B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Švec a pán poslanec Moric. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

O. Keltošová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je mi ľúto, ale musím skonštatovať, že tu bolo veľa povedané, ale v podstate nič k veci. Taký populistický úvodník som možno naposledy čítala v Rudom práve pred rokom 1989.

Ale poďme k veci. Ja podporujem systémové zmeny, pán poslanec Andrassy, to znamená, buď spoplatníme obidve formy štúdia, čo by vyžadovalo aj zmeny v ústave, alebo by sme mali nechať obidve formy štúdia bezplatné. Ale o tom, zrejme ste sa nedohodli v koalícii a chcete, aby sa o tom dohodli poslanci teraz tu v pléne.

Moja druhá poznámka je k vašim plačom nad tým, že externí študenti nemajú zľavy ani podpory v nezamestnanosti. Plačete na nesprávnom hrobe, pán poslanec, pretože, pán poslanec, viete, že aj minister Magvaši mal pripraviť už pred dvomi rokmi návrh zákona o štátnej sociálnej podpore, ktorej časťou je aj príspevok na štúdium. Opýtajte sa doma, na Gunduličovej, prečo ten návrh zákona o príspevku na štúdium nie je, a dnes by ste nemuseli tuná roniť krokodílie slzy nad externými študentmi, že nemajú zľavy ani podpory v nezamestnanosti.

A na záver, pán poslanec. Ja nie som členkou fanklubu pána Mikloša, o tom vás môžem ubezpečiť, ale chcem sa vás opýtať, prečo ste hlasovali, tak ako ste hlasovali, za jeho podporu, nie za jeho odvolanie minulý týždeň, keď tu bol návrh na jeho odvolanie z funkcie, a aké máte teraz morálne právo rozprávať o tom, že jeho správanie je choré a nezmyselné. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Švec.

J. Švec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Úvod mi zobrala pani profesorka Keltošová, takže už poviem iba to, že 40 mil. z peňazí, ktoré boli vyčlenené na podporu externého vzdelávania, nerieši situáciu. Totižto naším záujmom nie je rozširovať externé vzdelávanie, ale práve prijímať viac a viac študentov na interné, normálne, denné štúdium. A tam peniaze nemáme. 1,5 mil. korún, ktoré sa navýšili v rozpočte ministerstva školstva, nestačia pokryť ani z 20 % dlh, ktorý pred sebou dlhodobo vysoké školy tlačia a ktorý sa dnes odhaduje na približne 6 mld. korún. Viete si predstaviť, v akej situácii sú vysoké školy? Váš populistický prejav by som veľmi rád využil a by som sa vás spýtal, čo chcete vy urobiť pre to, aby vysoké školy prosperovali. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Moric.

V. Moric, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nestáva sa mi tak často, aby som súhlasil s kolegom Andrassym. A zdôrazňujem, že to nie je preto, že by som nemal rád absolventov leteckej vysokej školy. Myslím si však, že jeho školenie o potrebe vysokoškolsky vzdelaných ľudí pre každý štát keby nebolo smiešne, tak by bolo naozaj trápne. A ja osobne som sa dávno tak nenasmial. Musím s ním však súhlasiť naozaj v tom, že externé vysokoškolské štúdium je najvhodnejšia forma pre chudobnejších študentov. Musíme si uvedomiť, že Slovensko dnes je naozaj chudobné a nemá peňazí na veľa vecí. Jedna z tých vecí alebo jedno z toho, na čo by bolo treba viacej peňazí, je aj vysokoškolské štúdium, vôbec školstvo ako také. A toto, si myslím, je veľmi vhodná forma, aby sa nejakým spôsobom takto zvýhodnili naozaj študenti, ktorí nemajú na to, aby mohli denne dochádzať, aby mohli denne študovať. A, naopak, si myslím, že je to veľmi vhodná forma a výhodná forma, že človek, ktorý už pracuje, teda má prax, tak k tomuto aj nadobúda vysokoškolské vzdelanie. Myslím si, že je to jedinečná záležitosť, a myslím si, že to treba podporiť, a nie zužovať. Môj kolega pán profesor Švec povedal, že sa to mieni zužovať. Ja si, naopak, myslím, že tento spôsob štúdia treba rozširovať. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Andrassy, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcem len povedať kolegyni aj kolegovi Švecovi, že som neronil slzy, som skonštatoval stav, ktorý je dnes a ktorý sa dotýka externých študentov, tých, ktorí študujú popri zamestnaní alebo mnohokrát sú aj nezamestnaní preto, lebo nemajú dostatočné kvalifikačné alebo vedomosti. Chcem povedať, že 50 miliónov Sk je vyčlenených pre vysoké školy od septembra do decembra, a teda je potrebné, ak sa schváli bezplatný prístup k dennému aj externému štúdiu, prijať v budúcoročnom rozpočte takisto finančné krytie pre vysoké školy, aby mohli poskytovať externé formy vysokoškolského vzdelávania.

Ak sa ma opýtal profesor Švec, ako ináč hľadať finančné prostriedky, tak určite vysoké školy nevytrhne okolo 300 mil. korún, ktoré by mohli dostať z poplatkov za externé štúdium. Vysoké školy potrebujú čísla, ktoré sú v miliardách. A tam je jediná cesta a to je cesta cez verejné financie, cez štátny rozpočet. Teda v prvom rade parlament, vláda a vrcholový predstavitelia tohto štátu nemôžu skrývať svoju hlavu do piesku pred problémami slovenského vysokého školstva a treba ich riešiť v prvom rade cez zdroje, ktoré pochádzajú od daňových poplatníkov. Zároveň vysoké školy si budú môcť financie získať aj cez nové možnosti, ktoré im dá tento vysokoškolský zákon, či už ide o oveľa efektívnejšie využívanie majetku, ktorý už bude v ich vlastníctve, vyhlasovanie a získavanie či už domácich alebo medzinárodných grantov, ale takisto aj cez možnosti podnikania a oslobodenia od platenia dane z príjmu.

A hovoril som preto tak, lebo otázka spoplatnenia je principiálna otázka z hľadiska ľudských práv. Teda chcel som kolegom povedať, že tu nejde o vytĺkanie kapitálu, ale o realitu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vzhľadom na to, že pán poslanec Andrassy bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Kandráč, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Mesiarik, pani poslankyňa Tóthová, páni poslanci Šagát, Rakús, Húska, Šlachta, pani poslankyňa Záborská a pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Kandráč, nech sa páči.

