I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
S jednou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Švec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Prosím, máte slovo.
J. Švec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som poopraviť jedno tvrdenie pána profesora a to, že medzinárodná akreditácia sa udeľuje vysokej škole, a nie fakultám, ale je postavená na komplexnom hodnotení fakúlt. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ištván, po ňom pani poslankyňa Mušková.
M. Ištván, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesol 2 vecné pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách.
Prvý, o ktorý ma poprosila pani poslankyňa Angelovičová, ktorá je v súčasnosti na zahraničnej služobnej ceste, je veľmi stručný pozmeňujúci návrh, kde v § 49 navrhujeme vložiť odsek 8 v znení: "Na požiadanie študenta vydá vysoká škola absolventovi štúdia podľa odsekov 5, 6 alebo 7 diplom a získanom stupni vzdelania s príslušným akademickým titulom v cudzom jazyku." Zdôvodnenie tohto návrhu je nasledujúce. Sú študenti zo zahraničia, ktorí študujú na slovenských vysokých školách a požadujú doklad v cudzom jazyku, ktorý v ich krajine je porovnateľný s absolvovaným študijným programom. V nadväznosti na túto zmenu v § 49 navrhujeme zmeniť odsek 8 na odsek 9 s tým, že je potrebné vlastne spraviť toto prečíslovanie.
Mojím cieľom v tomto vystúpení je predniesť pozmeňujúci návrh - k návrhu zákona o vysokých školách - na zrušenie školného počas externého štúdia. Ako ste viacerí informovaní, tento návrh som predniesol aj v gestorskom výbore, výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kde však nenašiel podporu. Dúfam však v jeho podporu a chcel by som vás týmto požiadať o podporu tohto návrhu tu v pléne Národnej rady. Návrh je zložený zo 4 bodov a ja by som vás chcel požiadať, aby sa o všetkých týchto 4 bodoch navrhovalo hlasovať naraz, pretože spolu vytvárajú jeden vecný celok.
Po prvé, v § 88 ods. 3 v prvej vete navrhujem, aby sa vypustili slová "dennej formy štúdia".
Po druhé, v § 88 ods. 4 v prvej vete navrhujem, aby sa vypustili slová "dennej formy štúdia" a posledná veta.
Po tretie, v § 88 navrhujem odseky 5 a 6 vypustiť a ostávajúce odseky § 88 prečíslovať.
A po štvrté, do § 92 ods. 4 za slová "jeho výšku" navrhujem, aby sa vsunuli slová "pre jednotlivé formy štúdia".
Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je dosiahnuť, aby aj denné a externé vysokoškolské štúdium bolo bezplatné. Vychádzame pritom z toho, že školné, tak ako ho navrhla vláda vo vládnom návrhu zákona, nerieši situáciu vysokých škôl. Zdôvodnenie, že ide o legalizáciu súčasného stavu, keď sa vyberajú poplatky bez zmocnenia, v zákone neobstojí, pretože sa podľa nás legalizuje prax, ktorá nie je dobrá. Na externom štúdiu, ktorého rozsah za posledných 5 rokov na vysokých školách mimoriadne vzrástol, neštudujú v prvom rade tí, ktorým bolo určené, aby fungovalo ako štúdium popri zamestnaní, ale študujú tam aj absolventi stredných škôl, ktorí sa nedostanú na denné štúdium pre nedostatok miesta a pre ktorých škola vytvorí miesto na externom platenom štúdiu.
Situácia nie je dobrá aj preto, že takýmto vyberaním poplatkov si vysoké školy dosť na divoko, by som povedal, kompenzujú nižšie zabezpečenie ich fungovania z verejných zdrojov, ktoré je mimochodom najnižšie zo všetkých krajín OECD. Na Slovensku totiž dáva štát len 0,7 % HDP v roku 2002, teda dnes, kým vo vyspelých krajinách je to 1 - 1,3 % HDP. Pritom investície do vzdelania predstavujú jednu z najdôležitejších foriem zabezpečenia prosperity krajiny, ale aj riešenia nášho pálčivého problému, a to nezamestnanosti. Väčší počet študentov je možné dosiahnuť nie zavádzaním platených foriem štúdia, ale zvyšovaním finančných prostriedkov na vysoké školy z verejných zdrojov, čo sa prejavuje už po dva roky navyšovaním finančných prostriedkov pre vysoké školy zo štátneho rozpočtu o 0,1 % HDP, ďalej získavaním ďalších zdrojov vysokými školami v rámci viaczdrojového financovania a posilnením ekonomickej autonómie vysokých škôl, čo je navrhované v predloženom návrhu zákona.
Súčasná sociálna situácia študentov a ich rodičov neumožňuje zavedenie poplatkov za štúdium, pretože chýbajú dostatočne účinné sociálne nástroje pomoci tým, pre ktorých už súčasné výdavky na štúdium spojené so stravovaním, ubytovaním a cestovaním do školy sú príliš vysoké. Študentské pôžičky, sociálne štipendiá a ich doterajší rozsah takéto nástroje podľa nás nepredstavujú. Takto by mohlo prísť k ohrozeniu rovnosti pri prístupe k vzdelaniu, čo je hodnota, ktorú uznáva celá vyspelá Európa.
Predložený návrh teda zrovnoprávňuje denné a externé štúdium. Vypúšťa ustanovenia, ktoré obsahujú úpravy o platení školného na externé štúdium a zavádza možnosť vyplácania sociálneho štipendia aj pre študentov externého štúdia.
Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu bude v praxi znamenať, že všetci novoprijatí študenti od školského roku 2002/2003 už budú na externom štúdiu študovať bezplatne, pretože nebude možné od nich vyberať ani prijatie na štúdium podmieniť žiadnym poplatkom. Tí študenti, ktorí majú uzatvorené zmluvy s fakultami, vysokými školami alebo ďalšími inštitúciami, budú musieť dodržať svoje záväzky a podľa nich doštudovať svoje štúdium. Náklady na novoprijatých študentov je nutné uhradiť, samozrejme, zo štátneho rozpočtu, na čo sme ako poslanci Národnej rady pri schvaľovaní štátneho rozpočtu vyčlenili sumu 50 mil. Sk, ktorá je účelovo viazaná na zabezpečenie externého štúdia.
