B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Nakoľko sme k tomuto a k nasledujúcemu bodu programu schválili spoločnú rozpravu, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ale zároveň prerušujem aj doobedňajšie rokovanie Národnej rady, do 14.00 bude obedňajšia prestávka. Prajem vám dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 11.54 hodine.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, otváram bod programu

hodina otázok.

Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám. Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, namiesto pána vicepremiéra Mikloša bude odpovedať pán minister Harach a neprítomní páni ministri Macejko a Kňažko nemajú otázky.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky. Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Jozefa Klemensa. Otázka znie: "Aký bol účel vašej návštevy dňa 19. 2. 2002 v SRN?" Odpovedá predseda vlády. Nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, hlavným dôvodom mojej návštevy v Berlíne bolo pozvanie spolkového kancelára Spolkovej republiky Nemecko pána Gerharda Schrődera. Pravidelne za uplynulé obdobie sa stretávam aj s predstaviteľmi krajín Európskej únie. V roku 1999 som vykonal prvú oficiálnu návštevu ešte vtedy v Bonne, koncom roku 2000 bol pán kancelár Schrőder na prvej oficiálnej návšteve Slovenska v Bratislave, no a v týchto kontaktoch je, myslím si, veľmi výhodné a správne, obojstranne výhodné, pokračovať. Toto bol hlavný dôvod návštevy. Návšteva bola dlhodobo pripravovaná na termín 19. február, opakujem, na pozvanie pána kancelára Schrődera.

V našich rozhovoroch sme hovorili o troch zásadných okruhoch otázok. Po prvé o našich bilaterálnych vzťahoch. Po druhé o euroatlantickej integrácii a po tretie o regionálnej spolupráci, ale aj o vývoji na Slovensku, v Nemecku, v oboch našich krajinách. Vyjadrili sme obaja potešenie, že sa veľmi dobre a intenzívne rozvíjajú najmä naše hospodárske vzťahy. Medzi Slovenskom a Nemeckom niet nijakých otvorených otázok. Drobnosti sme si doriešili, drobnosti, ako je napríklad umiestnenie budovy slovenskej ambasády v Berlíne a podobné záležitosti, ale žiadna, ani politicky, ani nijak ináč citlivá otázka v našich vzťahoch nie je. Naopak, pán kancelár sa potešil, že sa veľmi dynamicky rozvíjajú obchodné vzťahy. Nemecko je široko-ďaleko, dá sa povedať, investor číslo jeden. Máme najsilnejšie obchodné výmeny práve s týmto štátom. Čo sa týka nášho začleňovania sa do Severoatlantickej aliancie a do Európskej únie, pán kancelár hovoril veľmi pekne o Slovensku. Dostalo sa nám silné ubezpečenie, že Nemecko podporuje náš vstup do aliancie aj do Európskej únie. Napokon sme hovorili aj o vývoji v regióne, o aktívnej hre, ktorú sa snažíme hrať v rámci vyšehradskej spolupráce a myslím si, že návšteva naozaj bola veľmi dobrá. Vyjadrenia pána kancelára na tlačovej konferencii môžu byť pre obyvateľov, spoluobčanov, obyvateľov Slovenskej republiky veľkým povzbudením. Toto bol teda hlavný cieľ návštevy. Sekundárny, nemenej možno významný, bol, že som večer mohol vystúpiť pred študentmi Humboldtovej univerzity a prvýkrát ako predstaviteľ Slovenskej republiky hovoriť o našej predstave, ako by sa Európska univerzita mala rozvíjať, aká by mohla byť, mala byť deľba kompetencií medzi národnými úrovňami alebo štátmi a úrovňou Európskej únie. Informoval som o národnom konvente, ktorý na Slovensku vznikol skôr ako európsky konvent. Po prednáške nasledovala moja diskusia so študentmi a veľmi som sa tešil, že bol o Slovensko veľký záujem. Na Humboldtovej univerzite, ako som zistil, študuje aj 26 Slovákov.

Napokon tretiu úroveň by som charakterizoval ako stretnutia s ďalšími politikmi. Stretol som sa s pánom Pflügerom, ktorý je šéfom zahraničného výboru nemeckého Bundestagu, ale napríklad aj s Helmutom Wieczorekom, ktorý je šéfom výboru obranného, a potom aj s vedúcim nemeckej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Severoatlantickej aliancie Markusom Meckelom, ktorý príde v marci na návštevu Slovenska. Stretol som sa aj s predsedníčkou CDÚ pani Merkel, a to bol vlastne taký tretí politický rámec mojej návštevy.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Klemens chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