P. Kandráč, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, pôvodne som nechcel predkladať pozmeňujúce návrhy, ale vzhľadom na to, že je nebezpečenstvo, že by zákon v takejto podobe prešiel, tak sa pokúsim o určité vylepšenie, resp. doplnenie svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Predtým ale mi dovoľte, aby som sa ospravedlnil, že nezvyknem dlho hovoriť, ale dnes snáď trošku dlhšie budem hovoriť, pretože mám o niekoľko viac pozmeňujúcich návrhov, ako je normálne.

Uskutočňuje sa dnes druhé čítanie o návrhu zákona, ktorý je veľmi potrebný a ktorý všetci očakávame v akademickej obci, ale aj, samozrejme, v celej spoločnosti. Uvedomujem si, že pri vypracovaní tohto návrhu sa odviedol kus náročnej práce, ktorá vyžadovala trpezlivosť, kompromisnosť a diskutovanosť. Je to výsledok práce Ministerstva školstva Slovenskej republiky i niektorých poslaneckých výborov a, samozrejme, i niektorých poslancov. Je na nás, či v tej podobe, ako návrh je predkladaný, aj s akceptovaním pozmeňujúcich návrhov, návrh zákona prijmeme alebo ponecháme alebo ho odmietneme a ponecháme rozhodnutie o ňom už na nový parlament.

Podľa môjho názoru zákon obsahuje veľa dobrých myšlienok, ktoré budem podporovať, pretože sú veľmi potrebné preto, aby naše vysoké školstvo sa dostalo do systému európskeho vysokého školstva. To však neznamená, že by sme nemali zohľadňovať určité špecifiká, že by sme nemali normu dobre pripraviť a predovšetkým že by sme nemali zodpovedať základnú otázku, či zákon, ktorý by mal v budúcnosti byť platný a účinný, je lepší ako ten, ktorý je platný a účinný doteraz. Ďalej by sme mali zodpovedať otázku, či zákon bude nápomocný zlepšovaniu činnosti vysokých škôl alebo nie.

Dotkol by som sa predovšetkým legislatívnej roviny. Nemôžem súhlasiť s legislatívnym spracovaním zákona. A ak by si tvorcovia zákona boli pozreli takúto príručku, ktorá má názov Legislatívne pravidlá tvorby zákonov v Národnej rade, iste by sa boli vyhli niektorým skutočnostiam, ktoré v zákone sa prejavili. Chcem vás upozorniť najmä na čl. 4 týchto pravidiel, kde sa konštatuje: "Zákon má byť zrozumiteľný, prehľadný, usporiadaný, stručný v tom zmysle, že má obsahovať len ustanovenia," zdôrazňujem, "len ustanovenia s normatívnym obsahom." Žiaľ, tento zákon túto požiadavku nespĺňa. Je tam množstvo ustanovení, ktoré nie sú normatívneho charakteru, nie sú normatívneho obsahu, sú skôr malým slohovým cvičením. Opisný spôsob sa tu používa, ktorý nie je ustálený. A nie je zvykom, aby sa toto v legislatívnej práci akceptovalo. Druhé, na čo vás chcem upozorniť, je opäť čl. 4 ods. 2, ktorý hovorí, že: "Zákon má byť terminologicky presný a jednotný. Možno v ňom používať len správne a v právnom poriadku ustálené pojmy a správnu právnu terminológiu." Ani toto tento zákon nespĺňa.

Som tiež toho názoru, že idea zákona nie je najvyhovujúcejšia. Som prekvapený, že ide o snahu smerom alebo cestou prísnej centralizácie na rozdiel od decentralizácie, ktorá by ďaleko bola prospešnejšia pre činnosť vysokých škôl a ktorá v našej spoločnosti prevažuje vo všetkých oblastiach činnosti. Skúsenosti s centralizáciou máme z minulosti. A môžem vám povedať, že sa neosvedčil centrálny systém riadenia vysokých škôl, naopak, prešli sme na systém decentralizácie. A neviem, z akého dôvodu teraz to chceme zase pozmeniť na centralizáciu, na centralizačný systém, v ktorom dávame veľmi silnú pozíciu jednotlivcovi, čo, si ja myslím, nemôže zvládnuť ani z hľadiska organizácie, ani z hľadiska administratívy a už nie z hľadiska odbornosti riadenie takých kolosov, ako niektoré vysoké školy sú.

Návrh zákona a zákon samotný by mal preukazovať aj určitú legislatívnu kultúru. A toto tento návrh zákona nespĺňa. Som prekvapený, že pracovníci legislatívy ministerstva školstva pripustili takúto podobu, ako je. Je to určitá vizitka ministerstva školstva, jeho legislatívneho odboru. Návrh zákona v tej podobe, ako je predkladaný, je nezrozumiteľný, nejasný, netransparentný, veľmi komplikovaný a veľmi podrobný a rozsiahly. Som toho názoru, že skutočne je v našich silách a v silách Ministerstva školstva Slovenskej republiky, o čom nepochybujem, aby obsah tohto zákona bol zúžený, bol zoštíhlený. A myslím si, že by bolo vhodné, aby z tejto jednej právnej normy vznikli dva právne predpisy a financovanie vysokých škôl a správa majetku aby boli vyňaté do osobitného právneho predpisu.

Čo v úvodnej časti na záver povedať? Snáď len toľko, že som na pochybách, či pán minister by nemal stiahnuť tento zákon z ďalšieho rokovania - aj keď hovorím, sú tu veľké pozitíva, sú veľmi progresívne myšlienky, sú nové myšlienky - a po dopracovaní najmä legislatívnej podoby, ale aj niektorých vecných záležitostí opäť predložiť zákon do parlamentu. Parlament nie je tým orgánom, ktorý by mal zákon tvoriť, parlament je tým orgánom, ktorý by mal zákon schvaľovať. Neviem si predstaviť, že by my sme tento zákon vylepšili. Je tu množstvo pozmeňujúcich návrhov a je obava, že z toho môže vzniknúť niečo horšie, ako je predkladané ako je to, čo očakávame, ako očakáva Slovenská rektorská konferencia, ako aj očakával pán minister školstva, ktorý v svojej úvodnej reči hovoril, že toto má byť určitou progresívnou skutočnosťou. Pri mojich osobných rozhovoroch s odborníkmi v oblasti legislatívy bolo mi jednoznačne povedané a bol som upozornený, že zákon nie je dobrý, o čom, myslím, aj pán minister vie, lebo s nimi konzultoval, a že vzniká akýsi guláš. A je to pravda. Porovnal som si český zákon a doslova stať o delení vysokých škôl je prevzatá z českého zákona. Niektoré časti sú prevzaté z iných zahraničných zákonov, či už francúzskeho alebo podobne. Takže dávam na úvahu, vážení páni poslanci, vážená snemovňa, aby ste zvážili, či nevylepšiť tento zákon na úrovni ministerstva školstva a potom v parlamente veľmi efektívnym spôsobom, veľmi racionálnym zrealizovať jeho prijatie, a tak dovoliť, aby tento zákon vstúpil do reálneho života.

