho, čo vložili do týchto spoločností. Pán Mikloš a všetci ostatní, čo sa snažili ostatných občanov postaviť proti nim, to bola obyčajná nehoráznosť, lebo oni žiadali vrátiť len svoje peniaze, a nie toto rozoštvávanie ľudí po Slovensku, čo robil pán Mikloš a ďalší. A po druhé, celá tá nespokojnosť vznikla z toho, že tu sa ukázalo absolútne nekonanie, ktoré si vyžaduje takáto rozsiahla, takéto rozsiahle poškodenie, hovorím v rozsahu 20 miliárd a, samozrejme, ochrana záujmov slovenských občanov.

Máme veľmi vážnu obavu, že keď celý ten proces pôjde klasickým spôsobom, proste konkurzu, ako sa to bežne robí pri iných spoločnostiach, tak jednoducho občania prídu absolútne o všetok majetok, lebo na konci tých konkurzov sa zistí, že ani správca konkurznej podstaty si nemá z čoho vyplatiť svoj vlastný plat. Toto je veľmi vážna obava a ani z predloženej správy, prosím vás, ani z takejto inzercie, ktorú tu pán Mikloš dal do prílohy, tak valila sa z jednej strany inzercia masívna, každý deň, mnohonásobná, a oni raz za celú existenciu zverejnili takéto smiešne pamflety, ktoré si mohol niekto všimnúť, keby mikroskopom prezeral všetky noviny. Čiže proti masívnej reklame organizovanej z jednej strany absolútne nekonanie vlády, ktorá aj teraz s týmto materiálom sa len chce "vyviniť" zo svojej zodpovednosti.

Preto žiadame, aby tie uznesenia za Slovenskú národnú stranu, aby tie uznesenia, ktoré boli rozdané do lavíc pánom predsedom Migašom, aby, a my sľubujeme, že ich podporíme v plnom rozsahu, aby to naozaj nezostalo len v polohe prázdnych sľubov, ako to urobila vláda, ale v podobe konkrétneho záväzku vlády prostredníctvom uznesenia Národnej rady. Ďakujem vám za pozornosť.