B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hort, povedali ste, že v tých piatich dôvodoch, ktoré uvádzame v návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády, je veľa poloprávd a klamstiev. Nuž chcem vás trošku poopraviť. Nie sú tam ani polopravdy, ani klamstvá, ale naozaj je tam jedna nepresnosť, tá nepresnosť je v bode 2, kde sa hovorí, že "miera nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 1995 až 1998 sa pohybovala v rozmedzí 12,5 až 13,5 % a v súčasnosti, v období rokov 2000 až 2001, táto miera dosahuje 20 %". Chýba mi v tomto bode ešte jedna drobná poznámka, že ste totiž zmenili metodiku vyratúvania percenta nezamestnanosti. Keby v súčasnosti platila tá metodika, ktorá sa uplatňovala v rokoch 1994 až 1998, tak by dnes miera nezamestnanosti bola 27 %, a nie 20 %. To je naozaj nepresnosť z našej strany.

A už len jednu poznámku, pán Hort. Vaše vystúpenie mi tak trochu pripomínalo ten fúzatý vtip, keď príde manžel domov a nájde svoju manželku in flagranti s cudzím mužom v posteli. Ona v snahe nestratiť jeho priazeň na neho vykríkne: Drahý, komu veríš, mne alebo vlastným očiam? Vy sa tiež spoliehate na to, že občan zrejme uverí vám, a nie vlastným očiam.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hort, chcel by som vás poprosiť o jednu láskavosť. Či by ste boli taký dobrý a dali mi to vaše vystúpenie v písomnej forme, lebo tá prvá časť bola taká komplikovaná a pre mňa nepochopiteľná, že s najväčšou pravdepodobnosťou si to vyžaduje hlbšie štúdium, aby človek mohol pochopiť, čo ste chceli povedať. To je poznámka prvá.

Poznámka druhá. Pán poslanec Hort, prestaňte, prosím vás pekne, minimálne spomínať v kategórii strategických investorov U. S. Steel. Čo je to, preboha, za strategický investor, ktorý všade v predmete svojej činnosti dosahuje vysoké ekonomické straty a zisk dosahuje len na Slovensku? Ak toto chcete prezentovať ako príklad strategického investora, tak to svedčí naozaj o nekoncepčnosti a straty zmyslu reálneho pohľadu na ekonomiku.

No a poznámka tretia. Obvinili ste nás, že niečo tu chceme zastaviť. Ďakujem pekne za toto obvinenie, lebo my sa k tomu poctivo priznávame, že chceme zastaviť. Chceme zastaviť rast dlhovej služby, chceme zastaviť katastrofálny rast nezamestnanosti. Len tak mimochodom náš susedný žilinský kraj má ohlásených ďalších 5 tisíc ľudí, ktorí zostanú bez práce. Takže, áno, chceme strašne veľa vecí zastaviť, ktoré sú jednoducho sociálne neudržateľné a ekonomicky neakceptovateľné pre budúci zdravý vývoj Slovenskej republiky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Považujem vystúpenie pána kolegu Horta za veľmi diplomatické a politicky vyzreté, pretože skutočne veľmi správne v prvej časti povedal, že nebude uvádzať skutočnosti na Slovensku všeobecne známe. Domnievam sa, že keby ich uviedol, keby uviedol skutočnosti na Slovensku všeobecne známe, malo by to jediný zákonný dôsledok - vylúčenie z SDKÚ. (Smiech v sále.)

Ale veľmi vážne ma inšpiroval k vážnej úvahe. Pán kolega, predovšetkým k obvineniu opozície, že sa zoťatím pána Mikloša pokúšame zmariť náš prístupový proces. Myslím si, že treba uvažovať v tomto smere ešte ďalej a hlbšie, a naozaj nechcem prisahať, že to tak nie je, a zaviesť okolo pána vicepremiéra mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Viete si, pán kolega, predstaviť, čo by Slovensko čakalo, keby, nedajboh, pána vicepremiéra zrazil trolejbus alebo mu spadla na hlavu tehla na Úrade vlády s absolútne tragickým dôsledkom?

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán poslanec, prosím vás, prestaňte podvádzať ľudí vykonštruovanými obvineniami Mečiarovej vlády! Prestaňte zakrývať chyby tejto vlády takýmito rečami vrátane nečinnosti a chýb podpredsedu Mikloša! Pretože pod jeho vedením ekonomika Slovenska ide prudko dolu vodou, čo naši občania cítia už na vlastnej koži. A to, že pán podpredseda Mikloš má v mienkotvorných inštitúciách dobrý imidž, ako ste sa vyjadrili, predsa nemôže byť dôvodom, aby neniesol politickú zodpovednosť za prešľapy a za svoju nekoncepčnú činnosť. Prestaňte robiť "omaľovánky" a klamať tento národ, že odvolanie podpredsedu Mikloša môže ovplyvniť náš vstup do NATO a Európskej únie. Sú to zavádzajúce reči.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Slavkovská.

E. Slavkovská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vystúpenie pána poslanca sa podľa mňa nieslo v duchu hesla: "Najlepšia obrana je útok." On sa snažil obraňovať pána podpredsedu Mikloša tým, že útočil hlava-nehlava na predchádzajúcu vládu. Snažil sa ukázať, že pán podpredseda Mikloš je človek, ktorý je skutočne nenahraditeľný, pretože, nedajbože, nás nezoberú bez neho ani do Európskej únie. Ja si dovolím tvrdiť podľa starého slovenského príslovia, že "nenahraditeľných ľudí sú plné cintoríny", pán poslanec, takže si myslím, že na bedrá jedného človeka toho kladiete až veľa.