Na odhad finančných dopadov tohto pozmeňujúceho návrhu treba uviesť, že podľa metodiky Ministerstva školstva Slovenskej republiky prispieva štát na jedného externistu jednou desatinou toho, čo dáva na denného študenta, ak od študenta škola vyberá poplatky, a tromi desatinami nákladov denného študenta, ak ich škola nevyberá. Priemerné bežné výdavky na jedného denného študenta sú 55 000 Sk, čo znamená, že celoročný príspevok na jedného externého študenta, ktorý bude študovať bezplatne, bude 16 500 korún. Keďže novoprijatí študenti budú študovať od septembra do decembra 2002, potrebujú tretinu tejto sumy, teda 5 500 Sk. Suma, ktorá je alokovaná v štátnom rozpočte, stačí na pokrytie 9 000 novoprijatých uchádzačov o externé formy štúdia, čo je zhruba počet študentov, ktorý univerzity za posledné roky prijímajú do prvého ročníka v tejto forme štúdia. V rozpočtovom roku 2003 stúpnu výdavky na takto prijatých študentov na 150 mil. Sk, čo je možné pokryť napr. aj v rámci nárastu verejných zdrojov pre vysoké školy vo výške minimálne spomínaného 0,1 % HDP.
Na ilustráciu vám uvádzam potom v písomnej podobe aj konečné znenie tých paragrafov, ktoré som spomenul.
Ešte raz by som si vás dovolil požiadať o podporu pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predniesol. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Tri faktické poznámky sú. Posledný je pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Prvý je pán poslanec Švec.
J. Švec, poslanec: Je možné súhlasiť s tým, že spoplatnenie externého štúdia je nesystémový krok a nepomôže tým fakultám, ktoré externé štúdium zaviesť jednoducho nemôžu. Ale, pán kolega, ja by som prosil, aby ste, keď hovoríte A, povedali aj B. Kde majú vysoké školy zobrať tie peniaze, ktoré im teraz beriete z externého štúdia? Ja súhlasím s vami. Len povedzte mi, kde tie peniaze majú vysoké školy zobrať, vzhľadom na to, že v rozpočte z celého rozpočtu vysokej školy 80 % ide na mzdy, 18 % ide na prevádzku a len 2 % celého rozpočtu idú na výuku, na výdavky na praktické cvičenia? Tak mi povedzte, odkiaľ majú tie vysoké školy zobrať peniaze. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Fedoročko.
D. Fedoročko, poslanec: Ďakujem pekne. Je jasné, že je to rok predvolebný tento a tento zákon sa prijíma v najnevhodnejšom období. Pán Ištván, ale chcel by som sa opýtať, čo bude s tými študentmi, ktorí dneska študujú popri zamestnaní, ktorých je 39 000, ak vysoká škola si zdôvodní a povie, že ukončuje štúdium popri zamestnaní, pretože nemá finančné prostriedky. Dnes čerpá z tých, kde si študenti priplácajú na toto štúdium. A aspoň takouto formou pomáhajú vysokej škole. Ako potom prídu tí študenti k tomu, že nedokončia ročníky. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik.
M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja si myslím, že základnou chybou tohto problému, súhlasím s pánom Ištvánom, je vôbec to, že sme pustili aj sem do tohto rezortu v podstate podnikateľov, pustili sme tam nezdravé aktivity. Jednoducho dobre sa zamyslime nad tým, pre koho je tento biznis, či ozaj je to len v prospech školy a či sa neživia na tom rôzne eseročky. A vy sami ste tu to viacerí dneska priznali. Takže súhlasím s pánom Ištvánom, nie je to riešenie skutočne. A čudujem sa. Čudujem sa aj gestorskému výboru ako aj výboru ako takému, že jednoducho to vyriešil tým, že to neodporúča schváliť, i keď viem, že veľká diskusia bola vo výbore. Ale treba to zvážiť, pretože v takom prípade sme nemali potom tento zákon vôbec sem dávať, keď nemáme veci jasné, ako to bude ekonomicky fungovať, keď nemáme veci jasné, ako pôjdeme ďalej. Veď nikto nepovedal z poslancov, ako som sledoval tú diskusiu, že totálne zamieta spoplatnenie štúdia, pretože sú rodiny, ktoré nepotrebujú takúto "milosť štátu". Vedia si zaplatiť, majú toľko zdrojov. Ale na to bolo treba ten systém - pripraviť tú reformu -, a nie spôsob takýto, že vlastne teraz robíme z toho obrovskú vedu, že ak nebude externé štúdium, tak vysoké školy krachnú. To, myslím si, nie je pravda. Ak by to bolo tak, tak to je zle, pretože sme tu pustili podnikavcov do vysokého školstva, ktoré je nezdravé.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Ištván.
M. Ištván, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Neviem teraz celkom, či ma páni kolegovia Švec a Fedoročko nepočúvali alebo chceli, by som povedal, dezinterpretovať to, čo som ja povedal.
K pánovi poslancovi Švecovi. By som ho rád len doplnil. Ja som jednoznačne povedal, odkiaľ tie finančné prostriedky budú. Keď sme tu v decembri schvaľovali štátny rozpočet, tak poslanci SDĽ navrhli 50 mil. Sk, ktoré už dnes sú v štátnom rozpočte vyčlenené pre vysoké školy na financovanie externého štúdia. Takže prváci, ktorí teraz budú prijatí, jednoznačne majú finančné prostriedky na to, aby mohli študovať externe na vysokých školách. My žiadne peniaze vysokým školám neberieme, my ich vysokým školám dávame.
A keby ma počúval pozorne pán poslanec Fedoročko, tiež by počul, že som hovoril aj o tom, čo bude s tými študentmi, ktorí už dnes študujú. A ja som povedal, že my v našom pozmeňujúcom návrhu nič nehovoríme o zasahovaní do tých zmlúv, ktoré existujú. Jednoducho tí, čo tam už externe študujú a majú uzatvorené rôzne zmluvy, ostanú naďalej študovať podľa týchto zmlúv.
Na záver by som možno dodal len jednu skutočnosť ako do tej mozaiky postrehov k tejto téme. Podľa Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ktorú máme aj tu v parlamente, z roka na rok klesá počet absolventov vysokých škôl v tých chudobných okresoch, ktoré na Slovensku máme, resp. v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti, a to najmä kvôli tomu, že títo ľudia si nemôžu dovoliť tak denné, ako aj externé štúdium už dnes. A ako by si mohli dovoliť v budúcnosti, keby bolo platené? Myslím si, že ak chceme pomôcť chudobným regiónom, tak aj toto je jeden z momentov. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Mušková, po nej pán poslanec Jarjabek. Posledným písomne prihláseným bude pán poslanec Andrassy.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, pán minister, svoj príspevok začnem tiež krátkym exkurzom ako moji predrečníci do predchádzajúcich rokov, hoci nie tak ďaleko, keď pán poslanec Ftáčnik nastúpil do úradu ministra vlády Slovenskej republiky, v minulosti iniciatívny poslanec, ktorý vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre školstvo, vedu a šport vždy pohotovo reagoval na predkladané materiály ministerky školstva pani Slavkovskej, mediálne prezentoval svoje najsprávnejšie návrhy a riešenia, kriticky hodnotil politiku predchádzajúcej vlády pána Vladimíra Mečiara za rezort školstva. Zachovali sa jeho publikované rozhovory v médiách, kde pán poslanec Ftáčnik kritizuje všetko, od tvorby rozpočtu, metodiky rozdeľovania finančných prostriedkov na vysoké školy, po zlú komunikáciu s predstaviteľmi vysokých škôl a údajné zásahy do akademických práv, ktoré rok 1989 vysokým školám priniesol. Realita týchto dní však ukazuje, že sedieť v poslaneckých laviciach ako opozičný politik a realizovať konkrétnu školskú politiku dnešných dní ako minister školstva je trochu iné.