V tejto podobe, si dovolím povedať, nebude zákon prínosom ani pre kvalitu vzdelávania, ani pre vytváranie dobrých personálno-pracovných vzťahov medzi jednotlivými súčasťami univerzity. Učitelia i akademickí funkcionári fakúlt budú strácať motiváciu pracovať v prospech mamutieho rektorátu, ktorý vlastne nie je tým výkonným prvkom, ktorý realizuje vzdelávaciu vedeckovýskumnú i ďalšiu činnosť vysokej školy. Jednoznačne treba povedať, že sú to katedry.

Snáď toľko, iste by sa dalo ešte veľa rozprávať, ale v záujme ekonomiky času a v záujme toho, že o niekoľko viac pozmeňujúcich návrhov mám, prejdem k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku si dovolím ctenej snemovni predložiť nasledovné pozmeňujúce návrhy.

Návrh 1 je: V § 1 ods. 4 písm. j) navrhujem doplniť textom: "o vzdelaní a nadobudnutých kvalifikáciách". Týka sa to vzdelania na zahraničných školách a nadobudnutých kvalifikácií na zahraničných inštitúciách. Prečo aj o kvalifikácii? Pretože viete dobre, že niektoré odbory nemajú na Slovensku gestorov. Prečo teda zužujem ja možnosť jednotlivým vysokoškolským pracovníkom, aby nadobudli príslušnú kvalifikáciu na zahraničných univerzitách, na univerzitách, kde vlastne títo gestori sú? Viete dobre, že sú prípady, kde neexistuje v odbore profesor, a tým pádom ste vyradení z ďalšej kvalifikácie. To je zmysel tohto môjho 1. pozmeňujúceho návrhu.

Návrh 2 je: V § 2 navrhujem nanovo formulovať odseky 1, 2, 3. Odsek 1 navrhujem: "Akademickú obec vysokej školy tvoria učitelia, vedeckovýskumní pracovníci, ďalší odborní pracovníci a študenti." Odsek 2 navrhujem: "Akademická obec vysokej školy sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú časť." Odsek 3 navrhujem: "Zamestnaneckú časť akademickej obce vysokej školy tvoria učitelia, vedeckovýskumní pracovníci i ďalší odborní pracovníci, ktorí majú s vysokou školou uzatvorený pracovný pomer najmenej na polovičný úväzok. Študentskú časť akademickej obce vysokej školy tvoria študenti." Prečo toto navrhujem? Preto, aby zákon jednoznačne a nepochybne upravil, čo treba rozumieť pod akademickou obcou, kto ju tvorí. Nie je možné v tej podobe, ako je uvádzaná, že by si štatútom jednotlivé vysoké školy, resp. jednotlivé fakulty upravovali, kto patrí do akademickej obce. Podľa dikcie návrhu zákona, tam patrí aj sekretárka, a dokonca teraz neznevažujem, ale aj iní technickí pracovníci. Ja si myslím jednoznačne, že títo do akademickej obce nepatria. A máme poznatky, máme skúsenosti, kde práve oni sú pri voľbe akademických funkcionárov, tí, ktorí prevažujú nad pravými členmi akademickej obce. A nie je možné, aby v jednotlivých štatútoch, aspoň ja si myslím, boli rôzne upravené akademické obce.

Návrh 3 je: V § 3 ods. 3 druhú vetu - akademickú pôdu a tak ďalej - navrhujem preformulovať nasledovne: "Akademickú pôdu tvorí územie vysokej školy." Vlastne ak ja dám jednu tyč, ktorá je vlastníctvom vysokej školy, druhu, tak to nie je vymedzené presne. To je jedno z tých nezaužívaných legislatívnych vyjadrení.

Návrh 4 je: V § 3 navrhujem preformulovať odsek 4 nasledovne: "Na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú činnosť a zakladať svoje organizácie." Ďalšiu časť dikcie navrhujem vynechať. Zdôvodnenie je. Vy viete dobre, že pod slovkom "môže" je určitá nástraha, že nie každému zo strany rektora bude povolené, aby mohol vystupovať pred študentmi, zvlášť nie tam, kde rektor bude člen politickej strany, resp. jej funkcionár alebo jej sympatizant. Takže toto by som navrhoval, aby z tohto návrhu bolo vynechané.

Návrh 5 je: V § 4 ods. 5 navrhované znenie navrhujem preformulovať takto: "Vysoké školy poskytujú vysokoškolské vzdelávanie v rámci študijných programov (§ 47). Študijné programy sú trojstupňové. Študijný program prvého stupňa je bakalársky. Študijný program druhého stupňa je magisterský. Študijný program tretieho stupňa je doktorandský. Prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania sa môžu spájať do jedného celku (§ 49 ods. 3). Takto spojené stupne sú považované za magisterský študijný program." Dikcia zákona v návrhu je nezrozumiteľná, nejasná, a preto navrhujem túto jednoznačnú dikciu.

Návrh 6 je: V § 4 ods. 10 navrhujem dikciu zákona vynechať pri § 4 a jeho obsah zaradiť ako § 1 ods. 5. Prečo? Pretože práve v tomto ustanovení sa hovorí o poslaní vysokej školy a citovaný paragraf hovorí práve o poslaní a návrh zákona má § 1, ktorý hovorí o poslaní vysokej školy. Čiže z hľadiska komplexnosti navrhujem, aby toto bolo takto prehodené.

Môj pozmeňujúci návrh 7 sa dotýka § 4 ods. 14. A navrhujem tu vynechať formuláciu "s významným podielom študijných programov druhého stupňa a študijných programov tretieho stupňa" a tiež poslednú vetu začínajúcu: "Slovo "univerzita"..." Zdôvodnenie je. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

Návrh 8 je: V § 6 ods. 1 navrhujem písmeno l) vynechať. A to je práve preto, že som toho názoru, že štúdium na vysokej škole vo všetkých formách má byť bezplatné.

