B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Köteleš, nech sa páči, máte slovo, potom pán poslanec Húska.

L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, milí hostia. Dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženému poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 305/1999 Z. z. o zmiernení krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Vážená Národná rada, na slovenské pomery je charakteristické, že predkladatelia návrhu zákona takmer totožné návrhy predložili, proti ktorým hlasovali v roku 1999. Pán Mikloško, vy ste sa zdržali. Keď sme odsúhlasili pôvodný vládny návrh zákona o zmiernení krívd, napriek tejto chybičke krásy je pre mňa cťou, že predkladateľ návrhu zákona síce dodatočne, ale uznal moje námietky, ktoré som vyslovil počas prerokovania pôvodného vládneho návrhu zákona, keď som nesúhlasil s logikou o teritoriálnom obmedzení okruhu možných odškodnených, a to , že boli odškodnení len tí, ktorí boli odvlečení z územia z prvej Slovenskej republiky. A takisto s nekvalifikovanou dôvodovou správou. Predložený návrh z formálno-technického hľadiska je dobrý. Odborníci z ministerstva spravodlivosti a pravdepodobne aj ich veľmi ambiciózny vedúci úradu dali si na tom záležať, takže uznanie za ich prácu.

Vážená Národná rada, v 20. storočí na území Slovenska z neľudských dôvodov nespočetnekrát boli postihnuté represiou viaceré skupiny občanov. Najtvrdšie, dovtedy nepoznané, neľudské represálie postihli aj židovskú komunitu v rokoch 1938-1945. Zákony, ktoré ich najprv preradili do skupiny občanov tretej kategórie, bez nároku na majetok, zdravie a voľný pohyb, nakoniec vyústili do odsúhlasenia ústavného zákona na ich deportáciu do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Česť poslancovi vtedajšieho zákonodarstva grófovi Esterházymu, ktorý ako jediný poslanec otvorene protestoval proti tomu, aby som ho citoval: "nekresťanskému činu voči židovským občanom." Dodal by som, že napriek tomu nesmierne odvážnemu činu v tejto dobe jedine on bol odsúdený z poslancov Slovenského snemu. A žiaľ, jeho meno dodnes neočistili ani naše súdy, ani historici.

Vážená Národná rada, v rokoch 1940-1943 deportáciám sa podstatne vyhli len tie osoby židovského pôvodu, ktoré zavčas utiekli alebo ukrývaní boli, alebo boli pokrstení, alebo dostali tzv. prezidentskú výnimku. Deportácie, na nátlak zahraničia, Vatikánu, boli dočasne v 43. prerušené. Obnovené boli najprv živelne a potom organizovane počas potlačenia Slovenského národného povstania. Obnovené deportácie do koncentračných a do tzv. pracovných táborov sa týkali hlavne občanov židovského pôvodu, už bez výnimiek, Rómov, politických väzňov, homosexuálov a osôb nezistenej totožnosti, partizánov a vojakov Slovenského národného povstania.

Vážená Národná rada, aj predložený návrh zákona sa snaží riešiť tento náš skoro 60-ročný dlh voči týmto osobám o zmiernení týchto krívd. Len s ľútosťou môžem konštatovať, že dosť neskoro sme to urobili, veď priemerný vek ešte žijúcich bývalých deportovaných osôb je veľmi vysoký a ich ťažko skúšané zdravie je podlomené a ich počet z roka na rok klesá. Napríklad z okruhu mojich známych od roku 1999 zomreli už traja.