J. Klemens, poslanec: Nemám doplňujúcu otázku. Ďakujem za odpoveď.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku pre predsedu vlády položil pán poslanec Juriš. Otázka znie: "V akom stave je plnenie harmonogramu transformácie podnikov Vodární a kanalizácií na samosprávy miest a obcí?" Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: (Pravý blok podporuje aj ľavica aj pravica v Nemecku. )

Vážený pán poslanec Juriš, stav plnení harmonogramu opatrení na ďalší postup transformácie štátnych podnikov Vodární a kanalizácií bezodplatným prevodom majetku štátu na obce schváleného uznesením vlády číslo 217 zo 7. marca minulého roku a pozmeneného nasledujúcim uznesením číslo 542 z 13. júna minulého roku k správe o posúdení návrhov obcí na zriadenie obecných akciových vodárenských spoločností, týkalo sa to zmeny termínu na predloženie základného privatizačného projektu pre Vodárne a kanalizácie š. p. Bratislava, je vo vzťahu k Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky nasledujúci. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku vydalo dňa 28. 9. minulého roku rozhodnutie o privatizácii časti podniku Západoslovenské vodárne a kanalizácie š. p. Bratislava rozostavané a dokončené stavby na území bývalého odštepného závodu Trenčín bezodplatným prevodom na obce, na území ktorých sa dotknuté stavby nachádzajú. Ministerstvo pôdohospodárstva predložilo na ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku základné privatizačné projekty štátnych podnikov Vodární a kanalizácií v nasledujúcich termínoch: Stredoslovenské vodárne a kanalizácie š. p. Banská Bystrica bolo tak uskutočnené 24. októbra minulého roku, Severoslovenské vodárne a kanalizácie š. p. Žilina 30. októbra minulého roku, Vodárne a kanalizácie š. p. Bratislava a časť Západoslovenské vodárne a kanalizácie š. p. Bratislava 15. november minulého roku, Západoslovenské vodárne a kanalizácie š. p. Bratislava ostatné odštepné závody rovnako 15. novembra minulého roku a napokon Východoslovenské vodárne a kanalizácie š. p. Košice 5. februára tohto roku. Termín pre ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku na vydanie rozhodnutí o privatizácii štátnych podnikov Vodární a kanalizácií vkladom majetku štátnych podnikov Vodární a kanalizácií do akciových spoločností je podľa zmieneného harmonogramu november 2001 až marec 2002. Ten počiatočný termín november 2001 bol stanovený na základe pôvodného termínu na predloženie privatizačného projektu Vodární a kanalizácií š. p. Bratislava, bol to 31. august minulého roku, ale bol posunutý na 30. november minulého roku. Preto nebolo možné tento počiatočný termín, onen novembrový dodržať. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky je konečným posudzovateľom privatizačných projektov, ktorý musí zabezpečiť definitívne a správne majetkovoprávne vydokladovanie privatizovaného majetku a položkovité vyčlenenie jeho hodnoty, vyčíslenie jeho hodnoty. Pri takomto rozsahu privatizovaného majetku, aký majetok podnikov Vodární a kanalizácií predstavuje, je posúdenie projektov aj časovo značne náročné. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky si je však aj napriek všetkým problémom, ktoré sa počas posudzovacieho procesu projektov Vodární a kanalizácií stále ešte objavujú a stále aj priebežne riešia, vedomé toho termínu, o ktorom som sa zmienil, to znamená, marec tohto roku. Je si vedomé toho, že tento termín je potrebné dodržať a ako som informovaný, ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku aj vynakladá maximálne úsilie, aby mohlo tento termín dodržať.

Všetko, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči. Pán poslanec Juriš.

A. Juriš, poslanec: Mňa to zaujíma hlavne z toho dôvodu, že prichádza aj zahraničná pomoc, najmä na budovanie čistiarne odpadových vôd a kanalizácií. A pokiaľ nie je toto majetkovoprávne vysporiadané na tie združenia miest a obcí, tak je nerealizovateľná táto pomoc. Čiže, aby nám neutekali peniaze, ale aj čas, ktorý je potrebný na to, aby sa stavby pripravili a realizovali. Mňa osobne zaujíma konečný termín, kedy to budú mať obce a mestá vo vlastníctve, ale aj to, či tam budú zahrnuté všetky obce, aj tie, čo nemajú momentálne vodovody a kanalizácie, lebo je aj taký variant okres Trenčín - Nové Mesto, že tam boli niektoré obce vylúčené z toho, a to sa mi nezdá správne.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Namiesto formálnej odpovede, pán poslanec, popýtam sa na tieto otázky príslušných členov vlády. Je tu aj pani ministerka, je tu aj pán minister. Predpokladám, že by to tak malo byť, že by to malo byť komplexné pokrytie, že by nám nemali utekať nejaké obce, ale popýtam sa na to a v takom bežnom, normálnom každodennom styku by som si dovolil ešte túto odpoveď doplniť tým, že akonáhle ministerstvo pre správu a privatizáciu rozhodne o projektoch, a to je marec, potom nič nebráni, aby už mohlo začať dochádzať k reálnym a konkrétnym prevodom. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, to boli všetky otázky, ktoré boli dnes položené predsedovi vlády. Preto končím časť hodiny otázok, ktorá je venovaná odpovediam predsedu vlády na otázky poslankýň a poslancov.

Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.

Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Anton Juriš ministrovi pôdohospodárstva Pavlovi Koncošovi. Otázka znie: "Transformácia podnikov a kanalizácií a prevedenie do vlastníctva združení miest a obcí sa už pripravuje veľmi dlho. Kedy je posledný dátum uskutočnenia tejto transformácie a prevedenia do majetku a správy združení miest a obcí?" Nech sa páči, pán minister.

P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Pán predseda, páni poslanci, pani poslankyne, ja si už len dovolím doplniť odpoveď predsedu vlády. Konečný termín je 30. jún, myslím si, že sú všetky predpoklady na to, aby bol dodržaný. Stredoslovenské vodárne a kanalizácie by mali byť schválené na ministerstve pre správu a privatizáciu najneskôr do konca marca. Myslím si, že je to termín, ktorý by mohol byť dodržaný aj Fondom národného majetku. Takže vytvárajú sa predpoklady aj na čerpanie fondov. A z hľadiska ostatných problémov sú dve lokality, dva regióny, kde sú určité problémy, a to sú obce v Trenčianskom okrese, ktoré už dostali určitý majetok v procese privatizácie v minulom volebnom období a rovnako, myslím si, 23 obcí v Komárňanskom okrese, ktoré tiež dostali, ale len časť majetku a tieto obce bude potrebné posudzovať osobitne. Nemôžu dostať majetok dvakrát, ale rozhodne musia dostať alikvotnú časť, ako dostanú aj obyvatelia ostatných obcí bez ohľadu na to, tak ako ste uviedli, či vodovod alebo kanalizácia ČOV sú vybudované alebo nie sú vybudované a len sa budú budovať.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Juriš. Spokojný? Ďakujem.

Pán minister, zostaňte na svojom mieste, pretože ďalšia otázka je položená vám. Otázka je od pána poslanca Jozefa Klemensa. Otázka znie: "Je agrorezort pripravený na zvládnutie jarných poľnohospodárskych prác (osivá, hnojivá, pesticídy)?" Odpovedá minister pôdohospodárstva, nech sa páči.

P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Pán kolega, toto je taká gazdovská otázka. Nazdávam sa, že rezort je pripravený, pretože obchodné organizácie ponúkajú dostatočný sortiment chemických ochranných prostriedkov, priemyselných hnojív a, samozrejme, organizácie, ktoré sa zaoberajú spracovaním, prípravou a morením osív, majú takisto dostatočný sortiment osív v požadovanej odrodovej skladbe. Na to, aby poľnohospodári mohli tieto prostriedky a osivá aj vyfinancovať, 30. januára sme požiadali ministerstvo financií o predstihové čerpanie systémových dotácií a dotácií na pôdu tak, aby 50 % mohlo byť čerpaných do 31. marca, teda v čase, keď je potreba financií aktuálna. Myslím si, že by nemali byť problémy tak ako po iné roky, aby ministerstvo financií tejto žiadosti vyhovelo. Nakoniec s tým rátajú aj smernice o dotačnej politike, ktoré schvaľuje aj ministerstvo financií a ráta s tým aj štátny rozpočet. Len kvôli úplnosti dodám, že jarné obiloviny sa budú siať na 383 000 ha, z toho kukurica na 140 000 ha, slnečnica na 65 000 ha a sója na 10 000 ha. Slnečnica alebo výmera osevu slnečnice trochu zaostáva za rozvojovým programom pestovania tejto plodiny. Je to aj z toho dôvodu, že v posledných dvoch rokoch jej úroda vplyvom nepriaznivého počasia nebola najlepšia a ekonomika pestovania tejto plodiny, najmä v okrajových oblastiach nebola dobrá. V jeseni minulého roka sa zasiali ozimné obilniny na 490 000 ha a na rozdiel od slnečnice u ozimnej repky, kde je predpoklad a rozvojový program na sejby na výmere asi 101 000 ha, tam sa urobil presev asi o 10 000 ha. Toľko.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Klemens, nech sa páči, máte zapnuté.

J. Klemens, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Tú gazdovskú otázku som dal preto, lebo každým dňom sa jarné poľnohospodárske práce môžu začať a proste ma zaujímala aj finančná stránka, či dotácie budú včas uvoľnené. Ešte raz ďakujem pekne za odpoveď.

