I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Šlachta bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. K nemu sú tri faktické poznámky. Posledná pani poslankyňa Rusnáková. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Prvý pán poslanec Gašparovič.

I. Gašparovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán podpredseda, pôvodne som bol prihlásený aj ja do rozpravy, a vyškrtol som sa. Počúvať rozpravu a počúvať všetky tie úvahy o tomto zákone bolo veľmi zaujímavé. Vyškrtol som sa preto, lebo bol by som sa určite opakoval a možno by to bolo aj zbytočné. Prihlásil som sa preto, aby som sa spýtal pána ministra, či aj po tejto rozprave trvá na to, aby Národná rada o tomto zákone hlasovala. Veď ak pozorne počúval rozpravu, a to počúval, tak pozmeňujúce návrhy, desiatky pozmeňujúcich návrhov sú kontraverzných vo vzťahu k sebe. Čiže už tieto návrhy sú ťažko zapracovateľné. Celý zákon bude menený. Nehovorte, že aj idea nie. Jedni chcú platiť, druhí nechcú platiť. Jedni chcú, aby platila jedna skupina, aby druhá skupina neplatila. Takto sa uvažovať o tom nedá.

A ja si myslím, že jediné, čo môže vláda urobiť prostredníctvom pána ministra, je, že tento zákon z rokovania stiahne. Nie sme schopní zapracovať tieto pozmeňujúce návrhy tak, aby to bol dôstojný zákon, ktorý bude rozhodovať o živote na vysokých školách. Som presvedčený, že ak takto, takýmto spôsobom a formou tento zákon bude prijatý, bude to skutočne veľmi zlý zákon, ktorý bude treba rýchlo novelizovať. To, čo povedala pani predsedkyňa nášho výboru, že radšej taký zákon, si myslím, že nepochopila, o čo tu ide. Prijať zlý zákon, to je to najhoršie pre každý parlament.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofabauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Gašparovič mi trochu vypálil rybník obsahom vystúpenia, pretože presne toto som mal na mysli aj ja. Nie je nič horšie ako dať do zákona z rámca rozpravy obrovskú znôšku navzájom nezlučiteľných a navzájom si odporujúcich pripomienok, návrhov a pozmeňujúcich návrhov. Mali sme to možnosť odskúšať za roky dozadu a z vlastnej skúsenosti, aj zo skúsenosti tých poslancov, ktorí tu sedia dlhšie, je známe, že najväčšie nezmysly vznikli takýmito, často dobre mienenými nápadmi, ktoré boli vznesené a hladko uplatnené a až dodatočne sa zistilo, že išlo o voloviny, ktoré sa až sekundárne prejavili pri začatí uplatňovania. Takto novelizovaný zákon bolo treba vzápätí novelizovať znovu a znovu, čo malo parametre plátania zodratých gatí starou záplatou. Takýmto spôsobom sa kvalitná legislatíva robiť nedá. Ešte jedna poznámka k pánovi poslancovi Šlachtovi. Nie je mi zrozumiteľné, prečo ste štúdium našich študentov na zahraničných univerzitách vypichli ako negatívny príklad. Veď Slovensko predsa smeruje do euroatlantických štruktúr a tam sa deklaruje sloboda pohybu osôb, sloboda pohybu kapitálu a sloboda pohybu tovaru. Čiže študent si vyberie takú školu, na ktorú bude mať, ktorá mu to umožní a ktorá bude mu poskytovať kvalitné štúdium. Takže toto uvádzať ako argument pre prijatie nového zákona, aby študenti nechodili do zahraničia, ale aby študovali na Slovensku, sa mi zdá úplne mimo rámca našich trendov, smerov do integrovanej Európy.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková bola prihlásená, žiada si vystúpiť. Pani poslankyni Rusnákovej mikrofón.

E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. K vystúpeniu pána spravodajcu chcem povedať nasledovné. Ja som toho názoru a ani som nevyjadrila niečo také, čo je mi vkladané do úst, že radšej prijať zlý zákon ako žiadny, ja som povedala, že ak je potrebné tento zákon v niektorých momentoch upraviť, skvalitniť, tak to urobme. Z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré včera odzneli, sú niektoré také, ktoré sú skutočne akceptovateľné, ale mnohé, prepáčte, vážení kolegovia, mnohé sú také, ktoré sú už riešené v spoločnej správe a vy ste ich napriek tomu znovu predkladali. Čiže pracujete vlastne s tým istým návrhom, čo už náš výbor vyriešil.

Po ďalšie. Člen výboru pre vzdelanie, pán profesor Kandráč. Nezúčastnil sa ani jedného zasadnutia výboru, na ktorom sa rokovalo o vysokoškolskom zákone. Teraz vystúpil v pléne s množstvom pozmeňujúcich návrhov. Nehovorím, že niektoré z nich nie sú akceptovateľné, ale čo robili poslanci doteraz, aby tú kvalitu, o ktorej hovoríme, spoločne zabezpečili na mieste, kde na to bol priestor.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šlachta.

