B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, nevyrušujte!

M. Dzurinda, predseda vlády SR: ... až 1998, keď sme svedkami hlavne za pána Jána Duckého, keď sa vydávali neuveriteľné, obrovské nekryté zmenky, s úhradou ktorých si dodnes vlastne ešte nevieme celkom rady. (Ruch v sále.)

Bude tu nepochybne ešte veľmi veľa reči, bude tu, domnievam sa, povedané ešte veľké množstvo demagógie (reakcie z pléna), ale to podstatné, čo chcem povedať, to je skutočnosť, že bude tu základný zápas o to, či Vladimír Mečiar a jeho privatizéri získajú väčšinu a podarí sa im povaliť vládu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toľko k stanovisku vlády, toľko ešte môj osobný pohľad k tomu, čo pán poslanec Kozlík uviedol ústne.

Na samý záver vám chcem však oznámiť aj svoj politický postoj, svoje politické rozhodnutie k tomuto aktuálnemu prípadu. Chcem tak urobiť veľmi úprimne, veľmi pokojne iba preto, aby ste toto moje rozhodnutie poznali, lebo to považujem za správne. Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky vlastne od roku 1992 veľmi dobre viem, že poslanec sa rozhoduje najmä svojím svedomím, zohľadňuje aj odporúčanie svojej politickej strany, ale, samozrejme, rozhoduje sa aj na základe potrebnej sumy informácií. A práve túto sumu informácií vám chcem doplniť a oznámiť vám, že som sa rozhodol, v prípade, že Národná rada Slovenskej republiky vysloví vicepriemiérovi Miklošovi nedôveru, že sám podám demisiu z funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky. (Reakcie z pléna a potlesk.)

Toto svoje rozhodnutie opieram o základné principiálne politické postoje, alebo ak chcete, poučky v každej parlamentnej demokracii. Poviem to veľmi jednoducho. Nikto z normálnej vlády nemôže byť odvolaný na základe návrhu opozície. Toto je základná poučka, a pritom vám chcem povedať, že vôbec nejde o konkrétnu osobu, že vôbec nejde o podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Opakujem to ešte raz, ak sú problémy vo vládnej koalícii, vládna koalícia má a musí mať silu si tieto problémy riešiť. Neprichádza v normálnej, štandardnej vláde do úvahy, aby opozícia robila vo vládnej koalícii poriadky. A ešte raz podčiarkujem, vôbec to nespájajte s konkrétnou osobou. Nejde o osobu, v konečnom dôsledku nejde o pána vicepremiéra Ivana Mikloša, ktorého prácu si veľmi vážim, ale ide o princíp. Ide o základný demokratický princíp, o základný predpoklad fungovania vzťahov medzi vládnou koalíciou a opozíciou.

Aby som vám túto sumu informácií ešte skompletizoval, chcem vám oznámiť, že nikto z vládnej koalície dosiaľ nepožiadal o odchod pána vicepremiéra Ivana Mikloša z funkcie. (Reakcia z pléna.) Ak sa kedykoľvek a kdekoľvek - a zasadáme každé dva týždne, vládna koalícia - objaví požiadavka na prehodnotenie toho alebo onoho člena vlády, budeme sa s touto požiadavkou veľmi úprimne a veľmi seriózne zaoberať. Chcem teda zvýrazniť skutočnosť, že často mi hovoria, že som mužom kompromisov... (Smiech v sále.) ...že podlieham raz jednej alebo druhej strane, ale rovnako si myslím, za vyše tri roky ste mohli poznať, že vždy v prvom rade mi išlo o princíp, o správanie principiálne.

Veľmi si želám, panie poslankyne, páni poslanci, aby súčasná vládna koalícia mohla dokončiť volebné obdobie. Ale ešte viac si želám, aby Slovensko aj naďalej prechádzalo stabilným, pokojným vývojom. Preto vás chcem poprosiť o podporu pre vicepremiéra vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku pána Ivana Mikloša. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána premiéra s faktickými poznámkami sa prihlásili 13 poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok... (Ruch v sále.) Trinásti poslanci, do 20 to ide, pán poslanec. (Reakcia z pléna.)

Takže prečítam, prosím vás: pán poslanec Cuper, Brňák, Švantner, Slavkovská, Šepták, Benčat, Paška, Podhradská, Mušková, Kotian, Halmeš. (Reakcie z pléna.)

Počúvajte ďalej, Mušková deviata, desiaty Kotian, ďalej Halmeš a teraz budem písať Gašparovič... Pán poslanec, vidíte, že ste tam. Drobný, Kolláriková. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Miki ma nezapol.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Svieti. Viac ako treba.

J. Cuper, poslanec: Aha, svieti, pardon.

Pán Dzurinda, budem vám hovoriť pán Dzurinda, lebo sme sa minule dohodli, že názov premiér, to je niečo, čo sa nezlučuje s vašou osobou. Chcem povedať, že chýbala tomu iskra, pán Dzurinda. Akákoľvek iskra. Asi ste si zrejme spomenuli na ten spomínaný plyn, aby to celé nevybuchlo. Pán Dzurinda, elementárna slušnosť hovorí, čl. 102 o tom hovorí, že správy o stave republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. p) prednáša prezident Slovenskej republiky. Ten by mohol objektívne zhodnotiť vývoj v Slovenskej republike, ako ho hodnotil v minulom roku. A tá jeho správa nebola až taká ružová, ako ste ju vykreslili vy tými okuliarmi, ktoré ste si kúpili kdesi na Wallstreete alebo niekde inde v USA. A ja predpokladám, že nebude taká ružová ani tento rok, ak pán prezident príde predniesť v apríli alebo v marci správu o stave republiky. Ale najlepším barometrom, pán Dzurinda, spokojnosti občanov Slovenskej republiky s vašou vládou sú vaše preferencie vašej slávnej SDKÚ, či SDK, to nikto nevie, máte ich asi okolo 5 %, takže sa pohybujete na hranici zvoliteľnosti.