A teraz mi dovoľte, aby som vás a cteného predkladateľa upozornil na niektoré slabiny a nejasnosti predloženého návrhu zákona. Napríklad, oprávnenie na odškodnenie, presnejšie na zmiernenie krívd spáchaných nacizmom vzniká len pre tú osobu, ktorú z územia terajšej Slovenskej republiky, podľa spoločnej správy, z územia prvej Československej republiky internovali do koncentračných táborov. Z viacerých dôvodov nemôžem súhlasiť s týmto návrhom. Moja argumentácia vyplýva jednak zo skúseností pri uplatňovaní zákona č. 319/1991 Z. z. o odškodnení nezákonne deportovaných do sovietskych pracovných lágrov. Veď viacerí bývalí deportovaní nemohli presne určiť alebo vierohodne dokázať miesto ich zaistenia, o čom vtedajšie orgány, prirodzene, neviedli nijaké presné záznamy. A logika a toto teritoriálne kritérium návrhu aj z historického hľadiska je spochybniteľné a nelogické. Veď časť občanov Československej republiky židovského pôvodu tesne pred pripojením južného Slovenska k maďarskému kráľovstvu bola násilne odsunutá na dotknuté, potom na odpojené územie. Takisto časť občanov židovského pôvodu po prijatí protižidovských zákonov a opatrení, aby sa vyhli tzv. sústredeniu a deportácii do koncentračných táborov, opustila územie Slovenskej republiky k známym a nielen na južné územie, ale aj do Slovákmi obývaných obcí na dolnej zemi alebo do Banatutea, do dnešnej Rumunskej republiky. Alebo do veľkých miest, napríklad do Budapešti, kde nepoznali ich etnický pôvod a kde ťažko mohli zistiť ich pravú totožnosť. Takže mohlo sa stať a sa stalo vo viacerých prípadoch, že občanov Československej alebo Slovenskej republiky židovského pôvodu, ktorých odhalili, že sa nezákonne zdržiavajú v cudzom štáte, nepriamo, priamo z tohto územia, teda z územia cudzieho štátu deportovali do koncentračného tábora. Dodal by som, že tých občanov neodškodnili ani rumunské, ani maďarské alebo české zákony. Počas, a hlavne po potlačení Slovenského národného povstania, došlo k živelným deportáciám Židov a Rómov. V týchto prípadoch je skoro nemožné dodatočne a vierohodne dokázať miesto ich zadržania. Takisto aj časť vojakov Slovenského národného povstania počas bojov bola vytlačená z územia Slovenskej republiky. Na územie vtedajšieho Maďarska alebo na území dnešného Poľska, kde boli zajatí.

Vážená Národná rada, podľa môjho názoru Národná rada Slovenskej republiky by ukrivdila občanov Slovenskej republiky a takisto zákon by nemal umierňovací charakter, všeobecný umierňovací charakter, a nemohli by sme považovať za jej historickú satisfakciu, keď z tohto odškodňovacieho procesu by sme vylúčili tých bývalých deportovaných, ktorí nie z územia slovenskej, respektíve Československej republiky boli internovaní. Len za čiastočné riešenie, za menšie zlo považujem návrh zo spoločnej správy, aby boli odškodnení tí občania, ktorí z celého územia tzv. Československej prvej republiky boli odvlečení. Pôvodne som uvažoval nad tým, že predložím návrh odškodnenia bez teritoriálneho obmedzenia. Ale dal som, vzhľadom na fakt, že medzi poslancami, ani medzi koaličnými poslancami nebola ochota podporovať môj návrh.

Ešte k logike návrhu. V dôvodovej správe predkladatelia vyčísľujú počty odškodnených zo strany Maďarskej republiky. Mal by som otázku pre pána Mikloška. Podľa vašej logiky aj toto konanie je v rozpore s medzinárodným právom? Ba aj malo exteritoriálne účinky? Veď v roku 1992 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky viackrát, ešte k tomu v oficiálnych listoch, tak reagoval na žiadosti na odškodnenie, aby dotyční občania sa obrátili na Maďarskú republiku z dôvodu, že na nich sa vzťahujú maďarské odškodňovacie zákony.

A teraz mi dovoľte predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti prijatia novelizovaného návrhu zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov. Národná rada Slovenskej republiky pri príležitosti prijatia zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov vyslovuje odhodlanie vyrovnať sa s tragickými udalosťami novodobých dejín Slovenska. Zároveň, vychádzajúc zo svojej historickej zodpovednosti, za zmiernenie krívd spáchaných v zmysle neľudských ideológií na území Slovenska, bude vyvíjať úsilie na ich spravodlivé riešenie v duchu našich kresťanských tradícií.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Húska. Nech sa páči, máte slovo.