Š. Šlachta, poslanec: Ďakujem pekne za poznámky, ale chcel by som odpovedať kolegovi Hofbauerovi. Vy máte svojský spôsob videnia, samozrejme, a aj svojský spôsob reakcií, čiže presne ste si vybrali opak toho, čo som hovoril. Ja si myslím, že som hovoril o pozitíve a o snahe, aby aj na slovenské školy vysoké prichádzali zahraniční študenti. Vôbec som nekritizoval to, že odchádzajú, to je úplne v poriadku, na to má každý právo, ale mrzí ma, že tie podmienky sú u nás také, že dnes k nám títo študenti prestali prichádzať. O to mi išlo. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili všetci, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Skôr ako udelím slovo ministrovi školstva, chcem oznámiť, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolal na 12.00 poslanecké grémium, žiadam teda príslušných poslancov Národnej rady, aby sa o 12.00 zúčastnili rokovania poslaneckého grémia. Zároveň oznamujem, že po Hodine otázok bude hodina prestávky na to, aby bolo možné ešte dopracovať všetky návrhy a na zasadnutia klubov k hlasovaniu o vysokoškolskom zákone a predpokladá sa, že o 16.00 by sme pristúpili k hlasovaniu o zákone, ktorý sme prerokovali, teda o vysokoškolskom zákone. Teraz dávam slovo ministrovi školstva, aby vystúpil v reakcii na rozpravu poslancov.

M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, rozprava bola obsiahla, a preto sa pokúsim stručne, ale predsa len budem musieť možno obsiahlejšie reagovať na pripomienky, ktoré ste vzniesli k predkladanému návrhu zákona a k tomu, ako ste spochybnili priebeh, vlastne prípravy a prerokovania tejto vládnej normy v tomto ctenom parlamente.

Po prvé, objavili sa výhrady voči rozsiahlosti zákona, že v severských krajinách majú 40 paragrafov, my máme 107. Prosím, necitoval autor tejto poznámky iné zákony, napríklad španielske, írske a ďalšie, ktoré majú omnoho viac paragrafov ako táto predloha, takže sme niekde tak v strede toho peletónu. Nie je to rarita, ak zákon o vysokých školách má 107 paragrafov. Čiže táto námietka jednoducho nie je relevantná, pokiaľ my sami potrebujeme niektoré veci precizovať. Aj poslanci si protirečili v tom, že toto a toto tam ešte chýba, ešte by sa malo doplniť ďalšie, tým samozrejme ten rozsah zákona narastá. Bola otázka, kto oponoval tento zákon, či ho videl niekto z relevantných európskych inštitúcií. Ministerstvo školstva požiadalo expertov Svetovej banky, aby zaujali stanovisko k tomuto zákonu, posudzovali ho austrálski aj európski experti, urobili sme k tomu seminár, ktorý sa konal v septembri minulého roku, kde bola vyslovená podpora, samozrejme, s konkrétnymi pripomienkami, výhradami a návrhmi na doplnenie, respektíve prepracovanie normy, ktoré sme zohľadnili. To som len reagoval na pripomienku pána poslanca Šveca, ktorý sa pýtal, ktoré relevantné inštitúcie ho posudzovali. Svetová banka má aj svoj vzdelávací program, pán poslanec, môžem vám niekedy k tomu poskytnúť podklady.

Čo sa týka pripomienky, že zákon je predkladaný neskoro a že má viac ako 200 pozmeňujúcich návrhov a že vlastne ide o nový zákon. Vážení, nie 400, 350, ja sa k nim hneď vyjadrím.

Vážené dámy a páni, ak by sme boli urobili alebo prijali takú stratégiu, že rýchlo, veľmi rýchlo v tomto volebnom období pripravíme zákon a predložíme ho sem do Národnej rady, zožali by sme z vašej strany kritiku, že sme ho neprediskutovali s tými, ktorých sa ten zákon týka, s akademickou obcou. My sme si zvolili stratégiu, že sme najprv povedali predstavu, teda vecný zámer, ako to má všetko vyzerať v koncepcií vysokoškolského vzdelávania pre 21. storočie. O ňom veľmi dlho diskutovala akademická obec a v nej, prirodzene, boli aj rozdielne názory. Už vtedy sa objavil problém právnej subjektivity fakúlt, či áno, či nie a mnohé ďalšie otázky, na ktoré obec nemala jednoznačný názor. To sme prijali v auguste roku 2000 vo vláde Slovenskej republiky. Ďalší rok sme diskutovali s akademickou obcou o zákone, ktorý mal včleniť alebo vteliť túto koncepciu do konkrétnej legislatívnej podoby. Aj tam sa prejavovali rozdielne názory, ako sa nakoniec prejavujú aj v tomto parlamente. Či volebné obdobie alebo funkčné obdobie senátu má byť tri roky alebo štyri roky. Či má byť tá vec alebo oná vec riešená tak alebo inak. Je prirodzené, že rozsiahla akademická obec má na to rozdielne názory a považujem za celkom prirodzené, že rozdielne názory máte aj vy. Ale my sme sem prišli s normou, ktorá má zásadnú podporu akademickej obce. Tá jedna jediná otázka, ktorá ostala otvorená v prvom čítaní a na ktorú ste viacerí upozornili, a to je otázka právnej subjektivity, respektíve garantovaných právomocí fakúlt, prešla za tie dva mesiace znovu diskusiou vo vnútri akademickej obce a relevantné orgány, to je Rada vysokých škôl na prvom mieste, ale aj Slovenská rektorská konferencia a aj Klub dekanov akceptovali to riešenie, ku ktorému sme sa dopracovali. Ak tu dnes poslanci predkladajú svoje vlastné návrhy, konzultovali ich s akademickou obcou? Môžu povedať dnes, že sa opierajú o názor, ktorý je reprezentovaný širokou obcou reprezentovanou na to ustanovenými orgánmi zo zákona? (Nezrozumiteľný hlas z pléna.) Má právo, samozrejme, ja len chcem upozorniť, že to, čo je tu predložené, má byť prediskutované s tými, ktorých sa zákon týka, na tom sme dôsledne trvali.