Dopadnete, pán Dzurinda, zrejme ako poľská proreformná vláda, ktorá tiež robila také "veľmi kvalitné reformy", až to vyšťavilo všetkých občanov, a preto povedali, že bude dobré, keď bude niekto iný robiť reformy. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brňák. Potom pán poslanec Švantner.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, počas vášho vystúpenia ste viackrát povedali, že vláda schválila tento postup, toto vaše stanovisko a že podporila podpredsedu vlády. A ak si uvedomíme, že vláda je podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa ostatného právneho poriadku zborový, kolektívny orgán, ktorý rozhoduje ako kolektívny orgán hlasovaním, chcem sa vás opýtať: Kde je uznesenie vlády z dnešného dňa o tom, že vláda vyslovila podporu podpredsedovi vlády pánovi Miklošovi? Pokiaľ som čítal informácie, ktoré boli dnes zverejnené v tlači, tak z nich vyplynulo, že vy ste nedali hlasovať vo vláde o dôvere svojmu podpredsedovi. Koho chcete balamutiť v parlamente, že pán podpredseda vlády má dôveru tejto vlády, ak ste nedali hlasovať vo vláde o tejto dôvere? A navyše ste vo svojom vystúpení veľakrát, ak teda hovorím pravdu, klamali o tom, že pán podpredseda vlády má vašu dôveru. Apelovali ste v zmysle princípov tu na pôde parlamentu v tom smere, že predsa poslanci sa musia riadiť svedomím, a nie opozíciou.

Čiže ešte raz sa vás pýtam: Vystúpte a uveďte, akým spôsobom vláda dnes dala podporu podpredsedovi vlády pánovi Miklošovi. A ak tak neurobíte, žiadam predsedajúceho, aby sme toto uznesenie vlády z dnešného dňa všetci dostali na stôl. Pretože ak sa neviete dohodnúť vo vláde o dôvere svojmu podpredsedovi, tak neapelujte tu na základe nejakých princípov vo vzťahu k poslancom vládnej koalície. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Švantner a potom pani poslankyňa Slavkovská.

D. Švantner, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán premiér, najprv musím povedať jednu výčitku, ktorú mám k tomu, ako ste sa dnes zachovali voči parlamentu. Hovorili ste až do 18.00 hodiny, keď bol prenos rozhlasu. Nedali ste nám šancu, aby sme mohli reagovať na to, čo ste tu povedali. Ale napriek tomu budem hovoriť ďalej.

Pán premiér, dá sa povedať, že podpredseda vlády pre ekonomiku má veľmi široké pole pôsobnosti. A ja mám jeden dôvod, ktorý tu musím spomenúť, ktorým je konkrétna chyba podpredsedu vlády. Pán minister Harach si priznal chybu ohľadom predaja akcií VSŽ-ky. Ja si myslím, že práve podpredseda pre ekonomiku by mal dávať pozor na to, aby sa nestal taký prešľap, ktorý sa teraz tu stal. Predsa podpredseda vlády pre ekonomiku by mal koordinovať to, že nie je len 21 % akcií vo vlastníctve Transpetrolu, ktoré sa predali, ale je tu ešte 16 % akcií, ktoré má Fond národného majetku. Je rozdiel predávať 21 % alebo predávať 40 %! Tým, že by sa boli skoordinovali a skumulovali všetky akcie VSŽ-ky. Tam by sme hneď mohli hovoriť o 200 mil. korún, ktoré stratila táto vláda, ktoré stratila, a vieme veľmi dobre, že sú to naozaj koruny, ktoré potrebuje zdravotníctvo, ktoré potrebuje školstvo, ktoré potrebuje armáda. A toto je jednoznačne chyba podpredsedu vlády pre ekonomiku. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Slavkovská. A potom už podľa zoznamu na tabuli.

E. Slavkovská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Myslím si, že pre každého opozičného poslanca je už trápne, keď vystúpi premiér slovenskej vlády a každý bez výnimky svoj prejav začína plakaním nad tým, aké to bolo ťažké, keď nastúpili, a čo tu bolo pred štyrmi rokmi. Je to trápne, ale myslím si, že ešte trápnejšie je to, že pred štyrmi rokmi premiér nastupoval s tým, že má okolo seba skupinu najlepších hospodárskych expertov, ktorí majú fantasticky zmapovanú situáciu a všetko zvládnu takpovediac ľavou zadnou. Medzi tých expertov, samozrejme, patril aj súčasný podpredseda vlády pán Mikloš. Teraz sa ukazuje, že sa to nedá zvládnuť ľavou zadnou, a dokonca dnes premiér priznal, že napríklad taká nezamestnanosť sa nedá za také krátke obdobie zvládnuť, pretože má svoje korene už pred rokom 1990.