Z vašej doterajšej práce, pán minister, je každému jasné, že napriek vynikajúcej rétorike, pomerne dobrému vystupovaniu v médiách efektívnosť práce Ministerstva školstva Slovenskej republiky pod vaším vedením je viac než slabá. Neplnenie legislatívneho plánu pre oblasť základných, stredných, vysokých škôl a tiež slovenskej vedy je tým najtvrdším trestom, čo ste mohli pre tento rezort priniesť. Treba tiež z tohto miesta povedať, že pán minister nevyužil šancu, ktorá sa mu vytvorením tejto koaličnej vlády naskytla, a to fakt, že pani ministerka financií pani Schmögnerová bola jeho straníckou spolusúdružkou. Nedokázali ste ju, bohužiaľ, pán minister, presvedčiť na realizáciu programového vyhlásenia vlády pre školstvo, na plnenie ktorého ste sa spolu zaviazali a ktoré ste aj spolu pred voľbami v roku 1998 prezentovali. Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne nášho obyvateľstva je aspoň tak dôležité ako sanácia bankového sektora, na ktorý sa finančné prostriedky na ministerstve financií vždy našli, pričom školám a na podporu slovenskej vedy by určite stačil len zlomok toho, čo pani ministerka do týchto inštitúcií naládovala.
Pripomeniem vám, pán minister, aspoň dva body programového vyhlásenia vlády, ktorej ste ešte zatiaľ členom a ktorá sa zákonom obyvateľom Slovenskej republiky zaviazala postupne, a to citujem, "zvyšovať podiel výdavkov na školstvo a tiež vedu a techniku z hrubého domáceho produktu, aby sa postupne blížil k úrovni vyspelých európskych krajín". Ďalej sa zaviazala vláda a považovala za nevyhnutné "vytvárať podmienky na zlepšenie spoločenského postavenia učiteľov a pracovníkov školstva a stabilizovať ich postavenie zákonom o verejnej službe". Citujem ďalej: "Po dohode s odborovou organizáciou pripravíme každoročný nárast ich tarifných platov." Na túto tému som už niekoľkokrát v tomto parlamente vystúpila a opakujem, že výsledky vašej práce sú výsmechom tvrdení, ktoré som vám teraz z programového vyhlásenia pripomenula. Slovenské vysoké školstvo a vedu ste dotiahli na posledné miesto v tabuľke vyspelých, ale aj ekonomicky sa transformujúcich krajín vo výške podielu výdavkov práve z hrubého domáceho produktu na školstvo a vedu. Nezabezpečili ste reálny nárast platov pre rezort školstva a schválený zákon Národnej rady Slovenskej republiky o verejnej službe a Zákonník práce učiteľov poškodzuje a treba ich nanovo novelizovať, o čom svedčí aj pozmeňovák, ktorý máte v spoločnej správe. Pán minister, je to neblahé konštatovanie 6 mesiacov pred voľbami, keď budete musieť občanom, svojim voličom predložiť odpočet vášho vládnutia na ministerstve.
Po malom exkurze do minulosti by som sa vrátila do tvrdej prítomnosti. Schvaľujeme zákon, na ktorý vysokoškolská akademická obec netrpezlivo čaká. Prijatie dobrej novej vysokoškolskej legislatívy na obdobie aspoň 10 rokov by malo dať šancu vysokým školám, aby napravili to, čo vláda pána Dzurindu nedokázala realizovať za celé 3 roky, a to, zastaviť úpadok vysokoškolského vzdelávania, nájsť zdroje na záchranu vysokoškolského majetku, zastaviť odchod mladej a strednej generácie vysokoškolských učiteľov mimo rezortu školstva a vedy alebo ich odchod za prácou do zahraničia, ako sa to teraz masovo deje.
Transformácia vysokoškolského vzdelávacieho systému začala výrazným skokom v demokratických právach akademickej obce už zákonom o vysokých školách č. 172/1990 Zb. Tento zákon má ešte stále svoje európsku dimenziu a existuje celý rad vyspelých štátov, ktoré by dnes tento zákon prijali, a rady, a aplikovali. Jediné, čo zákon neriešil, bolo slušné na európskej úrovni finančné zabezpečenie vysokých škôl, ktoré vláda pána Dzurindu 3 roky v rozpočtoch absolútne ignorovala.
Neviem, ťažko mi je odhadnúť, či zámerne alebo z obáv riešiť tento náročný problém ste, pán minister, v pláne legislatívnych úloh ministerstva oddialili prípravu týchto legislatívnych noriem - mám na mysli tento zákon o vysokých školách, ale aj zákon o financovaní vysokých škôl, zákon o Slovenskej akadémii vied a zákon o vede a technike - až takmer o 2 roky. Schvaľovanie týchto zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky sa realizuje teda až teraz na začiatku roku 2002. Treba otvorene povedať, že ste zbytočne predlžovali agóniu vysokých škôl, v ktorej sa už 3 roky vaším pričinením nachádzajú.
Nešťastným krokom sa mi zdá aj vaše rozhodnutie spojiť prípravu dvoch zákonov - zákon o vysokých školách a zákon o financovaní vysokých škôl - do jedného legislatívneho celku oproti plánom legislatívy, oproti plánom vlády, ktorá v roku 2002 avizovala 2 tieto zákony. Podľa mňa je to nesystémový krok, pretože skutočne takéto dva zákony ste aj pripravili pre oblasť malého školstva, je osobitne zákon školský a osobitne zákon o financovaní základných a stredných škôl. Myslím si, že ak by sa bolo tak dialo v tomto prípade, ak by tiež išli 2 zákony, bolo by tých problémov oveľa menej, pretože ľahšie by sa potom pracovalo na zákone o vysokých školách, ak by bol zákon o financovaní vysokých škôl zvlášť. Nezvládnuté problémy ohľadne jednotlivých sporných paragrafov, nezhoda v akademickej obci Slovenska - Slovenská rektorská konferencia verzus Rada vysokých škôl Slovenskej republiky, za ktorou stojí aj Klub dekanov -, spôsobuje stav, ktorý tu nebol pri žiadnom novelizovaní vysokoškolského zákona v minulosti. Súčasná predloha zákona o vysokých školách je akademickou obcou rozporovaná a zaslúžila by si odklad prerokúvania v druhom čítaní. Myslím si, že ten návrh pána poslanca Osuského v decembri bol absolútne reálny - odložiť aspoň na marec toto prerokúvanie -, pretože parlament sa dostáva do neprijateľného časového stresu.