P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem aj ja.

J. Migaš, predseda NR SR: Tretiu otázku položil pán poslanec Jozef Klemens podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi. Otázka znie: "Tento týždeň ste po prvýkrát verejne pripustili, že za tejto vlády sa nezačne dôchodková reforma. Čo vás k tomu viedlo - aký je dôvod?" Odpovedá podpredseda vlády Ivan Mikloš.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Klemens, najskôr by som možno chcel upresniť informáciu, ktorá je obsiahnutá vo vašej otázke, že som mal pripustiť, že sa nezačne dôchodková reforma. Nič také som nepovedal. Dôchodková reforma sa začala už schválením koncepcie. Taký prvý vážny krok bol urobený včera na rokovaní vlády, kde sa schválil zákon o sociálnom poistení, ktorý vlastne rieši prvý pilier. Zrejme boli isté informácie v médiách, ktoré vznikli na základe toho, že v materiáli o privatizácii SPP, ktorý som predložil, sa uvádzalo v časti, ktorá sa venovala využitiu príjmov z tejto privatizácie na reformu sociálneho poistenia, teraz citujem: "Reforma dôchodkového poistenia a vytvorenie druhého piliera dôchodkového poistenia, tzv. kapitalizačného piliera sa v tomto volebnom období neuskutoční". Je to formulácia, ktorá nie je možno celkom presná a umožňuje viaceré interpretácie. Čiže formulácia v materiáli sa týkala druhého kapitalizačného piliera, ktorý podľa pôvodného harmonogramu schváleného vo vláde mal byť ešte realizovaný a spustený v tomto volebnom období a zákon o druhom kapitalizačnom pilieri mal byť tiež schválený v tomto volebnom období, ale to sa už zrejme nepodarí podľa toho, aký je stav príprav na tomto zákone. Takže takto som to mal na mysli.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči. Pán poslanec Klemens, doplňujúca otázka.

J. Klemens, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda vlády, za odpoveď. Ďakujem.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministrovi zdravotníctva Romanovi Kováčovi. Otázka znie: "Zákon o ochrane zdravia chráni dostatočne, pán minister, občanov pred dlhodobým žiarením vysielačov mobilných telefónov umiestnených v obytných zónach?" Odpovedá minister zdravotníctva Roman Kováč.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážená pani poslankyňa, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 514/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí stanovuje všeobecné požiadavky na prevádzku zdrojov vyžarovania elektromagnetických vĺn rádiových frekvencií a teda aj prevádzku základňových staníc verejnej rádiotelefónnej siete operátorov prevádzkujúcich siete mobilných telefónov na území Slovenskej republiky. Konkrétne požiadavky stanovuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 123/1993 o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami elektromagnetického poľa. Z uvedeného dôvodu bude preto odpoveď na túto otázku identická s odpoveďou na otázku číslo 7, ak pani poslankyňa súhlasí.

Elektromagnetické pole vyžarované základňovými stanicami operátorov sietí mobilných telefónov na území Slovenskej republiky systémy NMT 450 MHz, GSM 900 MHz a DCS 1800 MHz sa zaraďuje podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo 123/1993 do frekvenčnej oblasti nad 300 MHz. Na toto frekvenčné pásmo stanovuje vyhláška najvyššiu prípustnú hodnotu ožiarenia obyvateľstva vo výške 0,12 mW/cm2 a hodinu, ktorej pre 24-hodinovú expozíciu zodpovedá najvyššia prípustná hodnota výkonovej hustoty elektromagnetického poľa 0,005 mW/cm2. Pri porovnaní s limitmi platnými v iných krajinách, patrí tento náš limit k najprísnejším. Rozloženie úrovne elektromagnetického poľa v okolí základňových staníc operátorov sietí mobilných telefónov sa sleduje a objektivizuje meraním od začiatku ich prevádzky na Slovensku. Bolo vykonaných už niekoľko tisíc meraní v okolí uvedených objektov. Na základe poznatkov z meraní možno konštatovať, že pri základňových staniciach umiestňovaných na obytných domoch nebolo zistené v obytných priestoroch, ani v priestoroch bežne dostupných, myslím, obyvateľstvu, prekročenie stanovených najvyšších prípustných hodnôt. K prekračovaniu prípustných limitov môže dochádzať prakticky len priamo na anténach alebo pri anténach týchto základňových staníc, teda v priestoroch striech, kde však by nemal byť voľný prístup nepovolaným osobám. Nemáme také poznatky, že by tieto strechy boli voľne prístupné nepovolaným osobám.