Návrh 9 je: V § 8 ods. 4 navrhujem slovo "štvorročné" upraviť na "dvojročné". Prečo? Ide o funkčné obdobie senátu. Prakticky si predstavte, ak bude štvorročné obdobie, tak len prváci budú môcť byť členovia senátu, pretože z ostatných ročníkov už nikdy nebudú môcť byť, nesplnia túto podmienku. Takže v záujme kreativity navrhujem, tak ako to je v starom zákone, "dvojročné", po dvojročnom funkčnom období nech sa obmieňajú členovia senátu.

Môj návrh 10 je: V § 10 ods. 3 navrhujem upraviť funkčné obdobie rektora nasledovne: "Funkčné obdobie rektora je trojročné." Neviem, čo je motívom, aby sa predĺžilo na štyri roky. Ja si myslím, že tri roky tak u dekana, ako aj u rektora sú postačujúce. Rektor aj dekan sú kreatívni a nezvádza to ku rutinnej práci.

Návrh 11 je: V § 10 ods. 9 navrhujem upraviť 3. vetu nasledovne: "Funkčné obdobie prorektorov je trojročné."

Môj návrh 12 je: V § 11 ods. 1 navrhujem upraviť dikciu zákona, poslednú vetu na: "Funkčné obdobie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy je trojročné." Čiže všade tam, kde sú funkčné obdobia predlžované na štvorročné, navrhujem vrátiť sa k trojročným. Takisto podporuje to efektivitu i kreativitu.

Môj pozmeňujúci návrh 13 smeruje k § 15 ods. 3 písm. b). Navrhujem dikciu zákona vynechať. Odôvodnenie je, že vzdelávanie má byť bezplatné, ináč to rozporujeme s Ústavou Slovenskej republiky.

Návrh 14 je: V § 16 ods. 7 navrhujem upraviť text nasledovne: "Cenu dohodnutú v zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku verejnej vysokej školy je nadobúdateľ povinný zaplatiť najneskôr v deň zápisu do katastra nehnuteľností." Je to predsa jasné. Vlastníctvo prechádza na nadobúdateľa až vkladom do katastra nehnuteľností. Je to aj určitá ochrana nadobúdateľa.

Návrh 15 je: V § 16 ods. 9 navrhujem zmenu sumy z "50 000" na "20 000". Myslím si, že 50 000 je príliš vysoká hodnota, ktorá nesvedčí o tom, že táto vec je pre vysokú školu nepoužiteľná.

Návrh 16 je: V § 16 ods. 11 namiesto slov "hodnota prevyšuje 1 mil." navrhujem slová "hodnota prevyšuje 200 000 korún". Ide o určitý druh kontroly a ide o to, aby sme realizovali určité náležité hospodárenie s majetkom vysokej školy.

Návrh 17 je: V § 16 ods. 18 písm. a) navrhujem v dikcii návrhu vynechať slovo "pravdepodobne". Nasledovne navrhujem upraviť dikciu tohto istého ustanovenia slovami v písmene b), písmene c): "ktorej vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky". Je neuveriteľné, že v takýchto neurčitých výrazoch, ako sa nachádzajú v návrhu zákona, chceme realizovať vymáhanie pohľadávky, ba dokonca jej odpustenie. Jednoznačne toto ustanovenie nekalým praktikám bude napomáhať, nebudem vysvetľovať prečo, v záujme ekonomiky času. Sú to neurčité výrazy, nedajú sa objektivizovať.

Návrh 18 je: V §17 ods. 1 navrhujem upraviť text nasledovne: "Verejná vysoká škola a fakulta môžu vykonávať podnikateľskú činnosť." Touto dikciou sa odstraňuje diskriminácia fakulty pri realizácii podnikateľskej činnosti. Je samostatným subjektom, aby túto činnosť mohla vykonávať.

Návrh 19 je: V § 18 ods. 3 text návrhu zákona navrhujem pozmeniť nasledovne: "Verejná vysoká škola musí uskutočniť raz za rok ročnú účtovnú závierku overenú audítorom." Neviem, prečo je v návrhu zákona uvedené "najmenej raz za 3 roky", keďže vieme, že každý rok v súvislosti s daňovým priznaním sa predkladá aj účtovná závierka. Tak preto navrhujem, aby to bolo každý rok. Je to účinná kontrola hospodárenia vysokej školy.

Môj pozmeňujúci návrh 20 smeruje k § 22 ods. 1 písm. d). Text návrhu navrhujem upraviť nasledovne: "d) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu, ako to stanovujú príslušné právne predpisy." Prečo? Predsa nie je možné, aby rektor štatutár preniesol kompetenciu na iného funkcionára školy či fakulty. Nie je to možné, pretože ten štatutár sa musí riadiť pracovnoprávnymi predpismi a tie sú jednoznačné. Nesplnomocňujú rektora na to, aby mohol preniesť svoju kompetenciu v týchto otázkach, ktoré sú zákonom stanovené, na iného akademického funkcionára.

Pozmeňujúci návrh 21 je: V § 22 ods. 1 písm. e) navrhujem úpravu textu nasledovne: "e) vykonávanie podnikateľskej činnosti podľa príslušných právnych predpisov." Opätovne, už som to zdôvodňoval, odstraňuje sa tým diskriminácia fakulty a umožňuje sa získavať finančné prostriedky fakulty za jej odbornú činnosť.

Návrh 22 je: V § 24 ods. 2 text upraviť nasledovne navrhujem: "Akademickú obec tvoria učitelia a vedeckovýskumní pracovníci zaradení na fakulte, ktorí majú s vysokou školou uzavretý pracovný pomer najmenej na polovičný úväzok, študenti zapísaní na študijných programoch uskutočňovaných na fakulte a ďalší odborní pracovníci." Opätovne som to zdôvodňoval, takisto ako pri určovaní akademickej obce vysokej školy, toto by malo analogicky platiť aj pre vymedzenie akademickej obce na fakultách.

Návrh 23 je: V § 25 ods. 1 navrhujem upraviť text, jeho druhú vetu nasledovne: "Zastúpenie v senáte musia mať všetky odborné pracoviská fakulty v rovnakom počte členov. Najmenej jednu štvrtinu senátu tvoria študenti." Prečo? V návrhu zákona je konštatované, že senát je zastupiteľský orgán. Tým pádom musím umožniť každej odbornej organizačnej zložke zastúpenie v senáte, ak je to zastupiteľský orgán. A podľa mňa rovnaký počet by mali mať. Zníženie počtu študentov je z dôvodu toho, že viete dobre, veľmi ťažko sa študenti naháňajú najmä pri mimoriadnych situáciách. A tiež aj ma motivuje taký pochybný záujem v niektorých prípadoch študentov o prácu v senáte.