Teší ma, pán minister, že ste na poslednú chvíľu 24. januára 2002 dokázali z radov vysokých škôl nájsť aspoň predbežnú dohodu. Pretrváva však naďalej v akademickej obci názor, že zákon by potreboval čas na dopracovanie a nájdenie konsenzu medzi stanoviskom Slovenskej rektorskej konferencie a zástupcom akademickej obce Rady vysokých škôl.
O nedokonalosti predloženého návrhu zákona svedčí aj jeho prerokúvanie vo výbore, nielen v gestorskom, ale aj v ostatných výboroch. V našom výbore toto prerokovanie jasne ukázalo, že viac než 200 pripomienok vznesených poslancami výboru by si vyžiadalo dlhší čas na ich posúdenie a zapracovanie do textu predlohy zákona. Bojím sa, že takýmto urýchľovaním schvaľovania sa pravdepodobne nevyhneme spochybneniam, čo bude znamenať jeho novelizáciu v dohľadnej dobe, ako to už aj prezentovali alebo avizovali niektorí moji predrečníci. Preto som aj povedala vo svojej faktickej pripomienke, že skutočne podporujem vrátenie zákona na dopracovanie ministerstvu školstva.
Vážený pán minister, počas rokovania vo výbore som si spomenula na časy spred troch rokov, keď ste myšlienky zástupcov Rady vysokých škôl vychvaľovali a odporúčali na schválenie vo vašich pozmeňujúcich vtedy návrhoch opozičného poslanca. Dnes ste zmenili stoličku a s ňou aj uhol pohľadu na problémy vysokých škôl. Vo vašom pohľade a prejavených reakciách pri sledovaní rozpravy bolo vidieť, že s niektorými myšlienkami tých istých ľudí, ktorých ste pred troma rokmi potrebovali pre úspech vo voľbách a získanie funkcie ministra školstva, dnes prinajmenšom nesúhlasíte. Reakciami ste ukázali, že dnes sú pre vás argumenty prednášané so zápalom pre bez ubránenia akademických práv, ktoré si niektorí zanietení členovia Rady vysokých škôl ešte z revolučných čias ponechali, nepríjemnými. Komplikujú vám pozíciu vyjednávania, pretože ste správne neodhadli spoločenskú a hlavne ekonomickú situáciu, ktorá je dnes na vysokých školách a ktorá je zo dňa na deň ťažšia a hrozivejšia.
Hoci tvrdíte, že prednášate vo voľnom čase na svojej rodnej katedre svoj predmet, určite vás však na vašej katedre netrápia niektoré katedrové problémy ako napr., že možno aj vedúci vašej katedry nemôže pre nedostatok finančných prostriedkov riešiť zložitosť vzťahov pedagógov k veciam katedrovým, fakultným a univerzitným, že veda sa už stáva pre veľa pedagógov nezaujímavá, pretože musia predovšetkým odvrátiť zlú situáciu vo vlastnej rodine. Asi už neviete, ako je to, keď vám najlepší doktorand za 3 mesiace pred odovzdaním dizertačnej práce príde a povie, že odchádza do podnikateľskej sféry, pretože nevie uživiť svoju rodinu, alebo odíde do zahraničia, pretože mu tam ponúkajú oveľa-oveľa lepšie podmienky. Asi už si nepamätáte, ako sa dnes ťažko zháňajú sponzorské peniaze na účasť na zahraničnom kongrese, kde musíte žobrať o odpustenie vložného, aby ste mohli bez nároku na diéty a vreckové vycestovať a predniesť prednášku potrebnú na vlastný ďalší odborný rast. Asi tiež nepoznáte problém, kde zohnať také úplné malicherné veci pre katedru, ako je telefón a fax, pretože ho pán dekan dal odpojiť pre nedostatok financií.
Toto všetko som mala na mysli, keď som sama zvažovala, aké pripomienky k zákonu predniesť a či ich predniesť, lebo koaliční poslanci, bohužiaľ, už tri roky nám prezentujú, že názor opozičného poslanca je nezaujímavý.
Ak by som v stručnosti analyzovala najproblémovejšie oblasti zákona, oblasti, ku ktorým sa vedie najväčšia diskusia akademickej obce a ku ktorým sa predkladalo vo výbore pre vzdelanie najviac pozmeňujúcich návrhov, tak sú to určite právna subjektivita fakúlt a rektorátu a spoplatnenie, resp. poskytovanie bezplatného štúdia v externej forme.
Problematiku právnej subjektivity fakúlt treba prijať ako výsledok eufórie predrevolučného obdobia, kde autori zákona o vysokých školách z roku 1990 spustili kyvadlo akademických slobôd a práv, ktoré sa dostalo do maximálnej výchylky oproti socialistickému modelu akademických neslobôd. Po 12 rokoch je snaha ministerstva nastaviť inú polohu kyvadla presunom právnej subjektivity na vrcholný orgán univerzity, rektorát a senát univerzity, ale, a musím vám to pripomenúť, lebo na to tu mnohí zabúdajú, aj na ministerstvo. Obavy veľkej časti akademickej obce o zneužitie a potlačenie akademickej samosprávy na fakultách treba chápať, pretože zmeny v personálnej oblasti a ekonomickej politike univerzity, ktorú predložený zákon mení, sa môžu pri slabom celoškolskom senáte zneužiť. Preto je logické, že dekani a zástupcovia Rady vysokých škôl žiadajú garancie premietnuté do zákonnej formy, že podstatná časť potrebných kompetencií bude aj naďalej presunutá do kompetencií dekanov.
Myslím si, že by bolo vhodnejšie vytvoriť 2 modely riadenia univerzít, a to model pre veľké univerzity, s viac než 5 000 študentmi, a menšie. Ja som to už aj hovorila vo výbore, ale, bohužiaľ, pretože sa, ako som povedala, skombinoval zákon o financovaní vysokých škôl so zákonom o vysokých školách, ďalšie riešenie komplikovania tohto konglomerátu paragrafov je dosť komplikované. Možno by stálo za to, aby sa toto rozhodnutie ponechalo na samotnú univerzitu, ktorá najlepšie vie, ktorý model by jej vyhovoval, ale, bohužiaľ, ako hovorím, bolo by asi dobré tento zákon vrátiť a riešiť tento problém na ministerstve. Riešenie tohto veľmi citlivého problému prenesených kompetencií sa ukazuje ako veľmi vážne, a to hlavne preto, lebo ekonomické podvyživenie vysokých škôl za úradovania vášho sa stalo kritické, ba čo viac, doviedlo vysoké školy pred kolaps. Moja podpora zákona v časti týkajúcej sa presunu kompetencií na rektorát, ako je uvedené v predlohe zákona, bude viazaná na úplné priznanie podmienok, ktoré si Rada vysokých škôl 24. januára s vami dohodla, pán minister.