Pán premiér, to viete iba teraz? Ako to, že ste to nevedeli vtedy, keď ste nastupovali a mali ste vedľa seba takého vynikajúceho odborníka, ako je pán podpredseda vlády? Oháňate sa tu nejakými zahraničnými autoritami s vysokým medzinárodným kreditom, ktorí tvrdia, že na Slovensku je všetko v poriadku a ide to tak, ako to má ísť. Prečo sa neoháňate tým, čo si myslia ľudia o vašej vláde a o ekonomike, ktorá tu panuje a ktorá ich tlačí stále viacej a viacej ku dnu. Prečo nehovoríte o tých kauzách, ktoré tu boli a pre ktoré museli odísť vaši ministri: telekomunikácie, VSŽ, Devín banka, Transpetrol. Za to všetko nesie zodpovednosť aj váš podpredseda vlády, ktorého tu dnes tak vehementne obhajujete. Alebo že by ste v tých kauzách lietali spolu s ním? Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šepták.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. To by človek neveril, čo si tu môže v parlamente vypočuť z úst premiéra. Okrem zahraničnej pozitívnej reklamy, čo konkrétne ste, pán premiér, s vašou vládou z programového vyhlásenia za viac ako tri roky splnili? Viac-menej nič! Zanedbaná dôchodková, zdravotná, sociálna aj daňová reforma. Známe je vaše odkladanie horúcich problémov na budúcu vládu. Nie, že ste muž kompromisu, ako ste sa sám nazvali. Ak sa niečo za tri roky vašej vlády udialo, tak je to zníženie životnej úrovne obyvateľstva, pán premiér. Aj napriek tomu, že predávate strategické podniky, nosné piliere slovenskej ekonomiky. To je druhá stránka mince k vášmu vystúpeniu, pán premiér, a nech volič posúdi, kto má pravdu.

A na záver, do 18.00 hodiny vysielal Slovenský rozhlas priamy prenos, čiže úlohu informovanosti obyvateľstva ste si splnili. Otázka však znie, či nešlo o negatívnu reklamu, pán premiér.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Benčat.

J. Benčat, poslanec: Ďakujem za slovo. Pozorne som si vypočul prejav pána premiéra, ale myslím si, že tá znôška dezinformácie je tam taká veľká, že je ťažké reagovať v rámci dvoch minút. Dotknem sa jednej parciálnej časti, kde hovoril o transparentnosti predaja Slovenských telekomunikácií.

Prosím vás pekne, ak o tomto hovoríte, že ide o transparentnosť, tak to je ťažko vysloviteľná lož. Žiadna rozumná vláda nepredáva vo svojej krajine majoritnú časť strategických podnikov, aby mohla stratiť možnosť v budúcnosti ovplyvňovať závažné rozhodnutia, ktoré majú dosah na obyvateľstvo celej krajiny. Cena za 51-percentný balík Slovenských telekomunikácií za 42 mld. korún je smiešna. Ako sa k tejto cene teda došlo? - buďme transparentní. Hodnotila sa cena, za ktorú boli postavené, meter štvorcový bol 3 000 korún na Slovensku v priemere. Odvtedy sa zvýšila cena nad 30 000 korún. V Rakúsku je to 30 000 šilingov. Ako sa teda došlo k sume, ktorá vlastne vznikla? Telefonizácia územia bola odhadnutá na 450 mld., zosilňovače a kabelizácia 50 mld., televízne vysielače, vykrývače 50 mld., rozhlasové vysielače 10 mld., doplnkové stavby 6 mld. a príprava územia, inžinierska činnosť 50 mld. Spolu je to 616 mld. korún. Takže potom 51-percentná čiastka má hodnotu 314 mld. korún, a nie úbohých 42 mld. Ak by sme teda pristúpili na hru, že koľko by to stálo v Rakúsku, za koľko by to Rakúsko, za akú trhovú cenu predalo, je to 1 848 mld. korún. No a tých 51 % je to 942 mld. Sk.

Tak toto je transparentnosť, vážení! Nie tých 42 mld., ktoré ste tu vy udávali.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán premiér, sľubovali ste Slovákom báječný život na Slovensku. Sľubovali ste im dvojnásobné platy, prácu pre každého, kto chce pracovať, sociálne istoty pre slušných ľudí, lepšie vybavené školy. Sľubovali ste, že potrestáte podvodníkov a odstránite korupciu. Vážený pán premiér, skutočnosť je iná. Na Slovensku je bieda a stále viac obyvateľov je pod hranicou biedy. Viac ako 20 % zdravých občanov tejto republiky nemá prácu. Nemocnice nemajú základné lieky na to, aby dokázali liečiť chorých, nemocných. Prepúšťate učiteľov, zatvárate školy. A podvodníci veselo behajú po Slovensku a rabujú hospodárstvo Slovenskej republiky. Vaša nečinnosť a nečinnosť vašej vlády spôsobuje, že majú na to veľa a veľa priestoru. Nedivte sa preto, že vám neveríme, a nedivte sa preto, že ak hovoríte, že po odvolaní pána Mikloša podáte demisiu, možno viacej poslancov tejto Národnej rady bude hlasovať aj za odvolanie pána Mikloša.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Som rada, že vystúpenie pána Dzurindu vysielal v priamom prenose Slovenský rozhlas. Som naozaj rada, lebo občan si mal možnosť vypočuť jeho slová a porovnať ich s realitou. My nepotrebujeme citáty zo správ, pán Dzurinda, stačí, keď si vaše reči porovnáme s tým, ako sa na Slovensku skutočne žije. A myslím si, že občan, ktorý vás počul v rozhlase, mal možnosť si to porovnať.