A. M. Húska, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia. Predložený návrh zobrazuje schopnosť spoločnosti na sebareflexiu, posudzovanie svojej minulosti, svojej vlastnej zodpovednosti a prípadne pokusu o odškodnenie, respektíve, presnejšie povedané, zmiernenie niektorých krívd. Samozrejme, že je to dané jednak možnosťami, do akej miery každú krivdu môžeme odčiniť alebo zmierniť. Pochopiteľne, zahŕňa hmotnú sebareflexiu vo forme určitých záväzkov. Pripomienky pána poslanca Kötelesa, ktoré hovoria, že niektorí občania neboli odškodnení Maďarskou alebo Rumunskou republikou, nesmieme brať našu povinnosť za iných.

Chcem však upozorniť na jedno, že som dostal od Slovenského zväzu bývalých príslušníkov vojenských táborov nútených prác a pomocných technických práporov žiadosť, aby bolo uvažované aj o odškodnení alebo zmiernení, presnejšie povedané, o zmiernení niektorých krívd aj pre týchto ľudí. Návrh predložil uvedený zväz na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v novembri minulého roku a dokonca bol prejednaný a upravený na jednorazové odškodnenie bývalých príslušníkov vojenských táborov nútených prác, a to v zmysle uvedeného návrhu za odškodnenie za každý mesiac služby do 24 mesiacov vo výške 1 500 Sk a za každý ďalší mesiac výnimočného cvičenia, pretože treba rátať s tým, že niektorí vôbec neboli v rámci tohto cvičenia obmedzení len na obdobie vojenskej základnej služby, ale boli aj dlhšie, na 2 000,- Sk na každý ďalší mesiac, ale najviac vo výške 60 000 Sk za jedného odškodneného. Chcem zdôrazniť, že tých ľudí už naozaj nie je veľa. Doteraz všetky ostatné zložky prenasledovaných bývalým režimom boli už jednorazovo alebo inak odškodnené, s výnimkou uvedených príslušníkov vojenských táborov nútených prác.

Pretože predpokladám, že asi nemôžeme celkom spojiť tieto dve skutočnosti, keď ide zakaždým v podstate o zmiernenie krívd a tieto zmiernenia krívd nemôžeme ohraničiť len určitým obdobím, tak predpokladám, že predložíme poslaneckú iniciatívu na riešenie tohto, tejto problematiky, v osobitnom návrhu. Myslím si, že musíme naozaj veľmi citlivo zvážiť jednak to, čo zoberieme na seba ako povinnosť existujúcich generácií voči ľuďom, ktorým bolo ukrivdené, ale na druhej strane, samozrejme, musíme brať ohľad na ekonomické podmienky, v ktorých sa štát nachádza, aby sme to takzvané zmiernenie krívd neurobili takým spôsobom, že by sme ukrivdili budúce generácie. Z takýchto dôvodov predložíme svoj doplňujúci návrh. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Naňho ešte, nie. Ďakujem pekne. Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Ďakujem obidvom vystupujúcim. Nepriniesli žiadne pozmeňujúce návrhy, pretože v zásade, nie v zásade, ale podporili tento návrh zákona. Do ďalších polemík sa nebudem púšťať. Tie si môžeme nechať na naše kuloárové stretnutia. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete mať záverečné slovo? Nech sa páči. Môžete sa vyjadriť k rozprave.