Vývoj poznatkov o účinkoch pôsobenia elektromagnetického poľa však stále nie je na takej úrovni, aby sa dalo jednoznačne stanoviť, kedy a pri akej úrovni intenzity, resp. výkonovej hustoty poľa dochádza k nežiaducim vplyvom na ľudský organizmus. Preto je nutné naďalej situáciu v oblasti budovania zdrojov vyžarovania elektromagnetických vĺn monitorovať a kontrolovať splnenie požiadaviek predpisov pre oblasť elektromagnetického poľa rádiových frekvencií. To je všetko, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: No, pani poslankyňa, čo s tým? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ešte chcem položiť aj nasledujúce otázky a zároveň vysvetliť, prečo som túto otázku dala. Počas poslaneckého dňa v kancelárii som sa stretla s konkrétnou petíciou občanov, zrejme je tento podnet aj na niektorom orgáne štátnej správy, aj Štátny zdravotný ústav robil isté merania v Košiciach na sídlisku Furčák, kde ide o súbor bytových domov a kde pri meraní bolo zistené, aj to len na niektorých miestach bolo urobené meranie, v bytoch, ktoré sú tesne pod žiaričmi a v 35-metrovej vzdialenosti, boli zistené niektoré prekročené hranice. Ja beriem to, že máme dobre stanovenú normu, ktorá hovorí o 24-hodinovom vyžarovaní, ale tu ide o 24 hodín krát niekoľko dní, krát niekoľko rokov a je to nová forma, poviem, nie celkom bezpečného žiarenia, tak to nazvem. Čiže, chcela by som vás poprosiť, pán minister, aby sa touto vecou začal zaoberať aj hlavný hygienik a všetky štátne zdravotné ústavy a aby vstúpili aj do rozhodovacieho konania, aby vysielače týchto mobilných telefónov neboli umiestňované do bytových zón, pretože je množstvo príležitostí, aby sa vysielače postavili mimo bytovej zóny a aby bol dosah dobrý a vlastne, aby nedochádzalo k dennému ožarovaniu obyvateľov. Máme prípad umiestnenia takéhoto vysielača dokonca aj na streche krajského súdu. V budove pracujú sudcovia a umiestnenie vysielača po 24 hodín a niekoľko rokov tiež možno nie je najvýhodnejšie. Čiže by som poprosila, aby sme jednak vyhláške, ale aj normám, ktoré dnes platia, venovali dostatočnú pozornosť a žiadali od Globtelu, Eurotelu, aby to nebagatelizovali ani oni, ale aby spolupracovali s orgánmi... (Zaznel zvuk časomiery.)

J. Migaš, predseda NR SR: Minister bude odpovedať alebo reagovať?

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Pani poslankyňa, ďakujem za doplňujúcu otázku, ako aj pripomienku a žiadosť na ďalšie monitorovanie. Ja už som vo svojej správe uviedol, že vzhľadom na to, že ide naozaj o novú formu 24-hodinovej prevádzky, ktorá má pomerne hustú sieť na Slovensku - tieto žiariče - je nepochybne potrebné ďalšie monitorovanie situácie. Ja si rád od vás preberiem informáciu, kde boli prekročené limity, lebo nemám vo svojej správe, ktorú mi pripravili odborníci zo Štátneho zdravotného ústavu, informáciu o tom, že by niekde boli limity prekročené. Takže, ak mi ju dáte, ja túto situáciu, samozrejme, preverím a dám vám vedieť, ako sa to mohlo stať. Faktom je, že podľa výsledkov meraní, ktoré mám k dispozícii, v bytových priestoroch a v tých, ktoré sú dostupné obyvateľom, mám na mysli schodiská a podobne, tam naozaj nedochádza k nejakej kumulácii žiarenia alebo skôr k prekročeniu týchto dávok. Problém je v tom, že ak sa niekto na strechu dostane a vieme, že najmä pri našich panelákoch je táto možnosť veľmi častá, potom by naozaj mohlo dôjsť k poškodeniu. To znamená, výrazným spôsobom sprísniť bezpečnostné opatrenia, aby sa nepovolaný nedostal na strechu. A druhá vec je umiestniť vysielače ozaj do priestoru a na miesta, ktoré nie sú v obytných zónach.

Iste aj samotní operátori hľadajú takéto miesta, ale budeme na nich oveľa intenzívnejšie pôsobiť. My sami dávame do súladu naše predpisy v tejto oblasti s predpismi, ktoré sú v krajinách, kde sa tento typ mobilných telefónov používa alebo tento typ žiarenia, kde sa používa masívnejšie a dlhšie, takže zlaďujeme aj naše predpisy s európskou legislatívou. Nemienime v žiadnom prípade v tejto chvíli ustupovať od našich, relatívne prísnych noriem. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Klemens ministrovi obrany Jozefovi Stankovi. Otázka znie: "Čo s vrcholovým športom v Armáde Slovenskej republiky?"