Vy ste tu predviedli chválospevy na slovenskú ekonomiku a rad-radom ste sa dotkli všetkých piatich dôvodov, ktoré sme uviedli v návrhu na odvolanie podpredsedu vlády Mikloša. Myslím si, že v slušnej krajine by stačil jeden jediný dôvod na to, aby podpredseda vlády pre ekonomiku odstúpil. A to je práve rekordný deficit zahraničnoobchodnej bilancie. Ale vás to určite netrápi. Vy ste tu naozaj prednášali chválospevy na slovenskú ekonomiku, a pritom veľmi dobre viete, že skutočný stav slovenskej ekonomiky v súčasnosti, za ktorú nesie plnú zodpovednosť pilier reformy podpredseda vlády Mikloš, sa podobá na Titanic, ktorý má v podpalubí už plno vody, ale na horných palubách stále vyhráva hudba a pije sa drahý koňak. A vy sa tvárite, že je všetko v poriadku. Ja som presvedčená, že pána Mikloša to netrápi. Lebo v záchrannom člne, keď sa ten jeho Titanic bude potápať, má už "predplatené" svoje miesto.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán predseda, tvárite sa ako demokrat a nehanbíte sa tu ohovárať, a už viackrát, mŕtveho človeka, ktorého vraha ste za tri roky nedokázali odhaliť, hoci vtedy váš pán minister tvrdil, že sa to tak udeje za pár týždňov. Prídete si tu, na vašu objednávku tentoraz vysiela Slovenský rozhlas, keď zneužívať Slovenskú televíziu tak rýchlo za sebou už asi nemáte odvahu, ale majte odvahu aspoň na to, aby ste si priznali, že vaše predvolebné sľuby boli klamstvá. A ťažko na ne doplatili nielen tí, ktorí vám uverili, ale aj tí, ktorí si vedeli spočítať, že dvojnásobné platy je holub na streche.

Keď sme už spomínali to vysielanie, keď máte takú moc v médiách, zasaďte sa, prosím, za to, aby aspoň jeden váš sľub o priamych prenosoch z parlamentu bol splnený. Pretože v médiách sa deje hanebná manipulácia, kde o vyváženosti sa nedá vôbec hovoriť. Poukazujú na to už nielen nezávislé agentúry, ale aj zahraničie. A ak je pravda, že rozhlas vysielal len po váš príspevok, po vaše vystúpenie, tak je to teda všetko hanebný cirkus.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kotian.

M. Kotian, poslanec: Pán premiér, je dobré, že vaše vystúpenie bolo v takom umiernenom tóne, až na ten záver. Je dobré, že ste dnes vynechali slová, ako je "rabovačka", "veľké kalibre", "špinavé paprče" a ďalšie arogantné zvraty, ktoré v tejto snemovni bežne používate. Neviem, či si už uvedomujete zodpovednosť, ktorú máte na svojej hlave za vládnutie a stav, v akom sa nachádza táto spoločnosť a tento štát.

Pán premiér, vo svojom prejave ste spomenuli len málo bodov vášho volebného programu a programového vyhlásenia vlády, keď ste sa ujali moci po parlamentných voľbách v roku 1998. Samozrejme, že ste nespomínali negatíva, pod ktoré ste sa vy osobne podpísali aj s pánom Miklošom. Áno, blíži sa odpočet vašej vlády a jej práce, ktorú musíte dať obyvateľom tohto štátu a voličom, ktorých ste predvolebnými sľubmi hrubo podviedli a oklamali. Vaše "úspešné" vládnutie, pochopiteľne v úvodzovkách, je už hodnotené jasným signálom, jasnými percentami, čo sa týka preferencií vášho politického subjektu SDKÚ, na čele ktorého stojíte.

Bola tu spomínaná určitá politická zodpovednosť pána ministra Haracha. Myslím, že politická zodpovednosť je málo. Za ukradnutie niekoľko sto miliónov korún zo štátneho rozpočtu musí byť vyvodená aj iná zodpovednosť, nielen politická, ale aj trestnoprávna.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halmeš.

F. Halmeš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán premiér, ja by som tiež niekoľkými slovami reagoval na tú časť vášho vystúpenia, ktorá sa týka odpovede na argument, ktorý je určený pánovi podpredsedovi, a to je nedostatočné riešenie nezamestnanosti, resp. neefektívne prístupy k riešeniu tohto problému.

Predovšetkým chcem povedať, že naozaj je dobré, že reálne pozeráte na tento problém, lebo by bolo nereálne hovoriť, že sa podarí splniť programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti do konca volebného obdobia. To by potom negarantovalo reálnu odpoveď na riešenie tejto situácie. Je ešte možnosť, pri využití nových nástrojov, aktívnych nástrojov na trhu práce, výrazne zmierniť mieru nezamestnanosti. To však vyžaduje efektívnejšiu koordináciu rezortov, ktoré sú priamo zainteresované, či už financie, doprava, hospodárstvo a, samozrejme, aj rezort ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorý je garantom politiky trhu práce. Peniaze, ktoré úrad práce spoločne so zdrojmi, ktoré sú zo štátneho rozpočtu vyčlenené v sume 4 mld., predstavujú zhruba objem, ktorý minulá vláda každoročne venovala aktívnym opatreniam a podpore vzniku nových pracovných miest. Pri analýze sa však ukázalo, že existuje tzv. mŕtva váha, že sa podporoval aj vznik takých pracovných miest, ktoré by vznikli aj bez dotácií, resp., že miesta, ktoré boli dotované, zaniknú potom, keď skončí efekt dotácie. Preto vývoj, ktorý je povedzme v priemysle, keď rastie aj produktivita práce, aj vznikajú nové pracovné miesta za podpory aktívnych nástrojov, je jediná cesta, ako sa s týmto problémom vysporiadať.