Návrh 24 je: V § 25 ods. 4 navrhujem upraviť text tak, že namiesto slov "najviac štvorročné" navrhujem slová "najviac trojročné". Zdôvodnil som prečo už pri predchádzajúcich mojich návrhoch.

Pozmeňujúci návrh 25 smeruje k § 26 ods. 1 písm. b). Navrhujem upraviť text tak, že sa vynechá text: "a schvaľuje návrh rektora na odvolanie dekana".

Návrh 26 je: V § 27 ods. 2 upraviť navrhujem text nasledovne: "Dekana volí a odvoláva akademický senát fakulty. Do funkcie ho ustanovuje rektor. Dôvody odvolania stanovuje štatút fakulty." Zdôvodnenie je. Ja si myslím, že takáto dikcia zachováva demokratické princípy činnosti samosprávy. A neviem, prečo by rektor mal zasahovať do samosprávnej kompetencie samosprávneho orgánu senátu. Je správne, že senát volí a odvoláva dekana fakulty, a nie aj tá alternatíva, že rektor podáva návrh na odvolanie dekana. No ja viac nechcem ani hovoriť, viete dobre, že vzťahové otázky sú niekedy na našich vysokých školách veľmi problematické.

Pozmeňujúci návrh 27 je: V § 27 ods. 3 navrhujem text návrhu vynechať. Vyplýva to z už uvedeného.

Návrh 28 je: V § 27 ods. 4 navrhujem nahradiť slovo "štvorročné" slovom "trojročné". Opätovne dovolávam sa už mojich predchádzajúcich zdôvodnení.

Návrh 29 je: V § 27 ods. 6 navrhujem vynechať slovo "štvorročné", nahradiť ho slovom "trojročné". Činnosť, funkčné obdobie vedeckej rady je odvodené od funkčného obdobia dekana.

Môj pozmeňujúci návrh 30 smeruje k § 27 ods. 7. Navrhujem upraviť text nasledovne: "Dekan vykonáva úkony v pracovnoprávnych vzťahoch podľa príslušných právnych predpisov (§ 22 ods. 1 písm. d))." Už som spomínal, že rektor nemá právo delegácie, pretože zákon mu prikazuje určitú právomoc, ktorú má rešpektovať, ináč koná protiprávne.

Návrh 31 je: V § 28 ods. 1 navrhujem nahradiť slovo "štvorročné" slovom "trojročné". Zdôvodnenie je ako pri predchádzajúcich návrhoch.

Pozmeňujúci návrh 32 je: V § 38 ods. 2 navrhujem upraviť text takto: "...rektor. Šesť členov správnej rady navrhuje minister. Do správnej rady..." Čiže navrhujem vynechať spojenie: "po vyjadrení rektora". Neviem, prečo by sa mal rektor vyjadrovať k návrhu, ktorý mu predkladá minister. Myslím si, že táto určitá kontrolná páka je tu namieste.

Pozmeňujúci návrh 33 je: V § 54 ods. 3 navrhujem upraviť text nasledovne: "O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan. O prijatí na štúdium študijného odboru, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje rektor." Som za to, aby bolo zrušené odvolacie konanie. Proti čomu sa odvolám? Proti neznalosti? Následné ustanovenie ponechávam v prípade, že ide o porušenie zákona. Súhlasím s tým, že v rámci autoremedúry dekan môže, resp, rektor môže pozmeniť svoje rozhodnutie, ak prišli na to, že zákon bol skutočne porušený, ale z hľadiska, prosím vás pekne, vedomostí, neviem, proti čomu sa tam môže uchádzač odvolávať. Ja viem, že môže byť disponovaný, ale toto je tiež určitý druh skúšky.

Návrh 34 je: V § 54 ods. 6 navrhujem upraviť text nasledovne, vynechať vetu: "Inak postúpi žiadosť rektorovi, až rektor to potvrdí." To je to, čo som zdôvodňoval, že konečné rozhodnutie je na dekanovi v prípade štúdia na fakulte v študijnom programe, konečné rozhodnutie je na rektorovi v prípade štúdia v študijnom programe realizovanom vysokou školou.

Návrh 35 je: V § 62 ods. 1 písm. b) navrhujem vynechať text. Je v protiklade s názvom a predsa dôvod tým, že študent neskončí štúdium, je dôvodom na vylúčenie zo štúdia. Veď nejakým spôsobom sa musí vyradiť študent z vysokej školy, z evidencie vysokoškoláka.

A posledný, 36. môj návrh je k § 49 ods. 8 písm. d), kde navrhujem upraviť text vynechaním slovného spojenia: "a v bezpečnostných študijných programoch s právnym zameraním". Ja si myslím, zdôvodnenie je, že titul JUDr. by mali priznávať len právnické fakulty, a nie akadémie Policajného zboru, kde sú iné študijné odbory a absentujú niektoré predmety, ktoré na právnických fakultách nie sú.

Ďakujem vám za pozornosť. Ospravedlňujem sa, že som vás trošku zdržal, ale myslím si, že je to potrebné, aby sme tomuto zákonu venovali pozornosť.

Ja navrhujem záverom, ak nebude akceptovaný môj návrh, že nepokračovať v ďalšom rokovaní o návrhu zákona, tak potom tieto návrhy vás prosím, aby ste podporili, lebo som toho názoru, že určite pomôžu z pohľadu legislatívneho, ale aj vecného zvýšiť kvalitu danej právnej normy. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Slavkovská, pripraví sa pán poslanec Mesiarik.

E. Slavkovská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne kolegovia, už veľmi veľa tu odznelo pre aj proti predloženej novele vysokoškolského zákona. Ja sama som už predniesla mnohé pripomienky pri prvom čítaní aj pri prerokovávaní návrhu zákona v príslušnom výbore. Napriek tomu si však dovolím ešte zosumarizovať svoj pohľad na predkladaný zákon. Nepôjdem už do podrobností, ale skôr sa dotknem niektorých problémov, o ktorých si myslím, že by sa mohli ešte aj v tomto štádiu rokovania vyriešiť.