J. Stank, minister obrany SR: Pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, najprv mi dovoľte povedať, čo dnes rozumieme pod armádnym vrcholovým športom. Sú to dva armádne kluby v Trenčíne a v Banskej Bystrici a dve príspevkové organizácie Hokejový klub v Trenčíne a Futbalový klub v Banskej Bystrici. Ročne z prostriedkov ministerstva obrany dávame na tento šport cca 150 mil. Sk a zamestnávame tam okolo 500 ľudí.

A teraz k športovcom. Profesionálnych vojakov - športovcov je v týchto dvoch armádnych kluboch spolu 38. Základnú službu v nich slúži 100 vojakov - športovcov, toto je zvyšok armádneho, čo zostalo v armádnych športových kluboch. Civilnú zložku vrcholového športu v armáde predstavuje 52 športovcov. Majetok v správe armádnych športových klubov má účtovnú hodnotu 725 mil. Sk. Už z tohto krátkeho rozboru je zrejmá potreba zmeny predovšetkým preto, lebo tieto armádne športové kluby už stratili alebo strácajú armádny charakter. Zámer transformácie je rozdelený do niekoľkých etáp z časového hľadiska. Ešte v tomto roku chceme tiež v súlade s pripravovanou novelou zákona číslo 288 zrušiť príspevkové organizácie a teda vyňať z našej organizačnej štruktúry Futbalový klub Banská Bystrica a Hokejový klub Trenčín. Na prevádzku obidvoch príspevkových organizácií, dnes už vyložene komerčnej povahy, sme zo štátnych prostriedkov napríklad v minulom roku uvoľnili takmer 26 mil. Sk. V prospech týchto klubov je z počtu rezortu ministerstva obrany vyčlenených ďalších 30 pracovníkov ako servis a 36 vojakov základnej služby, ktorými štát podľa mňa neodôvodnene prispieva na ich komerčné aktivity. Vzhľadom na to, že ministerstvo obrany poskytuje týmto klubom len príspevok, nemá priamy dosah na riadenie týchto príspevkových organizácií. O futbalový štadión v Banskej Bystrici a hokejový štadión v Trenčíne sa intenzívne zaujímajú samosprávne inštitúcie oboch týchto miest. Civilná časť vrcholového športu z armádnych športových klubov by po dohode s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky prešla do pôsobnosti na to kompetentného ministerstva školstva tak, aby mali títo športovci rovnaké podmienky ako ostatní vrcholoví športovci na Slovensku. V prípade, že dôjde k dohode v tomto roku, tak tento prechod by sa uskutočnil aj s príslušnými finančnými prostriedkami. O vrcholových športovcov Armády Slovenskej republiky sa naďalej bude starať ministerstvo obrany, ale zrejme v jednom redukovanom armádnom športovom klube. Týka sa to profesionálnych vojakov, ale aj vojakov základnej služby, pokiaľ bude existovať. Detailný projekt tejto transformácie je pripravený na ministerstve obrany a podľa dohody oboch ministrov, teda s ministrom školstva, bude prerokovaný na ministerskej rade do konca marca tohto roku. Chcem vás na záver ubezpečiť, že rezort ministerstva obrany má rovnako ako v roku 2001 aj v rozpočte na rok 2002 vyčlenené prostriedky na zabezpečenie vrcholového športu a plní v tomto smere všetky úlohy v zmysle citovaného zákona. Šport bol, je a aj ostane neoddeliteľnou súčasťou vojenskej služby a športovci s predpokladmi na vynikajúce výkony budú aj naďalej v armáde podporovaní, pán poslanec.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Klemens.

J. Klemens, poslanec: Nič iné mi neostáva, len sa poďakovať za vašu odpoveď. Ďakujem pekne.

J. Stank, minister obrany SR: Ďakujem aj ja.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku opäť položil pán poslanec Jozef Klemens podpredsedníčke vlády pani Márii Kadlečíkovej. Otázka znie: "Medzi meškajúce rezorty v rámci integrácie pre vstup do Európskej únie je aj rezort pôdohospodárstva. Aké opatrenia boli prijaté na odstránenie daného nedostatku?" Odpovedá podpredsedníčka vlády Mária Kadlečíková. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

M. Kadlečíková, podpredsedníčka vlády SR: Ďakujem, pán predseda Národnej rady. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som zodpovedala na otázku pána poslanca Klemensa. V pravidelnej správe k hodnoteniu Slovenskej republiky sa konštatuje, že s výnimkou veterinárneho sektora Slovensko dosiahlo malý pokrok v transpozícii a implementácii príslušného acquis. Správa ďalej poukazuje na nasledujúce oblasti, v ktorých treba vyvinúť úsilie. Ide najmä o akreditáciu národnej agentúry SAPARD, o zintenzívnenie úsilia na zavedenie integrovaného administratívneho a kontrolného systému, ako aj o potrebu posilnenia administratívnych kapacít.