A že pán podpredseda má dobrý imidž v mienkotvorných inštitúciách? Myslím si, že tým sa absolútne netreba vzrušovať. Aj pani exministerka Schmögnerová mala taký imidž, dokonca bola vyhlásená za najlepšiu ministerku financií na celom svete, ale naši ľudia to tak necítili. Naši ľudia cítili presný opak. A myslím si, že presný opak cítia aj pri osobe pána podpredsedu.

Nemyslím si, že je vhodné, aby ste hovorili o významných zahraničných investoroch, a pritom ste spomenuli len investorov, ktorí sem prišli za Mečiarovej vlády. Prečo ste nespomenuli nejakého dôležitého investora, ktorý sem prišiel teraz. Teraz sem totiž neprichádzajú! Prichádzajú iba kupci, ktorí skupujú náš majetok, a to nie sú investori. Takže sa treba zamyslieť nad tým, čo hovoríte, a až potom to vypúšťať z úst. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hort, myslím si, že v tej časti vášho vystúpenia, kde spomínate nezamestnanosť a umelú prezamestnanosť, by ste sa mali trošku viac venovať tejto problematike, pretože tie čísla, ktoré ste uvádzali, nie sú pravdivé. Musím povedať, že v období rokov 1994 až 1998 aj napriek rôznym protestným akciám odborárov, ako viete, odborári odišli od rokovacieho stola, sme robili opatrenia, ktoré prezamestnanosť znižovali. Zároveň sme však vytvárali nové pracovné miesta nielen cez verejnoprospešné práce, pán poslanec, ktoré sú "podenkové" a ktoré neprinášajú efekt, ale vytvorili sme naozaj celý rad nových pracovných miest, ktoré mali trvalý charakter.

Prepad veľkej časti obyvateľstva do sociálnej siete prináša znova len nároky na štátny rozpočet a napriek rôznym novelám zákona o zamestnanosti, zákona o sociálnej pomoci a ďalších, ktoré boli len takou falošnou pozlátkou vašich aktivít. Poslednou takou falošnou pozlátkou môže byť tzv. pohon na čarodejnice alebo "prepadovky", prepadové komandá, ktoré majú riešiť čiernu prácu. Prepáčte, toto sú všetko amatérske pokusy o to, ako znižovať nezamestnanosť vytváraním trvalých pracovných miest.

A ešte pár slov k tomu, čo ste hovorili o NATO. Protestujem proti tomu, aby jedna politická strana vytĺkala politický kapitál z toho, že si uzurpuje právo hovoriť za druhú politickú stranu, ktorá je najväčšia v republike, o jej smerovaní, o jej úmysloch. Aj vďaka HZDS stúpli preferencie obyvateľstva vstupu do NATO, aj vďaka HZDS sú preferencie vstupu obyvateľstva do Európskej únie stabilné. Tým sa radi chválite pred zahraničnými návštevami, ako stúpajú preferencie obyvateľov na vstup do NATO, ale zabúdate povedať aj tú druhú časť, že na tom má podiel aj HZDS, či sa vám to páči, alebo nie, NATO nie je vaším majetkom.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič.

I. Gašparovič, poslanec: Áno. Pán poslanec, bolo zaujímavé vás počúvať, ale mne utkvelo to, čo povedal pán poslanec Mikloško a hneď z tejto miestnosti odišiel. Otočil sa a povedal: No, na toto budete ťažko hľadať faktické poznámky, lebo tomu nerozumie ani on sám.

Takže je to duchaplné, ale zaujalo ma predsa z vašej výpovede niečo, čo ste povedali, že o tom všetkom, čo ste povedali, vás presvedčili nezriedkavé kontakty zo zahraničia. No bol by som veľmi rád, čo ste to mali za nezriedkavé kontakty, keď vás potom vaša politická strana takto zaznáva a vlastne ste obyčajným členom. U nás, ak by mal niekto takéto nezriedkavé kontakty a dokázal veľa urobiť, by si asi zaslúžil viac a viedol by niečo, čo by bolo prospešné pre celú stranu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hort, ak som dobre rozumel, keď ste hovoril o integračných procesoch, vyplynulo z toho, že KDH si myslí, že by Európskej únii prekážalo, keby sa Národná rada Slovenskej republiky začala dôslednejšie zaoberať členmi vlády, ktorí sú zodpovední za rabovanie majetku štátu a občanov v takých prípadoch, ako je Devín banka, akcie VSŽ či BMG Invest, Horizont Slovakia. Osobne si myslím, že práve naopak. Európska únia by uvítala, keby sme sa vedeli vysporiadať s korupciou na Slovensku. Stále nám odkazuje, že korupčné prostredie na Slovensku prevláda a najmä takéto kauzy ukazujú na to, že vláda nerobí. A že vláda by sa mala zaoberať týmito problémami a takisto niektorí členovia vlády by možno mali odísť, aby nepadalo podozrenie na to, že sú v týchto kauzách zainteresovaní.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kotian.

M. Kotian, poslanec: Pán poslanec Hort, na takéto vystúpenie musí mať človek ozaj veľmi silný žalúdok, aby to nejako zniesol. Ako vidím, vy ho máte moc silný. Ale v každom prípade chcem povedať, že keď ste boli za tým rečníckym pultom, mali ste si ešte nasadiť leninskú šiltovku a ten prejav by sa hodil do určitého časového obdobia, keď by ste mali tú šiltovku na hlave.

Musíte sa prebudiť, prosím vás, pán poslanec, z toho sna. Vy tu snívate o nejakých veľkých ekonomických výsledkoch a o hospodárskom zázraku v tomto štáte. Vy sa v každom prípade musíte zobudiť aj z toho dôvodu, že tu informujete o niečom inom, aká je skutočnosť a aký je život. Je nutné, aby ste si prečítali, aby ste sa informovali, aké sú štatistické čísla. Rozumiete? A tam sú fakty, tam sú čísla. Tie nepustia! Takže si, prosím vás, vytiahnite brvno z vašich očí a konečne sa už spamätajte.