K počtu pozmeňujúcich návrhov. 197 návrhov predložili výbory, gestorský výbor odviedol vynikajúcu prácu v tom, že opakovane a znovu veľmi podrobne, pomaly a dôkladne posudzoval jednotlivé pozmeňujúce návrhy a prijal a odporučil tomuto plénu akceptovať z nich 167. Ku každému jednému bolo stanovisko predkladateľa, všetky tie návrhy akceptujeme. Mám tu prehľad toho, čoho sa tie návrhy týkajú. Nenarúšajú filozofiu zákona a rešpektujú vašu vôľu. Ak napríklad parlament povedal, že študijné programy sa nemajú schvaľovať vo vedeckej rade vysokej školy, ako to navrhovalo ministerstvo školstva, ale majú sa schvaľovať v akademickom senáte, lebo tam sa k nim môžu vyjadriť aj študenti, my to akceptujeme, ale nemohli sme vedieť, že to takto chce parlament, jednoducho nedá sa urobiť v tomto dokonalý zákon. Nedá sa urobiť zákon, pani poslankyňa Keltošová nás kritizuje, že vláda má predložiť dokonalý zákon, tento má množstvo otvorených otázok. Jednoducho preto, že sú na ne rozdielne názory. (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.) Dali sme, dali sme odpovede a vy ste posunuli niektoré tie veci ďalej, prejavili ste vlastné názory, vlastné pozície k týmto veciam, ale nenarušili pozmeňujúce návrhy, všetkých 167, ktoré boli prijaté, nenarušili filozofiu zákona. Odporúča ich, hovorím, vo výbore prijaté, v gestorskom výbore prijaté. Včera zaznelo 150 ďalších návrhov. Pozerali sme ich večer, pani predsedníčka gestorského výboru, pán spravodajca, zástupcovia ministerstva. Odporúčame tomuto plénu akceptovať z nich 10. Desať návrhov, respektíve ak započítam dnešných 5 návrhov pána spravodajcu, tak 15. To sú znovu tie, ktoré nenarúšajú filozofiu zákona, akceptujeme aj oneskorené návrhy pána poslanca Kandráča, ktoré majú zvýšiť ochranu majetku, ktorý dostanú vysoké školy do vlastníctva. Ja s tým nemám problém, je škoda, že ich pán poslanec nepredniesol na gestorskom výbore, ktorého je členom, pretože tam bolo možné posúdiť ich širšie. Ale akceptovali sme ich. Tie, ktoré idú vo filozofii predloženého návrhu zákona, môžu byť akceptované. To znamená, všetky návrhy sú starostlivo posúdené a netvoríme nový zákon.

Do základnej filozofie a kostry vkladáme riešenia, ktoré sú širšie prediskutované a akceptované aj v akademickej obci. Je naozaj na škodu veci, že toľko návrhov zaznelo práve z úst poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, ktorí nepredniesli tie návrhy vo výboroch a prednášali ich len na tejto pôde. (Hlas z pléna.) Je právo, ale vo výboroch je priestor. Vo výboroch je priestor, to som počul z úst pani poslankyne Tóthovej a pred chvíľou to povedal pán poslanec Hofbauer. Netvorme zákon v parlamente na kolene. Výbory dôkladne diskutovali a bol tam priestor aj za účasti akademickej obce, pretože tam páni rektori, študenti, ale aj dekani boli prítomní a vyjadrovali sa k tomu, čo sa vo výboroch odohrávalo.

Dovoľte sa vyjadriť k tej základnej otázke garantovaných právomocí fakúlt, respektíve právnej subjektivity. Ministerstvo školstva vychádza v zásade z predstavy, že posilnením integrity vysokej školy posilníme synergiu, teda vzájomnú súčinnosť fakúlt, ktorá je dnes jednoducho izolovaná, pretože fakulty v mnohom pôsobia jednotlivo a tak trochu možno aj na svoje vlastné tričko, pretože majú k tomu vytvorené predpoklady zákonom z roku 1990. Celok v tomto prípade by mal byť viac ako jeho jednotlivé časti, samozrejme, celok bez častí nemôže fungovať. Ak sme vás informovali o tom, že akademická obec dosiahla v tomto smere zhodu, opieram sa najmä o stanovisko Rady vysokých škôl, ktorá hovorí, ak budú v zákone garantované právomoci pre fakulty, potom akceptujú zákon a podporujú ho s tým, že trvajú na tom, aby v senáte vysokej školy boli rovnomerne zastúpené fakulty. To je znenie dnešného zákona. Nebol problém pozmeňujúcim návrhom to preniesť aj do tohto zákona, ak to bola podmienka.