Druhý problém je vyberanie školného za štúdium popri zamestnaní. Znovu treba poukázať, že problém vyberania poplatkov za štúdium je dôsledkom minimalizovania prideľovania prostriedkov na vysoké školy, ktoré ako zábranu odchodu učiteľov do iných rezortov volia dofinancovanie ich mzdy cez odmeny z nadácie, z darovacích účtov, mimo rozpočtových prostriedkov. Moja osobná predstava tu je - ponechať štúdium na vysokých školách vo všetkých formách, ako v dennej, tak v externej bezplatnou. Vláda pána Dzurindu musí nájsť dostatok finančných prostriedkov. Predsa to deklarovala v programovom vyhlásení vlády, že školstvo dedí prioritu, aby vysokým školám refundovala finančné straty, o ktoré by prišli zrušením zavedených poplatkov za externé štúdium.
V celom spolitizovaní bezplatného štúdia je však jeden problém. Akonáhle prijmeme zákon zakazujúci vyberanie poplatkov za externé štúdium, začne väčšina vzdelávacích inštitúcií, cez ktoré sa dnes výuka zabezpečuje, žiadať vládu cez vás, pán minister, o povolenie vzniku neštátnej vysokej školy. K tomu je aj, tuto by som vás, vážení kolegovia, chcela veľmi poprosiť o pozornosť, chystaná zmena v § 43 ods. 1, kde namiesto vzniku neštátnej vysokej školy zákonom Národnej rady Slovenskej republiky, ako je to dnes v platnej legislatíve, bude stačiť na vznik štátny súhlas iba vlády Slovenskej republiky. Táto stratégia pána ministra je pripravovaná aj v prospech zahraničných pobočiek vysokých škôl na území Slovenska. Za chvíľu už problém zriadenia Národnostnej fakulty na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre už nebude zaujímavý, pretože ľahko získa akákoľvek univerzita odkiaľkoľvek právo vzdelávať na Slovensku, ako napr. sa dožadujú už dlhšie v Komárne, pre študentov rôznych národností vo zvýhodnenom režime. Výuka bude určite prebiehať podľa osnov napr. maďarských univerzít, a z učebníc vydaných v Maďarsku. V súčasnosti platná medzinárodná zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom im umožní automatické uznanie vysokoškolského diplomu. A študent tým získa vzdelanie platné podľa slovenskej legislatívy.
A preto ma trápia otázky tohto druhu, pán minister: Koľko vaša vláda stihne vydať štátnych súhlasov na vznik neštátnych vysokých škôl za 5 mesiacov platnosti tohto zákona? Koľko z tohto počtu bude štátnych súhlasov napr. pre maďarské vysoké školy ako pobočky zahraničných univerzít? Koľko vysokoškolských docentov a profesorov prejde z verejných a štátnych vysokých škôl pracovať na hlavný pracovný pomer na neštátne univerzity za lepšie platové podmienky.
A práve preto, že ma veľmi trápi tento paragraf, predložila som viacej návrhov už vo výbore pre vzdelanie, ale, bohužiaľ, nebol podporený z nich ani jeden. Netrúfam si ich navrhnúť opäť, lebo nedúfam, že by boli podporené, ale snáď tento jeden jediný, ktorý dávam, zvážite a prejde.
A chcela by som vás všetkých veľmi pekne poprosiť, aby sme sa vrátili k modelu schvaľovania neštátnych alebo súkromných vysokých škôl podľa terajšieho existujúceho zákona o vysokých školách, a to, aby tieto vysoké školy súkromné zostali tiež v kompetencii schvaľovania Národnej rady.
A preto môj pozmeňujúci návrh znie - k čl. I § 43 ods. 1 a 2 znejú:
Odsek 1: "Súkromná vysoká škola sa zriaďuje za účelom vzdelávania a výskumu zákonom."
Odsek 2: "Návrh na zriadenie súkromnej vysokej školy môže podať právnická osoba, len ak jej vláda Slovenskej republiky (ďalej len vláda) udelila na to štátny súhlas. Štátny súhlas je neprenosný na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov."
Zdôvodnenie som už povedala predtým a veľmi vás pekne prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem vám za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek, po ňom pán poslanec Andrassy ako posledný z písomne prihlásených.
D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne niekoľko možno nesúvislých viet k tomuto zákonu, k tejto problematike, ktorá v súčasnosti hýbe spoločenským bytím Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či je to spoločenstvo koalície alebo spoločenstvo opozície. Priznám sa, že do tejto chvíle som nie rozhodnutý, či budem hlasovať za zákon, či budem hlasovať proti zákonu, dokonca či budem rozhodnutý hlasovať v zmysle tej filozofie bez ohľadu na pozmeňujúce návrhy, ktorú tento návrh zákona predkladá.
Mne osobne v prvom rade vadí na tom celom to, že ten zákon je dávaný v tejto chvíli, že je dávaný na konci volebného obdobia tejto vlády, že sa ním zaoberáme bez toho, aby predkladateľ sám si nemohol vyskúšať účinky tohto zákona v praxi. De facto celý tento zákon v prípade, že bude prijatý, vlastne bude vyhodnocovať iná vláda, bude vyhodnocovať iný minister školstva, budú vyhodnocovať ľudia, ktorí ho nepredkladali. A ja po skúsenostiach s rôznymi reformami, ktoré prebehli - samozrejme, som o tom presvedčený, v tej najlepšej viere -, v tomto volebnom období, mám strach. Jednoducho, za 4 roky po tomto období vlády, vládnutia tá východisková situácia akejkoľvek vlády a akéhokoľvek aj ministra školstva v rámci novej vlády bude ďaleko horšia, ako bolo východisková situácia tejto vládnej garnitúry. Preto si myslím, že takýmto spôsobom na poslednú chvíľu volebného obdobia predkladať takú závažnú normu, ako je reforma školstva, ktorú tento zákon prináša, je nanajvýš riskantná, ale budiž.
Každý z nás má a bude mať s týmto zákonom určité skúsenosti preto, lebo každý z nás na nejakú školu chodil, každý z nás s nejakými profesormi dobrými či menej dobrými skúsenosti má. A okrem toho máme deti, ktoré budú mať tiež svoje deti a ktoré sa budú potýkať s týmto zákonom, resp. s novou filozofiou, ktorú tento zákon predkladá. O to viac ma trošku zaráža isté čiernobiele myslenie a na toto čiernobiele myslenie navádzanie študentov, ktorých som mal možnosť stretnúť aj pred parlamentom dnes ráno, keď som do parlamentu išiel. A obávam sa takýchto čiernobielych myslení, obávam sa takejto propagácie z jednej strany, určite nevedenú dobrým a poctivým úmyslom, čo sa o študentoch nedá povedať, lebo tí práve sú vedení dobrým a poctivým úmyslom.