Ja viem, o čo vám konkrétne ide. Pochopiteľne, že to veľké sústo, ktoré ešte pred vami čaká, je privatizácia SPP a privatizácia energetiky. Tam je ten najväčší príjem pre vašu stranu a príjem pre koalíciu. Tam je tá korupcia, ktorú ste zaviedli organizovaným systémom do všetkých orgánov tohto štátu. A takouto formou pracujete celé funkčné obdobie: Vy tu hovoríte o nejakých úspechoch tejto vlády? Máte vôbec v tomto smere cit, aby ste takéto niečo mohli povedať? Klamete a systematicky podvádzate obyvateľov tohto štátu svojimi doslova zavádzajúcimi informáciami, ktoré tu používate. A to isté používa celá vláda za toto funkčné obdobie.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gajdoš.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hort, to ste pekne vyfarbili tú vašu slávnu vládu, keď tvrdíte, že ak bude odvolaný podpredseda vlády, tak sa nenaplnia naše integračné ambície a iné. Ak teda táto vláda stojí a padá na osobe pána podpredsedu vlády, tak si ho dajte zabalzamovať, aby vám to vydržalo. Ale skutočnosť je iná. Pán podpredseda vlády predsa je člen vlády, ktorý zodpovedá za ekonomiku, za reformné procesy. Má koordinovať činnosť ekonomických ministrov. On sa tejto úlohy, bohužiaľ, nezhostil. Jedinej "dobrej" veci, ktorej sa on zhostil, je privatizačný proces. Ale privatizačný proces nie je reformný proces.

Azda to vaše vystúpenie bolo motivované výčitkami svedomia, pretože aj vy ste boli v tej kompánii, ktorá mala veľmi intenzívne spolupracovať na reforme verejnej správy. No a tá sa vám tiež podarila. To, čo ste pripravili samosprávam na dnešný a každý budúci deň, to sú horory. Takže ste sa vyznamenali. Vidím a verím vám, že nič iné vám nezostáva, len sa chváliť, pretože nemáte čím podoprieť svoje tvrdenia o úspešnosti pána podpredsedu vlády a celej tejto vlády. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Na faktické poznámky pánov poslancov chce reagovať vystupujúci. Nech sa páči, pán poslanec Hort.

M. Hort, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som poďakovať za všetky podnetné námety, ktoré som sa dozvedel z vašich faktických poznámok, ale pretože nemám toľko času, nemôžem reagovať na všetky, ale štyri poznámky si predsa len neodpustím.

Keď mi vyčítal pán kolega Hofbauer, že sa vraciam do minulosti, a pritom on začal Havlom a 300 000 nezamestnanými, ja by som rád pripomenul, že by bolo dobré, keby ste už niekedy konečne povedali občanom a hlavne zamestnancom ZŤS Dubnica, v Martine, Detve, čo za bianko šek to podpísal voľakedy pán Schenk na odporučenie pána Mečiara o nevývoze zbrojárskeho priemyslu aj do takých krajín, ktoré neboli rizikové a nie sú rizikové. Dnes existujú u nás reálne vývozné firmy, nie priekupcovia, ktorí majú rozpracovaných v našich firmách a v našich podnikoch materiál, ktorý by sa dal vyviesť. A iba kvôli takému nezmyslu, lebo vtedy, keď vám klesala úroveň vašich vzťahov so Západom, ste sa im chceli zaliečať, tak sa podpísalo niečo, na čo teraz doplácajú renomovaní vývozcovia zbrojárskeho priemyslu na Slovensku. (Ruch v sále.)

Druhá vec. Pani Keltošová, zo štyroch firiem, ktoré som spomenul o prísune zahraničného kapitálu, som spomenul tri, kde neprišiel zahraničný investor za vašej éry. Ide o U. S. Steel vo VSŽ Košice, o Matador Púchov a o Považské cementárne Ladce.

Pánovi Gašparovičovi len chcem povedať, že počuli tu moji kolegovia presné stanovisko Mikloška a ono znelo: "Dobre hovorí, ale ty tomu nerozumieš." Bolo to adresované pánovi Cuperovi. Takže, pán Gašparovič, poprosím, keby ste druhýkrát neklamali. (Reakcie z pléna.)

A, pán Kotian, ja na rozdiel od vás som leninskú šiltovku nikdy nenosil a nosiť nebudem. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Farkas za poslanecký klub SMK.

P. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi.

Ide o návrh, ktorý predložili poslanci opozície z HZDS s verbálnou podporou niektorých nezávislých poslancov. Už druhýkrát rokujeme v pléne Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu, ktorý je legitímny, lebo je predložený v súlade s naším rokovacím poriadkom, ale ak vychádzame z obsahu návrhu, je ekonomicky dostatočne nepodložený, nepresvedčujúci a politicky motivovaný. Prvýkrát sa stane v tomto volebnom období, že ani strany vládnej koalície nie sú v dostatočnom časovom predstihu jednotné pred prerokovaním opozičného návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi koalície. O tomto svedčí aj fakt, že vláda prerokovaný návrh neodmietla jednomyseľne. Ľavicové spektrum vládnej koalície až do poslednej chvíle vyčkávalo s jasným a čitateľným stanoviskom, čím prispelo k zneisteniu verejnosti a zahraničných partnerov Slovenska v otázke ďalšieho vývoja ekonomických reforiem na Slovensku.

Ak chceme byť otvorení, tak musíme vysloviť názor, že predložený návrh nás neprekvapil. Opozícia potrebuje takpovediac držať želiezko v ohni a vyvíjať určitý nátlak v tej otázke na nejednotné strany vládnej koalície. Práve preto je dôležité v tejto súvislosti hľadať odpoveď na otázku, prečo niektoré strany vládnej koalície uvažujú o vyslovení nedôvery ministrovi vlády pomocou opozície miesto toho, aby v prípade svojej prípadnej opodstatnenej nespokojnosti voči práci ministra vlády využívali formu a prostriedky, ktoré sú poskytnuté koaličnou dohodou, ktorej platnosť potvrdili vlastným podpisom.

Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vlády je vo všeobecnosti vždy zbraň v rukách opozície, ktorá ju s radosťou využíva, samozrejme, podľa svojich potrieb, v závislosti od vytýčeného cieľa. Ale musíme uznať, že je to zbraň, ktorá väčšinou strieľa so slepými nábojmi, a to bez ohľadu na krajinu alebo na politické zloženie opozičných politických strán v danej krajine. Objektívne povedané, funkcia podpredsedu vlády pre ekonomiku vždy je a bude predmetom kritiky. Dvojnásobne to platí v transformujúcej sa ekonomike, kde nárast nárokov na verejné financie vysoko prekračujú možnosti na ich vykrytie. Viackrát táto funkcia musí plniť aj funkciu hromozvodu v búrke často oprávnenej nespokojnosti občanov, ale musí byť aj hlavným integrátorom našich snáh v otázke nášho hospodárskeho a ekonomického rozvoja. Každá zmena na tomto poste môže vyvolať znaky nestability a nejasnosti v otázkach ďalšieho ekonomického vývoja u nás.

Skupina poslancov vo svojom odôvodnení k prerokúvanému návrhu na odvolanie uvádza, že podpredseda vlády pre ekonomiku je zodpovedný, zjednodušene povedané, za spomalenie ekonomického rastu v rokoch 1999 až 2001 v porovnaní s výsledkami, ktoré boli dosiahnuté v predchádzajúcom období, a poklesla aj v porovnaní s priemerom dosiahnutým v rámci Európskej únie. V tejto súvislosti je potrebné povedať, že v rokoch 1999 a 2000 Slovensko dosiahlo ekonomický rast pod priemerom Európskej únie, ale v nasledujúcich rokoch ekonomický rast na Slovensku vždy bol porovnateľný s ekonomickým rastom v rámci Európskej únie. S takýmto vývojom ekonomického rastu u nás musel počítať každý ekonóm, veď po roku 1998 hospodárstvo krajiny sa nachádzalo v stave, ktorý vyvolal potrebu aj nevyhnutnosť ozdravných ekonomických procesov. Zdedenú makroekonomickú nerovnováhu bolo potrebné riešiť, čo vyvolalo aj spomalenie rastu hrubého domáceho produktu. O takejto objektívnej nevyhnutnosti a potrebe riešiť makroekonomickú nerovnováhu hovoria aj niektoré hodnotiace správy renomovaných svetových ekonomických inštitúcií, ktoré sledovali vývoj ekonomiky na Slovensku. Oveľa viac nás teší fakt, že po roku 2000 nastala pozitívna zmena a výsledkom prijatých opatrení hospodárskej politiky došlo k výraznejšiemu rastu hrubého domáceho produktu. Prijaté reformné kroky boli citlivé a bolestivé, ale prvé pozitívne efekty, signály týchto krokov je možné vidieť už na dosiahnutých niektorých makroekonomických výsledkoch v roku 2001 a v roku 2002 ich dosah na ekonomiku Slovenska bude ešte výraznejší.

Ako druhý dôvod na odvolanie skupina poslancov uvádza nezvládnutý mechanizmus udržania pracovných miest a vysokú úroveň nezamestnanosti. Skutočne, ukazovateľ úrovne nezamestnanosti nikoho z nás neuspokojuje. Je to vážny problém, ktorému treba venovať maximálnu pozornosť, ale vo vzťahu k predloženému návrhu skupiny poslancov je potrebné uviesť, že na konci roku 1998 bol taký stav, ktorý sa ďalej nedalo udržať, a bolo potrebné prijať určité opatrenia, ktoré objektívne viedli k nárastu ukazovateľa nezamestnanosti. Predovšetkým tu máme na mysli dve skutočnosti, s ktorými bolo potrebné počítať. Jednou bola vysoká úroveň umelej prezamestnanosti a druhou demografický vývoj na Slovensku. Je preukázané, že rast miery nezamestnanosti úzko súvisí s úpadkom veľkých firiem, prípadným krachom týchto firiem alebo prepúšťaním nadbytočných zamestnancov, možno tých, ktorých bolo možné prepúšťať už aj skôr. V súvislosti s úrovňou nezamestnanosti je možné pozitívne hodnotiť iba fakt, že v posledných dvoch rokoch už nedochádzalo k poklesu celkového počtu pracovných miest. Otázku nezamestnanosti bude potrebné komplexne riešiť aktívnou politikou nezamestnanosti, ktorú musí takpovediac gestorovať rezort sociálnych vecí.

Ako ďalší dôvod na odvolanie podpredsedu vlády pre ekonomiku skupina poslancov uvádza nezvládnutý proces reštrukturalizácie bánk. V tejto súvislosti mi dovoľte pár pripomienok. Podľa nášho hodnotenia proces reštrukturalizácie bánk bol zvládnutý, výsledkom čoho je aj skutočnosť, že niektoré z týchto reštrukturalizovaných bánk sú už sprivatizované významnými zahraničnými bankami. Celý proces reštrukturalizácie bol vykonaný za výdatnej pomoci Svetovej banky a ďalších európskych inštitúcií, ktoré majú bohaté skúsenosti v takejto činnosti.