Otázka tej garancie. Dekani povedali, my chceme mať v zákone napísané, že fakulta vykonáva právomoci v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a v oblasti podnikateľskej činnosti. Bez ďalšieho! Lenže ak bude mať túto právomoc zverená vysoká škola a aj fakulta bez ďalšieho, kto rozhodne, kto prijíma konkrétneho zamestnanca do pracovného pomeru? Rektor? Dekan? Jednoducho to riešenie cez ten štatút vytvára flexibilný model pre veľké i malé vysoké školy. Škola sa samosprávne dohodne v akademickom senáte vysokej školy, ktoré právomoci bude vykonávať rektor a ktoré dekan. Vaša otázka môže znieť tak ako otázka pána poslanca Osuského, a čo ak sa nedohodnú? Čo ak sa rektor nebude chcieť dohodnúť s akademickým senátom? Je tu navrhovaný pozmeňujúci návrh, ktorý kopíruje vlastne súčasný stav, že ten počiatočný stav do prijatia štatútu, pretože to chvíľu potrvá, kým sa škola na ňom dohodne, je riešený tak, že pracovnoprávne právomoci voči zamestnancom fakulty vykonáva dekan a podnikateľskú činnosť do stanovenej hranice vykonáva dekan. To znamená, on je v istej výhode pri tom rokovaní s rektorom v rámci senátu o rozdelení právomoci.

K návrhu pána poslanca Osuského. Pán poslanec Osuský navrhuje zakomponovať do zákona právnu subjektivitu fakúlt, prednášal to už na výbore, návrh nebol prijatý, jednoducho tento návrh predstavuje fragmentáciu vysokých škôl. Po kritike, ktorú zožal vo výbore, pán poslanec z neho vypustil aj to ustanovenie, ktoré navrhovalo, aby dekan bol zodpovedný ministrovi. To chceme vytvoriť na Slovensku 109 alebo 100 vysokých škôl, fakúlt, ktoré budú zhodou okolností združené v nejakej vysokej škole? Toto už v jeho návrhu nie je obsiahnuté, ale prednášal to vo výbore pán poslanec Osuský. V tom návrhu na právnu subjektivitu chcel dotiahnuť veci tak, že všetko budú robiť fakulty, dokonca budú zodpovedné priamo ministrovi.

Dovoľte mi povedať veľmi zásadné stanovisko predkladateľa. Ak bude prijatý pozmeňujúci návrh pána poslanca Osuského, stiahnem návrh z rokovania parlamentu jednoducho preto, že narúša základnú filozofiu predkladaného návrhu zákona. Som stopercentne presvedčený o tom, že ak zveríme právomoc rozhodovania o tom, aké právomoci vykonáva fakulta a aké vykonáva vysoká škola, do právomoci samotnej vysokej školy a jej samosprávnych orgánov, že robíme pozitívny krok, ktorý v tejto chvíli má podporu akademickej obce. Riešenie, ktoré navrhuje pán poslanec Osuský, okrem Albánska nenájdete v žiadnej inej európskej krajine. Nech si to teda dohodnú vysoké školy samy s tým, že kritizovali poslanci, že štatutár, to je rektor, nemôže delegovať právomoci, prečítajte si, prosím, Zákonník práce, ktorý vo všeobecnosti píše, že štatutár môže delegovať sám zo svojej vlastnej vôle, respektíve prostredníctvom vnútorného predpisu, ktorý vydá, pracovnoprávne vzťahy aj na iné orgány.

Ak sa hovorilo o posilňovaní rektorátov, veď to nie je pravda! Ak budú zverené právomoci fakulte, jednoducho bude tie právomoci zabezpečovať aj administratívne v mene vysokej školy.

Prevod majetku: Pán poslanec Jarjabiek sa pýtal na to, či bude robená inventarizácia, aby sme vedeli, čo odovzdávame. Inventarizácia podľa zákona o účtovníctve sa robí každý jeden rok, čiže počítame s tým, že bude urobená aj k decembru roku 2002 a na jej základe budú pripravené prevody majetku na jednotlivé vysoké školy. Počítame aj s otázkou odpisov, to znamená, štát nebude dávať vysokých školám kapitálové výdavky v takom rozsahu, ako im dával doteraz, ale časť prostriedkov bude poskytnutá formou odpisov, z ktorých si oni budú zabezpečovať investičnú činnosť v rámci vysokej školy.

Ak sa hovorilo o celoživotnom vzdelávaní, že tento zákon nerieši väzbu vysokých škôl na celoživotné vzdelávanie, je tam ustanovenie, ktoré hovorí, že vysoké školy poskytujú ďalšie vzdelávanie, pretože Slovensko dnes má v právnej úprave len ďalšie vzdelávanie. My nemáme definované, čo je to celoživotné vzdelávanie, my toto myslíme pod celoživotným vzdelávaním, že od materskej školy až po dospelý vek, jednoducho sa ľudia budú vzdelávať a že ten systém celoživotného vzdelávania poskytujeme vlastne cez jednotlivé stupne vzdelania, vrátane ďalšieho vzdelávania. Čiže vysoké školy sú v ňom prítomné, musia byť v ňom prítomné, ale kým nedefinujeme tento koncept právne, nebolo možné zapracovať ho v tomto zmysle do zákona. Ja chápem tú pripomienku pána poslanca Šveca, Húsku a ďalších, ale odpovedám na ňu tak, že oni budú aktívne na trhu celoživotného vzdelávania jednoducho preto, že to robia už teraz.