Nerezignoval by som z hľadiska možného zlepšenia situácie na trhu práce za pár mesiacov, ktoré má táto vláda ešte k dispozícii do konca septembra. A chcel by som vás, pán podpredseda, vyzvať, aby naozaj koordinácia rezortov, za ktorú zodpovedáte, sa zefektívnila... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič.

I. Gašparovič, poslanec: Pán predseda vlády, začali ste obvyklou "hantírkou", tým, že ste povedali, že vláda nemohla všetko splniť, pretože mala na začiatku problémy. Áno, tie problémy ste mali s reprivatizáciou a písaním čiernych kníh, čo bolo absolútne jalové, a reprivatizácia dopadla tak, že Slovensko je bez majetku.

Zakončili ste však niečím novým. Povedali ste, nebude mi opozícia rozbíjať koalíciu. Teraz neviem, či ste to mysleli žartom alebo vážne. Kto vám rozbil koalíciu? Veď vaša vlastná koalícia hovorí, že tým rozbíjačom ste boli práve vy. Nikto iný nerozbil koalíciu, ale skutočne vy. Pozrite, koľko z vašej koalície je dnes v Národnej rade politických strán. Nedokážete ich spočítať ani na dvoch rukách. Je toto vaša práca.

A ak sa chcem ešte niečoho dotknúť, tak poviem citát vašej bývalej pani ministerky, teda koaličnej ministerky, ktorú ste aj chválili, pani Schmögnerovej, ktorá v Domino-fóre z minulého týždňa na otázku, aký bol Dzurinda predseda vlády, hovorí: "Do konca volebného obdobia ostanem lojálna k tejto vláde." Do konca volebného obdobia. To znamená, že potom nás niečo čaká, čo nám povie, čo bolo v tejto vašej koalícii veľmi dobré? Ďalej hovorí: "V tejto chvíli môžem povedať len to, že Dzurinda nie vždy dôveroval ľuďom, ktorým mal, a nie vždy kládol priority tým v správnom poradí. Jeho pozícia v takejto zložitej koalícii však nie je závideniahodná." To uvádza ako trošku ospravedlnenie.

Takže kto bol tu tým, ktorý bol, ako vy ste sa označili, človekom kompromisu? Podľa vašich ministrov asi ste to neboli vy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Kolláriková.

M. Kolláriková, poslankyňa: Ďakujem. Pán premiér, v jednom, čo ste predniesli tu v rokovacej sále, máte pravdu, a to, že vývoj miery nezamestnanosti sa vyvíja veľmi znepokojivo. S tým úplne súhlasím. Miesto sľubovanej hranice pod 10 %, čo bolo zadokumentované vo vládnom programe, táto hranica už prekročila mieru 21 %. Ale to je odraz len a len zlej ekonomickej situácie, za ktorú musí niekto niesť zodpovednosť. A to je podpredseda vlády pre ekonomiku.

Výkonnosť ekonomiky každého štátu, a teda aj Slovenskej republiky, je zrkadlom efektívnosti práce každej vlády, a to najmä podpredsedu vlády pre ekonomiku. To musím zdôrazniť. A priznajte si aj vy, predstavitelia koalície, s rukou na srdci, že ekonomická situácia na Slovensku je skutočne veľmi-veľmi zlá. Keď porovnávame výkonnosť našej ekonomiky s priemerom Európskej únie, tak môžeme len konštatovať spomalenie ekonomického rastu. A pokles výkonnosti pod 47 % oproti priemeru dosahovaného v Európskej únii. A vy si myslíte, že predstavitelia Európskej únie budú mať záujem prijať medzi seba za rovnocenného partnera štát s takouto ekonomikou, na ktorý by museli doplácať v rámci solidarity, ale to z daní svojich poplatníkov, svojich občanov?

Zlá ekonomická situácia má negatívny dosah na všetky oblasti nášho života. Máme obrovské problémy v oblasti školstva, v oblasti zdravotníctva, v sociálnej oblasti... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drobný.

M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pozitívne hodnotenie zahraničnej reklamy pána predsedu Dzurindu a jeho vlády je enormne dvojsečná zbraň, pretože ak si všímame pozitívne hodnotenia zahraničných agentúr, ratingových agentúr, ale aj iných medzinárodných inštitúcií, mnoho ráz to falošne znie. Sledujeme hodnotenie argentínskej ekonomiky, japonskej ekonomiky ako neutrálne alebo pozitívne. A naraz krach. Takisto je to, pán predseda vlády, s pozitívnym hodnotením toho, čo podpredseda vlády dosiahol ratingovými agentúrami, ale aj napríklad Medzinárodným menovým fondom. Keď človek počúva v maďarskom parlamente pána Fidlera, predstaviteľa Medzinárodného menového fondu, ako sme na tom dobre v zdravotníckom okruhu financovania, a keď počúva o neformálnych platbách tohto medzinárodne renomovaného človeka, musím mu povedať, pane, ale vy ste absolútne dezinformovaný o tom, čo sa deje v našom zdravotníctve. Potom na obede otvorí oči a čuduje sa, že tá dezinformovanosť je z vašej kuchyne. Takže informovanosť o tom, čo je v zdravotníckych peniazoch a v zdravotníckom rezorte, bola absolútnym klamom pre pána Fidlera.