Vážený pán poslanec, administratívne kapacity v poľnohospodárstve boli z rozpočtu roku 2002 výrazne posilnené. Ide o 66 nových miest, ktoré boli vytvorené s priemerným platom 18 tisíc Sk, pritom s prevádzkovým nákladom na každé nové miesto 50 tisíc, čiže v celkovej hodnote 25 mil. Sk. Ide najmä o integrovaný administratívny systém, ďalej o systém EUROP, ako aj o prispôsobenie registra viníc podmienkam Európskej únie, ale aj agentúre SAPARD 9 miestami. Z prioritných úloh vlády Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z pravidelnej správy, je 21 úloh a z týchto 21 úloh už dve úlohy boli splnené. Ide o vypracovanie návrhu na riešenie finančného a inštitucionálneho zabezpečenia, ukončenia vinohradníckeho registra, ako aj o zabezpečenie zaslania oficiálnej žiadosti Európskej komisii o potvrdenie národnej akreditácie agentúry SAPARD, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou bude už konečne v polovici marca, najneskôr koncom marca tohto roku akreditovaná.

Ďalej, vážený pán poslanec, čo sa týka stavov prekladov v kapitole 7, celkove v kapitole 7 bolo preložených 381 právnych predpisov Európskej únie a v oblasti poľnohospodárstva prakticky ide o 3643 strán, zatiaľ čo napríklad v Českej republike to bolo len 390 strán, pokiaľ hovoríme o centrálnej prekladateľskej jednotke. Zo strany SAPARD zo zdrojov 2000, 2001 a 2002 je k dispozícii, keď berieme aj súčet teda Európskej únie aj Slovenskej republiky, 2 mld. 144 mil. Sk. PHARE tiež významným spôsobom pripravuje vstup nášho poľnohospodárstva do Európskej únie, kde napríklad na program Posilnenie inštitucionálnej a administratívnej kapacity, ako aj dodržiavanie legislatívy a uplatňovanie legislatívy vnútorného trhu, najmä vo veterinárnej a fytosanitárnej oblasti a pri kontrole potravín je celkove daných 237 mil. Sk. Ďalej pri príprave katastrálnej politiky, modernizácii a reštrukturalizácii katastra ide o 187 mil. Sk. Pri príprave na implementáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky, vypracovanie všeobecnej stratégie na prijatie spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj značenie registrácie a identifikácie zvierat ide o 263 mil. Sk. A nakoniec je to posilnenie inštitucionálnej a administratívnej kapacity Úradu geodézie, katastra a kartografie 340 mil. Sk. Čiže v rámci PHARE je to viac ako 1 mld. Sk. Keby som to všetko teraz mala finančne vyjadriť, tak potom ide celkovo v rámci predvstupovej pomoci ako aj podpory zo strany Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo o 3 mld. 168 mil. Sk. Ale, pán poslanec, to nie je všetko, pretože teraz z PHARE bude na rok 2002 pridelených 20,1 mil. EUR pre Slovenskú republiku na posilňovanie administratívnych kapacít a zároveň aj na budovanie nezávislosti súdnictva. A z týchto prostriedkov významná časť, takmer jedna štvrtina pôjde práve do integrovaného administratívneho a kontrolného systému. Len teraz sa už na túto otázku, na túto úlohu treba veľmi zodpovedne pripraviť. Ďakujem, pán predseda, za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Klemens?

Panie poslankyne, páni poslanci, to boli všetky otázky, ktoré boli položené členom vlády od poslankýň a poslancov Národnej rady, preto končím bod programu hodina otázok.

(Pokračovanie rokovania o 16.32 hodine.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Prosím pána ministra školstva Milana Ftáčnika, pána spravodajcu, aby zaujali svoje miesto určené pre navrhovateľa a spravodajcu. Po skončení rozpravy, po vystúpení navrhovateľa a spravodajcu pristúpime po porade poslaneckých klubov k hlasovaniu o vládnom návrhu o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Páni poslanci, chcel by som vás poprosiť, vzhľadom na to, že je priveľký počet pozmeňujúcich návrhov, aby sme sa v rokovacej sále upokojili, aby sme boli maximálne sústredení pri hlasovaní o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, aby sme sa zbytočne nedostávali do procedurálnych problémov a vyvarovali sa procedurálnych chýb. Poprosil by som preto aj pána spravodajcu, aby radšej pomalšie a istejšie uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie, aby nevznikali či už u navrhovateľa, spravodajcu alebo u jednotlivých predkladateľov pozmeňujúcich návrhov pochybnosti o správnosti postupu pri hlasovaní a aby v záujme pokojného priebehu hlasovania rešpektoval tento môj návrh. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, prosím, aby ste uviedli návrh.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh spôsobu hlasovania o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, najskôr o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Pán poslanec Slafkovský, hlasujeme už, prosím, aby ste nezasahovali do procedúry hlasovania, tá už bola daná rozpravou o tomto návrhu zákona. Nech sa páči.