Vážené dámy a páni, ak kritizujeme slovenské vysoké školstvo, že nemá dostatočnú kapacitu na prijatie 18-ročných do vysokoškolského vzdelávania, číslo, ktoré sme dosiahli, ak spočítame denných a externých študentov, je 38 % z populačného ročníka študuje na vysokej škole. Pravda je taká, že 27 % z toho sú študenti, ktorí sú na dennom štúdiu a ten zvyšok sú študenti externého štúdia, ktorého podiel z roka na rok rastie z dôvodov, o ktorých ste tu hovorili.

Problém bakalárskych študijných programov. Akceptujeme ten trend, o ktorom sa v Európe diskutuje, na zavedení bakalára, ale nie ako nedokončeného vysokoškoláka, ako vysokoškolský stupeň, ktorý dosiahne študent, ktorý s týmto vzdelaním je schopný pôsobiť na trhu práce alebo sa pripraviť ďalším štúdiom na získanie ďalšieho stupňa vzdelania, to je magisterské, respektíve inžinierske štúdium. Máme zapracovanú v zákone aj paralelnú formu, o ktorej tu bola reč, ale berieme ju skôr ako výnimku. Ťažko si predstaviť lekára, ktorý by bol bakalár a potom by šiel robiť svoj ďalší študijný program, jednoducho, to je kontinuálne vzdelávanie, pretože v tejto oblasti to inak nie je možné. Budeme robiť reformu študijných odborov a budeme vytvárať nové študijné programy.

Pán profesor Drobný hovoril o kvalite, respektíve o akreditácii, prečo rušíme akreditačnú komisiu? Nie preto, že by sme mali výhrady voči jej funkcii, respektíve voči kvalite jej práce, končíme ju preto, že robíme nový systém kreovania. Budúca akreditačná komisia bude permanentná, permanentná v tom, že tretina jej členov bude vždy obmieňaná po dvoch rokoch s tým, že funkčné obdobie tej tretiny bude stanovené na 6 rokov. To znamená vždy po 6 rokoch sa obmení tretina komisie, to znamená každé dva roky tam príde k zmene, ale kontinuita práce tej komisie bude zachovaná, preto ten inicializačný bod sme dali hneď krátko po prijatí zákona a zapracovali sme, akceptovali pozmeňujúci návrh, aby tretina tej novej komisie, ktorá bude teraz členená, respektíve kreovaná, aby bola zo súčasných členov akreditačnej komisie. Aby to, čo sa v komisii naakumulovalo, bolo možné využiť aj pre novú komisiu, ktorá potom už permanentne na základe tejto obmeny bude fungovať v zmysle predloženého zákona.

Pán profesor Drobný kritizoval, že nechceme akreditovať fakulty. My nechceme akreditovať ani univerzity, my chceme akreditovať činnosti. Ak vysoká škola poskytuje študijný program, bude žiadať o akreditáciu na poskytovanie tohto programu, nie akreditovať fakultu ako inštitúciu. Ona má činnosti, tie činnosti podliehajú akreditácii a takto to robia aj v Spojených štátoch amerických aj v mnohých európskych krajinách.

Kritika o novozaložených univerzitách. Vážené dámy a páni, naše ministerstvo bolo v tomto smere veľmi tolerantné, akceptovali sme to, čo sa povedalo pri vzniku týchto univerzít, že akreditačná komisia dáva pozitívne stanovisko pre vznik troch nových vysokých škôl za podmienky, že do 3 rokov prejdú akreditáciou. Mnohé prešli, prešli jednotlivé fakulty, študijné odbory, jednoducho žiadna politická hra, ale rovnaké kritériá a pravidlá pre všetky vysoké školy.

Bola kritika na pracovnoprávne vzťahy, že zavádzame konkurzy, dočasné miesta a podobne. V tomto ste, prosím, nechválili zákon o Slovenskej akadémii vied, kde je už roky zaužívané pravidlo, že dostanete pracovnú zmluvu len na čas určitý. Ja si myslím, že je to na mieste, jednoducho vniesť konkurenciu aj do tejto oblasti, ak prejde pozmeňujúci návrh, ktorý predložil gestorský výbor o zvýšení tabuľky, tak sa oproti dnešnému stavu, keď maximálna hranica pre odmenu profesora v najvyššej platovej triede je 14 920,- Sk, tak k 1. aprílu sa to zvýši na 18 300, od 1. januára budúceho roku to bude viac ako 26 000,- Sk, to je nárast o 80 %, to je motivačný faktor, aby sa uchádzali i mladí pracovníci alebo mladí zamestnanci o prácu na vysokej škole s tým, že tento zákon prináša aj ďalšie pozitívum, a to je poriadok v pracovných úväzkoch. Nemožno ďalej akceptovať situáciu, keď pán profesor je takzvaným lietajúcim profesorom a má plný úväzok na jednej, druhej a niektorí aj na troch vysokých školách. Tento zákon umožňuje, aby mal zamestnanec vysokej školy jeden a pol úväzku, teda základného úväzku stanoveného Zákonníkom práce ako maximum, to by mohlo vniesť poriadok aj do tejto oblasti pracovnoprávnych vzťahov, samozrejme, ruka v ruke so zvýšením mzdového ohodnotenia pre jednotlivých zamestnancov.