Ak nás on hodnotí ako pozitívnu krajinu a naraz krachujeme, tak potom je to naša chyba, pán predseda vlády. Pretože to hodnotenie, ktoré nám predviedol v neformálnych platbách v maďarskom parlamente, bola absolútna dezinformovanosť. To sú dezinformácie, ktoré pochádzajú z vašej kuchyne. Ale reklamu nám to robí dobrú. Lenže tá reklama je falošná. Naraz skrachujeme a potom budeme ako argentínska alebo japonská ekonomika. Skrachujeme a nemáme peňazí. Nemáme peňazí na terciárnu sféru, pretože vy ste dezinformovali medzinárodné agentúry, medzinárodné inštitúcie. Ratingové agentúry svoje hodnotenie robia podľa toho, akú máme cenu peňazí, ktoré sa nakupujú pre podnikanie. 19,3 % v roku 1999... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán premiér, môžete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči, máte dve minúty.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Stručne sa chcem vyjadriť iba k dvom témam, ktoré majú charakter faktického tvrdenia alebo otázky.

1. Pýtal som sa, povedali mi, že išlo nielen o moje vystúpenie v Slovenskom rozhlase, ale aj celé vystúpenie pána poslanca Kozlíka. Takže si myslím, že by nebolo zas dobré, keby sme z toho robili nejaké podozrievanie. A ani som, samozrejme, netušil, že nejaký prenos ide. Ale opakujem, celé vystúpenie predkladateľa išlo rovnako ako vystúpenie moje. A považujem to potom v tomto prípade za korektné.

2. Prekvapila ma otázka pána poslanca Brňáka. Pán poslanec, oznamujem vám, že vláda prijala vládne uznesenie štandardnou hlasovacou procedúrou, ktorá prebieha vyše 3 rokov na zasadaniach vlády. Chcem vám oznámiť, že 4 členovia vlády sa hlasovania zdržali, zo 17 prítomných vyslovilo súhlas s uznesením 13. A dosiaľ ma nekontaktoval žiaden člen vlády, ktorý by toto naše rozhodnutie spochybnil. Takže zrejme ste dezinformovaný. (Reakcia z pléna.) Pozriem si to, ale berte na vedomie to, čo som povedal. Také bolo dnešné rozhodnutie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi ako prvý pán poslanec Hort za klub SDK. Pripraví sa pán poslanec Farkas za klub SMK.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu SDK niekoľkými myšlienkami reagoval na návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi.

V tomto volebnom období je to tuším už 14. pokus opozície vyvolať personálne zmeny vo vláde a v prípade Ivana Mikloša sme svedkami už druhého návrhu na jeho odvolanie. Nebudem sa vyjadrovať k všetkým piatim bodom, o ktoré opozícia oficiálne opiera svoj návrh, pretože nechcem opakovať skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe, a sporiť sa s argumentmi, ktoré majú pôvod v polopravde, demagógii a v snahe opozície konečne dosiahnuť svoj vytúžený cieľ.

O tzv. hospodárskom raste v rokoch 1995 až 1998, ktorý je uvedený v odôvodnení č. 1 predmetného návrhu, sa v odbornej tlači už toho popísalo naozaj veľa. Nielen v názoroch domácich odborných kruhov, ale aj v postojoch renomovaných zahraničných agentúr, inštitúcií a autorít bolo toto obdobie vyhodnotené ako nebezpečné prehriatie ekonomiky zapríčinené jej vysokou vnútornou nerovnováhou. S jeho dôsledkami vrátane odvrátenia kolapsu verejných financií sa vláda Slovenskej republiky vyrovnáva dodnes. Áno, aj preto ekonomický rast rokov 1999 až 2001 vykazuje iba hodnoty, ktoré reprezentujú reálne možnosti slovenskej ekonomiky.

Čo ešte viac zaráža v predmetnom návrhu, je skutočnosť, že za dosiahnutú mieru nezamestnanosti opozícia viní len a len túto vládu a osobitne jej ekonomického podpredsedu Ivana Mikloša. Je jasné, že na presadenie obratu v tejto citlivej oblasti je potrebné predovšetkým analyzovať príčiny, ktoré k tomuto stavu viedli. Oddialenie rušenia mnohých upadajúcich firiem, odkladanie iste nepopulárnych opatrení v uvoľňovaní nadbytočných zamestnancov v rokoch 1990 až 1998 sa nedialo nie z ekonomických, ale jednoznačne z politických dôvodov. Pritom je zrejmé, že nové pracovné miesta v oblasti priemyslu je možné očakávať iba so vstupom zdravých, priamych zahraničných investícií, kde investori majú svoju produkciu odbytovo krytú svojím menom a vybudovanými vzťahmi na trhoch. A tu už môžeme oproti predchádzajúcim obdobiam hovoriť o obrate. Nové výrobné kapacity dajú priestor rozvoju malého a stredného podnikania, pričom je nádej, že nemalý vplyv na tento proces bude mať aj ozdravenie bánk a dostupnosť finančných zdrojov. Toto všetko je proces, áno, toto všetko je proces, ktorý má svoje etapy a ktorého ovocie prichádza s určitým časovým odstupom. Je len škoda, že ho rozbehla až táto vláda, v ktorej ako podpredseda pre ekonomiku pôsobí Ivan Mikloš.