Druhá moja poznámka smeruje k tomu, že náklady spojené s reštrukturalizáciou vznikli pred rokom 1999. Takýto stav tu vznikol zlým hospodárením bánk vo vlastníctve štátu ešte v predchádzajúcom období. Súčasná vládna koalícia stála iba pred vzniknutým problémom, ktorý bolo potrebné riešiť. Riešenie je, uznávam, veľmi nákladné, ale ani problém, pred ktorým sme stáli, nebol malý. O spôsobe a forme riešenia a o výsledkoch reštrukturalizačného procesu najhodnovernejšie sa vyjadrujú renomované európske inštitúcie. Ich stanoviská sú pozitívne a podporujúce a pre nás rozhodujúce. Žiaľ, výraznejší ekonomický efekt vykonaného kroku budeme pociťovať už v budúcich rokoch, ale niektoré minimálne výsledky sú známe už teraz. Predovšetkým došlo k výraznému zníženiu úrokov, čo vyplýva z prijatého procesu a tento proces vytvára priestor na zvyšovanie investičných aktivít podnikateľskej sféry. Možno prístup niektorých bánk k podnikateľskej sfére by mal byť úprimnejší a otvorenejší, ale ide o rozhodovanie súkromného sektora, na ktorý vláda nemá priamy dosah.

Druhým pozitívom je, že v poslednom období došlo k zvýšeniu ziskovosti v niektorých odvetviach, hlavne v priemysle a poľnohospodárstve, aj napriek poklesu počtu pracovných miest. Takýto vzťah poukazuje sčasti aj na nárast produktivity práce, čo jednoznačne môžeme hodnotiť pozitívne.

V ďalších bodoch skupina poslancov poukazuje na výrazný nárast verejného dlhu krajiny, ako aj na deficit na účte platobnej bilancie. V tejto súvislosti chcem poukázať iba na to, že k výraznému nárastu verejného dlhu došlo v súvislosti s reštrukturalizáciou bánk. Tento dlh už existoval aj pred rokom 1999, len sa neuvádzal v súkromných ekonomických ukazovateľoch. Od roku 1999 je už tento dlh vykázaný. Teda môžeme povedať, že došlo k zvyšovaniu verejného dlhu iba pôsobením priebežných schodkov štátneho rozpočtu za predchádzajúce roky. Pokiaľ ide o deficit na účte platobnej bilancie a jeho porovnanie s deficitom pred rokom 1999, je stav už úplne iný. Kým v roku 1997 a 1998 uvedený deficit bol väčšinou krytý z úveru a hlavne zo zahraničného úveru, v súčasnosti už aktívami zahraničnoobchodnej bilancie, hlavne prílevom zahraničných investícií.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, moja argumentácia smerovala iba k tomu, aby som sčasti poukázal na niektoré odlišnosti v názoroch na dôvody odvolania podpredsedu vlády pre ekonomiku, ktoré sú zapracované do návrhu skupiny poslancov. Samozrejme, tým nechcem naznačiť to, že so všetkým súhlasíme, čo pán podpredseda vlády doteraz vykonal. Máme aj my určité názorové rozdiely na niektoré formy v riešení otázok, ktoré pán podpredseda presadzoval, máme odlišné názory na niektoré čiastkové otázky, o ktorých sme veľakrát rokovali, a neúspešne. Pán podpredseda viackrát presadzoval riešenia, ktoré nám nie celkom vyhovovali, ale vždy sme sa snažili o dosiahnutie kompromisu. Nie vždy sa nám to podarilo, ale to ešte neznamená, že máme hlasovať za jeho odvolanie.

Pri našom hlasovaní vychádzame z dôvodov a z argumentácie predkladateľov návrhu, ktoré však nás, musím úprimne povedať, nepresvedčili, a preto poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať proti návrhu na vyslovenie nedôvery pánovi podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Farkasa sa hlásia šiesti páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Podhradská. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Farkas, predseda výboru, v niektorých momentoch mi napadlo jedno cudzie slovo "apologetika", keď som vás počúval a komentovali ste veľmi jasne, že je legitímne právo opozície postupovať tak, ako postupuje, zároveň ste hovorili čosi o slepých patrónoch či nábojoch, tak ja vám poviem jeden konkrétny príklad, ako pán vicepremiér Mikloš ublížil slovenskej ekonomike, ešte keď ani nebol vo funkcii.

V čase, keď bola volebná kampaň a zostavovala sa Dzurindova vláda, dal pán Mikloš interview pre isté západné noviny a podnikatelia zo Sabinova z Prešovského kraja rokovali so západonemeckými podnikateľmi, ktorí vytiahli xerox rozhovoru pána Mikloša o tom, aká je nevyhnutná 70-percentná devalvácia a aká je ekonomika Slovenska. Na základe tohto xeroxu nasadili podnikatelia z Nemecka sabinovským podnikateľom takú nízku cenu, že to bola v podstate cena, ktorá bola dumpingová, ktorá bola absolútne neprijateľná, ale vzhľadom na to, že sabinovským podnikateľom hrozil krach, tak museli na túto genocídnu cenu kontraktu pristúpiť. A to len preto, lebo nemecký podnikateľ hovoril, že vstupuje do krajiny, kde významný slovenský ekonóm pán Mikloš ju komentoval ako krajinu s veľmi zlou ekonomikou, s nutnou devalváciou a podobne.

To isté platí o tomto pánovi v súvislosti s nezamestnanosťou. Sú naozaj ľudia na Slovensku, ktorí kde stúpia, nič nerastie, ani tráva, ale nezamestnanosť rastie ako burina. Tak to bolo v roku 1991, keď musel odstúpiť Vladimír Mečiar. Za deväť mesiacov 260 000 ľudí prišlo o prácu a za Dzurindovej vlády je 27-percentná reálna nezamestnanosť, keby boli platili naše predpisy z októbra 1998.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gajdoš.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Farkas, aj slepým nábojom sa dá ublížiť. Chcem vás ubezpečiť, že pánovi podpredsedovi vlády nechceme ublížiť. My mu želáme úspešnú kariéru v bankových alebo vo finančných európskych alebo svetových inštitúciách. Nech sa mu darí, azda si spomenie, že pochádza zo Slovenska a bude pomáhať v budúcnosti. Ale musíme konštatovať, že pán podpredseda vlády Mikloš svojím správaním, svojou nekoncepčnosťou občanom Slovenskej republiky ublížil. Viacej hovoril, než konal. Na rozdiel od Dzurindu sa tie jeho reči dali niekedy aj počúvať a naivný človek by im aj uveril. Skutočnosť je však iná, realita je veľmi tvrdá, pre mnohých ľudí existenčná.