Len by som chcel všetkým tým, ktorí nám rozdávali tieto letáčiky, povedať jednu vec, ako vždy, tak aj pri tomto zákone ide iba o peniaze, a aby si títo študenti uvedomili, koho vlastne kryjú a či vôbec vedia, koho kryjú, či vôbec vedia, týmito plagátikmi, ktoré nám rozdávali, vlastne komu v tejto chvíli robia ekonomicky dobre alebo ktorým ľuďom po prijatí tejto zákonnej normy budú robiť ekonomicky dobre a o ktorých možných menách ani nevedia.
Ale k samotnému zákonu mi dovoľte niekoľko poznámok.
Návrh zákona o vysokých školách ruší právnu subjektivitu fakúlt. A na vysokých školách zavádza silnejší centralizmus, ako bol v starom režime po prijatí zákona v roku 1980. Predsa aj vyššie územné celky, a rozdelenie do vyšších územných celkov malo jediný zámer prvoradý - decentralizáciu štátnej správy. Všade sa decentralizuje, tu sa centralizuje. Práve tento centralizmus odstránil - mám na mysli prijatý zákon - demokratický zákon o vysokých školách z roku 1990, ktorý vrátil vysokým školám akademické práva a slobody. Obmedzenie autonómie fakúlt vysokých škôl je jednoznačným krokom späť podľa môjho názoru až pred november 1989. Je to v rozpore so všeobecnou tendenciou v našom štáte posilňovať samosprávu. Preto napr. Akademický senát Univerzity Komenského, ktorá vychováva takmer štvrtinu vysokoškolákov na Slovensku, prijal uznesenie, že návrh zákona je neopraviteľný, pod. Rada vysokých škôl ako jediný reprezentant vysokých škôl prijala uznesenie, že v prípade nezachovania právnej subjektivity fakúlt nemá byť zákon predložený do Národnej rady Slovenskej republiky. Reči predkladateľa o garantovaných právomociach fakúlt v oblasti pracovnoprávnej a podnikateľskej sú len slová kompromisov, ako jasne dokumentujú a prechodné ustanovenia, kde už na obdobie do prijatia nových štatútov vysokých škôl prijať nového pracovníka nad pôvodný počet môže fakulta len so súhlasom rektora a kde uzavrieť v rámci podnikateľskej činnosti novú zmluvu presahujúcu objem 1 mil. Sk môže fakulta len so súhlasom rektora. V nových štatútoch to vôbec nemusí byť pre fakulty lepšie, pretože ich výlučným navrhovateľom bude rektor. Rektor má podľa návrhu zákona vedieť o každom z niekoľko tisíc zamestnancov vysokej školy a má vedieť rozhodnúť o každom uchádzačovi o zamestnanie, či je alebo nie je vhodný. Návrh zákona je prejavom nedôvery v ľudí práce na katedrách a ústavoch a spolieha sa na príkazy vyvolených a to "vyvolených" by som dal do veľkých úvodzoviek.
Po druhé. Ciele a reformy, ktoré návrh zákona sleduje, to znamená rozšíriť prístupnosť vysokoškolského štúdia pre populáciu pri zachovaní kvality štúdia a zabezpečiť nezávislosť škôl vrátane nezávislej ekonomickej, v skutočnosti iba maskujú pravé ciele. Premena štátnych vysokých škôl na verejnoprávne inštitúcie z ekonomického hľadiska sama osebe vôbec nestačí na dosiahnutie nezávislosti, ako to dokumentuje aj vývoj v Českej republike, kde sú školy verejnoprávnymi inštitúciami už 3 roky. Školy musia tvrdo bojovať o zvýšenie štátnych dotácií. A o prípade našich vzorových zadlžených verejnoprávnych inštitúcií - to znamená Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, a tu by som mohol hovoriť minúty a hodiny o tom, ako to tam v skutočnosti je a nefunguje, predpokladám, že týmito inštitúciami sa budeme vzhľadom na poslednú kauzu zmarenia poslaneckého prieskumu ešte zaoberať, a to veľmi dôverne - by som mohol naozaj hovoriť veľmi veľa. Na jednej strane účtovný majetok niektorých dobudovaných vysokých škôl je vo výške okolo niekoľko desiatok miliárd korún, ale nikto neurobil inventarizáciu tohto majetku a hrozí jeho vytunelovanie. Ak sa mýlim, pán minister, prosil by som, keby ste vo svojej záverečnej reči tento dôvod nejako neobišli. Na druhej strane mnohé školy nevlastnia takmer žiadny majetok a ich šanca na ekonomické prežitie je minimálna. Predkladateľ vôbec podľa môjho názoru nepremyslel otázku odpisov majetku, o čom otvorene hovoril na zasadnutí Rady vysokých škôl. Zákon má legitimizovať, resp. legalizovať nelegitímny a nezákonný stav, keď študenti v externom štúdiu ako menejcenní a menej rovnoprávni budú ako doteraz bez zákonnej opory na mnohých školách za štúdium platiť.
Vláda Slovenskej republiky nikde nedeklarovala, že naša spoločnosť už nemá možnosť na bezplatné štúdium na vysokých školách, pričom vo svojom programovom vyhlásení sa terajšia vláda Slovenskej republiky vyslovila za bezplatné vysokoškolské vzdelávanie. Proste ide tu o istý rozpor. Mohol by som takto pokračovať, ale množstvo vecí tuná už bolo povedaných, čiže by som sa opakoval.
Ja by som zopakoval jednu jedinú vec, čo som povedal na začiatku. Ja som v súčasnosti doteraz nie presvedčený, ako budem za zákon hlasovať, teda či tu vyslovím áno alebo nie. Budem čakať, samozrejme, na pozmeňujúce návrhy z rozpravy a podľa nich, myslím, prebehne ešte diskusia po kluboch, kde sa vyjadríme. Ďakujem zatiaľ za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Števček ako jediný prihlásený s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa do faktických poznámok. Nech sa páči.
P. Števček, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi stručne sa pripojiť k obavám, ba priam k strachu, ktorý vyslovil pán Jarjabek vo svojom vystúpení. Obávam sa len aj ja, že nebudem dostatočne objektívny, lebo som prijal úplatok v podobe trička, ktoré rozdávali pri vstupe do parlamentu.