L. Pittner, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, z diskusie, ktorá tu odznela, predložil pán poslanec Köteles návrh uznesenia. Chcem však konštatovať, že tento návrh uznesenia by poškodil osoby, ktoré my týmto návrhom chceme odškodniť, a to z toho dôvodu, že tento návrh uznesenia sa vzťahuje len na územie Slovenska. Naopak, návrh predkladateľov, ktorí predkladajú tento návrh, cez tie návrhy, ktoré som tu prečítal, ktoré vznikli v ústavnoprávnom výbore, je pripravený navrhnúť odškodnenie aj tých osôb, ktoré boli napríklad poškodené na zabranom území fašistickým horthyovským Maďarskom. Čiže netýka sa to len problematiky slovenského územia, ale problematiky územia prvej Československej republiky, teda aj ľudí Podkarpatskej Rusi, ľudí, ktorí boli zobraní a poškodení na zabranom území Slovenskej republiky a takisto ľudí, ktorí boli potom na území Protektorátu Čiech a Moravy, pretože do roku 1938 boli na území Československej republiky a teraz sú občanmi Slovenskej republiky.

Žiadam vás preto, pán predsedajúci, aby ste dali najskôr hlasovať o návrhoch, ktoré predkladá ústavnoprávny výbor a ktorý vyplynul zo spoločnej správy, a to v článku I, k bodu 2 a k bodu 3 spoločne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mali by sme hlasovať. Vzhľadom na to, že vidím, že je tu zatiaľ málo poslancov, pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas, aby sme prikročili k ďalšiemu bodu a poprípade hlasovali. Hlasujme teraz. Takže vyzývam všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby sme sa prezentovali, zistíme, či je dostatočný počet poslancov. Nech sa páči, prezentujme sa.

Vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru. Prítomných je len 74 poslancov a takisto vyzývam 4 poslancov KDH, aby sa vrátili, lebo sa hlasuje o návrhu práve z poslaneckého klubu KDH.

Takže pristúpime k hlasovaniu. Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či môžeme hlasovať. Nech sa páči, môžete podávať návrh.

L. Pittner, poslanec: Navrhujem, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v príslušnej spoločnej správe, gestorský výbor odporúča schváliť ich.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, nech sa páči, hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť. Nech sa páči.

(Hlasovanie.) Prítomných 87 poslancov, za návrh hlasovalo 83, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

Pán poslanec, môžeme pokračovať?

L. Pittner, poslanec: Áno, pán predsedajúci. Poverením ústavnoprávneho výboru na predloženie predmetného návrhu podľa § 81 ods. 2, 83, 84 a 86 zákona som bol poverený, aby som ako spoločný spravodajca informoval o výsledku rokovania a tak ďalej, a zároveň, aby som predložil tento návrh zákona do tretieho čítania.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, aby sme prerokovali návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

(Hlasovanie.) Prítomných 90 poslancov, za návrh hlasovalo 87, zdržal sa 1 poslanec, nehlasovali 2.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

Pán poslanec, môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu?

L. Pittner, poslanec: Navrhujem preto, pán predsedajúci, aby Národná rada pristúpila k hlasovaniu o zákone ako o celku.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu ako o celku.

(Hlasovanie.) Prítomných 89 poslancov, za návrh hlasovalo 87, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

Ďakujem aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi. Ešte návrh uznesenia, pán poslanec, máme?

L. Pittner, poslanec: Áno. Je tu uznesenie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, kde tento prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov a schvaľuje...

No, je tu len ten problém s uznesením alebo s návrhom uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Köteles. Znovu upozorňujem, že toto uznesenie... Čo prosím? (Hlas z pléna.) No ja len chcem....

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prečítajte návrh uznesenia, aby Národná rada vedela, o čom bude hlasovať.

L. Pittner, poslanec: Teda gestorského výboru.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nie, nie, nie, návrh uznesenia pána poslanca Kötelesa.

L. Pittner, poslanec: Národná rada Slovenskej republiky pri príležitosti prijatia zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov vyslovuje odhodlanie vyrovnať sa s tragickými udalosťami novodobých dejín Slovenska. Zároveň, vychádzajúc zo svojej historickej zodpovednosti za zmiernenie krívd spáchaných v zmysle neľudských ideológií na území Slovenska bude vyvíjať úsilie na ich spravodlivé riešenie v duchu našich kresťanských tradícií.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 80 poslancov, za návrh hlasovalo 23, proti 11, (Potlesk.) zdržalo sa 41 poslancov, nehlasovali 5.