Ak môžem hovoriť za ľudí z východného Slovenska, absolútne odsudzujú politiku súčasnej vlády a správanie sa pána podpredsedu vlády Mikloša. Ako východniar východniarom nepomohol. Chcel by som povedať, že sa tu odohráva a odohrá, pán poslanec Farkas, úplne iný scenár. Buďte pokojný. V hre je asi 100 mil. korún. Údajne asi 20 poslancov si zvýši svoje kontá, hlasovanie prebehne tak, aby bol vlk sýty, baran celý, padne iný člen vlády, aby sa to nejakým spôsobom zahralo do autu. Takže vaše obavy a tá podporná reč... (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Farkas, táto vláda sa môže pochváliť, ale úprimne skutočne s tromi vynikajúcimi kritériami, ktoré boli prekročené v rámci európskeho štandardu.

Slovensko má za tejto vlády a za podpredsedu pre ekonomiku Mikloša rekordnú nezamestnanosť v európskom meradle, žiadny európsky štát Slovenskú republiku nepredbehol, 27 %, to je rekord, podľa súčasnej metodiky 21 %.

Slovensko má rekordný deficit obchodnej bilancie 103 mld. za minulý kalendárny rok. Tak to sa nepodarilo ani vo sne nikdy nikomu dosiahnuť. Tejto vláde sa to podarilo. Úprimné blahoželanie! Ale to je blahoželanie do krematória a do márnice.

Tejto vláde sa podarilo zvýšiť za 3,5 roka svojho vládnutia zadlženosť štátu 2,5-násobne, a to za stavu, že voči Mečiarovej vláde boli veľmi vážne výhrady vo výške zadlženia, ale tie úvery, ktoré boli brané v tom čase, boli do investičných procesov a do investičných rozvojov. To neboli finančné prostriedky prejedené ako za tejto vlády.

A čo sa týka stability politickej scény na Slovensku, nuž, pán poslanec Farkas, neviem, kto spôsobuje jej nestabilitu. Keď sa ma zahraniční partneri pýtajú na niektorého konkrétneho poslanca, za ktorú stranu je v parlamente, na môj dušu neviem to povedať. Pretože s výnimkou Strany maďarskej koalície a Hnutia za demokratické Slovensko všetko je tu tak rozpadnuté, že už, myslím, ani samotní poslanci nevedia, príslušníkmi čoho sú, za koho hovoria a v mene koho. Hovoria v podstate len v mene toho, čo tu spomenul predo mnou pán poslanec Gajdoš. Za 5 mil. "všimného" je hodno im aj čušať alebo hlasovať žiaducim smerom.

Čo sa týka stability toho, že ak padne Mikloš, tak sa zrúti náš vstup do Európskej únie a NATO. Nedajte sa vysmiať!

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kotian.

M. Kotian, poslanec: Pán poslanec Farkas, ja vás teraz musím vo vašom prejave však podporiť a plne s vami súhlasiť, že pán podpredseda vlády Mikloš nemôže za to, že včera pršalo, nemôže za to, že túto zimu napadlo toľko snehu. Pán podpredseda vlády Mikloš nemôže za to, že hlásia na budúce dni zmenu počasia. Ale chcem vám povedať toľko, že pán podpredseda vlády môže za to, že likviduje ekonomiku a hospodárstvo tohto štátu. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Pavol Farkas hovoril o slepých nábojoch opozície, ktorými odôvodňujeme odvolanie pána podpredsedu vlády.

No, pán poslanec, myslíte si, že napríklad naša kritika neodbornej a nepripravenej reformy verejnej správy, za ktorú bol podpredseda vlády zodpovedný, je slepý náboj? Len sa spýtajte nových funkcionárov vyšších územných celkov, ako aj občanov, aké zmätky a neujasnenosti sú v praxi. A za reformu verejnej správy bol zodpovedný, za jej koncepciu, podpredseda vlády Mikloš! A ešte aké budú problémy z dôvodu finančného nepokrytia reformy a nedomyslenia, ak prejdú kompetencie v oblasti školstva a sociálnych vecí na samosprávy! Bude to znamenať zatváranie škôl, nemocníc, rušenie sociálnych zariadení a podobne. Tak ako už prebieha rušenie jaslí, tak ako už prebieha aj zvyšovanie miestnych daní a poplatkov a podobné javy. Celá reforma nebola finančne zabezpečená a dnes už to verejne hovorí aj ZMOS. My sme to hovorili pri prerokúvaní návrhu zákona. Pán podpredseda vlády ani členovia vlády to vôbec nebrali do úvahy.

A ešte jednu zmienku. Mala som pripravených viac, ale vzhľadom na to, že ste skrátili čas na zákonom minimálne rozpätie, asi sa nedostanem k vystúpeniu, tak chcem len pripomenúť, že tzv. oddlžené nehnuteľnosti, ktoré prechádzajú na vyššie územné celky, nie sú oddlžené. Tam nastane ešte jeden veľký právny cirkus.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, vy ste sa ani neprihlásili do rozpravy.

K. Tóthová, poslankyňa: Prihlásila.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nie ste prihlásená do rozpravy. Bola skrátená. (Reakcia z pléna.) Už nie.

Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Farkas, vy ste tu veľmi pozitívne hodnotili reštrukturalizáciu bánk, ako ju urobila táto vláda. Nuž tá reštrukturalizácia bánk na spôsob súčasnej vládnej koalície je naozaj skvelá a ja by som demonštrovala jej úžasnosť na jednom drobnom príklade. Pritom upozorňujem, že v prípade bánk ide o miliardové sumy. V tom príklade použijem iné sumy, trošku nižšie. Mám auto, chcem ho ozdraviť, reštrukturalizovať, tak ako ste to vy chceli robiť s bankami, a do jeho opravy vrazím 100 000 korún. Potom ho predám za 100 korún a "vytešujem sa", aký som urobila úžasný obchod. Znovu pripomínam, že v tom mojom prípade, v prípade toho opraveného a výhodne predaného auta, som hovorila o sume 100 000 a 100 korún. V prípade bánk tá suma, ktorú ste vrazili do ozdravenia bánk, sa pohybuje nad 100 mld. korún a vy nazývate tento obchod skvelým obchodom. Teraz sú už všetky banky "sprivatizované" a je nám hej.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Na faktické poznámky chce reagovať pán poslanec Farkas.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Prakticky chcem poďakovať za každú pripomienku, ktorá tu zaznela na moje vystúpenie. Z každej pripomienky sa dá učiť a dá sa čerpať buď v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle slova. Som rád, že až taká argumentácia nebola proti môjmu vystúpeniu. Vo všeobecnosti ste sa vyjadrili k niektorým otázkam, hlavne pokiaľ ide o reštrukturalizáciu bánk. Ľutujem, že ste ma pozorne nepočúvali, lebo ja som svoje stanovisko opieral iba o to, že reštrukturalizačný proces bol zvládnutý vo vzťahu k tomu, že tie banky sú teraz už predané a peniaze sú už na Slovensku.

Pokiaľ ide o zvládnutie ďalšieho procesu, to ešte bude pred nami a je to veľmi dôležitá otázka. Ale som rád, že ste prakticky viacerí hovorili o slepých nábojoch. Tiež ste nepochopili logiku môjho vystúpenia. Veď som hovoril o tom, že bez ohľadu na krajinu a bez ohľadu na zloženie opozície väčšinou takéto úsilie je strieľanie so slepými nábojmi. Nič iné. Ja som to mieril iba na úspešnosť takéhoto úsilia, či na Slovensku, alebo v bársktorej inej krajine.

Pokiaľ ide o tú myšlienku, že by som hovoril o tom, že v prípade, ak by bol odvolaný pán podpredseda vlády Mikloš, tak by sme sa mali obávať o naše pozície vo vzťahu k Európskej únii. Ja som vôbec takúto myšlienku nevyslovil a nemyslím si, že naše snaženie je závislé od toho, že iba pán Mikloš nás tam musí doviesť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mesiarik. Ešte predtým chcem informovať, že som vychádzal z nesprávnych podkladov. Pani poslankyňa Tóthová je prihlásená ako 16. do rozpravy. Ospravedlňujem sa.

Pán poslanec Mesiarik.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som v mojom krátkom vystúpení zaujať stanovisko k prerokúvaniu návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi.

Nebudem sa tajiť tým, že už niekoľkokrát som ja osobne, ale aj viacerí poslanci Strany občianskeho porozumenia vzniesli kritické pripomienky k práci podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Zastávam názor, že podpredsednícky post, alebo post podpredsedu vlády pre ekonomiku považujem za jeden z najvýznamnejších, ale aj najťažších vo vláde Slovenskej republiky. Očakával som, že pán podpredseda vlády pre ekonomiku bude hlavným koordinátorom a doslova že bude určitým motorom ekonomiky, rozvoja ekonomiky a že to budete práve vy, pán podpredseda Ivan Mikloš, ktorý dokážete ekonomiku vyviesť z krízy, že dokážete koordinovať najmä ekonomických ministrov tak, aby sa dôsledne plnilo programové vyhlásenie vlády. Ak sa pozrieme na výsledky ekonomiky, nechcem tu operovať číslami, stačí si pozrieť len tlač, ale bez politického zafarbenia, bez citových záležitostí, žiaľbohu, musím konštatovať, že táto funkcia koordinátora medzi ekonomickými ministrami, ale aj medzi ekonomickými a neekonomickými ministerstvami nebola z vašej strany zvládnutá.

Mňa viac zarážajú vaše stanoviská, ktoré som sa mal ako poslanec možnosť dozvedieť aj tu, v sále, napríklad na riešenie zamestnanosti, presúvanie zodpovednosti na rezort ministerstva práce alebo priamo na Národný úrad práce. Pamätám si ešte, ako keby to bolo dnes, keď ste na moju otázku odpovedali tu, v tejto sále, keď som sa pýtal, kto podľa vás zodpovedá za riešenie zamestnanosti, povedali ste, že Národný úrad práce. Myslím si, že je to nepochopenie problému a zrejme z toho aj pramenilo to, čo som povedal v úvode, že tá koordinácia mi chýbala a možnože vaša tvrdšia ruka mi chýbala v tom, aby ekonomickí ministri naozaj zaberali, aby makali, aby boli iniciatívni nielen v legislatívnom procese, ale v konkrétnych opatreniach na oživenie ekonomiky. Nemôžeme sa potom čudovať, že výsledkom takýchto prístupov je rast nezamestnanosti, že sú tu slabé aktivity v oblasti tvorby nových pracovných miest a že vlastne dodnes neexistuje ucelený a riadne úderný určitý plán národného rozvoja, po ktorom sme tak spoločne volali. Mrzí ma aj to, že namiesto koncepčného, zásadného riešenia týchto problémov sme často boli svedkami, že časť vlády, ale aj z vašej pozície to bolo počuť, sa vydávala cestou kritiky, že sú vysoké sociálne dávky, treba ich znížiť, treba hľadať čiernu prácu. A iba v tomto smere sme hľadali riešenie zamestnanosti namiesto toho, aby sme skutočne robili všetko pre to, aby sa tvorili nové pracovné miesta.