Argument č. 3, v ktorom je podpredseda vlády priamo obvinený, že reštrukturalizácia bánk nebola dotiahnutá až do ozdravenia podnikového sektora a že suma, ktorou sa zachránil kolaps bánk, pristála na bedrách daňových poplatníkov, takéto tvrdenia nemôžeme nazvať inak ako amorálnosťou. Môžeme sa sporiť o pomere výšky nedobytných úverov medzi obdobiami rokov 1990 až 1998, ale za osem rokov do roku 1998 to boli s malou prestávkou len vlády Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré štátne podniky politicky ovládali, pardon, štátne banky politicky ovládali, podstatnou mierou prispeli k spomenutému bremenu, ktoré je dnes bremenom nás všetkých, a k reštrukturalizácii a ozdraveniu týchto svojich zlatých nosníc z pochopiteľných dôvodov ani nikdy nemienili pristúpiť. Ak sa dá v danej oblasti tejto vláde naozaj niečo vytknúť, tak azda len skutočnosť, že nevytvorila dostatočný priestor spravodlivosti. Je zrejmé, že mnohé ciele vlády v ekonomickej oblasti sa nepodarilo dosiahnuť, že mnohé nutné reformy, ktorých súčasťou boli nevyhnutné nepopulárne opatrenia, mohli a mali prísť skôr. Ale priznajme si s pokorou, že táto kritika sa týka nás všetkých. Subjektívnych hodnotení dosiahnutej zmeny, ako aj pravdivého či neobjektívneho videnia naštartovaných procesov v ekonomickej oblasti tu zrejme ešte odznie veľa.

Ja by som chcel upriamiť vašu pozornosť na niektoré kľúčové skutočnosti, ktoré dnes a teraz považujem pre Slovensko za najdôležitejšie. Zahraniční investori opierajú svoje rozhodnutia predovšetkým o dôveru v krajinu, pričom z ekonomického hľadiska je táto dôvera predovšetkým vierou v pokračovanie nastúpených ekonomických reforiem. Práve Ivan Mikloš bol a stále je v očiach renomovaných a kompetentných zahraničných inštitúcií garantom takýchto pozitívnych ekonomických zmien. Návrh na jeho odvolanie je dôkaz, že jeho predkladatelia zámerne pochovávajú dosiahnuté výsledky v zmene pohľadu uvedených renomovaných inštitúcií a zahraničných investorov na našu krajinu a zneisťovaním potenciálnych investorov zjavne poškodzujú slovenskú ekonomiku. Pritom každý súdny človek už dnes musí na Slovensku priznať neodškriepiteľnú pravdu, že zahraniční investori v takých podnikoch, ako je Volkswagen Bratislava, U. S. Steel Košice, ale tiež Matador Púchov či Považská cementáreň Ladce, predstavujú nielen túžobne očakávané investície do progresívnych technológií, do životného prostredia a rozvoja zamestnanosti, ale predovšetkým - a to treba v našom slovenskom prostredí podčiarknuť - reprezentujú zásadnú pozitívnu zmenu vo vzťahu k poriadku vo firme transparentným finančným tokom a postupné odstránenie všetkého možného tunelovania vrátane stranícko-politického.

Okrem strachu zo zavedenia nových poriadkov do fungovania našich podnikov, ktoré sú diametrálne odlišné od predstáv tých, ktorí tu bačovali v rokoch 1994 až 1998, je možné v návrhu opozície čítať úplne jasne ešte jednu veľkú obavu. Ak sa totiž aj týmito krokmi nepodarí zastaviť transformáciu SPP či energetických závodov, už sa nikdy nevráti doba beztrestného rozkrádania dedičstva predchádzajúcich generácií so smutným následkom hladových dolín, zo zodpovednosti za existenciu ktorých je dnes paradoxne obvinený práve Ivan Mikloš. A pritom kto z nás vie v týchto hladových dolinách ukázať ľuďom na tých, ktorí reprezentujú splnený sen o slovenskej kapitálovotvornej vrstve? Tým myslím na tzv. transparentnosť privatizácie v rokoch 1994 až 1998. Ukázať môžeme akurát tak na stovky slovenských "Southforkov" a desiatky luxusných oddychových "Beverly Hills", postavených za také peniaze, ktoré by stačili na vyriešenie bytovej otázky väčšiny mladých rodín v našej krajine. To všetko je na míle vzdialené od proklamovaného zástoja za národné záujmy, od sociálneho cítenia či nebodaj svedomia.

Áno, vážení kolegovia a kolegyne z opozície, aj toto sú výsledky vášho svätého boja nie za národné, ale za vaše záujmy. Aj toto všetko si treba pripomenúť pri pohľade na váš návrh, ktorý máme na stoloch.

Váš návrh však odhaľuje ešte jednu nečestnú hru, ktorú hráte s týmto národom. Ak sa od istého času staviate do polohy protagonistov vstupu Slovenska do Európskej únie a NATO, tak tento návrh jednoznačne odhaľuje vaše skutočné myslenie a zámery. Stabilita politickej scény na Slovensku a pokračovanie nastúpeného štýlu politiky a reforiem po roku 1998 predstavujú základné piliere nášho prístupového procesu do Európskej únie a sú nádejou skorej pozvánky našej vlasti aj do bezpečnostných transatlantických štruktúr, čo je už dnes navyše želaním väčšiny občanov Slovenska.