Konštatujem, že návrh uznesenia Národná rada neprijala.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, teraz nasleduje... pokoj v rokovacej sále! Pán poslanec Mikloško! Pán poslanec Juriš, hlásite sa s procedurálnym?

Nasleduje druhé čítanie o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1097 a spoločnú správu schválenú gestorským výborom máte v tlači pod číslom 1097a. Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Martin Kujan. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Kujan, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi v mene skupiny poslancov predložiť vám a stručne uviesť v súlade so zákonom č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

Predložená novela sa zaoberá šiestou časťou zákona upravujúcou platové pomery predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu. Skupina poslancov pristúpila k tejto novele z dôvodu nezáujmu vlády Slovenskej republiky, ktorá napriek piatim novelizáciám zákona nezohľadnila pripomienky Najvyššieho kontrolného úradu a nezosúladila platové pomery všetkých ústavných činiteľov. Návrh zákona odstraňuje nedostatky doposiaľ platnej právnej úpravy a odmeňovanie predstaviteľov Najvyššieho kontrolného úradu. V porovnaní s platovými pomermi ostatných ústavných činiteľov predstavitelia Najvyššieho kontrolného úradu doteraz nemali nárok ani na poberanie paušálnych náhrad, ktoré sú priznané všetkým ostatným ústavným činiteľom. Príslušným doplnením zákona by sa uviedli platové pomery predstaviteľov Najvyššieho kontrolného úradu do súladu s platovými pomermi ostatných ústavných činiteľov. Novela má prispieť k stabilizácii postavenia Najvyššieho kontrolného úradu a k zvýšeniu finančnej nezávislosti a k odstráneniu známych nedostatkov, ako i nepresných formulácií umožňujúcich rôzny výklad zákona. Plat predsedu Najvyššieho kontrolného úradu sa v § 20 upravuje na 1,5-násobok platu poslanca a platy podpredsedov zostávajú nezmenené. Spresňuje sa len nárok na trojmesačný plat po skončení funkčného obdobia, a to tak, že platí i pri vzdaní sa funkcie a uplynutí funkčného obdobia v § 21 a 22, upravuje sa možnosť poberať paušálne náhrady, ktoré určí Národná rada Slovenskej republiky. Dovoľte tiež, aby som sa krátko vyjadril i k doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že z 13 pozmeňujúcich návrhov je 6 legislatívno-technického charakteru. Päť návrhov má spresňujúci charakter. So všetkými bodmi spoločnej správy vyjadrujem súhlas. To sa týka aj bodu 7, kde sa vypúšťa návrh na riešenie odmien predsedovi a podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu, čo bola jediná výhrada legislatívnej rady vlády a vlády Slovenskej republiky ako aj legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky. Upozorňujem, že novela je aj s pozmeňujúcimi návrhmi krytá v štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2002 ako i v kapitole Najvyššieho kontrolného úradu a Národnej rady Slovenskej republiky.

Žiadam pána spravodajcu, aby na osobitné hlasovanie vyňal bod 3 spoločnej správy, že sa vypúšťajú v § 3, ods. 6 odmeny funkcionárom Národnej rady Slovenskej republiky a bod 13, ktorý sa týka účinnosti zákona, kde podám v rozprave pozmeňujúci návrh. Pôvodný návrh podpísali zástupcovia všetkých parlamentných politických strán. Preto očakávam, že Národná rada návrh zákona č. 120/1993 Z. z. v druhom a treťom čítaní schváli. Ďakujem za pozornosť a podporu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslanci Vladimírovi Bajanovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1656 z 5. októbra 2001 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 120/1993 Z. z. týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto návrhu stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, podané v súlade s § 75, ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, nasledovné stanoviská: všetky tri odporúčali schváliť s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi s tým, že výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 809 zo 7. novembra 2001, ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 717 zo dňa 22. októbra 2001 a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá svojím uznesením č. 323 zo dňa 9. novembra 2001. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených v časti 3 vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v časti 4. Ako už odporúčal pán predkladateľ, bod 13 bude vyňatý na osobitné hlasovanie, pretože predpokladám, že v rozprave pán predkladateľ navrhne zmenu účinnosti. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79, ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady k tomuto návrhu zákonov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 827 z 23. novembra 2001 a zároveň ma určila za spoločného spravodajcu výboru. Súčasne ma týmto uznesením poveril predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy. Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Kujan ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Kujan, poslanec: Ďakujem. Ďakujem, vážený pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V článku 2 sa slová "dňom 1. 11. 2001" nahradzujú slovami "dňom 1. apríl 2002". Zdôvodňujem to: Vzhľadom na to, že termín prerokovania tohto zákona sa niekoľkokrát posunul, je potrebné zmeniť účinnosť k termínu zákona na 1. apríl 2002. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k vlastnému pozmeňujúcemu návrhu. Nie? Pán spravodajca, nie. Takže ďakujem pekne aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