Mne sa všetko tak vidí, že pánu ministrovi treba istým spôsobom poďakovať za horu roboty, ktorú urobil. Bohužiaľ, je to robota zbytočná, takrečeno nanič. Trošku mi to pripomína presne privatizáciu nášho plynu, ktorý tak cítil pán premiér, keď bol tuná v parlamente - musí sa to urobiť, musí sa zákon prijať. Pre boha živého, kde sme to? Systém školstva a vzdelávania mal byť prioritou tejto vlády aj podľa vládneho vyhlásenia a mal byť najmenej pred dvoma rokmi predostretý tomuto parlamentu. Teraz je to už len bublina úlohy, ktorú má riešiť budúca vláda. A to nie je dostatočne seriózne, ba ani korektné, tobôž keď sa to zakladá na takom protiklade, že centralizácia moci v školstve dá do rúk isté majetky, ktorými sa môže obohacovať kdekto. A oproti tomu je tu matný prísľub, ktorým sa pracuje, že sa zvýšia učiteľské platy na úroveň zdravotníkov. V tomto protiklade sa to robiť nedá. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Andrassy.
Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pred bezmála 12 rokmi prijal ešte bývalý česko-slovenský zákonodarný zbor jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorý zásadným spôsobom posilnil akademické slobody na vysokých školách, znamenal výrazné posilnenie demokratických princípov v celej transformujúcej sa spoločnosti. Vysokoškolský zákon z roku 1990 obnovil základné demokratické princípy, nadviazal na Základnú deklaráciu o ľudských právach a slobodách. Dnes v Národnej rade Slovenskej republiky opäť prerokovávame jeden z rozhodujúcich koncepčných zákonov týkajúcich sa reformy a fungovania slovenského vysokého školstva na začiatku 21. storočia, storočia, ktoré je poznačené výrazným nástupom nových informačných technológií, širokou súťažou vedomostí a skúseností. Na pôde parlamentu zvádzame dnes rozhodujúci zápas nielen o podobu ďalšieho vysokoškolského vzdelávania, ale zároveň rozhodujeme o zachovaní základnej rovnosti príležitostí pri prístupe k vzdelaniu pre všetkých občanov. V 21. storočí sa za jedno z rozhodujúcich kritérií kvality demokracie považuje schopnosť spoločnosti sprístupniť vyššie vzdelanie čo najširšiemu počtu záujemcov. Spoločnosť podľa môjho názoru musí garantovať širokým vrstvám občanov možnosť vzdelať sa a získať najvyššie vzdelanie bez ohľadu na to, z akej sociálnej, príjmovej či etnickej skupiny pochádzajú. Ukazuje sa, že za tento základný princíp uznávaný dnes v každej modernej a vyspelej spoločnosti treba veľmi tvrdo bojovať aj na Slovensku, v krajine, ktorú mnohí pravicoví politici súčasnej vládnej koalície označujú za modernú a demokratickú, pritom na druhej strane bez hanby podporujú návrhy zákonov, ktoré sú v rozpore s princípom rovnosti, sú krokom späť v rozvoji spoločnosti.
Premiér Mikuláš Dzurinda či podpredsedovia vlády Ivan Mikloš alebo aj Mária Kadlečíková vo vláde hlasovali v rozpore s programovým vyhlásením vlastnej vlády a do nového vysokoškolského zákona presadili silou hlasov spoplatnenie externého vysokoškolského štúdia. Som prekvapený z toho, že Ivan Mikloš ako člen vlády s úsmevom na tvári v posledných dňoch obhajuje to, čo je v rozpore aj s dnes platným zákonom. Vysoká škola je štátna inštitúcia a môže konať len to, čo jej zákon dovoľuje. Dlhodobé tolerovanie podmieňovania štúdia v jej externej forme zaplatením finančnej čiastky je nelegitímne a neprijateľné. Považujem preto za choré a nesprávne, aby sa takýto nežiaduci stav riešil tak, ako to chcú niektorí pravicoví politici, teda jeho legalizáciou. Spoplatnenie či už dennej alebo externej formy štúdia bude mať za následok, že sa právo na vzdelanie stane na Slovensku len prázdnym sloganom. Vzdelanie nie je tovar, nedá sa vyjadriť jedným matematickým číslom. Celá spoločnosť musí mať záujem na tom, že bude mať čo najviac vzdelaných ľudí. Pre modernú spoločnosť, ktorá chce rovnocenne konkurovať iným, je rozhodujúcim kritériom možnosť štúdia na vysokej škole nie podľa toho, koľko má študent peňazí v peňaženke, ale podľa schopností mladého človeka vzdelať sa.
Som sklamaný z toho, že vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky nebol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladali poslanci za Stranu demokratickej ľavice. A tento pozmeňujúci návrh garantoval bezplatný prístup k vysokoškolskému vzdelaniu v jeho dennej a takisto aj v externej podobe. Podporujem preto návrh, ktorý v pléne Národnej rady predniesol kolega Milan Ištván. A tento návrh zabráni novému deleniu spoločnosti na bohatých a chudobných, odstráni závažnú bariéru pri rovnosti prístupu k vzdelaniu. Tento návrh je podporený aj viac ako 70 tisícmi podpisov mladých ľudí v podpisovej akcii, ktorú organizovala Mladá demokratická ľavica v lete minulého roku.
Ukazuje sa, že najlepšia cesta, ako dať mladému človeku šancu na vyštartovanie zo sociálne slabšej skupiny, je dať mu možnosť získať najvyššie vzdelanie, získať vedomosti v kvalitnej vzdelávacej inštitúcii. Som presvedčený o tom, že kvalitné vzdelanie nie je kľúčom k úspechu jednotlivca, ale vedie k úspechu celej spoločnosti. Externé štúdium na vysokej škole je dnes pre mnohých mladých ľudí jedinou šancou na to, aby mohli získať vysokoškolské vzdelanie. Mnohí z nich totiž musia kvôli zlej sociálnej situácii svojej rodiny pracovať. Pracujú preto, aby mohli vôbec pokryť svoje životné náklady, životné potreby svojej rodiny a vytvoriť si predpoklady na štúdium. Externá forma štúdia je pre nich jediným prostriedkom, ako si zvýšiť svoju kvalifikáciu, ako sa dovzdelať.
Brzdou k dosiahnutiu vyššieho vzdelania cez externé formy štúdia je aj skutočnosť, že externí študenti nemajú zľavy na cestovnom, školy im neposkytujú ubytovanie, nemajú nárok na štipendiá či pôžičky. Nezamestnaní externí študenti dokonca nemajú nárok ani na podporu v nezamestnanosti. To je výpočet len niektorých výrazných ekonomických prekážok, ktoré už dnes stoja pred externým študentom.