Bola tu kritika, že sme málo bojovali pri zákone o verejnej službe, že sme mali my už hneď presadiť, aby mali zdravotnícku tabuľku. Nezabudnite, prosím, že sme bojovali o samostatnú pedagogickú tabuľku nielen pre 9 000 učiteľov vysokých škôl, ale aj pre 100 000 učiteľov základných a stredných škôl a že sme to presadili, že sme na tento rok navýšili mzdové prostriedky pre základné a stredné školy o 3 mld. 200 mil. Sk. To je málo z jedného roku na druhý, zvýšiť mzdové ohodnotenie učiteľov, vrátane odvodov do poistných fondov? Ja si myslím, že je to krok dopredu, ak sme dávali v roku 1998 na školstvo 32 mld. Sk, v tomto rozpočtovom roku sme dali 40 mld. na celé školstvo, vrátane materských, základných, stredných a vysokých škôl. Zákon, samozrejme, potrebuje na to, aby sa mohol uplatniť v praxi, aj finančné prostriedky, to povedala pani poslankyňa Mušková a mnohí ďalší poslanci. Vláda prijala záväzok v koncepcii vysokoškolského vzdelávania pre 21. storočie, že bude zvyšovať peniaze pre vysoké školy minimálne o 0,1 % hrubého domáceho produktu. Dodržala to už po dva roky, v roku 2001 zvýšila peniaze pre vysoké školy o 890 mil., na tento rok dala viac o 1,4 mld. oproti minulému roku. Za posledné dva roky, minulý a tento, boli na vysokých školách takzvané rozvojové programy, boli teda peniaze, ktoré nebolo treba spotrebovať len na dennú prevádzku vysokých škôl, ale aj na rozvoj, čo predtým jednoducho nebolo. Zabezpečili sme napríklad v rámci týchto rozvojových programov zvýšenie rýchlosti akademickej informačnej siete SANET na jeden gigabit, v tomto roku by sa mala ukončiť táto inovácia siete, čo je porovnateľné s vyspelými krajinami.

Ak pani poslankyňa Slavkovská žiada, aby sme podiel z hrubého domáceho produktu na vysoké školy dali do zákona, je to naivné očakávanie, to nezabezpečí viac peňazí, pretože zákon to nevie urobiť, na to treba politickú vôľu. Ja by som tu chcel povedať, nech to urobí, čo sme urobili po dva roky my, táto vláda, nech to urobí aj vláda budúca, ktokoľvek to bude, nech pokračuje v navyšovaní prostriedkov pre vysoké školy minimálne o 0,1 % HDP a nech teda zvýši prostriedky pre vysoké školy minimálne na 1 %, čo by v dnešnej situácii predstavovalo 10 mld. Sk, my sme boli schopní pre rok 2002 dať 7,5 mld., to znamená potrebovali by sme v tejto chvíli o 2,5 mld. viac, nemáme ich, dá sa to urobiť len postupne, ale nech sa toto navyšovanie finančných prostriedkov pre vysoké školy stane národnou stratégiou. Tak ako tu bola reč o Írsku a niektorých ďalších krajinách, urobme tento cieľ cieľom spoločným, ktorý budeme presadzovať bez ohľadu na to, či sme v koalícii alebo v opozícii.

Pánovi poslancovi Jarjabkovi chcem povedať, že študentov, ktorí sedia na balkóne, nikto nenavádzal na to, aby pripravili letáky a tričká, jednoducho majú slobodnú predstavu o svojej budúcnosti a slobodne si túto predstavu uplatňujú, môžete sa ich opýtať, akým spôsobom sa rozhodli podporovať či nepodporovať tento zákon.

K návrhu pána poslanca Šagáta chcem povedať, že mali sme vážne rokovania na úrovni ministra zdravotníctva, ministra školstva a oboch pánov poslancov, kde sme sa snažili odpovedať na otázku, ako je to so špecializačným štúdiom v medicíne? Treba povedať, že takéto špecializačné štúdia majú aj iné rezorty, možno nie také náročné, možno nie také vážne z hľadiska dopadu na kvalifikovanosť príslušného lekára, ale predsa kvôli tomu nemôžeme zakladať nové a nové vysoké školy! Veď časť toho štúdia by boli schopné zabezpečovať už dnes lekárske fakulty a je možné uvažovať o tom, ako zmeniť postavenie Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny, ale kvôli tomu vytvárať špecifiká, ktoré majú vojaci a policajti, jednoducho preto, že tam platia iné zodpovednostné vzťahy, z hľadiska pôsobenia vysokých škôl nepovažujem to za šťastný krok, navrhoval som im riešenie, ktoré by bolo kompromisné, budete sa musieť k tomu vyjadriť, samozrejme, hlasovaním.