Rozpravu sme ukončili, takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalším bodom by mal byť návrh Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010.

Je, už boli za mnou poslanci, je všeobecný súhlas, aby sme tento návrh prerokovali na ďalšej schôdzi Národnej rady, nakoľko návrh je spojený s dvoma zákonmi, o ktorých budeme rokovať až na budúcej schôdzi.

Takže pristúpime k ďalšiemu bodu a to je návrh skupiny poslancov.

Pán poslanec Andrassy, nech sa páči.

Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nenamietam proti tomu, že nebudeme na tejto schôdzi Národnej rady diskutovať o ozbrojených silách, o transformácii ozbrojených síl podľa modelu 2010, ale chcem upozorniť poslancov, že ministerstvo obrany koná už niektoré kroky, ktoré nadväzujú na tento model, koná kroky v súvislosti aj s vojenským vysokým školstvom a myslím si, že by bolo naozaj najlepšie, ak by ministerstvo obrany v tejto chvíli, kým nie je schválený a podporený Národnou radou tento model, nepristúpilo k rušeniu vojenského vysokého školstva, aby umožnilo mladým ľuďom ísť a uchádzať sa o štúdium v prvých ročníkoch či už Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši alebo aj Vojenskej leteckej akadémie. Myslím si, že ministerstvo obrany tým, že nechce otvoriť prvé ročníky, ničí tieto dve medzinárodne etablované vysokoškolské inštitúcie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja s tým môžem súhlasiť, ale, samozrejme, k tomuto rozpravu nemôžem otvoriť. Pán poslanec Hofbauer. Nie?

R. Hofbauer, poslanec: Iba poznámku: Prečo si to nevyrieši SDĽ vo svojej vlastnej politickej kuchyni, však minister obrany je zo strany SDĽ. To som teda nepochopil, pán poslanec Andrassy. Prečo si to nevyriešite vo svojej vlastnej politickej kuchyni, a chodíte to vetrať do parlamentu?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1250 a spoločnú správu výborov, schválenú gestorským výborom, máte v tlači 1250a. Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Ľubomír Andrassy. Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, historické mesto Bardejov je zapísané v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a má v historickom vývoji Slovenska vzhľadom na jeho vývoj a prínos k rozvoju európskej aj svetovej civilizácie osobitné postavenie. Na území mesta Bardejov boli historickým vývojom vytvorené výnimočné stredoveké historické a kultúrne hodnoty, ktoré výrazne ovplyvnili hospodársky aj kultúrno-spoločenský vývoj na celom Slovensku a hodnoverne dokumentujú historické postavenie Slovenska v Európe a vo svete. Z toho dôvodu majú pre našu spoločnosť osobitný význam, a preto je potrebné ich zachovať a udržiavať historické pamiatky, ktoré sa nachádzajú aj v meste Bardejov. Tento kultúrno-historický potenciál je nenahraditeľnou hodnotou, preto je potrebné rozvíjať a ochraňovať ho aj vytváraním a prijímaním takýchto zákonov, ako je návrh zákona o ochrane a rozvoji mesta Bardejov.