Považujem za zavádzajúce tvrdenia niektorých politikov, že presadenie bezplatného externého štúdia zabráni približne 38 tisícom mladých ľudí ukončiť vysokú školu. Každý zákon môže platiť len do budúcnosti, teda ani táto zmena vo vysokoškolskom zákone sa nebude dotýkať tých externistov, ktorí už majú uzatvorené zmluvy. Nový zákon sa dotkne tých, ktorí budú nastupovať v septembri do prvého ročníka. Vysokým školám sa pritom budú finančné náklady spojené s prijatím týchto nových študentov hradiť a kompenzovať prostredníctvom zákona o štátnom rozpočte na tento rok. V tohtoročnom rozpočte sa na návrh poslaneckého klubu Strany demokratickej ľavice vyčlenilo totiž 50 mil. korún na krytie nákladov spojených s novoprijatými študentmi do externej formy vysokoškolského štúdia.
Mnohí si aj v tejto rokovacej sále dnes kladú otázky, kde hľadať rezervy vo financovaní slovenského vysokého školstva. Základné rezervy vo financovaní slovenských vysokých škôl vidím v tom, že školy sú výrazne podkapitalizované z hlavného zdroja, z verejných financií. Slovenská republika dnes vynakladá len 0,7 % z hrubého domáceho produktu na podporu vysokého školstva a len napr. Európska únia vynakladá na vysoké školstvo v priemere 1,3 % z hrubého domáceho produktu a v Spojených štátoch amerických je toto percento ešte raz tak vysoké, je až na úrovni 2,2 % z hrubého domáceho produktu. Napriek tomu pozitívne hodnotím skutočnosť, že sa plní verejný prísľub ministra školstva Milana Ftáčnika a v tomto roku je nárast verejných zdrojov pre vysoké školy na úrovni 0,11 % z hrubého domáceho produktu, to znamená, že vysoké školy dostávajú o bezmála 1,2 mld. korún viac, ako to bolo v minulom roku.
Nové možnosti na viaczdrojové financovanie vysokých škôl prináša tento nový návrh vysokoškolského zákona aj v tom, že vysoká škola bude verejnou inštitúciou, a teda bude môcť hospodáriť so svojím vlastným majetkom. Pripravené sú aj nové programy pre domáce a zahraničné granty. A podnikateľské aktivity, ktoré vykonávajú vysoké školy, sú oslobodené od platenia dane z príjmu.
Dnes sa v odbornej verejnosti veľa diskutuje aj o mzdovom ohodnotení pracovníkov školstva. Myslím si, že z celospoločenského hľadiska je žiaduce výraznejšie zvýšiť finančné ohodnotenie práce vysokoškolských učiteľov. Pozitívne preto hodnotím aj informáciu od ministra školstva Milana Ftáčnika, že vláda Slovenskej republiky nezamietla ten návrh, ktorý zaznel v gestorskom výbore a ktorý navrhuje preradiť pedagogických pracovníkov vysokých škôl v zákone o verejnej službe do zdravotníckej tabuľky, čím by sa zvýšilo mzdové ohodnotenie učiteľov vysokých škôl v priemere o 5 000 korún na mesiac.
Nezainteresovaní ľudia si kladú tiež otázku, ako je zabezpečené platenie štúdia v iných krajinách Európy. Napr. v susednej Maďarskej republike museli pred 4 rokmi pod tlakom masových demonštrácií zrušiť poplatky za štúdium. V Českej republike síce zákon umožňuje vysokej škole vyberať poplatky, ale dodnes žiadna škola túto možnosť nevyužila. Z 15 členských štátov Európskej únie sa v desiatich za vysokoškolské vzdelanie neplatí.
Krajiny únie postavili svoju stratégiu zvyšovania konkurencieschopnosti spoločnosti na stratégii hospodárskeho rozvoja cez podporu výchovy a vzdelávania mladej generácie. Zvýšenie vzdelanostnej úrovne celej spoločnosti malo výrazný vplyv na posilnenie konkurencieschopnosti jednotlivých krajín na európskom trhu práce. Ako príklady uvediem len napr. Fínsko, dostalo sa z 25. miesta na 5. miesto, Írsko, dostalo sa z 10. miesta na 2. miesto, či Holandsko, zo 14. miesta sa posunulo na 7. miesto. Reálna prax a skúsenosti iných krajín potvrdili, že investícia do vzdelania, investícia do ľudského kapitálu je najlepšie vynaloženou investíciou tak z hľadiska súčasnosti, ako aj z hľadiska budúcnosti.
Aj na Slovensku máme skúsenosť s tým, že najlepšie uplatnenie na trhu práce majú tí mladí ľudia, ktorí absolvovali vysokú školu. Dnes len necelé 4 % z viac ako polmiliónovej armády nezamestnaných sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia. S čistým svedomím môžem konštatovať, že dosiahnuté vyššie vzdelanie vedie k zlepšeniu životnej úrovne, k zlepšeniu mobility pracovnej sily.
Vážené dámy, páni, vzdelaní a vysokokvalifikovaní ľudia sú najcennejším bohatstvom každej krajiny. Len cez vzdelanú spoločnosť možno efektívne zabezpečiť ekonomický rast a zlepšiť sociálnu situáciu občanov. Dnes všetci jasne hovoríme o záujme Slovenskej republiky integrovať sa do európskych štruktúr. Určite nikto z nás nechce budovať spoločný európsky dom len lopatou a čakanom, ale chce k tomu prispieť hlavne vedomosťami a umom. Rovnosť šancí je dnes rozhodujúcim princípom Európskej únie a rovnosť šancí začína práve v rovnosti prístupu k vzdelaniu. Spoplatnenie vysokoškolského vzdelania sa môže stať začiatkom konca pri spoplatňovaní všetkých foriem vzdelávania počnúc vysokoškolským a končiac základným. Pre Stranu demokratickej ľavice a mňa osobne je takýto krok neprijateľný. Budem preto hlasovať za pozmeňujúci návrh kolegu Milana Ištvána, ktorý garantuje bezplatný prístup ku všetkým formám vysokoškolského vzdelávania. Ak tento pozmeňujúci návrh nebude schválený, nepodporím zákon ako celok, pretože prijatie takého zákona, ktorý spoplatní štúdium, je cesta späť, je to návrat do stredovekej spoločnosti, je to neospravedlniteľné kradnutie šance mladým ľuďom a celej spoločnosti na lepšiu budúcnosť.
V súvislosti s týmto zákonom podávam jeden malý pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka § 53 ods. 1, kde tento paragraf a odsek 1 navrhujem doplniť na konci o vetu: "Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením, okrem poplatku podľa § 88 ods. 10 tohto zákona." Odôvodnenie je také, že v súčasnosti je bežné, že vysoké školy podmieňujú prijatie uchádzača o štúdium na vysokej škole rôznymi finančnými plneniami, či už ide o sponzorstvo, rôzne dary. A preto, aby v budúcnosti nedochádzalo k takýmto veciam, navrhujeme jasne takúto vec zadefinovať v novom vysokoškolskom zákone. Ďakujem za pozornosť.