Š. Šlachta, poslanec: Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Zapnite pána poslanca Slafkovského.

A. Slafkovský, poslanec: Ja som sa hlásil troška skôr, chcel som len požiadať o procedurálne hlasovanie v inom bode pred začatím hlasovania o vysokoškolskom zákone.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nerozumiem vašej ...

A. Slafkovský, poslanec: Hlásil som sa troška skôr s procedurálnym návrhom, aby sme o ňom hlasovali, skôr ako začneme hlasovať o vysokoškolskom zákone.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Týka sa to tohto návrhu zákona?

A. Slafkovský, poslanec: Nie. Týka sa to iného.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Tak potom by som vás poprosil, aby ste uplatnili túto svoju požiadavku po skončení hlasovania o návrhu zákona o vysokých školách. Teraz naozaj prosím, aby sme sa sústredili.

A. Slafkovský, poslanec: Dobre, ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

Š. Šlachta, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení hostia, vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi predložiť návrh na hlasovanie. V prvom rade by som chcel spomenúť, že odznelo 19 vystúpení v rozprave, pánov poslancov, ktorí predložili 154 pozmeňujúcich návrhov. Hlasovanie navrhujem takto: ako prvé budeme hlasovať o návrhoch viacerých pánov poslancov, Kandráča, pána poslanca Šťastného, o návrhu na prerušenie rokovania o tomto zákone, ďalej budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy v piatich blokoch a potom by sme hlasovali o návrhoch jednotlivých pánov poslancov z rozpravy.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, páni poslanci, o vypnutie mobilných telefónov a o pozornosť pána spravodajcu. Pán spravodajca!

Š. Šlachta, poslanec: Ako prvé odporúčam hlasovanie o návrhu na prerušenie rokovania o návrhu zákona o vysokých školách.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ktorého pána poslanca?

Š. Šlachta, poslanec: Pána poslanca Kandráča, pána poslanca Šťastného.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Áno, prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Páni poslanci, tie návrhy sú rovnaké, nešpekulujme, hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) Prosím. 113 prítomných, 39 za, 61 proti, 11 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že návrh sme neschválili.

Ďalší návrh, pán poslanec.

Š. Šlachta, poslanec: Ďalej navrhujem hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to o bodoch: 1-3, 5-6, 8, 9, 11-16, 18-21, 22, 24, 25, o bode č. 28-34, 36-43, o bode č. 45, 46, 48-52, 54-57, 59-63, 67-81, o bode č. 83, o bodoch 85-87, 89, 90, 94-119, o bode č. 122, 124-126, o bode 128, 130-141, 144-146, 148-157, 159-161, 165-167, 169-180, 183-190, 193, 196. A tieto na odporúčanie gestorského výboru schváliť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, nemôžete už v tejto chvíli dávať procedurálny návrh. Páni poslanci, prosím, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý vychádza, na základe podaných pozmeňujúcich návrhov v rozprave. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. S odporúčaním gestorského výboru schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 117 prítomných, 113 za návrh, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

Pán spoločný spravodajca... Moment, moment, bola tu námietka pána poslanca Delingu, kde výbor pre pôdohospodárstvo odporúča Národnej rade prijať uznesenie nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o vysokých školách. (Hlas v sále.) My sme hlasovali o prerušení rokovania o tomto návrhu zákona. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

Š. Šlachta, poslanec: Hlasujeme o odporúčaní pôdohospodárskeho výboru nepokračovať v rokovaní.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: (Hlasovanie.) 116 prítomných, 39 za, 71 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme neschválili.

Páni poslanci, chcem sa vás opýtať, či žiadate, aby sme o návrhoch zo spoločnej správy, o ktorých sme už hlasovali pred týmto hlasovaním, hlasovali ešte raz, alebo súhlasíte s tým, aby výsledky hlasovania boli platné. Áno, prosím, pán poslanec, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

Š. Šlachta, poslanec: Ďakujem pekne. Ďalej odporúčam hlasovať o bodoch, ktoré boli vybraté na osobitné hlasovanie a gestorský výbor ich odporúča schváliť. Sú to body: bod č. 10...