Návrh zákona vychádza z presvedčenia, že starostlivosť o svetové kultúrne dedičstvo je potrebné chápať ako celospoločenskú prioritu, zachovávajúcu jeden zo základných pilierov národnej identity a zároveň pri správnej finančnej politike a optimálnej koordinácii prác na obnove týchto kultúrnych pamiatok podporovať uchovanie tých kultúrnych hodnôt, ktoré majú odkaz nielen pre súčasné spoločnosti, súčasnú civilizáciu, ale aj pre budúce spoločenstvá. Tento návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch a predkladatelia sa stotožňujú s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe k tomuto návrhu zákona o ochrane a rozvoji mesta Bardejov.

Verím, kolegyne, kolegovia, že tak, ako Národná rada Slovenskej republiky podporila zákon o ochrane a rozvoji Banskej Štiavnice, ktorá je takisto zapísaná do svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, Národná rada podporí takisto aj tento návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi, ktorého určil výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jozefovi Kužmovi, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu. Nech sa páči.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, oboznámim vás so spoločnou správou, ktorú máte ako tlač 1250a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor Národnej rady pod č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladá spoločnú správu výborov Národnej rady.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1827 z 19. decembra 2001 pridelila návrh skupiny poslancov týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre kultúru a médiá. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre kultúru a médiá. Určené výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v danej lehote. Iné výbory k tomuto zákonu nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podľa § 75, ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody odporúča predmetný návrh schváliť. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade návrh schváliť s týmito pripomienkami. Máte tam návrh pod bodmi 1-10, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, zároveň bol návrh, aby sa o týchto bodoch, 1-10, hlasovalo spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov predmetnej Národnej rady odporúča, aby Národná rada predmetný návrh, vrátane pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, uvedených v tejto správe, schválila v druhom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, aby ste k tomuto bodu otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Samozrejme, hlasovať o tomto bode tiež budeme až poobede.

Ďakujem aj pánovi navrhovateľovi a aj pánovi spravodajcovi.

Ešte máme štrnásť minút. Pýtam sa, či je súhlas, aby sme začali. Je tu ešte jeden taký menší, predpokladám, menší návrh zákona.

Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci nasleduje druhé čítanie o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1260. Spoločnú správu máte v tlači 1260a. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Langošovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil.

J. Langoš, poslanec: Sľubujem, že budem krátky. Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dámy a páni, v priebehu druhého čítania na legislatívnej rade a pri rôznych diskusiách sme sa stretli s odporom vypustiť ustanovenia zo zákona o rodine, ktorý bol schválený a je platný od roku 1963, ktoré sa odkazujú na komunistickú ústavu, ktorá bola vlastne nahradená demokratickou ústavou v roku 1992. Demokratická ústava má okrem tých písaných ustanovení, má istého ducha, ktorým pôsobí na celý právny systém a ustanovenia, ktoré hovoria o vzťahu medzi rodinou a spoločnosťou a socialistickými organizáciami a štátu a nie sú v súlade s týmto duchom.

Ja poviem jednu takú príhodu niekedy z polovice osemdesiatych rokov. Počas komunistickej diktatúry sme sa rozprávali v súkromí viacerí priatelia a jeden vtedy vysvätený tajný kňaz povedal, že kódex budovateľa komunizmu je v podstate morálnym kódexom kresťanským. Ja som vyvalil oči a povedal som, áno, je to možné, ale okrem triednej nenávisti! A triedna nenávisť vlastne spôsobila celé to zlo a tú katastrofu v tom predchádzajúcom režime. Alebo teda tento duch tej ideológie. Preto ja sa sústredím len na to, aby som prečítal vlastne, o čo ide. Prečítal ustanovenia, ktoré navrhujeme vypustiť z toho zákona. Preambula hovorí: "Vybudovanie socializmu v Československu sa významným spôsobom prejavilo aj v oblasti rodinného, manželského a osobného života občanov nášho štátu. Spoločnosť sa všemožne usiluje o to, aby sa morálka socialistickej spoločnosti stala základom pre všetky vzťahy v rodine, v manželstve a pri výchove detí. Ochranu manželstva, materstva, rodiny, záujmov všetkých detí ako aj zvýšenú starostlivosť o rodiny s viacerými deťmi uskutočňuje celá naša spoločnosť." Článok 5: "Spoločnosť dbá o výchovu detí a uspokojenie ich hmotných a kultúrnych potrieb, stará sa o ne a chráni ich prostredníctvom štátnych orgánov, spoločenských organizácií, školy, kultúrnych, osvetových a zdravotníckych zariadení. Občania, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo, majú vopred poznať," a tak ďalej, "aby založili manželstvo, ktoré splní svoj spoločenský účel." Paragraf 30: "O výchovu detí sa starajú v nerozlučnej jednote rodičia, štát a spoločenské organizácie, najmä Československý zväz mládeže a jeho pionierska organizácia." Nebudem čítať ďalej.