Aj človeku, ktorý iba letmo vníma politické súvislosti, je zrejmé, že Ivan Mikloš má v tomto procese v mienkotvorných inštitúciách vyspelého sveta významné postavenie. Na základe mojich osobných skúseností, poznania získaného v zahraničí, ako i nezriedkavých kontaktov a rozhovorov s ľuďmi, priateľmi zo zahraničia, ale i vnútorného presvedčenia o vašom poznaní všetkých uvedených súvislostí som si už dnes istý, že vám ide presne o toto: Zastaviť nastúpený proces, spochybniť Slovensko v očiach našich budúcich európskych partnerov a vrátiť nás opäť medzi tzv. rizikové krajiny. Takto by ste si aspoň vo vašich predstavách udržali nádej, že Slovensko ešte na nejaký čas môže patriť vám, a nie väčšine jeho občanov.

Som hlboko presvedčený, že vzhľadom na skúsenosť z rokov 1994 až 1998 a našu spoločnú zodpovednosť za budúcnosť našej vlasti tento scenár v Národnej rade Slovenskej republiky nebude úspešný. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami - deviati páni poslanci, desiati. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Paška je posledný.

Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Hort, buď ste si to písali sám a potom trpíte na stratu pamäti, alebo vám to písal ktosi druhý a potom vám podsunul nezmysly. Od roku 1990 do roku 1993 sme boli v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a na Slovensku platili federálne zákony. Slovenská vláda si nemohla ani písknuť. Prvých 300 000 nezamestnaných si podpísal pod svoj účet prezident Havel, keď zastavil zbrojnú výrobu na Slovensku a vyhodil 300 000 najkvalifikovanejších zamestnancov na Slovensku na dlažbu. Takže to len na osvieženie pamäti.

Ja s vami absolútne súhlasím, že my sa usilujeme zastaviť tento rozbehnutý proces. Kam ste ho vy rozbehli? Ako vyzerá ozdravenie bánk, keď dlhy ostali na Slovensku a banky ste predali do zahraničia? Akým bankovým sektorom chcete ovplyvňovať slovenský hospodársky vývoj? Akým spôsobom sa za tejto vlády rozbehlo znižovanie nezamestnanosti? Z 10 % za našej vlády na súčasných 21 %? Akým spôsobom sa tu oháňate priemyselnými úspechmi, keď všetky podniky, ktoré ste tu vymenovali ako údajné triumfy Miklošovej a Dzurindovej garnitúry, veď to sú všetko priemyselné podniky, ktoré sa rozbiehali za vlády Vladimíra Mečiara?! Treba ich menovať extra, osobitne?

Presadenie obratu, na ktoré sa odvolávate? Nuž tak stačí sa pozrieť do hodnotení ratingových agentúr pred rokom 1998. Len sa objavila Dzurindova koalícia v septembri na scéne a v tom okamihu rating Slovenska padol o dve triedy nižšie. Tak o čom hovoríte? Akým spôsobom vyzeralo hodnotenie ekonomickej situácie za roky 1994 až 1997? To sme si nerobili my sami? To robili zahraničné agentúry a zahraniční renomovaní odborníci a tí sa vyjadrovali.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Benčat.

J. Benčat, poslanec: Ďakujem za slovo. Nadobudol som dojem, že predrečník si pomýlil dátumy. Už sme v roku 2002 a zaujímalo by ma, čo sa zlepšilo od roku 1998. Veď tu nemôže vyčítať všetky možné a nemožné nepravdy, čo sa udiali v období vládnutia predchádzajúcej vlády. Nech si uvedomí, že tie dlhy, o ktorých hovoril, štátny dlh za roky 1998 až 2000 sa zvýšil o 250 %. Čo to je za úspech?! Aký je toto úspech? Ak ste ho chceli zastaviť, tak ste mohli zastaviť predchádzajúci prepad alebo zadlženosť. Ja len pripomeniem, že išiel zo 170 mld. na 430 mld. Sk. A verejný dlh, keby sme si spočítali len v roku 2001, s tým už nemá Mečiarova vláda nič spoločné, sa zvýšil takmer o 100 %. Tak o čom to tu rozprávate? Tieto parametre jednoznačne hovoria o finančnej kríze tohto štátu. K tomu treba pripomenúť aj pád štyroch bánk a neobjasnenú aféru okolo Devín banky. Takže nedivím sa, že dnes v tomto štáte je 21 % nezamestnaných. To je parameter, ktorý nemá pomaly v Európe azda nikto, ani Albánsko. A všetko je v poriadku. Servilné médiá nič, nič, nič, všetko je v poriadku. Držia spolu s vládnym kabinetom a píšu to, čo si on želá.

Takže ja by som povedal, že tých 50 mld. korún, čo vy dávate na nezamestnanosť, keby ste z nich investovali aspoň polovicu do rozvoja, tak dnes ten stav nemáte a tvoria sa hodnoty. Takže ťažko tu hovoriť o úspechoch. Hovorme si pravdu do očí. Samozrejme, že nie je už čas o tom hovoriť, o raste cien, pokles sociálnych miezd zhruba o 8 % v rokoch 1999 a 2001 a podobne. Takže... (Zaznel zvuk časomiery.)