Na druhej strane chcem aj zdôrazniť, že samotné legislatívne podmienky pre podnikateľov, či už domácich, alebo zahraničných, sú v stave, či chceme, lebo nechceme, že nedošlo k výraznejšiemu zlepšeniu podnikateľského prostredia. Ako poslanci to počúvame dennodenne od našich podnikateľov. Za veľmi vážny problém považujem aj kritický stav v oblasti vymožiteľnosti práva a legislatívu ekonomického prostredia, ktorá v súčasnosti umožňuje - a v dosť veľkej miere - toto prostredie mnohým zneužívať. Ak by som jednou vetou zhodnotil stav, v akom sa slovenská ekonomika nachádza, môj názor je, že sme tam, kde sme začínali pred tromi rokmi, ba dokonca v mnohých oblastiach a ukazovateľoch sme na tom ešte horšie.

Na druhej strane ma trochu prekvapilo to, že dosť veľa času ste venovali problematike privatizácie, angažovanosti cez komisie. Pričom si myslím, že na to je príslušný rezort a možnože ten váš drahocenný čas i vaše skúsenosti a vedomosti ste v tom čase mali viac venovať oživeniu ekonomiky a menej sa venovať azda privatizácii.

Myslím si, že na tom, kde sa nachádza naša slovenská ekonomika, na nepriaznivom vývoji či už v bilancii zahraničného obchodu, ale hlavne čo ma najviac na tom mrzí, že sociálna situácia je zlá, máte nesporne svoj podiel. Zastávam názor, že v oblasti, ktorú vo vláde zastrešujete, je toľko problémov a neriešených vecí, že kritika na výkon práce podpredsedu vlády pre ekonomiku je oprávnená. A ja verím, že ju budete brať predovšetkým z vecného hľadiska, a nie z hľadiska politického, a to aj napriek tomu, že opätovne návrh na vyslovenie nedôvery predkladá opozícia.

Kriticky sa musím vysloviť aj k ďalšej oblasti, ktorú zastrešuje podpredseda vlády pre ekonomiku, a to je Rada hospodárskej a sociálnej dohody, teda tripartita. Je nesporné, že prijatím zákona, na ktorom určite máte svoju zásluhu, zákona o sociálnom partnerstve, teda zákona o tripartite, sme sa dostali o krok vyššie, pokročili sme dopredu a právom sme všetci očakávali, že skutočne dôjde ku skvalitneniu sociálneho dialógu a že nebude dochádzať k takým skutočnostiam, že partneri budú od stola odchádzať a že nebude narastať sociálne napätie. Dnes však musím konštatovať, že to tak nie je. A v tripartite to často škrípe, pričom dobre viete, že v roku 2001 bol dosť dlhý časový úsek, keď sa tripartita rozpadla alebo dialóg sa nekonal. Som presvedčený, že aj na tomto stave máte svoj podiel o to viac, že sociálni partneri, najmä Konfederácia odborových zväzov, niekoľkokrát vzniesli vážne výhrady voči tomu, ako vediete tripartitu.

V súvislosti s tým nemôžem nespomenúť vaše nedávne veľmi čerstvé vyhlásenie na margo problému Zákonníka práce, keď ste verejne deklarovali, že vláda zrejme buď podcenila problém, alebo problém dôsledne nezvážila, že v Zákonníku práce sú vážne nedostatky, ktoré treba riešiť. Mňa zarazilo to, že návrh na riešenie týchto nedostatkov podpredseda vlády, ktorý sedel vo vláde, keď sa o tom rokovalo, hlasoval, chce riešiť prostredníctvom poslancov SDKÚ, ktorí vlastne ani neexistujú, pretože sú tu poslanci SDK. Ale čo mňa najviac mrzí, že to nechce riešiť tým, aby to vláda napravila, aby donútil rezorty, ktoré sa na tom podieľajú, ak sú tam chyby, aby pripravili vládny návrh, a sme tu od toho, aby sme posúdili, či to napravíme, alebo nie.

Chcel by som, vážený pán podpredseda vlády, a mohol by som, vážený pán podpredseda vlády, takto hovoriť o ďalších problémoch, ale nie je to ani mojím cieľom, ani si neosobujem právo hodnotiť komplexne činnosť. Chcel som poukázať na tie veci, ktoré mňa bolia, kde vidím, že skutočne sa treba zamyslieť nad činnosťou, treba urobiť všetko pre to, aby sa veci naprávali, i keď som si vedomý, že čo sme neurobili za 3,5 roka, za pár mesiacov to určite v tomto volebnom období sa už asi neurobí.

Chcem vás preto vyzvať, pán podpredseda vlády, aby ste aj vy reálne zhodnotili svoje pôsobenie vo vláde, aby ste sa skutočne zamysleli nad tým, kde sme mohli byť lepší a horší a ešte raz lepší a účinnejší. A ešte raz zdôrazňujem, bez ohľadu na to, kto hovorí tieto pripomienky. Pokiaľ to hovorí poslanec a pokiaľ sa nekritizuje len po chodbách. Mrzí ma, že pán premiér trošku zdramatizoval situáciu, nemyslím, že je to šťastné riešenie, ak stavia celú vládu na jednom človeku, pretože určite to tak nie je. Nikdy vláda nestála len na jednom človeku, ak by to tak bolo, tak ostatným dajme dovolenku, ušetríme peniaze... (Potlesk.) Ale je to zložitá situácia, preto si myslím, že aj ja osobne, pretože za seba hovorím, budem musieť brať do úvahy aj tento fakt. Pretože treba brať do pozornosti, čo bude zajtra. Ale nie som rád, že pán premiér urobil to, že sa rozhodol, ak pánovi podpredsedovi vlády bude vyslovená nedôvera, podá demisiu. Nie je to správne. Ďakujem.