Ďalšie odseky, ktoré navrhujeme, a ešte je tam, áno, aj výživné, napríklad v § 31 ods. 2 tuším, výživne nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky socialistickej spoločnosti.

Dámy a páni, ja som našiel ešte, alebo našli sme ešte dve ustanovenia, preto požiadam o slovo v rozprave, aby som mohol, splnomocnený pätnástimi poslancami, navrhnúť vypustiť ešte dve ustanovenia. Viete, rodina, dnes už sa dá povedať, že rodina je naozaj základným stavebným kameňom všetkého, spoločnosti, ľudských dejín. V rodine, v súkromí, v tej ochrane súkromia sa kultivujú všetky najušľachtilejšie hodnoty, ktoré potom z rodiny vyžarujú do spoločnosti aj do verejného života. Teda my musíme obrátiť ten vzťah medzi štátom, spoločnosťou a rodinou do toho jej tradičného významu a tradičného postavenia. Rodina, ktorá je základom vôbec existencie ľudského rodu, dejín, civilizácie a kultúry. Vypustením týchto ustanovení sa aspoň trošku napraví dnešné znenie, dnešný platný zákon o rodine.

Ukazuje sa, že vláda ani po štyroch rokoch nenašla spoločnú koncepciu rodinnej politiky. Nie je schopná predložiť nový zákon o rodine, ktorý by zodpovedal novým ústavným podmienkam a návratu Slovenska do svojho pôvodného kultúrneho prostredia. A teda prosím o podporu. Aspoň vypustime z tohoto zákona ustanovenia, ktoré určujú ešte stále socialistický duch, teda tú prioritu štátu, prioritu spoločnosti, prioritu politických strán nad rodinou a rodinným životom. Ďakujem za pozornosť. Opakujem, hlásim sa ako prvý do rozpravy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Kresánkovi, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Kresánek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, som splnomocnený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky podať spoločnú správu v zmysle rokovacieho poriadku. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1829 z 19. decembra 2001 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközyovej a Jána Langoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre ľudské práva a národnosti. Tieto výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem tiež, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem tiež, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 803 z 15. januára 2002 odporúča Národnej rade slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközyovej a Jána Langoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov, teda tlač 1960, schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného pod bodom 4.

Pripomínam tiež, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti uznesením číslo 314 zo 17. januára 2002 nesúhlasil s týmto návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčal Národnej rade nepokračovať v rokovaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 428 z 22. januára 2002 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov schváliť bezo zmeny.

Teda z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 vyplynul tento pozmeňujúci návrh, konkrétne je to teda návrh, ktorý sa týka termínu a nebudem ho citovať. Gestorský výbor, len teda záverom konštatujem, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča o tomto jednom pozmeňujúcom návrhu hlasovať, samozrejme, pokiaľ nevyplynú z diskusie ďalšie, a ako celok odporúčame z pohľadu nášho ústavnoprávneho výboru schváliť. Takže toľko, vážený pán predsedajúci. Môžete otvoriť diskusiu k tomuto návrhu zákona.