Vážené dámy a páni, ešte mám dve krátke poznámky. Platenie za štúdium je téma, ktorú nemôže rozhodnúť ani ministerstvo školstva, ani vláda Slovenskej republiky, v konečnom dôsledku to musíme urobiť vy. Názory tu boli vyslovené veľmi jednoznačné. Sú poslanci, ktorí podporujú, aby sa platilo za externé štúdium, sú poslanci, ktorí upozorňujú na nerovnosť medzi študentmi. Ja chcem povedať to, že nemáme v tejto chvíli vytvorené také silné kompenzačné mechanizmy pre tých, ktorí by mali platiť za svoje štúdium, aké sú funkčné v jednotlivých európskych krajinách , kde platenie zavedené majú. Medzi také kompenzačné mechanizmy patrí aj právo rektora odpustiť niekomu poplatky za štúdium vzhľadom na jeho sociálnu alebo inú situáciu, nájdete takéto úpravy aj vo vyspelých krajinách, kde poplatky fungujú. Ten spor, či investície do vzdelania vysokoškolského, sú investíciou do jednotlivca, či je to jeho osobný zisk, ktorý si má priplatiť poplatkami za vysokoškolské štúdium alebo je to úžitok celej spoločnosti, ak investujeme do vysokoškolského vzdelávania, je to oboje, ale každý kladie dôraz, tí, čo sú za poplatky hovoria, nech si platí, veď on z toho získava, tí, ktorí sú proti poplatkom, hovoria, že je to spoločenská služba, z ktorej má osoh a prospech celá spoločnosť, musím povedať, že toto som počul aj na európskych fórach, kde sa diskutovalo o budúcnosti vysokoškolského vzdelávania. Pravda je taká, že poplatky už na školách máme a študenti platia na svoje štúdium rôznymi formami a školy z toho získavajú okolo 350 mil. Sk. 350 mil., to znamená, to nie je rozhodujúca suma, ktorá zachráni vysoké školstvo, ak by sme systematicky navýšili peniaze na takú úroveň, akú dnes majú vysoké školy len v Poľsku, v Maďarsku alebo v Českej republike, tak tie peniaze od študentov vyberať jednoducho nemusíme. Ak bude prijaté bezplatné štúdium, návrh pána poslanca Mesiarika, Ištvána, respektíve pána poslanca Šťastného, bude sa platiť školné, pretože to v zákone zostane, za predĺženie štúdia nad stanovenú dĺžku. Dá sa pritom očakávať, že tí študenti, ktorí dnes majú uzavreté zmluvy so svojimi vysokými školami alebo s inými obchodnými spoločnosťami, doštudujú podľa týchto zmlúv, to znamená nevznikne tu okamžitý prepad, že by zaniklo externé štúdium.

Pravda je taká, čo sa dá očakávať, keby bol prijatý návrh na bezplatné štúdiom, dá sa očakávať podobný vývoj, aký nastal v Českej republike, v Poľsku, respektíve v Rumunsku, a to je záujem o vznik súkromných vysokých škôl. V Českej republike, kde majú bezplatné vysokoškolské vzdelávanie, vzniklo za posledné obdobie 14 súkromných škôl, ale prosím, to je legálne, to je škola, o ktorej sa dopredu vie, že študent, ktorý sa ňu hlási, musí počítať s nejakým poplatkom, vyšším alebo nižším podľa atraktívnosti štúdia. Náš zákon zjednodušuje procedúru pre vznik súkromnej vysokej školy v tom, že bude stačiť vládny súhlas alebo štátny súhlas, ktorý bude dávať vláda a nebude potrebné ísť do parlamentu. V tejto súvislosti nepodporujem návrh pani poslankyne Muškovej, aby sa to zjednodušilo, respektíve aby sa to skomplikovalo v tom, že to má ísť cez Národnú radu. Nehľadajte tu, prosím, žiadne iné motívy než tie, ktoré som spomínal. Očakávame, že príde k istému rozvoju súkromného vzdelávania aj na Slovensku, pretože to bude jasné z hľadiska pravidiel hry pre každého študenta. Iste treba byť pri tom aj opatrný, pretože ak v Poľskej republike majú dnes 90 štátnych univerzít a 150 súkromných, tak to je stav, ktorý by sme na Slovensku asi nemali kopírovať.

Dámy a páni, prichádzam k záveru svojej reakcie na vaše vystúpenia. Pán poslanec Kandráč postavil zásadnú otázku: Bude predložený návrh zákona lepší ako ten, čo máme teraz? A ja odpovedám: Áno, bude. Bude, pretože naštartuje reformu študijných odborov. Ak máme dnes na Slovensku 2 101 študijných odborov, to nenájdete nikde v Európe. 2 101 študijných odborov a zameraní si jednoducho vyžaduje urobiť istý poriadok. Zákon umožňuje zaviesť kreditný systém, to znamená autoprofiláciu študenta, podporenie mobility a zlepšenie podmienok štúdia z hľadiska toho, čo ponúkame študentovi, pretože bude mať podstatne väčšiu voľnosť. Zákon posilňuje bakalársky stupeň vzdelávania ako cestu k tomu, aby sa rozšíril počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Zákon umožňuje vznik odborných vysokých škôl, o ktorých sa tu diskutuje desať rokov, ale majú ich všetky vyspelé európske krajiny, pretože tiež nimi rozširujú ponuku vysokoškolského vzdelávania. Zákon prináša úpravu, že študent bude môcť študovať len na akreditovanom študijnom odbore, čo je tiež zmena oproti dnešnému stavu, pretože mnohí študenti sú dnes v neistote a nevedia, či doštudujú, pretože nemajú akreditovaný svoj študijný odbor. Posilňujeme proces akreditácie a postavenia akreditačnej komisie v tomto zákone. Uzákoňujeme nový systém sociálnej podpory študentov, zavádzame viaczdrojové financovanie vysokých škôl, po ktorom volali rektori, ale aj Rada vysokých škôl. Presúvame majetok na vysoké školy od 1. januára budúceho roku a posilňujeme ekonomickú autonómiu vysokej školy. Meníme postavenie vysokých škôl na verejnoprávne inštitúcie, ktoré budú samostatne hospodáriť so svojim majetkom, nebudú odvádzať príjmy do štátneho rozpočtu, ale budú ich využívať vo svoj prospech. To sú len niektoré zo zmien, ktoré tento zákona umožňuje a ktoré znamenajú skutočnú reformu slovenských vysokých škôl.