V súvislosti s predkladaným návrhom zákona sa v rôznych obmenách tu skloňuje potreba transformácie vysokého školstva. Samozrejme, že s tým sa dá súhlasiť, nikto nepopiera potrebu transformácie, ale iba s podmienkou uvedomenia si, že transformácia sa nezačína a, samozrejme, ani nekončí týmto návrhom zákona, ale že ona sa začala už v roku 1990. A ak už raz sme s nejakou transformáciou začali a chceme ju aj úspešne ukončiť, a teraz už nemyslím len na tento zákon, ale na množstvo transformačných procesov, ktoré sú v našej spoločnosti rozbehnuté, tak sa domnievam, že netreba stále začínať od začiatku, ale treba do určitej miery nadväzovať aj na to, čo už tu bolo. A ak sa mám vrátiť k tomuto nášmu zákonu, tak transformácia, ktorá sa začala v roku 1990, priniesla napr. medziiným aj určitú právnu subjektivitu fakúlt. Nemyslím si, že práve toto by teraz bolo treba úplne hodiť cez palubu. Vylepšiť sa to dá, ale úplne zabudnúť na to, čím sme začali, a začínať znovu od nuly, zdá sa mi, to by nebol veľmi veľký prínos pre transformáciu vysokého školstva.

Takisto sa s týmto návrhom zákona neustále opakuje, hovorilo sa to aj u nás v gestorskom výbore, že predstavitelia európskej akademickej obce proste si želajú a kritizujú nás kvôli tomu, že netransformujeme vysoké školstvo v smere upevňovania subjektivity škôl na úkor právnej subjektivity fakúlt. Neviem ani nechcem spochybňovať, či proste takéto odozvy sú alebo nie sú, ale jedno je isté, že ak by aj boli, tak pre mňa to nie je žiadny dôvod, aby sme sa tým riadili. A nie je to pre mňa dôvod na to z toho hľadiska, že zaujímavé je totiž to, že Európska únia nás vždy "tlačí" akosi do toho, čo v podstate vláde vyhovuje. Je zaujímavé, že predstavitelia európskej akademickej obce sa vôbec nevzrušujú nad tým, že naši vysokoškolskí pedagógovia sú finančne zle oceňovaní, alebo neplačú nad tým, že naše vysoké školy majú veľký inovačný dlh - a ak takto chceme vstúpiť do Európskej únie, tak zrejme to nebude veľkým prínosom pre Európsku úniu -, nevzrušujú sa ani nad tým, že u nás veľmi nízke percento oproti krajinám Európskej únie stredoškolákov ide na vysoké školy, ale vzrušujú sa práve nad tým, že chceme akosi odobrať právnu subjektivitu fakultám. A to jediné je to, čo sa im páči a čo je potrebné, aby teda pri vstupe do Európskej únie bolo vykonané. Tak preto tvrdím, že ak aj na niečom takomto sa trvá, tak pre mňa to nie je dôvod, aby sme to robili kvôli tomuto, ak to nerobíme kvôli niečomu inému.

Ja som presvedčená, že každý z nás chce, aby bol prijatý dobrý vysokoškolský zákon. A som presvedčená o tom i napriek tomu, že v dnešných médiách sa objavil ten nešťastný článok pána rektora z Banskej Bystrice alebo podpredsedu Smeru, ktorý pomenoval poslancov hlupákmi, ktorí tu predkladajú hlúpe nápady, a teda hlúpe nejaké pozmeňováky. Tak ak mi pán rektor prepáči, ja tiež predsa len sa vyjadrím k tomu zákonu. A nemyslím si, že sa budem vyjadrovať hlúpo, pretože tiež chcem, aby bol prijatý dobrý zákon.

Každý z nás určite chce, aby v tom zákone bolo zakotvené aj to, aby vysoké školy mali viacej financií pre svoju činnosť, pretože od roku 1990 čiže aj za všetkých predchádzajúcich vlád stále dlhy vysokých škôl napr. v oblasti inovačnej narastajú. Určite každý z nás chce, aby aj vysokoškolskí pedagógovia boli oceňovaní tak, ako si vzhľadom na svoje dôležité poslanie v spoločnosti pri výchove budúcej generácie zaslúžia. Toto všetko určite chceme všetci, ale ja nie som presvedčená o tom, že práve predkladaný návrh zákona tieto dôležité otázky rieši, možnože len naznačuje ich riešenie, ale určite ich nerieši do dôsledku.

V návrhu zákona sa síce hovorí o financovaní vysokých škôl, ale vôbec sa tam nerieši ten zásadný problém. A to je podiel štátu na financovaní vysokých škôl. Nestanovuje sa tam napr., aké percento nárastu medziročného bude štát z HDP garantovať pre školy. To je to isté, čo sa opakuje už aj od zákona o financovaní základných a stredných škôl. A myslím si, že iba od tohto sa môže odvíjať myšlienka, teda či konečne vysoké školy začnú byť financované tak, ako by sa to malo diať. Možnože sa v tom zákone nehovorí práve o tomto percentuálnom medziročnom náraste preto, že takýmto percentuálny medziročný nárast bol stanovený v koncepcii vysokých škôl alebo rozvoja vysokých škôl pre 21. storočie, ktorý bol vypracovaný ministerstvom školstva. No a vieme dobre, že ten medziročný percentuálny nárast zostal na papieri a nebol plnený. Koncepcia je koncepcia, tá síce by mala byť záväzná, ale keď sa nesplní niečo z nej, tak nič také ďaleko sa nestane, ale zase zákon je zákon, je to dôležitá právna norma a ten by sa už plniť mal. Takže ja by som privítala, keby práve tento medziročný percentuálny nárast bol zakotvený v zákone. Myslím si, že vtedy by vysoké školy skutočne vedeli, o čo v tom financovaní kráča.