Dámy a páni, som presvedčený, že práca, ktorá bola odvedená v gestorskom výbore nad pozmeňovacími návrhmi, to, čo je možné urobiť dnes pri vašom rozhodovaní v druhom čítaní, je skutočne cesta k rozhodnutiu niektorých možno otvorených otázok, ktoré nemôže urobiť nik iný než Národná rada. Chcem veľmi zodpovedne povedať, že ak by nebol prijatý tento zákon v tomto volebnom období, bude oddialená reforma vysokých škôl nie o pol roka, pán poslanec, ale možno o dva až o tri roky. Za posledných desať rokov bolo viacero pokusov o nových vysokoškolský zákon. Nikomu sa nepodarilo dostať tak ďaleko, aby rozhodoval o veci s konečnou platnosťou parlament. Dnes sme blízko toho, aby ste zodpovedne rozhodli o tom, ako majú vyzerať naše vysoké školy a ako majú pôsobiť v budúcom minimálne desať- či pätnásťročnom období.

Na záver chcem povedať, že reformu vysokých škôl nerobíme kvôli Európe. Robíme ju najmä kvôli sami sebe, robíme ju kvôli našim deťom. Ja vám želám veľmi zodpovedné rozhodovanie a som presvedčený, že zákon, ktorý sme vám predložili, vytvára na takéto rozhodnutie o jeho konečnej podobe dobrý základ. Ďakujem vám pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Najprv sa pýtam pána spravodajcu, či chce ešte zaujať stanovisko. Nie. Procedurálny návrh, najprv návrh, pán poslanec Gašparovič. Nech sa páči.

I. Gašparovič, poslanec: Pán podpredseda, to nebude celkom návrh, len upozornenie pána ministra, keď povedal, že zoberie návrh späť, ak neprejde, ak prejde návrh pána Osuského. Pán minister, nemáte pravdu, pretože ho nebudete môcť vziať späť, podľa rokovacieho poriadku o tom rozhodne Národná rada, ak požiadate. A čo ak vám Národná rada nevyhovie a ten návrh prejde? Ja preto upozorňujem, že ste vo veľkej nevýhode, treba rozmýšľať, čo s tým zákonom. Radšej nič ako niečo zlé.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Už prosím, aby sme nereagovali, teraz prerušíme rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na to, že je skutočne veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov a to treba aj vo výbore, aj za účasti ministra a ďalších zainteresovaných zvážiť, oznamujem, že hlasovanie o vysokoškolskom návrhu zákona bude približne o 16. 00, teda po skončení poslaneckých klubov, ktoré začnú po Hodine otázok a odpovedí. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, teraz pristúpime k druhému čítaniu o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1253 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1253a. Za skupinu poslancov odôvodní návrh zákona poslanec František Mikloško. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

F. Mikloško, poslanec: Dámy a páni, budem veľmi stručný. Vieme, že ide o odškodnenie obetí koncentračných táborov a zajateckých táborov počas 2. svetovej vojny. Keď som prechádzal s týmto zákonom, návrhom alebo novelou zákona všetkými výbormi, tak môžem povedať, že vlastne bez problémov bol tento zákon všade akceptovaný a bolo odporúčané, aby sme ho prijali. Takisto vláda Slovenskej republiky bez nejakej dlhšej diskusie tento návrh zákona odobrila. Prosil by som preto, aby sme túto časť našej histórie nejakým spôsobom, takýmto spôsobom sa ku nej postavili, nehovorím, že uzavreli, ale postavili sa k nej tvárou tvár a pokúsili sa aspoň trochu zmierniť obete tých, ktorí trpeli v týchto táboroch. Prosím vás preto o podporu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za krátke, jasné stanovisko predkladateľa. Prosím, aby ste zaujali miesto navrhovateľa zákona. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, poslancovi Ladislavovi Pittnerovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Prosím.

L. Pittner, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi uviesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov, tlač 1253, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 305/1999 Z. z., podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením č. 1828 z 19. decembra 2001 pridelila návrh skupiny poslancov o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práva a národnosti. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie tohto zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť bez zmeny. Po prvé, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti príslušným uznesením, po druhé, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 15.januára 2002 a uznesením č. 802 ho odporúčal schváliť bezo zmeny. Uznesením z 5. februára 2002 č. 802a odporučil dva pozmeňujúce návrhy k článku I k 2. bodu. Bod 2 znie: V § 2 ods. 2 sa slová "území Slovenskej republiky z rokov 1939-1945" nahrádzajú slovami "území Československej republiky z rokov 1918-1938". K 3. bodu, 3. bod znie: V § 2 ods. 3 písm. a) sa slová "z územia Slovenskej republiky alebo z územia bývalého protektorátu Čechy a Morava z rokov 1939-1945" nahrádzajú slovami "z územia Československej republiky z rokov 1918-1938." O oboch návrhoch odporúča hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru tieto odporúčania schváliť. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.