Preto sa zrejme aj dostala do návrhu iba nič nehovoriaca formulácia: "Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy sú v rozhodujúcej miere financované zo štátneho rozpočtu." Ale čo je to tá rozhodujúca miera, to už tu, samozrejme, definované nie je. A na inom mieste, v § 15 sa hovorí o ďalších príjmoch, ktoré môžu používať vysoké školy. Uvádza sa tam - školné, poplatky spojené so štúdiom, príjmy z ďalšieho vzdelávania, výnosy z majetku, výnosy z duševného vlastníctva, príjmy z darov, príjmy z dedičstva, výnosy z podnikateľskej činnosti, dotácie z rozpočtov obcí a úvery od bánk. Z týchto všetkých zdrojov príjmov je jediným nárokovým príspevkom práve iba príspevok od štátu. A preto by tam mala byť aj definovaná aspoň spodná hranica štátnej dotácie. Ostatné zdroje možných príjmov, ktoré sú tu uvádzané, sú totiž veľmi pofidérne. A v dnešnej všeobecne finančne podvyživenej spoločnosti sa dá ťažko spoliehať na nejaké iné príjmy ako napr. príjmy od obcí. Neviem si predstaviť, čím môže dotovať obec v dnešných podmienkach vysoké školy, keď sama nemá takmer na nič. Neviem si predstaviť ani, čo sa týka školného, ak teda tu odsúhlasíme, že ani externé štúdium nebude spoplatnené - to, samozrejme, ešte nevieme, pretože v návrhu je navrhnuté spoplatnenie externého štúdia -, nemyslím si, že poplatky, ak by zostali poplatky za štúdium, by vytrhli z finančnej biedy vysoké školy, pretože tie poplatky sa vyberajú aj teraz. A, ako vidíte, stav vysokých škôl je naozaj po finančnej stránke biedny.

Ak už hovorím o tom spoplatnení externej formy štúdia, teda § 88 ods. 5, o tom sa tu už tiež veľa hovorilo, ja sa tiež prikláňam k tomu, že síce je pravda, že týmto sa zrejme chce riešiť alebo legalizovať súčasný stav, ktorý bol doteraz ticho trpený, teda že sa za externé štúdium vyberali nejaké poplatky a škola tým získavala ďalšie príjmy, ktoré ju možno často zachránili pred kolapsom a pred odchodom pedagógov z rezortu, ale aj napriek tomu sa domnievam, že s týmto návrhom nemožno súhlasiť, pretože v celom zákone sa potom v podtexte, samozrejme, hovorí o možnosti väčšieho počtu študentov, ktorí by mali získavať vysokoškolské vzdelanie. Ale vieme veľmi dobre, že aj externí študenti sú študenti, ktorí sú tí, ktorí si musia zarábať na štúdium, aby mohli študovať na vysokej škole. A keby sme to zo zákona spoplatnili, možnože by sa stalo, že sama časť týchto študentov by odišla, a nielen to, čo tvrdia predstavitelia vysokých škôl, že zanikne externé štúdium. Ja si myslím, že by nezaniklo, pretože pod vysoké školy prejde majetok a je potom na ťahu každý rektor, ktorý bude tento majetok vlastniť, aby pri získavaní príjmov z tohto majetku myslel aj na rozvoj externého štúdia, aby ho mohol vyfinancovať aj vtedy, ak to nebude zakotvené, samozrejme, v zákone.

Myslím si, že štát sa nemôže zbavovať zodpovednosti vo vzťahu k občanom už úplne za všetko. Viete veľmi dobre, že máme nedostatočnú zdravotnú starostlivosť, a preto doháňame všetko tým, že sa vyberajú ďalšie peniaze od občanov. Nie som za to, aby sa práve takto vyberali ďalšie peniaze od občanov, aby mali možnosť vzdelávať sa. Všetky formy štúdia, teda aj externé, by mali mať rovnakú východiskovú bázu a tá východisková rovnaká báza sa týka aj bezplatného vzdelávania sa. Vysoké školy budú musieť nájsť finančné prostriedky. A som presvedčená, že ich nájdu a bude pokračovať aj externá forma štúdia. Preto ja a aj poslanci za Slovenskú národnú stranu nie sme za spoplatnenie externého štúdia, ale, samozrejme, a to chcem zdôrazniť, sme za to, aby sa vyberali poplatky alebo spoplatnilo sa štúdium za každý predĺžený rok štúdia, ak je to bezdôvodne, ak to nie je zo zdravotných dôvodov napr.. Takisto sme za spoplatnenie každého ďalšieho štúdia, čiže ak si študent začne napr. druhú vysokú školu, tam už je spoplatnenie zadarmo, ale pri prvom vysokoškolskom štúdiu sme rozhodne proti akýmkoľvek poplatkom. Čiže toto je jeden taký problém, ktorý sa zrejme tu musí vyriešiť.

Druhý problém, ktorý tu už tiež bol často pertraktovaný, to je práve zrušenie alebo nezrušenie právnej subjektivity fakúlt. Snáď je to tiež veľký kameň úrazu, ktorý sa rozoberal na mnohých rokovaniach ministerstva školstva s Radou vysokých škôl, Slovenskou rektorskou konferenciou aj s Klubom dekanov. A podľa mojich informácií došlo aj k určitému posunu. A vraj všetky zainteresované zložky sa nakoniec zhodli v tom, aby určité kompetencie fakúlt, hlavne čo sa týka personálnych otázok a podnikateľskej činnosti, prešli na fakulty prostredníctvom štatútu vysokej školy. Naschvál som tam použila slovíčka "vraj došlo k dohode", pretože nie som si istá, či k tej dohode došlo, pretože podľa mojich informácií na poslednom takomto stretnutí sa nezúčastnila ani len prostá polovica dekanov. Takže neviem si predstaviť, aké uznesenie mohli prijať, to už nehovorím o nadpolovičnej väčšine, ktorá môže prijať kvalifikovane nejaké uznesenie. Takže ja mám skôr taký názor, že dekani sa nestotožnili s tým, aby sa iba cez štatút im dostali do rúk nejaké kompetencie. Ja osobne si tiež myslím, že posunúť kompetencie iba cez štatút nie je dostatočne vhodné, a to z toho dôvodu, že pri takomto postupe veľmi dôležitú úlohu zohráva ľudský faktor. A zrejme nemusím opakovať, že ľudský faktor nielen v tomto prípade, ale aj v mnohých iných prípadoch je niečo, o čom nikdy dopredu nemôžeme povedať, ako v danej situácii zareaguje. Čiže ani v tomto prípade by som si nebola taká istá, či potom bude ten štatút taký, že sa tým jednotlivým fakultám bude páčiť alebo nie.

Ten návrh vysokoškolského zákona je naozaj taký rozsiahly, že ja si myslím, že už by ho príliš nezaťažilo, keby práve v ňom bolo explicitne vymenované, ktoré kompetencie, ide práve o tie personálne a o podnikateľskú činnosť, budú spadať pod dekanov fakúlt. Čiže ja by som sa prihovárala za to, aby to bolo priamo v tomto zákone. Myslím si, že tým by sa nič nepokazilo, ak sa teda dekani fakúlt, ako sme počuli, na niečom takomto dohodli, že tieto kompetencie by im stačili. Viem, že páni rektori sa obhajujú tým, čo sa týka zrušenia tej právnej subjektivity fakúlt, že treba robiť politiku školy, a nie politiku jednotlivých fakúlt. No s tým sa, samozrejme, dá súhlasiť, ale na druhej strane aj fakulty musia robiť určitú politiku. Poviem iba príklad. Sú to dekani, ktorí budú musieť hľadať partnerov na podnikateľskú činnosť - to je to, o čom som predtým hovorila -, sú to dekani, ktorí budú musieť získavať nejaké projekty, nie rektori. A ak dekan nebude mať svoje kompetencie, tak ťažko získa partnera na podnikateľskú činnosť, ťažko bude mať nejakú vážnosť pri takýchto rokovaniach. Aspoň pre mňa, čo sa týka zrušenia právnej subjektivity fakúlt, neodzneli zo strany rektorov až také presvedčivé a pádne dôkazy, prečo by sa to malo udiať. Hovorilo sa tam, že sa tým zvýši mobilita študentov, hovorilo sa o jednotných knižniciach, ktoré by sa mali v rámci vysokých škôl robiť, o jednotných vysokoškolských ústavoch, o ubytovaní a tak ďalej a tak ďalej. Ja sa domnievam, že toto všetko sa dá vyriešiť aj vtedy, keď tie základné kompetencie, ktoré sú rektori ochotní pustiť smerom na dekanov budú explicitne v tomto zákone uvedené. Čiže znovu opakujem, že si myslím, že tá dohoda by mala byť vyjadrená medzi rektormi a dekanmi práve v tomto zákone.

Ďalší problém, ktorý je podľa mňa problémom, to sú tie pracovné pomery docentov a profesorov, ktoré tvoria jednu časť predkladaného zákona. Zákon prináša nové pracovnoprávne vzťahy. Vieme dobre, že pretrváva nedocenenie práce vysokoškolských učiteľov, aj keď sa to tento zákon snaží napraviť - ale k tomu sa vyjadrím neskôr -, pretože ani zákon, tak ako je pripravený o verejnej službe, nevytvára nejaký veľmi veľký priestor na zlepšenie týchto pracovnoprávnych vzťahov a hlavne na zlepšenie finančného docenenia vysokoškolských pedagógov. V súčasnosti ak sa pracovník habilituje za docenta alebo prejde inauguračným pokračovaním za profesora, je ustanovený do funkcie docenta alebo profesora. Výberové konanie na obsadenie funkcie je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta. Nový prvok predkladaného zákona je ten, že vysokoškolský učiteľ môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora na základe výberového konania najviac na 5 rokov a ak sa mu takto podarí obsadiť funkciu trikrát za sebou, sú tam, samozrejme, aj určité výnimky. Ale výnimky sú zase niečo, čo sa veľmi ľahko dá spochybňovať. Ak sa mu teda podarí získať výnimku, tak môže získať tú pracovnú zmluvu okamžite, ak sa mu to nepodarí, tak ju môže získať až po tom 3-násobnom konkurze po tých 5 rokov. Pracovný pomer vysokoškolských učiteľov sa končí, keď dovŕšia 65 rokov veku. Môžu mu potom, samozrejme, predlžovať pracovný pomer, ale mne sa zdá, že toto je tiež diskriminačné, keď si zoberieme napr. Chartu ľudských práv, pretože ľudský vek podľa Charty ľudských práv nemôže byť dôvodom ukončenia pracovného pomeru, ale my to v tomto zákone uvádzame.

Ďalším takým problémom, o ktorom sa tu tiež už hovorilo, je práve to, že sa navrhlo, aby sa vysokoškolským pedagógom urobila možnosť cez platovú tabuľku riešiť finančné navŕšenie tak cirka alebo v priemere medzi 5 000 a 7 000 korún. Samozrejme, ja by som bola veľmi rada, keby sa vysokoškolským pedagógom zdvihli mzdové prostriedky, ale absolútne považujem za neseriózne to, že sa tak navrhuje urobiť až od 1. januára 2003, a to jednak nielen z toho dôvodu, že v tom vidím veľkú časť populizmu, pretože sa to chystá už pre budúcu vládu, ktorá sama teda, samozrejme, ani nevie, kde teda tie peniaze zoberie, ale aj vzhľadom na vysokoškolskú pedagogickú obec, a to z toho dôvodu, že k 1. januáru môže prebehnúť nejaká novela zákona, ktorá toto, ak to tam prejde, vyhodí, a vysokoškolskí pedagógovia sa budú polroka tešiť na to, že sa im zvýšia finančné prostriedky. Ak by sa to prijalo s účinnosťou tohto zákona, tak by s okamžitou platnosťou mohli požívať zvýšenie finančných prostriedkov. A myslím si, že to by sa im páčilo omnoho viacej.

Záverom by som chcela povedať iba toľko, že ja sa prihováram za to, aby sa skutočne tento predkladaný návrh zákona stiahol z rokovania, a to z toho dôvodu, že to množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu bolo predložené - už tu bolo spomínané, že vo výbore ich bolo 190, teraz ich tu možno odznelo ďalších 60 až 70 -, je tak neprehľadné, že skutočne si nemyslím, že by poslanci mali brať na seba takú zodpovednosť, že by zapracúvali takpovediac na kolene všetky tieto pozmeňujúce návrhy. Tie, čo prešli vo výbore, tak prešli, ale znovu sa k nim vyjadrilo iba malé množstvo poslancov. Tých 11 - 12 poslancov vo výbore nie je dostatočné množstvo, pretože v pléne sedí rad ďalších ľudí, ktorí majú veľmi blízko k vysokému školstvu, ale nebudú stačiť preštudovať toto nekonečné množstvo pozmeňovákov. Čiže ja by som sa prihovárala za to. Ja si myslím, že ten mesiac nie je taká dlhá doba, aby sa to nedalo zvládnuť na marcovej schôdzi. Považovala by som to za seriózne aj voči poslancom, ale považovala by som to za seriózne aj voči vysokoškolskej obci, ktorá si určite zaslúži zákon a určite si zaslúži dobrý zákon, ktorý sa nebude musieť pri najbližšej príležitosti novelizovať.

Takže prosila by som ctených svojich kolegov, keby pouvažovali nad týmto návrhom, ktorý aj ja predkladám ako svoj pozmeňujúci návrh, ale bol tu už predložený aj z úst mojich predrečníkov. Ďakujem za pozornosť.